23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu rozpočtu na rok 2025. Už sme tu počuli v predchádzajúcich vystúpeniach veľa k rôznym kapitolám, k rôznym rezortom a odznelo tu aj to, že ten rozpočet je skôr socialistický a nie sociálny, pretože tým, ktorí by si zaslúžili, tak, alebo väčšie peniaze, väčšie, väčšie financie, tak tým ten rozpočet berie a, naopak, možno tí, ktorí majú dosť, tak tým v niektorých tých kapitolách pridáva.
Ale dovoľte, ja sa budem venovať skôr konkrétne rozpočtu v rámci rezortu ministerstva vnútra. Všetci vieme a vnímame situáciu, aká je v ozbrojených zložkách a konkrétne teda v tých patriacich pod ministerstvo vnútra, konkrétne Policajný zbor. Najnovšie už počúvame aj o hasičoch, ktorí posielajú ministrovi otvorené listy, pretože sú nespokojní, nevynímajúc horských záchranárov, ale, samozrejme, nie sú to len tie zložky, ktoré patria do integrovaného záchranného systému, ale sú to aj ostatné zložky patriace pod ministerstvo vnútra, ako sú napríklad okresné úrady. A počúvame o tom, ako nefungujú katastrálne odbory, pretože tam je málo ľudí, pretože nemajú peniaze, pretože chýba systémový, systémové riešenie, systémové nejakým spôsobom to, aby sme vedeli tých ľudí tam nalá... teda dostať na tie úrady, a to je všetko týkajúce sa finan... a spojené s financiami.
Matúš Šutaj Eštok sľuboval ešte v lete, nehovorím, že pred voľbami alebo tesne po voľbách, ale ešte v lete sľuboval, že bude navyšovať platy policajtov, že urobí všetko pre to, že sa bude za nich biť, že dokonca dá hlavu na klát. Nič z toho, dámy a páni, sme nevideli. Dnes máme situáciu, kedy z Policajného zboru, bohužiaľ, odchádzajú tisíce policajtov do konca roka. To číslo je hrozivé, viac ako 2 500 údajne policajtov má odísť do konca roka. Policajní odborári sú nespokojní. Po prvýkrát v histórií snáď, ja neviem, ja si nepamätám situáciu, kedy policajní odborári by takýmto spôsobom otvorene kritizovali svojho vlastného ministra. A tým nechcem povedať, že my sme s nimi mali ľahkú prácu a že to bola prechádzka ružovou záhradou, určite nie, pretože to kolektívne vyjednávanie nikdy nie je ľahká vec. Ale čo je faktom, že na všetkom, na čom sme sa s odborármi dohodli, a boli to ťažké rokovania, tak to sme aj splnili. Nebola jedna vec, ktorú by sme garantovali a hovorili by sme o tom, že dáme hlavu na klát a že urobíme neviem čo, a potom by sme nesplnili svoje sľuby. A to sme boli v krízových rokoch. Akokoľvek sa to niekomu páči alebo nie, naozaj to boli krízové roky a tí policajti nenosili čierne stužky, hasiči si plnili svoju úlohu a my sme na nich mohli byť hrdí, pretože všetci, celé Slovensko, si pamätáme, keď hasiči išli do Grécka, a čo sme hovorili? Perfektní chlapi, super, takú nám dobrú robili reklamu. Ale keď je, keď sa o nich jedná preto, aby sme pre nich niečo urobili, tak sa na nich zabudne.
A, bohužiaľ, ja musím konštatovať, že pán minister Matúš Šutaj Eštok na nich zabudol. On prišiel s nejakými opatreniami, s navýšením akože platov pre policajtov, ale to sa netýkalo navýšenia platov, pretože to bol taký trošku podvod na policajtoch, lebo on im navýšil, alebo prišiel s opatrením, že príspevky stabilizačné a príspevky náborové. Ale toto sú príspevky jednorazové, dámy a páni, to nemá nič spoločné s platom, ani s výsluhou, teda s tým sociálnym zabezpečením policajtov, o ktoré v podstate im ide najviac, aby, áno, aj do budúcna sa im to sociálne zabezpečenie nejakým spôsobom zlepšoval. Nič z toho pán minister, čo garantoval, nesplnil.
