23. schôdza

Dobrý večer prajem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte takým úsmevným začiatkom, že môžem povedať, že víťazom konsolidácie je pán Andrej Danko. A určite pán Huliak bude so mnou súhlasiť, že on má všetko. Získal všetko, čo potrebuje, aj celá SNS. A tu budem hovoriť konkrétne prečo.
Možnože ste si uvedomili, ale vzniklo nové ministerstvo cestovného ruchu. Nedávno tuná koalícia, keď robila zmeny v zákone, čo sa týka kultúry, kritizovala to, že ide málo peňazí do regiónov. A keď som sa pýtal pána ministra a som sa pýtal aj ďalších, ktorí tento zákon obhajovali, som sa ich pýtal, že akým spôsobom chcú tieto peniaze dostať do regiónov, keď v samostatnej definícii zákona zobrali peniaze občanom, ale neposielajú tie peniaze naspäť do tých regiónov. Neexistuje žiaden plán, ako by súčasné ministerstvo cestovného ruchu a športu chcelo investovať do cestovného ruchu v rámci všetkých regiónov Slovenska. A to je prvá chyba tohto ministerstva. Ja som očakával, že ak vznikne ministerstvo a teraz na konci roka príde s plánom, ako chce pomôcť tým chudobným regiónom, no k tejto informácii sme sa nikto nedostali. Takže dovoľte, aby som trošku išiel k číslam.
Zo štatistík vyplýva a bude to tá nadväznosť na rozpočet, že prečo ministerstvo cestovného ruchu nemá žiaden plán, je ten, že momentálne turizmus a ľudia, ktorí prichádzajú, respektíve zahraniční aj domáci turisti ostávajú na tých pobytoch maximálne v priemere jeden deň. Takže ak my by sme mali hľadať, ako parlament alebo vláda by mala hľadať nejaké možnosti, ako urobiť tento segment lepším, tak neexistuje žiaden plán. Budeme nalievať peniaze do podnikateľov blízkych tejto vláde alebo blízkych strane, Slovenskej národnej strane.
Takže opäť, ja som nedostal ani odpoveď, akým spôsobom sa bude prerozdeľovať ďalších 20 mil. eur, nie je na to žiaden plán. Má vzniknúť komisia, ktorá bude kompletne v kompetencii súčasného ministra. To znamená, že aby občania vedeli, absolútne nebudeme mať prehľad o tom, že kto a za akým účelom takéto peniaze dostane, a už vôbec nebudeme vedieť, akým prínosom to bude pre Slovensko.
Dovoľte mi ešte pokračovať s jedným citátom z programového vyhlásenia vlády, je, budem čítať: "Sociálny dialóg prakticky neexistuje, keďže predchádzajúca vládna zostava ignorovala legitímne požiadavky sociálnych partnerov a nepremyslenými rozhodnutiami výrazne poškodila vzťahy medzi štátom a samosprávami. Vláda Slovenskej republiky obnoví partnerský dialóg na všetkých úrovniach, k oprávneným požiadavkám partnerov bude pristupovať s rešpektom."
Neviem, ja mám pocit, že to, čo prišlo za posledné týždne, za posledné mesiace, bez dialógu s týmito samosprávami, poškodilo samosprávy. A budem konkrétne hovoriť o číslach.
"Únia miest žiada vládu Slovenskej republiky, aby poskytla mestám dodatočné finančné prostriedky na odmeny vo výške 800 eur." Tieto zdroje majú vyplatiť samosprávy na základe dohody medzi vládou Slovenskej republiky a odborármi napriek tomu, že s tým nesúhlasili. Kto sa tuná pýtal samospráv, či majú na to peniaze? No nikto sa ich nepýtal, absolútne nikoho nezaujímal názor samospráv.
Budem pokračovať: "Rovnako žiadame riešiť vplyv zavedenia príspevku na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur pre zamestnancov vo verejnej správe. Táto povinnosť zaťaží dlhodobo napäté rozpočty samosprávy." Opäť sa to torpédovalo zboku, samosprávy o tom prakticky ani nevedeli. Dozvedeli sa to pri tom, že prišiel takýto poslanecký návrh, nebol to ani vládny návrh. Takže opäť je mi ľúto, že vy momentálne nedodržiavate ani to, s čím ste sa v programovom vyhlásení vlády... (Zmĺknutie rečníka pre ruch v sále.) Dovoľte mi pokračovať. (Vstup predsedajúceho.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Prosím, poprosím kľud. Je nás tu málo, na jednej ruke spočítať, tak aby sme sa nerušili. Ďakujem.

