23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, absolútne vítam tento návrh a určite ho podporím, pretože súdny zmier s Andrejom Babišom považujem za mimoriadne škandalózny, v českých aj slovenských archívoch je niekoľko dokumentov, ktoré nasvedčujú tomu, že vedome spolupracoval s komunistickou Štátnou bezpečnosťou a keby sa o to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok úprimne zaujímal, určite by dospel k rovnakému záveru. Som však presvedčený o tom, že ministra vnútra pravda o minulosti Andreja Babiša nezaujíma a svedčí o tom okrem iného aj ten tichý, zákulisný, netransparentný spôsob, akým bol tento zmier uzatvorený. Ďalej moje pochybnosti prehlbuje aj utajovaný právny posudok, ktorý minister Šutaj Eštok najprv sľúbil zverejniť a potom ním vedené ministerstvo odmietlo tento posudok zverejniť. Takže s ohľadom na tieto okolnosti vítam váš návrh, som za to, aby existoval nástroj, ako prehodnotiť súdne a právne takéto pokútne dohody, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o tom, či stoja na pravdivých základoch. Ja o tom teda pochybujem.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, plný súhlas. To, čo naozaj spravilo ministerstvo vnútra pod vedením pána ministra Šutaja Eštoka, je nehorázne. My si nemôžeme dovoliť naozaj lámať históriu cez koleno a hovoriť, že to, čo sa stalo v minulosti, sa nestalo a stalo sa to inak. História to potvrdila, v Ústave pamäti národa sú dokumenty, že pán Babiš bol agent ŠtB a je to holý fakt. To sa nedá zmeniť ani týmto rozhodnutím a nemôžeme to robiť ani do budúcnosti vzhľadom na to, že naozaj naše deti sa učia z minulosti a majú sa z nej poúčať a my všetci sa z nej máme poučiť, ale máme si históriu aj pamätať, aby sa neopakovala, aby sa to, čo robil komunizmus, režim komunistický na Slovensku aj v Českej republike, aby sa takáto situácia už nikdy nezopakovala. Čiže podporujem váš návrh a plne s ním súhlasím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, za vaše reakcie. Ja sa domnievam, že tento návrh zákona je vlastne výzva pre koalíciu a pre koaličných poslancov práve, práve s ohľadom aj na to, ako netransparentne došlo k samotnému súdnemu zmieru. Ako na základe mojej informácie nikto ani v rámci koalície netušil a nevedel, ani minister spravodlivosti Boris Susko, že k takémuto súdnemu zmieru sa schyľuje a takýto súdny zmier bol uzavretý. A mňa toto naozaj desí, ako je možné, že ani minister spravodlivosti proste o tomto nemal vedomosť a ani sa nevyjadril k otázke, či vôbec je možné takýto súdny zmier uzavrieť a jednoducho k takému súdnemu zmieru došlo. Jednoducho tento netransparentný, samozrejme, skrytý spôsob len nasvedčuje tomu, že ten dôvod pre uzavretie súdneho zmieru vôbec nebol ten, nejakým spôsobom, že by tam bola vôbec nejaká úvaha o tom, že by to malo byť v prospech ministerstva vnútra, že by tu bolo nejak viac argumentov smerujúcich k tomu, že toto je prospešné pre záujmy krajiny. Práve naopak, skôr to nasvedčuje tomu, že proste bolo to predmetom politických obchodov, že nakoniec v rámci samotnej volebnej kampane, ktorá súvisela aj s prezidentskými voľbami, ako keby toto bola zámena za to.
Ďakujem pekne.

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vlastne druhý návrh na túto pôdu parlamentu, okrem toho, že navrhujem...
=====

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vlastne druhý návrh na túto pôdu parlamentu, okrem toho, že navrhujem prijať tzv. lex Babiš, pretože priamo súvisí s tým, že tu bol uzatvorený naozaj bezprecedentný, hanebný súdny zmier medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Andrejom Babišom ohľadom toho, či bol, alebo nebol agentom ŠtB. A keďže je to tak hanebné, tak som presvedčená, že nielen to, že by bolo namieste prijať zákon, ktorý by umožnil tento súdny zmier otvoriť a dať priestor generálnemu prokurátorovi, aby sa o tom mohlo znovu konať a mohol o tom rozhodnúť na základe faktov v súdnom konaní súd, pretože tomu môžeme dôverovať a veriť, že to je tá nezávislá inštitúcia a nakoniec voči tomu rozhodnutiu prípadne by sa ešte mohlo brániť aj ministerstvo vnútro, Slovenská republika by mala za to, že to vyhodnotenie dôkazov podľa nej nebolo dostatočné a dôveryhodné.
A v tejto súvislosti ja si myslím, že treba sa trošku vrátiť, aj čo všetko predchádzalo tomu samotnému rozhodnutiu o súdnom zmieri, že jednoducho tu bolo aj nejaké rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré naopak skôr dávalo viac argumentov v prospech Slovenskej republiky, že práve v tomto spore by mohla byť úspešná. Ale ja poviem k tomu zopár slov, lebo potom by som skôr vystúpila v rozprave.
