23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, tiež vystúpim k tomuto zákonu, ktorý vrátil prezident republiky nám späť na rokovanie do Národnej rady, a to rozdele... to vystúpenie vystúpim na dve časti.
Prvá časť sa bude venovať samému tomuto zákonu a druhá časť sa bude venovať dôsledkom, ktorý tento zákon môže priniesť, ak bude aj schválený opätovne v Národnej rade.
Ja som k tomuto zákonu vystúpil, k tomuto návrhu zákona vystúpil už pri, pri jeho schvaľovaní v parlamente a v podstate sa potvrdili viaceré veci, ktoré som vtedy povedal. Poviem tie východiská, z ktorých som vtedy ja vychádzal. Dávam som to, tento návrh zákona do určitého rámca. Upozornil som na to, že sa tu dejú niektoré veci, ktoré súvisia s informáciami a s médiami, a to bolo odkladanie voľby členov Rady pre mediálne služby. Ako viete, tak stále to ešte gúľame pred sebou a mali by sme to pri tejto schôdzi schváliť.
Bolo, myslím si, že tým, tým ďalším krokom, ktorý je v tej reťazi, ktorý by mal nasledovať, je vytvorenie národného mediálneho úradu a to by bol vlastne úrad, ktorý by bol v rukách vládnej koalície a slúžil by nejakým spôsobom, aby reguloval, reguloval mocensky novinárov na Slovensku.
Tretia vec, čo som aj vtedy spomínal, spomenul, bola inštitúcia, ktorá sa dnes volá, ako ju nazvať, Slovenská televízia a rozhlas, bol to Rozhlas a televízia Slovenska. Je to inštitúcia, ktorá síce nám existuje, pretože vznikla z tej pôvodnej inštitúcie, ale nemá ani radu, nemá ani riaditeľa a nevieme, a nebude mať ani rozpočet, vyzerá to tak, na budúci rok. To znamená, že táto inštitúcia, ktorá má, nesie znaky alebo má niesť znaky verejnoprávnosti, tak je výrazným spôsobom oklieštená a jej činnosť je skomplikovaná.
Keď sa zastavím ešte pri tejto rade STVR, ktorá sa má voliť, tak ste si asi všimli, že táto rada má mať teda deväť členov, štyroch už zvolila, dosadila do tejto rady, dosadilo ministerstvo kultúry, nominantka Slovenskej národnej strany a ďalších päť členov sa bude voliť v parlamente. A podľa tých informácií, ktoré máme od vládnych politických strán, tak vlastne tých päť ďalších postov si rozdelia vládne strany. Okolo toho je, samozrejme, dosť dlho veľa kriku. Súvisí to aj s inými politickými pohybmi, ale výsledkom bude tak či tak, že túto radu budú v podstate ovládať vládne strany. Nikto iný tam nebude. To znamená, týmto, týmto spôsobom táto inštitúcia stratí svoju verejnoprávnosť, čo je skutočne ako veľmi vážna vec.
Dlhodobo sledujeme, aj to som hovoril, triedime novinárov na dobrých aj zlých zo strany vlády a nekončí sa to. Spomeňme si na posledné výroky predsedu vlády a predsedu SMER-u, ktorý označil novinárov za osoby posadnuté diablom. To je dosť vážne obvinenie, by som povedal.
Pripomeňme si, aj to som spomínal, vystúpenie predsedu vlády v ruskej propagandistickej televízii Rossija-1. Opäť ja tu dávam do súvislostí všetky tieto kroky, ktoré sú tu. Tá Rossija-1, však vieme, že to je televízia propagandistická a predseda vlády bol prvým predstaviteľom z Európskej únie a z NATO, ktorý v tejto televízii vystúpil, a v podstate svojím spôsobom sa prihlásil k ruskej, k ruskej politike, ktorú vedie, ktorú vedie napríklad na Ukrajine.
Takisto som upozorňoval na to, keď prejdem k tomu samotnému zákonu, že je tento návrh zákona, zákona v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje občanom slobodu prejavu a právo na informácie.
A v dôvodovej správe som vtedy našiel pri tom zákone, že chcú chrániť povinné osoby, to je citát, že chrániť povinné osoby. To znamená povinné osoby, ktoré poskytujú informácie. Takže nie chrániť občana, ktorý to má garantované v ústave, ale chrániť toho, čo mu má tú informáciu poskytnúť. To znamená, to je presne otočené.
V podstate to malo, malo spieť k tomu, aby sa nechránil občan pred úradmi, ale úrady pred občanom.
O čo išlo? Išlo o to, aby sa podmienka na vynucovanie ústavného práva občanom skomplikovala, sťažila, jednoducho aby to bolo ťažšie pre toho občana dostať sa k týmto informáciám. A, samozrejme, že keď hovoríme o občanoch, tak hovoríme aj o špeciálnom druhu občanov, a to sú novinári, ktorí v podstate často majú jediný ten spôsob, ako tie informácie, ktoré získajú, sprostredkovať, sprostredkovať ostatným občanom.
Teraz tu máme vrátený zákon prezidentom republiky. Budem veriť tomu, že prezident vystupuje ako prezident všetkých občanov a nie ako stále zástupca jednej z politických strán, ale dobre, ja sa s mnohými tými výhradami, ktoré sú tam, stotožňujem. Napokon ako som aj povedal, práve prezident republiky napáda, napáda presne to, na čo sme upozorňovali. Len jeden citát vytiahnem: "Zákonodarca síce mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií do zákona o slobode informácií doplnil, ale nezadefinoval ani minimálne či aspoň rámcové, alebo orientačné zákonné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za také rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle." Zložitá formulácia a jednoznačne ide o to, podľa akého kritéria ja budem posudzovať, či ide o nejakú mimoriadnu, nejakú mimoriadnu snahu získavať tie informácie, a tým pádom to budem nejakým spôsobom regulovať, napríklad tým, nie napríklad, ale to tam v tom zákone je, že túto informáciu budem poskytovať za úhradu. No a to je ďalší problém. My sme vtedy aj navrhovali, že vypustiť, ak by aj tento zákon mal prejsť, vypustiť akúkoľvek možnosť, aby občan, ktorý dostáva informácie, musel za tie informácie aj platiť. Jednoducho preto, už aj keď pre nič iné nie, tak preto, že sú tu ľudia, osoby, ktoré na to nemajú prostriedky, aby mohli platiť za takúto informáciu. Tým pádom sa vlastne diskriminujú, a to naša ústava, pochopiteľne, zakazuje.
