23. schôdza

Pani poslankyňa Števulová, no tak škoda, že tu nie je ten pán poslanec Lučanský, všetci sa tu naňho obraciame a upíname sa k nemu, že by nám za koalíciu povedal, že ako to teda je a aký má názor na pripomienky pána prezidenta, no a on tu nie je. A presne ten aspekt lobovania som aj ja riešil pri novele vysokoškolského zákona, kde takisto prišiel s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vykazuje všetky znaky lobovania a nepriznal odkiaľ, odkiaľ to má, ako prišiel na ten návrh, že treba zmeniť to dvojročné obmedzenie funkčných období pre rektorov a dekanov na, či dvojnásobné na trojnásobné, ale teda veľmi to vyvoláva dojem, že niekto konkrétny potrebuje takúto zmenu, a teda pán poslanec s tým prišiel, predložil to a nijako to bližšie neodôvodnil.
Rovnako je to aj s týmto zákonom, pozitívum tohto zákona je, že v podstate stačí pri tej krehkej väčšine 76 poslancov, jeden jediný poslanec, ktorý sa nad tým zamyslí a povie si, že pán prezident má pravdu, a teda ani nemusí byť proti, ani sa nemusí zdržať, stačí, že sa nezaprezentuje a potom ešte môže aj ohlásiť, že omylom sa nezaprezentoval, lebo teda myslel si, že sa prezentuje, ale nijak to nevyšlo. No ale naozaj nemožno z doterajšieho správania poslancov koalície na výboroch usudzovať, že čo chcú s týmto zákonom spraviť, a teda nemožno to usudzovať ani z rozpravy, do ktorej sa jediný zapojil pán poslanec Glück, ale nehovoril nič o obsahu veta, ani o obsahu zákona, hovoril o úplne iných veciach.

S reakciou pani poslankyňa Števulová.

Ja sa len chcem poďakovať obom mojim kolegom za faktické poznámky, a takisto všetkým vystupujúcim v tejto rozprave z radov opozície, ktorí teda tu vecne argumentujú a vyzvať, nadviazať na to, čo povedal pán Dostál a vyzvať teda, že hľadáme toho jedného poslanca alebo poslankyňu vládnej koalície, ktorý nepustí tento paškvil ďalej. Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hargaš.