A teraz pri návrhu rozpočtu opäť sa pozrieme do tej kolónky, či rátal s nejakým navýšením platov tarifných pre policajtov alebo hasičov, horských záchranárov, nič, nula. Ja som sa pýtal, zisťoval som aj v rámci odborových zväzov, či pán minister to dostal do rozpočtu, nič z toho jednoducho v rozpočte nie je a som zvedavý, akým spôsobom dopadne, samozrejme, aj potom ďalej kolektívne vyjednávanie.
A ja by som bol naozaj rád, keby sme aj v tomto rozpočte nezabúdali na to, o čo ide jednak policajtom, jednak tým hasičom a horským záchranárom, pretože naozaj, uvedomme si všetci, že deklarujeme, že bezpečnostná situácia sa zhoršuje, kriminalita stúpa, všetci sa spoliehame na to, že keď nám bude treba, tak zavoláme na tú 158 a tí policajti prídu. A ja naozaj by som bol rád, aby tí policajti prišli aj do budúcna. To isté sa týka hasičov. To nielen pri nejakých požiaroch, ale aj pri povodniach, všetci sa spoliehame na to, že hasiči budú na svojich miestach, hasiči budú vždycky tí, ktorí prídu pomôcť, ale jednoducho potom im nevieme ani zabezpečiť zvýšenie platov tak, ako by sa patrilo. A to, samozrejme, platí isté aj pre horských záchranárov, že keď ideme na hory, tak sme radi, keď nebodaj sa nám niečo stane, tak prídu nás zachrániť horskí záchranári, ale jednoducho na nich sa zabúda systematicky takisto.
A preto my navrhujeme zvýšenie tarifných platov štátnych zamestnancov patriacich pod služobný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o 10 % od 1. januára 2025. Takisto zvýšenie platových taríf zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o 10 % od 1. januára 2025.
Ďalej navrhujeme, aby sa stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby zvýšila o 10 % od 1. januára 2025, aby príslušníci Policajného zboru mali v roku 2025 funkčné platy od 1. januára 2025 zvýšené o 10 %. V nadväznosti na dosiahnutie cieľa predloženého ja budem mať aj pozmeňujúci návrh, ktorý ďalej prečítam na záver môjho vystúpenia, a bude potrebné teda navýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva vnútra o 88,6 mil. eur a súčasne znížiť rozpočtovú kapitolu všeobecnej pokladničnej správy, teda rezervu.
A ja by som chcel na záver môjho vystúpenia v tejto rozprave povedať, viete, keď sa nájdu peniaze na z môjho pohľadu úplne zbytočný nákup vojenských dopravných lietadiel v stovkách miliónov eur, a to dokonca bez výberového konania, kde tie lietadlá, ktoré v súčasnosti sú v rámci dopravného letectva, akokoľvek teraz môžme sa tu baviť o tom, či boli, alebo neboli, alebo sú, alebo nie sú dobré, ale majú len sedem rokov tie lietadlá. Tie lietadlá mohli lietať ešte ďalších 30-40 rokov, keď by bola robená údržba tak, ako by mala, a keby s nimi zaobchádzali v rámci ozbrojených síl tak, ako majú, a nie je teraz potrebné a nevyhnutné nakupovať takúto techniku. A už vôbec nie drahé business jety, dopravné lietadlá do ozbrojených síl, ktoré absolútne z môjho pohľadu sú zbytočné. Tie peniaze, ktoré takýmto spôsobom sa plánujú minúť v rezorte obrany, by kľudne mohli ísť na platy policajtov, hasičov a horských záchranárov.
A, pán predsedajúci, ja vás teraz poprosím, aby ste mi zastavili čas, ja chcem prečítať pozmeňujúci návrh.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte pánovi poslancovi čas, bude prednášať pozmeňujúci návrh. Nech sa páči.

Mikulec, Roman, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Mikulca k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „štátnym zamestnancom, ktorých služobným úradom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sa platové tarify v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025."
2. V § 5 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sa stupnice platových taríf v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025."
3. V § 5 ods. 3 sa slovo "zvyšuje o 0 %" nahrádza slovom „zvyšuje o 10 %".
4. V § 5 ods. 4 znie:
"(4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru sa v roku 2025 zvýšia o 10 % od 1. januára 2025. Funkčné platy príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov finančnej správy sa v roku 2025 zvýšia o 0 % od 1. januára 2025."
5. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo vnútra SR sa suma výdavkov spolu „1 927 446 797" zvyšuje o sumu 88 600 000 eur, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti „1 848 610 792" sa zvyšuje o sumu 88 600 000 eur a suma miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní „886 597 805" sa zvyšuje o sumu 88 600 eur.
6. V prílohe č. 3 v kapitole - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu „7 846 009 276" znižuje o sumu 88 600 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti „7 846 009 276" sa znižuje o sumu 88 600 000 eur.
7. V prílohe č. 4 v kapitole 12 - Ministerstvo vnútra SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu „1 927 446 797" zvyšuje o sumu 88 600 000 eur" a suma výdavkov na program 0D6 Efektívna a spoľahlivá štátna správa „1 784 706 111" sa zvyšuje o sumu 88 600 000 eur.
8. V prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu „7 846 009 276" znižuje o sumu 88 600 000 eur a suma výdavkov na program 0HW Organizácia Všeobecná pokladničná správa „6 188 050 618" sa znižuje o sumu 88 600 000 eur.
9. V prílohe č. 6 v riadku „Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia" sa suma „421 485 700" znižuje o sumu 88 600 000 eur. Zmena rezervy sa premietne aj v riadku „Spolu".
Ďakujem pekne. Skončil som.

.

Ďakujem za slovo.
Ja som veľmi rada, pán Mikulec, že ste upozornili aj na ten problém, ktorý súvisí s platmi policajtov a hasičov. Naozaj človek, keď sa v súčasnosti pozrie na ten podstav v polícii, je to skutočne tak, ako asi nechtiac prezradil aj viceprezident Policajného zboru, teda pán prezident Policajného zboru Solák na jednej z tlačových konferencií, keď povedal, že teda si možno občania budú musieť počkať na hliadku, lebo teda tých policajtov je naozaj málo, je tam podstav tritisíc ľudí a to isté je vlastne aj na cudzineckej polícii, a preto je tam aj kríza s tými termínmi. Takže ďakujem, že ste na to vo svojom vystúpení upozornili.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie. Ja som tiež členom Oravského záchranného systému a my sme zaradení v integrovanom záchrannom systéme. Vyhľadávame nezvestných ľudí. Keď sa niekto stratí, tak polícia nás kontaktuje a vlastne prídu dobrovoľníci a pátrame po týchto nezvestných osobách. Keby nebolo týchto dobrovoľníkov, tak už to dávno skolabuje tento celý systém, ale za tých šestnásť rokov viete, prečo sme našli až vyše 50 mŕtvych? Pán Žiga, teraz vám to trošku vrátim. Kvôli tomu, lebo vaša vláda nám nebola schopná tri roky podpísať zmluvu o spolupráci s integrovaným záchranným systémom. Keby sme túto zmluvu mali skorej podpísanú, tak by sme nenašli 50 mŕtvych, ale určite našli by sme menej mŕtvych.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Áno, treba upozorňovať na to, čo si myslím, že netrápi len nás tu, ale aj celú spoločnosť, všetkých občanov, ktorí to vnímajú každý jeden deň, že tí policajti sú unavení, frustrovaní, že jednoducho odchádzajú v tisícoch, pretože nikto to, čo im garantoval, tak im nesplnil a ani to, čo im nasľubovali, tak jednoducho ani malinká časť z toho sa nedostala k tým policajtom. Samozrejme, nie je to len otázka peňazí, v mnohých prípadoch je to v tom, že vidia, že jednoducho sa vracajú staré časy, a mnohí z tých policajtov toto nie sú schopní akceptovať. Ale to isté sa deje v Hasičskom záchrannom zbore, čo sa nikdy doposiaľ a v takej miere nedialo. A ja si myslím, že všetci, a takisto v Horskej záchrannej službe. Ja si myslím, že všetci aj tu v tomto pléne by sme si mali naozaj uvedomiť, že pokiaľ my nebudeme mať zabezpečenú tú vnútornú bezpečnosť, nebudeme mať policajtov, hasičov, horských záchranárov a, samozrejme, aj tých dobrovoľníkov, ktorí sú nesmierne dôležití, pretože tí pomáhajú tým profesionálnym zložkám v rámci integrovaného záchranného systému, a ja si ich prácu nesmierne vážim. A presne o tom to je, pán poslanec, ako ste povedali. Pretože keď tie peniaze nebudú na tie zložky ani na tie profesionálne, cez ktoré častokrát sa pomáhalo aj tým dobrovoľníkom, a taká bola aj snaha o koncepčné riešenie, tak jednoducho ani to dobrovoľníctvo na Slovensku nebude v takej miere a v takej kvalite, ako by mohlo byť. A presne ako ste to povedali, ani jeden život sa nedá vyčísliť tým, čo my sa tu dneska o tom bavíme. Takže ja si myslím, že namiesto tých rent, ktoré sa tu schvaľujú, by sme mali dať platy policajtom, hasičom, horským záchranárom.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rozpočet je vo väčšine vyspelých krajín považovaný za zákon roka a to najmä preto, že determinuje budúcnosť rozvoja celej spoločnosti na najbližší rok. V ňom má vláda predstaviť svoju víziu, svoje priority a de facto kroky, ktorými chce modernizovať jednotlivé časti nášho štátu.