Dubovický, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem. Predseda ZMOS-u Jozef Božík a aj ďalší predstavitelia ZMOS-u dlhodobo upozorňujú na to, že dochádza k nepredvídateľným krokom tejto vlády, a tým pádom, dovoľte, zase budem čítať, "poukázal na konkrétny príklad finančných problémov spojených s prevádzkou športových zariadení". Možnože neviete, čo to znamená, ale ja vám to objasním. Tým, že vláda v súčasnosti berie peniaze týmto samosprávam, tie samosprávy budú mať problém financovať športoviská. Neviem akú, či máte predstavu o tom, že koľko vlastne stojí správa takého hokejového štadiónu, ale poviem vám tak, že je to cca okolo 400-tisíc vyššie. To znamená, že absolútne ste odignorovali tieto požiadavky samospráv, aby mohli ďalej kvalitne financovať športoviská pre deti a pre mládež. Čo to vlastne ďalej znamená pre samosprávy, to asi určite budete vedieť. Zažili sme si to v roku 2022, zažili sme si to v roku 2023 a asi aj teraz v roku 2024 príde ku ďalším zvyšovaniam nákladov obyvateľstva. To znamená, my sme si urobili aj taký drobný prieskum medzi samosprávami. Momentálne 50 % samospráv sa uchyľuje k zvyšovaniu dane za nehnuteľnosti. Niektoré samosprávy minulý rok zvyšovali dane o 200 %, niektoré o 100 %, niektoré postupne každý rok o 50, o 30, ale momentálne je to tretí rok, kedy dochádza ku razantnému zvyšovaniu daní. A o poplatkoch, o iných poplatkoch ani radšej rozprávať nebudem, ale takáto je situácia.
Ale to nie sú len dane pre obyvateľov, sú to dane aj pre firmy. To znamená, že vy transakčnou daňou, zvýšenou dépeháčkou a plus, keď do toho vstupujú teraz samosprávy, ktoré zvyšujú dane pre firmy, dostávate firmy do stresujúcej situácie. A potom sa ani nečudujem tým prognózam, keď sa hovorí, že tá inflácia bude šesť percent. Ja osobne si myslím, že tá inflácia bude vyššia, ale nechajme sa, nechajme sa prekvapiť.
Čo spôsobuje navýšená DPH pre samosprávy, je aj tá, že tie dodávateľské faktúry sa musia nejakým spôsobom premietnuť do cien samospráv. To znamená, že každá jedna samospráva, ktorá má takého dodávateľa, ktorá obchoduje s už po novom 23-percentnou dépeháčkou, bude nútená, buď zvýši poplatky, buď zvýši dane, alebo zníži služby. A ak by som išiel do minulosti, tak si treba uvedomiť, že samosprávy ako také sú nedofinancované už roky rokúce. A to by som mohol ísť kľudne aj od roku 2004, od roku 2006 a vyššie.
Ak by ste chceli, ja teraz poviem napríklad mesto Prešov. Máme v havarijnom stave most Jána Pavla, ktorý je tak poškodený, že bude, bude potrebné ho rekonštruovať. Cena za rekonštrukciu teraz podľa projektovej dokumentácie, ktorú som dostal včera, je 7,5 mil. eur. Sedem a pol milióna eur je to, kde povedzme si, že žiadna ani väčšia samospráva nenájde iba tak v pokladnici. Riešením pre samosprávy je ďalšie zadlženie. Zoberú si úver. Ak chcú niečo urobiť navyše, musia si zobrať úver. Preto hovorím, že namiesto toho, že sa tuná polrok riešil Trestný zákon, ktorý nepomohol obyvateľom, nepomohol možnože 99,99 % obyvateľom, možnože pomohol vyvoleným, keby sa riešila reforma verejnej správy, ako by mala samospráva hospodáriť lepšie v budúcnosti, to sa neurobilo. Máme koniec roka 2024 a ja nevidím jeden jediný náznak, kde by táto samospráva, respektíve tieto samosprávy mohli získať viac peňazí. Práve naopak. Keď si pozrete rozpočet, tie samosprávy dostanú menej. Ale už menej sa ani nedá. Ja chcem vidieť, že ako sa zachová ministerstvo financií, keď od januára alebo od februára budú chodiť zástupcovia ZMOS-u alebo únie miest, že treba viac peňazí. Ako to chce ministerstvo riešiť? Budeme sa tváriť, že tento problém neexistuje? Alebo kedy chcete nejakým spôsobom predstaviť tento balík reformy verejnej správy?
My máme urobené analýzy, že akým spôsobom by sa to dalo, ale nevidím dôvod, ak nie sme pozvaní do nejakého dialógu, vám s tým pomáhať, ale vieme vám povedať, že len pri tej konzervatívnej reforme vieme nájsť 300 mil. pre samosprávy, len pri tej konzervatívnej. Ale my tu riešime úplne iné veci. Nemáme už ani lacnejšie potraviny a ďalej ani do toho, do toho nejdem.
No a dopad toho všetkého, že akým spôsobom sa tu vládlo od roku 2006, ani komentovať nebudem, stačí výsledok toho, že sme na chvoste kvality života v celej Európskej únii. Kým sme sa nedávno smiali, bolo to aj dneska povedané, smiali sme sa Poľsku, smiali sme sa Bulharsku, smiali sme sa Rumunsku, dneska sa oni smejú nám. Tam sme to dobačovali. A ak by sme chceli niečo urobiť, nedá sa, respektíve my vám v tomto pomôžeme jedine vtedy, ak nás prizvete do dialógu. Inak osobne si myslím, že samosprávy, ak sa nič neurobí, v priebehu dvoch rokov krachnú.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická.
