23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no práve rokujeme v spojenej rozprave o dvoch daňových zákonoch, teda v rozprave, ktorá bola spojená a navyše na dvanásť hodín obmedzená. Ako vyjadrujem fakt svoj údiv a pýtam sa, čo tým chcel básnik povedať, alebo inak, čoho sa pán minister bojí, čo mu je nepríjemné počúvať, o čom nechce rozprávať, čo chce mať veľmi rýchlo za sebou. Ale možno dobré, že takto upozornil na tieto dva body. Možno, možnože sa takto aspoň trochu nasvieti svetlo do ťažkých finančných zákonov, ktoré, ktorým je fakt pre bežného človeka veľmi ťažké rozumieť, ale o ktorých je aj ťažko...
===== 6.
...čo chce mať veľmi rýchlo za sebou, ale možno dobre, že takto upozornil na tieto dva body. Možno, možnože sa takto aspoň trochu nasvieti svetlo do ťažkých finančných zákonov, ktoré, ktorým je fakt pre bežného človeka veľmi ťažké rozumieť, ale o ktorých je aj ťažko novinárom písať a napr. aj preto sa v nich len veľmi ťažko hľadajú na mieru upravené formulácie, ktorých výsledkom je často príjemná výhoda pre niekoho konkrétneho, šikovného, ktorú však väčšinou zaplatia práve malí, bežní ľudia, malé firmy či živnostníci. No práve ten Jozef Mak, ktorého tak často pán minister spomína, o ktorom tak často pán minister hovorí, že je preňho dôležitý, no ale v realite práve ten Jozef Mak skončí oklamaný a obíde skrátka. Ministerstvo financií a práve pán minister konkrétne by mal byť garanciou vytvárania vyvážených pravidiel, prijímania zmysluplných ľuďom a ekonomike pomáhajúcim zákonom. Bohužiaľ, ale zasa raz platia slová bývalého ruského predsedu vlády Viktora Černomyrdina, ktorý povedal: chceli sme to urobiť lepšie, ale dopadlo to tak ako vždy.
No, ale konkrétne, do návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov bol na rokovaní výboru pre financie a rozpočet dodaný, pridaný pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavádzajú retailové štátne dlhopisy, ktoré teda boli nazvané štátne dlhopisy pre občanov. Už asi nemôže byť väčší paradox ako spojiť nespojiteľné, ergo vyrobiť prílepok k nesúvisiacemu zákonu.
Hneď ako prvé ale poviem, že vytvoriť možnosť pre bežných ľudí kúpiť si štátny dlhopis veľmi podporujem. Veľmi podporujem dať možnosť bežným ľuďom podieľať sa na financovaní štátu aj preto, že takto môžme trošku primäť ľudí, aby sa, aby sa pozerali na to, ako štát hospodári, aj preto, že môžme teda takto nejakú novú skupinu občanov primäť, aby viacej rozumeli financiám, aby sa zvýšila ich finančná gramotnosť. Toto sú fakt veľmi cenné benefity, retailové dlhopisy alebo dlhopisy pre občanov sú dobrý nápad a vytvorenie retailových štátnych dlhopisov inak bol aj bod vo volebnom programe strany SaS. No ale o to viac ma mrzí, že táto dobrá myšlienka a fakt aj množstvo dobre urobenej práce, množstvá úradníkov odborníkov bolo dehonestované spôsobom, aký pán minister zvolil na prijatie. To znamená, pod pazuchou doniesť na finančný výbor bez štandardného legislatívneho procesu.
No ale čo znamenajú vlastne štátne dlhopisy pre občanov? Znamenajú to, že štát sa ide uchádzať o dôveru občanov, ktorí teda idú svojimi ušetrenými peniazmi financovať potreby štátu. No a práve dôvera je v celom finančnom svete to najcennejšie aktívum. No ono vlastne celý finančný svet a celý finančný systém je založený na dôvere, no a ako teda ide o dôveru občanov bojovať pán minister v tomto prípade? No ide bojovať tak, že retailové dlhopisy ide do našej legislatívy zaviesť úskokom, pod pazuchou prineseným pozmeňovákom na finančný výbor v momente začiatku rokovania o teda nesúvisiacom zákone. Proste bez akejkoľvek možnosti to vidieť dopredu, ale dôležité je teda, že nebol žiadny štandardný legislatívny proces, kde by teda celá odborná verejnosť, ale samozrejme aj všetci občania mohli sledovať priebeh tvorby zákona, hľadanie najlepšieho riešenia či vychytávanie chýb. A potom, keď by to išlo ako štandardný bod, štandardný návrh zákona, proste mohol tuto by pán minister stáť a hrdo a odborne mohol prezentovať novú možnosť investovania pre občanov v troch čítaniach v pléne. A nebolo by to samoúčelné, veď to mohlo byť skutočne najlepšou možnou reklamou pre retailové dlhopisy. Ale nie, pán minister sa rozhodol vložiť to do legislatívy pokútne a potichu a ja sa pýtam prečo? A teda keď sa pozerám do výborom schváleného pozmeňováku, tak aj vidím prečo a teda niečo k tomu poviem, pretože, bohužiaľ, zase raz nad transparentnosťou a vytváraním férového trhového prostredia zvíťazilo nezmyselné, fakt v tomto prípade nezmyselné krivenie trhového prostredia, zákulisné dohody a, čo by asi človek a volič SMER-u od ministra Kamenického nečakal, veľké ústupky bankám.
No ale to je politická, slovenská politická realita strany SMER, klamať, klamať, klamať bohužiaľ aj tam, kde je to úplne že zbytočné. Minister svojim voličom rozpráva, ako ide po krku bankám, ako ich považuje za škodnú, ako ich oholí, no ale potom realita je, že potajme ide bankám po ruke, ale okej, rozumiem, nič iné pánovi ministrovi nezostáva. Môže sa nám to páčiť alebo nie, banky skutočne sú chrbtovou kosťou ekonomiky a ja to inak veľmi často hovorím, no a pokiaľ banky držia väčšinu slovenského dlhu, čo držia, tak vo finále si nie štát dokáže klásť podmienky, ale tie podmienky si kladú banky. Tak ako každá domácnosť vie, že ako prvé v rodinnom rozpočte treba nájsť peniaze a zaplatiť splátku hypotéky alebo teda úveru, toto platí rovnako aj pre štát, takto to jednoducho je. Proste podmienky si nekladie dlžník, ale veriteľ.
No a dokedy to tak bude? No bude to tak dovtedy, kým štát bude hospodáriť deficitne a bude potrebovať na svoje fungovanie externé, dodatočné peniaze si požičiavať. Tu len spomeniem, že od 17. 11. ide Slovensko na dlh. Všetko, čo sa tu zaplatí, všetko, čo sa tu udeje od 17. 11., si na to musíme požičať, všetci hasiči, učitelia, zdravotníctvo, všetko.
No ale teda ako s tým ďalej, aby som teda aj bol nejak konštruktívny. No práve pre toto by mal sa snažiť minister financií vytvárať aj pre bankový sektor štandardné trhové prostredie. Prečo? No pretože jednoducho zadlžený štát nemá žiadnu šancu nad bankami vyhrať, ale práve štandardnými trhovými podmienkami má možnosť na remízu, na vyvážený vzťah, o to by nám malo vždy všetkým ísť. No a čo stačí? No stačilo by nekriviť trhové prostredie. No, ale tak ako sa pán minister pre svojich voličov podujal oholiť banky, no áno, napríklad schválením 30-percentného osobitného odvodu z regulovaných činností, ale aj priamo zvýšením sadzby dane z príjmu právnických osôb na 24 %, no jednoducho bankám zvýšil dane. No a toto, samozrejme, prezentoval verejne, zobrať bankám, no na to, bohužiaľ, voliči počúvajú.
