23. schôdza

Milé kolegyne, milí kolegovia, vidím, že nás je tu pomenej. Ja veľmi rád vítam zákony, ktoré majú zlepšiť situáciu hlavne na cestách. Situáciu, ktorá pomôže bežnému človeku, aby naozaj sa cítil na ceste bezpečne, aby nikto nemohol ohroziť obyčajného človeka, rodinu, jeho deti, ktoré sedia v aute.
Máme tuná taký príklad z nedávnej minulosti, kedy naozaj vysokopostavený činiteľ parlamentu narazil do semaforu a musím povedať, že naozaj v súčasnej dobe aj dnes na tlačovej besede vedľa Roberta Fica stál Andrej Danko, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Takže toto je to, čo by ja som tiež riešil v situácii, v ktorej sa nachádzame, v situácii plnej chaosu, v situácii, kedy naozaj táto vládna koalícia nezvláda nielen vedenie parlamentu, ale vedenie parlamentu si nemá problém dať alkohol a potom ničí semafory a, ako opakujem, dnes ste videli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, tlačovková miestnosť je o poschodie nižšie, skúste sa vrátiť k tomuto bodu programu, ktorý dnes rokujeme. Dobre?

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pánovi Tiborovi Gašparovi, ktorý vždy tu povie svoj názor a povie, že to je jeho hodnotiaci úsudok. Ďakujem, pán Gašpar.
Takže opakujem ešte raz, naozaj zvýšiť bezpečnosť nielen na cestách, ale aj v parlamente by sme mohli tým, že vysokopostavení ústavní činitelia by si mali dávať pozor na to, čo robia. A ja ešte raz musím to zopakovať, aj dnes počas tlačovej besedy pri Robertovi Ficovi stál opitý Andrej Danko, na chodbách potom obťažoval ľudí, vulgárne sa tam správal. Toto nie je, toto nie je to, čo by sme v slovenskom parlamente mali mať, a od toho sa, pán Tibor Gašpar, odvíja moje vystúpenie. Čiže toto je vec, ktorú by naozaj, naozaj mal rešpektovať každý jeden človek.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, návrh zákona o kritickej infraštruktúre bol vypracovaný z dôvodu potreby transpozície a implementácie právnych predpisov Európskej únie v oblasti kritickej infraštruktúry.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, návrh zákona o kritickej infraštruktúre bol vypracovaný z dôvodu potreby transpozície a implementácie právnych predpisov Európskej únie v oblasti kritickej infraštruktúry.
Vzhľadom na rozsiahlosť požiadaviek kladených európskym právom s cieľom posilnenia odolnosti kritických subjektov bolo nevyhnutné vypracovať nový zákon. Tento upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a povinnosti kritických subjektov pri zabezpečení ochrany kritickej infraštruktúry a zabezpečovaní kontinuity poskytovania základných služieb.
Cieľom návrhu zákona je posilniť ochranu základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností. Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúry sektorov a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby sa mení súčasný prístup a prechádza sa od ochrany prvkov kritickej infraštruktúry k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.
Predložený návrh zákona je výsledkom širokého konsenzu naprieč ústrednou štátnou správou a podnikateľským sektorom so zohľadnením požiadaviek európskej legislatívy a bezpečnostného prostredia, ktoré sa v posledných rokoch výrazne zmenilo.
Považujem za potrebné tiež vyzdvihnúť, že Slovenská republika je v prvej tretine krajín Európskej únie, ktorej sa podarilo zavŕšiť proces implementácie európskeho práva v tejto oblasti predložením návrhu vnútroštátneho predpisu na rokovanie zákonodarného zboru.
Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 516, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 571 z 23. októbra 2024 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 230 z 20. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 133 z 25. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 68 z 21. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 72 z 25. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny predmetný návrh zákona prerokoval na svojej 24. schôdzi dňa 25. novembra 2024 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 26 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 26 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 89 dňa 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby som pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďalej určil poslancov Romana Malatinca, Branislava Becíka, Viliama Zahorčáka, Jaroslava Bašku a Vladimíra Faiča za náhradníkov spravodajcu.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť k návrhu zákona o kritickej infraštruktúre v časti, ktorá sa týka zásahu do práva na informácie. Budem pri tom vychádzať z listu, ktorý formou e-mailu zaslala poslancom organizácia VIA IURIS, keďže ešte neplatí novela zákona o neziskových organizáciách, tak skutočnosť, že som si prečítal e-mail od tejto organizácie, nemusí zatiaľ VIA IURIS vykazovať ako lobistickú aktivitu, lebo tým ovplyvňuje rozhodovanie verejných, verejných činiteľov. Ale teda ak prejde návrh tak, ako je navrhnutý v zmysle pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského, tak VIA IURIS bude musieť asi kontrolovať aj, že kto si z poslancov prečítal ich e-maily a teda nechal sa, nechal sa ovplyvniť. Ja teda priznávam, že som sa nechal ovplyvniť a registrujem upozornenie na možné príliš široké vymedzenie tzv. limitovanej informácie v návrhu zákona o kritickej infraštruktúre, resp. v jeho článku IV, ktorý sa týka zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Podľa názoru VIA IURIS tento návrh zákona zasahuje do základných práv garantovaných ústavou nad mieru potrebnú k dosiahnutiu legitímneho cieľa, ktorý úprava sleduje. Konkrétne vo vzťahu k tej limitovanej informácii, ktorá je upravená v článku IV, teda v novele zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Zhrniem tú argumentáciu. Podľa názoru VIA IURIS ministerstvo zavádza v dôvodovej správe. Inštitút limitovanej informácie nie je požiadavkou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2022/2557 zo 14. decembra 2022 ani v delegovanom nariadení Komisie Európskej únie 2023/2450, ako je napísané v dôvodovej správe, a tým pádom nie je, nejde o implementáciu požiadaviek európskeho práva.
Navrhovatelia nepredložili žiadne dáta ani štatistickú analýzu, ktorá by podporovala potrebu prijatia navrhovanej úpravy, a nepredložili ani žiadne také informácie, akého množstva informácií sa táto zmena týka, ani analýzu vplyvov, ktoré nastanú po prijatí tejto zmeny.
Podľa informácií od Národného bezpečnostného úradu, ktoré odzneli na rozporovom konaní s VIA IURIS dňa 20. 8. 2024, v procese prípravy, je v procese prípravy aj systémová zmena zákona o ochrane utajovaných skutočností s predpokladom predloženia v decembri 2025, preto by legislatívne lepšie riešenie bolo nevkladať nový inštitút limitovanej informácie do súčasného zákona, ale počkať až na ten nový. Dôvodom je nekompatibilita tohto inštitútu s aktuálnym znením zákona.
Predložený návrh má potenciál obmedziť základné právo na slobodný prístup k informáciám. Inštitút limitovanej informácie síce predpokladá zjednodušenie prístupu k neverejným informáciám pre subjekty, ktoré sa môžu oboznamovať s limitovanou informáciou, avšak neúmerne obmedzuje základné právo na slobodný prístup k informáciám podľa čl. 26 ústavy. Limitovaná informácia v súčasnej podobe z hľadiska subjektu práva spôsobuje podobné účinky ako utajované skutočnosti, pričom sa môže použiť na omnoho širší okruh informácií ako utajované skutočnosti.
Príliš široký rozsah subjektov, ktoré môžu vytvárať limitované informácie, tiež predstavuje problém podľa názoru VIA IURIS. Pôvodcom utajovanej skutočnosti sa v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená rozhodnúť, že informácia je utajovanou skutočnosťou. To znamená, že ide o každý orgán verejnej moci, ktorý môže vytvárať utajované skutočnosti. Takýto široký rozsah subjektov je nielen ohrozením transparentnosti verejnej správy, ale aj možnosťou pre svojvôľu a zneužívanie inštitútu limitovanej informácie za účelom utajovania informácií, ktoré by mali byť podľa infozákona prístupné verejnosti. Návrh zákona, a to je tiež problém, nepredpokladá žiadne brzdy proti zneužívaniu úpravy na informácie, ktoré sa netýkajú kritickej infraštruktúry.
A nakoniec, navrhovaná úprava týkajúca sa limitovanej informácie v návrhu zákona ide nad rámec prípustných obmedzení stanovených ústavnou úpravou práva na informácie. Podľa § 13 ods. 1 navrhovaného zákona sa limitovaná informá... navrhovaného zákona limitovaná informácia spadá pod režim zákona o utajovaných skutočnostiach a nesprístupňuje sa teda podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z toho vyplýva absencia možnosti odvolania sa voči rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia informácie orgánom verejnej moci a absencia akéhokoľvek materiálneho korektívu. Inak povedané, priestor pre svojvôľu povinných osôb pri sprístupňovaní informácií.
