23. schôdza

Ďakujem, Marián.
Úprimne, ja som tu Peťovi niečo hovoril, je nás tu málo, takže bol... asi si počul niečo, ale to nebolo na teba. Aj som sa prihlásil hneď s faktickou.
Marián, prepáč, ale ty si úplne mimo. Ja od roku ’95 mám, dve produkčné spoločnosti som mal, dve firmy, ktoré vyrábali produkciu. A od roku 2002 máme reštauráciu, podnik. Marián, nehnevaj sa, krásna teória, ale ty si tak prakticky mimo ako, ako jedľa. Veľmi... Ty porovnávaš Ameriku so Slovenskom, čo je absolútny nonsens, absolútny nonsens. U nás je veľmi dôležité, aby sme zvýšili efektivitu práce. Vieš, čo je efektivita práce, Marián? A keď my zvýšime efektivitu práce všade a hlavne v štátnej správe, Marián, v štátnej správe, tak potom môžem mať dni voľna, teda môžeme mať dni voľna, koľko chceme. Preboha, veď pozri si, na úradoch sú dni, kedy sa nepracuje, kedy sa vôbec nepracuje, lebo tí úradníci akože, akože sa tvária, že pracujú.
A ja ti len tak stručne rýchle poviem. (Rečník číta z poznámok.) Efektívna práca znamená dosahovanie čo najlepších výsledkov s minimálnym úsilím a časom. Ide o schopnosť efektívne využívať dostupné zdroje na dosiahnutie stanovených cieľov. Kľúčové prvky efektívnej práce zahŕňajú... a bla-bla-bla, ale dôležité je: pravidelný odpočinok a rovnováha medzi pracovným a osobným životom, Marián.
A ak dosiahneme efektivitu, ak dosiahneme, aby tí ľudia robili efektívne, je to skvelé. A ja ti môžem povedať, že my keď sme vyrábali, naša produkčná spoločnosť, tak sme vyrábali efektívne. To, čo iné produkčné spoločnosti urobili za mesiac, my sme urobili za týždeň, preto som mal ponuku, preto sme mali výsledky, takže, Marián, prosím ťa, hlavne treba zvýšiť efektivitu práce a potom môžme mať aj štvordňový pracovný týždeň.
Ďakujem ti veľmi pekne. Neuraz sa, že som povedal, že si mimo, lebo ak máš nejakú firmu, tak povedz.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem pekne aj za to, že ste privítali študentov zo školy, lebo tento návrh zákona sa bude týkať aj ich, lebo aj im zrušíme dva dni pracovného pokoja, alebo teda výučby, kedy by mali mať voľno, lebo učitelia do roboty chodiť budú a študenti takisto, hej, ak im teda SaS-ka zruší či 6. január, alebo potom 1. máj.
Ja som mal taký pocit, Marián, že vyhováraš sa na sviatky a že vlastne krajina kvôli tomu chudobnie. Nie. Krajina chudobnie kvôli tomu, kto nám vládne. (Potlesk.)
Tie, tie sviatky, tie sviatky nás z biedy jednoducho nevytrhnú, a keď celosvetový trend je, aby sa znižoval počet pracovných dní, tak ja som myslel, že SaS-ka je naozaj tá moderná strana, ktorá bude vlastne v tých trendoch nejakým spôsobom chodiť, ale vy idete úplne opačným smerom, a teda chcete pridať Slovákom a Slovenkám, aby mali viac tých dní, kedy budú chodiť do roboty. Ja si myslím, že otvoriť celoslovenskú diskusiu o tomto návrhu, ja neviem, či nájde porozumenie v niektorých kruhoch, a áno, však opozícia je o tom, aby kontrolovala vládu, kritizovala, ale ak teda máme brať naozaj závažné slová Roberta Fica, že teda majú v pláne, alebo teda aspoň rozprávajú o štvordňovom pracovnom týždni, tak u mňa to pochopenie má a určite lebo aj naša strana navrhuje skôr takéto riešenie.
A určite súhlasím s mojim predrečníkom Jozefom Pročkom, ktorý hovoril o efektivite práce. Možno toho by ste sa mali držať v SaS-ke.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobre. Podarilo sa. Ďakujem pekne zasa za, za faktické poznámky.
A ja poviem teda áno. Jožko so mnou nesúhlasí, ale ja s ním absolútne súhlasím. Nedá sa v rozprave povedať všetko, ale veď toho som sa držal. Ono aj, aj tá... to USA, to že nás predbiehajú je práve preto, že im rastie produktivita práce na hlavu, hej. Áno, áno, o tom to je a to len potvrdzujem. Zásadný a základný problém Slovenska je nízka produktivita práce. To, to sa nijak nevylučuje a to je, je to tak.
