23. schôdza

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Galek. Nech sa páči.

Dobrý večer prajem. Pozdravujem pána ministra, všetkých, ktorí nás ešte o tejto nočnej hodine, alebo večernej hodine, ešte nie nočnej, počúvajú.
Bolo už veľmi veľa povedané k budúcoročnému štátnemu rozpočtu, myslím, že je to hlavne tá kritika, ktorá tu najviacej zaznieva. Ten štátny rozpočet naozaj je brutálnym spôsobom nafúknutý, tak ako leží na tom papieri. Očakáva sa neskutočné zvýšenie práve tých, práve tých jednotlivých príjmov. Dnes práve Marián Viskupič spomínal príhodu, kedy českí kolegovia, tí to naozaj iba tak diplomaticky prešli mlčaním, keď sa dozvedeli, o koľko sa majú práve tie príjmy na budúci rok zvýšiť, a to zrejme ešte nevedeli o všetkých tých ostatných opatreniach, ktoré v tejto súvislosti boli prijaté.
Na budúci rok nás skrátka čaká naozaj veľké, veľké zdražovanie. Dotkne sa to každej jednej rodiny, každej jednej firmy, každého jedného podnikateľa a ja sa naozaj obávam, že toto môže viesť k likvidácii niektorých firiem a naozaj k situácii, kedy mnohé domácnosti si nebudú môcť dovoliť ani len základné výdavky. A medzi takéto základné výdavky patria aj práve energie.
V minulosti tieto energie boli nejakým spôsobom dotované, najmä čo sa týkalo plynu, čo sa týkalo tepla, a tieto dotácie fungovali práve kvôli tomu, že tie ceny na trhoch, ktoré určovali ceny, ktoré by mali platiť tieto domácnosti, boli vysoké v dôsledku energokrízy. Tá energokríza koniec koncov už postupne odoznieva, aj keď teda stále tu nemáme tie úrovne, ako sme to videli práve v tom období pred energokrízou, resp. pred samotnou vojnou, ktorú rozpútalo to agresívne Rusko na Ukrajine. Ale napriek tomu to už nie sú úrovne tisíc eur za MWh elektriny alebo 330 eur za MWh plynu.
No a v tejto súvislosti ma teda zaujalo, ako je naplánovaná tá energopomoc pre slovenské rodiny na ten budúci rok. V rozpočte je to 235 mil., ale pozor, na budúci rok z toho iba 100 mil. má byť použitých, pretože ten zvyšok má byť použitý na vykrytie tých dotácií, ktoré sú uplatňované alebo využité práve v tomto roku. Sto miliónov eur, no je to dosť, alebo je to málo? Padali tu rôzne sumy, ako to bolo v minulosti, a naozaj tam sme sa bavili o miliardách, ale ešte raz upozorňujem, tie ceny v tom období boli niekedy aj desaťnásobkom toho, čo vidíme na trhu dnes. Dokonca v prípade elektriny to bolo aj viacej.
No a najhoršie na tom je, že stále nevieme, ako táto energopomoc bude poskytovaná. Ako bude rozdeľovaná jednotlivým domácnostiam? Sto miliónov eur, keď dáme plošne, čo to bude znamenať? No v praxi to bude znamenať, že priemerná domácnosť, keď sme to tak počítali, dostane asi 4,50 eura. Sto miliónov je niečo, čo by možno postačilo na tú adresnú pomoc, ale naozaj o tej adresnej pomoci stále nevieme, je to čosi ako taká Columbova žena, o ktorej sa hovorí.
Prvýkrát sme na nejakú adresnosť vyzývali túto vládu hneď po jej nástupe, kedy sme upozornili, že naozaj akákoľvek plošná pomoc bude iba vyhadzovaním peňazí von oknom. Diali sa takéto upozornenia počas celého celučičkého tohto roku, v marci dokonca aj pani ministerka priznala, že áno, s adresnou pomocou uvažujú a na budúci rok ju určite zavedú. To isté hovoril aj pán minister Kamenický, že tu bude adresná pomoc s cenami energií pre domácnosti. Ale, bohužiaľ, dodnes nevieme, ako to bude vyzerať. Hovorí sa, že dozvieme sa o tom 15. decembra, 15 dní pred koncom roka. A tu máme teraz pritom štátny rozpočet. Štátny rozpočet, ktorý mal riešiť aj práve toto.