Pán poslanec Huliak, máte slovo.

Pán poslanec, chcel by som vám len upozorniť, že my sme nedostali všetko, my sme všetko stratili, len aby ste to pochopili. Keby ste trošku sledoval situáciu, prečo tu šaškujeme, tak by to bolo asi zrejmé hneď.

Ďalší v poradí s vystúpením pán poslanec Čaučík. Je v sále? Konštatujem, že stráca poradie.
Pán poslanec Hargaš tiež nie je v sále, tiež stráca poradie.
Pani poslankyňa Gažovičová tiež nie je v sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Remišová nie je v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Ledecký nie je v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Vančo, nech sa páči, máte slovo. Som rád, že aspoň niekto je tu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak neviem, či vám vydrží tá radosť aj počas môjho vystúpenia, asi nie, lebo chváliť vás, chváliť vás nebudem, pretože toto je rozpočet Ficovej drahoty. A je tak, je tomu tak preto, že v septembri sem prišla konsolidácia, ktorá bola založená na tom, že vyberie peniaze, vyberie peniaze od občanov. V skutočnosti ani nešlo a nejde o konsolidáciu, pretože konsolidácia pojmovo znamená, že štát alebo ten, kto konsoliduje, šetrí na svojich výdavkoch. Naopak, táto vláda zvyšuje výdavky v mnohých kapitolách, mnohé inštitúcie si prídu na svoje, dostanú viac peňazí, lebo vláda sa rozhodla že zvýši dlh, zadlží krajinu viac, ako je doteraz, a vyberie viac peňazí od ľudí cez zvýšené dane, či už je to DPH, alebo zavedenie nových daní, zavedenie transakčnej dane, ktorá naozaj nemá v Európe obdobu okrem Maďarska, kde tento experiment dopadol katastrofálne, a som presvedčený, že aj na Slovensku dopadne katastrofálne. Zároveň vláda ráta s týmito príjmami, ale existuje množstvo spôsobov, ako sa budú firmy snažiť vyhnúť tejto dani. A podľa mňa to aj urobia, čiže ten dlh bude ešte vyšší, deficit bude ešte vyšší, ako vláda ráta. Jednoducho transakčná daň je nezmysel, s ktorým nemôžte rátať. To všetko sa prejaví potom v kvalite verejných financií a v ďalších problémoch, ktoré tu nastanú.
Minister financií mal aj inú možnosť a vláda ako celok mohli hľadať množstvo menších položiek, možno v jednotkách miliónov, snažiť sa šetriť a hľadať tie diery, odkiaľ, skadiaľ financie z verejného rozpočtu utekajú na nezmyselné veci alebo na rôzne pokútne veci, alebo jednoducho sú vynakladané neefektívne. Vláda sa rozhodla neísť touto cestou, pretože to by naozaj vyžadovalo veľa-veľa práce a vyžadovalo by to aj nejaké reformy. My žiadne reformy nevidíme, že by sa chystali. Jediná reforma, ktorú, ktorá bola deformou, bola deformou trestnej politiky, sa tu udiala, sa tu udiala tento rok, to sme všetci mohli sledovať. Ale nič, nič iné tu nevidíme, nevidíme tu žiadnu víziu, nevidíme, že by sa chystali nejaké investície, ktoré by, možno áno, máme prvý rok 2025 konsolidácie, keby naozaj išlo o konsolidáciu, že bude ťažký, ale potom možno o dva-tri roky je tam nejaká, nejaké svetlo na konci tunela, pretože urobíme investície, ktoré nám prinesú potom vyššie príjmy, krajina bude bohatšia, zväčší sa ten koláč, tak vtedy by to malo, malo zmysel, ale nič také nevidíme, ani reformy, ani vízia, že niečo sa tu zlepší. Len zvyšovanie daní a v konečnom dôsledku aj dusenie, dusenie ekonomiky. Pretože tak ako je to nastavené, jednoducho akoby štát a vládu vôbec nezaujímalo, že ako prežijú ľudia, ako prežijú firmy, ako prežijú samosprávy.
Ja sa to opýtam aj z tohto miesta, lebo vo faktickej som sa nemohol, musel som reagovať iba na predrečníčku, pána ministra, ktorý by inak mal sedieť na svojom mieste a nie baviť sa s kolegami, lebo toto nie je diskusný klub. A mňa síce mrzí, že tu musí sedieť celý deň, ale už sme mohli byť doma, keby nepredĺžili rozpravu, mohli sme byť so svojimi rodinami.
Pán minister financií Kamenický, dám vám jednu otázku. Ako dopadlo dofinancovanie samospráv? Vy ste sľúbili, vy ste sľúbili, že dofinancujete samosprávy. Hovorili sa rôzne sumy, 100 mil., 115 mil., 120, potom, že dohoda bola na 95. Zrazu debata utíchla, asi samosprávy sa zmierili s tým, že jednoducho od tejto vlády sa nemôžu dočkať žiadnej pomoci, a asi ja sa tiež nedočkám, nedočkám odpovede. Každopádne, ako povedal kolega Dubovický, ak to takto pôjde ďalej, samosprávy kľaknú do dvoch rokov. Je najvyšší čas, aby ste s tým niečo robili, je najvyšší čas, aby ste s tým niečo robili, pretože smerácke vlády sú tu od roku 2006 a pre samosprávy reálne neurobili nič tak, aby napredovali. Samozrejme, ten nejaký udržiavací mód toho, čo my všetci poznáme, to je fajn, ale to je, to je nevyhnutné. Lenže, lenže my potrebujeme oveľa viac, tie samosprávy potrebujú oveľa viac ako to, čo ste pre ne urobili.
