23. schôdza

8-2
A, samozrejme, ja rád dodám aj ďalšie čísla, aby ste mali príležitosť načítať situáciu a sprítomniť si, že kde sa nachádzame a akým závratným, v úvodzovkách, tempom sa počas bývalých vlád budovali vodovody a kanalizácie. Tak počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2006-2022 zvýšil o 4,87 %, čiže narástli sme z 85,4 % na 90,27 % za 17 rokov, to sa rovná priemerne 0,29 % nových rúr za rok. Závratná rýchlosť. Takouto raketovou rýchlosťou sa na Slovensku budovali vodovody počas prvých troch vlád SMERU-sociálnej demokracie, rozumej, v letopočte pred Ódorom. A chcem spomenúť na tomto mieste poslednú správu o kontrole vo vodárenských spoločnostiach, pretože tá bola do tejto ustanovizne doručená v auguste tohto roka a dodnes, takmer po polroku tá správa nebola ani len prerokovaná v gestorskom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže takto urputne vám, drahá koalícia, záleží na kvalite nášho obyvateľstva a na zvyšovaní životnej úrovne.
Aby som to zrekapituloval, tak po troch vládach pseudosociálnych demokratov, ktorí mali najviac času k dispozícii, mali dispozícii tiež najviac finančných zdrojov, Slovensko ani na prahu roka 2025 nemá dobudovanú základnú infraštruktúru. Vláda nealokuje adekvátnu sumu na budovanie a už vôbec nie na obnovu zastaranej kritickej infraštruktúry a na tú obnovu dokonca nereflektuje ani legislatíva. A pri tomto všetkom pseudosociálni demokrati potrebujú vskutku neodkladne riešiť ÚŠP, RTVS, LGBTI, nepriateľské médiá, mimovládky a medzičasom, kolegovia, kolegyne, máte v rukách krajinu, ktorá sa vám rozpadá doslova a do písmena pomedzi prsty. Táto krajina nie je fatálne, je fatálne nepripravená na mnoho výziev, veď o tom rozprávajú aj moji kolegovia a moje kolegyne z Progresívneho Slovenska, no najmä nie je pripravená na dopady klimatickej krízy. Nie je pripravená ani mentálne, ani priemyselne, ani infraštruktúrne, ani ekonomicky a politicky pri tomto vašom kapitále, ktorý prinášate do hry, už vôbec ani nehovorím. Ani po skúsenosti s povodňovou aktivitou z tohto roka z leta, ani pri čoraz častejších extrémoch počasia, ktoré zásadne ovplyvňujú slovenské poľnohospodárstvo, v návrhu rozpočtu na rok 2025 nie sú vyčlenené žiadne výdavky na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí, ktoré sú spôsobené so zmenou klímy, čo teda nielen podľa mňa, ale opäť aj podľa NKÚ je zásadný nedostatok vzhľadom na zvyšujúce sa riziko sucha či extrémnych teplotných výkyvov. Nie sme pripravení, nepripravujeme sa a keď nás niečo dostihne, tak potom budeme plakať. To je modus operandi a to je strašná hanba. Máme tu celú paletu výziev, ktoré so sebou nesie zmena klímy, o ktorej vám pravidelne hovorím nielen ja, ale aj moji kolegovia, máme tu dlhodobé problémy s kvalitou, resp. s nekvalitou vôd, ovzdušia, odpadového či nízkouhlíkového hospodárstva a aj tak pri tomto vedomí návrh rozpočtu ministerstva životného prostredia ani len negarantuje pokrytie obligatórnych výdavkov ministerstva. O tom vám viac povie o chvíľu kolegyňa Stohlová.