No ale ako som spomínal, aj banky majú svoje páky, napríklad ako investori do štátneho dlhu zvyšujú svoje požiadavky na výšku úroku, to znamená štát platí viac alebo, a teda už som naspäť pri tom spomínanom pozmeňováku, banky dosiahnu zníženie dane z úrokových výnosov dlhopisov, v roku 2025 to bude na 16 %, v roku 2026 na 13 % a takto sa dostanú naspäť k tomu, čo im bolo zobraté. No ale toto sa už deje potichu a potajme, s týmto sa už pán minister nepochváli, že teda bankám zobraté vrátil. No a výsledok teda je, že, bohužiaľ, zasa budú platiť len obyčajní ľudia, ktorým tie dane zvýšené boli, a teda úplne úprimne aj každý jeden volič SMER-u. No dá sa to aj takto, ale je to absurdné. Tu poviem, že ja teraz nekritizujem znižovanie daní, to je to, čo bežne hovorím, len proste takto sa to nemá diať, hej? Proste fakt ako stačilo jediné, nevyrábať bankám vyššie a špeciálne dane, no a potom, samozrejme, na druhej strane v aktuálnej situácii nebolo potrebné im vytvárať špeciálne znížené sadzby, pretože aj tu najlepšie funguje riešenie to najjednoduchšie. Aj tu by najlepšie fungovala jedna férová daňová sadzba, proste rovná daň. Nebol by žiadny priestor na špekulácie, bol by výrazne nižší priestor na optimalizácie, ušetrilo by sa kopu štátnych úradníkov na nižšej byrokracii a napríklad aj na ľahšej a tým efektívnejšej daňovej kontrole.
Ďalší príklad zo spomínaného pozmeňováku zavádzajúceho dlhopisy pre občanov, štát výnos z nich, úrokový i kapitálový, nebude zdaňovať. Považujem to za správne riešenie, štát teda ide, ide, vyrába nejakú novú vec, chce motivovať lepšími podmienkami, fakt áno, považujem to za správne riešenie. Štát sa pre podporu rozbehu niečoho nového rozhodol sa vzdať výberu dane, okej, štát sa dobrovoľne rozhodol, že teda sám sebe akoby nevytvorí príjmy, proste v poriadku, rozhodol sa sám štát a sebe. No, ale zároveň v tomto teda pozmeňujúcom návrhu štát zákonom určuje, že napr. centrálny depozitár, banky, pobočky zahraničných bánk, obchodníci s cennými papiermi alebo teda pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi nesmia spoplatňovať zriadenie, vedenie či zrušenie účtu alebo teda operácií s týmito štátnymi dlhopismi pre občanov. No ale bez akejkoľvek kompenzácie týchto dotknutých subjektov. Akože zasa na prvú to znie dobre, veď tak bude to zadarmo, no ale porozmýšľajme na tu druhú, je to podobné, akoby štát zamestnancovi prikázal pracovať a do zákona rovno napísal, že bude pracovať zadarmo. Akože nebude to zamestnanie v takom prípade, bude to nejaká moderná forma otrokárstva a ja sa pýtam, že čo na to povie Zákonník práce alebo základné európske pravidlá. Akože mám pocit, že aj tieto ustanovenia v tom pozmeňováku, ktoré zavádzajú štátne dlhopisy, opakujem dobrú a zmysluplnú vec, narazia na nesúlad možno práve s európskymi pravidlami. A toto sú jednoznačne veci, ktoré by sa istotne vyriešili v štandardnom legislatívnom procese.
No ale naspäť k bankám, možno to, čo som pred chvíľou hovoril, že zadarmo, nie je úplne zadarmo, že zasa je niekde skrytá nejaká kompenzácia bankám, ale takto sa to nemá robiť. Akýkoľvek prikázaný nulový poplatok v konečnom dôsledku bude niekde občanovi skryte naúčtovaný. No ale takto teda to chce robiť strana SMER, akože toto je tá práca pre ľudí?
No a ja sa už len na záver tejto časti vystúpenia spýtam, že, pán minister, fakt si myslíte, že takto budujete tú dôveru občanov, investorov, štát, že mne je to, mne je to fakt veľmi ľúto, pretože ste dokazili a zmasakrovali dobrú myšlienku, dobrú myšlienku, ktorá pri férovom prevedení mala jasný potenciál získať, ja to poviem, 150 hlasov v pléne a fakt ma to veľmi mrzí, ale hlavne to malo potenciál získať dôveru tých ľudí, ktorí áno, majú voľné finančné zdroje a mohli by sa rozhodnúť, že ich použijú vlastne na financovanie štátu. Áno, na podporu štátu, na to, aby, samozrejme, teda niečo zarobili na úrokovom výnose. No ale takto tú dôveru vytvárame? Ako fakt škoda, škoda.
A ešte zopakujem jednu vec, nefrflem, že v tomto konkrétnom návrhu sa teda znižujú dane bankám, znižujú dane bankám. Frflem to, že boli najprv s veľkým krikom a pompou a sebachválou zvýšené, no a teraz ich ten istý pán minister potajne a potichu znižuje, a že nakoniec zasa to raz zaplatia ľudia, aj vaši voliči, pán minister, aj vaši voliči. No a hlavne ale, čo kritizujem a snažím sa na to poukázať, je, že zasa sa raz namiesto férového a jednoduchého trhového prostredia sa zasa raz buduje zložitý a vo finále drahý zver.
No a keďže sme teda v spojenej rozprave, tak sa presúvam k tlači 501, teda k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. No, byť v štandardnej situácii, tak sa tu bavíme, tak ako aj pán minister avizoval, o detailoch, ktorými sa precizujú pravidlá výberu dane z pridanej hodnoty, prípadne ako sa mení teda s tým súvisiaci daňový poriadok, prípadne o tom teda, že ako veľmi to pomôže zabrániť únikom, únikom na dani z príjmu. No, ale nie, zasa sa budeme baviť na výbore predloženom 10-stranovom pozmeňujúcom návrhu, ktorý, no kto by to čakal, z väčšej časti mení úplne iné veci než prerokovávaný a teda spomínaný zákon o DPH.
No, tu poviem teda aspoň, aby som bol férový, pretože ja si skutočne vážim zamestnancov ministerstva financií, ktorí robia, robia dobrú prácu, že teda tento, tento pozmeňovák bol pripravený skôr a teda mali možnosť sa s ním poslanci oboznámiť dopredu. No ale teda základná správa z tohto pozmeňujúceho návrhu je...
=====

No, tu poviem teda aspoň, aby som bol férový, pretože ja si skutočne vážim zamestnancov ministerstva financií, ktorí robia, robia dobrú prácu, že teda tento pozmeňovák bol pripravený skôr a teda mali možnosť sa s tým poslanci oboznámiť dopredu. No, ale teda základná správa z tohto pozmeňujúceho návrhu je, že koalícia pochopila, ešte raz, koalícia pochopila, že stvorila obludu. Stvorila obludu menom zákon o dani z finančných transakcií. Minister financií pochopil to, čo som mu aj ja osobne a, samozrejme, kopu, kopu ďalších sme mu hovorili už dávno, že transakčná daň, tak ako ju prijali, je neskutočne, neskutočne škodlivá a navyše podľa toho prijatého zákona je nevykonateľná. No tak, tak ako sme predpokladali a hovorili, že teda všetko, čo je šité horúcou ihlou, samozrejme potom vyžaduje množstvo novelizácií a toto, samozrejme, už máme skúsenosti, poviem, aj z predchádzajúceho volebného obdobia, ale aj z tohto volebného obdobia, jednoducho a teraz to zasa je, čiže hlásim, že prvá novelizácia transakčnej dane teda už je na svete. No, treba povedať, že teda tento pozmeňujúci návrh robí túto nezmyselnú daň trochu menej škodlivou, to je fakt, ale, pán minister, stále platí, že aj po tomto pozmeňováku je nevykonateľná. Že ešte stále, stále platí a možno je ešte viac nevykonateľná ako predtým. Stále platí, že podľa tohto sa to nedá, nedá zaviesť a nedá, nedá vyberať. Pokúsim sa to postupne vysvetliť.
No ale príbeh dane z finančných transakcií, ergo z finančného dýchania je, v plnej nahote ukazuje ekonomickú bezradnosť tejto vlády. Táto daň tiež ukazuje, ako dokáže škodiť zákon, ako dokáže škodiť zákon každému jednému človeku, ak jeho autor má možnosti, ale nemá schopnosti. Začnem od konca.