My sme na... veľmi nízko v rebríčku produktivity práce aj v Európskej únii a Európska únia je veľmi nízko v produktivite práce oproti USA, hej, ale od toho sa potom odvíja to všetko, čo som hovoril. Proste najprv musíme mať na rakúske dôchodky a to znamená musíme mať rakúsku produktivitu a potom môžeme mať aj rakúsky sociálny systém, ale nedá sa mať rakúsky sociálny systém so slovenskou produktivitou práce. Čiže toto, toto s pánmi úplne súhlasím a ja si myslím, že teda zrovna ja som asi príklad poslanca, ktorý skutočne rieši aj predkladá zákony, ktoré, samozrejme, chcú a majú za cieľ zvyšovať produktivitu práce.
Ja som ten, kto hovorí o tom, že Slovensko musí, samozrejme, inovovať, veď to som tam spomínal. Ak hovoríme o inováciách a že ak máme a podporujeme inovačný potenciál, no tak to nerobíme nič iné, než podporujeme produktivitu práce, takže takto.
Ale ešte raz, ďakujem veľmi pekne za, za faktické poznámky.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sviatky, pamätné dni, symboly majú v živote štátu alebo národa obrovskú silu. Veď spomeniem len z nedávnej minulosti 17. november, 17. novembra, na sviatok, kedy nacisti zavraždili pražského študenta aj ďalších študentov, sa zhromaždili študenti a na tejto symbolike, na tejto sile tej spomienky padol komunistický režim.
Štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Ony hovoria o tom, že čo sú, čo sú tie základné bolidy krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva, si pamätám, ako knieža Schwarzenberg nám hovoril, že Otto von Habsburg hovoril, že čo to je, toto má byť Ústava Európskej únie, veď tá nemá žiadnu doktrínu!
Proste štát bez doktríny nemôže existovať. Nemôže byť len akosi, by som povedal, výrobnou jednotkou, kde sa ľudia majú lepšie. Ľudia potrebujú žiť aj so sviatkom.
Ja som bol kritik prvej vlády Vladimíra Mečiara aj som stál v opozícii, ale musím uznať, že oni vlastne ukotvili tie základné štátne sviatky do, do ústavy. Z nich sa to potom prebralo do Vatikánskych zmlúv a ďalších zmlúv. A treba im, treba im uznať, že oni vyšli v ústrety základným cirkvám, ktoré sú na Slovensku. Vyšli v ústrety evanjelikom, alebo protestantským cirkvám, že dali Veľký piatok ako štátny sviatok, ten nebol. A vyšli v ústrety východným kresťanom, že dali 6. január ako Vianoce východných kresťanov. A to malo obrovský význam. Katolíci dostali teda mariánsky sviatok, bol určený 15. september, či to nemal byť radšej 15. august ako sviatok, ktorý sa v Európe najviac svätí, k tomu nebudem teraz polemizovať. Ale v každom prípade, 6. január sú Vianoce východných cirkví na Slovensku.
Vieme, že v ’50. roku v apríli bola zrušená gréckokatolícka cirkev a časť z nej bola násilne vtlačená do pravoslávia. A tí, ktorí sa vzopreli, tí odišli, boli vysťahovaní do českého pohraničia a biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie a zomrel potom aj vo väzení. A biskup Hopko takisto ako symbol gréckokatolíckej cirkvi. V ’68. roku Gustáv Husák bol ten, ktorý podpísal dekrét že gréckokatolická cirkev bola obnovená, ale len čiastočne, pretože v tých kostoloch zostali ďalej pravoslávni veriaci. Ruskej pravoslávnej cirkvi. A v ’89. došlo k absolútnemu zlomu, a najmä po odchode sovietskych vojsk sa ukázalo, že aj pravoslávna cirkev je momentálne, by som povedal, že bez akéhosi mentora. Ale práve vtedy, práve vtedy sme im chytili stranu, práve vtedy sme povedali, že oni musia mať zabezpečený chod svojich bohoslužieb, oni musia mať zabezpečený svoj normálny náboženský život. A potom spolu s predsedom vlády Čarnogurským, ktorý veľkoryso určil, že ak opustia nejaký kostol pravoslávni, dostanú 10 mil. korún na... slovenských korún na, na stavbu nového kostola, a ak opustia faru, 2 mil. dostanú na stavbu fary.
