23. schôdza

Pán Bartek, tá príčetná časť Slovenska presne vie a uvedomuje si, v akom stave sa dneska Slovensko nachádza. Čiže o tom nepochybujte. A čo sa týka toho, že bola to nejaká demagógia, no, proste to sú, to je realita, veď to ukazujú rôzne ukazovatele, kde sa dnes Slovensko nachádza. A asi mi neviete odporovať, že dneska máme pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode a jeden a pol milióna bez napojenia na kanalizáciu, a proste jednoducho to sú výsledky vládnutia SMER-u. Veď plán budovania vodovodov a kanalizácií jasne hovoril, že do roku 2015 má byť väčšina Slovenska odkanalizovaná a má byť, majú mať obyvatelia prístup, bezpečný prístup k pitnej vode z verejného vodovodu. Dneska tie fakty jednoducho potvrdzujú, že v tomto ste zlyhali.
Ja nehovorím, že všetko je na Slovensku zlé, ale treba sa pozrieť na to, že vy naozaj neviete robiť reformy a neprinášate nič, čo by nás posunulo či v školstve, či v zdravotníctve, v akejkoľvek oblasti, kam sa pozriete, sú jednoducho obrovské problémy. A tie problémy sa tu nenakopili za posledné tri roky, veď sme tu mali obrovské krízy, ale tie problémy sa tu nakopili preto, že ste jednoducho vlády SMER-u, ktoré tu 12 rokov vládli za sebou, nerobili tak dôležité reformy, ktoré sme potrebovali. Proste to je realita. Môžete krútiť hlavou, koľko chcete, ale tak to je. Proste výsledky, ktoré jednoducho, alebo teda fakty, ktoré si viete alebo preštudovať v rôznych správach, jednoducho nemôžete poprieť. Taká je situácia na Slovensku.
Ďakujem.

Dobrý večer prajem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte takým úsmevným začiatkom, že môžem povedať, že víťazom konsolidácie je pán Andrej Danko. A určite pán Huliak bude so mnou súhlasiť, že on má všetko. Získal všetko, čo potrebuje, aj celá SNS. A tu budem hovoriť konkrétne prečo.
Možnože ste si uvedomili, ale vzniklo nové ministerstvo cestovného ruchu. Nedávno tuná koalícia, keď robila zmeny v zákone, čo sa týka kultúry, kritizovala to, že ide málo peňazí do regiónov. A keď som sa pýtal pána ministra a som sa pýtal aj ďalších, ktorí tento zákon obhajovali, som sa ich pýtal, že akým spôsobom chcú tieto peniaze dostať do regiónov, keď v samostatnej definícii zákona zobrali peniaze občanom, ale neposielajú tie peniaze naspäť do tých regiónov. Neexistuje žiaden plán, ako by súčasné ministerstvo cestovného ruchu a športu chcelo investovať do cestovného ruchu v rámci všetkých regiónov Slovenska. A to je prvá chyba tohto ministerstva. Ja som očakával, že ak vznikne ministerstvo a teraz na konci roka príde s plánom, ako chce pomôcť tým chudobným regiónom. No, k tejto informácii sme sa nikto nedostali. Takže dovoľte, aby som trošku išiel k číslam.
Zo štatistík vyplýva a bude to tá nadväznosť na rozpočet, že prečo ministerstvo cestovného ruchu nemá žiaden plán, je ten, že momentálne turizmus a ľudia, ktorí prichádzajú, respektíve zahraniční aj domáci turisti ostávajú na tých pobytoch maximálne v priemere jeden deň. Takže ak my by sme mali hľadať, ako parlament alebo vláda by mala hľadať nejaké možnosti, ako urobiť tento segment lepším, tak neexistuje žiaden plán. Budeme nalievať peniaze do podnikateľov blízkych tejto vláde alebo blízkych strane, Slovenskej národnej strane.
Takže opäť, ja som nedostal ani odpoveď, akým spôsobom sa bude prerozdeľovať ďalších 20 mil. eur, nie je na to žiaden plán. Má vzniknúť komisia, ktorá bude kompletne v kompetencii súčasného ministra. To znamená, že aby občania vedeli, absolútne nebudeme mať prehľad o tom, že kto a za akým účelom takéto peniaze dostane, a už vôbec nebudeme vedieť, akým prínosom to bude pre Slovensko.
Dovoľte mi ešte pokračovať s jedným citátom z programového vyhlásenia vlády, je, budem čítať: "Sociálny dialóg prakticky neexistuje, keďže predchádzajúca vládna zostava ignorovala legitímne požiadavky sociálnych partnerov a nepremyslenými rozhodnutiami výrazne poškodila vzťahy medzi štátom a samosprávami. Vláda Slovenskej republiky obnoví partnerský dialóg na všetkých úrovniach, k oprávneným požiadavkám partnerov bude pristupovať s rešpektom."
Neviem, ja mám pocit, že to, čo prišlo za posledné týždne, za posledné mesiace, bez dialógu s týmito samosprávami, poškodilo samosprávy. A budem konkrétne hovoriť o číslach.
"Únia miest žiada vládu Slovenskej republiky, aby poskytla mestám dodatočné finančné prostriedky na odmeny vo výške 800 eur." Tieto zdroje majú vyplatiť samosprávy na základe dohody medzi vládou Slovenskej republiky a odborármi napriek tomu, že s tým nesúhlasili. Kto sa tuná pýtal samospráv, či majú na to peniaze? No nikto sa ich nepýtal, absolútne nikoho nezaujímal názor samospráv.
Budem pokračovať: "Rovnako žiadame riešiť vplyv zavedenia príspevku na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur pre zamestnancov vo verejnej správe. Táto povinnosť zaťaží dlhodobo napäté rozpočty samosprávy." Opäť sa to torpédovalo zboku, samosprávy o tom prakticky ani nevedeli. Dozvedeli sa to pri tom, že prišiel takýto poslanecký návrh, nebol to ani vládny návrh. Takže opäť je mi ľúto, že vy momentálne nedodržiavate ani to, s čím ste sa v programovom vyhlásení vlády... (Zmĺknutie rečníka pre ruch v sále.) Dovoľte mi pokračovať. (Vstup predsedajúceho.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Prosím, poprosím kľud. Je nás tu málo, na jednej ruke spočítať, tak aby sme sa nerušili. Ďakujem.

Dubovický, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem. Predseda ZMOS-u Jozef Božík a aj ďalší predstavitelia ZMOS-u dlhodobo upozorňujú na to, že dochádza k nepredvídateľným krokom tejto vlády, a tým pádom, dovoľte, zase budem čítať, "poukázal na konkrétny príklad finančných problémov spojených s prevádzkou športových zariadení". Možnože neviete, čo to znamená, ale ja vám to objasním. Tým, že vláda v súčasnosti berie peniaze týmto samosprávam, tie samosprávy budú mať problém financovať športoviská. Neviem akú, či máte predstavu o tom, že koľko vlastne stojí správa takého hokejového štadiónu, ale poviem vám tak, že je to cca okolo 400-tisíc vyššie. To znamená, že absolútne ste odignorovali tieto požiadavky samospráv, aby mohli ďalej kvalitne financovať športoviská pre deti a pre mládež. Čo to vlastne ďalej znamená pre samosprávy, to asi určite budete vedieť. Zažili sme si to v roku 2022, zažili sme si to v roku 2023 a asi aj teraz v roku 2024 príde ku ďalším zvyšovaniam nákladov obyvateľstva. To znamená, my sme si urobili aj taký drobný prieskum medzi samosprávami. Momentálne 50 % samospráv sa uchyľuje k zvyšovaniu dane za nehnuteľnosti. Niektoré samosprávy minulý rok zvyšovali dane o 200 %, niektoré o 100 %, niektoré postupne každý rok o 50, o 30, ale momentálne je to tretí rok, kedy dochádza ku razantnému zvyšovaniu daní. A o poplatkoch, o iných poplatkoch ani radšej rozprávať nebudem, ale takáto je situácia.
Ale to nie sú len dane pre obyvateľov, sú to dane aj pre firmy. To znamená, že vy transakčnou daňou, zvýšenou dépeháčkou a plus, keď do toho vstupujú teraz samosprávy, ktoré zvyšujú dane pre firmy, dostávate firmy do stresujúcej situácie. A potom sa ani nečudujem tým prognózam, keď sa hovorí, že tá inflácia bude šesť percent. Ja osobne si myslím, že tá inflácia bude vyššia, ale nechajme sa, nechajme sa prekvapiť.
Čo spôsobuje navýšená DPH pre samosprávy, je aj tá, že tie dodávateľské faktúry sa musia nejakým spôsobom premietnuť do cien samospráv. To znamená, že každá jedna samospráva, ktorá má takého dodávateľa, ktorá obchoduje s už po novom 23-percentnou dépeháčkou, bude nútená, buď zvýši poplatky, buď zvýši dane, alebo zníži služby. A ak by som išiel do minulosti, tak si treba uvedomiť, že samosprávy ako také sú nedofinancované už roky rokúce. A to by som mohol ísť kľudne aj od roku 2004, od roku 2006 a vyššie.