Transakčná daň má jediné správne riešenie, jediné správne riešenie, musí byť zrušená. Neexistuje totiž spôsob, ako sa dá tento ekonomický nezmysel a obrovská škodlivá vec opraviť. Aj preto som predložil na aktuálnu schôdzu návrh zákona, ktorý kompletne zruší transakčnú daň. Koalícia má tak stále šancu zabrániť tomu, či už koniec koncov aj v tomto zákone, alebo aj v teda s tým mojím zákonom, stále je šanca zabrániť tomu, aby transakčná daň napáchala nedozierne škody na ekonomike, firmách, živnostníkoch a na konkurencieschopnosti našej krajiny. Koalícia má stále možnosť, stále môže zabrániť tomu, aby vzniklo množstvo byrokracie, novej byrokracie na strane štátu. Koalícia stále môže zabrániť tomu, aby museli byť vynaložené neskutočné financie aj do realizácie, alebo na realizáciu softvérových riešení na výber tejto dane a to či už na strane bánk, alebo ktoré teda budú vyberať tú daň, alebo teda aj na strane štátu. Dobrá správa teda je, že riešenie existuje a je jednoduché. Zlá správa na druhej strane je, že Robert Fico sa rozhodol ísť do pekla na bielom koni a zúrivo sa toho drží, zúrivo. No len, bohužiaľ, berie so sebou do pekla celú krajinu. Aj na príklade tohto zákona je vidieť, že smer peklo je neomylne nastavený. Škoda. Veľká škoda.
Každopádne, ako som už spomínal, vládna koalícia skutočne pochopila, pochopila, že táto daň je nezmyselná. No a teda prvé, čo ich napadlo, je teda, že vyradia nejaké vybrané subjekty z pôsobnosti tejto dane. Ergo tá nová daň sa teda na nich nebude vzťahovať. Ľudsky povedané, pán minister ide namiesto zrušenia celej dane, celého tohto nezmyselného konštruktu vyraďovať. No, že čo. Len na pousmiatie, tak hneď ako prvý subjekt sa ide vyraďovať Matica slovenská. Pokračuje sa Slovenskou akadémiou vied, ale to len začínam. No a vyraďujú sa teda aj občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, nezisková organizácia, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenia právnických osôb, subjekty výskumu a vývoja, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a organizácie, ktorých predmetom sú činnosti podľa ďalšieho osobitného predpisu. Vyraďuje sa tiež krajská organizácia cestovného ruchu, oblastné organizácie cestovného ruchu, turistické informačné centrá. No zároveň, akože ešte raz, že po nejakej stránke, áno, toto robí tú daň menej škodlivou, ale ukazuje to na absurdnosť toho celého. Lebo toto vôbec, to som ešte neskončil tým, čo bolo vyradené, to len stále ešte len začínam, hej.
No, pochopenie nezmyselnosti celého zákona pokračuje teda, keďže v § 4 ods. 2 písm. a) sa vyraďujú ďalšie oblasti, ktoré teda nebudú spadať do tejto dane, a sú to teda napríklad platobné operácie vykonané v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, colného dlhu a inej platby zameranej alebo uloženej podľa colných predpisov, takisto odvodov do Sociálnej poisťovne, odvodov na zdravotné poistenie alebo v súvislosti s poskytnutím záruky na colný dlh, alebo inú platbu vymeranú alebo uloženú podľa colných predpisov, takisto na daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze, v súvislosti so zábezpekou súvisiacou ako záruka splnenia povinnosti, alebo dodržania podmienky vyplývajúcej z právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici.
Čiže aj z tohto je vidieť, že štát pochopil, že je to hlúposť, veď v podstate všetko, čo sa do nejakej miery týka štátu, bolo vyradené. Normálne vyradené. Táto daň sa na to nebude vzťahovať. No ale pokračujeme ďalej. Takisto ďalšie veci, ktoré sa teda tam nebudú, nebudú vzťahovať, platobná operácia obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorá súvisí s úschovou, správou alebo držiteľskou správou cenných papierov, finančných nástrojov, iných majetkových hodnôt alebo kryptoaktív, riadením portfólia vrátane akýchkoľvek výplat súvisiacich s týmito operáciami. Alebo platobná operácia obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív na účet klienta súvisiace s nákupom alebo predajov cenných papierov, iných finančných nástrojov, devízových hodnôt, iných majetkových hodnôt alebo kryptoaktív v mene obchodníka s cennými papiermi, alebo teda pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo v mene ich klienta atď., atď.
Zasa, áno, toto je správne, to nepatrí do tej dane, čiže dobre, zasa to akoby zlepšuje, ale opačne, ono to ukazuje, ako je to celé, celé a celé nezmyselné. Ako vlastne musí zákonodarca postupne vyraďovať ďalšie a ďalšie oblasti, kde to je že nezrealizovateľné, kde to, za prvé, nedáva zmysel, za druhé to proste ani nepatrí, no celé zle.
Ďalej si zákonodarca uvedomil, že zasa, že nemôže zdaňovať ani ďalšie veci týmto návrhom, a to je napríklad Slovenská pošta, hej, kde teda platobná operácia vykonaná poštovým podnikom určená na sprostredkovanie, pripísanie alebo prevodu finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby vrátane výberov hotovosti súvisiacich s týmto sprostredkovaním. Jasné, ani to je, proste by bolo veľmi hlúpe dávať tam tú daň a nerealizovateľné. No, ďalej takisto pri platbách smerujúcej k realizácii platobnej operácie používateľa platobných služieb a ďalšie, ďalšie veci. No a takisto, takisto potom § 4 ods. 2, teda to, čo nie je predmetom dane, sa dopĺňa zasa ešte ďalšími ustanoveniami. No a to je bod 22, ktorý inak má dve strany, hej, to sú zase ďalšie dve strany toho, čo do tej dane spadať nebude. No a samozrejme, to asi nebudem čítať celé, ale zasa len aby sme, aby som ukázal, že čo všetko vlastne, aký zver to je, čo všetko bude musieť niekto kontrolovať, pretože keď do toho zákona je napísané, že toto a toto sa toho nebude vzťahovať, tak jednoducho to bude treba kontrolovať.
No a teda proste napríklad, hej, platobná operácia vykonaná na osobitnom účte vedenom správcom podľa osobitného predpisu. Tá, teda na ňu nebude sa vzťahovať táto daň. Platobná operácia vykonaná na osobitnom účte vedenom súdnym exekútorom. Platobná operácia spočívajúca v zložení alebo vrátení dražobnej zábezpeky. Platobná operácia súvisiaca so zaplatením a vrátením finančnej zábezpeky alebo kaucie v procese verejného obstarávania, obchodnej verejnej súťaže a platobná operácia súvisiaca so zaplatením a vrátením finančnej zábezpeky alebo kaucie vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu. Normálne si proste, áno, koalícia si uvedomila, že proste do takýchto vecí nemôžu dávať transakčnú daň. Nemôžu. Nemôžu. Teraz musia vypísať vlastne celý svet, ktorý to, tam, kde to je absolútne nerealizovateľné. No tak pokračujeme.
Platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejnoprávnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Kolegovia z koalície, však teda prečo to neaplikujete na štátne takéto fondy, všetko, inštitúcie, keď to je tak dobrý nástroj, ako získať nejaké peniaze do štátu. Ale teda jasne, vyraďujete ďalšie veci. Platobná operácia vykonaná, vykonávaná v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje službu centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu. Zasa, samozrejme, hlúposť na takéto niečo dávať tú daň. Je hlúposť túto daň dávať na čokoľvek, to chcem povedať, hej, to chcem povedať. No ale pokračujete.