A tak sa oni postupne dostali preč a v roku 2000 sme stiahli, aj pravoslávna cirkev, aj gréckokatolícka stiahli všetky žaloby na seba, podpísala sa zmluva u premiéra Dzurindu a potom si pamätám, ako prišiel na Slovensko predseda Svetovej rady tých cirkví zo Ženevy a povedal, že nepozná krajinu, nepozná krajinu, kde by bola taká tolerancia vzájomná medzicirkevná ako práve na Slovensku, a osobitne medzi týmito dvomi cirkvami, ktoré sú nejakým spôsobom konkurenčné. To znamená že tí gréckokatolíci sa odtrhli nejako od pravoslávia tou Uniatskou dohodou a stali sa súčasťou teda rímskej cirkvi.
My si možno ani neuvedomujeme, že Prešov je v úzadí pri... Prešov je v úzadí pri Košiciach, lebo predsa je to metropola so všetkou kultúrou, a Prešov je unikátne mesto, že sú tam štyri hlavné európske náboženstvá. Sú tam katolíci, sú tam, majú tam evanjelici svojho biskupa, majú tam pravoslávni svojho biskupa, arcibiskupa, majú tam gréckokatolíci arcibiskupa.
Čiže toto by sme si mali nejak uvedomiť, ak som povedať, že sviatky sú, by som povedal doktrínou štátu, tak má obrovský význam, že Slovensko je krajinou tolerancie. To sme ukázali napríklad aj potom, keď na Slovensku ako v prvej krajine na svete Rusíni mohli kodifikovať svoj jazyk. Proste toto je v nás a toto by sme mali pestovať ďalej a mali by sme si byť vedomí toho, že zrušením takého sviatku by sme sa dotkli pravoslávnych na najcitlivejšom mieste.
Teraz 1. máj. Áno, komunisti nám ho, nám ho znechutili. Chodili sme tam, áno, boli tam tie povestné párky a pivo, ale... a museli sme tam chodiť. Kto nešiel na 1. mája, no tak bol sankcionovaný. Ale uvedomme si, a ja teraz myslím na tých pracujúcich, nemyslím na tých, ktorí žijú v takých, by som povedal, lepších podmienkach, to znamená, narobia sa, jako ítečkári a podobne, ale sú to predsa iní pracujúci, ja myslím na tých obyčajných pracujúcich pri tých strojoch mechanických. Pri tých strojoch, ako niekedy Chaplin robil tie filmy, že proste ten človek odišiel od stroja a ešte stále mu skákali tie ruky. A ja si myslím, že títo ľudia, ktorí robia tú najobyčajnejšiu robotu, aj ja keď chodím ráno v Bratislave po meste, vidím tých upratovačov, ako zberajú smeti. Proste, týchto ľudí si takisto nejakým spôsobom treba uctiť, lebo oni robia za málo peňazí, ale sú to pracujúci. Chcú robiť, chcú robiť normálne.
Čiže v tomto smere považujem takisto za veľmi citlivé, ak chceme vychádzať aj z úcty k týmto ľuďom, aby sme rušili tento sviatok. Nehovoriac o tom, že vlastne 1. máj je sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo pre nás obrovský skok, by som povedal na poli politickom aj takom existenciálnom.
V tomto smere by som sa chcel dotknúť ešte Vatikánskej zmluvy a jej tzv. nevypovedateľnosti. Vatikánska zmluva je vypovedateľná ako ktorákoľvek iná medzištátna zmluva prezidentská, ktorá je nadradená zákonom, podľa Viedenských dohovorov, podľa normálnych medzinárodných pravidiel. Čiže hovoriť, že Vatikánska zmluva je nevypovedateľná, nie je právne v poriadku.
Po ďalšie, Vatikánska zmluva je preto vatikánska, lebo proste ústredie katolíckej cirkvi je vo Vatikáne. Ale rovnako a v rovnakom čase a vždy na tej istej schôdzi boli schvaľované zmluvy so všetkými registrovanými cirkvami tuná. A podľa ústavy sú všetky náboženstvá rovnocenné, to znamená, že keby čokoľvek sa chcelo s tými zmluvami, ktoré sú len medzi vládou a cirkvami, zmeniť, tak to Ústavný súd okamžite zruší, pretože všetky cirkvi majú rovnaké práva.
Čiže Vatikánska zmluva je vypovedateľná a už som povedal, že vychádzala, vychádzala z toho, z tých sviatkov, ktoré boli zakotvené v ústave ako štátne sviatky, v ústave 1. septembra 1992.