Za mňa len také malé počudovanie sa, že minister životného prostredia, ktorý sa teda prezentuje ako skúsený manažér, ako hrdina dňa, si nedokáže vydobyť budget na životne dôležité projekty, na ktorých stojí a padá budúcnosť tejto krajiny, jej obyvateľstva, verejné zdravie aj bezpečnosť. A zároveň, viete čo, ja sa ani v podstate nečudujem, pretože sledujúc výkon vicepremiéra Tarabu, tak on, samozrejme, zjavne nemá čas, pretože vyhodil z ministerstva asi každého, koho vyhodiť mohol, čím prakticky znefunkčnil svoj rezort. Dohadzuje na rezorte státisícové advokátske kšefty svojmu susedovi a kamošovi. Určite nezištne mimoriadnu pozornosť venuje Gabčíkovu, lebo veď tam toho potečie, nie? Medzičasom jeho výkaz plnenia míľnikov pre plán obnovy a odolnosti je jedno červené hanebné more a v téme vodovodov a kanalizácií sa teda očividne trápi, naráža do stien, pretože zákon o nich, do ktorého sme ho my z PS-ka vyslovene dotlačili, ten zákon, resp. jeho návrh musel stiahnuť z rokovania vlády, pretože keď ten návrh videli na ministerstve financií, tak sa prežehnali, o čom nám môže povedať aj pán minister Kamenický, teda keby počúval. A je to taký profík, ten Taraba, že si na pomoc zavolal odborníka par excellence Györgyho Gyimesiho, ktorý mu teda po novom má radiť s odkanalizovaním Žitného ostrova a ten prvé, čo povedal po tom, čo získal svoj nový lukratívny džob, tak povedal citujem: "Dozvedel som sa strašné správy, že juh levického okresu nemá vodovod." Wau, fakt? Macherina. A keby len juh levického okresu, György, keby len. Takže ja úprimne gratulujem k tejto heroickej akvizícii a popravde hneď som aj spokojnejší, keď viem, že vodovody a kanalizácie sú v takých dobrých, kvalitných, erudovaných rukách. To je naozaj brutálna macherina zavolať si na radenie a určiť ako poradcu človeka, ktorý s nástupom funkcie vlastne si začína len mapovať terén, pričom, a to zdôrazňujem, stav dobudovania či nedobudovania kritickej infraštruktúry je už dosť beztak zmapovaný dokumentmi, ktorých sú plné šuplíky na ministerstvách, aj na vláde. To netreba zisťovať, to si stačí len naštudovať predtým ako vôbec nejakú trafiku dostanete.
Čo dodať na záver. No, asi len toľko, že nič z toho, čo vy, drahá koalícia, drahá doslova a do písmena, považujete za pseudotému, v skutočnosti nie je pseudotéma. Pseudotéma sú vaše boľačky, ktoré si láskavo choďte riešiť na psychoterapiu, ktorú si, samozrejme, priplatíte, pretože tá štátna je štandardne nedostupná. Keď chcete zistiť, čo sú skutočné problémy Slovenskej republiky, tak sa, prosím, choďte láskavo pozrieť ďalej za svoje ego do regiónov a tým nemyslím, nechoďte domov na predĺžený víkend, ale choďte naozaj do regiónov a rozprávajte sa. Choďte medzi ľudí a pýtajte sa ich, pretože sa toho dozviete veľa, minimálne toľko, čo ja. Napríklad sa dozviete o rodine so štvorročnou dcérou, ktorá doma už nemôže byť sprchovaná a umývaná s vodou zo studne, pretože tá voda je taká toxická, že dievčatko má na väčšine svojho tela atopický ekzém. Dozviete sa o rodinách, ktoré majú beztak hlboko do peňaženky a aj tak musia platiť stovky eur za vývoz žumpy, lebo nemajú toľko šťastia a nie sú natoľko privilegovaní, že sa narodili a žijú v obci s dobudovanou kanalizáciou. Dozviete sa o starostke, ktorá či je piatok alebo je sviatok, musí chodiť do obecného kravína, aby prepínala vodojem, pretože jediným zdrojom vody pre jej obec je zdroj, z ktorého pôvodne mali vodu piť iba kravy. Dozviete