Tak najnovšie som sa dozvedel, že táto pomoc bude poskytnutá z rezervy, ktorá je vytvorená v štátnom rozpočte. Táto bola pôvodne jedna miliarda, potom sa znížila na 500 mil. a na výbore, hospodárskom výbore sme sa naposledy dozvedeli, že už to bude iba 400 mil. eur. No a keď si pozriete, ako teda sa vyvíjali tie jednotlivé pomoci s cenami energií a ako by to mohlo vyzerať na budúci rok, pokiaľ by mali byť tieto, najmä plyn a teplo, dotované, tak, paradoxne, dostaneme sa práve na sumu 400 mil. eur, ak by sme to naozaj chceli znížiť na tie úrovne, tak ako sme to videli práve v tomto roku. Takže čo? Ideme vlastne celú rezervu, ktorá je vytvorená v rámci štátneho rozpočtu, minúť na energopomoc? Akože nehnevajte sa, ale tak toto je troška pritiahnuté za vlasy, dovolím si povedať, že je to jedna veľká hlúposť, pretože dobre vieme, že ani ten výber tých príjmov štátneho rozpočtu jednoducho nebude tak, ako je naplánovaný. Transakčná daň takýmto spôsobom, ako je nastavená, jednoznačne nebude fungovať a, bohužiaľ, obávam sa, že naozaj ten deficit štátneho rozpočtu bude o niekoľko percent vyšší, ako to dnes leží napísané na papieri.
Chvalabohu, jediné, čo dnes máme aj pokryté, je elektrina. Elektrina pre domácnosti, nebavíme sa stále o firmách, nebavíme sa o iných regulovaných odberateľoch, bavíme sa naozaj iba o domácnostiach, tak táto je pokrytá, ale nie je to zásluha tejto vlády, nie je to zásluha ani premiéra, ani ministra financií, ani ministerky Sakovej, ale je to v podstate ešte výsledok memoranda, ktoré sme uzavreli, keď sme boli na ministerstve a vo februári 2022 sme ho podpísali so Slovenskými elektrárňami, ktoré garantovalo na roky ´23 a ´24 cenu elektriny 61,21 eur na každú jednu MWh, ktorá bude dodaná domácnostiam. Bavíme sa o objeme asi 6,1 TWh, ktoré dodajú Slovenské elektrárne a dodajú ju Slovenským elektrárňam. Toto memorandum, naňho nadväzovala implementačná zmluva, ktorá bola schválená aj v Bruseli. Toto memorandum je voľne predlžiteľné aj na ďalšie roky až do roku 2027. A vieme, že práve tá implementačná zmluva narazila v Bruseli na problémy, kedy Brusel pôvodne odmietol túto zmluvu notifikovať, boli urobené nejaké úpravy a, chvalabohu, vieme, že áno, táto lacná elektrina, ktorú sme dohodli ešte v roku 2022, bude aj na budúci rok.
Ako by to vyzeralo, pokiaľ by táto dohoda so Slovenskými elektrárňami nebola? Vezmime si rok 2023. Regulovaná cena, ktorá vychádzala z obdobia, z ktorého sa vypočítavala, to sú nejaké priemery období v rámci trhu, tak to bolo 550 eur na MWh. Memorandum garantovalo cenu elektriny za 61 eur a rozdiel, pokiaľ teda si vezmeme to množstvo ušetrených prostriedkov, bol 3 mld. eur; 3 mld. eur. Ešte raz, 3 mld. eur. Jedným jednoduchým opatrením, jedným memorandom, ktoré bolo bilaterálne dohodnuté so Slovenskými elektrárňami, nám ušetrilo v roku 2023 3 mld. eur v štátnom rozpočte. Keby sme to prepočítali na domácnosť s priemernou spotrebou 2,5 MWh ročne, tak by to bolo asi 1 252 eur.