A z tohto dôvodu aj prezident priamo píše v tom, v tom svojom postoji, že vyplýva z tohto celého zákona svojvôľa na povinnú osobu pri poskytovaní informácií. Svojvôľa. To je veľmi dôležitá, dôležité slovo. My sme ho tiež použili. Ja som ho tiež použil pri kritike toho návrhu pri schvaľovaní zákona.
Svojvôľa je v podstate, v podstate možnosť uplatňovať si len z titulu, že ste v nejakej pozícii vynucovacie alebo uplatňovať si nejaké mocenské postavenie voči ostatným občanom, a to nad rámec, nad rámec tej svojej, tej svojej pozície a ja si rozhodnem, že čo môžem použiť, ako môžem použiť a s akým dosahom na toho človeka to môžem použiť. Takže som rád, že to prezident presne používa túto formuláciu, je to skutočne svojvôľa, čo je, čo je neúnosné, aby to bolo v zákone.
My sme vtedy navrhovali, že ak existujú ozaj problémy a chcem veriť úprimnému úmyslu zákonodarcu, zákonotvorcu v tomto prípade, že ak skutočne existujú prípady, že to je cielená činnosť, ktorá má zahlcovať úrady, no tak potom ich, prosím pekne, riešme individuálne alebo ak vyslovene chceme, že nejakým spôsobom sa nad tým zamyslíme, no tak potom sa poďme zamyslieť nad tým možnože ako novelizovať ten zákon, ale nie takýmto spôsobom, pochopiteľne.
Tak a teraz, teraz skúsim tú druhú časť svojho vystúpenia a môžem si dovoliť povedať, že mám takú tú pozíciu unikátnu, pretože bol som aj novinárom a som politikom. Takže vidím tie, tie postupy alebo vidím tie postupy, môžem povedať zákon, vidím ho z dvoch strán. Ja sa vrátim do 90-tych rokov, vtedy som pôsobil niekoľko rokov v ekonomickom týždenníku Trend a posledné roky som bol v tomto týždenníku šéfredaktorom. Bolo to veľmi vzácne obdobie, pretože sa transformovala celá spoločnosť na Slovensku, boli to skutočne veľmi zaujímavé časy a novinári mali v tomto čase veľmi dôležitú úlohu. Riešili sa problémy typu, ja som novinár od 91. roku, takže nemal som s tým obdobím predtým ako novinár nič spoločné, aj keď ľudia, aj s ktorými som pracoval, boli často novinári, ktorí pochádzali z toho predchádzajúceho obdobia a jednoducho špina bola zažratá aj v mnohých, v mnohých prípadoch.
Ale boli aj novinári, ktorí skutočne úprimne chceli ísť do toho a pomôcť pri tej transformácii spoločnosti a môžem povedať, že v Trende som takých ľudí našiel. Ja som mal na starosti, keď som tam prišiel, na starosti jednu oblasť, ešte mám osem minút, tak možno vám to rozpoviem, ktorá sa týkala privatizácie. Privatizácia bola veľmi zvláštna vec, pretože v podstate išlo o to, akým spôsobom ten majetok štátu, ktorý tu bol, tak akým spôsobom ho distribuovať možno iným, ktorí ho budú vedieť spravovať lepšie. Za týmto účelom vzniklo špeciálne ministerstvo pre privatizáciu, ktoré fungovalo niekoľko rokov, ale keď nastúpil Vladimír Mečiar a rozhodol sa, bola vtedy, možno si mnohí spomínate, bola vtedy rozbehnutá druhá vlna kupónovej privatizácie a on si povedal, že z druhej vlny nebude nič, pretože mal svoje vlastné zámery. A jedným z tých, jedným z tých spôsobov, ako tie svoje zámery naplniť, bolo rozbehnúť takzvanú veľkú privatizáciu svojským spôsobom a robil to cez Fond národného majetku. To znamená, tomu neborákovi, čo mal zo Združenia robotníkov Slovenska na starosti ako minister privatizáciu, to normálne zobral, ten si to ani nevšimol viac menej a dal to na Fond národného majetku a ten začal rozhodovať, inštitúcia, ktorá nevychádza z volieb, z ničoho a ten Fond národného majetku začal rozhodovať o tom, čo sa s tým majetkom bude robiť. A možno si spomínate, keď, keď Mečiar nastúpil v tejto snemovni alebo to bolo ešte v starom parlamente, tuším tu, bola takzvaná Noc dlhých nožov, vtedy za jednu noc sa more zákonov zmenilo a jeden z tých zákonov bol aj ten, ktorý prehadzoval tú privatizáciu z ministerstva, špeciálne určeného ministerstva na Fond národného majetku. Takže si tam sadol, nejakých 10, 12 ľudí tam bolo, ktorí, ktorí boli vo vedúcich pozíciách toho fondu, a teda rozbehla sa privatizácia s cieľom vytvoriť takzvanú kapitálotvornú vrstvu. Bolo to búrlivé obdobie spojené s kadečím, nejdem to opisovať, ale chcem povedať jednu vec. Ja ako novinár, ktorý v podstate len začínal, som robil dva, tri roky, tak som začal chodiť na ten Fond národného majetku a hovorím, dajte mi informácie.
