23. schôdza

No ja som chcel reagovať. A vlastne áno dobre. Ďakujem pekne za slovo, jasné. No veľmi pekne ďakujem kolegovi Mikloškovi za vystúpenie. Ja si skutočne vás veľmi veľmi vážim, celý život fakt a normálne že je pre mňa cťou, že ste vystúpili zrovna pri mojom bode, aj keď teda s nesúhlasom, ale dobre, akože fakt, veľmi si to vážim. Absolútne súhlasím, že teda sila a symbolika sviatkov je veľmi dôležitá, jednoznačne proste je to aj áno súčasť národa a toho všetkého. Áno, len by som si dovolil, že ale absolútne sa to nemusí viazať na to, že pracovný deň. Veď práve ten 17. november, veď to za komunizmu nebol sviatok, ale tá história to všetko tam bola, tak ako ste to spomínali a presne to pomohlo a vlastne to pomohlo zrušiť našťastie ten komunizmus, čiže tá sila a symbolika samozrejme je extrémne dôležitá, ale neviažme to, že tá symbolika je len vtedy ak je to pracovným dňom. To som len takto chcel povedať. Zasa takisto slová že krajina tolerancie jednoznačne. To, ja som fakt že liberál telom a dušou a tolerancia je to čo v skutočnosti potrebujeme a to čo ako máme rozvíjať, nie rušiť. Čiže ja sa skúsim spýtať a možno skúste zareagovať, veď to hovorím, že chcem otvoriť spoločenskú diskusiu, že ktoré sviatky. Že pohľadajme, pozrime sa, debatujme a skúsme nájsť nejaké tolerantné riešenie. Čiže prosím nijako, že nejaká dni som musel, že to nie je že znižovanie tolerancie božechráň hej? To ja si ctím slobodu, ctím si toleranciu a veľmi pekne to pán Mikloško povedal. Ďakujem pekne.

Pán Mikloško, ja si vás vážim oveľa dlhšie, lebo žijem oveľa dlhšie ako Viskupič. (Výkrik z pléna. ) Áno Slota, Slota. Ja si to pamätám. No, predchádzajúce vystúpenie pána Viskupiča bolo také, aké, ale bude reagovať akože na teba, ale poviem že. Máme sviatky, kde je voľno. 1. január, 5. júl, 29. august, 17. november a potom 6. január, Veľký piatok, veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15 september, 1. november, 24. decembre, 25. december, 26. december. Ja som tam nenašiel ani jeden zbytočný sviatok. Ani jeden zbytočný. Našiel som tam naozaj problém v tých Troch kráľoch zrušiť. Pretože to je aj pre mňa obrovská veľká tradícia. Ja som vyrastal v kresťanskom prostredí a naozaj verím, že niečo nad nami je viac. Pre mňa tá tradícia je veľmi silná. Ja som veľký liberál, ale to čo rozprával, budem reagovať na vás pán Mikloško o produktivite, to je viete naozaj produktivitu môžete zvýšiť len efektívnosťou. A to čo vyrobíte za tri dni, čo vyprodukujete za tri dni je lepšie ako za týždeň. Takže ja som absolútne proti zrušeniu akéhokoľvek či už 1. mája, alebo toho 6. januára. Pretože naozaj to sú tie tradície. A k tomu 1. máju ste hovorili pán Mikloško, že síce bol to komunistický sviatok, ale v tom socializme nevyrábali komunisti. Vyrábal pracujúci ľud, naozaj. A boli to normálni čestní ľudia. Pre tú prácu tých ľudí tento sviatok treba zachovať. Ďakujem.