Keď som hovoril o reformách, tak, a Trestnom zákone, tak, samozrejme, budem sa venovať rezortu spravodlivosti špeciálne, keďže to je moja oblasť. Tam tiež nevidíme žiadnu, žiadnu reformu, ktorá by mala nejakým spôsobom možno ušetriť finančné prostriedky, zefektívniť alebo aspoň, alebo aspoň zlepšiť ten stav za súčasných investícií, za súčasného rozpočtu. Vidíme, že je tu poslanecký návrh včera na to, aby generálny prokurátor dostal rentu doživotnú po štyroch rokoch. To je zaujímavé, že práve o týždeň, dva, o dva týždne bude štvrté výročie vymenovania generálneho prokurátora Žilinku za generálneho prokurátora, takže o dva týždne dostane predčasný predvianočný darček. Bude môcť odísť do civilu a poberať doživotnú rentu, ktorá je inak vyššia ako prezidentova aj premiérova. A teda neviem, čo si mám o tom myslieť, lebo pri konsolidácii, keď sa teda majú šetriť peniaze, tak generálny prokurátor, ktorý ani nedoslúži jedno funkčné obdobie celé, ktoré je sedem rokov, tak po štyroch má už nárok na rentu, to tu príde, to tu príde do druhého čítania na budúcu schôdzu. A neviem, či to je vďaka za služby špeciálne, ktoré poskytoval tejto koalícii vďaka § 363, alebo to je motivácia, aby teda odišiel a mohli si tam, mohla si tam koalícia dosadiť niekoho nového, kto má nervy na to robiť to ďalej, to, čo robil pán Žilinka doteraz. Každopádne, ak sa bavíme o rozpočte a o konsolidačnom rozpočte, toto absolútne nemá tam čo robiť. Nehovoriac o tom, že výsluhové dôchodky pre prokurátorov bezdôvodné, nehovoriac o tom, že tam nie je napísané ani vlastne, že aké to má dopady, nie sú žiadne výpočty. Jednoducho, jednoducho aký má toto, aký má toto zmysel, prečo práve prokurátori majú dostať výsluhové dôchodky, prečo nie iní? Prečo nie napríklad zdravotné sestry alebo učitelia? Prečo, prečo práve prokurátori, ktorí stíhajú trestné činy, ktorí stíhajú korupčníkov, zlodejov, prečo práve oni? Niežeby som im to nedoprial, ale v konsolidačnom roku im schvaľovať výsluhové dôchodky a iným, ktorí majú oveľa nižšie platy a majú možno rovnako alebo ešte ťažšie povolania, tak nedostanú nič. Pritom spravodlivosť ako taká je v totálne zlom stave. Máme, máme menej ako 30 % ľudí, ktorí dôverujú justícii, a klesá to, to bolo v roku 2022. Máme extrémne pomalé súdne konania, to je úplná katastrofa, pritom máme viac sudcov ako väčšina krajín Európskej únie na počet obyvateľov. Máme množstvo sudcov. Ten systém jednoducho nefunguje. Ale pán minister dostane peniaze na to, aby dal úradníkom, čo považujem za úspech, to je fajn, lenže ako minister financií, ja na mieste ministra financií by som žiadal od ministra Suska, ministra spravodlivosti, keď dostane peniaze navyše, aby s tou justíciou konečne niečo začal robiť. Nehovoriac o tom, že celá novela Trestného zákona bola postavená na idei restoratívnej justície. A my nevieme... (Rečník zmĺkol a obrátil sa na predsedajúceho. Vstup predsedajúceho.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím pánov poslancov zo SMER-u na mojej ľavej strane, tichšie, dobre, rušíte rečníka. (Reakcie z pléna.) Rozumiem, že zrejme presviedčajú, ale rušíte rečníka. Ďakujem.

