23. schôdza

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa, ale prihlásil sa aj pán poslanec Pollák ako navrhovateľ.
Nech sa páči, dávam jemu prvému slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia predkladáme opäť so skupinou poslancov návrh zákona, ktorý má riešiť mechanizmus odškodnenia žien, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom. Tento návrh tu predkladáme pomerne dlho, ak sa vezme doba od minulého volebného obdobia až po dnešok, niekoľkokrát sme rozprávali o tých krivdách, ktoré sa páchali na ženách počas komunistického režimu, až do roku 2004, kedy sa potom, samozrejme, prijala legislatíva, ktorá už neumožňovala, aby sa naďalej mohli nejakým spôsobom ženy sterilizovať, alebo teda nezákonne sterilizovať.
Ja som iba rád, že sa nám podarilo túto tému otvoriť na tých najvyšších miestach, alebo teda na miestach, kde o tom môžeme rozhodovať, kým v minulosti to boli skôr nejaké neziskové organizácie alebo potom aj verejný ochranca práv z úst vtedajšej predsedkyne, alebo teda, áno, riaditeľky prof. Patakyovej, ktorá sa naozaj tejto téme rovnako venovala, tak sa nám podarilo počas minulého volebného obdobia doniesť túto tému na tie najvyššie poschodia politiky.
A ten prvý krok sme smerom k týmto ženám urobili. A to je ten, že vláda Slovenskej republiky z úst vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera sa ospravedlnila za tieto ohavnosti, ktoré sa páchali na ženách v komunistickom režime, a, samozrejme, že to týmto ohavnostiam prichádzali aj ženy počas... aj po komunistickom režime. Samozrejme, že odškodnenie či finančné, alebo v tomto prípade, áno, finančné, nejakým spôsobom neumožní, alebo teda nevráti späť etapu života tým ženám a berme to iba akúsi náplasť, cez ktorú, samozrejme, tie ženy naďalej budú krvácať, lebo nevrátime im späť to, čo im bolo vzaté.
A tieto ženy, ktoré predišli, alebo teda prišli k tomu, že, bohužiaľ, boli sterilizované na základe vtedajšej vyhlášky, alebo teda zákonov, ktoré umožňovali túto, túto, túto sterilizáciu, tak ich postretli naozaj veľmi nešťastné osudy. My sme počas minulého volebného obdobia tieto ženy prijali na prijali na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde som mal česť vlastne nejaký moment predsedať tomuto výboru ako dočasný predseda, keďže predsedu sme nemali, tak ako podpredseda som viedol tento výbor, a verte, že tie spovede, alebo teda výpovede tých žien boli veľmi emotívne a sme sa držali aj s ďalšími členmi tohto výboru, aby sme nepustili nejakú slzu.
O to viac si vážim naozaj že táto téma prišla aj do parlamentu a môžeme o nej rozprávať ako zástupcovia z menšiny, ktorí vlastne obhajujú túto tému smerom k ženám, ktoré poväčšine, áno, boli rómskej národnosti, kde vyhláška rozprávala, alebo teda hovorila čisto o cigánskom nejakom probléme, kde takýmto spôsobom sa vysporiadavali s tým, aby cigánsky problém kvázi neprerástol, aby nebolo umožnené cigánskym ženám viac rodiť. Aj toto sú vlastne zverstvá komunistického režimu. Áno, aj v našej komunite sú ľudia, ktorí nejakým spôsobom stále majú takú nostalgiu za komunistickým režimom, a hovoria, že počas komunizmu mali nejakú väčšiu istotu, ale jednoducho, alebo teda resp. že mohli pracovať. Áno, kým komunisti zobrali Rómom možno husle, tak demokracia lopatu, avšak také svetielko nádeje tu prišla Európska únia. V ’89. rovnako rovnako Rómovia stáli na tých námestiach a bojovali za takú tu lepšiu budúcnosť, len tu budúcnosť nevybojovali pre seba, ale pre každého iného, lebo po páde komunistického režimu Rómov v demokracii, v tej novodobej, čakali, nečakala taká možno jasná budúcnosť ako možno nás ostatných, menej pracovných príležitostí a tak ďalej.