Platobné operácie verejných vysokých škôl na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici, prostriedkov získaných na základe dotácií zo štátneho rozpočtu, ani tam už sa teda nebude táto nezmyselná daň aplikovať. Platobná operácia v rozsahu menovej politiky eurosystému vykonávaná s účasťou Národnej banky Slovenska na tejto platobnej operácii vrátane hotovostného peňažného obehu a operácie v devízovej oblasti. Tuto zasa, že áno, po jednej stránke môžem pochváliť, pretože Európska centrálna banka vyčítala tomuto zverovi, volanému transakčná daň, že teda je to v nesúlade napríklad s týmito európskymi finančnými pravidlami a hovorila, že teda by mala vláda zvážiť zavedenie tejto dane, alebo teda odstrániť tie nezrovnalosti. No tak okej, vláda, koalícia sa rozhodla odstraňovať nejaké tie nedostatky, ktoré vytkla Európska centrálna banka, ale zasa, to je zasa len ďalšia kvapka, ktorá hovorí, no tak hurá, tak tam pridáme zasa ďalších pár ustanovení, ktoré vyradia teda aj tieto operácie menovej politiky eurosystému. No ako mohla si vláda uvedomiť aj to prvé, kde teda aj Európska centrálna banka písala, že by mala vláda zvážiť, zvážiť zavedenie tejto dane.
Pokračujem ďalej, nebude teda daň aplikovaná ani na platobnú operáciu vykonanú z platobného účtu dohliadaného subjektu finančného trhu vedeného u poskytovateľa podľa osobitného predpisu, na ktorom dohliadaný subjekt finančného trhu vedie finančné prostriedky svojich klientov a ktorý využíva výlučne na vykonávanie obchodov na účet svojich klientov. Ale ďalej aj platobná operácia súvisiaca s nákupom alebo predajom finančných nástrojov na obchodom mieste v inom členskom štáte Únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore. No a tak ďalej a tak ďalej, pokračujem ďalej proste, platobná operácia súvisiaca s presunom finančných prostriedkov toho istého majiteľa v rámci fondov kolektívneho investovania spravovaných tou istou správcovskou spoločnosťou.
Vláda dokonca pochopila, že táto daň je nezmyselná aj v celom zdravotnom systéme. Hurá. Nieže by to nebolo povedané tu ešte pred prijatím toho zákona. Takže vlastne nebude tam, nebude táto daň zahrňovaná pri zdravotnej starostlivosti poskytnutej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo pri zdravotnej starostlivosti v súvislosti s plnením funkcie príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta pobytu alebo inštitúcie miesta bydliska a zdravotnej starostlivosti poskytnutej v cudzine. Ďalej zdravotnej starostlivosti poskytnutej cudzincovi, ktorý nie je verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike. Ďalej poistencovi za ním uhradené služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Hurá, ani tuto to nebude. Liekov, zdravotníckych podmienok, dietetických potravín, doplatkov za lieky, zdravotnícke pomôcky atď., atď., atď.
=====

...republike. Ďalej poistencovi za ním uhradené služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Hurá. Ani tuto to nebude. Liekov, zdravotníckych podmienok, dietetických potravín, doplatkov za lieky, zdravotnícke pomôcky atď., atď., atď. Pri ošetrovateľskej starostlivosti zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Pri prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie, preddavku na poistné, poistného vrátene úrokov z omeškania, ani tam sa to nebude vzťahovať. A preplatkov z ročného zúčtovania poistného. Ale napríklad aj teda pri financovaní ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov alebo príspevku na činnosti vybraných inštitúcií.
Čiže vláda vyraďuje, vyraďuje proste časti, ktoré skutočne nevedia byť v tejto dani, nedávajú zmysel a okej, však, áno, dá sa povedať, že teda tieto vyradenia zákon vylepšujú. Áno, robia ho menej zlým, robia ho menej zlým. Ale stále ja to budem hovoriť, je to, toto je práve priznanie, že zákon je nezmysel ako celkom. Že vlastne zostali už len chudáci podnikatelia, ktorým zostal čierny Peter a teda povinnosť platiť túto daň. A aj to len tí, ktorí nezaplatia nejakému daňovému poradcovi, ktorý im v týchto stranách rôznych výnimiek nedokáže nájsť alebo teda zaplatia mu za to, aby im navrhol nejaké riešenie, na základe ktorého sa v tomto neprehľadnom paškvile napasujú do nejakého písmena, ktoré ich vyradí z nutnosti platiť túto daň. Akože človeku sa až chce plakať, že čo všetko bolo vytvorené, čo všetko sa bude musieť potvrdzovať, vyraďovať, evidovať, kontrolovať. Proste koľko veľa práce museli urobiť zamestnanci ministerstva financií aj na tomto pozmeňujúcom návrhu. Veď to sa nedeje, že to niekto za večer napíše. A proste pred, ešte pred dvomi mesiacmi nič z tohto neexistovalo. Proste nebolo to tu. Takáto povinnosť tu nebola proste. Nič toto nebolo. Ešte raz to opakujem. Je jediná správna možnosť, jediné správne riešenie – zrušiť celú túto daň.
No a zasa sa teda v mojom vystúpení vraciam k bankám a ja som presvedčený, že ani po tejto novele nie je možné vytvoriť a nastaviť efektívny softvér, ktorý bude daň za týchto podmienok, aj týchto nových podmienok schopný vyberať, a teda aby sa odvádzala. Proste ne, to bude potrebovať ďalšiu novelizáciu. No ale navyše, zasa, nikde nevidím, kde je, alebo respektíve ako budú preplatené náklady bánk na vývoj takéhoto softvéru, to nie je päť eur, aby sa na základe takéhoto niečoho vytvoril softvér, ktorý bude schopný takúto daň odvádzať. No a zasa sa ale dostávame za oponu, kde to teda už nevidia voliči SMER-u, HLAS-u alebo SNS, ale teda, samozrejme, bohužiaľ ani ostatní alebo väčšina ostatných občanov, kde sú dohody riešiace tento problém. Tento zákon okrem iného zadefinoval potrebu vzniku cca 200-tisíc nových účtov, nových bankových účtov. No, tam je len poplatok za vedenie účtu, keď zoberieme 10 eur mesačne, čo je dnes bežný poplatok, tak to je 24 mil. nových tržieb, hej, pre banky. Alebo opačne, 24 mil. eur nových nákladov, ktoré zaplatia, a ja vám zasa poviem, kto ich zaplatí. No zaplatia to tí najmenší, najcitlivejší na náklady podnikateľa, tí, ktorým je najťažšie. To sú presne tí, ktorí doteraz proste, malí živnostníci, používali ten istý účet aj na svoj život, aj na svoje podnikanie. Všetci si budú musieť vyrobiť nový účet, podnikateľský účet pre to, aby teda mohli odvádzať túto transakčnú daň a samozrejme budú platiť každý mesiac, povedzme, 10 eur za jeho správu. Čiže vlastne banka teda bude mať nový obrat, nový biznis.
No, potom ďalšia malá domov bankám je tiež priamo zakomponovaná v tom zákone v § 6 bod c), a to sú teda dve eurá ročne za platobnú kartu, hej. Čiže ak budú podnikatelia platiť tie svoje debetné operácie cez bankovú kartu, tak sa vlastne dokážu vyhnúť tejto dani. To je úplne že ďalšia absurdnosť, že štát vlastne keď sa chce konsolidovať a vybrať nejaké peniaze, tak priamo do zákona vlastne dal písmeno, ktoré umožňuje efektívne sa vyhnúť plateniu tejto dane. No ale to znamená nielen, že štát nedostane nič, ale vlastne no tak za platbu kartou sa zase len účtuje poplatok. No ale tentokrát už zasa banke, hej. Takže vlastne okej, banky majú ďalší biznis a ten im asi pomôže zaplatiť akože napríklad aj vývoj toho softvéru a celé náklady okolo toho. No ale akože takto? Akože toto je normálne to, čo vlastne tu bolo treba vyrobiť, aby sa pomohlo ekonomike?