sa o starostoch a o starostkách, ktorí roky rokúce a opakovane posielajú žiadosti s projektom vyslovene do súťaže, lebo to je súťaž. Súťaž o peniaze z environfondu. A musia tieto projekty v obmedzených kapacitách a s financiami, ktoré sú tiež obmedzené na spolufinancovanie, musia ich opakovanie meniť, pretože rovnako sa menia aj tie podmienky v environfonde a opäť zas a znova narážajú na skostnatelý, byrokratický, nepružný systém tohto štátu. A tento štát je pod vaším vedením taký arogantný, že o tom, či ste ako obec uspeli, alebo neuspeli so žiadosťou o financovanie, sa dozviete iba v tom prípade, ak ste naozaj úspešný, pretože envirofond vám nepriklepne peniaze a vy sa o tom nedozviete. To si musíte buď iba domyslieť, pretože ono je to strašne náročná úloha, dať vedieť starostovi alebo starostke, prepáčte, neuspeli ste, skúste nabudúce, mrzí nás to. Takýchto absurdít by ste sa dozvedeli veľa, keby ste sa pýtali aj iných starostov a starostiek, nielen tých, ktorí majú vašu stranícku knižku.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, choďte medzi ľudí a naozaj sa ich pýtajte. Pýtajte sa ich, ako za posledný rok sa im závratne zvýšila kvalita ich života, kým vy si tu riešite svoje mindráky.
Ďakujem.

Ďakujem, Michal.
Podpisujem každé jedno slovo, čo si povedal a takisto súhlasím s každým jedným slovom, ktoré tu v sále zaznievajú od mojich opozičných kolegov a to je celkovo naozaj aj o tom, ako ovládli RTVS, ako dali trestným zákonom amnestiu zločincom, ako Špeciálnu prokuratúru zrušili a vlastne oni už nebudú vyšetrovaní.
Ako konsolidujú miliardy a Kaliňák ide miliardy míňať na kšefty, ako dávajú doživotné renty za služby, ako každý deň sa dozvedáme o kšeftoch. Fantastické, ako naozaj podpisujem to, milí kolegovia. Ale potom nechápem, ja naozaj nechápem, keď tu vám nakladajú koaliční poslanci alebo nám nakladajú, dehonestujú nás a vyťahujú rôzne kauzy a urážajú naše rodiny neskutočným spôsobom, ja nerozumiem tomu, keď vidím v zákulisí niektorých mojich kolegov, nebudem ich menovať, ako normálne s týmito ľuďmi, s týmito, o ktorých rozprávame a vy rozprávate, aj ty si, Miško, rozprával, že sú to zločinci, tak s tými zločincami kávičkujú, bavia sa pekne ako s najlepšími kamarátmi a mne to príde také zvláštne, také, tu v sále sú to zločinci a vzadu sú to príjemní, milí ľudia, kamaráti, no tak trošku kšeftuje, trošičku ide predať nejaké zbrane za miliardu, no tak ale pekne sa s ním porozprávam, podám mu ruku, aj pusinku mu dám alebo dám im pusinku tým ostatným. Tomuto ja nerozumiem.
Nehovorím o tebe, Michal, ale hovorím o ľuďoch, ktorí naozaj so zločincami, o zločincoch rozprávajú, že sú zločinci a potom vzadu s tými zločincami sa smejú. Ja neviem, kde je divadlo, či tam vzadu, alebo tu.
Ale podpisujem, Mišo, každé jedno tvoje slovo.

Pán Sabo, nedá mi, aby som bol ticho. V tomto vašom krásnom príhovore zaznelo veľa faktov, ale najmä týkajúcich sa toho všetkého, čo si veľmi cením, že Progresívne Slovensko objavilo, že máme pomaly 470 obcí na Slovensku bez vodovodov a že ste si všimli, že ani kanalizácie tu nieto. Pýtam sa, čo robil Budaj v priebehu štyroch rokov. Budaj, mimochodom, riadený aj Hojsíkom a Wiezikom, vašimi europoslancami, ktorí sa snažili, všetky zdroje Európskej únie aby na Slovensko tiekli len na motýle, korytnačky a všetky ostatné záležitosti, len nie skutočne aby sa odkanalizovali obce, resp. aby sa pomohlo ľuďom, aby mali pitnú vodu a toto všetko.