Áno, svetielko nádeje tu prišla Európska únia, vstup do Európskej únie a európske projekty, vyčlenené peniaze na Rómov a my sme vďační naozaj za tento projekt Európskej únie a určite Rómovia sa budú byť za to, aby Slovensko patrilo naďalej do Európskej únie, lebo čerpáme z toho výhody, tak ako aj ostatní. Poznáme krivdy komunistického režimu. Aj v mojom prípade ide naozaj o to, aby sme možno aj tým Rómom, ktorí dnes môžu mať takú nostalgickú chvíľku a spomínať na komunistický režim, aby sme aj cez tieto činy hovorili o zverstvách komunistického režimu, lebo aj Rómovia majú svoje obete, aj skrz takýto návrh, ktorý neumožňoval viac podľa toho návrhu cigánskym ženám, aby viac rodili. Úprimne som rád, že aj pri kontakte s touto vládnou koalíciou minulý rok, myslím, v takomto čase padla otázka na ministra spravodlivosti, z môjho pohľadu najpovolanejšieho muža tejto vládnej koalície, smerom k tejto téme, že ako by sa on dokázal vysporiadať s touto témou, a som rád, že povedal – áno, že túto tému treba raz a navždy vyriešiť, a áno, mňa potešili tieto slová, aj preto som vlastne cez tieto návrhy zákonov, alebo teda cez tento návrh zákona vyzývam ministra spravodlivosti k tomu, aby sa naozaj podujal riešiť túto tému, lebo my sme si úplne vedomí toho, že my v opozícii zrejme tento návrh nejakým spôsobom nepretlačíme k tomu, aby vládna koalícia zaňho zahlasovala, iba z princípu, že ho podáva opozícia.
Ale tento návrh zákona, dámy a páni, bol pripravovaný ľuďmi z ministerstva spravodlivosti. S tými istými ľuďmi, ktorí sú tam aj dodnes. Áno, sú to odborníci. Dôležité pri tejto otázke je, že tí ľudia, ktorí vypracovali tento návrh zákona, ktorý som si ja osvojil, a od minulého volebného obdobia ho neustále predkladám a k tomu sa dostaneme vlastne, že prečo ho stále predkladám, bolo aj politické zadanie. A politické zadanie pri tomto návrhu zákona bolo také, aby pripravili návrh zákona, ktorý umožní, aby ženy, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom, boli naozaj odškodnené. A toto je veľmi dôležitý moment pri tomto návrhu, ktorý predkladáme.
Áno, my sme mali aj na výbore pre ľudské práva zástupcov z ministerstva spravodlivosti, konkrétne pani štátnu tajomníčku aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorí áno, však môžu komentovať tento návrh zákona a môžu mať iný pohľad na vec, ale v prvom rade sa musíme baviť o tom, či naozaj aj týmto ľuďom ide o to, aby sme umožnili a pripravili návrh zákona, ktorý umožní tieto ženy finančne kompenzovať za krivdy, ktoré sa stali v minulosti.
A toto je veľmi dôležitý moment. Ja mám ten pocit a mňa to mrzí, že to politické zadanie príde, áno, z ministerstva spravodlivosti vytvoriť nejaký, nejaký mechanizmus k tomu, aby sme tieto ženy, ktoré utrpeli krivdu v minulosti, odškodnili, avšak ten návrh zákona nemusí byť účinný, resp. nebudeme môcť odškodňovať tieto ženy, lebo budú potrebovať k tomu nehoráznu administratívu, a jednoducho dokumenty, ktoré dnes, bohužiaľ, nie sú k dispozícii a neboli k dispozícii už ani desiatky rokov pred dneškom.
A keď sa naozaj chceme baviť o tom, že sa chceme vysporiadať s krivdami komunistického režimu, musíme hľadať spôsoby, ako naozaj umožniť týmto ženám akúsi náplasť, cez ktorú budú krvácať. Áno, nevrátime im späť etapu života, ale budeme sa vedieť ako krajina, demokratická krajina vysporiadať s krivdami z minulosti. A môžeme si tu hovoriť, naozaj či sme sa vedeli vysporiadať s krivdami z minulosti v iných prípadoch – ja si myslím, že nie –, ale pri tejto téme mi to naozaj, pri tejto téme mi veľmi, veľmi, veľmi záleží na tom, aby raz tieto ženy, kým ešte žijú, boli odškodnené s tým, že ako krajina ukážeme, že v tomto prípade, áno, vieme sa vysporiadať s minulosťou.
