23. schôdza

Ďakujem, pani poslankyňa.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa traja poslanci v poradí: pani poslankyňa Kosová, Horecký a pán poslanec Dostál.
Takže má slovo pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som neplánovala prihlásiť sa do rozpravy, pretože som mala za to, že sme aj s kolegyňou Tinou Gažovičovou boli dostatočne zrozumiteľné vo vzťahu k novele vysokoškolského zámeru, ale po týchto faktických poznámkach, ktoré teraz prišli, tak mám teda pocit, že asi zase nie. A zároveň sme pripravili aj nejaké pozmeňovacie zákony, ktoré vám pani kolegyňa jednoznačne teda vysvetlila zrozumiteľne, ale chápem, že sme opozičnou stranou a že teda koalícia nebude hlasovať za naše opozičné návrhy, a preto pociťujem potrebu naozaj sa ešte dodatočne k tomu vyjadriť a ozrejmiť, prečo je podľa nás táto vysokoškolská novela naozaj obrovským krokom späť, a dúfam, že možno čiastočne vám aj odpoviem na to, čo ste hovorili a čo pani Gažovičová nestihla.
To, čo nám prekáža na novele vysokoškolského zákona, je to, máme za to, že tým skutočným zámerom tejto novely nie je naozaj skvalitňovanie vysokého školstva, ale že je to viac-menej len deklaratívne, pretože to vyzerá tak, že tie rozhodovacie procesy zostanú v rukách spriaznených ľudí s vedením univerzít. A máme za to, že možno minister v nejakej dobrej vôle vyjsť v ústrety akademickému prostrediu týmto tlakom a snahám podľahol, lebo sa mi nechce veriť, že by toto považoval za dobré riešenie.
Táto novela opätovne uzatvára akademické prostredie. Znižuje sa vplyv ľudí z externého prostredia. Ak znížime vplyv ľudí z externého prostredia a zvýšime vplyv ľudí akademického prostredia, tak to automaticky uzavrieme, pretože prečo sme otvárali tie vysoké školy? Aby tam prišli nejaké nové inovatívne nápady dovnútra. Ale pokiaľ znížime zase počet ľudí z externého prostredia tak, že budeme potrebovať len nadpolovičnú väčšinu, tak pri niektorých dôležitých rozhodnutiach, ako napríklad pri rozpočte, tento hlas bude absolútne ponížený z externého prostredia, oni vôbec nebudú musieť ani hlasovať, však načo, keď... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, o správnej ra... (Reakcia navrhovateľa.) Tak boli na polovicu, nie? Ako zase mi vstupujete, pán minister, môžeme sa potom o tom podebatiť, lebo aj minule ste mi vstúpil a potom som nevedela, kde som, tak to už radšej nebudem riskovať.
Druhá vec, ktorá nám prekáža, je, že správna rada sa opätovne podľa nás tým pádom dostáva do područia senátu a bude tým pádom sledovať len svoj vlastný záujem a nie potreby spoločnosti. A tu by som rada narazila aj na ten plán obnovy a vere... obnovy a odolnosti, o čom ste hovorili, že v podstate to nie je v súlade. No práve naopak, my keď znížime ten počet ľudí z externého prostredia, tak to nebude v súlade s plánom obnovy a odolnosti, pretože tam sa hovorí o tom, že my musíme sledovať verejný záujem a potreby spoločnosti. A kto reprezentuje verejný záujem? Ľudia z externého prostredia, kvalifikovaní odborníci.
Takže vy sa na to pozeráte úplne z opačnej strany ako my. To je ako dva rozdielne svety, dve bubliny, ktoré sa jednoducho ako keby nevedeli zhodnúť v tom názore na to, čo je transparentnosť. Podľa nás nie je transparentnosť to, že tam bude viacej ľudí z akademického prostredia, ktorí si budú vlastne rozhodovať o svojich vnútorných procesoch a nepustia do rozhodovania ľudí, ktorí tam prinášajú nejaké iné, ja neviem, názory, príklad dobrej praxe z externého prostredia. My sa na to pozeráme takto.
