23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem pekne aj za to, že ste privítali študentov zo školy, lebo tento návrh zákona sa bude týkať aj ich, lebo aj im zrušíme dva dni pracovného pokoja, alebo teda výučby, kedy by mali mať voľno, lebo učitelia do roboty chodiť budú a študenti takisto, hej, ak im teda SaS-ka zruší či 6. január, alebo potom 1. máj.
Ja som mal taký pocit, Marián, že vyhováraš sa na sviatky a že vlastne krajina kvôli tomu chudobnie. Nie. Krajina chudobnie kvôli tomu, kto nám vládne. (Potlesk.)
Tie, tie sviatky, tie sviatky nás z biedy jednoducho nevytrhnú, a keď celosvetový trend je, aby sa znižoval počet pracovných dní, tak ja som myslel, že SaS-ka je naozaj tá moderná strana, ktorá bude vlastne v tých trendoch nejakým spôsobom chodiť, ale vy idete úplne opačným smerom, a teda chcete pridať Slovákom a Slovenkám, aby mali viac tých dní, kedy budú chodiť do roboty. Ja si myslím, že otvoriť celoslovenskú diskusiu o tomto návrhu, ja neviem, či nájde porozumenie v niektorých kruhoch, a áno, však opozícia je o tom, aby kontrolovala vládu, kritizovala, ale ak teda máme brať naozaj závažné slová Roberta Fica, že teda majú v pláne, alebo teda aspoň rozprávajú o štvordňovom pracovnom týždni, tak u mňa to pochopenie má a určite, lebo aj naša strana navrhuje skôr takéto riešenie.
A určite súhlasím s mojím predrečníkom Jozefom Pročkom, ktorý hovoril o efektivite práce. Možno toho by ste sa mali držať v SaS-ke.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Asi nie, či? Pán Viskupič chce reagovať na faktické?
Nechce vystúpiť ako navrhovateľ, chce reagovať na faktické. (Reakcia z pléna.)

Dobre. Podarilo sa. Ďakujem pekne zasa za, za faktické poznámky.
A ja poviem teda áno. Jožko so mnou nesúhlasí, ale ja s ním absolútne súhlasím. Nedá sa v rozprave povedať všetko, ale veď toho som sa držal. Ono aj, aj tá... to USA, to, že nás predbiehajú, je práve preto, že im rastie produktivita práce na hlavu, hej. Áno, áno, o tom to je a to len potvrdzujem. Zásadný a základný problém Slovenska je nízka produktivita práce. To, to sa nijak nevylučuje a to je, je to tak.
My sme na... veľmi nízko v rebríčku produktivity práce aj v Európskej únii a Európska únia je veľmi nízko v produktivite práce oproti USA, hej, ale od toho sa potom odvíja to všetko, čo som hovoril. Proste najprv musíme mať na rakúske dôchodky a to znamená musíme mať rakúsku produktivitu a potom môžeme mať aj rakúsky sociálny systém, ale nedá sa mať rakúsky sociálny systém so slovenskou produktivitou práce. Čiže toto, toto s pánmi úplne súhlasím a ja si myslím, že teda zrovna ja som asi príklad poslanca, ktorý skutočne rieši aj predkladá zákony, ktoré, samozrejme, chcú a majú za cieľ zvyšovať produktivitu práce.
Ja som ten, kto hovorí o tom, že Slovensko musí, samozrejme, inovovať, veď to som tam spomínal. Ak hovoríme o inováciách, a že ak máme a podporujeme inovačný potenciál, no tak to nerobíme nič iné, než podporujeme produktivitu práce, takže takto.
Ale ešte raz, ďakujem veľmi pekne za, za faktické poznámky.
Ďakujem.

Ďakujem. Pokračujeme v rozprave.
Jediný prihlásený ústne do rozpravy pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sviatky, pamätné dni, symboly majú v živote štátu alebo národa obrovskú silu. Veď spomeniem len z nedávnej minulosti 17. november, 17. novembra, na sviatok, kedy nacisti zavraždili pražského študenta aj ďalších študentov, sa zhromaždili študenti a na tejto symbolike, na tejto sile tej spomienky padol komunistický režim.
Štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Ony hovoria o tom, že čo sú, čo sú tie základné bolidy krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva, si pamätám, ako knieža Schwarzenberg nám hovoril, že Otto von Habsburg hovoril, že čo to je, toto má byť Ústava Európskej únie, veď tá nemá žiadnu doktrínu!