Ak by ste chceli, ja teraz poviem napríklad mesto Prešov. Máme v havarijnom stave most Jána Pavla, ktorý je tak poškodený, že bude, bude potrebné ho rekonštruovať. Cena za rekonštrukciu teraz podľa projektovej dokumentácie, ktorú som dostal včera, je 7,5 mil. eur. Sedem a pol milióna eur je to, kde povedzme si, že žiadna ani väčšia samospráva nenájde iba tak v pokladnici. Riešením pre samosprávy je ďalšie zadlženie. Zoberú si úver. Ak chcú niečo urobiť navyše, musia si zobrať úver. Preto hovorím, že namiesto toho, že sa tuná polrok riešil Trestný zákon, ktorý nepomohol obyvateľom, nepomohol možnože 99,99 % obyvateľom, možnože pomohol vyvoleným, keby sa riešila reforma verejnej správy, ako by mala samospráva hospodáriť lepšie v budúcnosti, to sa neurobilo. Máme koniec roka 2024 a ja nevidím jeden jediný náznak, kde by táto samospráva, respektíve tieto samosprávy mohli získať viac peňazí. Práve naopak. Keď si pozrete rozpočet, tie samosprávy dostanú menej. Ale už menej sa ani nedá. Ja chcem vidieť, že ako sa zachová ministerstvo financií, keď od januára alebo od februára budú chodiť zástupcovia ZMOS-u alebo únie miest, že treba viac peňazí. Ako to chce ministerstvo riešiť? Budeme sa tváriť, že tento problém neexistuje? Alebo kedy chcete nejakým spôsobom predstaviť tento balík reformy verejnej správy?
My máme urobené analýzy, že akým spôsobom by sa to dalo, ale nevidím dôvod, ak nie sme pozvaní do nejakého dialógu, vám s tým pomáhať, ale vieme vám povedať, že len pri tej konzervatívnej reforme vieme nájsť 300 mil. pre samosprávy, len pri tej konzervatívnej. Ale my tu riešime úplne iné veci. Nemáme už ani lacnejšie potraviny a ďalej ani do toho, do toho nejdem.
No a dopad toho všetkého, že akým spôsobom sa tu vládlo od roku 2006, ani komentovať nebudem, stačí výsledok toho, že sme na chvoste kvality života v celej Európskej únii. Kým sme sa nedávno smiali, bolo to aj dneska povedané, smiali sme sa Poľsku, smiali sme sa Bulharsku, smiali sme sa Rumunsku, dneska sa oni smejú nám. Tam sme to dobačovali. A ak by sme chceli niečo urobiť, nedá sa, respektíve my vám v tomto pomôžeme jedine vtedy, ak nás prizvete do dialógu. Inak osobne si myslím, že samosprávy, ak sa nič neurobí, v priebehu dvoch rokov krachnú.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, chcel by som vám len upozorniť, že my sme nedostali všetko, my sme všetko stratili, len aby ste to pochopili. Keby ste trošku sledoval situáciu, prečo tu šaškujeme, tak by to bolo asi zrejmé hneď.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak neviem, či vám vydrží tá radosť aj počas môjho vystúpenia, asi nie, lebo chváliť vás, chváliť vás nebudem, pretože toto je rozpočet Ficovej drahoty. A je tak, je tomu tak preto, že v septembri sem prišla konsolidácia, ktorá bola založená na tom, že vyberie peniaze, vyberie peniaze od občanov. V skutočnosti ani nešlo a nejde o konsolidáciu, pretože konsolidácia pojmovo znamená, že štát alebo ten, kto konsoliduje, šetrí na svojich výdavkoch. Naopak, táto vláda zvyšuje výdavky v mnohých kapitolách, mnohé inštitúcie si prídu na svoje, dostanú viac peňazí, lebo vláda sa rozhodla že zvýši dlh, zadlží krajinu viac, ako je doteraz, a vyberie viac peňazí od ľudí cez zvýšené dane, či už je to DPH, alebo zavedenie nových daní, zavedenie transankčnej dane, ktorá naozaj nemá v Európe obdobu okrem Maďarska, kde tento experiment dopadol katastrofálne, a som presvedčený, že aj na Slovensku dopadne katastrofálne. Zároveň vláda ráta s týmito príjmami, ale existuje množstvo spôsobov, ako sa budú firmy snažiť vyhnúť tejto dani. A podľa mňa to aj urobia, čiže ten dlh bude ešte vyšší, deficit bude ešte vyšší, ako vláda ráta. Jednoducho transakčná dať je nezmysel, s ktorým nemôžte rátať. To všetko sa prejaví potom v kvalite verejných financií a v ďalších problémoch, ktoré tu nastanú.
Minister financií mal aj inú možnosť a vláda ako celok mohli hľadať množstvo menších položiek, možno v jednotkách miliónov, snažiť sa šetriť a hľadať tie diery, odkiaľ, skadiaľ financie z verejného rozpočtu utekajú na nezmyselné veci alebo na rôzne pokútne veci, alebo jednoducho sú vynakladané neefektívne. Vláda sa rozhodla neísť touto cestou, pretože to by naozaj vyžadovalo veľa-veľa práce a vyžadovalo by to aj nejaké reformy. My žiadne reformy nevidíme, že by sa chystali. Jediná reforma, ktorú, ktorá bola deformou, bola deformou trestnej politiky, sa tu udiala, sa tu udiala tento rok, to sme všetci mohli sledovať. Ale nič, nič iné tu nevidíme, nevidíme tu žiadnu víziu, nevidíme, že by sa chystali nejaké investície, ktoré by, možno áno, máme prvý rok 2025 konsolidácie, keby naozaj išlo o konsolidáciu, že bude ťažký, ale potom možno o dva-tri roky je tam nejaká, nejaké svetlo na konci tunela, pretože urobíme investície, ktoré nám prinesú potom vyššie príjmy, krajina bude bohatšia, zväčší sa ten koláč, tak vtedy by to malo, malo zmysel, ale nič také nevidíme, ani reformy, ani vízia, že niečo sa tu zlepší. Len zvyšovanie daní a v konečnom dôsledku aj dusenie, dusenie ekonomiky. Pretože tak ako je to nastavené, jednoducho akoby štát a vládu vôbec nezaujímalo, že ako prežijú ľudia, ako prežijú firmy, ako prežijú samosprávy.
Ja sa to opýtam aj z tohto miesta, lebo vo faktickej som sa nemohol, musel som reagovať iba na predrečníčku, pána ministra, ktorý by inak mal sedieť na svojom mieste a nie baviť sa s kolegami, lebo toto nie je diskusný klub. A mňa síce mrzí, že tu musí sedieť celý deň, ale už sme mohli byť doma, keby nepredĺžili rozpravu, mohli sme byť so svojimi rodinami.
Pán minister financií Kamenický, dám vám jednu otázku. Ako dopadlo dofinancovanie samospráv? Vy ste sľúbili, vy ste sľubili, že dofinancujete samosprávy. Hovorili sa rôzne sumy, 100 mil., 115 mil., 120, potom, že dohoda bola na 95. Zrazu debata utíchla, asi samosprávy sa zmierili s tým, že jednoducho od tejto vlády sa nemôžu dočkať žiadnej pomoci, a asi ja sa tiež nedočkám, nedočkám odpovede. Každopádne, ako povedal kolega Dubovický, ak to takto pôjde ďalej, samosprávy kľaknú do dvoch rokov. Je najvyšší čas, aby ste s tým niečo robili, je najvyšší čas, aby ste s tým niečo robili, pretože smerácke vlády sú tu od roku 2006 a pre samosprávy reálne neurobili nič tak, aby napredovali. Samozrejme, ten nejaký udržiavací mód toho, čo my všetci poznáme, to je fajn, ale to je, to je nevyhnutné. Lenže, lenže my potrebujeme oveľa viac, tie samosprávy potrebujú oveľa viac ako to, čo ste pre ne urobili.