Dovoľte mi ako človeku, ktorý roky pôsobil v komunálnej politike a v Progresívnom Slovensku sa venujem téme samospráv, zamerať sa na túto oblasť. V prvom rade musím konštatovať, že samosprávy sa v období vášho prvého roka dostali do asi historicky najväčšej krízy, ktorú kedy zažili. Zdedený daňový bonus im od začiatku roka spôsoboval existenčné problémy, ktoré ste nemali odvahu dôstojne vyriešiť včas tak, aby neboli dotknuté ich rozvojové aktivity, ba dokonca boli ohrozené aj ich základné prevádzkové služby. Výsledkom bolo, že už v lete hlásili mnohé samosprávy vypínanie nočného osvetlenia či zvyšovanie lokálnych poplatkov. Celé vaše ignorantstvo umocňoval fakt, že pán minister financií sa s nimi odmietal stretnúť a mnohí starostovia a starostky museli zúfalo veriť v to, že aspoň na výjazdovom rokovaní sa im ujde almužna, za ktorú opravia chodníky na cintorínoch či nakúpia riad do materskej škôlky. Ani v takejto citlivej dobe sa vláda neštítila pomáhať primárne svojim kamarátom a držiteľom straníckeho trička. Dofinancovanie, o ktoré samosprávy žiadali, ste úmyselne a cynicky odkladali do konca leta, pretože v tom období samosprávy zaznamenávali najvyššie príjmy, takže vaša pomoc mohla byť o to menšia.
Dnes, keď samosprávy volajú po ďalšom dofinancovaní, tak ich minister financií posiela preč s argumentom, že na konci roka už nie sú peniaze. A na začiatku budúceho roka ich teda už, pán minister, nájdete? Máte ich pripravené v rozpočte? Koľko peňazí uvoľníte pre obce a mestá za to, že ste nenašli politickú odvahu na dôkladné riešenie daňového bonusu? Koľko im doplatíte za stratu na konci tohto roka?
Môžeme sa nazdávať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že presne rovnaká situácia s nedostatkom financií nastane aj v budúcom roku. Uvedomujú si to všetci primátori, primátorky aj starostovia a starostky našich obcí a miest, pretože práve v týchto dňoch predkladajú zastupiteľstvám svoje návrhy na rozpočty. A úprimne, asi mnohí práve zisťujú, že to najhoršie ich ešte len čaká. Začnime postupne.
Táto koalícia najprv zmenila spôsob financovania materských škôl. Tu sa môžeme hodiny baviť o tom, či je to dobré, alebo nie, či tam mali byť zahrnuté aj školské kluby, alebo nie. To teraz nie je podstatné. Podstatné je, že obce a mestá s istotou netušia, aké peniaze za materské školy im reálne prídu do rozpočtu v budúcom roku. Všetci sa môžu spoliehať výlučne na kalkulačky rôznych organizácií, čo však nebude nikdy postačujúce. Ministerstvo financií by malo byť pripravené pri takejto veľkej zmene disponovať v budúcom roku s balíkom peňazí, ktorý by slúžil ako záchranný čln pre obce, ktoré sa dostanú v dôsledku odlišností pri tvorbe rozpočtov do krízovej situácie. Nič také v rozpočte však nevidím.