Vančo, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister financií, ak dáva viac peňazí ministrovi spravodlivosti, mal by od neho žiadať reformy. Nehovoriac o tom, že by mal žiadať, aby začal fungovať systém restoratívnej justície, ktorý tiež by mal mať nejaké pozitívne finančné dopady, lebo nebude toľko ľudí vo väzení, ale budú tam alternatívne tresty, ale minister spravodlivosti nepredstavil nič. Ja som si pozeral aktivitu ministra spravodlivosti alebo ministerstva spravodlivosti v tejto oblasti. Robia nejaké stretnutia, sem tam niečo na Facebooku sa objaví bez výsledku. Pritom už je to rok, odkedy predstavili túto ideu, že tá naša justícia bude restoratívna, budú alternatívne tresty. No len na to potrebujete vybudovať procesy, potrebujete zamestnať množstvo ľudí – úradníkov, psychológov, sociálnych pracovníkov. Potrebujete ich vyškoliť, potrebujete urobiť nejakú pilotnú prevádzku. My nemáme nič a v štátnom rozpočte nie sú na to žiadne peniaze. Pritom ja som počul hádam tisíckrát v tomto pléne, že restoratívna justícia. A už vtedy som hovoril a pýtal som sa pána ministra, že kde to je v rozpočte v decembri, keď hovoríte o restoratívnej justícii. Máte, máte plné ústa restoratívnej justície, ale nemáte to v rozpočte. Za čo to, za čo to postavíte, ten systém, za čo, ako zaplatíte tých ľudí, ktorí to majú vykonávať? Povedal, že mrzí ho to veľmi, ale že teda v tom roku 2024 to nie je, ale v roku 2025 to bude. Tak ja som zvedavý, že kde to tam je. Možno pána ministra by som poprosil, ak bude mať čas ešte po rozprave, že by mi to ukázal, kde sú tie peniaze na restoratívnu justíciu, lebo inak, inak to znamená, že tá restoratívna justícia nič pre nich neznamenala, bola to len nejaká floskula alebo nejaká dymová clona pre to, aby si mohli schváliť Trestný zákon pre svojich ľudí, čo, samozrejme, aj ich voliči už vedia, že to bolo celé, celé o tom.
Tento rozpočet zvyšuje dlh, zvyšuje dlh spôsobom, ktorý nie je, nie je podľa mňa ani dobre, dobre vypočítaný, pretože s tým, čo ráta ministerstvo spravodlivosti, tá realita vzhľadom na to, akým spôsobom drasticky vstupujú do daňového systému, nevedia predpokladať, ako to bude. Zároveň sa tu oháňajú niektorí, niektorí poslanci tým, že vlastne my máme strašne nízky ten dlh, je to okolo 60 %, áno, niektoré krajiny ho majú oveľa vyšší, ale že je nutné ho zvýšiť, aby sme mohli toto prežiť, že to vlastne nie je žiadny problém. Ale to vôbec, ale vôbec nie je pravda. Ak sa tento dlh zvýši, tak to má dopad, tak to má dopad na množstvo, na množstvo vecí. Napríklad pokiaľ ide o úroky v bankách pre bývanie bežných ľudí, máme ich zase jedny z najvyšších v Európskej únii za súčasnej situácie a sme pozadu s ich znižovaním po tom, ako narástla inflácia v minulom období. A je to preto, že máme v katastrofálnom stave verejné financie, takže banky nám neveria, a preto nechávajú tie úroky vysoké, a preto ľudia potom, keď si kúpia byt, tak majú vyššie splátky aj o stovky eur, o stovky eur kvôli tomu, že máme zlé verejné financie.
A samozrejme, že aj ten dlh, keď bude narastať, ten štrukturálny, tak to bude ešte horšie. Čiže dlh nemôžme zvyšovať len tak, má to svoje dôsledky a má to priame dôsledky na ľudí. Tento rozpočet celý aj s týmto, s týmto akoby mindsetom, s rozmýšľaním o tom je úplná katastrofa. Je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa opýtať, chcete využiť celý, hej, čas, ktorý máte? Lebo je tam ešte 5 minút. (Reakcia rečníka.) Však preto sa pýtam, lebo ak je to 5 minút, tak budete pokračovať zajtra, ak nie tak...

Vančo, Branislav, poslanec NR SR
Tento... (Reakcia s pléna. Zasmiatie sa rečníka.) Ďakujem za podporu.
Tento rozpočet je katastrofálny, a preto ho v žiadnom prípade nemôžeme podporiť. Je to rozpočet, ktorý vychádza z lenivej konsolidácie lenivej vlády, ktorá preniesla všetko bremeno na občanov, na firmy a spolieha sa, že oni zaplatia ešte aj zvýšené výdavky a zvýšený, zvýšený dlh. A to všetko sa prejaví najmä budúci rok v podobe Ficovej drahoty. Aha áno, v prvom rade premiér Fico bude zodpovedný za zníženie životnej úrovne, ktorá bude bezprecedentná budúci rok. Ako sociálny demokrat, ktorý sa hrdí ľavicovými hodnotami, absolútne pri tomto rozpočte zlyhal.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a schôdzu do zajtra do deviatej hodiny. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 20.01 hodine.)

(Zaznievanie gongu.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram švrtý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Cigániková, Ledecký, Lupták, Majerský, Marcinková, Petrík.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497.
Prosím ministra financií Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána Blcháča, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pána Blcháča zastupuje pán Karas.
Ďalšou v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslankyňa Jaurová, ktorej odovzdávam slovo.
Pripraví sa pán poslanec Krátky a ďalší poslanci, ako sú uvedení na tabuli. Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497.)

Dobré ráno.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pokračujeme teda v rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem všetkým, ktorí tu tak dnes ráno prišli. Ja som tu kolegom sľúbila, že všetci, ktorí prídu, dostanú koláčik, tak to platí aj pre vás všetkých ostatných, kľudne sa zastavte u mňa v lavici, už som piekla na Vianoce.