Keď som hovoril o reformách, tak, a Trestnom zákona, tak, samozrejme, budem sa venovať rezortu spravodlivosti špeciálne, keďže to je moja oblasť. Tam tiež nevidíme žiadnu, žiadnu reformu, ktorá by mala nejakým spôsobom možno ušetriť finančné prostriedky, zefektívniť alebo aspoň, alebo aspoň zlepšiť ten stav za súčasných investícií, za súčasného rozpočtu. Vidíme, že je tu poslanecký návrh včera na to, aby generálny prokurátor dostal rentu doživotnú po štyroch rokoch. To je zaujímavé, že práve o týždeň, dva, o dva týždne bude štvrté výročie vymenovania generálneho prokurátora Žilinku za generálneho prokurátora, takže o dva týždne dostane predčasný predvianočný darček. Bude môcť odísť do civilu a poberať doživotnú rentu, ktorá je inak vyššia ako prezidentova aj premiérova. A teda neviem, čo si mám o tom myslieť, lebo pri konsolidácii, keď sa teda majú šetriť peniaze, tak generálny prokurátor, ktorý ani nedoslúži jedno funkčné obdobie celé, ktoré je sedem rokov, tak po štyroch má už nárok na rentu, to tu príde, to tu príde do druhého čítania na budúcu schôdzu. A neviem, či to je vďaka za služby špeciálne, ktoré poskytoval tejto koalícii vďaka § 363, alebo to je motivácia, aby teda odišiel a mohli si tam, mohla si tam koalícia dosadiť niekoho nového, kto má nervy na to robiť to ďalej, to, čo robil pán Žilinka doteraz. Každopádne, ak sa bavíme o rozpočte a o konsolidačnom rozpočte, toto absolútne nemá tam čo robiť. Nehovoriac o tom, že výsluhové dôchodky pre prokurátorov bezdôvodné, nehovoriac o tom, že tam nie je napísané ani vlastne, že aké to má dopady, nie sú žiadne výpočty. Jednoducho, jednoducho aký má toto, aký má toto zmysel, prečo práve prokurátori majú dostať výsluhové dôchodky, prečo nie iní? Prečo nie napríklad zdravotné sestry alebo učitelia? Prečo, prečo práve prokurátori, ktorí stíhajú trestné činy, ktorí stíhajú korupčníkov, zlodejov, prečo práve oni? Niežeby som im to nedoprial, ale v konsolidačnom roku im schvaľovať výsluhové dôchodku a iným, ktorí majú oveľa nižšie platy a majú možno rovnako alebo ešte ťažšie povolania, tak nedostanú nič. Pritom spravodlivosť ako taká je v totálne zlom stave. Máme, máme menej ako 30 % ľudí, ktorí dôverujú justícii, a klesá to, to bolo v roku 2022. Máme extrémne pomalé súdne konania, to je úplná katastrofa, pritom máme viac sudcov ako väčšina krajín Európskej únie na počet obyvateľov. Máme množstvo sudcov. Ten systém jednoducho nefunguje. Ale pán minister dostane peniaze na to, aby dal úradníkom, čo považujem za úspech, to je fajn, lenže ako minister financií, ja na mieste ministra financií by som žiadal od ministra Suska, ministra spravodlivosti, keď dostane peniaze navyše, aby s tou justíciou konečne niečo začal robiť. Nehovoriac o tom, že celá novela Trestného zákona bola postavená na idei restoratívnej justície. A my nevieme... (Rečník zmĺkol a obrátil sa na predsedajúceho. Vstup predsedajúceho.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím pánov poslancov zo SMER-u na mojej ľavej strane, tichšie, dobre, rušíte rečníka. (Reakcie z pléna.) Rozumiem, že zrejme presviedčajú, ale rušíte rečníka. Ďakujem.

Vančo, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister financií, ak dáva viac peňazí ministrovi spravodlivosti, mal by od neho žiadať reformy. Nehovoriac o tom, že by mal žiadať, aby začal fungovať systém restoratívnej justície, ktorý tiež by mal mať nejaké pozitívne finančné dopady, lebo nebude toľko ľudí vo väzení, ale budú tam alternatívne tresty, ale minister spravodlivosti nepredstavil nič. Ja som si pozeral aktivitu ministra spravodlivosti alebo ministerstva spravodlivosti v tejto oblasti. Robia nejaké stretnutia, sem tam niečo na Facebooku sa objaví bez výsledku. Pritom už je to rok, odkedy predstavili túto ideu, že tá naša justícia bude restoratívna, budú alternatívne tresty. No len na to potrebujete vybudovať procesy, potrebujete zamestnať množstvo ľudí – úradníkov, psychológov, sociálnych pracovníkov. Potrebujete ich vyškoliť, potrebujete urobiť nejakú pilotnú prevádzku. My nemáme nič a v štátnom rozpočte nie sú na to žiadne peniaze. Pritom ja som počul hádam tisíckrát v tomto pléne, že restoratívna justícia. A už vtedy som hovoril a pýtal som sa pána ministra, že kde to je v rozpočte v decembri, keď hovoríte o restoratívnej justícii. Máte, máte plné ústa restoratívnej justície, ale nemáte to v rozpočte. Za čo to, za čo to postavíte, ten systém, za čo, ako zaplatíte tých ľudí, ktorí to majú vykonávať? Povedal, že mrzí ho to veľmi, ale že teda v tom roku 2024 to nie je, ale v roku 2025 to bude. Tak ja som zvedavý, že kde to tam je. Možno pána ministra by som poprosil, ak bude mať čas ešte po rozprave, že by mi to ukázal, kde sú tie peniaze na restoratívnu justíciu, lebo inak, inak to znamená, že tá restoratívna justícia nič pre nich neznamenala, bola to len nejaká floskula alebo nejaká dymová clona pre to, aby si mohli schváliť Trestný zákon pre svojich ľudí, čo, samozrejme, aj ich voliči už vedia, že to bolo celé, celé o tom.
Tento rozpočet zvyšuje dlh, zvyšuje dlh spôsobom, ktorý nie je, nie je podľa mňa ani dobre, dobre vypočítaný, pretože s tým, čo ráta ministerstvo spravodlivosti, tá realita vzhľadom na to, akým spôsobom drasticky vstupujú do daňového systému, nevedia predpokladať, ako to bude. Zároveň sa tu oháňajú niektorí, niektorí poslanci tým, že vlastne my máme strašne nízky ten dlh, je to okolo 60 %, áno, niektoré krajiny ho majú oveľa vyšší, ale že je nutné ho zvýšiť, aby sme mohli toto prežiť, že to vlastne nie je žiadny problém. Ale to vôbec, ale vôbec nie je pravda. Ak sa tento dlh zvýši, tak to má dopad, tak to má dopad na množstvo, na množstvo vecí. Napríklad pokiaľ ide o úroky v bankách pre bývanie bežných ľudí, máme ich zase jedny z najvyšších v Európskej únii za súčasnej situácie a sme pozadu s ich znižovaním po tom, ako narástla inflácia v minulom období. A je to preto, že máme v katastrofálnom stave verejné financie, takže banky nám neveria, a preto nechávajú tie úroky vysoké, a preto ľudia potom, keď si kúpia byt, tak majú vyššie splátky aj o stovky eur, o stovky eur kvôli tomu, že máme zlé verejné financie.

-----------------------------------------

A samozrejme, že aj ten dlh, keď bude narastať, ten štrukturálny, tak to bude ešte horšie. Čiže dlh nemôžme zvyšovať len tak, má to svoje dôsledky a má to priame dôsledky na ľudí. Tento rozpočet celý aj s týmto, s týmto akoby mindsetom, s rozmýšľaním o tom je úplná katastrofa. Je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa opýtať, chcete využiť celý, hej, čas, ktorý máte? Lebo je tam ešte 5 minút. (Reakcia rečníka.) Však preto sa pýtam, lebo ak je to 5 minút, tak budete pokračovať zajtra, ak nie tak...

Vančo, Branislav, poslanec NR SR
Tento... (Reakcia s pléna. Zasmiatie sa rečníka.) Ďakujem za podporu.
Tento rozpočet je katastrofálny, a preto ho v žiadnom prípade nemôžeme podporiť. Je to rozpočet, ktorý vychádza z lenivej konsolidácie lenivej vlády, ktorá preniesla všetko bremeno na občanov, na firmy a spolieha sa, že oni zaplatia ešte aj zvýšené výdavky a zvýšený, zvýšený dlh. A to všetko sa prejaví najmä budúci rok v podobe Ficovej drahoty. Aha áno, v prvom rade premiér Fico bude zodpovedný za zníženie životnej úrovne, ktorá bude bezprecedentná budúci rok. Ako sociálny demokrat, ktorý sa hrdí ľavicovými hodnotami, absolútne pri tomto rozpočte zlyhal.
Ďakujem za pozornosť.

Dobré ráno.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pokračujeme teda v rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem všetkým, ktorí tu tak dnes ráno prišli. Ja som tu kolegom sľúbila, že všetci, ktorí prídu, dostanú koláčik, tak to platí aj pre vás všetkých ostatných, kľudne sa zastavte u mňa v lavici, už som piekla na Vianoce.
Ja sa budem vo svojom prejave venovať vlastne tej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu kultúry. Tie ostatné tu už moji viacerí kolegovia celkom podrobne rozobrali včera a ešte rozoberú dnes. Ja osobne analyzujem tie návrhy štátnych rozpočtov pre kapitolu ministerstva kultúry prakticky každý rok už takmer 20 rokov a musím sa priznať, že ten budúcoročný patrí z môjho pohľadu k tým najsmutnejším, ktoré som za tie roky videla.