No každopádne ja som presvedčený, že toto sú tie finálne dôvody, prečo sú banky ticho a pristúpili na tento, ja to poviem, špinavý biznis so štátom. Jednoducho občania, fakt, voliči SMER-u, koalície, toto vám nepovedali vaši obľúbení politici. Povedal vám toto premiér Fico, hej, že teda pán minister Kamenický aleže teda vôbec nejde po krku bankám, ale práve naopak, ide im po ruke. No, a ja osobne, veď ako ja som tu často ten kto, ja to poviem znova, banky sú chrbtovou kosťou ekonomiky, potrebujeme ich. Ja som tu často ten, ktorý sa tých bánk zastáva, ale teraz to poviem opačne. Jednoducho veľmi osobne vyčítam bankám, že sa do tejto škaredej hry so štátom pustili. Ja som presvedčený, že ak by banky povedali slušné nie, slušné nie a verte, že majú páky to povedať, tak by jednoducho takáto daň nemohla vzniknúť, pretože štát by nemal schopnosť ju vyberať, štát by nemal schopnosť vytvoriť softvér, ktorý by dokázal takéhoto zvera vyberať.
Kolegovia z koalície, prosím, stále môžete zísť z kratšej cesty. Zrušte celú túto škodlivú a nezmyselnú daň, stále sa to dá. Napísali ste päť strán toho, čo z tej dane vyraďujete. Super. Ešte tam treba dať dva riadky a zrušiť ju celú. Stále sa to dá, aj v tomto bode, aj v tomto bode, alebo sa dá znova otvoriť proste druhé čítanie, keď sa nejaký vytvorí nejaký pozmeňovák. Alebo kľudne použite na to mnou predložený zákon. Vám ľudia, firmy aj celá ekonomika poďakujú. Fakt nie je iné zmysluplné riešenie.
No, ešte mi zostalo v tejto našej špeciálnej skrátenej rozprave pár minút. Tie využijem, teda v tom pozmeňováku sú vlastne ešte ďalšie zmeny. Takisto skutočne môžem kvitovať a spomenul to aj pán minister, že rieši to skutočne zaradenie týchto celiatických potravín a napríklad aj tej teda bezlepkovej múky do nižšej sadzby DPH. Dobre, zasa je to teda ďalšia výnimka, ale už v tom systéme, aký je, zasa je to teda nejaké zlepšenie, ktoré jasne pomôže ľuďom s takýmito problémami zdravotnými.
No, ale ďalšia vec je napríklad čl. 3 toho pozmeňujúceho návrhu, kde sa teda zvyšujú pokuty za podvádzanie pri registračnej pokladnici. Zasa poviem, samozrejme, jedno z najlepších riešení, ako štát môže vlastne hľadať peniaze do rozpočtu, je efektívny výber daní pri existujúcich daňových sadzbách. Čiže áno, jedna z vecí, tie úniky, samozrejme, existujú pri registračných pokladniciach, to je problém a teda štát zvyšuje pokuty. Áno, aj keď je zákon, samozrejme, musia byť aj sankcie, to súhlasím, hej. Nedá sa povedať, že teda by pokuty nemali byť, ale zasa. No tak v odôvodnení sám zákonodarca píše, že teda zvyšuje ich o infláciu, ktorá je, myslím, za desať rokov, takto tam bolo povedané, vyše 40 %. No je, okej, hej. Tak ale teda potom treba napísať aj to bé, že teda keď sa, ja neviem, beriem § 1ob ods. 2, hej, písm. a), suma 660 eur sa nahrádza sumou 1 000 euro. Okej, tam to plus-mínus sedí. No ale suma 6 600 euro sa nahrádza sumou 13 000 euro, hej. To akože, to mi nijak nevyjde 46 %, hej. Tak akože nedá sa odôvodňovať, že zvyšujem pokutu o 46 %, keď ju zvyšujem o, ja neviem, aj o vyše 200 %, alebo o 200 % plus-mínus. No čoby, to je, Ježiš, to je ešte viacej. To nie je 13 000, ale 30 000. To je o 500 %, pardon, hej, to zle pozerám. Čiže takto, hej, že teda zákon s odôvodnením, že inflácia bola 46 % za 10 rokov, zvyšuje pokutu o 500 %. No, asi takto nie, hej. Čiže to je jedna vec, kde chcem povedať, že ono sa nedá ísť len takto a len sankcie.
Viete, ideálny stav pri dépeháčke by bola jedna čo najnižšia zmysluplná sadzba alebo dobre, to aj ja rozumiem, že to sa nedá dosiahnuť hneď, hej, to by sa dalo dosiahnuť postupným zvyšovaním, tak dve. Ale nevytvárať tých sadzieb že tri a ďalšie a to chcem povedať, že ešte lepším spôsobom alebo najlepším spôsobom, ako znižovať daňové úniky, lebo to je dôležité, je jednoducho vytvoriť to daňové prostredie také, aby sa neoplatilo, neoplatilo tie dane obchádzať. Pretože aj to, samozrejme, toho podnikateľa niečo stojí, hej. Robiť daňový únik ho niečo stojí, prináša určité riziko a prináša problémy. No a špeciálne napríklad teda gastro, to zasa aj pán minister často spomína, jasné, je tam veľa únikov. No tak keby sa to gastro celé bolo kľudne nechalo v tej 10-percentnej sadzbe celé, tak proste to je už presne tá sadzba, kedy sa neoplatí, neoplatí podvádzať, hej. A akože dobre, keď na to štát má, ak na to pán minister má, však ani ja sa nebudem sťažovať, keď dal 5 %, hej, ale ešte raz, je 5 % na niečo, na jedlo zjedené v reštaurácii, ale len na jedlo, pretože keď si k tomu dáte nealko, tak bude 19 %, navyše ešte zdanené ešte daňou zo sladených nápojov. Ale keď si dáte alkohol, tam už je, myslím, 23 %, hej. A keď sa pôjde donáška, lebo to už je asi pravda luxus, keď si teda napríklad aj dôchodca objedná svoj obed alebo celé denné jedlo a nechá si ho doviesť domov, tam už je sadzba 19, 19, pán minister, že? Ale (reakcia ministra financií), no doteraz bola 20 a kritizoval som to, že? No, ale veď za to hovorím, trebalo dať všade desať, hej, jednu, jednu sadzbu. Lebo ešte potom ďalšia vec je, že a za tú donášku, keď vám ju donesie teda zamestnanec tej reštaurácie, tak za tú službu dovozu bude 19, ale keď vám dovezie externá firma, nejaký Wolt, Bolt, niekto, už bude 23-percentná DPH.
Čiže zasa je tam, sú tam tri sadzby, je to tam zložité, nezmyselné, hej, to by, proste môžme sa tu doťahovať ako, ale to zase len prináša možnosti daňových optimalizácií, zasa oplatí potom, ja neviem, aj ten blok nevydať alebo to spraviť nejak inak, alebo to zoptimalizovať. Verte tomu, že to vedia, ten sektor to vie robiť a pokiaľ sa nastavia takéto podmienky, tak to ten sektor robiť bude. Celé sa to dalo vyriešiť normálne v tom gastre jednou sadzbou, jednou sadzbou. Mala sa dať 10 % na všetko, tak ako sa pán minister pýta, ja mu potvrdím, veď ja som v minulom volebnom období, áno, dosiahol som, veď to bola aj moja práca, že sa dalo tomu gastru 10 % a, bohužiaľ, nepodarilo sa dosiahnuť, i keď aj ten návrh, môj návrh bol vtedy už prijatý aj na výbore, ale, bohužiaľ, proste sa vtedajší minister financií rozhodol inak a zostalo 20. Mohol to opraviť. Áno, vtedy sa to neurobilo dobre, mohol to pán minister spraviť dobre. No len to dobre nespravil, vo finále to ešte nastavil horšie a ja vám garantujem, že to nepomôže. Zasa to len prinesie proste ďalšie optimalizácie, zasa to len prinesie ďalšie daňové úniky. Ale potom tým skutočne trpíme všetci, pretože ak niekto neodvedie daň, tak, samozrejme, tie peniaze za jedno chýbajú štátu, ale ten skutočný problém je ten, že keď sa pozriete na jednu reštauráciu, ktorá to chce robiť všetko v súlade so zákonom, a inú reštauráciu, ktorá proste jednoducho bude profitovať na tom, že nebude dávať bločky, že jednoducho bude to optimalizovať, no tak väčšinou akože tuto je ten nepoctivý podnikateľ a tu je ten poctivý. No ale čo štát zabezpečil, že tomu nepoctivému podnikateľovi bude lepšie. Áno, s nejakým rizikom, ale zoptimalizuje, zostane mu viac, odvedie menej štátu. Áno, štátu patrí tá časť a on ju neodvedie a je v lepšej situácii ako ten poctivý podnikateľ. Kam sa bude preklápať tá celá situácia? No asi si nepovie za daných podmienok, ktoré vytvorila teraz vláda, že nepoctivý podnikateľ, prestanem robiť daňové podvody, budem poctivý, no nie. Ten poctivý sa bude rozmýšľať, že fúha, ustojím ten konkurenčný boj s tým, ktorý má takto štátom vytvorené akoby lepšie podmienky? A skôr bude rozmýšľať, že aj on prestane tú daň platiť. Opačne, opačne to štát mal robiť. Tam mala byť normálne že jedna sadzba a nemuseli by sme možno ani tie pokuty až tak zvyšovať, alebo teda však keby sa aj zvýšili nejak, tak proste nebolo by to to jediné, čo bude nútiť. Vždy najlepšou daňovou kontrolou, najlepšou akoby v úvodzovkách sankciou...