Ďakujem za slovo, ja už som tu bol v písomnej rozprave. Takže hneď na úvod sa priznám, že prihlásil som sa do ústnej rozpravy, aby som trošku predĺžil túto rozpravu a dal teda koaličným poslancom šancu nám to vysvetliť. Tak toto je moja troška, ak to niekde počúva v útrobách parlamentu pán Gašpar, ktorý predtým viedol schôdzu, a teda sa nemohol prihlásiť do rozpravy, tak teraz môže faktickou reagovať alebo ako spravodajca, myslím, že je medzi spravodajcami.
Lebo naozaj je to absurdná situácia, že máme tu zákon, ktorý vrátil pán prezident, ktorý teda rozhodne nebude prezidentom vďaka opozičnej podpore, jednoducho tak to nie je, tak ale nemáme žiadne argumenty od koaličných poslancov, že čo si o tom teda myslia. Keď som sem kráčal, tak pán poslanec Tittel povedal, že bude počúvať, tak som veľmi zvedavý, tak budem aj vás vyzývať, pán Tittel, tak povedzte mi, že čo si o tom myslíte, lebo zajtra sa o tom bude hlasovať, hej, aby som vám to zhrnul v kocke, hej? Čiže kolegovia z SNS priniesli zákon, potom ho menili počas jazdy pozmeňovákmi, veľmi zle to dopadlo, my sme to kritizovali, upozorňovali, aj tak sa to schválilo.
Prišlo to k pánovi prezidentovi a pán prezident povedal, že to je paškvil, že takto sa to nerobí, je to zlé a dal tam sadu pripomienok, prečo si myslí, že to je paškvil, a preto tu dnes sme. A zajtra budete hlasovať o tom, či s tými pripomienkami vášho čestného predsedu súhlasíte alebo nie. A keď nesúhlasíte, tak by som strašne rád, aj podľa mňa verejnosť by, možno aj ten pán prezident by to chcel vedieť, že prečo s nimi nesúhlasíte, nie, tak elementárna úcta. No, čiže to som vám to zhrnul za minútu, že o čo sa tu jedná. Tak môžte sa potom zapojiť.
Páčilo sa mi to, čo si povedala, kolegyňa Števulová, že dnes je Deň boja proti korupcii, a teda jednou, jedna z metód, ako sa oslabuje boj proti korupcii, je nadmerné utajovanie informácií, špeciálne s ministerstvom vnútra je to taká veľmi dobrá kategória. Ja sám mám skúsenosť, pýtal som sa napríklad na to, že koľko budú stáť digitálne doklady, ktoré sa budú vydávať od začiatku budúceho roka. Ministerstvo mi povedalo, že je to utajované. Čiže vieme, koľko stoja fyzické doklady, tie kartičky, ktoré každý máme, aj vieme ktorá firma ich dodáva, tie fyzické kartičky, ale pri digitálnych je to tajné. Nerozumiem prečo. Čiže už aj bez tejto zmeny zákona ministerstvá takýmto spôsobom ohýbajú a sťažujú sprístupňovanie informácií, takže to je len paradoxné, že ministerstvo vnútra samo na seba upozornilo, svojím spôsobom. Ja som rozmýšľal medzi teda písomnou a ústnou rozpravou, že teda ako by som mohol pomôcť tým koaličným poslancom, lebo kritizujeme tu viacerí, že ten zákon vlastne ani neni jasné, že aký veľký problém rieši, že nevedia vlastne vyčísliť, toľko tých šikanóznych žiadostí o informácie je. No tak mi napadlo, že ako by to mohli zistiť, tak dvestojedenástkou by to mohli zistiť. Viete, že mohli by sa napríklad spýtať, keď sa im teda ozvali nejaké štyri-päť obcí, že to ich šikanujú žiadatelia neprimerane veľkými žiadosťami, tak si to mohli tiež cez infozákon vypýtať, mohli, to je paradox, hej, že na potopenie infozákona ste si mohli vypýtať dáta cez infozákon, aby ste aspoň nejaký argument v rukách mali, lebo naozaj toto je fiktívny problém, toto je fiktívny problém, ktorý tu riešime. A jediné, čo tým dosiahnete, je, že úradníci na ministerstvách budú môcť, nechcem povedať, že slovo arbitrárne, ale snažím sa to nejak akoby že ľudovo vysvetliť, že budú môcť sami si len tak povedať, že toto, toto vám už spoplatním, toto vám nejdem sprístupňovať. Pýtate sa ma na to, čo robím s vašimi peniazmi z vašich daní a ja úradník, pán sveta, sa rozhodnem, že toto už vám spoplatním. Jednoducho ten zákon nemá žiadne brzdy, ako by takémuto niečomu mohol zabrániť. To je to, čo kritizujeme my, aj pán prezident.
No a ešte posledná vec, ktorú som chcel povedať v ústnej rozprave, je, že ja chápem, že to je taká, taká vzdialená téma, hej, že rozmýšľal som nad tým, že prečo by to vlastne ľudí malo zaujímať, že sa tu bavíme o nejakom infozákone a viacerí sme tu aj bývali kedysi v neziskovkách a pre nás je to aj taká srdcová téma, lebo práve cez infozákon sme zisťovali viaceré informácie, ktoré by verejnosť mala vedieť. Tak chápem, prečo ja a Zuzka Števulová sme kvôli tomu nahnevaní, že sa takto ničí ten zákon. No tak prečo by to malo zaujímať verejnosť? No tak preto, pretože infozákon, to je nástroj vďaka ktorému sa dá kontrolovať to, čo vláda robí s vašimi peniazmi, či ich rozhadzuje, alebo ich dobre spravuje. Na to tu máme ten infozákon. Máme ho tu 24 rokov, 24 rokov prežil.