Je všeobecne známy fakt, že kultúra je na Slovensku dlhodobo podfinancovaná, že zamestnanci v kultúre zarábajú preukázateľne výrazne menej, ako je priemerný plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku. A taktiež, a to je potvrdené aj rôznymi analýzami ministerstva financií dokonca a iných analytických jednotiek, že ten investičný dlh na kultúrnej infraštruktúre každoročne astronomicky narastá. A, bohužiaľ, v súčasnosti sa k tomuto všetkému už teraz začínajú naplno prejavovať rany, ktoré uštedrila kultúre táto vláda za posledný rok. Rušia, sú rušené a paralyzované inštitúcie, podujatia či dokonca investičné akcie. A do tohto pomerne neutešeného stavu vstupuje ministerstvo kultúry so svojím tzv. konsolidačným rozpočtom. A ja, samozrejme, rozumiem tomu, že konsolidácia asi nikdy nikoho nepoteší, ale keď sa pozerám na ten budúcoročný rozpočet ministerstva kultúry, zdá sa mi, že pre tých, ktorí ho zostavovali, bola konsolidácia len veľmi dobrou zámienkou na to, aby preskupovali rozpočet od kultúry smerom k ministerstvu, a aby sa zbavovali nepohodlných ľudí a politík. Tento rozpočet totižto veľmi výrazne uberá z peňazí určených na kultúru samotnú. To znamená, že všetky inštitúcie, organizácie či dotačné systémy dostanú výrazne menej. Ale zároveň približne rovnakú sumu pridáva ministerstvo kultúry do časti rozpočtu, ktorú rozdeľuje samotné ministerstvo, či už vo forme rôznych stratégií, alebo investícií. Takže na jednej strane máme kultúrne inštitúcie, ktoré už dnes prepúšťajú kvalifikovaných ľudí, naozaj v kultúrnych inštitúciách sa dnes prepúšťajú odborníci, ktorí tam pracovali 20 rokov, znižujú sa im úväzky, tí ľudia si budú musieť hľadať ako keby nejaké bočné práce. Takisto sa rušia expozície a zatvárajú sa rôzne múzeá, galérie, ale na druhej strane tu máme časť rozpočtu, o ktorej rozhoduje priamo aparát ministerstva kultúry, ktorý sa volá tvorba a implementácia politík, kde sa ten rozpočet veľmi radikálne zvyšuje. To znamená, že konsolidácia v podaní ministerstva kultúry znamená, že peniaze sa nešetria, ale sa len presúvajú z kultúry na ministerstvo. A tento prístup je síce možno príznačný pre celý ten prístup k rozpočtu, ale pre kultúru je likvidačný. Pretože na jednej strane znižuje príspevky kultúrnym inštitúciám o viac ako 17 mil., taktiež znižuje o tretinu napr. dotačný systém ministerstva kultúry, o tretinu znamená o 6 mil. a z toho väčšinu znižuje v programe obnovme si svoj dom, čo je jediný program na podporu opravy a údržby kultúrnych pamiatok na Slovensku, čo je navyše proti programovému vyhláseniu vlády, kde sa ochrana pamiatok deklaruje ako priorita. A keď sme sa na toto pýtali zástupcov ministerstva kultúry na výbore pre kultúru a médiá, tak ani nevedeli vysvetliť, prečo vlastne takto radikálne tento dotačný systém zoškrtali. A tak asi z toho vyplýva, že pamiatky chcú skôr ruinovať, ako chrániť. Dohromady teda kultúra a pamiatky dostanú o 23 mil. menej.
Na druhej strane ministerstvo kultúry navyšuje kapitolu koncepčná a riadiaca činnosť ministerstva o viac ako 19 mil. eur, čo je viac ako 100-percentný nárast oproti minulému roku. V tejto kapitole rozpočtu nájdeme rôzne zaujímavé položky, napríklad niečo, čo sa volá Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2026. A toto, táto položka má stať 1,7 mil. Ešte neskôr sa vo svojom prejave k tej položke vrátim. Taktiež v tejto kapitole nájdete napr. projekt podpory tradičnej kultúry na školách za 1,6 mil. eur, ktorý, keď sme sa pýtali zástupcov ministerstva, že čo to presne bude a ako presne bude tento program vyzerať, tak to nevedeli vysvetliť. Povedali, že ešte nevedia, ako bude vyzerať. Navyše na to, aby to vôbec mohli robiť, máme v Národnej rade poslanecký návrh, ktorý veľmi kontroverzným spôsobom mení dotačný zákon alebo teda zákon o dotáciách ministerstva kultúry, ktorý napr. odníma právomoc vôbec rozhodovať alebo posudzovať projekty komisiám. A tento zákon dokonca neprešiel ani výborom, pretože samotní koaliční poslanci hlasovali proti nemu. Takže neviem, ako ministerstvo chce realizovať túto položku v rozpočte, keď ani vlastní poslanci koalície nepodporujú tento projekt. Uvidíme teda, ako to dopadne v pléne, keďže výbor to neodporučil.
No a nájdeme v tejto kapitole aj napr. projekt Kultúra na školách, ktorý má vraj nahradiť doteraz relatívne úspešný program kultúrnych poukazov, ktorý toto ministerstvo zrušilo, ale taktiež nám nevedelo vysvetliť, ako presne bude ten nový systém fungovať. Jediné, čo vieme, je, že kým doteraz kultúrne poukazy fungovali tak, že školy si mohli objednávať rôzne kultúrne podujatia alebo iné kultúrne služby od akýchkoľvek poskytovateľov, ktorí sa zaregistrovali do systému, tak tento nový systém sa bude týkať iba príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry. V každom prípade na všetkých týchto príkladoch sa len snažím ilustrovať, že vidíme zase len odoberanie peňazí z fungujúcich a transparentných programov, ako bol napr. obnovme si svoj dom a paralelné vytváranie schém, v ktorých ministerstvo môže rozdeľovať peniaze podľa ľubovôle a tam je, samozrejme, rečnícka otázka je to, ale že môžme len hádať, že kto v tých nových dotačných schémach bude úspešný a kto neúspešný.
Ani jeden z týchto projektov, ktoré sa majú realizovať na školách, a teda priamo súvisia s rezortom školstva, nemá podľa mojej informácie priamo od ministra školstva ministerstvo kultúry odkonzultované s rezortom školstva, hoci ide o priamy zásah do činnosti škôl, ale má to narozpočtované v rozpočte. Zástupcovia ministerstva kultúry taktiež na výbore pre kultúru a médiá tvrdili, že nárast tejto kapitoly koncepcie a stratégie v rozpočte je tvorený najmä kapitálovými výdavkami, ktoré bude podľa akejsi novej metodiky namiesto kultúrnych inštitúcií spravovať ministerstvo. Inými slovami investície, ktoré sa v kultúre budú robiť, bude priamo manažovať aparát ministerstva v čele s pánom Machalom. Myslím si, že po roku neobmedzeného bačovania tohto pána si výsledky takejto novej metodiky vieme až bolestivo predstaviť. Ministerstvo kultúry teda nielenže presúva peniaze z kultúry pod svoj úrad, ale aj vďaka tomu výrazne centralizuje procesy a manažment rozvojových projektov a berie kultúrnym inštitúciám ich autonómiu. Ako som už povedala, zdá sa, že konsolidácia na ministerstve kultúry sa niekomu veľmi hodila, pretože toto ministerstvo ju používa ako zámienku nie na šetrenie peňazí, ale na vyhadzovanie nepohodlných ľudí z inštitúcií aj z ministerstva a na presun peňazí pod väčšiu a v tomto prípade jasne ideologickú kontrolu ministerstva a tiež na centralizáciu a ovládnutie kultúrnych inštitúcií. 2-2
Tá posledná vec, ktorú by som chcela v súvislosti s týmto rozpočtom spomenúť a je to naozaj taká čerešnička na torte, je fakt, že ten rozpočet je naozaj plný chýb a nepresných údajov, pretože ako sme sa opäť dozvedeli na výbore, mnohé tie položky, ktoré sú tam napísané, sú už dnes neaktuálne alebo ich ministerstvo kultúry ide použiť na niečo úplne iné, ako je napísané v rozpočte. Inak toto by ste, pán minister, mohli počúvať, lebo to by ste ich mohli troška poučiť, že vám vlastne dali rozpočet, kde už dnes tvrdia, že to tak nebude.
Ministerstvo napr. má položku mediálna výchova za 500-tisíc eur, ktorá sa vraj nebude vôbec realizovať, pochopiteľne, keďže si ju na ministerstve kultúry vymysleli bez konzultácií s ministerstvom školstva a to ju následne odmietlo, ale napriek tomu figuruje v rozpočte táto položka, v rozpočte ktorý vláda predkladá do Národnej rady a teda následne, keď ju tu schválime, tak na budúci rok si ju niekam presunú, kam len budú chcieť.
A keď sme teda upozorňovali na túto skutočnosť na výbore s odôvodnením, že prečo teda hlasujeme o rozpočte, ktorý obsahuje neaktuálne položky, dostali sme odpoveď, že informácia o tom, že táto položka tam nebude, je len taký bonus pre poslancov a máme hlasovať za predložený rozpočet, čiže za rozpočet, o ktorom už dnes vieme, že obsahuje nereálne položky. A v tomto smere je teda úplnou lahôdkou spomenutá koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí za neuveriteľných 1,7 mil. ročne, hoci má v názve, že ide o koncepciu do roku 2026, ale je narozpočtovaná do roku 2027. A až po sérii otázok na výbore sme sa dozvedeli, že to, čo sa volá koncepcia, je v skutočnosti projekt výstavby múzea vysťahovalectva, čo je teda zaujímavá sémantika, ale že vlastne ani to múzeum vysťahovalectva sa nebude stavať, pretože nedávno vláda tento zámer zmenila a namiesto toho to bude múzeum národného obrodenia. Takže v štátnom rozpočte máme napísané koncepcia politík pre Slovákov v zahraničí, v skutočnosti je to výstavba múzea obrodenia, čo je projekt, o ktorom síce nikto nič netuší, že kde bude, ako bude vyzerať, ale má narozpočtovanú sumu, ktorá by zachránila nejednu slovenskú pamiatku, hoci teda kľudne aj spojenú s národným obrodením. A o tom, že teda chudáci Slováci v zahraničí, ktorí si prečítajú štátny rozpočet a vidia tam 1,7 mil., tak sa asi veľmi potom nepotešia, keďže to vlastne pre nich vôbec nie je.