Len viete, aj vaša kampaň, ktorá bola štyri roky pred voľbami, spočívala naozaj len v zonáciách chránených krajinných územiach európskeho významu a takisto v reforme národných parkov, aby ste nahnali čo najviac kilometrov území, na ktoré sa potom tieto dotácie dali brať a tie fiktívne projekty, z ktorých sa dalo precediť množstva a množstva peňazí na to, aby mohlo vzniknúť Progresívne Slovensko a mali ste si z čoho financovať kampaň. Takže tu je pravý dôvod toho, že štyri roky za Budaja, neviem, či sa postavila vôbec nejaká kanalizácia väčšieho rozsahu, resp. či sa vôbec tým obciam a mestám pomohlo nejakým spôsobom výrazne, pretože aj napríklad takí lesníci, takí poľovníci, rybári, včelári a všetci ostatní, ktorí sa podieľajú na krajinotvorbe, neviem o tom, že by od vás dostali nejaké financie okrem nezmyselných projektov typu Syseľ, šesť miliónov, a obdobné záležitosti, ktoré sa vlastne rozptýlili po vreckách cez BROZ-ku a cez ostatné mimovládne organizácie, aby ste mohli mať bilbord na každej zastávke.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, už ste niekoľký, ktorý vo svojom prejave používate alebo skôr zneužívate tému verejných vodovodov a kanalizácií. Preto hovorím, že zneužívate, lebo mám taký dojem, že o nej vo všeobecnosti všetci pramálo viete, ale dobre sa táto téma využíva. Používate len štatistické dáta. Áno, Slovensko má nedostatky v tejto oblasti, je to spôsobené aj najmä vidieckym rázom našej krajiny. Problém neexistencie vodovodov a kanalizácií je najmä v koncových obciach s nízkym počtom obyvateľov. Skúsenosti však ukazujú, že pokiaľ sa aj na Slovensku postavili nejaké nové vodovody a kanalizácie, veľmi často sú postavené z fondov a býva problém s napojenosťou, čo je podmienkou pri týchto veciach, ľudia sa často veľmi nechcú napájať. Mám konkrétne príklady, len nechcem menovať obce aj mestá. Tieto veci treba riešiť, to je bez pochyby, ale problém je tak zložitý, pán kolega, že vám garantujem, že pokiaľ budete vládnuť aj vy, tak s týmto problémom pramálo pohnete. Podobne ako pramálo pohli a takmer nič neurobili vaši predchodcovia v rokoch ´20-´23, ktorí tieto veci úplne zastavili. A keby sa aj tieto stavby niekedy dokázali postaviť v tých koncových obciach s malým počtom obyvateľov, tak pri súčasných cenách vodného a stočného by ich nikto nechcel, ani nevedel prevádzkovať.
Takže len zneužívate túto tému. Ďakujem pekne. vymazať

Ďakujem. Mišo správne si pomenoval viaceré problémy životného prostredia. Tuto máme nečakanú prekvapivú zhodu na tom, že investície v životnom prostredí do kanalizácií, vodovodov sú teda problém. Máme tam investičný dlh. Možno by sme si mohli lepšie rozobrať, prečo sa to deje. Tak taký jeden príklad, že tieto projekty sú vždycky nad rámec volebného obdobia. No a čo sa, čo sa stále deje a deje sa aj teraz, že teda prišli k moci a potrebujú si tieto projekty podchytiť. To znamená, vymieňajú si ľudí úplne, úplne na všetkých pozíciách v celej štátnej a verejnej správe. Tým pádom projekty, projekty stoja a čakajú, kým teda sa môžu pohnúť. A vy teda, chodíme po Slovensku, rozprávame sa s ľuďmi a tento, tento príbeh sa, sa až niekedy prekvapivo opakuje. Kým vy sa hádate, pán Huliak, pán Danko, so SMER-om, HLAS-om, tak to, čo nám hovoria starostovia a jednoducho lokálni, projektoví manažéri, že sa veci nehýbu. No a dôsledok toho je, že máme, že máme takúto investičnú sekeru, pretože nikdy nevieme dorobiť projekt tak, aby, aby slúžil aj občanom.