Poviem k tomu viac, ale na úvod ako navrhovateľka navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie k tomuto hanebnému súdnemu zmieru, osobitne s tým cieľom, aby sme priznali Ústavu pamäti národa to, že je to kľúčová inštitúcia pre vysporiadanie sa so zločinnou minulosťou komunistického režimu. A proste je to jednoducho aj vyjadrenie úcty k obetiam tohto zločineckého režimu, že toto je jednoducho namieste spraviť. A tak ako už tu bolo povedané v rámci rozpravy k samotnému lex Babiš, tak je na mieste, aby minister vnútra nám ukázal všetky tie analýzy, ktoré ho mali viesť k uzavretiu súdneho zmieru, pretože sme ich nevideli. Nechce nám ich ukázať. Chceme ich vidieť, na základe čoho sa rozhodol uzavrieť takýto súdny zmier. Pretože máme dôvodnú pochybnosť, že to nebolo nijako prospešné pre Slovenskú republiku. Aj to je súčasťou tohto uznesenia. A žiadame dôrazne vládu, aby do sporov o pochybnej minulosti kohokoľvek s ohľadom na zistenia Ústavu pamäti národa takýmto spôsobom nezasahovala a nespochybňovala tak úlohu nezávislých a nestranných súdov.
Ja si dovolím k tomu ešte povedať zopár slov v rámci rozpravy, ale toto si myslím, že na úvod stačí.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k schváleniu súdneho zmieru medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ing. Andrejom Babišom, tlač 567, vo výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 595 z 23. októbra 2024 pridelil predmetný návrh, tlač 567, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovávaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny neprerokoval návrh na prijatie uznesenia, tlač 567, keďže sa stal pred prerokovaním daného bodu na schôdzi výboru podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky neuznášaniaschopným. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja viem, že sme unavení, ale napriek tomu mi nedá proste jednoducho k tejto veci ešte povedať zopár slov. Lebo ja si myslím, že nielen preto, že som bola ministerka spravodlivosti, ale ja som bola tak šokovaná, keď som sa to dozvedela, že jednoducho nemohla som sa tu uspokojiť len s tým, že skúsim nejaký návrh zákona, ale áno, pokúšam sa primäť Národnú radu, aby prijala uznesenie a aby tu došlo k nejakému uvedomeniu, že proste všetko má nejaké hranice. Že sú nejaké hranice, ktoré má minister vnútra, ktoré má každý minister pri výkone svojej právomoci, ale to prekročenie tých hraníc nás jednoducho všetkých dobehne. To, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prekročil hranicu, ktorá súvisí s faktami ohľadom toho, či niekto je, alebo nie je agentom ŠtB, je hrubým prekročením hranice, ktorá mu nepatrí. Som o tom skalopevne presvedčená, že toto jednoducho nepatrí do výbavy ministra vnútra. On síce zastupuje Slovenskú republiku v týchto sporoch s danými osobami, ale to neznamená, že môže uzatvárať takéto súdne zmiery. Potom načo tu máme Ústav pamäti národa? Načo ho máme? Keď samotný Ústav pamäti národa nesúhlasil s takýmto súdnym zmierom, ani mu nebola daná možnosť, aby sa k tomu riadne vyjadril. Ani netušil, že vlastne k takémuto súdnemu zmieru dôjde. Ako sa potom Slovenská republika vysporiadáva so zločinmi komunizmu? Načo tu vlastne je ten Ústav pamäti národa, keď potom spory, ktoré sa ho týkajú, tak vlastne do tých sporov vôbec nie je priamo zapojený.
Ak takýmto spôsobom budeme naozaj pristupovať k inštitúciám na Slovenku a vidíme, že proste pristupujeme, že sa tu inštitúcie sa tu v pohode zo dňa na deň likvidujú. To, že došlo k likvidovaniu špeciálnej prokuratúry zo dňa na deň, že dochádza k likvidácii NAKA zo dňa na deň, kľúčovej inštitúcie pre boj s korupciou, nad tým nejakým spôsobom, samozrejme, nezatvoríme oči a nie sme schopní to prehltnúť, ale Ústav pamäti národa. Prečo Ústav pamäti národa? Čo zohral Ústav pamäti národa? Kde ho vidíte v rámci akej teraz politiky pomsty, voči akým predchádzajúcim vládam? To je pomsta teraz. Komu sa chcete pomstiť? Nerozumiem, že ako čo je toto za signál, ktorý sa vysiela v súvislosti s týmto súdnym zmierom. Veď to je jediný signál, že sa chcete vysmiať obetiam komunizmu. Jediný signál, ktorý týmto spôsobom vysielate.