V roku 2024 táto úspora, poklesávali nám ceny na, elektriny na trhu, už bola nižšia. Ten rozdiel tvoril asi 546 mil., priemerná domácnosť ušetrila 227 eur. Na budúci rok, keď si vezmete to obdobie, z ktorého bola vypočítavaná cena pre reguláciu, ktorá ale nie je aplikovaná, pretože tu máme memorandum a je teda to stanovené na tých 61 eur, ale za normálnych okolností by to bolo 100 eur, tak táto úspora by tvorila 238 mil. eur. Priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh ušetrí 99,40 eur. Dokopy tak iba vďaka jednému opatreniu, ktoré bolo prijaté pred dvoma rokmi, resp. už troma rokmi pomaly, tento štátny rozpočet ušetril 3,8 mld. eur a priemerná domácnosť na Slovensku ušetrila 1 600 eur. Ak si vezmete nejakú rodinu, ktorá napríklad s elektrinou aj kúri, napríklad nejaká rodina na Orave, tak naozaj to mohlo byť aj trojnásobok tejto ceny. Takže elektrina, chvalabohu, vďaka predošlej vláde je zabezpečená za nízke ceny.
No a zostáva nám teda už to zmienené teplo a plyn. Predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík, nominant Roberta Fica, pred dvoma mesiacmi si zaplatil priestor v súkromnej televízii. Zaplatil 40-tisíc eur za to, aby mohol ľuďom oznámiť, že im stúpne cena plynu a cena tepla na budúci rok. Štyridsaťtisíc z peňazí organizácie, ktorá čerpá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, teda my všetci sme sa dozvedeli o tom, že nám plyn a teplo na budúci rok stúpnu, a zaplatil za to 40-tisíc eur. Dobre. Deje sa to, snáď sa to do budúcnosti diať nebude. Možnože o toto mohli byť nižšie aj tie ceny plynu, alebo teda mohli byť vyššie dotácie alebo kompenzácie tých cien tepla a plynu na budúci rok.
Ak ale ostaneme pri plošnom dotovaní, a už som hovoril teda o tom, že toto plošné dotovanie by malo byť 400 mil. eur, tak odkiaľ budú tieto peniaze? No zase budú iba zo štátneho rozpočtu. Zase budú iba z príjmov tej konsolidácie, zase budú iba z príjmov z toho Ficovho zdierania. Zase budú iba z toho, čo ľudia zaplatia vo svojich daniach. Podnikatelia, slovenské domácnosti, jednoducho my všetci sa budeme musieť skladať na plošné dotovanie cien energií. Takže za energie vlastne zaplatíme dvakrát, jedenkrát vo faktúre nášmu dodávateľovi tepla alebo plynu a druhýkrát zaplatíme vo forme daní. Tak ja sa pýtam, kde sú tie nízke ceny energií alebo tie dotované ceny energií, keď si ich aj tak zaplatíme my všetci? No a čo je najhoršie, takéto dotácie, takéto dotované ceny energií budú mať aj tí, ktorí ich reálne jednoducho nepotrebujú. Ja častokrát používam práve ten príklad občana Kažimíra, ktorý si bude dotovanými cenami energií vykurovať svoj bazén. Dnes vieme, že pán Kažimír má už vilu na Azúrovom pobreží a možnože vôbec nebude tu v zime tráviť zimu, takže tie ceny možno až tak nevyužije, resp. tie dotácie až takto nevyužije.
A teda vrátim sa k tej adresnej pomoci, ktorú by som chcel dať do pozornosti pánovi ministrovi. Neviem teda, čo máte na pláne, pretože malo to byť už dávno oznámené, hovorilo sa, že už tento pondelok to prerokujete na koaličnej rade a oznámite. Teraz sa hovorí o tom, že sa o tom dozvieme na budúci týždeň. Na adresnosť pomoci je potrebné prepojiť databázy. Tieto databázy musia byť databáza ministerstva sociálnych vecí, resp. ústredia Sociálnej poisťovne. Musia tam byť prepojení aj jednotliví dodávatelia, pretože to nie je iba o tom, že kto koľko spotrebuje, ale to je o tom aj, kto má aký príjem. A opäť sa dostávame k tomu, že pokiaľ bude pomoc plošná, tak opäť sa to dostane aj tým, ktorí to reálne vôbec nepotrebujú. Pritom my dnes adresnú pomoc v podstate nejakú aj s energiami máme. Je to takzvaný príspevok na bývanie, ale ten je veľmi limitovaný. Keď si pozriete, ako funguje príspevok na bývanie na Slovensku, tak je to o tom, že jednoosobová rodina dostane asi 90 eur, štvorčlenná nejakých 240 eur, keď preukáže, že naozaj sa nachádza v nejakej hmotnej núdzi.