Okrem toho sme hovorili o tom, že aj členovia komisie budú mať menšiu kvalifikáciu a výber kandidátov sa dostane pod kontrolu dekana. A zase je to len uzatvorenie univerzít. A potom sme hovorili o tom, že orgány, ktorých názor musel byť predtým braný v úvahu v niektorých dôležitých strategických rozhodovaniach, že sa museli vyjadriť a museli aj schváliť niektoré strategické dokumenty, tak teraz sa už nebudú musieť k tomu vyjadrovať napriek tomu, že ich budú musieť implementovať. O tom sme hovorili. Čiže to nie je nejakým spôsobom obmedzovanie právomocí? Takže toto je ten náš problém, že v oblasti transparentnosti rozhodovacích procesov, posilňovania vnútornej integrácie vysokých škôl a efektivity riadenia máme zásadné pripomienky, lebo sa na to pozeráme úplne zrejme z opačnej strany ako vy.
Ja by som sa však rada ešte vyjadrila aj k niektorým pozmeňovacím návrhom, ktoré sme mali na výbore a kde som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť, pretože je tam niekoľko vecí v tej spoločnej správe, na ktoré by som rada dostala odpoveď a budem veľmi vďačná, ak mi pán minister na ne odpovie. Je tam napríklad opatrenie, že po novom budú môcť vysoké školy prijať úver, ak celková suma dlhu neprekročí 80 %, kým predtým bola táto hranica nastavená na šesťdesiatich percentách. Mne to na prvú znie, ako keby sme zvyšovali riziko zadlžovania vysokých škôl, čo môže, samozrejme, veľmi negatívne ovplyvniť finančnú stabilitu vysokých škôl, keď zvýšite percento zadlženia, hej? Takže mám tu vlastne dve otázky. Tá prvá je, že na akom základe vznikla vlastne táto myšlienka zvýšiť toto percento, z čoho to vychádza. Máme k tomu nejaké dáta, prečo to potrebujeme? A ja by som len poprosila, keby sme nehovorili o tom, že to vychádza z aplikačnej praxe, lebo toto už je akože zdôvodnenie par excellence, potrebujeme teda konkrétne veci a nielen takéto vágne komentáre.
A druhá moja otázka znie, že v prípade, že sa teda univerzity dostanú do nejakej platobnej neschopnosti a nebudú môcť spĺňať, platiť teda svoje záväzky, tak kto to zaplatí. Štát? Za tie univerzity, keď to nebudú zvládať?
Druhá vec. Z tých pozmeňovacích návrhov som sa dozvedela, že vymenovanie profesorov nielenže bude prechádzať cez sito ministerstva, ktoré má tieto návrhy posudzovať, ale že dokonca prezident Slovenskej republiky môže z dôvodu pochybností profesora nevymenovať. A prepáčte, ale ja tomuto akože fakt vôbec nerozumiem a znova sa pýtam, že z akej praxe vlastne vychádza toto, pretože ja si naozaj úprimne nepamätám, že by sme doteraz mali nejaký prípad, že by prezident Slovenskej republiky nevymenoval profesora. A okrem toho, ja neviem, myslíme si, že je toto akože ten správny krok, správny smer, ktorým by sme sa mali ako vyvíjať vo vzťahu k nejakej transparentnosti a... Mne to príde skôr, viete, ako keby sme znevažovali rozhodnutie vedeckej rady, ktorá vlastne rozhoduje o vymenovaní profesorov, však tam sú tí odborníci, ktorí dávajú tú klasifikáciu profesorovi, ja neviem, v oblasti medicíny, fyziky a, ja neviem, iných prírodných vied. A neviem teda o tom, že by na ministerstve boli takíto kvalifikovaní ľudia alebo v kancelárii, v úrade prezidenta že by tam boli takí kvalifikovaní ľudia, ktorí by vedeli zhodnotiť, či ten človek si zaslúži tú profesúru, alebo nie, pretože my predsa nehodnotíme osobnosť tých profesorov, ale to, čo vypracovali ako prácu (povedané s pobavením) a jeho odbornosť v tej téme. Takže nechápem vôbec toto opatrenie a za akým účelom sa to tam vlastne nachádza.