A ešte by som chcel povedať. Áno, veď chceme byť, sme, sme sekulárny štát a chceme byť sekulárny štát, to je v poriadku, tu nemôže byť nikto nadraďovaný ani počtom veriacich, ani ničím, a zasa uvedomme si tiež svoje korene. Uvedomme si, ktoré sviatky na Slovensku, a či veriaci, alebo neveriaci sú slávené spontánne. No je to 1. november, Sviatok všetkých svätých a 2. november, Dušičky, keď ľudia idú na hroby, čiže je to cirkevný sviatok, ale je to sviatok, ktorý je absolútne akceptovaný, je to Veľká noc, sú to Vianoce. Čiže my sme sekulárny štát, ale tieto niektoré sviatky sa civilizačne tak zakorenili, že hovoriť dneska, ak by sme ich chceli rušiť, tak vlastne siahame niekde na korene tohto, tejto krajiny a na jej históriu a na to, čo je naším najhlbším zvykom a, a, by som povedal, tradíciou. Čiže v tomto smere ja chápem ekonomické, ekonomické, by som povedal, podnety a východiská tohto návrhu, ale opakujem, vidíme, ako vyspelá, konzumná Európa dnes má problémy, proste nie je duchovne, by som povedal, uspokojená, ako tam vyrastá extrémizmus v tej atmosfére, ktorá síce je ekonomicky prospešná, ale, ale chýba jej tam akási duša.
Čiže v tomto smere rušiť, myslieť si, že len ekonomický a nejaký, ekonomické napredovanie je zárukou, by som povedal, šťastia krajiny, tak to môže byť veľký omyl. Krajina musí byť ukotvená v nejakej svojej tradícii, v nejakej svojej, by som povedal, historickej ceste a, samozrejme, musí sa snažiť aj o napredovanie.
Čiže dávam na zváženie, ja priateľovi Viskupičovi hovorím (povedané so smiechom), že za tento návrh zákona hlasovať nebudem.
Všetko dobré. Ďakujem.

No ja som chcel skôr reagovať. A vlastne áno, dobre. Oukej. Ďakujem pekne za slovo, jasné.
No, veľmi pekne ďakujem kolegovi Mikloškovi za vystúpenie. Ja si skutočne vás veľmi veľmi, veľmi vážim celý život, fakt, a normálne že je pre mňa cťou, že, že ste vystúpili zrovna pri mojom bode, aj keď teda s nesúhlasom, ale dobre, akože fakt, veľmi si to vážim. Absolútne súhlasím, že teda sila a symbolika sviatkov je veľmi dôležitá, jednoznačne proste je to aj áno, súčasť národa a toho všetkého.
Áno, len by som si dovolil, že ale absolútne sa to nemusí viazať na to, že pracovný deň. Veď práve ten 17. november, veď to za komunizmu nebol sviatok, ale tá história, to všetko tam bola, tak ako ste to spomínali, a presne to pomohlo a vlastne to pomohlo zrušiť teda našťastie ten komunizmus, čiže tá sila a symbolika, samozrejme, je extrémne dôležitá, ale neviažme to, že tá symbolika je len vtedy, ak je to pracovným dňom. To som len takto chcel povedať.
Zasa takisto slová, že krajina tolerancie. Jednoznačne! To, ja som fakt že ako liberál telom a dušou a tolerancia je to, čo v skutočnosti potrebujeme, a to, čo ako máme rozvíjať, nie rušiť.
Čiže ja sa skúsim spýtať a možno skúste zareagovať, veď to hovorím, že chcem otvoriť spoločenskú diskusiu, že ktoré sviatky, že pohľadajme, pozrime sa, debatujme a skúsme nájsť nejaké tolerantné riešenie. Čiže, prosím, nijakovsky, že nejaké dni som vybrať musel, že to nie je že znižovanie tolerancie, božechráň. Hej? To ja si ctím slobodu, ctím si toleranciu a veľmi pekne to pán Mikloško povedal.
Ďakujem pekne.

Pán Mikloško, ja si vás vážim oveľa dlhšie, lebo žijem oveľa dlhšie ako Viskupič. (Reakcia z pléna.) Áno, Slota, Slota. Ja si to pamätám.
No, predchádzajúce vystúpenie pána Viskupiča bolo také, aké, ale bude reagovať akože na teba, ale poviem, že máme sviatky, kde je voľno: 1. január, 5. júl, 29. august, 17. november a potom 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december, 26. december.