Čo je však dnes výsledkom vášho vládnutia? Konsolidácia, ktorú ste dali celú na plecia ľudí, podnikateľov a samospráv, kde žiadnym spôsobom nešetríte na sebe. A povedzme si to teda konkrétne, čo všetko sa dotkne našich samospráv v budúcom roku.
Obce, mestá a kraje sú vo finančnej kríze od začiatku roku 2024, mnohé z nich avizovali odkladanie splatnosti faktúr, prepúšťanie a vypnutie nočného osvetlenia. Výpadky príjmov, ktoré im spôsobil Matovičov balíček, Ficova vláda síce dofinancovala, no len čiastočne. Celkové výpadky z podielovej dane činili k septembru 88 mil., no vláda Roberta Fica poskytla samosprávam len 70 mil. Príjmovo tak nie sú ani na úrovni roku 2023. Progresívne Slovensko navrhovalo v septembri dofinancovať 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo preklenúť nejasnú situáciu aj na začiatku roku 2025.
Okrem vyšších daní, ktoré prináša Ficova drahota, stúpnu ľuďom aj lokálne dane a poplatky. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a 1 % obciam a mestám. Samosprávy prídu o desiatky miliónov eur, ktoré sa prejavia vo zvýšení daní z nehnuteľností, daní za psa, poplatkov za odpady či za hrobové miesta. Okrem toho sa samospráv dotkne aj vyššia DPH či transakčná daň.
Vláda ďalej berie peniaze rodičom, ale aj mestám a obciam. Matovičov balíček poskytol peniaze rodičom na úkor príjmu obcí, miest a krajov. Ficova vláda teraz balíček okresala, ale druhou rukou znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku.
Ďalej nie je jasné, či a ako dofinancuje samosprávy v roku 2025. Konkrétne prísľuby, ktoré dal Robert Fico ZMOS-u, sa týkajú výlučne roku 2024. Pre rok 2025 ide zatiaľ len o všeobecné frázy. Aj táto neistota spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie športovísk. Jednorazová odmena 800 eur pre zamestnancov verejnej správy ohrozí finančnú stabilitu samospráv. Ak sa vláda dohodla s odbormi na odmene 800 eur pre zamestnancov verejnej správy, čo je vyčíslené na nejakých 87 mil., mala by ju zo svojho rozpočtu financovať, inak hrozí kolaps poskytovania verejných služieb v obciach a mestách.
Rodičovský dôchodok spôsobí ďalšie výpadky samosprávam. Ten sa bude financovať ako asignácia 4 % dane z príjmu detí dôchodcov. Daň z príjmu je však hlavným zdrojom príjmu obcí, miest a krajov. ZMOS odhaduje náklady na úrovni 100 mil. ročne.
Konsolidácia už, samozrejme, prináša aj prvé obete. Trenčiansky kraj predáva tri nemocnice. V materiáli, ktorý predstavil pán Baška, ktorý je teda poslancom aj županom za SMER, zastupiteľstvu, sa uvádza, že dôvodom na predaj verejných nemocníc sú aj konsolidačné opatrenia znemožňujúce ich rozvoj. Ten istý pán Baška však za ne v parlamente hlasoval.
A toto je len časť dopadov, ktoré majú vaše opatrenia. Neprinášate opäť žiadne systémové riešenia. Premiér Fico aj dofinancovanie samospráv podmienil tým, aby prišiel ZMOS s návrhom komunálnej reformy.
Prepáčte, ale po trinástich rokoch vládnutia nemá skutočne SMER ani len základnú predstavu o tom, ako treba zmeniť fungovanie našich samospráv tak, že dokážeme zvýšiť kvalitu života ľudí na Slovensku cez efektívne a hospodárne financovanie? Žiadne skúsenosti za tie tie roky? Nič, idete úkolovať stavovskú organizáciu, veď za 20 rokov tu už bolo napísané a povedané skutočne všetko. Všetci vieme, čo a ako treba urobiť, len vy sa tvárite, že nie. Ja však jediný problém vidím v tom, že vy to nemáte odvahu vysloviť, pretože vy sa bojíte skutočných výziev aj reforiem. Tých výziev, ktoré musíme urobiť, ak sa chceme na Slovensku posunúť ďalej.