No a napokon, ak dovolíte, odhliadnem od toho faktu, že spoločná správa obsahuje aj prílepky, ktorá sa týka zákona o správe majetku a je tam aj zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktoré vôbec neprešli medzirezortným pripomienkovacím konaním, čo je, samozrejme, v rozpore s legislatívnymi pravidlami, ale nad tým sa už asi ani nemusíme pozastavovať, pretože to pre túto koalíciu v podstate nie je ničím výnimočným. Problémom však je to, čo obsahuje táto úprava zákona najmä o Fonde na podporu vzdelávania, pretože týmto pozmeňovacím návrhom sa opätovne mení počet členov rady fondu a to tak, že sa mení z pôvodných sedem na deväť, pričom ministerstvo školstva bude mať o dvoch nominantov v tejto rade viac. Čiže ak to vezmeme summa summarum, tam bude päť ľudí z ministerstva školstva, jeden z ministerstva financií, no a tí zvyšní traja teda budú zo študentskej rady, čo, samozrejme, sa tým pádom mi derie do úst otázka, že či tu nemáme nejaké obavy o politické ovládnutie fondu. A je to zaujímavé najmä v tom kontexte, že keď sme sa rozprávali o tých počtoch členov v správnych radách, tak tam sme znižovali počty ľudí z externého prostredia, ktoré nominuje ministerstvo školstva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Prvý v poradí, pán poslanec Habánik, máte slovo

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi reagovať.
Čo sa týka toho dlhodobého zámeru, tak dovolil by som upriamiť vašu pozornosť, pani poslankyňa, na odsek 4 spoločnej správy, kde sme vlastne vyhoveli aj požiadavke rady vysokých škôl a ďalších a vrátili sme do schvaľovania celý ten proces schvaľovania dlhodobého zámeru naspäť do pôsobnosti akademického senátu, tak je tá debata už bezpredmetná z môjho pohľadu.
Čo sa týka toho čísla 60 a 80 pri, ako možnosť čerpať úver, pozor, čítajte to presne, to je len z prostriedkov, ktoré sú mimo dotácie zo štátneho rozpočtu, čiže len z tých prostriedkov, ktoré si verejná vysoká škola zarobí v danom, a teda resp. v predchádzajúcom kalendárnom roku s vlastnou činnosťou. Takže tam sa len mierne zvyšuje ten limit a vnímajte to aj v súvislosti s ďalším ustanovením tej spoločnej správy, kde sa rozširuje možnosť, alebo sa rozšíri možnosť pre verejné vysoké školy získať úver na rekonštrukciu internátov aj zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Takže to je v tejto, v tejto súvislosti.
Čo sa týka, správna rada aj akademický senát, keď volí členov správnej rady, nevolí ich zvnútra školy. Verejná vysoká škola musí vypísať konanie na voľbu členov správnej rady a títo prichádzajú z externého prostredia. Takže my žiadny externý prvok aj v prípade správnej rady nijakým spôsobom neoslabujeme.
Ďakujem.

Ďakujem.
Skôr než odovzdám slovo pánovi Mažgútovi, chcem pozdraviť na balkóne študentov zo Strednej zdravotníckej školy z Považskej Bystrice. Vitajte!
A teraz už má slovo pán poslanec Mažgút.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rovnako vítam aj ja, keď mám teda už mikrofón.
Pani kolegyňa, ja sa dotknem, resp. zareagujem len na tú jednu konkrétnu časť, v ktorej ste hovorili o nejakých pochybnostiach pri vymenovaní, vymenovávaní profesorov. Tak bez ohľadu na to, aby som išiel do nejakej ďalekej minulosti, tak zhodou okolností pár dní dozadu jeden denník informoval o tom, kto sa má stať novým veľvyslancom v Českej republike. Je to profesor Martin Muranský, pri ktorom práve vaša pani prezidentka v minulosti mala pochybnosti a niekoľko mesiacov ho nevymenovala za profesora. Čiže nieže nestáva sa to, stáva sa to, a dokonca sa to stalo vašej pani prezidentke. Čiže len toľko.

Ďakujem.
Ďalší v poradí bude, prihlásený do ústnej rozpravy, pán poslanec Horecký vystupovať. Nech sa páči, máte slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pani predsedníčka nášho výboru, dámy, páni a študenti tam hore na balkóne, zákon o vysokých školách je veľmi dôležitý zákon, pretože nastavuje potrebnú zmenu v budúcnosti, šancu pre lepšiu budúcnosť v našej krajine.
Vysoké školy a vysokoškolsky vzdelaní odborníci sú nádejou pre túto krajinu, že sa nám podarí prechod k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, ktorá dnes vyžaduje špičkovo pripravených kvalifikovaných ľudí. V tejto podobe, ako vláda predkladá, pán minister školstva, tento návrh zákona, tak ho vnímam aj na základe toho, že som bol trošku prítomný pri tom procese, ako menšie zmeny, ktoré reflektujú nejaký dialóg konsenzuálny medzi aktérmi vo vysokoškolskom vzdelávaní, to znamená Slovenskou rektorskou konferenciou, Konzorciom U10+, reprezentáciami vysokých škôl, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl a tak ďalej.