Ďakujem. V tomto prípade sa pripájam k pánovi poslancovi Mikloškovi a k jeho prejavu. V tom že, mne to nepríde, že toto by malo riešiť problémy ekonomiky Slovenskej republiky. Problém ekonomiky hlavný Slovenskej republiky je súčasná vláda. A keď si zoberiem štatistiku, že koľko dní, alebo koľko je dní pracovného pokoja na Slovensku a v ostatných krajinách Európskej únie, tak cca 10 až 13 dní pracovného pokoja ročne majú aj ostatné krajiny. A zoberme si napríklad len také Rakúsko, ktoré má 15 dní pracovného pokoja ročne a plus majú aj nedele, kedy majú napríklad zatvorené obchody. A máme pocit, že Rakúsko je na tom ekonomicky zle? Alebo že by potrebovali niečo v tejto situácii riešiť, že by potrebovali, že toto by bol ten point, ktorým zrušia teraz tie sviatky, ktorých majú, keď dobre čítam o jeden viac ako my v súčasnosti, potom ako súčasná vláda zrušila 1. september. My má 14 oni majú 15. Plus majú nedeľu ako deň pracovného pokoja, že sú zatvorené tie obchody. A ja mám pocit, že Rakúsko je na tom dobre. Akú majú priemernú mzdu? Ako sú nám vzdialení? Koľko rokov by sme ich museli dobiehať, aby sme ich vôbec niekedy dobehli? Čiže podľa mňa toto nie je to čo by pomohlo slovenskej ekonomike. Slovenskej ekonomike pomôže, keď sa prestane rozhadzovať, keď sa prestane plytvať, keď sa bude pozerať na to, ako ten štát funguje, aby fungoval lepšie a aby sa zlepšovali podmienky pre firmy, toho čo si aj ty zastánca, ale aj pre tých

.. pohlo slovenskej ekonomike. Slovenskej ekonomike pomôže, keď sa prestane rozhadzovať, keď sa prestane plytvať. Keď sa bude pozerať na to ako ten štát funguje a aby fungoval lepšie. A aby sa zlepšovali podmienky pre firmy. Toho čo si aj ty zástanca, ale aj pre tých zamestnancov. Vtedy to bude dobre. Nie, keď im zrušíme voľno ale, keď naštartujeme Slovenskú republiku.

Ďakujem pekne. Už nemám čo dodať. Takže ďakujem všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom vyjadrili k môjmu vystúpeniu.

Ja iba krátko. Pán Viskupič za náš klub asi nedostanete podporu, ale jedno čo dôležité chcem povedať je možno také stotožnenie s kolegami, že čím lepšie ľudia sa budú cítiť, aj to čo povedal pán Mikloško, že nestačí iba ekonomicky hľadieť na potreby štátu alebo občanov štátu, ale aj na tú duchovnú stránku, duševnú stránku. A práve naopak. Čím viac ľuďom pomôžeme tým bezpečnejšie sa budú cítiť v tomto štáte tým viac budú míňať, tým viac budú motivovaní vytvárať ten produkt a to je cesta a súhlasím aj, aj s výrokom, že za zlú ekonomiku štátu nie sú zodpovedné sviatky alebo čas pokoja. Ale vláda alebo tí, ktorí sú pri moci, ktorí rozhodujú o tom ako štát smeruje a ako na akej ceste je. Čiže iba toto. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Tak je nás tu o chlp viacej. Prišli aj, aj kolegovia z koalície. Tak som rád. Budem sa snažiť byť, ale teda veľmi stručný. Takže predkladám návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok na zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencie schopnosť našej ekonomiky. Odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt. Poviem len tak základných pár parametrov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ustavení zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Tak isto medzinárodnými zmluvami a všetkými dokumentmi medzinárodnými, ktorými sme viazaný a mal tento rozpočet by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej sprá tento návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ale tak isto aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana. Ďakujem pekne. Viacej a podrobnejšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. A zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia. Tak