Je dobré, že o tomto návrhu zákona rokujeme dnes. Je to dobré z toho dôvodu, že práve dnes sme sa dozvedeli, že pán prezident Pellegrini vetoval novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú Národná rada hlasmi koaličných poslancov schválila na predchádzajúcej schôdzi. Schválila ju napriek nesúhlasu a kritike zo strany opozície aj zo strany občianskej verejnosti. Vtedy išlo síce o poslanecký návrh, ktorý neprešiel riadnym pripomienkovým konaním, v tomto prípade ide o vládny návrh, ktorý to pripomienkové konanie a teda aj nejaké úpravy za sebou má, ale v oboch prípadoch ide o obmedzenie práva na informácie, v oboch prípadoch ide o ustanovenia, ktoré môžu byť problematické z hľadiska ústavou garantovaného výkonu práva na informácie, a vytvárajú pre povinné osoby, teda pre úrady a orgány verejnej moci a verejnej správy, priestor pre relatívne gumové obmedzovanie práva na informácie. V jednom prípade spôsobom, že nejaké informácie označia za také, ktorých vyhľadanie je spojené s nejakým nadmerným úsilím, a teda ich spoplatnia. V druhom prípade, teda v prípade prerokovaného návrhu zákona, takým spôsobom, že sa za limitovanú informáciu označí informácia, ktorá tam nebude patriť a nebude existovať spôsob, ako to preskúmať.
Ak si pozriete to veto pána prezidenta vo vzťahu k schválenému poslaneckému návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak vetované sú práve tie podstatné články, ktoré obmedzili prístup, prístup k informáciám, alebo umožnia obmedziť prístup k informáciám v prípade, že budú schválené. Myslím, že sa tam ponecháva predĺženie lehoty na vybavenie informácií, ktoré sa tam dostalo až v druhom čítaní, a nejaké technické veci, ale tá podstata, to spoplatňovanie informácií, navrhuje pán prezident, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákona vypustila z toho zákona.
Toto je podobný prípad, aj keď nie je identický, tie rozdiely som už pomenoval, nejde o poslanecký návrh, ale vládny návrh, predchádzalo mu pripomienkové konanie, diskutovaná bola aj téma limitovaných informácií, ale naďalej ostáva príliš široké zadefinovanie limitovaných informácií, naďalej existuje priestor pre svojvôľu povinných osôb pri... (Rečník sa odmlčal pre ruch v pléne. Vstup predsedajúceho.)


Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Splním vaše prianie, pán poslanec, takže, páni ministri, skúste sa utíšiť. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte. (Reakcia z pléna.)
Pročko, už som vám vyhovel, teraz už bránite vy tomuto prejavu, takže nech sa páči. Dobre? No.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem za vstup.
Čiže zosumarizujem. V krátkom čase na dvoch schôdzach nasledujúcich za sebou bude parlament rozhodovať o obmedzení prístupu k informáciám, raz z iniciatívy koaličných poslancov, druhýkrát z iniciatívy vlády. V oboch prípadoch je možný problém, že sa vkladajú do zákonov gumené ustanovenia, ktoré umožnia svojvôľu povinných osôb pri obmedzovaní prístupu k informáciám. V jednom prípade, že povinné osoby budú tvrdiť, že vyhľadanie nejakej informácie je spojené s nadmerným úsilím a spoplatnia, spoplatnia to. V tomto prípade, v prípade novely zákona o kritickej infraštruktúre tým spôsobom, že svojvoľne označia nejakú informáciu za limitovanú. Nechoďme týmto smerom, neobmedzujme prístup na informácie! A verím, že pán prezident, ak toto schválite, bude počúvať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Splním vaše prianie, pán poslanec, takže, páni ministri, skúste sa utíšiť. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte. (Reakcia z pléna.)
Pročko, už som vám vyhovel, teraz už bránite vy tomuto prejavu, takže nech sa páči. Dobre? No.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem za vstup.
Čiže zosumarizujem. V krátkom čase na dvoch schôdzach nasledujúcich za sebou bude parlament rozhodovať o obmedzení prístupu k informáciám, raz z iniciatívy koaličných poslancov, druhýkrát z iniciatívy vlády. V oboch prípadoch je možný problém, že sa vkladajú do zákonov gumené ustanovenia, ktoré umožnia svojvôľu povinných osôb pri obmedzovaní prístupu k informáciám. V jednom prípade, že povinné osoby budú tvrdiť, že vyhľadanie nejakej informácie je spojené s nadmerným úsilím a spoplatnia, spoplatnia to. V tomto prípade, v prípade novely zákona o kritickej infraštruktúre tým spôsobom, že svojvoľne označia nejakú informáciu za limitovanú. Nechoďme týmto smerom, neobmedzujme prístup na informácie! A verím, že pán prezident, ak toto schválite, bude počúvať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán kolega, že si to takto komplexne zhrnul, ja by som len pridala, že včera sme tento návrh zákona mali aj na ľudskoprávnom výbore, kde zastupovala ministerstvo vnútra pani štátna tajomníčka Kurilovská, a teda ona, my sme sa jej výslovne pýtali na to, ako trebárs bude nastavený mechanizmus toho, ak nebude niekto, ten žiadateľ súhlasiť s tým vymedzením limitovanej informácie, ako bude fungovať ten odvolací mechanizmus, a ani ona nám to nevedela vysvetliť. Nakoniec teda po porade sa zhodla, teda povedala, že vraj teda takže môžeme sa obrátiť na súd, takže to bolo vysvetlenie. Čiže v podstate tu občanom bude hroziť to, že sa budú pri rýchlosti nášho súdnictva roky súdiť o to, že či niečo je, alebo nie je limitovaná informácia a že či to tam má byť zaradené alebo sprístupnené.