Vnímam, že naše vysoké školy sú dlhodobo povedzme, trošku to tak poviem, ako štát v štáte. My sme im roky dozadu dali autonómiu, ktorú vysoké školy potrebujú, ale bolo to v čase, kedy ešte neboli nastavené lepšie princípy fungovania vysokých škôl. Oveľa ťažšie sa nastavujú už v rozbehnutom procese. Pokúšame sa to urobiť prostriedkami, ktoré sú vo svete vyskúšané, ako je hodnotenie zahraničnými hodnotiteľmi, ako prebehlo v roku 2022, keď som bol minister školstva, VER 2022. Pokúšame sa to urobiť prostredníctvom výkonnostných zmlúv. Pokúšame sa to urobiť na základe konsenzuálneho dohodu, nejakej objednávky štátu voči vysokým školám a potom garantovania, že štát doručí vysokým školám to, čo potrebujú na splnenie tejto objednávky.
Toto sú všetko veci, ktoré však presahujú rámec tejto vládnej novely. Ja som počul, dúfam, že som to pochopil správne, pán minister, že touto, nazvem to, menšou novelou vysokoškolského zákona nekončíme, že je treba pripraviť vysokoškolský zákon, ktorý zásadne bude upravovať tieto podmienky. Tú dnešnú novelu vnímam ako určité zjednodušenie procesov, ako nejaké prvé reflexie na to, čo som hovoril. Ale to, čo táto krajina naozaj potrebuje, je, aby, poviem len príklad, aby sa umožnilo prepojenie vysokoškolského akademického výskumného sektora s biznisom, s podnikaním, so súkromným sektorom a zároveň aby tu boli nastavené jasné pravidlá aj zo strany štátu, ktorý nie nejakým etatizmom alebo dirigizmom bude riadiť vysoké školy ako regionálne školstvo, ale ktorý tú autonómiu obnoví na dobre fungujúcich princípoch. A toto bude predmetom aj môjho záujmu ako poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorý sa tomuto už mal príležitosť venovať. Tu sme pripravení pozorne sledovať vývoj v tejto veci legislatívny a keď bude záujem, tak aj, samozrejme, ako konštruktívna opozícia pri tom participovať.
Ukážem jeden príklad. Keď dnes máme na vysokých, na vysokej škole predstavte si nejakého talentovaného človeka, ktorý sa rozhodol žiť radšej na Slovensku, nejsť na nejakú prestížnu univerzitu, kde si môže pripísať k platu jednu nulu, na konci ale, pred desatinnou čiarkou, a tento človek, ktorý je schopný produkovať až na úroveň objavu, až na úroveň patentu, často to robí iba vďaka tomu, že má aj nejaký zahraničný grant. Ak však prinesie nejaký objav, patent, vynález, nejaký produkt svojej tvorivej a vedeckej, výskumnej činnosti až do roviny aplikačnej praxe, tak tento produkt je majetkom univerzity. Nie každé vedenie univerzity je natoľko osvietené, seriózne, nie sú pravidlá tak nastavené, aby bola záruka, že tento tvorivý vedec, tento výskumník a vysokoškolský pedagóg povedzme, je, potom benefituje, profituje z tohto svojho, svojho plodu práce. Vysoká škola môže kapitalizovať tento jeho produkt, môže ho predať a on z toho nemusí mať nič. Môže dostať nejakú koncoročnú odmenu. Toto nie je obvinenie vedeniu vysokých škôl, len ukazujem, aké pravidlá sú a ako sa dajú zle použiť.