A keď sa pýtate, prečo ho neustále predkladám, áno, správna otázka, že prečo ho predkladám neustále, keďže v minulom volebnom období sme vládli, a tento návrh zákona nebol prijatý. A ja akceptujem tento názor, aj keď ma niekto z koalície bude ním konfrontovať, lebo je pravdivý, bohužiaľ. Tento návrh zákona som predkladal opakovane, teda prvýkrát počas nášho volebného obdobia. Prvým čítaním prešiel. V druhom čítaní bol, prijali sa nejaké pripomienky k tomuto návrhu zákona, ktoré sme zapracovali, ale tesne predtým, dámy a páni, keď prišlo k hlasovaniu v druhom čítaní o tomto návrhu zákona, to bola posledná schôdza bývalej vládnej garnitúry, ktorá bola zarezaná pred hlasovaním v druhom čítaní. Boli sme takýto kúsok od toho (rečník prstami znázornil veľmi malý rozmer), naozaj aby sme sa ako demokratická krajina vysporiadali s krivdami komunistického režimu. Takýto kúsok. (Rečník prstami znázornil veľmi malý rozmer.) A dnes by sme neotravovali spoločnosť z môjho pohľadu, a teda z pohľadu možno nejakých koaličných poslancov, ktorí sa nemajú k tejto téme, avšak, okej, to je ich názor, nemali by sme o čom diskutovať.
A tým pádom mne nič iné neostáva, dámy a páni, aby som len neustále a neustále týmto návrhom, ja som si vedomý toho, čiže tento návrh zákona cez koalíciu neprejde, ale ja chcem pripomínať tejto vládnej koalícii, konkrétne ministrovi spravodlivosti, že my nezabúdame. Možno on má naozaj veľa roboty, však je minister, ale ja mu budem cez tento návrh zákona iba pripomínať jeho slová, že raz a navždy sa treba s touto témou vysporiadať, lebo to povedal minister spravodlivosti Boris Susko.
A ja opakovane budem hovoriť, áno, ja som počas minulého volebného obdobia obdivoval Borisa Suska s jeho konštruktívnymi pripomienkami k bodom, k rôznym bodom schôdzi a sám som bol niekedy akože presvedčený jeho argumentovaním, a neraz sa stalo, že aj my s nášho klubu sme zahlasovali za niektoré pripomienky Borisa Suska, preto si myslím, aby som, že Boris Susko tým, že je minister spravodlivosti, má veľa roboty, že moja práca bude v tomto volebnom období, pri tomto návrhu mu pripomínať, kým sa neprijme tento návrh zákona alebo kým koalícia nepríde s týmto návrhom zákona, kde naozaj som ochotný im odovzdať takto tento zákon, aby si ho osvojili (rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu), lebo toto je návrh, ktorý umožní, aby sa ženy, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom, aj odškodnili. A všetko to záleží od toho, aké zadanie dá ľuďom ministerstvo spravodlivosti, konkrétne minister Susko, alebo teda štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, či odškodniť tieto ženy, alebo neodškodniť tieto ženy. Všetko závisí od toho. Áno, dá sa pripraviť aj taký návrh zákona, ktorý bude pro forma predkladaný, a budú hovoriť o tom, že áno, pripravili nejaký návrh zákona, ktorý umožní týmto ženám nejakým spôsobom sa odškodniť, ale v skutočnosti nebude aktívny, resp. efektívny, a tieto ženy skôr budú trpieť na tom, lebo tak ako som povedal, žiadna dokumentácia zdravotná v tomto prípade neexistuje. Urobili sme zmeny, áno, prijali sme pripomienky NGO-viek, resp. neziskových organizácií, ktorí v tejto téme pracujú dlhodobo, a súhlasili sme s nimi. Rád by som o týchto pripomienkach potom možno hovoril ďalej v rozprave, ak teda vidím kolegov, ktorí sa prihlásili do faktických.
V tomto prípade som mal za potrebu hovoriť o takom tom duchu a jednoducho o princípe toho, že naozaj, ak chceme byť raz nejakou modernou demokraciou, tak sa musíme vysporiadať s činmi, ktoré sa v minulosti diali, aby sa v budúcnosti nediali.
Veľmi pekne ďakujem.

Na vaše vystúpenie dve faktické, pán poslanec Bužo, ako prvý a potom pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči máte, pán poslanec, slovo.

Ďakujem za slovo.
Áno, Peťo, tento návrh prinášame už viackrát do parlamentu a verím, že to odškodnenie, o ktorom sa tu bavíme, a vlastne tá krivda, ktorá bola spôsobená na ženách, ktoré už viac vo svojom živote nemohli mať deti, tak Slovenská republika sa s tým vysporiada, tak ako aj iné štáty. A takým príkladným štátom je Česká republika, kde naozaj došlo aj k ospravedlneniu sa, ale aj k takej náhrade tej finančnej. A vlastne tento návrh v sebe obsahuje tú druhú časť, náhradu tým poškodeným, je tam nejaká určitá suma, čo však nikdy nevykryje tú bolesť a ako keby znevýhodnenie voči ostatným rodinám alebo ostatným ženám, že viac už nemohli mať deti.