Choďte preč, čo, aké informácie vám budeme dávať? No ste, ste zástupcovia štátnej inštitúcie a máte povinnosť voči občanom, aby ste ich informovali a budete ich informovať tak, že to budete robiť cez novinárov. Takže, ale ja som bol neodbytný. Ja som tam chodil, ja neviem, niekoľko mesiacov a keď už som bol taký neodbytný, ako sa píše v Biblii, klopte a otvorí sa vám, otvorilo sa. A ten, ten šéf toho Fondu národného majetku mi povedal. Tak keď to chcete, tak zavolal si toho šéfa odboru a hovorí, dajte mu tam nejaké informácie. No a ten šéf odboru mi dal, vtedy boli ešte diskety, takú disketu, tu máte a choďte. A ja som si to otvoril v tom Trende a neveril som vlastným očiam. On mi dal komplet všetko, on mi dal zoznam všetkých spoločností na Slovensku, ktoré mali v databáze, dal mi tam podiel, že koľko percent sa komu predalo a za koľko, oni iba strohé informácie vypúšťali a on mi to dal všetko.
A raz keď som prišiel do tej redakcie, sa pozerám, oni si neuvedomili, že komu dali do rúk tieto informácie. Dali ich novinárovi. Tak som šiel za šéfredaktorom a hovorím, čo mám, aký poklad. A on, spravíme špeciálnu prílohu a vtedy v tom veľkom Trende vychádzal ako Financial Times dnes, v tom Trende sme urobili špeciálnu prílohu, mala, ja neviem, 16 strán alebo koľko a tá príloha bola len jedna obrovská tabuľka, v ktorej boli všetky firmy a všetko to tam takto bolo zverejnené. To ste mali vidieť, keď to vyšlo, čo prišlo z Fondu národného majetku. To bola pre nich katastrofa. Nejako to ustáli, ale roky, roky z tejto tabuľky čerpali iní novinári, keď chceli, išli do nejakej firmy a zisťovali, že sú tam nejaké problémy, že ako tam, ako tam bežala tá privatizácia a kto to vlastne získal a za akých podmienok a odtiaľ sa vyťahovali tie informácie. Dostali sme do rúk rodinné striebro, doslova by som povedal v Trende. Preto sa k tomu vraciam k tomuto príbehu, že toto je práca novinára a vy, keď prácu, prácu, keď novinárovi zviažete ruky, tak v podstate ho odstavíte od dôležitých informácií. Od informácií, ktoré majú ľudia poznať.
Neviem, možno sme takým maličkým dielom prispeli aj k tomu, že napokon tá, tá búrlivá divoká privatizácia, ktorá, ktorá bežala vtedy a potom ona mala korekcie, takže možno, možnože sme maličkým dielom prispeli k tomu, že nastúpila iná vláda v roku 1998, ktorá mala úplne iný prístup aj k novinárom. Zhodou okolností potom ma na Fond národného majetku zavolali, či im nepôjdem robiť hovorcu. No nešiel som, lebo som chcel ostať novinárom.
Tak a teraz tá situácia dnes. Jednoducho novinári nech sú akíkoľvek, tak tí novinári pochopiteľne sú pre spoločnosť dôležití. Môžem si dovoliť hodnotiť s odstupom času, už dnes s odstupom času aj kvalitu práce novinárov, ako, ako tí novinári pracujú od toho 90-teho roku až do dnes, čo sa zmenilo. Veľmi veľa vecí sa zmenilo, ale nezmenila sa jedna vec. Ak máme demokratickú spoločnosť a chceme si ju uchovať, tak jednoducho nikdy nedokážeme, nech sme akákoľvek politická moc, s novinármi bojovať. Nedá sa to, s novinármi nikto nenabojuje. A to nám môžu tí novinári, teraz už hovorím ako politik, to nám tí novinári môžu liezť dobre na nervy a môžu dokonca o nás rozširovať informácie, ktoré nie sú pravdivé alebo skresľovať informácie, ale jednoducho ten novinár je svojím spôsobom zvláštna postava, ak hovoríme o nejakom, o nejakej trojjedinej moci, ktorá spravuje tento štát, to znamená, výkonná, vládna a súdna moc a ja by som pokojne pridal k tomu ešte aj tá moc, ktorá súvisí s informáciami, narábanie s informáciami. Jednoducho informácie a sprostredkovanie informácií je mimoriadne dôležité pre spoločnosť a nie je iná cesta ako aj tých novinárov, ktorí robia chyby, pochopiteľne, alebo sú umienení jednoducho, že chcú niekomu poškodiť, alebo sú možno zaplatení, aj to sa už deje, nie je iná možnosť s nimi nabojovať, len ako jednoducho, ak neporušili zákon, pochopiteľne, tak jednoducho len pokračovať ďalej v tom, že ja ako politik pôsobím a jednoducho do nich tlačím tie informácie, o ktorých si myslím, že tie informácie by mal novinár dostať. Nie jediná cesta. Ak dnes ideme zväzovať novinárom ruky a ideme ich triediť na takých, hentakých, myslím si, že je to, je to zbytočná, zbytočná snaha, ktorá sa minie účinkom až na jednu jedinú možnosť, a to je jednoducho, že tým novinárom začneme prikazovať, ako môžu robiť, čo môžu robiť, ale ak sa dostaneme až do tohto bodu, že novinárov budeme napríklad ako v Rusku, tak ja spomínam Rusko, že novinárov budeme likvidovať fyzicky alebo budeme ich biť, alebo ich budeme vyháňať, tak to už je fáza, že to už nehovorím o demokracii.
Takže ak si chceme zachovať demokraciu, tak musíme mať prijateľné zákony a musíme mať, pochopiteľne, aj, aj vyvážený vzťah, vzťah s médiami. Ja skutočne si prajem, aby sme ten vzťah mali veľmi dobrý, a preto, keď sa vrátim k tomuto zákonu, tak poviem toľko, že ak sme chceli ozaj, ak tu bol, stále verím, dobrý úmysel ľudí, ak tu bol ozaj úmysel niečo skvalitniť, tak potom, prosím vás, nerobme to tým, že príde poslanec s nejakým návrhom.