=====

lepšie podmienky a skôr bude rozmýšľať, že aj on prestane tú daň platiť. Opačne, opačne to štát mal robiť. Tam mala byť normálne že jedna sadzba a nemuseli by sme možno ani tie pokuty až tak zvyšovať, alebo teda však keby sa aj zvýšili nejak, tak proste nebolo by to jediné, čo bude nútiť. Vždy najlepšou daňovou kontrolou, najlepšou akoby v úvodzovkách sankciou je jednoduchý a zmysluplný daňový systém.
Kľudne, kolegovia, keď kamkoľvek prídete sa naobedovať, každý jeden, keď teda stretnete nielen zamestnanca, ale samozrejme vlastníka, majiteľa, prevádzkovateľa tej reštaurácie, každý jeden vám povie, že vníma, že, samozrejme, nejaké dane štátu zaplatiť treba, to aj ja hovorím. Veď ten štát, samozrejme, aj tým podnikateľom aj každému jednému občanovi poskytuje kopu služieb, ktoré nie sú a nevedia byť zadarmo. Každý ten podnikateľ vníma, že nejaká miera zdanenia musí byť. A každý jeden je ochotný, samozrejme, niečo zaplatiť. Len proste nesmie sa to robiť tak, že je to proste drakonické, vysoké, nezmyselné, zle nastavené, prinášajúce kopu byrokracie a potom si teda štát myslí, že keď drakonicky zvýši pokuty o 500-600 %, že to pomôže. No, do nejakej miery áno, ale aké je percento, kde to štát dokáže vymôcť. Kde ju dokáže, tú pokutu, teda vôbec to skontrolovať. Akože to stojí strašné peniaze na tej správe byrokracie a toho celého.
No, aby som teda bol úplný, tak, samozrejme, tento pozmeňujúci návrh prináša aj nejaké dopracovania, detaily, teda aj k tomu základu, to znamená k tej samotnej dépeháčke, ale myslím si, že tam asi netreba nejak veľmi hovoriť. Proste sú tam teda aj nejaké zmysluplné veci. No, mám posledných päť minút.
Čiže o čo ide? Ide proste o to, že každým jedným zákonom sa toto prostredie na Slovensku zhoršuje. Všimnite si to, že s každým zákonom, ktorý tu prijímame, prichádzajú nové a nové povinnosti. Fakt. Pre podnikateľov, pre občanov, pre firmy, pre malé, pre veľké a to nie je častokrát len o tom, že musia zaplatiť. My nevnímame to, že všetky tieto veci budú vyžadovať kopu nákladov aj na strane podnikateľov. Proste oni musia niečo zabezpečiť, aby vlastne boli schopní tie nové pravidlá dodržiavať hej? Toto im vytvorilo, samozrejme, novú hrozbu pokuty. Pretože každý zákon aj pri najlepšej vôli proste keď ho máte dodržiavať, tak to, samozrejme, vyžaduje niekoho, kto to nastaví, niekoho, kto to kontroluje, niekoho, kto sa, samozrejme, nepomýli pri tom bežnom výkone a prináša nejakú hrozbu sankcií zo strany štátu. No a teraz keď všetci teda vnímame, že bude tu fakt vysoká inflácia, pôjdu ceny vyššie, no ale čo ten podnikateľ má spraviť? Akú má možnosť? Prišli mu nové povinnosti, tak za jedno, samozrejme, bude musieť zaplatiť, čo z toho vznikne, tak to je jeden náklad, ktorý nemôže nič iné spraviť, než zvýšiť cenu jeho produkcie, čo iné s tým spraví. No ale on si musí započítať ešte aj náklady na celú tú správu, to je ďalšie navýšenie nákladov a ešte a ono to tak normálne funguje, firmy si robia rezervu aj na nejaké pokuty zo strany štátu. Ale to zasa len musia zakalkulovať do cien svojej produkcie. A zasa len to vo finále zaplatí ten spotrebiteľ. A ten spotrebiteľ je jednoducho občan.
No a mňa ešte nieže mrzí, ale realita je že, áno, keď počúvam pána ministra, pána premiéra, a vytvorili sme vám zníženú sadzbu DPH 5 % na základné potraviny. Ony nie sú základné, sú skôr zdravé, ale okej. Vytvorili sme vám zníženie dane na všetky ostatné potraviny o 1 percentuálny bod. No ale už nehovoria, že ale základná sadzba je 23 % a že vlastne všetko, na čo sa pozriete, hej, na tom účte, bude vo finále drahšie. A treba sa pozrieť, a ja to tu teda poviem, treba sa pozrieť na tú realitu. Treba sa pozrieť na plánovaný výber dane z príjmu, pardon, dépeháčky tento rok a budúci rok. Je to o 1,8 mld. vyšší plánovaný výber. To znamená, vážení občania, to nie je nič iné než to, že štát od vás vyberie o 1,8 mld. viac len na jednej jedinej dani, na dépeháčke, a toto je tá realita. Viete, koho z nás zaujíma, či na tom účte bola niekde 5-percentná sadzba, niekde 19. Nás zaujíma, za prvé, ten jeden konkrétny nákup, o čo bude drahší oproti tomu predchádzajúcemu obdobiu a potom, samozrejme, to, čo za celý rok zaplatím ako občan. A keď sa to celé zráta, tak je to 1,8 mld. viac. A toto je tá skutočná správa, alebo vianočný darček tejto koalície občanom. Páni, nemáme tu žiadnu kolegyňu, tak môžem teda povedať len páni, akože, vy ste, myslím teraz koalície, hej, proste vy ste priniesli takýto vianočný darček občanom, fakt, zásadne zvýšenú dépeháčku, zásadne zvýšené ostatné dane. Proste ľudia budú platiť viac a viac. A tak jak sa v pesničke spieva, že najkrajšie Vianoce, aké tu boli, tak ja hovorím, že nie, ono to bude, že najdrahšie Vianoce, aké tu boli, a, bohužiaľ, budúci rok prídu znova zas. Takto je to. Páni, nepozerajte len tam proste, áno, robili sa chyby aj v minulosti, ale veď ste to chceli robiť lepšie, chceli ste to robiť inak. Veď akože, no...