Taktiež sa obávam, že potom naozaj že tam môže byť svojvôľa, že informácie, ktoré niekto nebude chcieť, aby širšia verejnosť vedela, jednoducho nebudú sprístupnené. A správne si upozornil na všetky tie ostatné riziká, a preto by v tejto časti podľa mňa mal byť tento návrh zákona určite prepracovaný.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, povedal si, že dnes Pellegrini vetoval novelu zákona o slobodnom práve na prístupe na informácie. Povedal si, že to schválili koaliční poslanci relatívne jednohlasne tu v parlamente. Veľmi zaujímavé je, že Pellegrini, ktorý je stále taký tieňový predseda a všetci vieme veľmi dobre, že stále riadi HLAS, nedal tým svojim ovečkám tu v parlamente príkaz, ale veď zdržte sa pri tom hlasovaní, ja to budem vetovať. Ja to budem vetovať. Sú tu dve také, dva také možné pohľady na to, že Pellegrini je taký trošičku alibista, ktorý teraz sa robí za pekného, alebo majú inú dohodu.
No a presne, vieš, limitovaná informácia, a ja som o tom chcel hovoriť v rozprave, no nebudem, poviem to len tu, oni idú limitovať všetko. Im je jedno. Tak ako dnes prebiehala tá rozprava, to, čo oni robia, aký chaos robia, napríklad vieš, ministri, ktorí sa tu teraz bavia počas tvojho vystúpenia, to bolo tak nechutné a predsedajúci Gašpar ich ani neupozornil. Ja som musel povedať, že upozornite ich, lebo oni sa nemôžu baviť na ministerstve alebo nemôžu sa baviť na úrade vlády, ale tu si vybavujú svoje kšefty, svoje veci, a to vyrušuje. Je tu pár ľudí v parlamente, ktorých to teda zaujíma, a vyrušujú, naozaj vyrušujú. Ale toto je, toto je tá celá ich, celá ich vládnuca stratégia.
Opakujem ešte raz, tvoje vystúpenie si so záujmom vypočuli niektorí ľudia, ale je to len také odborné ukázanie sa toho, ako nám idú zobrať slovo, ako idú limitovať všetky informácie. Je to neskutočný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi aj kolegyni za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Števulová, to som celkom nezhrnul ja, to zhrnula organizácia VIA IURIS a ja som, ja som teda vychádzal z jej listu, ktorý adresovali poslancom. Aj som teda upozornil, že v zmysle už tých nových pravidiel, ktoré tu koalícia pripravuje pre neziskové organizácie, už by sa to zrejme považovalo za lobistický kontakt a museli by ho vykázať, že poslali poslancom nejaké e-maily a zisťovať, ktorí si tí poslanci tie e-maily prečítali, a teda nechali sa nimi, nimi ovplyvniť.
Pán poslanec Pročko, no ja nejdem hodnotiť vzťah pána prezidenta Pellegriniho k strane HLAS, ale chcem oceniť, že vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorej jediný zmysel je obmedziť prístup k informáciám a vytvoriť priestor pre povinné osoby, aby zneužívali to gumené ustanovenie, tiež nie je úplne jasne zadefinované, akým spôsobom preskúmateľné. V prípade tohto návrhu zákona, o ktorý, ktorý rokujeme, to nie je jediný účel, je to súčasť, tá limitovaná informácia je obsiahnutá v čl. IV, ale nie je to, samozrejme, že jediný účel toho zákona o kritickej infraštruktúre. A tak je škoda, že navrhovatelia vystavujú aj tento zákon riziku prezidentského veta, lebo teda ak je pán prezident, alebo bude citlivý na zasahovanie do ústavných práv vrátane práva na informácie, tak rovnako kriticky ako na tú poslaneckú novelu by sa mal pozrieť aj na tento zákon, ak prejde.

Ďakujem pekne. Ctený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som veľmi krátko uviedol tento návrh zákona, o ktorom už diskusia bola. Sprísňujeme tu kvalifikačné kritériá pre generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce a krajských inšpektorov. Po novom, generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce bude musieť mať vysokoškolské vzdelanie, päť rokov praxe v riadení. Krajský inšpektor bude musieť mať vysokoškolské vzdelanie a päť rokov praxe inšpektora. To sú tie základné parametre tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.