23. schôdza

Marián, ty ideš zrušiť kresťanský sviatok a pozri kresťanská láska nás tuná z hnutia SLOVENSKO ti priniesla tvojich spolupracovníkov, ktorí ťa prišli podporiť preto, lebo sme naozaj boli tu len my, ktorí ti chceli dať tú kresťanskú lásku. Ale Marián, nechápem niečo, že ty vlastne chceš, aby sa pracovalo áno? Aby bolo lepšie. A všade vo svete je trend zaviesť štvordňový pracovný týždeň. To znamená, keď sa to napríklad zavedie aj u nás, tak ty budeš bojovať proti tomu, aby sa v piatok bolo voľno, aby sa bojovalo, aby podnikatelia, ja som tiež podnikateľ, sme mali úplne úžasnú životnú úroveň. No ale vieš, v dôvodovej správe čo píšeš je tam, že počet pracovných...atď. je najvyšší vo svete. Pre zamestnávateľa to znamená vyplácať za ten deň plnú mzdu, spolu s mzdovým zvýhodnením vo výške 100 %. Čiže vieš, keď to zrušíš, aj my vyplácame 100 % poctivo, naozaj poctivo, tak tých ľudí vlastne, ktorí pracujú v ten sviatok, ty okradneš. A ja ti chcem niečo povedať, že aj keď som bol vychovávaný teda v kresťanskom duchu, tak ten 1. máj je pre mňa sviatok taký, že párky s Andrejom v Revúcej sme si dávali, chodili sme v pionierských šatkách, manifestovali sme, jednoducho teraz trošku žartujem, ale ten sviatok je zakorenený. K sviatku Troch kráľov sa ani vyjadrovať nebudem, pretože absolútne nesúhlasím, čo povedal pán Prostredník, to je jednoducho, keď je on kňaz, tak potom tomu nerozumie, ale však to je jedno, ale je to naozaj, ja budem rád, keď bude sviatok a budú kňazi mi chodiť a budú nám robiť tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Myslím si Marián, že sme dotlieskali a ja neviem, jednoducho z Bratislavy sa strieľať akože ktorý sviatok vy zoberiete, alebo teda určite že nebude dňom pracovného pokoja, z Bratislavy sa nedá. Ja neviem, či ste komunikovali, však ja poznám vášho kolegu, Rusína, Milana Jána Pilipa, že či ste to s ním komunikovali. Lebo však treba povedať, že práve Rusíni majú 6. januára Vianoce. A ty mu pokazíš Vianoce. Však ťa vyťahá za uši. Naozaj akože strieľať takto z Bratislavy a ubližovať takto nejakej skupine obyvateľstva sa nedá. Ale toto ste vy, toto ste vy zo Sasky, jednoducho hovoríte z Bratislavy, že čo majú robiť rusnáci niekde na východe, na severovýchode Slovenska. Ja sa o tomto porozprávam s Milanom Jánom Pilipom a dúfam, že ťa za tie uši vyťahá.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. No ja vo faktickej poviem len to, že prihlásim sa teraz do rozpravy a skúsim tak širšie vlastne odpovedať, ale asi teda asi ešte pred pánom Mikloškom nech môžem, nech to nezanikne.

Ďakujem pekne za slovo ešte raz a ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Mikloškovi, že ho teda ešte chvíľku nepustím ku pultíku. No, prihlásil som sa preto, lebo fakt je to viac ako dve minúty a chcem skutočne reagovať na by som povedal veľmi dôležité a správne otázky kolegov, ako tu padli. Čiže takto, v prvom rade už tu nejaký ten deň sedím v tom parlamente a párkrát som už pri tom stolíku vystupoval a samozrejme mne je jasné, že šanca, aby tento môj návrh prešiel je že nulová, resp. mizivá, to je jasné, ale o čo mi v tomto prípade ide je presne to, čo aj kolegovci hovorili, že tú potrebu, že jednoducho budeme musieť viacej pracovať, bohužiaľ budeme musieť, to tu je a ona bude tá potreba bude stále nástojčivejšia, pretože nám tu vládna koalícia ordinuje proste neskutočne zlé riešenia, ktoré nám budú robiť problémy. To je jedna vec. Ale druhá vec, chcem teda ešte raz otvoriť proste takú tú celospoločenskú diskusiu presne o tomto. V prvom rade o tom, že aby sme si že uvedomili, že nedá sa mať proste všetko, nedá sa zároveň mať nízke dane a nedá sa proste pracovať príliš málo. To je jedna vec. A druhá samozrejme, aby sa otvorila presne aj tá diskusia. Ja si ani nerobím ilúzie, že teraz ja som vybral správne dva sviatky.