Ja sa budem vo svojom prejave venovať vlastne tej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu kultúry. Tie ostatné tu už moji viacerí kolegovia celkom podrobne rozobrali včera a ešte rozoberú dnes. Ja osobne analyzujem tie návrhy štátnych rozpočtov pre kapitolu ministerstva kultúry prakticky každý rok už takmer 20 rokov a musím sa priznať, že ten budúcoročný patrí z môjho pohľadu k tým najsmutnejším, ktoré som za tie roky videla.
Je všeobecne známy fakt, že kultúra je na Slovensku dlhodobo podfinancovaná, že zamestnanci v kultúre zarábajú preukázateľne výrazne menej, ako je priemerný plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku. A taktiež, a to je potvrdené aj rôznymi analýzami ministerstva financií dokonca a iných analytických jednotiek, že ten investičný dlh na kultúrnej infraštruktúre každoročne astronomicky narastá. A, bohužiaľ, v súčasnosti sa k tomuto všetkému už teraz začínajú naplno prejavovať rany, ktoré uštedrila kultúre táto vláda za posledný rok. Rušia, sú rušené a paralyzované inštitúcie, podujatia či dokonca investičné akcie. A do tohto pomerne neutešeného stavu vstupuje ministerstvo kultúry so svojím tzv. konsolidačným rozpočtom. A ja, samozrejme, rozumiem tomu, že konsolidácia asi nikdy nikoho nepoteší, ale keď sa pozerám na ten budúcoročný rozpočet ministerstva kultúry, zdá sa mi, že pre tých, ktorí ho zostavovali, bola konsolidácia len veľmi dobrou zámienkou na to, aby preskupovali rozpočet od kultúry smerom k ministerstvu, a aby sa zbavovali nepohodlných ľudí a politík. Tento rozpočet totižto veľmi výrazne uberá z peňazí určených na kultúru samotnú. To znamená, že všetky inštitúcie, organizácie či dotačné systémy dostanú výrazne menej. Ale zároveň približne rovnakú sumu pridáva ministerstvo kultúry do časti rozpočtu, ktorú rozdeľuje samotné ministerstvo, či už vo forme rôznych stratégií, alebo investícií. Takže na jednej strane máme kultúrne inštitúcie, ktoré už dnes prepúšťajú kvalifikovaných ľudí, naozaj v kultúrnych inštitúciách sa dnes prepúšťajú odborníci, ktorí tam pracovali 20 rokov, znižujú sa im úväzky, tí ľudia si budú musieť hľadať ako keby nejaké bočné práce. Takisto sa rušia expozície a zatvárajú sa rôzne múzeá, galérie, ale na druhej strane tu máme časť rozpočtu, o ktorej rozhoduje priamo aparát ministerstva kultúry, ktorý sa volá tvorba a implementácia politík, kde sa ten rozpočet veľmi radikálne zvyšuje. To znamená, že konsolidácia v podaní ministerstva kultúry znamená, že peniaze sa nešetria, ale sa len presúvajú z kultúry na ministerstvo. A tento prístup je síce možno príznačný pre celý ten prístup k rozpočtu, ale pre kultúru je likvidačný. Pretože na jednej strane znižuje príspevky kultúrnym inštitúciám o viac ako 17 mil., taktiež znižuje o tretinu napr. dotačný systém ministerstva kultúry, o tretinu znamená o 6 mil. a z toho väčšinu znižuje v programe obnovme si svoj dom, čo je jediný program na podporu opravy a údržby kultúrnych pamiatok na Slovensku, čo je navyše proti programovému vyhláseniu vlády, kde sa ochrana pamiatok deklaruje ako priorita. A keď sme sa na toto pýtali zástupcov ministerstva kultúry na výbore pre kultúru a médiá, tak ani nevedeli vysvetliť, prečo vlastne takto radikálne tento dotačný systém zoškrtali. A tak asi z toho vyplýva, že pamiatky chcú skôr ruinovať, ako chrániť. Dohromady teda kultúra a pamiatky dostanú o 23 mil. menej.
Na druhej strane ministerstvo kultúry navyšuje kapitolu koncepčná a riadiaca činnosť ministerstva o viac ako 19 mil. eur, čo je viac ako 100-percentný nárast oproti minulému roku. V tejto kapitole rozpočtu nájdeme rôzne zaujímavé položky, napríklad niečo, čo sa volá Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2026. A toto, táto položka má stať 1,7 mil. Ešte neskôr sa vo svojom prejave k tej položke vrátim. Taktiež v tejto kapitole nájdete napr. projekt podpory tradičnej kultúry na školách za 1,6 mil. eur, ktorý, keď sme sa pýtali zástupcov ministerstva, že čo to presne bude a ako presne bude tento program vyzerať, tak to nevedeli vysvetliť. Povedali, že ešte nevedia, ako bude vyzerať. Navyše na to, aby to vôbec mohli robiť, máme v Národnej rade poslanecký návrh, ktorý veľmi kontroverzným spôsobom mení dotačný zákon alebo teda zákon o dotáciách ministerstva kultúry, ktorý napr. odníma právomoc vôbec rozhodovať alebo posudzovať projekty komisiám. A tento zákon dokonca neprešiel ani výborom, pretože samotní koaliční poslanci hlasovali proti nemu. Takže neviem, ako ministerstvo chce realizovať túto položku v rozpočte, keď ani vlastní poslanci koalície nepodporujú tento projekt. Uvidíme teda, ako to dopadne v pléne, keďže výbor to neodporučil.