V Českej republike to vymysleli troška jednoduchšie, vďaka čomu ušetrili obrovské peniaze aj práve v rámci nejakého vyplácania pomoci na ceny energií, kedy povedali: dobre, ak máte viac ako 30 % vašich výdav... vašich príjmov predstavujú výdavky práve na energie, v prípade Prahy je to 35 %, tak my vám ten rozdiel doplatíme. A vybavené. Ale musíte si o to požiadať a musíte nám to dokázať. Veľmi jednoduchá pomoc, ktorá takto funguje a dá sa urobiť veľmi rýchlo. V tomto prípade nepotrebujete prepájať ani tie databázy a to, čo zmeškala pani ministerka Saková, sa dá takýmto spôsobom dobehnúť a minimálne zrealizovať na ten budúci rok. Bohužiaľ, stále nevieme, všetko zdražie, zdražie plyn, zdražie, zdražie aj teplo, pán minister sa odvoláva na to, že stále nepoznajú cenové rozhodnutia, ale cenové rozhodnutia sú v tomto prípade irelevantné, pretože ceny komodít my už dávno poznáme a poznáme to už tie dva mesiace, kedy to oznámil práve Jozef Holjenčík prostredníctvom priestoru, zaplateného priestoru v súkromnej televízii.
Takže opäť možno taký posledný apel v tejto súvislosti na pána ministra. Pán minister, poďte do adresnej pomoci s cenami energií. Ušetríte tým nemalé prostriedky a neminiete si celú rezervu, ktorú máte vytvorenú v štátnom rozpočte.
A keď som si prechádzal aj rozpočet napríklad ministerstva hospodárstva, zaujali ma tam niektoré položky, a teda pýtam sa, kde ten štát vlastne na sebe šetril, kde vlastne šetril na tých vlastných výdavkoch. A budem to deklarovať na jednom konkrétnom výdavku, ktorý ma teda zarazil, a je to v rámci programu alebo programu ministerstva hospodárstva, kde sa píše o podpore útlmu a likvidácií následkov ťažby v uhoľnom baníctve. Toto možno poznáte, to sú tie Hornonitrianske bane, ktoré, chvalabohu, už od tohto roku nedodávajú uhlie pre Slovenské elektrárne, a teda nemusíme sa na to skladať na všetky tie alobalové dotácie v cenách elektriny, tak ako sme to mali v minulosti. A oni povedali, že dobre, tak my prestaneme ťažiť to uhlie, ale chceme, aby ste nám pomohli so zatváraním baní. Lenže priamo v zákone je napísané, že rezervu na likvidáciu takýchto diel si musí vytvárať práve tá banská spoločnosť. A oni na to povedali, že no dobre, ale my sme chceli ťažiť až do roku 2030. No a kto im bráni ťažiť do roku 2030? Veď keď si nájdu nejakého iného odberateľa, nech si kľudne ťažia. Ale nie, my namiesto toho im ideme dať 90 mil. v priebehu siedmich rokov na to, aby si uzavreli tieto svoje bane.