Aké je, také je to ministerstvo kultúry a ja som za to, aby bolo obsadené na tom vrchole iným človekom, ale aké je, také je, tak rezortne mu táto vec patrí. To znamená, vláda musí prísť s návrhom, musí identifikovať, kde sú problémy, prísť s návrhom, dať ten návrh zákona do riadneho pripomienkového konania a riadny legislatívny proces, potom sa o nás, teda o tom zákone s nami všetkými v parlamente rozprávať, poriadne to nechať prejsť cez výbor a potom možno o tom zákone hlasovať. Toto je normálny štandardný proces, ktorý v takejto citlivej otázke, ako je pôsobenie médií a práca s informáciami, je mimoriadne dôležité práve, aby tu nastal, aby tu sme využili presne to, čo nám vlastne zažitá prax pri tvorbe zákonov na Slovensku za posledných 30 rokov ponúka. Jednoducho musíme to takto spraviť a ja si myslím, že, že ak by sme pristúpili k tomu takýmto spôsobom, tak aj tie reakcie, ktorý tento návrh zákona vyvolal v médiách, zase tento zákon v médiách, tak by boli iné tie informácie.
Ja si dokonca viem predstaviť, že by sa s tými médiami komunikovalo. Hovorím, teraz som na druhej strane, som politik, ale ja nevidím dôvod, prečo by sme si my ako politici nemohli na jednej veľkej konferencii sadnúť za jeden stôl s novinármi, s vydavateľmi a prečo by sme o tom nemohli diskutovať. Ja si myslím, že bola by to schodná cesta a bola by to skutočne príležitosť na, príležitosť na to, aby nám aj tie deformácie, ktoré v tom novinárskom prostredí máme, skutočne sú tie deformácie, tak aby sme ich odstraňovali. Ja som viackrát bol na zasadnutí Rady slovenskej televízie, teda Rozhlasu a televízie Slovenska vtedy ešte a sedel som tam medzi tými ľuďmi v tej rade a boli tam problémy. Jednoducho v tej inštitúcii boli problémy, ale videl som ich riešiteľné práve na zasadnutiach tej rady. A ak nedostačovali kompetencie tej rady na to, aby sa riešili problémy, tak nech sa páči, ale vy z tej rady, skúste navrhnúť vy, ako by sa mal zmeniť zákon. Takto by sme mali postupovať aj v tejto oblasti. Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Hajko, rovnako ako si povedal, som presvedčený aj ja a je to v zmysle toho zákona, ktorý bol pred 24-mi rokmi prijatý, že tento zákon o slobodnom prístupe k informáciám by mal vychádzať v ústrety občanom. Novela, ktorú presadila vládna koalícia, ale nevychádza v ústrety občanovi, nechráni jeho, ale toho, kto by mal poskytnúť informáciu občanovi, v podstate sťažuje a komplikuje získavanie informácií pre občanov. Pekne si to ilustroval aj na príklade novinárov ako špeciálnej kategórie občanov a vďaka za túto ilustráciu, lebo je to dôležité pre výkon ich povolania aj fungovania novinárov v našej spoločnosti.
Som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s ústavou, lebo umožňuje svojvôľu, čo si tiež spomenul. Svojvôľu ako možnosť uplatňovať svoj pohľad a obmedziť právo občanov na informácie vzhľadom na mocenské postavenie toho, kto tú informáciu má poskytovať. A toto je aj v komunikácii pána prezidenta, ktorú tu máme, prezident a prezidentská kancelária takisto hovoria o tom, že schválený zákon vytvára priestor pre svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami a hovorí o tom, že zákaz svojvôle ako ústavný princíp predstavuje kategorický imperatív, ktorý zaväzuje všetkých verejných činiteľov najmä vtedy, keď ide o konanie v rozpore s verejným záujmom, ktoré uprednostňuje osobný záujem alebo skupinové záujmy.

Ja som si s veľkým záujmom vypočul vystúpenie kolegu Hajka z viacerých dôvodov. Som rád, že to opakovane otváraš, že Rada STVR, ktorá má mať deväť členov, už má štyroch nominantov z ministerstva kultúry a s najväčšou pravdepodobnosťou si ďalších päť stoličiek podelia nominanti vládnej koalície a potom takto bude, takto bude vyzerať kontrola verejnoprávnej, neverejnoprávnej inštitúcie.
A som vďačný za to, že si naznačil, koniec koncov hovorí to aj pán prezident, že s najväčšou pravdepodobnosťou toto znenie zákona bude v rozpore s ústavou a potom sa vládni poslanci budú musieť vysporiadať s tým, že tento zákon vráti Ústavný súd. A je na škodu, že tu nie sú, nediskutujú a nesnažíme sa nájsť také riešenie, ktoré by bolo priechodné naprieč politickým spektrom, pretože ide o tak vážnu vec.
A ešte chcem povedať, že som si s veľkým záujmom vypočul príbeh novinára aj s Fondom národného majetku a o tom, ako sa novinár dokáže dostať k veľmi citlivým informáciám, ktoré na dve, tri desaťročia potom slúžia pri riešení rôznych káuz, rôznych novinárskych aktivít.
A som veľmi rád, že takého človeka máme medzi sebou, pán Hajko, ešte raz vďaka.

Ďakujem za slovo, ja by som chcela poukázať na to, že v prvom rade dnes vlastne prejednávame tento vrátený zákon prezidenta a dnes je Medzinárodný deň boja proti korupcii, čo mi príde príznačné, pretože keď si predstavíme, že čo je jedným z najúčinnejších nástrojov boja proti korupcii, tak je to práve právo na prístup, na slobodný prístup k informáciám, čo najširší pre verejnosť, pre médiá, pre kohokoľvek. A v zásade som si pozerala pred chvíľou, že práve ministerstvo vnútra napr. dnes zverejnilo práve teda to, že je dnes Medzinárodný deň boja proti korupcii, hovorí tam, čo korupciou môže byť a ako napr. odhaliť korupčné správanie, kde medzi známky korupcie zahŕňajú napr. neopodstatnené oneskorenia pri vybavovaní povinností alebo nadmerná tajnosť dokumentácií, dnešný Instagram ministerstva vnútra. Tak keby pán minister vnútra nebol zrovna v Abu Dabí, ale prišiel dnes do parlamentu, tak asi by sme ho boli mohli spýtať, že či ministerstvo vnútra považuje túto novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám za nástroj, ktorý podporí boj proti korupcii a, naopak, ho sťaží.