A podľa mňa, pán minister, aj vám to musí troška vadiť, že takýto rozpočet vám predkladá nejaký rezort, tak možno by ste kolegyňu Šimkovičovú mohli troška koučovať, lebo je to naozaj chaot... ten rozpočet je naozaj chaotický, neaktuálny, zle zostavený a nepresný. A to prakticky znamená, že si ho následne aparát ministerstva kultúry môže upravovať podľa vlastných predstáv a takýto rozpočet chce ministerka Šimkovičová schváliť v Národnej rade.
A, samozrejme, že si musíme klásť otázku, že či ide naozaj len o taký ten amaterizmus a šlendriánstvo ministerstva kultúry, na ktoré sme si už tento rok zvykli, alebo ide v skutočnosti o zámer, kedy sa pod rôzne položky skrývajú peniaze, ktoré sa potom budú rozpočtovými opatreniami presúvať na účely, z ktorých sa nám, poznajúc fantáziu pána Machalu, ešte môže teda naozaj zakrútiť hlava.
Ja by som takto mohla pokračovať, samozrejme, aj ďalej, ale myslím si, že tie kontúry toho rozpočtu pre kultúru sú úplne jasné. Je tam radikálne menej peňazí pre kultúru a viac peňazí pre pána Machalu. Zaujímavé je, že potom, ako sme tieto fakty prezentovali pred pár dňami na tlačovej konferencii, sa ministerstvo kultúry vlastne ani nepokúšalo ich vyvracať, zmohlo sa len na také tie obvyklé nič nehovoriace osobné urážky opozície. Pretože dobre vedia, aký rozpočet zostavili a čo všetko skryté by sme v ňom mohli ešte nájsť. Za takýto rozpočet, samozrejme, nebudeme hlasovať, považujeme ho za škandalózny a pre kultúru likvidačný a tiež taký ideologicky uzurpačný, ale najmä ide úplne proti logike fungovania kultúrneho sektora, jeho rozvoja a jeho potrieb.
Ja na záver by som rada povedala, že tento rozpočet je výbornou a názornou ukážkou celkového princípu štátneho rozpočtu na rok 2025, čo tu včera kolegovia analyzovali, ktorý vo veľkej časti naozaj je postavený na tom, že vláda berie peniaze, služby a kvalitu života ľuďom a pridáva ich sama sebe. Zároveň budúcoročný rozpočet pre kultúru veľmi presne odráža filozofiu, s ktorou si uzurpovala rezort kultúry horda čudných ľudí nominovaných SNS. Bohužiaľ, dnes vládnu slovenskej kultúre ľudia, ktorí chcú z kultúry urobiť jej presný opak. Z niečoho, čo nás spája a umožňuje nám lepšie porozumieť svetu a sebe samým, chcú urobiť to, čo nás v polarizovanej spoločnosti ešte viacej rozdelí. Ako sme počuli, už aj hymny majú byť dve, tá naša a tá vaša. Našťastie, kultúra bude vždy oveľa viac, ako niečo naše a vaše, pretože presahuje každého jedného z nás a presahuje aj to, čo žijeme teraz.
Jedného dňa budeme na dnešok pozerať ako hádam najsmutnejšiu éru slovenskej kultúry za posledných 35 rokov. Ale ako tak pozorujem momentálne dianie v slovenskej politike, zdá sa mi, že tým, ktorí chcú len zlostne ničiť to, čo iní vybudovali, ale sami nedokážu nič pekné, fungujúce či všeobecne prospešné vytvoriť, akosi celkom rýchlo dochádza dych.
Ja práve preto verím, že táto éra skoro skončí a kultúra bude opäť patriť všetkým nám, ktorí chceme žiť v slobodnej, tvorivej a otvorenej spoločnosti. Za takúto kultúru budem ja osobne, aj celé Progresívne Slovensko bojovať aj v roku 2025, pretože zdá sa, že to bude rozhodne potrebné.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo,
Prajem pekné dobré ráno všetkým prítomným. Ja rozumiem obavám všetkých malých a stredných podnikateľov, pretože bola som 30 rokov jednou z nich. Chápem a počúvam ich obavy z toho, čo ich čaká budúci rok, preto viem, že menší podnikatelia a živnostníci nevnímajú rozpočet ako zákon roka a že má silný dopad na to, aké budú mať tržby, koľko môžu pýtať za svoj tovar, služby či výrobky. Nevnímajú ani to, že koľko zaplatia na daniach je tiež v rozpočte. Neuvedomujú si, že je to práve rozpočet, ktorý robí tlak na zmenu zákonov, ktoré sa ich týkajú. Rozpočet sa týka vašej kaderníčky, majiteľa pekárne, v ktorej si kúpite chlieb, týka sa predajcu, u ktorého si kúpite bicykel, ale aj veľkých obchodných reťazcov, výrobcov automobilov a veľkej IT-čkárskej nadnárodnej spoločnosti a to ani nehovorím o obciach a mestách. Títo všetci budú po prijatí rozpočtu na rok 2025 na strane porazených.
Tým chcem preto odkázať všetkým podnikateľom a živnostníkom, že rozpočet sa týka nás všetkých a má zásadný vplyv na to, v akej krajine budeme žiť a podnikať, a preto si zaslúži pozornosť nás všetkých. Vláda vo svojom predloženom rozpočte žmýka, škrtí a dusí podnikateľov. Odborníci, ale aj každý, kto má trochu sedliackeho rozumu, vidí, že tento prístup štátu k podnikateľom a firmám bude ma fatálne následky. Zopakujme si to, zvýšená daň z príjmu právnických osôb o 3 %, síce pre väčšie firmy s obratom nad 5 mil., ale to sú práve tie firmy, ktoré potrebujeme prilákať na Slovensko. Potrebujeme ich know-how či moderné technológie, ktoré na Slovensku chýbajú. Už teraz sme najhorší vo výške priamych investícií zo všetkých okolitých krajín a vyššia daň z príjmu právnických osôb ich určite nepriláka. A už vôbec nehovorím o bezprecedentnej transakčnej dani, ktorá nás posúva na úroveň Maďarska či Venezuely. Je to v podstate daň z obratu, z výdavkov. Takáto daň zas len bude motivovať podnikateľov na optimalizáciu svojich príjmov a bude to v podstate motivovať k dobe kešu. Preto nielen ja, ale aj mnohí odborníci predpokladajú, že štát nezíska plánovaný príjem z tejto dane. Zvýšená daň z pridanej hodnoty o 3 %, áno, môžete sa oháňať ako ste znížili DPH na potraviny, teda na základné potraviny, ale v podstate to bude len nástroj na to, aby ste obviňovali z nárastu cien tých zlých obchodníkov. A ak len trochu rozumiete ekonomike, tak musíte vedieť, že práve tieto opatrenia spustia infláciu, ktorá spôsobí, že zdražejú potraviny, aj tie základné, zdražejú lieky, oblečenie, školské pomôcky, ako aj autá a byty. Firmy, aby neskrachovali, prenesú časť svojho daňového zaťaženia na občanov Slovenska, ktorí to naozaj výrazne pocítia. Najbolestivejšie možno tí, pre ktorých je aj 20 eur v peňaženke záchrana pred hladom. Podľa prepočtov odborníkov stredná vrstva takisto stratí a v prepočte asi najviac.
Ja som, ja vám vysvetlím, čo sa stane ďalej. Drahšie ceny znížia spotrebu obyvateľov, to spôsobí, že firmy budú mať menšie tržby a budú šetriť na mzdách, na investíciách, na modernizácii a na nových technológiách. Zastaví sa ekonomický rast, ktorý sa už teraz v očakávaní týchto zmien spomalil proti prognózam. Firmy budú mať nižšie tržby, menšie zisky a zaplatia nižšie dane. Celá konsolidácia pretavená do štátneho rozpočtu je postavená na žmýkaní firiem a občanov. Ak by z toho mala byť nádej, že krajine to pomôže a bude to znamenať, že o pár rokov ako huby po daždi vyrastú moderné nemocnice, prejdete diaľnicou od západu na východ, od severu na juh, mladí ľudia nám budú zostávať žiť na Slovensku a budú pracovať v regiónoch, v inovatívnych technologických centrách, budú navštevovať naše univerzity, ktoré sa v rebríčkoch posunú o stovky miest vyššie a nebudú musieť chodiť za kvalitným vzdelaním do zahraničia, tak by sa to všetko dalo vydržať. Toto je vízia, kvôli ktorej by sa oplatilo si utiahnuť na pár rokov opasky, ale nič také, čo by pripomínalo takú víziu alebo aspoň predpoklady, že Slovensko vykročilo na takúto cestu, som v rozpočte a v súvisiacich zákonoch nenašla. Žiadne svetlo na konci tunela, práve naopak.