a ako som hovoril, tak prosím treba vnímať tieto moje tri zákony, ktoré predkladám akoby jeden celok. Čiže, keď by bolo pri sviatkoch akoby vyčítané, že samozrejme základným problémom Slovenska je produktivita, absolútne súhlasím. Efektivita, produktivita to spolu súvisí. Keď si efektívnejší si produktívnejší. Čiže, ale to chcem povedať, že samozrejme v danom návrhu zákona sa produktivita neriešila a, a preto hovorím, že teraz pri návrhu tohto zákona, vlastne sa už aj bavíme o efektivite. Napríklad efektivite fungovania štátu, lebo to je tiež veľmi dôležité a preto prosím vnímať ako, ako celok. Čiže samozrejme každý ten z troch zákonov, ktoré som predkladal má svoje akoby cielenie a má svoje vplyvy. No, takže teraz vlastne ale už sa posúvame a teda predkladám takzvanú daňovú brzdu. Je to vlastne rozšírenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý teda stráži vlastne naše verejné financie, ktorý stráži politikov, stráži nás aha ony vlastne vždy koalíciu, ktorá rozhoduje o používaní peňazí daňových poplatníkov. Pretože my tu, aj to je možno také smutné, že my tu hovoríme o verejných financiách. Sú krajiny, ktoré pojem verejné financie nahrádzajú pojmom takspears money. Čiže peniaze daňových poplatníkov. Toto majme vždy, musíme mať na pamäti. My nemáme žiadne peniaze, z ktorými sa tu my hráme, že a tam pomôžeme, tam pomôžeme. Nie. To sú občania, ktorí sa vzdali v prospech štátu financií, časti svojich príjmov a štát je povinný efektívne hospodárne ich spravovať a míňať. No a sú také tri piliere. Jedným je vlastne dlhová brzda. To nám funguje už od samotného roku 2011, kde teda štát proste je stanovená nejaká výška. Tá cieľová hodnota je výška dlhu 50 % oproti hrubému domácemu produktu a ak sa to nedodržiava tak sú nejaké proste sankčné pásma a vláda a je povinná teda proste potom nejaké sankcie plniť, hej? Tam je až pod to, že vláda musí napríklad požiadať o vyslovenie dôvery. Takže to je jedna noha, jeden pilier. Na konci minulého volebného obdobia bol zavedený druhý pilier. Tu sú výdavkové limity. To je proste ďalší parameter, ktorý teda neumožňuje vláde míňať nad určitú hranicu je veľmi zložitý výpočet, ktorý definuje, definuje tieto výdavkové limity a teda hovorí, že koľko teda môžu byť výdavky verejnej správy, aby vlastne sme sa všetci správali hospodárne k peniazom našich daňových poplatníkov. To je druhý pilier. Tieto teda máme. Môžeme sa baviť o tom, že či by mohli byť nastavené lepšie funkčnejšie. Tá debata samozrejme je legitímna a dokonca aj potrebná, no a je tretí pilier. A to teraz vidíme, že čo sa stalo. My sme to predkladali aj v minulom volebnom období, skutočne nemalo to podporu. Bohužiaľ nemalo. Ani v strane alebo v Hnutí OĽANO a je to veľká škoda, pretože keby sme sa vtedy boli dokázali dohodnúť na daňovej brzde, tak dnes by nemohol ten rozpočet vyzerať takto ako vyzeral, kedy celá konsolidácia sa vlastne preniesla len na plecia občanov daňových poplatníkov. Takže toto vlastne len ukazuje ten vývoj vlastne, že aj tento tretí pilier je extrémne dôležitý. Pretože ono je to úplne prirodzené. Keď teda zákon neumožní, neumožní politikom sa nad nejakú mieru zadlžiť a nad nejakú mieru proste vynakladať proste, že je tam ten výdavkový limit. No, tak vlastne ten únik je do toho, že musíte vybrať viacej od občanov a potom už môžete minúť viacej, hej? A toto vybrať viacej od občanov sa dostalo do absolútneho extrému práve včera schváleným rozpočtom, kedy štát sa rozhodol vybrať od občanov medziročne o 22 % viacej. To je akože to je brutálne proste. To je číslo, ktoré je podľa mňa nedosiahnuteľné a keď bude dosiahnuteľné tak jednoducho s obrovskými devastačnými dôsledkami pre celú produktívnu časť