No a nájdeme v tejto kapitole aj napr. projekt Kultúra na školách, ktorý má vraj nahradiť doteraz relatívne úspešný program kultúrnych poukazov, ktorý toto ministerstvo zrušilo, ale taktiež nám nevedelo vysvetliť, ako presne bude ten nový systém fungovať. Jediné, čo vieme, je, že kým doteraz kultúrne poukazy fungovali tak, že školy si mohli objednávať rôzne kultúrne podujatia alebo iné kultúrne služby od akýchkoľvek poskytovateľov, ktorí sa zaregistrovali do systému, tak tento nový systém sa bude týkať iba príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry. V každom prípade na všetkých týchto príkladoch sa len snažím ilustrovať, že vidíme zase len odoberanie peňazí z fungujúcich a transparentných programov, ako bol napr. obnovme si svoj dom a paralelné vytváranie schém, v ktorých ministerstvo môže rozdeľovať peniaze podľa ľubovôle a tam je, samozrejme, rečnícka otázka je to, ale že môžme len hádať, že kto v tých nových dotačných schémach bude úspešný a kto neúspešný.
Ani jeden z týchto projektov, ktoré sa majú realizovať na školách, a teda priamo súvisia s rezortom školstva, nemá podľa mojej informácie priamo od ministra školstva ministerstvo kultúry odkonzultované s rezortom školstva, hoci ide o priamy zásah do činnosti škôl, ale má to narozpočtované v rozpočte. Zástupcovia ministerstva kultúry taktiež na výbore pre kultúru a médiá tvrdili, že nárast tejto kapitoly koncepcie a stratégie v rozpočte je tvorený najmä kapitálovými výdavkami, ktoré bude podľa akejsi novej metodiky namiesto kultúrnych inštitúcií spravovať ministerstvo. Inými slovami investície, ktoré sa v kultúre budú robiť, bude priamo manažovať aparát ministerstva v čele s pánom Machalom. Myslím si, že po roku neobmedzeného bačovania tohto pána si výsledky takejto novej metodiky vieme až bolestivo predstaviť. Ministerstvo kultúry teda nielenže presúva peniaze z kultúry pod svoj úrad, ale aj vďaka tomu výrazne centralizuje procesy a manažment rozvojových projektov a berie kultúrnym inštitúciám ich autonómiu. Ako som už povedala, zdá sa, že konsolidácia na ministerstve kultúry sa niekomu veľmi hodila, pretože toto ministerstvo ju používa ako zámienku nie na šetrenie peňazí, ale na vyhadzovanie nepohodlných ľudí z inštitúcií aj z ministerstva a na presun peňazí pod väčšiu a v tomto prípade jasne ideologickú kontrolu ministerstva a tiež na centralizáciu a ovládnutie kultúrnych inštitúcií.
Tá posledná vec, ktorú by som chcela v súvislosti s týmto rozpočtom spomenúť a je to naozaj taká čerešnička na torte, je fakt, že ten rozpočet je naozaj plný chýb a nepresných údajov, pretože ako sme sa opäť dozvedeli na výbore, mnohé tie položky, ktoré sú tam napísané, sú už dnes neaktuálne alebo ich ministerstvo kultúry ide použiť na niečo úplne iné, ako je napísané v rozpočte. Inak toto by ste, pán minister, mohli počúvať, lebo to by ste ich mohli troška poučiť, že vám vlastne dali rozpočet, kde už dnes tvrdia, že to tak nebude.
Ministerstvo napr. má položku mediálna výchova za 500-tisíc eur, ktorá sa vraj nebude vôbec realizovať, pochopiteľne, keďže si ju na ministerstve kultúry vymysleli bez konzultácií s ministerstvom školstva a to ju následne odmietlo, ale napriek tomu figuruje v rozpočte táto položka, v rozpočte ktorý vláda predkladá do Národnej rady a teda následne, keď ju tu schválime, tak na budúci rok si ju niekam presunú, kam len budú chcieť.