Pretože my v Progresívnom Slovensku si jednoznačne myslíme, že tento nástroj okrem teda toho, že má umlčať kritikov akejkoľvek vládnej, štátnej, verejnej moci, tak vlastne jeho cieľom je aj sťažiť práve ten boj proti korupcii, inak sa to vlastne nedá vysvetliť. A príde mi naozaj veľmi, veľmi smutné, že zrovna dnes, keď bol tento zákon termínovaný, že bol termínovaný asi náhodne, však predpokladám, že nikto by nebol až taký cynický, že by naozaj toto plénum si termínovalo práve tento zákon na Medzinárodný deň boja proti korupcii a zrovna by sa aj teda predkladateľ zákona rozhodol ho neprísť vôbec obhajovať. Práve teraz sme tu vlastne jedine iba my z opozície, už tu nikto okrem predsedajúceho a, pardon, hore jeden z koalície, nie je, ale prosto, keď si to zoberiete, že táto republika deklaruje ten boj proti korupcii a v ten jediný medzinárodný deň, ktorý sa tomu ideme venovať, my tu prosto máme túto novelu vrátenú prezidentom a predkladateľ zákona, od ktorého by som teda očakávala, že tu bude, že sa bude obhajovať, špeciálne zoči, voči teda pripomienkam prezidenta, ktorý ho v podstate obvinil z legislatívneho fušerizmu, tu nie je.
Čiže ja by som v skutočnosti očakávala, že keď už niekto predloží novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak ten niekto je naozaj človek, ktorému ide o zlepšenie toho prístupu k informáciám, o zlepšenie boja proti korupcii a bude nám tu argumentovať, ako táto jeho novela vlastne k tomuto všetkému pomôže. (Reakcia z pléna.) A počujete tu nejakú argumentáciu? Nie, nič. Argumentujeme tu len my, žiaľ.
Ešte ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi smutná, je práve to, že tento návrh zákona ako všetky najhoršie návrhy zákona, ktoré tu v rámci tohto funkčného obdobia tohto parlamentu máme, prichádza práve z dielne SNS, a práve od legislatívnej úderky, ktorú vedie pán Adam Lučanský. On tu teda, ako už bolo spomenuté, má aj ďalší návrh zákona, ktorý sa týka teda neziskových a mimovládnych organizácií a bol premenený na zákon o lobingu.
A keďže ja teda naozaj pochybujem, že tento návrh zákona novela teda zákona o slobodnom prístupe k informáciám je z jeho hlavy, keďže to tu ani neobhajuje, tak by ma fakt zaujímalo, keby tu bol prítomný, keby našiel tú odvahu postaviť sa za to, čo do legislatívneho procesu nielenže vypustil, ale aj v podstate dopustil, aby to bolo prijaté, že teda či ten zákon druhý o tom lobingu, alias zákon o mimovládnych organizáciách, teda bude používať aj na seba a na ľudí, ktorí, škoda, Ondrej, ja som trpela, že je to práve Adam Lučanský, ale, samozrejme, rada ťa vidím.
Takže by som teda dúfala, že by nám odpovedal aj na otázku, že teda, keď bude platný, platná jeho novela zákona o mimovládkach, a teda budú sa všetci musieť označovať za lobistov, či teda prizná, kto vlastne loboval jeho pri týchto zákonoch. To by bolo veľmi vhodné, pripomínam, že pán Adam Lučanský je teda aj miestny poslanec v obci, z ktorej obaja sme, Bystrička pri Martine, tak by som sa možno spýtala, že či teda tu rieši nejaký problém obce Bystrička pri Martine, ktorá si nevie poradiť s infozákonom, asi sa pôjdem spýtať starostu, keď tam cez Vianoce budem, že či teda toto je nejaká vec, alebo nie. Lebo naozaj by ma to zaujímalo, že teda, keď sa tu už bavíme o tom, ako tie neziskovky sú hrozní lobisti a neviem, mali by sa prosto registrovať a označovať a neviem čo, tak ja chcem prosto vedieť, kto lobuje poslancov SNS za tie zákony, ktoré predkladajú. V záujme toho, aby boli transparentní, veľmi radi rozprávajú o tej transparentnosti. Podľa mňa by to mali povedať už teraz, keď navrhujú tieto zákony. To by bolo čestné. Takže toľko, ale žiaľ, nikto z nich tu nie je, tak neviem teda, že či do konca teda ústnej rozpravy z nich niekto ešte príde a nájde tú odvahu, ale, ale mám pocit, že nie. Tu asi skončím, pretože ostatné veci, ktoré moji kolegovia teda tu predo mnou už veľmi, veľmi detailne vysvetlili, naozaj nedá sa k tomuto zákonu povedať nič iné, lenže je to legislatívna fušerina, kto si prečíta tie výhrady vo vete prezidenta, vidí to tam napísané medzi riadkami, v podstate tento zákon prinesie do celého procesu práva na získavanie informácií chaos, legislatívnu nestabilitu a neistotu. Povedie k svojvôli a treba naozaj zopakovať to, čo povedal aj prezident, že problematický nie je len obsah tohto návrhu zákona, ale aj celý proces jeho prijímania.
A ja chcem ešte povedať poslednú vec, že ja si myslím, že to je naša spoločná hanba celej tejto snemovne, ak teda nebudú tie výhrady prezidenta prijaté, pretože tento návrh zákona nerieši žiaden skutočný problém. To, čo tvrdí, že rieši, je klamstvo. Tu prosto nie je a neexistuje žiaden problém a bola som aj na strane štátneho orgánu, ktorý sa musel so všelijakými pofidérnymi žiadosťami o informácie vysporiadavať, dá sa to. Predĺži sa žiadosť, keď je tých informácií veľa, aj keď ide o šikanózny výkon práva, takisto sa s tým dá vysporiadať. Tu neexistuje žiaden problém na strane verejnej moci, ktorý by spočíval v tom, že by sa štátne alebo verejné orgány nevedeli pri v súčasnosti platnej legislatíve a výklade súdov vysporiadať s prípadným šikanóznym výkonom práva na slobodu informácií.