Preštudovala som si stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu a oceňujem, že apeluje na tému, na ktorú s kolegom Michalom Sabom upozorňujeme a aktívne sa jej venujeme posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých. Rovnakou vizitkou vašich vlád je teda dnes aj stav kritickej infraštruktúry na Slovensku. V roku 2024 sme to dopracovali do bodu, kedy nemá pol milióna ľudí prístup k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna nemá pripojenie na kanalizáciu a investičný dlh sa nám vyšplhal na závratných 10 mld. eur. Nehovoriac, že štát absolútne zlyhal a stále zlyháva v kontrole vodárenských spoločností, ale aj v systémovej pomoci, aby vodárenské spoločnosti dokázali zabezpečiť potrebnú obnovu aj rozvoj. Sme najhorší z V4. Ak budeme držať aktuálne tempo, bude Slovensko odkanalizované až v roku 2060. Pre porovnanie si predstavte, že Elon Musk v tom čase plánuje kolonizovať Mars. U nás vtedy prestanú ľudia ťahať vodu zo studní a púšťať splašky do potokov.
Tento alarmujúci stav kritickej infraštruktúry môže mať v budúcnosti pre Slovensko obrovské finančné dopady. Citujem zo správy NKÚ: "Napriek záväzkom smernice Európskej komisie o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá vyžadovala pripojenie aglomerácií nad dvetisíc ekvivalentných obyvateľov do roku 2015, v roku 2022 dosiahlo hranicu pripojenia 98 % ekvivalentných obyvateľov iba 53 z celkových 356 aglomerácií v Slovenskej republike. Tento stav ohrozuje, tento stav ohrozuje Slovensko sankciami v desiatkach miliónov eur, ktoré môžu byť uvalené medzi rokmi 2030 až 2035. Za toto nemôžu tri roky Matoviča s Hegerom ani dva roky Radičovej. Toto je vizitka vášho spravovania štátu!
V rozpočte na rok 2025 sú celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva len vo výške 348 mil. eur, ktoré sú určené na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry. Tempo starnutia výrazne prevažuje tempo obnovy infraštruktúry. Podľa strategického plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 sa má vynaložiť na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry približne 5,7 mld. eur. Toto je napísané v pláne pre budovanie vodovodov a kanalizácií a po troch rokoch sme z týchto prostriedkov približne na úrovni 3 %, čo je teda naozaj alarmujúce.
Čo však vidíme miesto poctivej práce, ktorú si táto téma zaslúži? Minister životného prostredia pán Taraba od nástupu na rezort rozpráva, že kritická infraštruktúra je jeho priorita. Keď sme sa ho však na hodine otázok pýtali na správu NKÚ, ktorá píše o zlom stave vo vodárenských spoločnostiach, o riziku skrytej privatizácie vody na východe Slovenska, dozvedeli sme sa, že nevieme čítať a Najvyšší kontrolný úrad preháňa. Po vyše mesiaci nášho tlaku zrazu minister otočil, stretol sa so zástupcami NKÚ a začal iniciovať, aby vlastníkom akcií vo vodárenských spoločnostiach neboli len obce a mestá, ale v núdzovom prípade aj štát. Aby štát mal pod kontrolou nielen to, ako infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sú vo vodárenstve využívané štátne, ale aj európske zdroje.
Dnes okrem Najvyššieho kontrolného úradu vypovedajú o zlom stave kritickej infraštruktúry, resp. jej potrebe budovania aj samotné samosprávy. V lete sme navštívili desiatky obcí na celom Slovensku, napr. v obci Tuhár čakali obyvatelia na vodovod 15 rokov od začiatku budovania. V obci Poproč chodili v lete kvôli poruche na starom vodovode tri týždne po vodu do krčahov. Napríklad v Geči, čo je obec 15 km od centra Košíc, žijú ľudia v modernej zástavbe bez vodovodu a kanalizácie. Takmer vo všetkých obciach sme počúvali o skostnatelosti štátu, o komplikovanom nastavovaní výziev, o zložitej situácii s projektovou dokumentáciou.
Často počúvame o problémoch s prevodom pozemkov. Budovanie vodovodov a kanalizácií musí mať však jasnú koncepciu, ktorá bude vychádzať z reálnej situácie našich samospráv, zmapovaná zodpovedným orgánom. Musí byť nastavené jasné financovanie s plánom budovania. Na túto situáciu samotný rozpočet absolútne nereflektuje.