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, prosím, uvažujte. Je jedno správne riešenie, zrušiť daň z finančných transakcií, zrušiť daň z finančného dýchania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Chcem len potvrdiť, že to je aj náš názor, alebo aj môj názor, že tú daň z finančných transakcií treba zrušiť. A na margo toho, čo tak odznelo počas rozpravy, ktorú si mal, že však za to môže tá predchádzajúca vláda, ako to je už až také smutno-smiešne, však, myslím, že HLAS si zaplatil bilbordy, na ktorých hovorí o tom, že teda za to môže predchádzajúca vláda, že teraz sa musí konsolidovať a potom tam píšu, že to je fikcia vlastne, čiže vy sami vlastne neveríte tomu, čo hovoríte. Vy len viete, že vedome klamete šudí a to teda treba povedať. Keď teda vedome hovoríte to, čo nie je pravda, ešte si na bilbordy napíšete, že to je fikcia, tak vy, aby ste oklamali ľudí normálne, surovo ste si pripravili klamlivú, zavádzajúcu kampaň a dokolečka pakujete klamstvá. Takže to treba povedať, nech to aj presne takto odznie, ako to aj v skutočnosti je. Netreba sa vyhovárať na predchádzajúcu vládu, treba sa do toho poriadne zahryznúť a vy ste sa do toho zahryzli takým spôsobom, že vytrhnete len ľuďom z peňaženiek peniaze namiesto toho, aby ste konsolidovali na tej svojej strane. A nemôže za to predchádzajúca vláda, môže za to to, že ste sa tak vy rozhodli na úkor nie seba, ale ľudí a tá konsolidácia mimochodom však ona mohla vyzerať úplne, úplne ináč, vôbec ste nemuseli 4,2 mld. vyťahovať z vreciek ľudí a mohli ste hospodáriť oveľa rozumnejšie, len to by chcelo proste ten sociálny prístup, o ktorom tak veľa hovoríte, ale skutek utek.

Ďakujem pekne, zostalo mi 30 sekúnd.
Ďakujem pánovi kolegovi Krátkemu za faktickú. No, keby to aspoň že bola konsolidácia. Ale vláda ide vybrať 5 mld. eur z vreciek občanov na to, aby vyrobila 3,7 mld. nových výdavkov. My sa tu fakt akože nebavíme o žiadnej konsolidácii. Toto je na tom ešte to najsmutnejšie, hej? A plne súhlasím s tým, čo bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dvoch pomerne nezmyselne zlúčených zákonov do jedného rokovacieho bodu, ja sa budem dnes vyjadrovať hlavne k zákonu o dani z pridanej hodnoty a o tom, čo prináša pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Sústredím sa najmä na novelu zákona o dani z finančných transakcií.
Prvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to považovať za prílepok. Ja som sám očakával, že akým spôsobom sa bude meniť zákon, na ktorom ešte ani atrament na papieri neuschol, a to je zákon o dani z finančných transakcií. Napokon sme sa dočkali riešenia takéhoto, že tento zákon sa mení cez iný zákon. To by stálo samo osebe za kritiku, ale sa dnes sústredím skutočne na transakčnú daň.
V čase, keď minister financií predstavoval tento zákon vo finančnom výbore, tak sme, samozrejme, k tomu zaujali stanovisko, odmietavé stanovisko pretože Kresťanskodemokratické hnutie predložilo vlastný návrh konsolidácie verejných financií. Je potrebná, ale predložili sme vlastný návrh, ktorý spočíva v tom, že štát ma šetriť na sebe a má lepšie vyberať dane. Včerajšia tlačová konferencia ministra financií len potvrdzuje, že aké rezervy máme vo výbere dane z pridanej hodnoty. Veľké rezervy, mali sme o tom hovoriť skôr a mali sme hovoriť o konsolidácii aj tým, že zlepšíme výber dane z pridanej hodnoty. Ale teraz nemyslím len na tých malých, malých spotrebiteľoch, na tých malých transakciách v našich predajniach, ale myslím aj na veľké firmy a veľkých klientov štátu, by som povedal. Takže by som očakával nejaký komplexnejší prístup. Dobre, ale teraz sa vrátim k tej transakčnej dani.
To, čo sme dostali predložené, potvrdzuje, že tento zákon vôbec nebol dobre prichystaný. Keď sa pozriete do pozmeňovacieho návrhu, nájdete tam 28 bodov, 28 bodov, ktoré menia nedávno prijatý zákon. Už v úvode, teda keď sa tento zákon predstavoval vo finančnom výbore, sme apelovali na to, ako skutočne ťahali sme za záchrannú brzdu, prosím vás, aspoň zauvažujte nad tým, že ako vyňať z tejto dane inštitúcie, ktoré zastupujú štát, sociálne oblasti, neziskové organizácie, charitatívne organizácie, je ich plno. Vtedy sme dostali, ja osobne som dostal vtedy odpoveď od ministra financií, nechajme to tak, zákon schválime a budeme to spätne kompenzovať týmto inštitúciám. Dnes to je zase inak. Nejdeme to kompenzovať, ale ideme ich vyňať spod transakčnej dane. Ja nehovorím, že to je zle. Božechráň. Samozrejme, že by to bol nezmysel uvaliť na tieto inštitúcie transakčné dane, pretože mnohé by to viedlo až k ohrozeniu existencie. A štát a teda obyvatelia hlavne by to výrazne pocítili.
Nekritizujem, že tieto inštitúcie budú vyňaté, ale obávam sa, že akým spôsobom ich vlastne vytiahneme spod tejto ťažkej dane. Ja to prečítam presne, ako to je v pozmeňovacom návrhu: „Oslobodené budú právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejnoprospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienky právnej formy podľa tohto návrhu a účelu, ktorý taxatívne ustanovený v zákone o dani z príjmov." No tak to som zvedavý, že ako to dokážeme spraviť. A to je len jedna ukážka, že ako dokážeme preosiať, že kto presne bude povinný platiť túto transakčnú daň a kto nie. Ozaj som veľmi zvedavý. A to je len jedna ukážka, že aký je tento zákon ťažko vykonateľný.
Zároveň som napočítal 15 kategórií inštitúcií alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane, skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť
=====

.. v kategórií, 15 kategórií inštitúcií alebo, alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane. Skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť, napríklad vedecká, kultúrna podpora cestovného ruchu, správne a súdne poplatky, nákup cenných papierov, dávky dôchodkového a sociálneho poistenia, platby exekútorov, platby pri... ale sú tam aj také podrobnosti ako napríklad platby za e-kolok. Až do takých podrobností ideme, čo len potvrdzuje, že ten prvý návrh zákona, ktorý prišiel, bol v podstate nepoužiteľný v praxi. A čo je vrcholom, tak dokonca sa v tomto návrhu aj píše, že aby náhodou nevznikli, má sa odstrániť problém, že aby nevznikli duplicitné platby. To znamená, že zaplatí ten subjekt dva krát transakčnú daň. To znamená, že ten zákon je ozaj veľmi, veľmi komplikovaný a teda takisto ako môj predrečník si myslím, že tento zákon, ak vstúpi do platnosti aj s týmto pozmeňovacím návrhom, tak tento zákon budeme musieť znovu opravovať.
Čo ma zaráža ďalej, je to pozmeňovací návrh, ktorý predkladá v podstate, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. No, aké sú dosahy týchto pozmeňovacích návrhov na výber dane? Ja ich tam nevidím. Už keď sme, už keď prichádzal minister financií s týmto návrhom, pamätáte si, v septembri, bolo to na televíznych obrazovkách, tak tam bolo nejaké číslo, koľko sa, ani nejdem tie čísla spomínať. Bolo tam číslo, že aký výber sa očakáva v budúcom roku z tejto dane. Potom sa to číslo menilo dvakrát. Teraz vôbec nevieme, že ak tento pozmeňovací návrh schváli parlament, o koľko zase bude to číslo menšie? Alebo aké bude to číslo? A opakujem, je to zákon, ktorý, ktorý, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Pozmeňovací návrh, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií by malo byť práve tá inštitúcia, ktorá dôsledne dbá na to, že aké dosahy finančné majú návrhy zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predložené. A vidíme, že to tam nie je.