Kým sme boli na ministerstve hospodárstva, tak sme rokovali aj s Hornonitrianskymi baňami, uznali sme im niektoré výdavky a podarilo sa nám znížiť práve tento rozpočet o viac ako 30 mil. eur. 30 mil. eur. Prišla táto vláda a myslím, že to bolo v marci alebo v apríli tohto roku, bolo prijaté uznesenie, kedy im týchto 30 mil. zase naspäť vrátili. A opäť ich vidím práve v štátnom rozpočte, v štátnom rozpočte, kedy ideme, ideme ľuďom naváľať na plecia nové dane, ideme im naváľať zvýšené výdavky, zvýšenú dépeháčku, jednoducho zaplatia všetko, ale tam, kde by štát mohol reálne ušetriť a už sa v minulosti preukázalo, že takéto, takýto priestor na tú úsporu tam je, tak nie, my tam jednoducho tieto výdavky vrátime naspäť a na budúci rok na podporu útlmu a likvidácie ťažby v uhoľnom baníctve zaplatíme súkromnej spoločnosti 15 mil. eur. Aj o toto možnože mohli byť vyššie tie dotácie na energie, možnože aj toto mohlo ísť na vyššie platy zdravotníkov, vyššie platy policajtov a všetkých tých, ktorí dnes musia z dôvodu neschopnosti tejto vlády, z dôvodu zle nastaveného štátneho rozpočtu, z dôvodu toho, že naozaj nemajú žiadne garancie, ako to s nimi bude na budúci rok, tak musia podávať hromadné výpovede.
Ja zopakujem to, čo platí za našu stranu SaS. Takýto štátny rozpočet práve z dôvodu mnohých dodnes chýbajúcich a nenastavených výdavkov, z dôvodu výdavkov, naopak, ktoré sú tam úplne navyše, jednoducho podporiť nemôžme.
A naozaj, pán minister, ak nám viete osvetliť možno dopredu aspoň v náznakoch, ako to bude s tou energopomocou na budúci rok, tak budem veľmi rád, pretože odmietli ste naše pozvanie na hospodársky výbor, rovnako tak urobila aj pani ministerka Saková. Ja si myslím, že sme plénum, ktoré by malo o tomto vedieť, pretože sme parlamentnou demokraciou, a teda rád by som sa o tom dozvedel. A nie kvôli sebe, ale naozaj kvôli tým ľuďom, ktorí budú na budúci rok čeliť všetkým vysokým cenám a stále nevedia, či sa vôbec niekedy a v akom objeme dočkajú pomoci s cenami energií.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pán poslanec Janckulík.

Ďakujem pekne za slovo.
Karol, ďakujem za tvoje vystúpenie. Aj my stále v KDH hovoríme, že spoločná pomoc je veľmi zlá pomoc a preferujeme adresnú pomoc, lebo tá je spravodlivá, a keď robíme konsolidáciu, tak to je vlastne správna pomoc. Takto by to malo byť.
Ty si spomenul aj vo svojom vystúpení región Orava. Áno, je pravda, že my na Orave osem mesiacov musíme kúriť, plyn nemáme, takže využívame buď elektriku a starší ľudia, ktorí si nedokázali prerobiť rodinné domy alebo nemajú na to peniaze, aby používali tepelné čerpadlá, tak, žiaľ, musia kúriť tuhým palivom, ktoré tiež nie je lacné. Ale čo je paradox a ťažko sa bežným ľuďom vysvetľuje, že máme na Orave Oravskú priehradu, ktorá vyrába elektrinu a výroba stojí 36 euro zhruba a, samozrejme, nakupuje sa po 100, po 200 euro, ale najväčší problém je v tom, že keď sa vyrába elektrika, to znamená, že priehrada sa dosť často spúšťa. Tá priehrada by mala aj slúžiť na turistický ruch, ale, samozrejme, sa povie, že elektrárne boli predané, to štát predal elektrárňam podiely, to znamená, že oni teraz, pre nich je prvoradá výroba elektrickej energie a turistický ruch tam nemôže fungovať, lebo vodu spustia, samozrejme, aj to zapácha to tam a rybári nemôžu chytať ryby a to je paradox, že my potom si nakupujeme pre tie domácnosti alebo pre firmy elektrickú energiu v stovkách eur. A to je, proste ťažko sa to vysvetľuje ľuďom, že 36 euro výroba a nakupujeme za 100, za 200 euro.
Ďakujem.

KDH bolo vo vláde, keď sa predali elektrárne.