A teraz prečítam hodnotenia odborníkov, aby ste nehovorili, že to len my v opozícii kričíme a kuvikáme. Napríklad NKÚ, Národný kontrolný úrad, z pohľadu NKÚ je potrebné aktívne hľadať konsolidačné opatrenia s ohľadom na budúce generácie, pretože významným rizikom dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií je aktuálny dôchodkový systém. To je jedna z vecí. NKÚ ďalej tvrdí, že opatrenia primárne zaťažia podnikateľský sektor, zvýšená daň z právnických osôb, transakčná daň, diaľničné známky sa však dotknú i každého občana prostredníctvom dane z pridanej hodnoty, čo pri náraste miery chudoby, ktorá je už teraz 17,6 % na východnom hlavne Slovensku a strednom Slovensku, je úplne antisociálna. Podľa NKÚ rodina s jedným dieťaťom bude mať vo svojej peňaženke menej o 500 eur, ako má tento rok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: zníženie dostupnosti európskych zdrojov na financovanie výdavkov v dôsledku predpokladaného ukončenia plánu obnovy bude v roku 2027 pôsobiť tlmiaco na domáci dopyt. Posunutie významnej časti konsolidácie z roku 2026 do roku 2027, tak ako to prezentujú ciele návrhu rozpočtu, môže spôsobiť dodatočnú, neželanú reštrikciu s významným vplyvom na ekonomický rast. V súvislosti s tým, čo hovoria odborníci, sa pýtam, pán minister, ak v roku 2027 má byť ešte vyššia konsolidácia ako v tomto roku, ako získate tie potrebné vyše dve miliardy? Z čoho?
Odborníci predpokladajú pokles ekonomického rastu, menšie výnosy z daní. 4-2
Chcete mi povedať, že v roku 2027 predpokladáte, že konečne začnete šetriť na výdavkoch? Vo volebnom roku? Že budete prepúšťať v štátnej správe, kde miesto 30 % zníženia, priemerom sľubovaného 30 % zníženia a už sľubovanej úspory nalievate na budúci rok o miliardu viac? Zavriete ministerstvo pána Danka, ktoré zhltne na budúci rok 240 mil.? Budete odolní voči hlúpym nápadom typu športových poukazov, ktoré stoja podľa vás len pár drobných, rozumej miliónov, ktoré by oveľa viac pomohli ľuďom, ktorí sú v núdzi. Pomohli by viac školám, nemocniciam a adresne tým najslabším. A to som ešte nespomenula investičné dlhy na infraštruktúre nášho štátu. Kedy ste naposledy išli južnou trasou po železnici? Viete, aké vlaky tam jazdia? Naprieč celou krajinou nám pribúdajú mosty v havarijnom stave, ktoré sa môžu zo dňa na deň zatvoriť a nedajbože spadnúť nám na hlavu alebo my z nich. Zostáva nám len dúfať, že sa naozaj nestane nešťastie. Starostovia nás už neupozorňujú len na nedobudované vodovody a kanalizácie, ale už majú obavy aj o kolabujúce existujúce potrubia. Tam všade sú chýbajúce miliardy a vy len strkáte hlavu do piesku. A kde sú vôbec dobudované diaľnice, zrekonštruované cesty, moderné nemocnice a školy? Kde na toto všetko chcete zobrať peniaze o rok, o dva, keď priškrtíte podnikateľov a tým aj ich zamestnancov, tých, ktorí vytvárajú hodnoty a sú zdrojom pre príjem štátu? V rozpočte sa ani zďaleka nezohľadňuje stav tejto krajiny. V rozpočte nie sú prostriedky na to, aby sa tieto vymenované problémy vôbec začínali riešiť. Miesto toho máme ministerstvo športu, budeme mať letku business jet, možno olympijskú halu, prebujnený štátny aparát a prejedené eurofondy. Nemáte žiaden plán, nemáte žiadnu víziu, ako modernizovať našu krajinu. Žiaden plán a žiadnu víziu lepšej krajiny nie je vidieť ani v budúcoročnom rozpočte. Z podnikateľov si robíte dojné kravy, ale bez toho, aby ste im dopriali aspoň trochu dobrej paše a vodu na pitie.
A takýto rozpočet my naozaj nemôžeme podporiť.

Ďakujem veľmi pekne.
Mňa veľmi zaujala vaša veta, že z podnikateľov si robia dojné kravy. Jednoducho to, čo robia, je smrť každého jedného podnikateľa stredného na Slovensku. Ako keď si robíte svoju prácu poctivo, keď podnikatelia, ktorí poctivo zarábajú a poctivo si platia dane, sa náhodou ozvú proti tejto zlovôli, proti tomuto hranatému valcu, proti tomu, čo robí Fico, tak to sú také, také hneď opatrenia, ktoré robí táto vláda. Ja som sa včera stretol s jedným podnikateľom a môžem potvrdiť aj na vlastnej koži, ja som tomu neveril, ja som myslel, že naozaj, že to je tak, všetci dostávajú teraz kontroly. Všetci dostávajú teraz kontroly. Keď je niekto napojený na opozíciu, hneď má kontrolu. Ficova nenávisť a Ficov, Ficova pomsta, vendeta, naberá obrátky na plnej miere všade. Ale on si neuvedomuje, tento sociálny netvor, že naozaj týmto, čo robí, týmto, čo robí, kope hrob slovenským podnikateľom, pretože ja som hlboko presvedčený, že každý jeden slušný podnikateľ si nenechá robiť od Roberta Fica to, čo Robert Fico robí. Kontroly a rôzne opatrenia a škrtenia.
Ja sa len čudujem ľuďom, ktorí v 2021 povedali, že kto pozná Roberta Fica, kto vie, aký je to zločinec, tak si nezaslúži lepšie žiť. Toto v 2021 hovorili a tu sedí ten človek, ktorý to povedal, pán Huliak a teraz pán Huliak s Robertom Ficom. On vedel, aký je Fico v 2021 a teraz s pánom Ficom si dáva pusinky.

Dobrý ráno všetkým.
Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, pán minister, vopred sa chcem ospravedlniť za môj hlasový prejav, keďže dnešnú noc som prežil pod holým nebom v akte solidarity s ľuďmi bez domova na Slovensku. To sú tí, ktorí prepadávajú sitom pomoci tejto republiky a sú aj terčom policajnej brutality. A týmto chcem poďakovať všetkým mimovládnym organizáciám, ktoré suplujú rolu štátu a starajú sa o ľudí bez domova. Pri príležitosti rozpravy o zákone roka, ako ho nazývame, budem rozprávať o pseudotéme. Dobre počujete, Národná rada rokuje o budúcoročnom rozpočte a poslanec Sabo bude rečniť o pseudotéme. O pseudotéme podľa podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, pretože bol to pán Tibor Gašpar, ktorý nedávno v tomto pléne zahrnul, ako ich kolegyňa Luščíková už adresovala, nedobudované vodovody a kanalizácie medzi pseudotémy, ktorými ho Progresívne Slovensko vyrušovalo, keď tu strana SMER využívala ctený čas tejto snemovne dokonaním svojej straníckej vendety voči jednému z ich mnohých nepriateľov, v tomto konkrétnom prípade to bol prezident Andrej Kiska.
Ja chápem, že pre mnoho ľudí z tejto koalície je tou najdôležitejšou témou fúkanie si svojich vlastných boliestok a že táto koalícia potrebuje v prvom rade riešiť sama seba. A preto je úplne pochopiteľné, že v krajine, kde najskôr treba rozobrať a znefunkčniť inštitúcie a pomstiť sa všetkým za všetky, aj keď väčšinou domnelé a vykonštruované krivdy, tak je naozaj iba logické, že v takejto krajine a s takouto koalíciou je pseudotémou fakt, že vyše pol milióna ľudí naprieč touto republikou žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode. Rozumej, v absolútnych číslach 528-tisíc ľudí na Slovensku, resp. obyvateľstvo žijúce v 447 obciach dnes vôbec nie je pripojených na verejný vodovod.
A politici, ktorí formujú aktuálnu vládnu koalíciu, síce do ústavy v jednej zo svojich predchádzajúcich formácií dostali ochranu vody, spravili si k tomu aj zopár tlačoviek a mediálnych výstupov, ale akosi pozabudli na to, že obyvatelia a obyvateľky vrátane ich voličov a voličiek, od západu na východ, od juhu a sever, sa ani koncom roka 2024 stále nevedia napiť vody z kohútika bez toho, aby riskovali svoje vlastné zdravie. Až doteraz sme tohto svedkami.