A tak preto vyzývam aj sám seba, možno opozičných (povedané so smiechom), ale aj ostatných poslancov v tejto snemovni, aby sme naozaj raz a navždy uzatvorili túto tému, a tak ukázali aj, aj takú ľudskosť, aj takú nášho štátu, že sa vieme vysporiadať aj s činmi z minulosti, ktoré boli spáchané či už na týchto ženách, alebo iné krivdy voči iným skupinám. A takéto návrhy alebo vysporiadanie svedčia iba o vyspelosti, zopakujem, a o ľudskosti.
Ďakujem za tento návrh.

Ďalší. Vystúpenie – pani poslankyňa Záborská.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Som tak trochu pamätníkom v tomto parlamente a pamätám si to, že prvýkrát táto téma bola otvorená buď za prvej, alebo druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ale myslím si, že prvej, čiže v rokoch ’98 až 2002, čiže je to skoro 25 rokov, čo sa nevieme vysporiadať s touto témou.
A ja skutočne, Peter, oceňujem tvoju aj trpezlivosť, aj takú cieľavedomosť a vytrvalosť, aby si opakovane podával tento, tento návrh. Musíme si uvedomiť, že to nie sú len, ako si to pomenoval, zverstvá nášho komunistického režimu, lebo aj ten, ktorý bol u nás, ale sú to, spomeňme si na Čínu, kde boli nútené sterilizácie robené z rovnakého dôvodu, z toho, aby sa proste, aby sa potlačila demografická krivka tejto, tejto skupiny ľudí. A aj počas môjho pôsobenia v Európskom parlamente som celých 15 rokov dávala v každej jednej správe, ktorá sa týkala rozvojovej politiky, pretože toto sa deje denne aj v krajinách tretieho sveta, v Afrike, v Južnej Amerike.
Čiže dotiahnime to dokonca. Ja skutočne chcem požiadať súčasnú koalíciu, aby za tento návrh zahlasovala, aby sme zo seba zmyli aspoň čiastočne tú vinu, na ktorej sa podieľame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Reagovať bude ešte pán poslanec Pollák.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku na mňa. Ďakujem ti, Anička, za podporné slová. Ja by som sa v tomto momente chcel prihovoriť koaličným poslancom. Vidím tu môjho kolegu z ľudskoprávneho výboru pána Hazuchu, o ktorom si nemyslím naozaj nič zlé, skôr ho beriem ako takého prirodzeného partnera aj v ľudskoprávnom výbore, že riešime veci. A môžeme mať odlišné názory na konkrétne veci, ale nikdy tam neprichádza do nejakých sporov. Povieme si svoje a na konci dňa nejakým spôsobom zahlasujeme. Oceňujem naozaj aj váš prístup k ľudskoprávnemu výboru, keďže ste tam podpredsedom, a mali sme možnosť byť aj na nejakom poslaneckom prieskume. Môže, nemusí vám to byť po chuti akože tie poslanecké prieskumy. Aj táto téma môže, nemusí vám byť po chuti.
Ja by som chcel vás požiadať, možno moje slová nebudú vypočuté na ministerstve spravodlivosti, ale verím, že vaše slová budú vypočuté na ministerstve spravodlivosti. Keby ste sa, keby ste boli taký dobrý, pán Hazucha a porozprávali s Borisom Suskom ako s ministrom spravodlivosti, ktorý v minulosti hovoril o tom, že túto tému treba raz a navždy vyriešiť, aby sa jej chopil. Ja som ochotný naozaj tento návrh zákona mu odovzdať, nech ho predkladá, lebo to vypracovali ľudia, ktorí dnes pracujú na ministerstve spravodlivosti.
Ja som si tento zákon osvojil, áno. Ak máte otázky, že v minulom volebnom období a tam som dával, že to neprešlo, tak to neprešlo tesne predtým, než schôdza bola zarezaná, vlastne v druhom čítaní sa o tom malo hlasovať. Dnes by som o tejto téme nemal dôvod rozprávať, lebo by sme boli vlastne vyriešení, hej.