Pán poslanec Vančo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Karol, ďakujem aj za tvoje vystúpenie. Tento, tento rozpočet nadväzuje na lenivú konsolidáciu a tiež je, tiež je taký lenivý, pretože vláda sa rozhodla, že nebude hľadať tie možno menšie položky a ktorých by bolo množstvo a, samozrejme, bolo by s tým veľa práce nájsť ich a ošetriť tak, aby štát ušetril, tak si to, tak si to vláda zjednodušila a zvýšila dane a zaviedla nové, napríklad, úplne, úplne nezmyselnú transakčnú daň, ktorá, ktorá v podstate nemá obdoby v Európe, jedine v Maďarsku to skúsili a dopadlo to katastrofálne. Nikde inde to nebolo ani vyskúšané radšej, ale teda táto vláda nemá problém prehodiť problémy svoje na ľudí a teraz ľudia budú musieť hľadať tie malé položky a šetriť, šetriť na svojich výdavkoch, aby to zvládli, aby v rámci svojich rodinných rozpočtov sa vedeli udržať, udržať v stave, aby to zvládli. Vláda to zvládne s úsmevom na tvári, pretože bude vyberať vyššie dane, ale to je tiež otázne, že či sa im podarí vybrať také dane, ako si myslia, pretože, samozrejme, keď vláda zvyšuje dane, tá motivácia, motivácia platiť dane klesá. Proste to je, to je, to je, to je dokázané štatistikami, že vždy toto riziko tam je. Obávam sa, že vláda ani s týmto, s týmto neráta a nakoniec aj ten deficit bude, bude podľa mňa ešte väčší, ako teraz sa prognózuje, ale hlavne táto vlá...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Galek.

Iba krátko. Ono je jedno, kto bol vo vláde, keď bola privatizácia Slovenských elektrární, pretože cena elektriny sa dnes obchoduje na trhu. Čiže akokoľvek sa tá elektrina vyrobí, jednoducho je umiestnená na trhu. Kto ju za koľko kúpi, tak za toľko ju môže potom aj poskytnúť.
Čo sa týka tej transakčnej dane, no tak áno, nie je to iba Maďarsko, ale vo svete tu máme aj krajiny Latinskej Ameriky, takže bohužiaľ, dostali sme sa do takého zvláštneho klubu a naozaj ma to veľmi mrzí, že to napríklad odrádza mnohých investorov, a práve napríklad príjmy z mnohých investícií sú jedným, ktoré boli v budúcoročnom rozpočte pomerne aj štedro naplánované, a obávam sa, že opak bude pravdou.
Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Mikulec.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu rozpočtu na rok 2025. Už sme tu počuli v predchádzajúcich vystúpeniach veľa k rôznym kapitolám, k rôznym rezortom a odznelo tu aj to, že ten rozpočet je skôr socialistický a nie sociálny, pretože tým, ktorí by si zaslúžili, tak, alebo väčšie peniaze, väčšie, väčšie financie, tak tým ten rozpočet berie a, naopak, možno tí, ktorí majú dosť, tak tým v niektorých tých kapitolách pridáva.
Ale dovoľte, ja sa budem venovať skôr konkrétne rozpočtu v rámci rezortu ministerstva vnútra. Všetci vieme a vnímame situáciu, aká je v ozbrojených zložkách a konkrétne teda v tých patriacich pod ministerstvo vnútra, konkrétne Policajný zbor. Najnovšie už počúvame aj o hasičoch, ktorí posielajú ministrovi otvorené listy, pretože sú nespokojní, nevynímajúc horských záchranárov, ale, samozrejme, nie sú to len tie zložky, ktoré patria do integrovaného záchranného systému, ale sú to aj ostatné zložky patriace pod ministerstvo vnútra, ako sú napríklad okresné úrady. A počúvame o tom, ako nefungujú katastrálne odbory, pretože tam je málo ľudí, pretože nemajú peniaze, pretože chýba systémový, systémové riešenie, systémové nejakým spôsobom to, aby sme vedeli tých ľudí tam nalá... teda dostať na tie úrady, a to je všetko týkajúce sa finan... a spojené s financiami.