A správne si tiež pomenoval, že, a tuto by som spojil ten argument, pred chvíľou vystupovala Zora Jaurová, ktorá to vysvetľovala na príklade kultúry, tak to isté sa deje v životnom prostredí. Inštitúcie sú vykostené, ale rezort má extra peniaze, ktoré, ktoré si môže manažovať sám. Teda v tomto prípade minister Taraba alebo v prípade kultúry zastupujúci minister pán, pán Machala. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem za tvoje vystúpenie, bolo to jedno z najlepších, ktoré sme tu počuli v tejto rozprave, čiže naozaj, naozaj ďakujem. A veľmi dobre si uviedol, že v akom stave je, je Slovensko. Slovensko kvôli smeráckym vládam má obrovský investičný dlh. Nie je dobudovaná základná infraštruktúra, cesty, diaľnice, vodovody, kanalizácie, ale aj pozrite sa, v akom stave sú, v akom stave je majetok štátu, napríklad budovy, ktoré, ktoré vídavame vo svojich mestách a obciach a teraz riešia, samozrejme, chujoviny ako vždy, aby zakryli svoju vlastnú neschopnosť, svoje, svoje hádky alebo potom riešia iba svoje záujmy. A toto robia posledných, od roku 2006, vždy, keď boli pri moci.
A ten výsledok je, že tá základná infraštruktúra jednoducho nie je na Slovensku dobudovaná ani zďaleka, ani tie diaľnice. Keď si pozrieme, v akom stave sú Poliaci, Česi alebo Maďari, sú ďaleko, ďaleko pred nami v investíciách. A o tomto by sme sa mali baviť.
Lenže na druhej strane potom tu máme ministrov rôznych a poslancov koaličných, ktorí rozprávajú, že vlastne progresívci tu vládli vlastne aj minulý rok, aj predtým. Vlastne my už tu 20 rokov vládneme, aj teraz pomaly sa budú tváriť, že my tu vládneme, lebo náhodou nejaký úradník príde do PS-ka, tak už on tu vládol. To je že tupá lož, ktorá sa tu používa a je to, je to že hrozné. Ak si myslíte, že vám niekto uverí, no tak ste na omyle.

To sú emócie, pán predsedajúci, viete, to sú emócie.
Pán Huliak, my sme si túto tému nevšimli len teraz. My tému vodovodu a kanalizácie riešime dlhodobo a vodaprevšetkých.sk je naša stránka, kde si môžete prečítať aj veľmi podrobnú históriu, stačí len gúglovať.
Ja len tak, že svoje boliestky s pánom Budajom si, prosím, riešte s pánom Budajom, ja si rovnako ako vy myslím, že bol katastrofálny minister. A v rámci tej iniciatívy voda pre všetkých s kolegyňou Hanuliakovou my sme docielili v predchádzajúcom období aspoň to, aby v envirofonde oprávnené náklady boli projektové dokumentácie.
Takže riešime to dlhodobo, venujeme sa tej téme, pán Hazucha, vám hovorím to isté, nezneužívame túto tému.
My sa jednoducho rozprávame s ľuďmi a počúvame, čo ich trápi, a zároveň chcem dodať, že sa asi nečudujem, že krajina je v takom stave, v akom sa nachádza, keď ju vedú ľudia, ktorí majú rovnako neambiciózny prístup k riešeniu problematike, ako vy vo svojej faktickej poznámke. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme.
Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie.
No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť.
On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor.
A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať.
No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne.
No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti.
Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu."

(Vymazať rámček.)

(Vymazať rámček.)
=====