Tak vás chcem iba touto cestou požiadať, pán Hazucha, keby ste mohli smerovať túto moju otázku na ministerstvo spravodlivosti, že keby s tým prídu, lebo po roku sa naozaj nič neudialo, hovoria o nejakej pracovnej skupine, že sa vytvorí na ministerstve spravodlivosti s ľuďmi, ktorí tento zákon vypracovali. A keď sa povie v týchto kruhoch vládnych, koaličných, že ide sa vytvoriť nejaká pracovná skupina, to znamená, že toto ide do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ďalšia v poradí na... v ústnej rozprave je prihlásená pani poslankyňa Škopová, dávam jej slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes pred vás predstupujem nielen ako poslankyňa Národnej rady, ale predovšetkým ako žena, matka, ako Rómka.
V prvom rade by som chcela poznamenať, že v tomto volebnom období majú Rómovia historicky najväčšie zastúpenie v parlamente. A práve vďaka tomuto úspechu môžu tu v Národnej rade Slovenskej republiky zaznievať aj hlasy tých, ktorí sú dlhodobo nevypočutí, utláčaní a diskriminovaní. Spoločne s mojimi kolegami dnes opätovne predkladáme návrh zákona, ktorý je viac než len právnym aktom. Tento návrh zákona je predovšetkým o stovkách rómskych žien, ktorým bolo bezcitne a nezákonne odobraté právo byť matkami, o ženách, ktoré boli v tých najzraniteľnejších okamihoch svojho života ponížené a oklamané. Návrh zákona je snahou uznať hlboké rany, ktoré tieto ženy nosia vo svojich srdciach, a snahou dať im aj symbolické zadosťučinenie.
Aj napriek tomu, že Slovensko je dnes demokratickým štátom, sme v našej krajine roky zatvárali oči pred touto obrovskou krivdou, ktorá postihla mnoho rómskych žien. Skúste si predstaviť tú bolesť, ktorou si museli tieto ženy prejsť bez poznania, že vám bola odňatá možnosť darovať život. Bolesť matky, ktorej telo bolo zneužité systémom, ktorému mala dôverovať.
Po dlhých rokoch prehliadania a mlčania sa štát týmto ženám v roku 2021 konečne ospravedlnil. Uznal, že tieto ženy boli zranené spôsobom, ktorý presahuje hranice fyzického poškodenia. Uznal, že práva týchto žien boli pošliapané, ich dôstojnosť bola potlačená a ich sny o rodine boli nenávratne vzaté. Uznal, že dejiny nášho štátu obsahujú aj takúto čiernu kapitolu, ktorá nás núti priznať si, že ako spoločnosť máme ešte dlhú cestu k úplnému pochopeniu spravodlivosti, rovnosti a rešpektu k právam každého jednotlivca.
Je však dôležité, aby sme pochopili, že táto kapitola v našich dejinách nie je len o nejakom dávnom čine, o niečom, čo patrí do minulosti. Rany, ktoré tieto ženy utrpeli, sa nedajú vymazať. Sú to rany, ktoré sprevádzajú ich každodenný život, a po tom, čo boli ich práva pošliapané, mnohé z nich sa stretli s odmietaním, opovrhovaním zo strany spoločnosti, ich partneri ich opustili, ich rodiny sa rozpadli. Stratili nielen možnosť priviesť na svet deti, ale často aj pocit vlastnej hodnoty a miesta v spoločnosti.
K týmto nezákonným sterilizáciám dochádzalo v rokoch 1966 až do roku 2004 v bývalom Československu a potom aj na Slovensku. Často k nim dochádzalo pod zámienkou ochrany ich zdravia, ale v skutočnosti išlo o postup, ktorý nemal nič spoločné so zachraňovaním života. Rómky sa stali obeťami diskriminačného systému, ktorý ich vnímal ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Odhaduje sa, že počet rómskych žien, ktoré boli nezákonne sterilizované, sa pohybuje v stovkách, pričom mnohé z nich sa spravodlivosti už nikdy nedočkali.
Na základe svedectiev a vyšetrovania dnes vieme, že k sterilizáciám dochádzalo rôznymi spôsobmi, predovšetkým bez riadneho informovaného súhlasu. No existujú aj prípady, kedy bola žena vystavená manipulácii či nátlaku. Častokrát o sterilizácii sa dozvedeli až po gynekologickom zákroku či operácii. Mnoho z týchto žien čelí doživotným zdravotným a psychickým problémom. Znovu pripomínam, že podľa dostupných štatistík boli nezákonne sterilizované stovky rómskych žien. Každá z nich má svoj príbeh a každá z nich má svoju bolesť. Niektoré z týchto žien sa rozhodlo mlčať zo strachu, zo zahanbenia alebo preto, že neveria, že by im niekto bol pomohol. Ďalšie, ktoré sa odvážili hovoriť, rozprávajú o systematickom zneužívaní dôvery, o manipulácii a o tom, ako ich najhlbšie obavy boli využité proti nim. Dovolím si prečítať pár svedectiev týchto žien, ktoré sa nachádzajú v správe vypracovanou poradňou pre občianske a ľudské práva.