Matúš Šutaj Eštok sľuboval ešte v lete, nehovorím, že pred voľbami alebo tesne po voľbách, ale ešte v lete sľuboval, že bude navyšovať platy policajtov, že urobí všetko pre to, že sa bude za nich biť, že dokonca dá hlavu na klát. Nič z toho, dámy a páni, sme nevideli. Dnes máme situáciu, kedy z Policajného zboru, bohužiaľ, odchádzajú tisíce policajtov do konca roka. To číslo je hrozivé, viac ako 2 500 údajne policajtov má odísť do konca roka. Policajní odborári sú nespokojní. Po prvýkrát v histórií snáď, ja neviem, ja si nepamätám situáciu, kedy policajní odborári by takýmto spôsobom otvorene kritizovali svojho vlastného ministra. A tým nechcem povedať, že my sme s nimi mali ľahkú prácu a že to bola prechádzka ružovou záhradou, určite nie, pretože to kolektívne vyjednávanie nikdy nie je ľahká vec. Ale čo je faktom, že na všetkom, na čom sme sa s odborármi dohodli, a boli to ťažké rokovania, tak to sme aj splnili. Nebola jedna vec, ktorú by sme garantovali a hovorili by sme o tom, že dáme hlavu na klát a že urobíme neviem čo, a potom by sme nesplnili svoje sľuby. A to sme boli v krízových rokoch. Akokoľvek sa to niekomu páči alebo nie, naozaj to boli krízové roky a tí policajti nenosili čierne stužky, hasiči si plnili svoju úlohu a my sme na nich mohli byť hrdí, pretože všetci, celé Slovensko, si pamätáme, keď hasiči išli do Grécka, a čo sme hovorili? Perfektní chlapi, super, takú nám dobrú robili reklamu. Ale keď je, keď sa o nich jedná preto, aby sme pre nich niečo urobili, tak sa na nich zabudne.
A, bohužiaľ, ja musím konštatovať, že pán minister Matúš Šutaj Eštok na nich zabudol. On prišiel s nejakými opatreniami, s navýšením akože platov pre policajtov, ale to sa netýkalo navýšenia platov, pretože to bol taký trošku podvod na policajtoch, lebo on im navýšil, alebo prišiel s opatrením, že príspevky stabilizačné a príspevky náborové. Ale toto sú príspevky jednorazové, dámy a páni, to nemá nič spoločné s platom, ani s výsluhou, teda s tým sociálnym zabezpečením policajtov, o ktoré v podstate im ide najviac, aby, áno, aj do budúcna sa im to sociálne zabezpečenie nejakým spôsobom zlepšovalo. Nič z toho pán minister, čo garantoval, nesplnil.
A teraz pri návrhu rozpočtu opäť sa pozrieme do tej kolónky, či rátal s nejakým navýšením platov tarifných pre policajtov alebo hasičov, horských záchranárov, nič, nula. Ja som sa pýtal, zisťoval som aj v rámci odborových zväzov, či pán minister to dostal do rozpočtu, nič z toho jednoducho v rozpočte nie je a som zvedavý, akým spôsobom dopadne, samozrejme, aj potom ďalej kolektívne vyjednávanie.
A ja by som bol naozaj rád, keby sme aj v tomto rozpočte nezabúdali na to, o čo ide jednak policajtom, jednak tým hasičom a horským záchranárom, pretože naozaj, uvedomme si všetci, že deklarujeme, že bezpečnostná situácia sa zhoršuje, kriminalita stúpa, všetci sa spoliehame na to, že keď nám bude treba, tak zavoláme na tú 158 a tí policajti prídu. A ja naozaj by som bol rád, aby tí policajti prišli aj do budúcna. To isté sa týka hasičov. To nielen pri nejakých požiaroch, ale aj pri povodniach, všetci sa spoliehame na to, že hasiči budú na svojich miestach, hasiči budú vždycky tí, ktorí prídu pomôcť, ale jednoducho potom im nevieme ani zabezpečiť zvýšenie platov tak, ako by sa patrilo. A to, samozrejme, platí isté aj pre horských záchranárov, že keď ideme na hory, tak sme radi, keď nebodaj sa nám niečo stane, tak prídu nás zachrániť horskí záchranári, ale jednoducho na nich sa zabúda systematicky takisto.