=====

...uvedomili, že nedá sa mať proste všetko, nedá sa zároveň mať nízke dane a nedá sa proste pracovať príliš málo, hej. To je jedna vec. A druhá samozrejme, aby sa otvorila presne aj tá diskusia, ja si ani nerobím ilúzie, že teraz ja som vybral správne dva, hej, sviatky. Tá celospoločenská diskusia nech je aj o tom, aby sme si skúsili povedať proste áno, že ktoré sú tie sviatky vlastne ktoré by mohli byť akože zrušené, teraz myslím ako deň pracovného pokoja, hej. My sa tu nebavíme o tom, že zrušíme sviatok ako taký, ale to, že zostane povedzme pamätným dňom alebo, ale teda bude to dňom pracovným, hej. Takže skutočne, otvárajme diskusiu, debatujme o tom, povedzme si, áno, či je 6. január úplne správne, či možno paradoxne 24. december by nebolo lepšie lebo to je vlastne ani žiadny sviatok, ani cirkevný len sa tak nejak uznieslo, že na Štedrý deň treba byť doma. Čiže ono tých, tá diskusia bude vždy ťažká, vždy, samozrejme aj ja som radšej doma ako v robote. To úplne poviem, hej. A myslím si, že aj ak si všimli vôbec kolegovia z koalície, aj im bolo ťažké zrušiť vlastne ten jeden pracovný, jeden sviatok pretože toto to neprináša pochvalu. To si tu povedzme úplne na rovinu. Nikto ma nepochváli za to, že niekomu navrhujem, že vlastne, joj sme veľa doma, treba ísť do práce. Nie. To je proste niečo, čomu sa jednoducho nevyhneme. Proste jednoducho ako Slovensko, ale my aj ako Európa začíname chudobnieť a sme nekonkurencieschopný voči svetu a jednoducho skôr či neskôr budeme musieť robiť aj nepopulárne riešenia. A hovorím, že v tomto jednom konkrétnom prípade, máme tu jednu jednu zástupkyňu aj koalície, ja chválim. To je jedno z mála, ak nie jediné opatrenie zmysluplné, pomáhajúce, ktoré v tom konsolidačnom balíčku urobili. Áno, urobili ho. Aj si ho schválili. Akože fakt. No a teraz ale, aby som to tak akoby rozšíril, že čo sa nám tu v Európe deje, hej. My sme sa fakt rozhodli byť proste strašne aj akoby sociálny a chceme možno pracovať len štyri dni lebo to teda možno ozaj je lepšie pre človeka, keď bude tri dni oddychovať a len štyri dni pracovať. Len tam je vždy otázka, či na to máme a či na to budeme mať. A ja tu mám veľmi dobré porovnanie hrubého domáceho produktu Európy a hrubého domáceho produktu USA. Čiže a keď sa teda pozrieme, tak v roku 2008 vlastne bola, bol teda kompletný spolu hrubý domáci produkt Európy 14,2 bilióna, hej. To bilión je tisícky miliárd dolárov a USA bol vtedy 14,8 čiže USA bolo o niečo silnejšie, ale fakt relatívne sa dalo povedať, že Európa produkuje rovnako ako USA, hej. Boli sme fakt, že dvaja v tomto prípade konkurenti porovnateľne silný. Čísla za rok 2023, hej, čo je proste vlani, no v Európe sa zvýšil ten hrubý domáci produkt v podstate minimálne na 15,4 bilióna dolárov, ale Amerika má 27,3 bilióna dolárov. Proste dnes z toho v 2008 sme boli takto, vyrovnaný, hej. Dnes Amerika má takmer raz tak vysoký hrubý domáci produkt. Toto je to. Európa proste zaostáva. Zaostávame za USA, zaostávame za Čínou, India už dokáže pristávať na mesiaci, na odvrátenej strane, na póloch. My budeme zastávať aj voči Indii a my jednoducho za chvíľku si budeme musieť priznať, že debaty v Európe, že či budeme si môcť dovoliť pracovať len štyri dni, budú možno tie debaty budú môcť byť niekde v Amerike, ale nie