Ak doteraz, kolegovia a kolegyne, netušíte, ako konkrétne táto pseudotéma súvisí s návrhom štátneho rozpočtu, tak ja sa k tomu o chvíľu dostanem a pôjdem aj do detailov, ale ešte predtým chcem trošku rozvinúť tú situáciu, ktorú som spomínal, keď pán Gašpar kritický stav kritickej infraštruktúry na Slovensku zahrnul medzi pseudotémy, tak následne sa tu jeden z jeho kolegov zo SMER-u, pán poslanec ohradil a my sme sa ohradili naspäť a vtedy nás poslal do regiónov, aby sme išli niečo zistiť o skutočnom živote. A ja naozaj milujem, keď celoživotný poslanec Národnej rady zo svojho privilegovaného miesta v tejto snemovni nás poúča o skutočnom živote, pričom jediné, čo sa od neho očakáva, je, aby chodil včas sem stláčať gombíky, samozrejme, tie správne gombíky.
Tak, vážení kolegovia, vážené kolegyne z koalície, ja rozumiem, že v momente, kedy vy netušíte a neviete, ako máte systémovo riešiť problémy regiónov, tak je pre vás najjednoduchšie z nás spraviť falošne elitnú bratislavskú kaviareň, ale s tým naozaj neobstojíte. Pretože keď opomeniem, že mnoho z nás z Progresívneho Slovenska býva mimo hlavného mesta a ja som jedným z tých ľudí, keď opomeniem, že Progresívne Slovensko má regionálne kancelárie a keď opomeniem, že máme miestne bunky po celom Slovensku, tak naozaj iba za seba tu a teraz viem dodať, že dva týždne medzi koncom októbrovej a začiatkom novembrovej schôdze Národnej rady som prežil cestami po krajine a okrem iných som sa stretával aj so zástupcami samospráv. A každé jedno moje stretnutie s každým starostom či starostkou končí pri vodovodoch a pri kanalizáciách. Každé jedno jediné stretnutie.
Určite ste zaregistrovali, že Progresívne Slovensko začalo chodiť na výjazdové rokovania z nášho poslaneckého klubu. Začali sme minulý mesiac v Novohrade, pokračovali sme minulý týždeň na Spiši a áno, aj tam som sa so starostkami a s primátormi rozprával o vodovodoch a kanalizáciách a rozprával som sa aj s ľuďmi na ulici a nielen s ľuďmi, ktorí nás podporujú. A asi budete v totálnom šoku a prekvapím vás, keď vám poviem, že nikto z nich si nepochvaľoval, ako sa im závratne lepšie žije po zrušení RTVS, ÚŠP, lebo ľudí trápia iné veci. Ľudí netrápi to, či sú hlasné alebo tiché činely v národnej hymne, príp. ich absolútne nezaujíma, akú nálepku domnelú či adekvátnu chcete alebo nechcete dať tej, či onej mimovládke, to ľudí naozaj netrápi. Ľudí na Slovensku trápi to, že svoje rodiny vidia maximálne cez videohovor, pretože sa odsťahovali za lepším kvalitnejším životom do zahraničia.
Ľudí trápi to, že k špecialistovi sa nevedia objednať skôr ako o polroka a, žiaľ, v niektorých prípadoch sa ani nedočkajú. Ľudí trápi to, že nemajú vodu, keď im v lete vyschnú studne a keď v tých studniach tú vodu majú, tak vy by ste tú vodu nenaliali do pohára ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi, to mi verte. Ľudia v tejto krajine sa rozhodujú, či večer spláchnu toaletu, alebo sa osprchujú a vy tu halucinujete o olympijskom štadióne za 20 miliónov. Odpadávate tu z toho, že o vás hovoríme, že ste babráci, keď novelizujete novelu už novelizovanej novely.
Plačete, kde kto čo o vás kedy napísal alebo povedal. Otravujete s tým, kto ako tancuje a kde kto akú vlajku vyvesil. A úplne mi popravde odpálilo dekel, keď som sa dozvedel, že kvôli transparentu na verejnom zhromaždení v demokratickej krajine chcete zvolávať mimoriadnu schôdzu. Toto sú podľa vás najväčšie problémy tejto krajiny, gratulujem vám.
Ešte raz a pomaly, pol milióna ľudí na Slovensku žije v obciach bez dobudovaného verejného vodovodu. Jeden a pol milióna ľudí žije v obciach, kde nie je dobudovaná kanalizácia a vypúšťajú splašky do polí alebo do potokov, aby sa im tá voda, tie ich splašky potom vrátili v nekvalitnej vode v studniach. No a teraz keď sme si dali taký krátky úvod do spomínanej pseudotémy podľa pána Gašpara, tak si dajme aj test návrhom rozpočtu Slovenskej republiky na budúci rok, Slovenskej republiky, ktorú už štrnástym rokom vedie údajný sociálny demokrat. No realita je taká, že budúcoročný rozpočet nereflektuje ani len na potrebu vyššieho odkanalizovania Slovenska, nereflektuje ani na potrebu pripojenia nášho obyvateľstva na verejný vodovod, a to sa ešte stále bavíme iba o dobudovávaní toho, čo sme už dobudované dávno mali mať. Rozpočet, žiaľ, nereflektuje ani na intenzívnu potrebu obnovy našej prestarnutej infraštruktúry, ktorá je už napríklad v niektorých momentoch aj desaťročia po svojej životnosti. A to možno sociálni demokrati ani len netušia, že v akom katastrofálnom stave kritická infraštruktúra na Slovensku je, pričom len tak na ilustráciu, veľká časť tých potrubí, ktoré sú dnes v nevyhovujúcom stave, boli v nevyhovujúcom stave už počas predchádzajúcich dvanástich rokov vládnutia samozvaných sociálnych demokratov. A ja preto iba na záznam chcem dodať, že toto je situácia, o ktorej viete a viete o nej vďaka upozorneniam odborníkov, Najvyššieho kontrolného úradu a chcem tiež iba pre záznam dodať, že tých predošlých dvanásť rokov vlád pseudosociálnych demokratov sa datuje pred obdobie piatich mesiacov úradníckej vlády, ktorej zhodou okolností tí istí pseudosociálni demokrati odmietli vysloviť dôveru. A teraz tu pri každej jednej možnej príležitosti ukazujú prstom, že tá úradnícka vláda buď len kúrila a svietila, alebo, samozrejme, že môže za všetky problémy tejto republiky. Buď, alebo, nič medzi tým.
Spomínal som Najvyšší kontrolný úrad, včera tu bol aj pán Andrassy, on vám to veľmi rád porozpráva, keď sa ho spýtate a dáte mu priestor rozprávať o vodovodoch a kanalizáciách, tak vďaka NKÚ máme dáta, kolegovia, kolegyne, a preto vieme, že celkový investičný dlh vo vodovodoch a kanalizáciách je na úrovni 10 mld. eur.
Slovom, desať miliárd eur. No a naproti tomu, celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva v roku 2025 predstavujú sumu 348 mil. eur. a sú tvorené najmä zo zdrojov Európskej únie a spolufinancovania, ktoré slúžia na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry, pričom nejde výhradne iba o vodovody a kanalizácie, ale ide aj o preventívne opatrenia pred povodňami a o dobudovanie prevádzky systému včasného varovania.
Čiže ten balík sa ešte pri tomto všetkom aj zužuje.

8-2
A, samozrejme, ja rád dodám aj ďalšie čísla, aby ste mali príležitosť načítať situáciu a sprítomniť si, že kde sa nachádzame a akým závratným, v úvodzovkách, tempom sa počas bývalých vlád budovali vodovody a kanalizácie. Tak počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2006-2022 zvýšil o 4,87 %, čiže narástli sme z 85,4 % na 90,27 % za 17 rokov, to sa rovná priemerne 0,29 % nových rúr za rok. Závratná rýchlosť. Takouto raketovou rýchlosťou sa na Slovensku budovali vodovody počas prvých troch vlád SMERU-sociálnej demokracie, rozumej, v letopočte pred Ódorom. A chcem spomenúť na tomto mieste poslednú správu o kontrole vo vodárenských spoločnostiach, pretože tá bola do tejto ustanovizne doručená v auguste tohto roka a dodnes, takmer po polroku tá správa nebola ani len prerokovaná v gestorskom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže takto urputne vám, drahá koalícia, záleží na kvalite nášho obyvateľstva a na zvyšovaní životnej úrovne.