Čiže namiesto toho, aby sme tu riešili nejaké skutočné problémy ľudí alebo skutočné problémy, ktoré by sa mohli týkať práva na prístup k informácii, riešime neexistujúci, fiktívny problém, ktorého dôsledkom bude podľa mňa oslabenie prístupu k informáciám pre bežných ľudí, ale aj pre tých, čo sa snažia vlastne bojovať proti korupcii a zisťovať si informácie z verejne dostupných zdrojov. A to je podľa mňa spreneverenie sa všetkých záväzkov Slovenskej republiky, ktoré máme, a teda to ministerstvo vnútra by si podľa mňa malo ten status stiahnuť, lebo je to naozaj smiešne. Ďakujem.

Ďakujem, Zuzi, že si pripomenula aj dnešný deň, teda Deň boja proti korupcii, pretože áno, infozákon práve slúži na kontrolu zo strany verejnosti aj vo vzťahu k akýmkoľvek korupčným praktikám a nejakým nevýhodným nákupom zo strany štátu a práve na to aj tento infozákon máme. A, samozrejme, že tento zákon, ktorý vetoval pán prezident, sťažuje tento boj proti korupcii a nielen to, on sťažuje aj boj proti dezinformáciám, pretože už sme tu viackrát zažili, keď napr. ministerstvo spravodlivosti vypustilo do sveta úplne klamlivé informácie napr. vo vzťahu k dotačnej schéme a následne kým sme sa dopracovali na základe infožiadosti k skutočnému zneniu posúdenia stanoviska auditu, o ktoré malo ísť, tak už, samozrejme, uplynula nejaká doba a týmto, keď sa to napr. aj predlžuje tá lehota, tak to ešte zhorší ešte ten prístup k informáciám a akúkoľvek možnosť dezinformácie vyvracať.
No, dobre si opätovne pripomenula, že máme tu také ticho z koalície. Pán poslanec Glück tu mal pokus o vystúpenie, ale teda ani jedno slovo sme nepočuli k samotnému vetu prezidenta o tom, čo, o čom to tu rokujeme, ale možno iný poslanec za HLAS, poslanec Tittel sa tu objavil v sále, tak možno on sa bude chcieť vyjadriť alebo pani poslankyňa Plevíková, že by mohla niečo vecne k vetu prezidenta povedať, ale neviem teda, že či sa dočkáme.
A super, že si spomenula aj ten lobing, pretože presne si to dobre pomenovala, že v podstate bolo by dôležité hlavne vedieť, kto loboval napr. za tento zákon, pretože to je ten základný princíp, že ľudia, ktorí majú moc a ovplyvňujú verejné politiky, tak oni by mali transparentne informovať o tom, akými napr. či už mimovládnymi organizáciami, alebo inými subjektami sa stretávajú. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Števulová, no tak škoda, že tu nie je ten pán poslanec Lučanský, všetci sa tu naňho obraciame a upíname sa k nemu, že by nám za koalíciu povedal, že ako to teda je a aký má názor na pripomienky pána prezidenta, no a on tu nie je. A presne ten aspekt lobovania som aj ja riešil pri novele vysokoškolského zákona, kde takisto prišiel s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vykazuje všetky znaky lobovania a nepriznal odkiaľ, odkiaľ to má, ako prišiel na ten návrh, že treba zmeniť to dvojročné obmedzenie funkčných období pre rektorov a dekanov na, či dvojnásobné na trojnásobné, ale teda veľmi to vyvoláva dojem, že niekto konkrétny potrebuje takúto zmenu, a teda pán poslanec s tým prišiel, predložil to a nijako to bližšie neodôvodnil.
Rovnako je to aj s týmto zákonom, pozitívum tohto zákona je, že v podstate stačí pri tej krehkej väčšine 76 poslancov, jeden jediný poslanec, ktorý sa nad tým zamyslí a povie si, že pán prezident má pravdu, a teda ani nemusí byť proti, ani sa nemusí zdržať, stačí, že sa nezaprezentuje a potom ešte môže aj ohlásiť, že omylom sa nezaprezentoval, lebo teda myslel si, že sa prezentuje, ale nijak to nevyšlo. No ale naozaj nemožno z doterajšieho správania poslancov koalície na výboroch usudzovať, že čo chcú s týmto zákonom spraviť, a teda nemožno to usudzovať ani z rozpravy, do ktorej sa jediný zapojil pán poslanec Glück, ale nehovoril nič o obsahu veta, ani o obsahu zákona, hovoril o úplne iných veciach.

Ja sa len chcem poďakovať obom mojim kolegom za faktické poznámky, a takisto všetkým vystupujúcim v tejto rozprave z radov opozície, ktorí teda tu vecne argumentujú a vyzvať, nadviazať na to, čo povedal pán Dostál a vyzvať teda, že hľadáme toho jedného poslanca alebo poslankyňu vládnej koalície, ktorý nepustí tento paškvil ďalej. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ja už som tu bol v písomnej rozprave. Takže hneď na úvod sa priznám, že prihlásil som sa do ústnej rozpravy, aby som trošku predĺžil túto rozpravu a dal teda koaličným poslancom šancu nám to vysvetliť. Tak toto je moja troška, ak to niekde počúva v útrobách parlamentu pán Gašpar, ktorý predtým viedol schôdzu, a teda sa nemohol prihlásiť do rozpravy, tak teraz môže faktickou reagovať alebo ako spravodajca, myslím, že je medzi spravodajcami.