v Európe. My na to nebudeme mať. A paradoxne v tej Amerike sa, no paradoxne, nie je to paradoxne, je to prirodzené, pracujú viacej. Bežný Američan má podstatne menej dní pracovného voľna ako Európan. Nie je len menej sviatkov, ale aj menej dovolenky, menej ja neviem zákonných opustení práce lebo lekár. A toto je to. A niekto povie, že ten systém je menej sociálny. Áno, v tom prvotnom určite je. Sociálne istoty v Európe dnes sú výrazne silnejšie ako v Amerike. Ale má to aj B. Kto bol chvíľku v Amerike, kto tam žil alebo kto vníma tú Ameriku, tak to, že tým firmám štát zoberie menej na daniach, zoberie im menej na rôznych povinnostiach, na rôznej byrokracii, na rôznych nariadeniach, to znamená, že tie firmy sú ziskovejšie, zostáva im viac peňazí a v Ameriku sú veľmi silné komunity. Ten, kto je úspešný, firma, človek, považuje za svoju povinnosť s tým svojim úspechom sa podeliť s tou svojou komunitou. Preto v Amerike proste následne potom fungujú aj rôzne sociálne programy, aj teda takto komunity si pomáhajú. Čiže ono sa na toto treba pozrieť a zjavne, keď sa na to pozrieme tým ekonomickým merítkom, tak jednoducho tá Amerika je akože výrazne úspešnejšia. No a ďalšia vec je tá, teraz zase porovnanie cez peniaze, bohužiaľ, ale akože to tak je. Tak ďalšia vec je, že my Európa strácame inovačný potenciál. Jožko, však daj faktickú. (Reakcia poslanca z pléna.) No, čiže keď si porovnáme množstvo a veľkosť firiem (reakcia z pléna.), prepáč, no, tak videl som gesto, ale nevadí, dobre, dobre. Keď si porovnáme teraz firmy, ktoré sú mladšie ako 50 rokov, to znamená relatívne mladé firmy, nie tie také tie tradičné dlhodobé a zasa Európu a Ameriku, ktoré majú trhovú kapitalizáciu vyššiu ako 10 miliárd dolárov. Európa má pár takých firiem, jednotky kusov, hej, jednotky kusov. Amerika má desiatky takých firiem. Čiže nielenže zaostávame ako celok, ale v tom parametre, ktorý je najdôležitejší v tom inovačnom potenciály, v tých nových firmách, v tých technologických firmách, v tých proste inováciách, v tej proste novej novému typu ekonomiky zaostávame, že brutálne. A toto je to čo chcem tu aj ja poukázať, že jednoducho proste, my sa musíme Európa zobudiť a čakajú nás ťažké debaty o nepríjemných témach. Čiže tento môj návrh za prvé, prosím, berte ho ako súčasť balíčka. Nenavrhujem len, že budeme musieť chodiť o deň dlhšie do roboty, ale zároveň navrhujem, že štát nesmie vyberať transakčnú daň lebo to proste je ďalší poplatok, ďalšia daň a prídem ešte s tretím zákonom, ktorý zakazuje štátu zvyšovať dane nad existujúcu úroveň. To je tzv. tá daňová brzda. O tom budem hovoriť za chvíľku. Čiže prosím, berme tento môj balíček ako tieto tri zákony dokopy, príjemné nepríjemné, ale zároveň ako to, že sa snažím otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, kde sme, ako zaostávame lebo Slovensko bohužiaľ ešte zaostáva výrazne aj za priemerom Únie a bohužiaľ po tomto rozpočte, po tomto konsolidačnom balíčku budeme zaostávať ešte viacej. Ale ako celok zaostávame za svetom a toto si my musíme uvedomiť, o tomto potrebujeme rozprávať. A keď vidím Michala, tak aj preto, že aj na zelené témy proste najprv musí byť vygenerovaných dosť peňazí. Väčšinou až keď je spoločnosť dostatočne bohatá, až potom si váži aj tie prírodné zdroje, aj tú prírodu. A