Na záver a trikrát podčiarknuté, odkedy ste sa ujali moci, míňali ste vždy neadresne, sebe ste peniaze pridali a dlhy, ktoré robíte, ste preniesli na plecia bežných ľudí, podnikateľov a samospráv. Za vašich predchádzajúcich vlád ste nedokázali nikdy prísť s reformami, ktoré by Slovensku pomohli a posunuli ho na priečkach úspešnosti. Dnes vidíme nemocnice, kde si ľudia musia nosiť vlastný toaletný papier a na okná sa skladať cez zbierky na internete. Školy, kde neučíme deti kriticky myslieť a nepripravujeme ich na výzvy 21. storočia. A v neposlednom rade teda obce, kde ľudia chodia s krčahom po vodu a splašky nám končia v našich poliach a riekach. Slovensko, žiaľ, vždy bolo pre vás len výťahom k moci a k peniazom. Ak by to tak nebolo, tak dnes nie je realitou, že na Slovensku, opakujem, žije stále pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna bez pripojenia na kanalizáciu a skoro milión ľudí dnes je na hranici chudoby. Robili ste vždy len nutné veci, ktoré sa už nedali odkladať. Nikdy ste neboli vizionári, ktorí vidia Slovensko ako modernú, úspešnú a prosperujúcu krajinu. Tak pristupujete k vládnutiu aj k hospodáreniu. A tak dnes vyzerá naša krajina aj náš rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem, Janka, ti poďakovať, poviem úprimne, aj za tvoju prácu, lebo vnímam tvoju cestu skrz regióny, kde sa rozprávaš s tými zástupcami miest, obcí. A áno, môžme iba potvrdiť, že aj z našej skúsenosti, keď sme boli v Novohrade, bolo veľa sťažností, že je problém s vodou, ale dokonca sa tam objavila aj taká sťažnosť, že je tam problém aj s energiou. To znamená, že je tam nestabilná sieť, ľudia nemôžu stavať, ľudia nemôžu kolaudovať budovy. A najväčším problémom toho, že potom tento región sa nijakým spôsobom nerozvíja a tí ľudia stadiaľ utekajú. A to, čo si povedala, môžem len podčiarknuť, že pokiaľ nebude základná potreba uspokojená tých obyvateľov, tí ľudia budú odchádzať z týchto regiónov a ten odchod bude rýchlejší. A o to bude horšie, ak títo ľudia odídu zo Slovenska a už sa tu nikdy nevrátia.
Ďalší bod, čo by som ťa chcel poopraviť, ty si povedala, že samosprávy sú v kríze od roku 2024, ja môžem povedať, že v kríze sú od roku 2020, kedy prišiel covid, a tým pádom to financovanie tých samospráv sa nejakým spôsobom zabrzdilo. Dokonca, čo urobila vtedajšia vláda, a to nebudem nejakým spôsobom teraz kritizovať, je to, že poskytla na pôžičky tým samosprávam, ale teraz po tých štyroch rokoch tieto pôžičky tieto samosprávy musia vracať. Vzhľadom na to, že boli im zobrané tie financie, tie financie navyše, tak musia hľadať ďalšie financie v tom rozpočte, aby tie pôžičky mohli platiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Janka, ďakujem za tvoje vystúpenie a obzvlášť za ten obraz o tom, kde sa nachádzame a zvlášť slovenské samosprávy a obce, ktoré nemajú, nemajú vodovody, nemajú kanalizácie, a niekto sa pripravuje na cestu na Mars. To bolo naozaj výpovedné. A je to výsledok smeráckych vlád, ktoré tu vládnu od roku 2006, najmä týchto vlád, ktoré naozaj, ako si povedala, urobili pramálo pre samosprávy, ak investovali, tak väčšinou, väčšinou tie peniaze sa prejedli a jednoducho v tom stave, v akom je to teraz, ak sa neudeje niečo zásadné, tak sa to nepohne vpred a nezlepší sa to. Vláda očividne takýto plán nemá a ani ju to, ani ju to asi nezaujíma.