Oľga bola donútená k sterilizácii pred dvomi rokmi počas pôrodu druhého dieťaťa a zároveň jej druhého cisárskeho rezu. Nevie, prečo bol potrebný cisársky rez. Keď čakala pred pôrodom na operačnom stole, v novej pôrodnici v Prešove, pristúpila k nej zdravotná sestra s papierom v ruke, povedala mi: „Ak znovu otehotnieš, zomrieš! Môžeš dokonca zomrieť rovno dnes, takže toto musíš podpísať!“ Preľakla som sa a podpísala som. Oľga nerozumela tomu, čo podpisovala. Vie len, že by chcela mať viac detí, a nemôže. Jej lekár ani jej zdravotná sestra Oľge nepodali vysvetlenie o jej zdravotnom stave, o tom, čo jej plánujú urobiť, alebo aké alternatívy má k dispozícii. Vedela len, že zomrie, ak nepodpíše papier, ktorý jej podstrčili. „Povedali, že to mám podpísať, lebo inak zomriem, tak čo som mala robiť? Biele ženy majú viac práv než rómske ženy. Toto by bielej žene neurobili.“
Takže je potrebné dodať, že argumentom o potrebe vykonať sterilizáciu z dôvodu, že išlo o život zachraňujúci úkon, sa štát neúspešne bránil ešte aj pred Európskym súdom. Ten odkázal na stanovisko Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov, že sterilizácia nikdy nie je život zachraňujúci úkon.
Dámy a páni, tieto príbehy sú však ľadovcom vrchu... len vrcholom ľadovca. Mne osobne písalo niekoľko žien, ktoré sa mi s podobnými skúsenosťami zdôverili. Je preto dôležité si uvedomiť, že tieto prípady neboli len individuálnym zlyhaním zo strany zdravotníkov, ale systémovou praktikou štátu, ktorá zasiahla značné množstvo rómskych žien. Boli to obete dlhodobých predsudkov a diskriminácie, ktoré sú v našej spoločnosti, žiaľ, prítomné aj dnes.
Na záver si dovolím poznamenať, že mnohí z koaličných poslancov o sebe hovorí ako o zástancoch života a konzervatívnych hodnôt. Svojím hlasovaním, vážení páni poslanci a poslankyne, máte možnosť tieto slová potvrdiť, pretože hlasovanie o tomto návrhu je aj o vyjadrení nesúhlasu s tým, aby štát svojvoľne odoberal ženám možnosť byť matkami.
V štáte, ktorý si ctí život a jeho ochranu, čo sú hodnoty, ktoré vychádzajú aj z našej ústavy a dohovorov, ktoré boli prijaté, je nutné, aby bolo takéto konanie odsúdené a obete odškodnené. Česká republika si už svoju povinnosť splnila, no Rómky na Slovensku na spravodlivosť stále čakajú.
A pokiaľ ide o predstaviteľov vládnej koalície či ich blízkych ľudí, Robert Fico má ústa plné porušovania ľudských práv. Vláda Roberta Fica napríklad odškodnila rodinu pána Krivočenka a hovorí sa aj o odškodnení ľudí z proruských Nočných vlkov. Zatiaľ čo tzv. „naši ľudia“ dostávajú rôzne formy odškodnenia či amnestie, rómske ženy, na ktorých bola spáchaná obrovská krivda, zostávajú zabudnuté. My však opätovne predkladáme návrh na odškodnenie rómskych žien a budeme ho predkladať dovtedy, kým tieto ženy nedostanú aspoň finančnú formu zadosťučinenia. Teraz má vládna koalícia príležitosť ukázať, že jej záleží aj na právach bežných ľudí.
A rovnako vyzývam splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Daška, aby sa ozval a postavil sa za rómske ženy. Tento zákon je dôležitým krokom k tomu, aby sme sa stali lepšou spoločnosťou, kde práva každej ženy, každého občana sú rešpektované a chránené.
Ďakujem. (Potlesk.)