my toto všetko začíname v Európe zásadne strácať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem Marián. Úprimne, ja som tu Peťovi niečo hovoril, je nás tu málo, takže asi si počul niečo, ale to nebolo na teba. Aj som sa prihlásil hneď s faktickou. Marián, prepáč, ale ty si úplne mimo. Ja od roku 95 mám dve produkčné spoločnosti som mal, dve firmy, ktoré vyrábali produkciu. A od roku 2002 máme reštauráciu, podnik. Marián, nehnevaj sa, krásna teória, ale ty si tak prakticky mimo ako jedľa. Ty porovnávaš Ameriku so Slovenskom, čo je absolútny nonsens, absolútny nonsens. U nás je veľmi dôležité, aby sme zvýšili efektivitu práce. Vieš čo je efektivita práce, Marián? A keď my zvýšime efektivitu práce všade a hlavne v štátnej správe, Marián, v štátnej správe, tak potom môžem mať dni voľna, teda môžeme mať dni voľna koľko chceme. Preboha, veď pozri si, na úradoch sú dni, kedy sa nepracuje, kedy sa vôbec nepracuje lebo tí úradníci akože sa tvária, že pracujú. A ja ti len tak stručne rýchle poviem. Efektívna práca znamená dosahovanie čo najlepších výsledkov s minimálnym úsilím a časom. Ide o schopnosť efektívne využívať dostupné zdroje na dosiahnutie stanovených cieľov. Kľúčové prvky efektívnej práce zahŕňajú blá blá blá, ale dôležité je pravidelný odpočinok a rovnováha medzi pracovným a osobným životom, Marián. A ak dosiahneme efektivitu, ak dosiahneme, aby tí ľudia robili efektívne, je to skvelé. A ja ti môžem povedať, že my keď sme vyrábali, naša produkčná spoločnosť, tak sme vyrábali efektívne. To čo iné produkčné spoločnosti urobili za mesiac, my sme urobili za týždeň. Preto som mal ponuku, preto sme mali výsledky. Takže, Marián, prosím ťa hlavne treba zvýšiť efektivitu práce a potom môžme mať aj štvordňový pracovný týždeň. Ďakujem ti veľmi pekne. Neuraz sa, že som povedal, že si mimo lebo ak máš nejakú firmu, tak povedz.

Ďakujem pekne pán predsedajúci a ďakujem pekne aj za to, že ste privítali študentov zo školy lebo tento návrh zákona sa bude týkať aj ich lebo aj my zrušíme dva dni pracovného pokoja alebo teda výučby, kedy by mali mať voľno lebo učitelia do roboty chodiť budú a študenti takisto, hej ak im teda SaS-ka zruší či 6. január alebo potom 1. máj. Ja som mal taký pocit Marián, že vyhováraš sa na sviatky a že vlastne krajina kvôli tomu chudobnie. Nie. Krajina chudobnie kvôli tomu, kto nám vládne. Tie sviatky (potlesk.) nás z biedy jednoducho nevytrhnú a keď celosvetový trend je, aby sa znižoval počet pracovných dní tak ja som myslel, že SaS-ka je naozaj tá moderná strana, ktorá bude vlastne v tých trendoch nejakým spôsobom chodiť, ale vy idete úplne opačným smerom, a teda chcete pridať Slovákom a Slovenkám, aby mali viac tých dní, kedy budú chodiť do roboty. Ja si myslím, že otvoriť celoslovenskú diskusiu o tomto návrhu, ja neviem či nájde porozumenie v niektorých kruhoch a áno, však opozícia je o tom, aby kontrolovala vládu, kritizovala, ale ak teda máme brať naozaj závažné slová Roberta Fica, že teda majú v pláne alebo teda aspoň rozprávajú o štvordňovom pracovnom týždni, tak u mňa to pochopenie má a určite lebo aj naša strana navrhuje skôr takéto riešenie. A určite súhlasím s mojim predrečníkom Jozefom Pročkom, ktorý hovoril o efektivite práce. Možno toho by ste sa mali držať v SaS-ke. Ďakujem pekne.