Proste štát bez doktríny nemôže existovať. Nemôže byť len akosi, by som povedal, výrobnou jednotkou, kde sa ľudia majú lepšie. Ľudia potrebujú žiť aj so sviatkom.
Ja som bol kritik prvej vlády Vladimíra Mečiara aj som stál v opozícii, ale musím uznať, že oni vlastne ukotvili tie základné štátne sviatky do, do ústavy. Z nich sa to potom prebralo do Vatikánskych zmlúv a ďalších zmlúv. A treba im, treba im uznať, že oni vyšli v ústrety základným cirkvám, ktoré sú na Slovensku. Vyšli v ústrety evanjelikom, alebo protestantským cirkvám, že dali Veľký piatok ako štátny sviatok, ten nebol. A vyšli v ústrety východným kresťanom, že dali 6. január ako Vianoce východných kresťanov. A to malo obrovský význam. Katolíci dostali teda mariánsky sviatok, bol určený 15. september, či to nemal byť radšej 15. august ako sviatok, ktorý sa v Európe najviac svätí, k tomu nebudem teraz polemizovať. Ale v každom prípade, 6. január sú Vianoce východných cirkví na Slovensku.
Vieme, že v ’50. roku v apríli bola zrušená gréckokatolícka cirkev a časť z nej bola násilne vtlačená do pravoslávia. A tí, ktorí sa vzopreli, tí odišli, boli vysťahovaní do českého pohraničia a biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie a zomrel potom aj vo väzení. A biskup Hopko takisto ako symbol gréckokatolíckej cirkvi. V ’68. roku Gustáv Husák bol ten, ktorý podpísal dekrét, že gréckokatolická cirkev bola obnovená, ale len čiastočne, pretože v tých kostoloch zostali ďalej pravoslávni veriaci. Ruskej pravoslávnej cirkvi. A v ’89. došlo k absolútnemu zlomu, a najmä po odchode sovietskych vojsk sa ukázalo, že aj pravoslávna cirkev je momentálne, by som povedal, že bez akéhosi mentora. Ale práve vtedy, práve vtedy sme im chytili stranu, práve vtedy sme povedali, že oni musia mať zabezpečený chod svojich bohoslužieb, oni musia mať zabezpečený svoj normálny náboženský život. A potom spolu s predsedom vlády Čarnogurským, ktorý veľkoryso určil, že ak opustia nejaký kostol pravoslávni, dostanú 10 mil. korún na... slovenských korún na, na stavbu nového kostola, a ak opustia faru, 2 mil. dostanú na stavbu fary.
A tak sa oni postupne dostali preč a v roku 2000 sme stiahli, aj pravoslávna cirkev, aj gréckokatolícka stiahli všetky žaloby na seba, podpísala sa zmluva u premiéra Dzurindu a potom si pamätám, ako prišiel na Slovensko predseda Svetovej rady tých cirkví zo Ženevy a povedal, že nepozná krajinu, nepozná krajinu, kde by bola taká tolerancia vzájomná medzicirkevná ako práve na Slovensku, a osobitne medzi týmito dvomi cirkvami, ktoré sú nejakým spôsobom konkurenčné. To znamená že tí gréckokatolíci sa odtrhli nejako od pravoslávia tou Uniatskou dohodou a stali sa súčasťou teda rímskej cirkvi.
My si možno ani neuvedomujeme, že Prešov je v úzadí pri... Prešov je v úzadí pri Košiciach, lebo predsa je to metropola so všetkou kultúrou, a Prešov je unikátne mesto, že sú tam štyri hlavné európske náboženstvá. Sú tam katolíci, sú tam, majú tam evanjelici svojho biskupa, majú tam pravoslávni svojho biskupa, arcibiskupa, majú tam gréckokatolíci arcibiskupa.
Čiže toto by sme si mali nejak uvedomiť, ak som povedať, že sviatky sú, by som povedal doktrínou štátu, tak má obrovský význam, že Slovensko je krajinou tolerancie. To sme ukázali napríklad aj potom, keď na Slovensku ako v prvej krajine na svete Rusíni mohli kodifikovať svoj jazyk. Proste toto je v nás a toto by sme mali pestovať ďalej a mali by sme si byť vedomí toho, že zrušením takého sviatku by sme sa dotkli pravoslávnych na najcitlivejšom mieste.