Ten návrh uznesenia jednoducho daný pre koalíciu, aby sme dali, chcem dať priestor tomu sa možno spoločne nadýchnuť, že Ústav pamäti národa je tu pre nás všetkých dôležitá inštitúcia, aby sme pamätali, čo sa dialo za komunizmu a už nechceme, aby sa to vrátilo. Ak ste ochotní prehltnúť tento súdny zmier, tak to znamená, že pre vás žiadne vysporiadanie sa so zločineckou minulosťou komunistického režimu nie je namieste. A v tom prípade je to naozaj veľmi smutné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Veľmi presne ste pomenovali túto otázku, pani poslankyňa, pretože postoj k zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom nie je len takou klasickou politickou otázkou nejakého opozično-koaličného zápasu, ale tento zmier treba naozaj vnímať v širšom kontexte a v tom širšom kontexte je tento zmier v skutočnosti hodnotovou otázkou. Postojom k tomuto zmieru dávame my ako politici najavo, ako si ctíme obete komunizmu. Komunistický režim bol podľa zákona, ktorý prijala táto Národná rada, zločinným režimom. A Štátna bezpečnosť bola tajnou službou tohto zločinného režimu. Táto tajná služba prenasledovala ľudí, ktorí sa ničím neprevinili, len tým, že túžili po slobode prejavu, slova, vierovyznania a tak ďalej. Preto každý, kto vedome spolupracoval s týmto, s touto tajnou službou, sa má čelom postaviť k svojej minulosti. A my ako poslanci Národnej rady vyjadrujeme svoj hodnotový postoj tým, ako sa k minulosti týchto ľudí staviame. K minulosti ľudí, ktorí vedome spolupracovali s tajnou službou zločinného režimu. Preto je na úplne namieste, aby sme toto uznesenie prijali a prijatím tohto uznesenia dali najavo, že odsudzujeme tento režim a jeho vedomých spolupracovníkov.

Ďakujem veľmi pekne. Chvíľku som počkal, nech Gáborovi zaznie potlesk.
Povedali ste, že sme unavení, no nemyslím si, že sme unavení, to si nemyslím. Poslanci, ktorí sú unavení, sú doma.
Mňa zaujala veta, ktorú ste povedali, že ako sa naša spolo... vy ste sa vlastne spýtali, ako sa naša republika vysporiadala so zločinmi komunizmu. No nevysporiadala sa, lebo komunisti sa len pretransformovali na sociálnych demokratov a z komunistov, ktorí nás okrádali počas komunizmu, sa stali sociálni demokrati, ktorí nás okrádajú aj teraz a jednoducho sú to komunisti, ktorí nebudú sami seba trestať. Lebo po 1989. mne preskočili oči, keď som sa dozvedel v mojom okolí, čo za eštebákov a akí eštebáci boli v mojom okolí, ľudia, ktorých som poznal a nič sa im nestalo a tí ľudia donášali. Veď to máme, my sme mali premiéra Slovenskej republiky, ktorý bol evidovaný, doktor Mečiar, ktorý vytrhol zo spisov, vytrhol svoje správy o ňom z eštebáckych spisov. Takže viete, to je strašné, my tu máme spisovateľov, ktorí sú eštebáci a rozprávajú o demokracii. Tu v pléne máme eštebákov, ktorí si v pohode žijú. Ale smutné je, že vôbec to nevadí, komunistický režim, čo tu spôsoboval a robil a ŠtB bola štátom v štáte, nevadí to voličom Fica. Nevadí, že eštebáci ponižovali ľudí, zabíjali ľudí, zatvárali ľudí, týrali ľudí, žiadna sloboda tu nebola, keď sa niekto ozval, tak to bolo strašné. Ja som sa dozvedel, že jeden z mojich profesorov na gymnáziu o mne napísal, že dajte si na neho pozor, ten je veľmi výrečný. To bolo strašné. A on bol eštebák.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, využijem aj záverečné slovo, lebo naozaj toto považujem za veľmi vážnu vec. A tak ako povedali aj páni poslanci, ktorí sa zúčastnili rozpravy, toto je kľúčová hodnotová otázka. Akože je nám naozaj úplne jedno, čo sa tu dialo za komunizmu? Odsudzujeme to, alebo to neodsudzujeme? Lebo keď to odsudzujeme, no tak potom chceme, aby agenti ŠtB proste boli odsúdení spoločnosťou. Proste nechceme, aby sa tu takéto veci už diali, nechceme, aby tu ľudia na seba predsa donášali takýmto spôsobom, krivo. Veď toto nechceme. Nechceme tu už zločiny komunizmu, tak musíme predsa odsúdiť tých, ktorí ich páchali. Tak ak to neurobíme, znamená, že to odobrujeme. Že potom asi už nechceme Ústav pamäti národa. Proste spochybňujeme celú inštitúciu. Načo robí tú prácu? Načo sa tu ona vyjadruje, že vlastne je tu dostatok argumentov na preukázanie, že Andrej Babiš tým agentom ŠtB bol. Toto je kľúčová hodnotová otázka. Tak buď sa s tým vieme vysporiadať, alebo nevieme. Ale to, čo koalícia nám teraz priniesla cez tento súdny zmier, znamená, že tie zločiny komunizmu boli v poriadku. Toto ste priniesli tým súdnym zmierom. A buď to vyvrátite, alebo to jednoducho necháte tak. (Potlesk.)