Dobre. Podarilo sa. Ďakujem pekne zasa za faktické poznámky a ja poviem teda, áno, Jožko so mnou nesúhlasí, ale ja s ním absolútne súhlasím. Nedá sa v rozprave povedať všetko, ale veď toho som sa držal. Ono aj to USA, to že nás predbiehajú je práve preto, že im rastie produktivita práce na hlavu, hej. Áno, áno, o tom to je a to len potvrdzujem. Zásadný a základný problém Slovenska je nízka produktivita práce. To sa nijak nevylučuje a to je, je to tak. My sme na veľmi nízko v rebríčku produktivity práce aj v Európskej únii a Európska únia je veľmi nízko v produktivite práce oproti USA, hej, ale od toho sa potom odvíja to všetko, čo som hovoril. Proste najprv musíme mať na rakúske dôchodky a to znamená musíme mať rakúsku produktivity a potom môžeme mať aj rakúsky sociálny systém, ale nedá sa mať rakúsky sociálny systém, ale nedá sa mať rakúsky sociálny systém so slovenskou produktivitou práce. Čiže, toto s pánmi úplne súhlasím a ja si myslím, že teda zrovna ja som asi príklad poslanca, ktorý skutočne rieši aj predkladá zákony, ktoré samozrejme chcú a majú za cieľ zvyšovať produktivitu práce. Ja som ten, kto hovorí o tom, že Slovensko musí samozrejme inovovať, veď to som tam spomínal. Ak hovoríme o inováciách a že ak máme a podporujeme inovačný potenciál, no tak to nerobíme nič iné, než podporujeme produktivitu práce. Takže takto. Ale ešte raz, ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sviatky, pamätné dni, symboly majú v živote štátu alebo národa obrovskú silu. Veď spomeniem len z nedávnej minulosti 17. november. 17. novembra, na sviatok, kedy nacisti zavraždili pražského študenta aj ďalších študentov, sa zhromaždili študenti a na tejto symbolike, na tejto sile tej spomienky padol komunistický režim. Štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Oni hovoria o tom, že čo sú tie základné body krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva...

štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Oni hovoria o tom, že čo sú tie základné body krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva, si pamätám ako knieža Schwarzenberg nám hovoril že, Oto von Habsburg hovoril že čo to je? Toto má byť Ústava Európskej únie? Veď tá nemá žiadnu doktrínu. Proste štát bez doktríny nemôže existovať. Nemôže byť len akousi, ako by som povedal výrobnou jednotkou, kde sa ľudia majú lepšie. Ľudia potrebujú žiť aj so sviatkom. Ja som bol kritik prvej vlády Vladimíra Mečiara, aj som stál v opozícii, ale musím uznať, že oni vlastne ukotvili tie základné štátne sviatky do Ústavy. Z nich sa to potom prebralo do Vatikánskych zmlúv a ďalších zmlúv. A treba im uznať, že oni vyšli v ústrety základným cirkvám, ktoré sú na Slovensku. Vyšli v ústrety evanjelikom, alebo protestantským cirkvám, že dali Veľký piatok ako štátny sviatok, ten nebol. A vyšli v ústrety východným kresťanom, že dali 6. január ako Vianoce východných kresťanov. A to malo obrovský význam. Katolíci dostali teda Mariánsky sviatok, bol určený 15. september, či to nemal byť radšej 15. august ako sviatok, ktorý sa v Európe najviac svätí, k tomu nebudem teraz polemizovať. Ale v každom prípade 6. január sú Vianoce východných cirkví na Slovensku. Vieme že v 50 roku v apríli bola zrušená grécko-katolická cirkev a časť z nej bola násilne vtlačená do pravoslavia a tí ktorí sa vzopreli, tí odišli, boli vysťahovaní do českého pohraničia a biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie a zomrel potom aj vo väzení a biskup Hopko, takisto ako symbol grécko-katolickej cirkvi. V 68 roku Gustáv Husák bol ten, ktorý podpísal dekrét že grécko-katolická cirkev bola obnovená, ale len čiastočne pretože v tých kostoloch zostali ďalej pravoslávni veriaci. Ruskej pravoslávnej cirkvi. A v 89 došlo k absolútnemu zlomu a najmä po odchode sovietskych vojsk sa ukázalo, že aj pravoslávna cirkev je, momentálne by som povedal, že bez akéhosi mentora. Ale práve vtedy sme im chytili stranu, práve vtedy sme povedali, že oni musia mať zabezpečený chod svojich bohoslužieb, oni musia mať zabezpečený svoj normálny náboženský život. A potom spolu s predsedom vlády Čarnogurským, ktorý veľkoryso určil, že ak opustia nejaký kostol pravoslávni, dostanú 10 miliónov korún na (slovenských korún) na stavbu nového kostola a ak opustia faru 2 milióny dostanú na stavbu fary. A tak sa oni postupne dostali preč a v roku 2000 sme stiahli, aj pravoslávna cirkev, aj grécko-katolická stiahli všetky žaloby na seba, podpísala sa zmluva u premiéra Dzurindu a potom si pamätám, ako prišiel na Slovensko predseda Svetovej rady tých cirkví zo Ženevy a povedal, že nepozná krajinu, kde by bola taká tolerancia vzájomná medzicirkevná, ako práve na Slovensku a osobitne medzi týmito dvomi cirkvami, ktoré sú nejakým spôsobom konkurenčné. To znamená že tí gréko-katolíci a odtrhli nejako od pravoslávia, tou (Nezrozumiteľne vyslovené.) dohodou a stali sa súčasťou teda rímskej cirkvi. My si možno ani neuvedomujeme, že Prešov je v úzadí pri Košiciach, lebo predsa je to metropola so všetkou kultúrou. Prešov je unikátne mesto, že sú tam 4 hlavne európske náboženstvá. Sú tam katolíci, sú tam, majú tam evanjelici svojho biskupa, majú tam pravoslávni svojho biskupa, arcibiskupa, majú tam gréko-katolíci arcibiskupa. Čiže toto by sme si mali nejak uvedomiť, ak som povedať že sviatky sú, by som povedal doktrínou štátu, tak má obrovský význam, že Slovensko je krajinou tolerancie. To sme ukázali napríklad aj potom, keď na Slovensku ako v prvej krajine na svete Rusi nemohli kodifikovať svoj jazyk. Proste toto je v nás a toto by sme mali pestovať ďalej a mali by sme si byť vedomí toho, že zrušením takého sviatku, by sme sa dotkli pravoslávnych