Lebo naozaj je to absurdná situácia, že máme tu zákon, ktorý vrátil pán prezident, ktorý teda rozhodne nebude prezidentom vďaka opozičnej podpore, jednoducho tak to nie je, tak ale nemáme žiadne argumenty od koaličných poslancov, že čo si o tom teda myslia. Keď som sem kráčal, tak pán poslanec Tittel povedal, že bude počúvať, tak som veľmi zvedavý, tak budem aj vás vyzývať, pán Tittel, tak povedzte mi, že čo si o tom myslíte, lebo zajtra sa o tom bude hlasovať, hej, aby som vám to zhrnul v kocke, hej? Čiže kolegovia z SNS priniesli zákon, potom ho menili počas jazdy pozmeňovákmi, veľmi zle to dopadlo, my sme to kritizovali, upozorňovali, aj tak sa to schválilo.
Prišlo to k pánovi prezidentovi a pán prezident povedal, že to je paškvil, že takto sa to nerobí, je to zlé a dal tam sadu pripomienok, prečo si myslí, že to je paškvil, a preto tu dnes sme. A zajtra budete hlasovať o tom, či s tými pripomienkami vášho čestného predsedu súhlasíte alebo nie. A keď nesúhlasíte, tak by som strašne rád, aj podľa mňa verejnosť by, možno aj ten pán prezident by to chcel vedieť, že prečo s nimi nesúhlasíte, nie, tak elementárna úcta. No, čiže to som vám to zhrnul za minútu, že o čo sa tu jedná. Tak môžte sa potom zapojiť.
Páčilo sa mi to, čo si povedala, kolegyňa Števulová, že dnes je Deň boja proti korupcii, a teda jednou, jedna z metód, ako sa oslabuje boj proti korupcii, je nadmerné utajovanie informácií, špeciálne s ministerstvom vnútra je to taká veľmi dobrá kategória. Ja sám mám skúsenosť, pýtal som sa napríklad na to, že koľko budú stáť digitálne doklady, ktoré sa budú vydávať od začiatku budúceho roka. Ministerstvo mi povedalo, že je to utajované. Čiže vieme, koľko stoja fyzické doklady, tie kartičky, ktoré každý máme, aj vieme ktorá firma ich dodáva, tie fyzické kartičky, ale pri digitálnych je to tajné. Nerozumiem prečo. Čiže už aj bez tejto zmeny zákona ministerstvá takýmto spôsobom ohýbajú a sťažujú sprístupňovanie informácií, takže to je len paradoxné, že ministerstvo vnútra samo na seba upozornilo, svojím spôsobom. Ja som rozmýšľal medzi teda písomnou a ústnou rozpravou, že teda ako by som mohol pomôcť tým koaličným poslancom, lebo kritizujeme tu viacerí, že ten zákon vlastne ani neni jasné, že aký veľký problém rieši, že nevedia vlastne vyčísliť, toľko tých šikanóznych žiadostí o informácie je. No tak mi napadlo, že ako by to mohli zistiť, tak dvestojedenástkou by to mohli zistiť. Viete, že mohli by sa napríklad spýtať, keď sa im teda ozvali nejaké štyri-päť obcí, že to ich šikanujú žiadatelia neprimerane veľkými žiadosťami, tak si to mohli tiež cez infozákon vypýtať, mohli, to je paradox, hej, že na potopenie infozákona ste si mohli vypýtať dáta cez infozákon, aby ste aspoň nejaký argument v rukách mali, lebo naozaj toto je fiktívny problém, toto je fiktívny problém, ktorý tu riešime. A jediné, čo tým dosiahnete, je, že úradníci na ministerstvách budú môcť, nechcem povedať, že slovo arbitrárne, ale snažím sa to nejak akoby že ľudovo vysvetliť, že budú môcť sami si len tak povedať, že toto, toto vám už spoplatním, toto vám nejdem sprístupňovať. Pýtate sa ma na to, čo robím s vašimi peniazmi z vašich daní a ja úradník, pán sveta, sa rozhodnem, že toto už vám spoplatním. Jednoducho ten zákon nemá žiadne brzdy, ako by takémuto niečomu mohol zabrániť. To je to, čo kritizujeme my, aj pán prezident.
No a ešte posledná vec, ktorú som chcel povedať v ústnej rozprave, je, že ja chápem, že to je taká, taká vzdialená téma, hej, že rozmýšľal som nad tým, že prečo by to vlastne ľudí malo zaujímať, že sa tu bavíme o nejakom infozákone a viacerí sme tu aj bývali kedysi v neziskovkách a pre nás je to aj taká srdcová téma, lebo práve cez infozákon sme zisťovali viaceré informácie, ktoré by verejnosť mala vedieť. Tak chápem, prečo ja a Zuzka Števulová sme kvôli tomu nahnevaní, že sa takto ničí ten zákon. No tak prečo by to malo zaujímať verejnosť? No tak preto, pretože infozákon, to je nástroj vďaka ktorému sa dá kontrolovať to, čo vláda robí s vašimi peniazmi, či ich rozhadzuje, alebo ich dobre spravuje. Na to tu máme ten infozákon. Máme ho tu 24 rokov, 24 rokov prežil.
Obávam sa, že keď táto koalícia príde, tak ho tak oseká, sprzní a ohlodá, že jednoducho ľudia, vy, to je jedno, či voliči koalície, alebo opozície, nebudete mať možnosť dozvedieť sa o tom, ako vláda narába s vašimi peniazmi.
To je ten základný dôvod, prečo by to ľudí malo zaujímať. Máme tu dobrý zákon, ktorý funguje. Ak niekto tvrdí, že nefunguje, tak by mal aspoň povedať, že v akých prípadoch, koľko je tých prípadov, keď nefunguje, keď ho teda chcú takto opravovať. Ale ani to nie sú predkladatelia schopní. Čiže, milí ľudia, preto by vás to malo zaujímať, pretože toto je zákon, vďaka ktorému sa môžme dozvedieť o tom, ako vláda spravuje vaše peniaze.