Aby som to zrekapituloval, tak po troch vládach pseudosociálnych demokratov, ktorí mali najviac času k dispozícii, mali dispozícii tiež najviac finančných zdrojov, Slovensko ani na prahu roka 2025 nemá dobudovanú základnú infraštruktúru. Vláda nealokuje adekvátnu sumu na budovanie a už vôbec nie na obnovu zastaranej kritickej infraštruktúry a na tú obnovu dokonca nereflektuje ani legislatíva. A pri tomto všetkom pseudosociálni demokrati potrebujú vskutku neodkladne riešiť ÚŠP, RTVS, LGBTI, nepriateľské médiá, mimovládky a medzičasom, kolegovia, kolegyne, máte v rukách krajinu, ktorá sa vám rozpadá doslova a do písmena pomedzi prsty. Táto krajina nie je fatálne, je fatálne nepripravená na mnoho výziev, veď o tom rozprávajú aj moji kolegovia a moje kolegyne z Progresívneho Slovenska, no najmä nie je pripravená na dopady klimatickej krízy. Nie je pripravená ani mentálne, ani priemyselne, ani infraštruktúrne, ani ekonomicky a politicky pri tomto vašom kapitále, ktorý prinášate do hry, už vôbec ani nehovorím. Ani po skúsenosti s povodňovou aktivitou z tohto roka z leta, ani pri čoraz častejších extrémoch počasia, ktoré zásadne ovplyvňujú slovenské poľnohospodárstvo, v návrhu rozpočtu na rok 2025 nie sú vyčlenené žiadne výdavky na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí, ktoré sú spôsobené so zmenou klímy, čo teda nielen podľa mňa, ale opäť aj podľa NKÚ je zásadný nedostatok vzhľadom na zvyšujúce sa riziko sucha či extrémnych teplotných výkyvov. Nie sme pripravení, nepripravujeme sa a keď nás niečo dostihne, tak potom budeme plakať. To je modus operandi a to je strašná hanba. Máme tu celú paletu výziev, ktoré so sebou nesie zmena klímy, o ktorej vám pravidelne hovorím nielen ja, ale aj moji kolegovia, máme tu dlhodobé problémy s kvalitou, resp. s nekvalitou vôd, ovzdušia, odpadového či nízkouhlíkového hospodárstva a aj tak pri tomto vedomí návrh rozpočtu ministerstva životného prostredia ani len negarantuje pokrytie obligatórnych výdavkov ministerstva. O tom vám viac povie o chvíľu kolegyňa Stohlová.
Za mňa len také malé počudovanie sa, že minister životného prostredia, ktorý sa teda prezentuje ako skúsený manažér, ako hrdina dňa, si nedokáže vydobyť budget na životne dôležité projekty, na ktorých stojí a padá budúcnosť tejto krajiny, jej obyvateľstva, verejné zdravie aj bezpečnosť. A zároveň, viete čo, ja sa ani v podstate nečudujem, pretože sledujúc výkon vicepremiéra Tarabu, tak on, samozrejme, zjavne nemá čas, pretože vyhodil z ministerstva asi každého, koho vyhodiť mohol, čím prakticky znefunkčnil svoj rezort. Dohadzuje na rezorte státisícové advokátske kšefty svojmu susedovi a kamošovi. Určite nezištne mimoriadnu pozornosť venuje Gabčíkovu, lebo veď tam toho potečie, nie? Medzičasom jeho výkaz plnenia míľnikov pre plán obnovy a odolnosti je jedno červené hanebné more a v téme vodovodov a kanalizácií sa teda očividne trápi, naráža do stien, pretože zákon o nich, do ktorého sme ho my z PS-ka vyslovene dotlačili, ten zákon, resp. jeho návrh musel stiahnuť z rokovania vlády, pretože keď ten návrh videli na ministerstve financií, tak sa prežehnali, o čom nám môže povedať aj pán minister Kamenický, teda keby počúval. A je to taký profík, ten Taraba, že si na pomoc zavolal odborníka par excellence Györgyho Gyimesiho, ktorý mu teda po novom má radiť s odkanalizovaním Žitného ostrova a ten prvé, čo povedal po tom, čo získal svoj nový lukratívny džob, tak povedal citujem: "Dozvedel som sa strašné správy, že juh levického okresu nemá vodovod." Wau, fakt? Macherina. A keby len juh levického okresu, György, keby len. Takže ja úprimne gratulujem k tejto heroickej akvizícii a popravde hneď som aj spokojnejší, keď viem, že vodovody a kanalizácie sú v takých dobrých, kvalitných, erudovaných rukách. To je naozaj brutálna macherina zavolať si na radenie a určiť ako poradcu človeka, ktorý s nástupom funkcie vlastne si začína len mapovať terén, pričom, a to zdôrazňujem, stav dobudovania či nedobudovania kritickej infraštruktúry je už dosť beztak zmapovaný dokumentmi, ktorých sú plné šuplíky na ministerstvách, aj na vláde. To netreba zisťovať, to si stačí len naštudovať predtým ako vôbec nejakú trafiku dostanete.
Čo dodať na záver. No, asi len toľko, že nič z toho, čo vy, drahá koalícia, drahá doslova a do písmena, považujete za pseudotému, v skutočnosti nie je pseudotéma. Pseudotéma sú vaše boľačky, ktoré si láskavo choďte riešiť na psychoterapiu, ktorú si, samozrejme, priplatíte, pretože tá štátna je štandardne nedostupná. Keď chcete zistiť, čo sú skutočné problémy Slovenskej republiky, tak sa, prosím, choďte láskavo pozrieť ďalej za svoje ego do regiónov a tým nemyslím, nechoďte domov na predĺžený víkend, ale choďte naozaj do regiónov a rozprávajte sa. Choďte medzi ľudí a pýtajte sa ich, pretože sa toho dozviete veľa, minimálne toľko, čo ja. Napríklad sa dozviete o rodine so štvorročnou dcérou, ktorá doma už nemôže byť sprchovaná a umývaná s vodou zo studne, pretože tá voda je taká toxická, že dievčatko má na väčšine svojho tela atopický ekzém. Dozviete sa o rodinách, ktoré majú beztak hlboko do peňaženky a aj tak musia platiť stovky eur za vývoz žumpy, lebo nemajú toľko šťastia a nie sú natoľko privilegovaní, že sa narodili a žijú v obci s dobudovanou kanalizáciou. Dozviete sa o starostke, ktorá či je piatok alebo je sviatok, musí chodiť do obecného kravína, aby prepínala vodojem, pretože jediným zdrojom vody pre jej obec je zdroj, z ktorého pôvodne mali vodu piť iba kravy. Dozviete sa o starostoch a o starostkách, ktorí roky rokúce a opakovane posielajú žiadosti s projektom vyslovene do súťaže, lebo to je súťaž. Súťaž o peniaze z environfondu. A musia tieto projekty v obmedzených kapacitách a s financiami, ktoré sú tiež obmedzené na spolufinancovanie, musia ich opakovanie meniť, pretože rovnako sa menia aj tie podmienky v environfonde a opäť zas a znova narážajú na skostnatelý, byrokratický, nepružný systém tohto štátu. A tento štát je pod vaším vedením taký arogantný, že o tom, či ste ako obec uspeli, alebo neuspeli so žiadosťou o financovanie, sa dozviete iba v tom prípade, ak ste naozaj úspešný, pretože envirofond vám nepriklepne peniaze a vy sa o tom nedozviete. To si musíte buď iba domyslieť, pretože ono je to strašne náročná úloha, dať vedieť starostovi alebo starostke, prepáčte, neuspeli ste, skúste nabudúce, mrzí nás to. Takýchto absurdít by ste sa dozvedeli veľa, keby ste sa pýtali aj iných starostov a starostiek, nielen tých, ktorí majú vašu stranícku knižku.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, choďte medzi ľudí a naozaj sa ich pýtajte. Pýtajte sa ich, ako za posledný rok sa im závratne zvýšila kvalita ich života, kým vy si tu riešite svoje mindráky.
Ďakujem.

Ďakujem, Michal.
Podpisujem každé jedno slovo, čo si povedal a takisto súhlasím s každým jedným slovom, ktoré tu v sále zaznievajú od mojich opozičných kolegov a to je celkovo naozaj aj o tom, ako ovládli RTVS, ako dali trestným zákonom amnestiu zločincom, ako Špeciálnu prokuratúru zrušili a vlastne oni už nebudú vyšetrovaní.
Ako konsolidujú miliardy a Kaliňák ide miliardy míňať na kšefty, ako dávajú doživotné renty za služby, ako každý deň sa dozvedáme o kšeftoch. Fantastické, ako naozaj podpisujem to, milí kolegovia. Ale potom nechápem, ja naozaj nechápem, keď tu vám nakladajú koaliční poslanci alebo nám nakladajú, dehonestujú nás a vyťahujú rôzne kauzy a urážajú naše rodiny neskutočným spôsobom, ja nerozumiem tomu, keď vidím v zákulisí niektorých mojich kolegov, nebudem ich menovať, ako normálne s týmito ľuďmi, s týmito, o ktorých rozprávame a vy rozprávate, aj ty si, Miško, rozprával, že sú to zločinci, tak s tými zločincami kávičkujú, bavia sa pekne ako s najlepšími kamarátmi a mne to príde také zvláštne, také, tu v sále sú to zločinci a vzadu sú to príjemní, milí ľudia, kamaráti, no tak trošku kšeftuje, trošičku ide predať nejaké zbrane za miliardu, no tak ale pekne sa s ním porozprávam, podám mu ruku, aj pusinku mu dám alebo dám im pusinku tým ostatným. Tomuto ja nerozumiem.
Nehovorím o tebe, Michal, ale hovorím o ľuďoch, ktorí naozaj so zločincami, o zločincoch rozprávajú, že sú zločinci a potom vzadu s tými zločincami sa smejú. Ja neviem, kde je divadlo, či tam vzadu, alebo tu.
Ale podpisujem, Mišo, každé jedno tvoje slovo.