Teraz 1. máj. Áno, komunisti nám ho, nám ho znechutili. Chodili sme tam, áno, boli tam tie povestné párky a pivo, ale... a museli sme tam chodiť. Kto nešiel na 1. mája, no tak bol sankcionovaný. Ale uvedomme si, a ja teraz myslím na tých pracujúcich, nemyslím na tých, ktorí žijú v takých, by som povedal, lepších podmienkach, to znamená, narobia sa, jako ítečkári a podobne, ale sú to predsa iní pracujúci, ja myslím na tých obyčajných pracujúcich pri tých strojoch mechanických. Pri tých strojoch, ako niekedy Chaplin robil tie filmy, že proste ten človek odišiel od stroja a ešte stále mu skákali tie ruky. A ja si myslím, že títo ľudia, ktorí robia tú najobyčajnejšiu robotu, aj ja keď chodím ráno v Bratislave po meste, vidím tých upratovačov, ako zberajú smeti. Proste, týchto ľudí si takisto nejakým spôsobom treba uctiť, lebo oni robia za málo peňazí, ale sú to pracujúci. Chcú robiť, chcú robiť normálne.
Čiže v tomto smere považujem takisto za veľmi citlivé, ak chceme vychádzať aj z úcty k týmto ľuďom, aby sme rušili tento sviatok. Nehovoriac o tom, že vlastne 1. máj je sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo pre nás obrovský skok, by som povedal, na poli politickom aj takom existenciálnom.
V tomto smere by som sa chcel dotknúť ešte Vatikánskej zmluvy a jej tzv. nevypovedateľnosti. Vatikánska zmluva je vypovedateľná ako ktorákoľvek iná medzištátna zmluva prezidentská, ktorá je nadradená zákonom, podľa Viedenských dohovorov, podľa normálnych medzinárodných pravidiel. Čiže hovoriť, že Vatikánska zmluva je nevypovedateľná, nie je právne v poriadku.
Po ďalšie, Vatikánska zmluva je preto vatikánska, lebo proste ústredie katolíckej cirkvi je vo Vatikáne. Ale rovnako a v rovnakom čase a vždy na tej istej schôdzi boli schvaľované zmluvy so všetkými registrovanými cirkvami tuná. A podľa ústavy sú všetky náboženstvá rovnocenné, to znamená, že keby čokoľvek sa chcelo s tými zmluvami, ktoré sú len medzi vládou a cirkvami, zmeniť, tak to Ústavný súd okamžite zruší, pretože všetky cirkvi majú rovnaké práva.
Čiže Vatikánska zmluva je vypovedateľná a už som povedal, že vychádzala, vychádzala z toho, z tých sviatkov, ktoré boli zakotvené v ústave ako štátne sviatky, v ústave 1. septembra 1992.
A ešte by som chcel povedať. Áno, veď chceme byť, sme, sme sekulárny štát a chceme byť sekulárny štát, to je v poriadku, tu nemôže byť nikto nadraďovaný ani počtom veriacich, ani ničím, a zasa uvedomme si tiež svoje korene. Uvedomme si, ktoré sviatky na Slovensku, a či veriaci, alebo neveriaci sú slávené spontánne. No je to 1. november, Sviatok všetkých svätých a 2. november, Dušičky, keď ľudia idú na hroby, čiže je to cirkevný sviatok, ale je to sviatok, ktorý je absolútne akceptovaný, je to Veľká noc, sú to Vianoce.
Čiže my sme sekulárny štát, ale tieto niektoré sviatky sa civilizačne tak zakorenili, že hovoriť dneska, ak by sme ich chceli rušiť, tak vlastne siahame niekde na korene tohto, tejto krajiny a na jej históriu a na to, čo je naším najhlbším zvykom a, a, by som povedal, tradíciou. Čiže v tomto smere ja chápem ekonomické, ekonomické, by som povedal, podnety a východiská tohto návrhu, ale opakujem, vidíme, ako vyspelá, konzumná Európa dnes má problémy, proste nie je duchovne, by som povedal, uspokojená, ako tam vyrastá extrémizmus v tej atmosfére, ktorá síce je ekonomicky prospešná, ale, ale chýba jej tam akási duša.