Viacero takýchto iniciatív je, ktorými sa vláda snaží obmedzovať prístup k informáciám. Toto je len jedna z viacerých sád. Mali sme tu zákon o kritickej infraštruktúre, kde sa zaviedol veľmi nebezpečný pojem takzvanej limitovanej informácie, to je na dlhú debatu. Jednoducho to je jedna kocka do skladačky, ďalšia kocka do skladačky je, akým spôsobom vláda obmedzuje prístup ku informáciám o verejnom obstarávaní, čiže ako nakupuje za tie vaše peniaze. Aj to sa jednoducho zužuje a verejnosť bude vedieť menej a menej informácií. Čiže ja by som to tak povedal, že milí ľudia, ak toto je to, čo chcete, tak v poriadku, odpustite to tým poslancom, že to schvália. Ja si myslím, že a teda budem apelovať špeciálne na voličov HLAS-u, pretože aj ich poslanci, stačí, aby jeden poslanec sa rozhodol, že nepodporí tento zákon a neprejde to pri súčasnom stave, ale pre istotu radšej štyria, nevieme, ako pán Huliak.
No tak si myslím, že to sú ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa peniaze, ktoré z donútenia musia tomuto štátu každý rok posielať vo forme daní a odvodov, tak ja si myslím, že to sú ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa dobre spravovali. Tak ja verím, že sú tu poslanci najmä za stranu HLAS, ktorých by že tento apel, predpokladám, že aj od ich voličov, nájde nejaké svoje uplatnenie. A keď už ani jeden z týchto dôvodov nezafunguje, tak by som povedal, že je, že ultimátny argument je, že kľudne nemusíte veriť nám poslancom z opozície. Ja chápem, že koalícia robí všetko preto, aby my sme boli nejak videní ako nedôveryhodní, nemusíte veriť nám. Jediné, čo potrebujete vedieť, je, že pán prezident, ktorý rozhodne nie je opozičným prezidentom, sem ten zákon vrátil a povedal, že je zlý.
A na jeho obhajobu tu nevystúpil nikto z vládnej koalície, že by to vecne obhajoval a vysvetlil, prečo je to v poriadku. Jednoducho nikto. Tak ak ani naše argumenty opozičných poslancov nie sú dosť, tak vedzte, že pán prezident, čestný predseda HLAS-u to vrátil a na obranu nevystúpil nikto ani z HLAS-u.
Takže buď to znamená, že poslanci HLAS-u zajtra sa stotožnia s pripomienkami pána prezidenta a tento zákon pôjde do koša, alebo teda tie škodlivé zmeny sa z neho odstránia, alebo to znamená, že poslanci a poslankyne HLAS-u ignorujú ešte aj názor svojho čestného predsedu, že žiadna iná možnosť tam niekde v strede nie je.
A ak je, prosím vás, povedzte nám to. Tak nehovorte to nám, opozičným poslancov, povedzte to vašim voličom, lebo ja už, už neviem, čo iné im chcete vysvetľovať. Chápem, prečo ste mlčali, keď pani prezidentka Čaputová sa postavila proti Trestnej novele, lebo však vy ste ju nálepkovali, že to je opozičná a neviem čo.
Tak teraz sme v inej situácii, hej, teraz. Prezident, ktorý kandidoval s podporou koalície, hovorí, pán Tittel, na vás smerujem, hovorí, že zákon, ktorý pretlačila koalícia, je zlý, dobre, a zajtra o jedenástej o tom budete hlasovať. Tak buď ignorujete to, čo hovorí pán prezident a máte iný názor, v tom prípade vás prosím, normálne budem prosiť tu koaličných poslancov, prosím, povedzte to nám a hlavne verejnosti vysvetlite, prečo si myslíte niečo iné, alebo sa s tým stotožnite, a tým pádom by to zajtra nemalo prejsť, ten zákon by sa mal buď celý zrušiť, alebo aj tie najviac toxické veci zrušiť. Toľko som chcel povedať, taký úprimný apel. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hargaš, dobrý pokus, ale teda nevyšiel napriek tým opakovaným apelom, napriek ďalšiemu času na prihlásenie sa aspoň s faktickou poznámkou. No, vypáčiť z vládnej koalície názor na pripomienky pána prezidenta, koaličného pána prezidenta k zákonu, ktorý si koalícia schváli a je značne zjavne teda úloha nad sily opozičných poslancov a budeme teda musieť počkať do zajtra, keď nám poslanci vládnej koalície svojím hlasovaním odpovedia na otázky, ktoré sme im tu dnes opakovane a opakovane kládli a dožadovali sa odpovede.
Ale teda bude to odpoveď iba o tom, či odpoveď týkajúca sa toho, či prelomia veto, alebo neprelomia, či schvália pripomienky pána prezidenta, alebo neschvália a potom celý zákon. Ale aké boli dôvody takého alebo onakého hlasovania sa zrejme nedozvieme.

Ďakujem za slovo, aj keď teda na poslednú chvíľu som ešte stihol stlačiť tú reakciu. Ja, pán kolega, si nemyslím, že to bol až taký márny pokus. Keby ste sledovali, ako sa pán Tittel mrvil na stoličke, keď som sa ho pýtal tie otázky. Ja si myslím, že niekde to zrnko pochybností tam zasiate bolo. Takže teraz som špeciálne na neho upozornil, tak neviem, či pán Puci si ho nezobere do parády. Ja si myslím, že tie argumenty jednoducho sú vecné, ktoré aj pán prezident povedal, normálne pán Glück ma tu obviňuje, že tak chválim pána prezidenta, že už vlastne ani nevie, že či som ho naozaj nevolil, tak pre záznam, nie, nevolil som pána prezidenta, čo nič ale nemení na tom, že strašne by ma naozaj zaujímal názor koaličných poslancov na tie pripomienky. Úplne v kľude to hovorím.
A ja neviem, ako chcete verejnosti vysvetliť, že to, čo tu robíte, je dobré, keď nedokážete o tom ani jednu vetu povedať, že prečo je to dobré. To je asi pointa tohto celého.
Takže asi toľko k tejto rozprave. Uvidíme zajtra o jedenástej, bude to veľmi napínavé. Ďakujem.