ekonomiky a pre každého jedného občana. Starého, mladého, chudobného, bohatého, všetkých. No a preto, preto teda tento návrh zákona, ktorý, ktorý teda nastavuje parametre, nastavuje parametre teda toho ako môže vlastne koľko maximálne môže štát vyberať daní. Ten základný parameter je, že je to nejaké číslo, nejaká hodnota voči celkovému ročnému hrubému domácemu produktu aké vysoké tie dane môžu byť. To znamená zasa napasujem to na tú realitu. Jednoducho vláda si nemôže povedať, že si pretlačí zákony, ktoré jednoducho zvýšia dane, zvýšia poplatky, zvýšia odvody a jednoducho vlastne budú občania platiť nad nejakú mieru. Takže, preto daňová brzda, no. A prečo teda daňová brzda? Pretože vysoké daňové zaťaženie má jednoznačne negatívny dopad. Samozrejme už na podnikateľské prostredie, čo ruší alebo znižuje tvorbu pracovných miest. Obmedzuje prístup jednotlivou k ekonomickým príležitostiam. Tak isto to vysoké daňové zaťaženie už som to tu dnes rozprával odrádza podnikateľov od investícií či už domácich alebo vonkajších. Odrádza ich od tvorby nových hodnôt, od expanzie, pretože jednoducho zvyšuje náklady na podnikanie. No a v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov, do nových technológií. Čo zase len prispieva aj k efektivite a samozrejme k ekonomickému alebo hospodárskemu rastu. No a tak isto vysoké dane samozrejme ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. Je to úplne prirodzené. No a samozrejme teda vysoké dane majú dlhodobý, negatívny dopad na nezamestnanosť a tak isto aj na celkovú životnú úroveň obyvateľstva. Tu by som sa možno pozrel fakt na, napríklad Írsko, ktoré má nízke daňové zaťaženie a riešia pre nás normálne, že nepredstaviteľný problém. Ony majú tak vysoké rozpočtové príjmy, tak vysoký prebytok rozpočtu, že riešia vlastne čo s tými peniazmi, lebo vy ani nemôžete ten veľký prebytok vlastne hodiť do ekonomiky, lebo ju zasa rozvrátite a spôsobíte infláciu. Ale paradoxne nízke dane im prinášajú vysoké príjmy. To je to vlastne čo je ambíciou tohto návrhu zákona. Zakázať možno štátu proste extrémne zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať dane. No nechcem asi veľmi ďalej zaťažovať, lebo čas letí. Skutočne, keď sa pozrieme na akékoľvek ekonomické prieskumy, akékoľvek proste ekonomickú realitu, tak jednoducho krajiny s nižším daňovým zaťažením, s väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí dosahujú fakt lepšie hospodárske to je prirodzené, ale aj sociálne výsledky v porovnaní teda s menej alebo najmenej slobodnými krajinami. Toto, toto si treba uvedomiť, že, že proste tým ak nechajú sa tie peniaze u viacej u podnikateľov, u občanov ony robia lepšie ekonomické rozhodnutia, ktoré majú skutočne následne aj dosah na tú sociálnu situáciu občanov. Fakt, toto, toto je toto je to kľúčové. Že nie je to len o ekonomike. Ja viem, že rozprávam stále o ekonomike. Ale proste ten výsledok je ten, že sa práve tí najslabší sociálni ľudia majú lepšie ak je tá ekonomika slobodnejšia, funkčnejšia a teda viacej rastie. Pretože tá predstava, ktorú nám tu dnes hovorí aj vládna koalícia, že my teda vyberieme od všetkých veľa peňazí a potom každému jednému proste teda pomôžeme a dáme mu sociálnu dávku a zvýšime ju jednoducho takto to, takto to nevie fungovať. Za prvé to nie je perpetuum mobile proste, pretože to nie je vytváranie novej hodnoty. To je len prerozdeľovanie tej existujúcej. Ale ja zasa použijem slová Jožka Pročka. My máme málo tej existujúcej hodnoty. A málo jej je potom aj na prerozdeľovanie, čiže my potrebujeme vlastne, aby tá ekonomika, ekonomika mala schopnosť a možnosť vzrásť a čím nižšie dane tak tým má väčšiu šancu a schopnosť rásť. Dobre. Takto by som to zhrnul