Ja som tam nenašiel ani jeden zbytočný sviatok. Ani jeden zbytočný. Našiel som tam naozaj problém v tom, v tom 1. má... teda v 1. máji... v tom, tých Troch kráľoch zrušiť, pretože to je aj pre mňa obrovská, veľká tradícia. Ja som vyrastal v kresťanskom prostredí a naozaj verím, verím, že, že niečo nad nami je viac, a pre mňa tá tradícia je veľmi silná. Ja som veľký liberál, ale to, čo rozprával, budem reagovať na vás pán Mikloško, o produktivite, to je viete, naozaj produktivitu môžete zvýšiť len efektívnosťou. A to, čo vyrobíte za tri dni a čo vyprodukujete za tri dni, je lepšie ako za týždeň, takže ja som absolútne proti zrušeniu akéhokoľvek, či už 1. mája, alebo toho 6. januára, pretože naozaj to sú tie tradície.
A k tomu 1. máju ste hovorili, pán Mikloško, že síce komunisti... bol to komunistický sviatok, ale v tom, v tom socializme nevyrábali komunisti. Vyrábal pracujúci ľud naozaj. A boli to normálni, čestní ľudia. Pre tých, tú prácu tých ľudí tento sviatok treba zachovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
V tomto prípade sa pripájam k pánovi poslancovi Mikloškovi a k jeho prejavu v tom že, mne to nepríde, že toto by malo riešiť problémy ekonomiky Slovenskej republiky. Problémom ekonomiky hlavný Slovenskej republiky je súčasná vláda.
A keď si zoberiem štatistiku, že koľko dní alebo koľko je dní pracovného pokoja na Slovensku a v ostatných krajinách Európskej únie, tak cca 10 až 13 dní pracovného pokoja ročne majú aj ostatné krajiny. A zoberme si napríklad len také Rakúsko, ktoré má 15 dní pracovného pokoja ročne a plus majú aj nedele, kedy majú napríklad zatvorené obchody. A máme pocit, že Rakúsko je na tom ekonomicky zle? Alebo že by potrebovali niečo v tej, v tejto situácii riešiť, že by potrebovali, že toto by bol ten, ten point, ktorý, zrušia teraz tie sviatky, ktorých majú, keď dobre čítam, o jeden viac ako my v súčasnosti, po tom, ako súčasná vláda zrušila 1. september. My máme 14, oni majú 15, plus majú nedeľu ako deň pracovného pokoja, že sú zatvorené tie obchody. A ja mám pocit, že Rakúsko je na tom dobre. Aký majú, akú majú priemernú mzdu? Ako sú nám vzdialení? Koľko rokov by sme ich museli dobiehať, aby sme ich vôbec niekedy dobehli? Čiže podľa mňa toto nie je to, čo by pomohlo slovenskej ekonomike.
Slovenskej ekonomike pomôže, keď sa prestane rozhadzovať, keď sa prestane plytvať, keď sa bude pozerať na to, ako ten štát funguje, aby fungoval lepšie a aby sa zlepšovali podmienky pre firmy, toho, čo si aj ty zastánca, ale aj pre tých zamestnancov. Vtedy to bude dobre. Nie, keď im zrušíme voľno, ale keď naštartujeme Slovenskú republiku.

Ďakujem pekne. Už nemám čo dodať. Takže ďakujem všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom vyjadrili k môjmu vystúpeniu.

Ja iba krátko.
Pán Viskupič, za náš klub asi nedostanete podporu, ale jedno, čo je dôležité, chcem povedať, je možno také stotožnenie s kolegami, že čím lepšie ľudia sa budú cítiť, aj to, čo povedal pán Mikloško, že nestačí iba ekonomicky hľadieť na potreby štátu alebo občanov štátu, ale aj na tú duchovnú stránku, duševnú stránku. A práve naopak, čím viac ľuďom pomôžeme tým bezpečnejšie sa budú cítiť v tomto štáte, tým viac budú míňať, tým viac budú motivovaní vytvárať ten produkt a to je cesta.
A súhlasím aj, aj s výrokom, že za zlú ekonomiku štátu nie sú zodpovedné sviatky alebo čas pokoja, ale vláda alebo tí, ktorí sú pri moci, ktorí rozhodujú o tom, ako štát smeruje a ako, na akej ceste je. Čiže iba toto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak je nás tu o chlp viacej. Prišli aj, aj kolegovia z koalície. Tak som rád. Budem sa snažiť byť ale teda veľmi stručný.
Takže predkladám návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok na zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt. Poviem len teda základných pár parametrov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, takisto medzinárodnými zmluvami a všetkými dokumentmi medzinárodnými, ktorými sme viazaní, a mal, tento rozpočet by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej sprá... tento návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ale takisto aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, viacej a podrobnejšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.