Obávam sa, že keď táto koalícia príde, tak ho tak oseká, sprzní a ohlodá, že jednoducho ľudia, vy, to je jedno, či voliči koalície, alebo opozície, nebudete mať možnosť dozvedieť sa o tom, ako vláda narába s vašimi peniazmi.
To je ten základný dôvod, prečo by to ľudí malo zaujímať. Máme tu dobrý zákon, ktorý funguje. Ak niekto tvrdí, že nefunguje, tak by mal aspoň povedať, že v akých prípadoch, koľko je tých prípadov, keď nefunguje, keď ho teda chcú takto opravovať. Ale ani to nie sú predkladatelia schopní. Čiže, milí ľudia, preto by vás to malo zaujímať, pretože toto je zákon, vďaka ktorému sa môžme dozvedieť o tom, ako vláda spravuje vaše peniaze.
Viacero takýchto iniciatív je, ktorými sa vláda snaží obmedzovať prístup k informáciám. Toto je len jedna z viacerých sád. Mali sme tu zákon o kritickej infraštruktúre, kde sa zaviedol veľmi nebezpečný pojem takzvanej limitovanej informácie, to je na dlhú debatu. Jednoducho to je jedna kocka do skladačky, ďalšia kocka do skladačky je, akým spôsobom vláda obmedzuje prístup ku informáciám o verejnom obstarávaní, čiže ako nakupuje za tie vaše peniaze. Aj to sa jednoducho zužuje a verejnosť bude vedieť menej a menej informácií. Čiže ja by som to tak povedal, že milí ľudia, ak toto je to, čo chcete, tak v poriadku, odpustite to tým poslancom, že to schvália. Ja si myslím, že a teda budem apelovať špeciálne na voličov HLAS-u, pretože aj ich poslanci, stačí, aby jeden poslanec sa rozhodol, že nepodporí tento zákon a neprejde to pri súčasnom stave, ale pre istotu radšej štyria, nevieme, ako pán Huliak.
No tak si myslím, že to sú ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa peniaze, ktoré z donútenia musia tomuto štátu každý rok posielať vo forme daní a odvodov, tak ja si myslím, že to sú ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa dobre spravovali. Tak ja verím, že sú tu poslanci najmä za stranu HLAS, ktorých by že tento apel, predpokladám, že aj od ich voličov, nájde nejaké svoje uplatnenie. A keď už ani jeden z týchto dôvodov nezafunguje, tak by som povedal, že je, že ultimátny argument je, že kľudne nemusíte veriť nám poslancom z opozície. Ja chápem, že koalícia robí všetko preto, aby my sme boli nejak videní ako nedôveryhodní, nemusíte veriť nám. Jediné, čo potrebujete vedieť, je, že pán prezident, ktorý rozhodne nie je opozičným prezidentom, sem ten zákon vrátil a povedal, že je zlý.
A na jeho obhajobu tu nevystúpil nikto z vládnej koalície, že by to vecne obhajoval a vysvetlil, prečo je to v poriadku. Jednoducho nikto. Tak ak ani naše argumenty opozičných poslancov nie sú dosť, tak vedzte, že pán prezident, čestný predseda HLAS-u to vrátil a na obranu nevystúpil nikto ani z HLAS-u.
Takže buď to znamená, že poslanci HLAS-u zajtra sa stotožnia s pripomienkami pána prezidenta a tento zákon pôjde do koša, alebo teda tie škodlivé zmeny sa z neho odstránia, alebo to znamená, že poslanci a poslankyne HLAS-u ignorujú ešte aj názor svojho čestného predsedu, že žiadna iná možnosť tam niekde v strede nie je.
A ak je, prosím vás, povedzte nám to. Tak nehovorte to nám, opozičným poslancov, povedzte to vašim voličom, lebo ja už, už neviem, čo iné im chcete vysvetľovať. Chápem, prečo ste mlčali, keď pani prezidentka Čaputová sa postavila proti Trestnej novele, lebo však vy ste ju nálepkovali, že to je opozičná a neviem čo.
Tak teraz sme v inej situácii, hej, teraz. Prezident, ktorý kandidoval s podporou koalície, hovorí, pán Tittel, na vás smerujem, hovorí, že zákon, ktorý pretlačila koalícia, je zlý, dobre, a zajtra o jedenástej o tom budete hlasovať. Tak buď ignorujete to, čo hovorí pán prezident a máte iný názor, v tom prípade vás prosím, normálne budem prosiť tu koaličných poslancov, prosím, povedzte to nám a hlavne verejnosti vysvetlite, prečo si myslíte niečo iné, alebo sa s tým stotožnite, a tým pádom by to zajtra nemalo prejsť, ten zákon by sa mal buď celý zrušiť, alebo aj tie najviac toxické veci zrušiť. Toľko som chcel povedať, taký úprimný apel. Ďakujem pekne.