Zároveň máme tu problém, ktorý sa riešil celé leto a v septembri padali rôzne sumy, ide o dofinancovanie samospráv, ktoré naozaj že sú na tom veľmi zle. Všetci z Progresívneho Slovenska chodíme, chodíme, stretávame sa s ľuďmi, so starostami, s primátormi a naozaj majú obrovské finančné problémy. V septembri tu lietali sumy 120 mil., 100 mil., 115 mil., potom samosprávy začali hovoriť o tom, že nič z toho nebude, zástupcovia samospráv, nakoniec že 95 mil. a vlastne doteraz nevieme, že čo sa s tým, čo sa s tým stalo, a nevieme, či už aj samosprávy rezignovali, ale ak by pán minister financií by chcel toto osvetliť, tak by som bol rád, keby nám to osvetlil, že ako chce tento problém riešiť, alebo či je zakomponovaný v rozpočte. Ja som to tam nevidel, takže, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja ďakujem kolegyni za to, že upozornila na problémy samospráv, upozornila na to, že samosprávy nemajú peniaze na to, aby sa mohli rozvíjať. V tento rok ste im schválili už druhýkrát to, že môžu čerpať zo svojich rezervných fondov a môžu ich v podstate prejesť a nebudú mať na to, keď sa stanú naozaj kritické situácie. My už dlho upozorňujeme na veci, ktoré si aj vy uvedomujete, a to sú miliardové investičné dlhy, a to nielen v kanalizácii a vodovodnej infraštruktúre, ale je to v doprave, v školstve, v zdravotníctve, v podstate v každej verejnej službe občanom. Štát bude čoskoro potrebovať veľmi veľa peňazí na to, aby sa nám nezosypali budovy, mosty na hlavy. A ja neviem naozaj, odkiaľ tento štát chce v budúcnosti zobrať peniaze, keď momentálne priškrcujete podnikateľov tak, že nebudú môcť rásť, investovať do svojho rozvoja a v budúcnosti nedokážu platiť vyššie dane. Takže neviem, ako rozmýšľate, takto nerozmýšľa múdry hospodár, ktorý chce zabezpečiť dlhodobý rast krajiny a blahobyt svojim občanom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, v prvom rade by som sa chcel ohradiť voči tým vašim vyjadreniam na adresu župných nemocníc Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ja ako podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja, keby tu bol Jaro Baška, náš župan, tak by mi dal za pravdu, trenčianska župa žiadne nemocnice nepredáva, tak to si naozaj, prosím, veľmi dobre zapamätajte a nevlievajte obavy našim občanom nášho samosprávneho kraja do ich myslí, pretože naozaj jasne sme zadefinovali to, že trenčianska župa žiadne nemocnice rozhodne predávať nebude, a hľadáme nejaký rozumný, udržateľný model toho, aby sme tie nemocnice dokázali udržať do výkonnosti takej, ktoré si zaslúži 21. storočie. Za posledné roky trenčianska župa do tých nemocníc naliala viac ako 60 mil. eur. Poďte sa pozrieť, ako vyzerajú v Považskej Bystrici, poďte sa pozrieť na Myjavu, je to naozaj malá nemocnica, ale kvalitná, čiže myslím si, že ako župa aj župan Baška spravil leví kus práce, čo sa týka týchto župných nemocníc.
A ten váš až by som povedal taký demagogický záver tej reči, to je presne to, aký obraz vy o Slovensku vytvárate. Vy vytvárate o Slovensku obraz taký, akože tu nič nie je. Je tu iba nejaká jedna vyschnutá studňa a prázdna púšť. Ale ja som hrdý na úspechy našej krajiny. Ja som hrdý na to, že strategické podniky, napr. ako Gabčíkovo, sa vrátili do rúk štátu. Ja som hrdý na to, že dobrovoľné hasičské zbory naprieč Slovenskom sú vybavené tak, že môžu naozaj profesionálne chrániť životy a zdravie ľudí, a to sú naozaj obrovské úspechy predchádzajúcich vlád. A nie som síce už v dnešnej dobe členom SMER-u, ale toto sú úspechy strany SMER, ku ktorým ja sa vždy hrdo prihlásim a vždy ich treba naozaj povedať, pretože je to pravda. Čiže prosím, naozaj takúto vašu demagógiu, že tu nič nie je, tú si nechajte zrejme na vaše vystúpenia na námestiach, pretože príčetná časť obyvateľstva Slovenskej republiky vám to nezožerie.
Ďakujem. (Potlesk.)