A preto my navrhujeme zvýšenie tarifných platov štátnych zamestnancov patriacich pod služobný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o 10 % od 1. januára 2025. Takisto zvýšenie platových taríf zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o 10 % od 1. januára 2025.
Ďalej navrhujeme, aby sa stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby zvýšila o 10 % od 1. januára 2025, aby príslušníci Policajného zboru mali v roku 2025 funkčné platy od 1. januára 2025 zvýšené o 10 %. V nadväznosti na dosiahnutie cieľa predloženého ja budem mať aj pozmeňujúci návrh, ktorý ďalej prečítam na záver môjho vystúpenia, a bude potrebné teda navýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva vnútra o 88,6 mil. eur a súčasne znížiť rozpočtovú kapitolu všeobecnej pokladničnej správy, teda rezervu.
A ja by som chcel na záver môjho vystúpenia v tejto rozprave povedať, viete, keď sa nájdu peniaze na z môjho pohľadu úplne zbytočný nákup vojenských dopravných lietadiel v stovkách miliónov eur, a to dokonca bez výberového konania, kde tie lietadlá, ktoré v súčasnosti sú v rámci dopravného letectva, akokoľvek teraz môžme sa tu baviť o tom, či boli, alebo neboli, alebo sú, alebo nie sú dobré, ale majú len sedem rokov tie lietadlá. Tie lietadlá mohli lietať ešte ďalších 30-40 rokov, keď by bola robená údržba tak, ako by mala, a keby s nimi zaobchádzali v rámci ozbrojených síl tak, ako majú, a nie je teraz potrebné a nevyhnutné nakupovať takúto techniku. A už vôbec nie drahé business jety, dopravné lietadlá do ozbrojených síl, ktoré absolútne z môjho pohľadu sú zbytočné. Tie peniaze, ktoré takýmto spôsobom sa plánujú minúť v rezorte obrany, by kľudne mohli ísť na platy policajtov, hasičov a horských záchranárov.
A, pán predsedajúci, ja vás teraz poprosím, aby ste mi zastavili čas, ja chcem prečítať pozmeňujúci návrh.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte pánovi poslancovi čas, bude prednášať pozmeňujúci návrh. Nech sa páči.

Mikulec, Roman, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Mikulca k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „štátnym zamestnancom, ktorých služobným úradom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sa platové tarify v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025."
2. V § 5 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sa stupnice platových taríf v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025."
3. V § 5 ods. 3 sa slovo "zvyšuje o 0 %" nahrádza slovom „zvyšuje o 10 %".
4. V § 5 ods. 4 znie:
"(4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru sa v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025. Funkčné platy príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov finančnej správy sa v roku 2025 zvýšia o 0 % od 1. januára 2025."
5. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo vnútra SR sa suma výdavkov spolu „1 927 446 797" zvyšuje o sumu 88 600 000 eur, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti „1 848 610 792" sa zvyšuje o sumu 88 600 000 eur a suma miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní „886 597 805" sa zvyšuje o sumu 88 600 eur.
6. V prílohe č. 3 v kapitole - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu „7 846 009 276" znižuje o sumu 88 600 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „7 846 009 276" sa znižuje o sumu 88 600 000 eur.
7. V prílohe č. 4 v kapitole 12 - Ministerstvo vnútra SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu „1 927 446 797" zvyšuje o sumu 88 600 000 eur a suma výdavkov na program 0D6 Efektívna a spoľahlivá štátna správa „1 784 706 111" sa zvyšuje o sumu 88 600 000 eur.
8. V prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu „7 846 009 276" znižuje o sumu 88 600 000 eur a suma výdavkov na program 0HW Organizácia Všeobecná pokladničná správa „6 188 050 618" sa znižuje o sumu 88 600 000 eur.
9. V prílohe č. 6 v riadku „Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia" sa suma „421 485 700" znižuje o sumu 88 600 000 eur. Zmena rezervy sa premietne aj v riadku „Spolu".
Ďakujem pekne. Skončil som.