Čiže v tomto smere rušiť, myslieť si, že len ekonomický a nejaký, ekonomické napredovanie je zárukou, by som povedal, šťastia krajiny, tak to môže byť veľký omyl. Krajina musí byť ukotvená v nejakej svojej tradícii, v nejakej svojej, by som povedal, historickej ceste a, samozrejme, musí sa snažiť aj o napredovanie.
Čiže dávam na zváženie, ja priateľovi Viskupičovi hovorím (povedané so smiechom), že za tento návrh zákona hlasovať nebudem.
Všetko dobré. Ďakujem.

Dobrý deň prajem všetkým. Na vaše vystúpenie – tri faktické poznámky.
Prvú pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

No ja som chcel skôr reagovať. A vlastne áno, dobre. Oukej. Ďakujem pekne za slovo, jasné.
No, veľmi pekne ďakujem kolegovi Mikloškovi za vystúpenie. Ja si skutočne vás veľmi veľmi, veľmi vážim celý život, fakt, a normálne že je pre mňa cťou, že, že ste vystúpili zrovna pri mojom bode, aj keď teda s nesúhlasom, ale dobre, akože fakt veľmi si to vážim. Absolútne súhlasím, že teda sila a symbolika sviatkov je veľmi dôležitá, jednoznačne proste je to aj áno, súčasť národa a toho všetkého.
Áno, len by som si dovolil, že ale absolútne sa to nemusí viazať na to, že pracovný deň. Veď práve ten 17. november, veď to za komunizmu nebol sviatok, ale tá história, to všetko tam bola, tak ako ste to spomínali, a presne to pomohlo a vlastne to pomohlo zrušiť teda našťastie ten komunizmus, čiže tá sila a symbolika, samozrejme, je extrémne dôležitá, ale neviažme to, že tá symbolika je len vtedy, ak je to pracovným dňom. To som len takto chcel povedať.
Zasa takisto slová, že krajina tolerancie. Jednoznačne! To, ja som fakt že ako liberál telom a dušou a tolerancia je to, čo v skutočnosti potrebujeme, a to, čo ako máme rozvíjať, nie rušiť.
Čiže ja sa skúsim spýtať a možno skúste zareagovať, veď to hovorím, že chcem otvoriť spoločenskú diskusiu, že ktoré sviatky, že pohľadajme, pozrime sa, debatujme a skúsme nájsť nejaké tolerantné riešenie. Čiže, prosím, nijakovsky, že nejaké dni som vybrať musel, že to nie je že znižovanie tolerancie, božechráň. Hej? To ja si ctím slobodu, ctím si toleranciu a veľmi pekne to pán Mikloško povedal.
Ďakujem pekne.

Ďalší v poradí, pán poslanec Pročko, máte slovo.

Pán Mikloško, ja si vás vážim oveľa dlhšie, lebo žijem oveľa dlhšie ako Viskupič. (Reakcia z pléna.) Áno, Slota, Slota. Ja si to pamätám.
No, predchádzajúce vystúpenie pána Viskupiča bolo také, aké, ale budem reagovať akože na teba, ale poviem, že máme sviatky, kde je voľno: 1. január, 5. júl, 29. august, 17. november a potom 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december, 26. december.
Ja som tam nenašiel ani jeden zbytočný sviatok. Ani jeden zbytočný. Našiel som tam naozaj problém v tom, v tom 1. má... teda v 1. máji... v tom, tých Troch kráľoch zrušiť, pretože to je aj pre mňa obrovská, veľká tradícia. Ja som vyrastal v kresťanskom prostredí a naozaj verím, verím, že, že niečo nad nami je viac, a pre mňa tá tradícia je veľmi silná. Ja som veľký liberál, ale to, čo rozprával, budem reagovať na vás, pán Mikloško, o produktivite, to je viete, naozaj produktivitu môžete zvýšiť len efektívnosťou. A to, čo vyrobíte za tri dni a čo vyprodukujete za tri dni, je lepšie ako za týždeň, takže ja som absolútne proti zrušeniu akéhokoľvek, či už 1. mája, alebo toho 6. januára, pretože naozaj to sú tie tradície.
A k tomu 1. máju ste hovorili, pán Mikloško, že síce komunisti... bol to komunistický sviatok, ale v tom, v tom socializme nevyrábali komunisti. Vyrábal pracujúci ľud naozaj. A boli to normálni, čestní ľudia. Pre tých, tú prácu tých ľudí tento sviatok treba zachovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalej má slovo pán poslanec Jakab.