A keď sme teda upozorňovali na túto skutočnosť na výbore s odôvodnením, že prečo teda hlasujeme o rozpočte, ktorý obsahuje neaktuálne položky, dostali sme odpoveď, že informácia o tom, že táto položka tam nebude, je len taký bonus pre poslancov a máme hlasovať za predložený rozpočet, čiže za rozpočet, o ktorom už dnes vieme, že obsahuje nereálne položky. A v tomto smere je teda úplnou lahôdkou spomenutá koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí za neuveriteľných 1,7 mil. ročne, hoci má v názve, že ide o koncepciu do roku 2026, ale je narozpočtovaná do roku 2027. A až po sérii otázok na výbore sme sa dozvedeli, že to, čo sa volá koncepcia, je v skutočnosti projekt výstavby múzea vysťahovalectva, čo je teda zaujímavá sémantika, ale že vlastne ani to múzeum vysťahovalectva sa nebude stavať, pretože nedávno vláda tento zámer zmenila a namiesto toho to bude múzeum národného obrodenia. Takže v štátnom rozpočte máme napísané koncepcia politík pre Slovákov v zahraničí, v skutočnosti je to výstavba múzea obrodenia, čo je projekt, o ktorom síce nikto nič netuší, že kde bude, ako bude vyzerať, ale má narozpočtovanú sumu, ktorá by zachránila nejednu slovenskú pamiatku, hoci teda kľudne aj spojenú s národným obrodením. A o tom, že teda chudáci Slováci v zahraničí, ktorí si prečítajú štátny rozpočet a vidia tam 1,7 mil., tak sa asi veľmi potom nepotešia, keďže to vlastne pre nich vôbec nie je.
A podľa mňa, pán minister, aj vám to musí troška vadiť, že takýto rozpočet vám predkladá nejaký rezort, tak možno by ste kolegyňu Šimkovičovú mohli troška koučovať, lebo je to naozaj chaot... ten rozpočet je naozaj chaotický, neaktuálny, zle zostavený a nepresný. A to prakticky znamená, že si ho následne aparát ministerstva kultúry môže upravovať podľa vlastných predstáv a takýto rozpočet chce ministerka Šimkovičová schváliť v Národnej rade.
A, samozrejme, že si musíme klásť otázku, že či ide naozaj len o taký ten amaterizmus a šlendriánstvo ministerstva kultúry, na ktoré sme si už tento rok zvykli, alebo ide v skutočnosti o zámer, kedy sa pod rôzne položky skrývajú peniaze, ktoré sa potom budú rozpočtovými opatreniami presúvať na účely, z ktorých sa nám, poznajúc fantáziu pána Machalu, ešte môže teda naozaj zakrútiť hlava.
Ja by som takto mohla pokračovať, samozrejme, aj ďalej, ale myslím si, že tie kontúry toho rozpočtu pre kultúru sú úplne jasné. Je tam radikálne menej peňazí pre kultúru a viac peňazí pre pána Machalu. Zaujímavé je, že potom, ako sme tieto fakty prezentovali pred pár dňami na tlačovej konferencii, sa ministerstvo kultúry vlastne ani nepokúšalo ich vyvracať, zmohlo sa len na také tie obvyklé nič nehovoriace osobné urážky opozície. Pretože dobre vedia, aký rozpočet zostavili a čo všetko skryté by sme v ňom mohli ešte nájsť. Za takýto rozpočet, samozrejme, nebudeme hlasovať, považujeme ho za škandalózny a pre kultúru likvidačný a tiež taký ideologicky uzurpačný, ale najmä ide úplne proti logike fungovania kultúrneho sektora, jeho rozvoja a jeho potrieb.
Ja na záver by som rada povedala, že tento rozpočet je výbornou a názornou ukážkou celkového princípu štátneho rozpočtu na rok 2025, čo tu včera kolegovia analyzovali, ktorý vo veľkej časti naozaj je postavený na tom, že vláda berie peniaze, služby a kvalitu života ľuďom a pridáva ich sama sebe. Zároveň budúcoročný rozpočet pre kultúru veľmi presne odráža filozofiu, s ktorou si uzurpovala rezort kultúry horda čudných ľudí nominovaných SNS. Bohužiaľ, dnes vládnu slovenskej kultúre ľudia, ktorí chcú z kultúry urobiť jej presný opak. Z niečoho, čo nás spája a umožňuje nám lepšie porozumieť svetu a sebe samým, chcú urobiť to, čo nás v polarizovanej spoločnosti ešte viacej rozdelí. Ako sme počuli, už aj hymny majú byť dve, tá naša a tá vaša. Našťastie, kultúra bude vždy oveľa viac, ako niečo naše a vaše, pretože presahuje každého jedného z nás a presahuje aj to, čo žijeme teraz.
Jedného dňa budeme na dnešok pozerať ako hádam najsmutnejšiu éru slovenskej kultúry za posledných 35 rokov. Ale ako tak pozorujem momentálne dianie v slovenskej politike, zdá sa mi, že tým, ktorí chcú len zlostne ničiť to, čo iní vybudovali, ale sami nedokážu nič pekné, fungujúce či všeobecne prospešné vytvoriť, akosi celkom rýchlo dochádza dych.
Ja práve preto verím, že táto éra skoro skončí a kultúra bude opäť patriť všetkým nám, ktorí chceme žiť v slobodnej, tvorivej a otvorenej spoločnosti. Za takúto kultúru budem ja osobne, aj celé Progresívne Slovensko bojovať aj v roku 2025, pretože zdá sa, že to bude rozhodne potrebné.
Ďakujem.

Poslanec Krátky nie je v sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Luščíková, pripraví sa poslanec Matovič, Šipoš, Sabo, Stohlová, Huliak.