na najcitlivejšom mieste. Teraz 1. máj. Áno, komunisti nám ho znechutili. Chodili sme tam, áno, boli tam tie povestné párky a pivo, ale a museli sme tam chodiť. Kto nešiel na 1. mája, no tak bol sankcionovaný. Ale uvedomme si a ja teraz myslím na tých pracujúcich. Nemyslím na tých, ktorí žijú, by som povedal v takých lepších podmienkach, to znamená narobia sa, ako ITčkári a podobne, ale sú to predsa iní pracujúci. Ja myslím na tých obyčajných pracujúcich, pri tých strojoch mechanických. Pri tých strojoch, ako niekedy Chaplin robil tie filmy, že proste ten človek odišiel od stroja a ešte stále mu skákali tie ruky. A ja si myslím, že títo ľudia, ktorí robia tú najobyčajnejšiu robotu, aj ja keď chodím ráno v Bratislave po meste, vidím tých upratovačov, ako zberajú smeti. Proste, týchto ľudí si takisto nejakým spôsobom treba uctiť, lebo oni robia za málo peňazí, ale sú to pracujúci. Chcú robiť normálne. Čiže v tomto smere považujem takisto za veľmi citlivé, ak chceme vychádzať aj z úcty k týmto ľuďom, aby sme rušili tento sviatok. Nehovoriac o tom, že vlastne 1. máj je sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo pre nás obrovský skok. By som povedal na poli politickom aj takom extenciálnom. V tomto smere by som sa chcel dotknúť ešte Vatikánskej zmluvy a jej takzvanej nevypovedateľnosti. Vatikánska zmluva je vypovedateľná ako ktorákoľvek iná medzištátna zmluva prezidentská, ktorá je predradená nad zákonom, podľa viedenských dohovorov. Podľa normálnych medzinárodných pravidiel. Čiže hovoriť, že Vatikánska zmluva je nevypovedateľná, nie je právne v poriadku. Pod ďalšie, Vatikánska zmluva je preto vatikánska, lebo proste ústredie katolíckej cirkvi je vo Vatikáne. Ale rovnako a v rovnakom čase a vždy na tej istej schôdzi boli schvaľované zmluvy so všetkými registrovanými cirkvami tuná. A podľa ústavy sú všetky náboženstvá rovnocenné, to znamená, že keby čokoľvek sa chcelo s tými zmluvami, ktoré sú len medzi vládou a cirkvami zmeniť, tak to Ústavný súd okamžite zruší, pretože všetky cirkvi majú rovnaké práva. Čiže Vatikánska zmluva je vypovedateľná a už som povedal, že vychádzala z tých sviatkov, ktoré boli zakotvené v ústave, ako štátne sviatky v ústave 1. septembra 1992. A ešte by som chcel povedať. Áno, veď chcem byť, sme sekulárny štát a chceme byť sekulárny štát, to je v poriadku, tu nemôže byť niekto nadraďovaný, ani počtom veriacich, ani ničím a zasa uvedomme si tiež svoje korene. Uvedomme si, ktoré sviatky na Slovensku a či veriaci, alebo neveriaci sú slávené spontánne. No je to 1. november, sviatok všetkých svätých a 2. november Dušičky, keď ľudia idú na hroby. Čiže je to cirkevný sviatok, ale je to sviatok, ktorý je absolútne akceptovaný. Je to Veľká noc, sú to Vianoce, čiže my sme sekulárny štát, ale tieto niektoré sviatky sa civilizačne tak zakorenili, že hovoriť dnes, ak by sme ich chceli rušiť, tak vlastne siahame niekde na korene tejto krajiny a na jej históriu a na to čo je našim najhlbším zvykom a by som povedal tradíciou. Čiže v tomto smere ja chápem ekonomické by som povedal podnety a východiská tohto návrhu, ale opakujem. Vidíme ako vyspelá, konzumná Európa dnes má problémy proste. Nie je duchovne by som povedal uspokojená. Ako tam vyrastá extrémizmus v tej atmosfére, ktorá síce je ekonomicky prospešná, ale chýba jej tam akási duša. Čiže v tomto smere rušiť, myslieť si že len ekonomicky. nejaké ekonomické napredovanie je zárukou by som povedal šťastia krajiny, tak to môže byť veľký omyl. Krajina musí byť ukotvená v nejakej svojej tradícii, nejakej svojej by som povedal historickej ceste a samozrejme musí sa snažiť aj o napredovanie. Čiže dávam na zváženie priateľovi Viskupičovi hovorím že za tento návrh zákona hlasovať nebudem. Všetko dobré ďakujem.
=====