Zároveň si predstavte, že by súkromný sektor, tak ako to poznáme v iných univerzitách, Massachussettský technický inštitút, Stanford University, Brown University, Aalto University vo Fínsku, celý, tá šnúra sa dá vymenovať, kde sú otvorené vstupu súkromného kapitálu investorom, ktorí za férových podmienok potom majú podiel na kapitalizácii takýchto produktov a oplatí sa im to investovať. V prípade Slovenska by museli investovať do vysokoškolského prostredia a do výskumu jednoducho už raz zdanené peniaze a nemajú z toho nič len dobrý pocit, že sú donori alebo teda altruisti, filantropi, ktorí toto podporujú. My potrebujeme, ak chceme rozhýbať ekonomiku Slovenska, naozaj s tým, čo deklarujeme ako politici naskrz celého politického spektra, s vyššou pridanou hodnotou v rámci hospodárstva, s vyššou efektivitou, čo povedie k razantne vyššej životnej úrovni obyvateľov Slovenska, tak potrebujeme pripraviť priestor, aby sa takéto veci dali s napojením na medzinárodnú sieť vysokých škôl a výskumu, aby sa dali aj v podmienkach slovenského školstva robiť. Nato potrebujeme vysoké školy otvoriť tejto spolupráci aj s inými zdrojmi, s iným kapitálom. Potrebujeme využiť to, že sme sa dostali s našou SAAVŠ do EQAR-u, že sme prešli procesom plošnej akreditácie vysokých škôl, kedy si už ony samy budú akreditovať svoje študijné programy, kedy môžu obsadzovať pozície profesorov tak, ako sme hovorili, funkčné pozície docentov, profesorov.
Viete, tiež aj k tomuto, keďže je to len ústna rozprava, som len tak prišiel pre zmenený program bez aj pozmeňujúceho návrhu v tejto chvíli, tak poviem ešte jeden príklad. Bol som svedkom toho, ako jeden muž, nebudem ho menovať, pracovník na univerzite, ktorý je veľmi uznávaný v svojom odbore, veľká, malá vedecká rada ho navrhla na profesúru, má funkčné miesto profesora, tak automaticky bola posunutá jeho nominácia na SAAVŠ, kde voči dvom vedeckým radám, odporúčaniu rektorky, dekanky, dekana, tak prišlo k tomu, že jeden anonymný pracovník na SAAVŠ posúdil, že tento muž sa ide inaugurovať v oblasti, v ktorej, v inej, než v ktorej publikuje. Toto posúdenie bolo veľmi subjektívne. Preto ja vítam, že musíme sa venovať aj týmto mechanizmom, nemôže to byť také nevyvážené, že jeden pracovník SAAVŠ verzus malá a veľká vedecká rada.
Zároveň chcem pri tejto príležitosti poďakovať za to, že bol vo výbore prijatý pozmeňujúci návrh z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa týka toho, aby financie povedzme z európskych, z Európskej únie mohli byť použité aj na podporu činnosti konzorcií. V pláne obnovy a odolnosti bol podľa mňa napísaný príliš ambiciózny a neprediskutovaný cieľ, v pôvodnom pláne, tvrdé spájanie vysokých škôl pod jednu strechu, pod jedno IČO. Toto neprijali vysoké školy. Podarilo sa vyrokovať ešte za mňa, aby sme mohli zmeniť toto na mäkké spájanie, tvorbu konzorcií, jednokonzorcie už máme U10+ a ďalšie štyri idú vzniknúť. Nebuďme krajina večných začiatkov, že niečo podporíme len na začiatku a potom už poručeno Pánu Bohu, nech si to nejak žije. Preto som rád, že bol prijatý pozmeňovák, aby sa z týchto peňazí dala, dali použiť na priamu dotáciu aj na činnosť týchto konzorcií, pretože tá má zmysel. My ich nezakladáme predsa preto, aby sme si odfajkli míľnik POO, ale preto, aby tieto konzorciá robili užitočnú činnosť pre univerzity, pre vysokoškolákov, tak aby títo nemali dôvody odísť z tejto republiky a stratíme to veľmi vzácne a najcennejšie ľudské zdroje, ale aby mohli žiť, pracovať, vzdelávať sa a produkovať tu v prospech občanov a celého Slovenska.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie jedna faktická.
Pán poslanec Habánik, máte slovo.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec, ale dovolím si len tak možno ozrejmiť ešte tú jednu vec, ktorá sa týka kapitalizácie výsledkov získaných výskumom a vývojom do praxe. Tie verejné vysoké školy, ktoré majú založené centrá transferu technológií a boli aj súčasťou národného projektu centra vedecko-technických informácií a je ich asi desať, má už dnes implementované smernice a pravidlá rozdelenia úžitku získaného či už patentom, úžitkovým vzorom, alebo technológiou, ktorá vstupuje do komercionalizácie. Takže sú školy, ktoré dnes pravidlá majú a pokrývajú aj autorov týchto patentov úžitkových vzorov alebo nositeľov nových technológií. Tie, ktoré sa komercionalizujú. Čiže tie pravidlá fungujú, nehovorím, že na všetkých vysokých školách, ale máme na Slovensku vysoké školy, kde tieto pravidlá fungujú.
Ďakujem.