Opakujem, že my sme pri predstavovaní konsolidačného balíka hovorili o vlastných opatreniach. A medzi tie opatrenia určite nepatrila takáto daň, ako je daň z finančných transakcií. A ja som sa stretol aj s podnikateľmi a v začiatkoch, keď ten návrh bol ešte len na stole, tak mi hovorili, no viete, táto daň ona bude, bude, no možno niečo zaplatíme, ale nejako to znesieme. Však aj tí podnikatelia si uvedomujú, keď sa s nimi rozprávam, že ich biznis závisí aj od toho, že v akom stave budú verejné financie. Však to je úplne jasné. Ak sa nedarí štátu, tak jednoducho idú hore úrokové sadzby aj pre nich. Je to veľmi jednoduché. Ale čo ich najviac trápilo, je, že táto daň otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi dokonca. A dnes, keď vidíme to, čo sa tu deje, aká komplikovaná bude tá daň, tak otrávi nielen tých podnikateľov, ale otrávi aj banky. Tiež som hovoril so zástupcami bánk. Ako je to, ony hovoria, že z nich sa stane druhý daňový úrad. Ony budú vlastne vyberať tie dane. A teraz si predstavte v tomto komplikovanom systéme, to, čo hovoril aj môj predrečník, na ktorý budú musieť nasadiť nejaký softvér, v tomto komplikovanom systéme budú, budú vyberať daň, prácne budú vyberať daň, ktorá vlastne pôjde potom do štátnej pokladnice.
Na záver môjho príhovoru musím povedať, že my sme proti tomu, aby takáto daň vôbec alebo takýto zákon sa od budúceho roku uplatňoval. My sme skutočne za to odísť z kratšej cesty a tento zákon jednoducho zrušiť. Pretože, opakujem, tento zákon bude komplikovaný, ťažko vykonateľný a otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi, otrávi nás všetkých. Namiesto toho, aby sme, samozrejme, že často, často počúvam, teraz ma pán minister nepočúva, ale aj jemu som to povedal, a často počúvam, že ako nepredkladáme reálne návrhy, čo vlastne robiť, aby sa tie verejné financie ozdravili. Predložili sme konkrétne návrhy, ktoré sa týkali aj šetrenia na strane štátu. A viete, ako to vyzerá dnes? Však budeme rokovať o štátnom rozpočte. Namiesto toho, aby štát šetril na svojich úradníkoch, tak tento rok, tento rok jeho výdavky, mzdové výdavky budú o 500 mil. eur vyššie ako minulý rok a budúci rok, ktorý sa má ako, ktorý má byť rok šetrenia a konsolidácie, ďalších 500 mil. eur. Nám počet úradníkov rastie, nám neklesá, nám počet úradníkov rastie. To znamená, keby len štát zastal a povedal, dosť, nejdeme, nejdeme, nejdeme, nejdeme ďalej nafukovať celý ten verejný aparát, tak už by ušetril.
A druhá vec, už som to spomínal, je úspešnosť výberu daní. Ak by sme si zobrali len za cieľ, že budúci rok sa dostaneme v úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru desiatich najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by sme získali 900 mil. eur. Ja viem, že to je iba mechanický prepočet. Ale rád by som videl aspoň ambície ministerstva financií, akým spôsobom zníži tú daňovú medzeru, ktorú tu máme. A mať odvahu ísť do toho, aby ľudia videli, že skutočne tento štát chce šetriť aj na sebe a chce vyberať dane tak, ako sa majú. Pretože ak od niekoho nevyberiete daň, tak znevýhodňujete toho, ktorý tu daň zaplatil. To je aj vec morálky, musím povedať. To znamená, ak sa darí niekomu pracovať, podnikať s daňovými únikmi, tak doplácajú na to tí poctiví.
A posledná vec, čo poviem, ja sa tomu budem viac venovať v návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu, sú opatrenia na podporu ekonomiky. Jednoducho nemáme tu absolútne nič. Nič, čo by, čo by aspoň svetielko na konci tunela ukázalo pre zamestnávateľov a podnikateľov, že áno, že štát myslí na to, že nie ste len dojná krava, z ktorej ťaháme peniaze, ale ste skutočne tí, ktorí robia ekonomiku štátu a zamestnávajú ľudí. Opakujem o tom, o tomto budem hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu. Však to máme čoskoro.
Ale na záver poviem toľko a hovoril som dnes najmä o tej dane z finančnej transakcii. Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým, či vôbec do toho ideme. Máme ešte čas, skúsme to zrušiť.
A na záver poviem toľko, že to, čo sme hovorili na začiatku, sa úplne potvrdzuje. Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu malo ísť ruka v ruke s rokovaniami o spôsobe konsolidovania verejných financií. Teraz sa nám ukazuje, že vlastne niečo sme, do niečoho sme zahryzli a práve preto, že nás tlačí štátny rozpočet, o ktorom máme rokovať, tak teraz musíme, musíme veci, ktoré boli nedávno schválené, upravovať. Prosím vás pekne, ako potom bude vyzerať aj ten štátny rozpočet. Ale o tom, o tom nabudúce.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, pozorne som počúval vaše vystúpenie a bola to od začiatku do konca kritika vládnutia Roberta Fica. Bola to kritika zákonov, čo predkladajú. Konkrétne ste povedali, že nie je ani svetielko na konci tunela pre ľudí. Povedali ste, že táto daň a tento zákon otrávi podnikateľov a všetkých ľudí na Slovensku. Povedali ste, že zákony, čo predkladajú, sú zlé a budeme ich musieť opraviť. Že to, čo robia, je zlé. Ja s vami absolútne súhlasím. Ale potom nerozumiem tomu a spytujem sa vás, prečo poviete, že štyri roky má táto vláda, nech to dotiahne do konca, to poviete v televízii Markíza. A ja vás chcem poprosiť teda, že či by ste náhodou neprehodnotili tento, tento váš názor a naozaj ostro a kriticky vystúpili proti, proti Ficovi a povedali, Fico, dosť ťa bolo, dosť bolo tých tvojich zlých zákonov, veď tu nie je svetielko na konci tunela, veď tie zákony musíme opravovať Fico. Fico, to, čo robíš, je zlé. Veď to, čo ste povedali, Fico, tie tvoje zákony otrávia ľudí. Tak ho nenechajme vládnuť, pán Hajko.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Chcem vypichnúť viaceré momenty, ktoré naozaj demaskujú, aký je tento zákon zlý. To, že z bánk budú daňové úrady, že budú vyberať tú daň. Veľmi trefné pomenovanie. Že keby štát zastal a už neprijímal nových ľudí alebo aspoň nezvyšoval náklady na mzdy, skúsil to nejakým spôsobom zastabilizovať. Tam je ale dilema, lebo potom si povedzme, že či teda tým lekárom chceme pridať a teda tým zdravotným pracovníkom, čo spravíme s pedagogickými zamestnancami? Čiže tam to treba opatrne vyriešiť tak, aby tým ľuďom, čo bolo sľúbené, dostali, ale zároveň sme nenafukovali štátny aparát. Takže to bol dobrý moment, len tu by som to povedal inak.
Efektívna daňová sadzba. Čiže to áno, to sme kritizovali aj my. Na tú treba dávať sakramentský pozor. A chcem špeciálne povedať jednu vec a ja som to aj predložil na rokovanie tejto schôdze. Presne tak, vecou morálky je to, že akým spôsobom sa staviame k tomu, že keď niekto špekuluje s daňami a neplatí ich a ten, kto ich poctivo platí, tak je vlastne v tomto momente znevýhodnený. A keď si tak pozriete tú novelu Trestného zákona, ktorá bola, však to bolo aj medializované, na 20-tisíc euro sa stanovila hranica toho trestného činu pri tom, keď niekto neplatí dépeháčku, a odôvodnenie bolo, že to preto, lebo inflácia. Tak ja som napočítal, že kde je tá stará suma, ktorá bola okolo 8-tisíc korún, 266, tak nejak to vychádzalo, plus tú infláciu celú, keď som do toho dopočítal, zaokrúhlil som to na celé tisícky hore, tak mi to vyšlo 5-tisíc euro. Čo o 15-tisíc sa to prevrštilo. Takže vráťme to pekne naspäť. Budete mať na to šancu na tejto schôdzi a dajme to tak, ako ste deklarovali. O infláciu vyššie. Čiže tú hranicu, odkedy bude neplatenie dépehačky trestný čin nad 5-tisíc a pomôže to aj rozpočtu.