Na vaše vstúpenie jedna faktická poznámka, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Hargaš, dobrý pokus, ale teda nevyšiel napriek tým opakovaným apelom, napriek ďalšiemu času na prihlásenie sa aspoň s faktickou poznámkou. No, vypáčiť z vládnej koalície názor na pripomienky pána prezidenta, koaličného pána prezidenta k zákonu, ktorý si koalícia schváli a je značne zjavne teda úloha nad sily opozičných poslancov a budeme teda musieť počkať do zajtra, keď nám poslanci vládnej koalície svojím hlasovaním odpovedia na otázky, ktoré sme im tu dnes opakovane a opakovane kládli a dožadovali sa odpovede.
Ale teda bude to odpoveď iba o tom, či odpoveď týkajúca sa toho, či prelomia veto, alebo neprelomia, či schvália pripomienky pána prezidenta, alebo neschvália a potom celý zákon. Ale aké boli dôvody takého alebo onakého hlasovania sa zrejme nedozvieme.

S reakciou pán poslanec Hargaš.

Ďakujem za slovo, aj keď teda na poslednú chvíľu som ešte stihol stlačiť tú reakciu. Ja, pán kolega, si nemyslím, že to bol až taký márny pokus. Keby ste sledovali, ako sa pán Tittel mrvil na stoličke, keď som sa ho pýtal tie otázky. Ja si myslím, že niekde to zrnko pochybností tam zasiate bolo. Takže teraz som špeciálne na neho upozornil, tak neviem, či pán Puci si ho nezobere do parády. Ja si myslím, že tie argumenty jednoducho sú vecné, ktoré aj pán prezident povedal, normálne pán Glück ma tu obviňuje, že tak chválim pána prezidenta, že už vlastne ani nevie, že či som ho naozaj nevolil, tak pre záznam, nie, nevolil som pána prezidenta, čo nič ale nemení na tom, že strašne by ma naozaj zaujímal názor koaličných poslancov na tie pripomienky. Úplne v kľude to hovorím.
A ja neviem, ako chcete verejnosti vysvetliť, že to, čo tu robíte, je dobré, keď nedokážete o tom ani jednu vetu povedať, že prečo je to dobré. To je asi pointa tohto celého.
Takže asi toľko k tejto rozprave. Uvidíme zajtra o jedenástej, bude to veľmi napínavé. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Hlasovanie zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, tlač 495.
Pán poslanec Matovič, môžte si rovno prísť sadnúť na miesto navrhovateľa. Máme aj pána spravodajcu pána poslanca Jakaba. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave, a to reakciou s faktickými poznámkami.
Pán Hajko nie je prítomný. Pán Jakab, (reakcia z pléna) dobre, ale máte aj faktickú? Chcete, pamätáte si? A to bola ústna? Dobre, okej.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 495.)