23. schôdza

Pán kolega Hajko, rovnako ako si povedal, som presvedčený aj ja a je to v zmysle toho zákona, ktorý bol pred 24-mi rokmi prijatý, že tento zákon o slobodnom prístupe k informáciám by mal vychádzať v ústrety občanom. Novela, ktorú presadila vládna koalícia, ale nevychádza v ústrety občanovi, nechráni jeho, ale toho, kto by mal poskytnúť informáciu občanovi, v podstate sťažuje a komplikuje získavanie informácií pre občanov. Pekne si to ilustroval aj na príklade novinárov ako špeciálnej kategórie občanov a vďaka za túto ilustráciu, lebo je to dôležité pre výkon ich povolania aj fungovania novinárov v našej spoločnosti.
Som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s ústavou, lebo umožňuje svojvôľu, čo si tiež spomenul. Svojvôľu ako možnosť uplatňovať svoj pohľad a obmedziť právo občanov na informácie vzhľadom na mocenské postavenie toho, kto tú informáciu má poskytovať. A toto je aj v komunikácii pána prezidenta, ktorú tu máme, prezident a prezidentská kancelária takisto hovoria o tom, že schválený zákon vytvára priestor pre svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami a hovorí o tom, že zákaz svojvôle ako ústavný princíp predstavuje kategorický imperatív, ktorý zaväzuje všetkých verejných činiteľov najmä vtedy, keď ide o konanie v rozpore s verejným záujmom, ktoré uprednostňuje osobný záujem alebo skupinové záujmy.

Ja som si s veľkým záujmom vypočul vystúpenie kolegu Hajka z viacerých dôvodov. Som rád, že to opakovane otváraš, že Rada STVR, ktorá má mať deväť členov, už má štyroch nominantov z ministerstva kultúry a s najväčšou pravdepodobnosťou si ďalších päť stoličiek podelia nominanti vládnej koalície a potom takto bude, takto bude vyzerať kontrola verejnoprávnej, neverejnoprávnej inštitúcie.
A som vďačný za to, že si naznačil, koniec koncov hovorí to aj pán prezident, že s najväčšou pravdepodobnosťou toto znenie zákona bude v rozpore s ústavou a potom sa vládni poslanci budú musieť vysporiadať s tým, že tento zákon vráti Ústavný súd. A je na škodu, že tu nie sú, nediskutujú a nesnažíme sa nájsť také riešenie, ktoré by bolo priechodné naprieč politickým spektrom, pretože ide o tak vážnu vec.
A ešte chcem povedať, že som si s veľkým záujmom vypočul príbeh novinára aj s Fondom národného majetku a o tom, ako sa novinár dokáže dostať k veľmi citlivým informáciám, ktoré na dve, tri desaťročia potom slúžia pri riešení rôznych káuz, rôznych novinárskych aktivít.
A som veľmi rád, že takého človeka máme medzi sebou, pán Hajko, ešte raz vďaka.

Ďakujem za slovo, ja by som chcela poukázať na to, že v prvom rade dnes vlastne prejednávame tento vrátený zákon prezidenta a dnes je Medzinárodný deň boja proti korupcii, čo mi príde príznačné, pretože keď si predstavíme, že čo je jedným z najúčinnejších nástrojov boja proti korupcii, tak je to práve právo na prístup, na slobodný prístup k informáciám, čo najširší pre verejnosť, pre médiá, pre kohokoľvek. A v zásade som si pozerala pred chvíľou, že práve ministerstvo vnútra napr. dnes zverejnilo práve teda to, že je dnes Medzinárodný deň boja proti korupcii, hovorí tam, čo korupciou môže byť a ako napr. odhaliť korupčné správanie, kde medzi známky korupcie zahŕňajú napr. neopodstatnené oneskorenia pri vybavovaní povinností alebo nadmerná tajnosť dokumentácií, dnešný Instagram ministerstva vnútra. Tak keby pán minister vnútra nebol zrovna v Abu Dabí, ale prišiel dnes do parlamentu, tak asi by sme ho boli mohli spýtať, že či ministerstvo vnútra považuje túto novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám za nástroj, ktorý podporí boj proti korupcii a, naopak, ho sťaží.
Pretože my v Progresívnom Slovensku si jednoznačne myslíme, že tento nástroj okrem teda toho, že má umlčať kritikov akejkoľvek vládnej, štátnej, verejnej moci, tak vlastne jeho cieľom je aj sťažiť práve ten boj proti korupcii, inak sa to vlastne nedá vysvetliť. A príde mi naozaj veľmi, veľmi smutné, že zrovna dnes, keď bol tento zákon termínovaný, že bol termínovaný asi náhodne, však predpokladám, že nikto by nebol až taký cynický, že by naozaj toto plénum si termínovalo práve tento zákon na Medzinárodný deň boja proti korupcii a zrovna by sa aj teda predkladateľ zákona rozhodol ho neprísť vôbec obhajovať. Práve teraz sme tu vlastne jedine iba my z opozície, už tu nikto okrem predsedajúceho a, pardon, hore jeden z koalície, nie je, ale prosto, keď si to zoberiete, že táto republika deklaruje ten boj proti korupcii a v ten jediný medzinárodný deň, ktorý sa tomu ideme venovať, my tu prosto máme túto novelu vrátenú prezidentom a predkladateľ zákona, od ktorého by som teda očakávala, že tu bude, že sa bude obhajovať, špeciálne zoči, voči teda pripomienkam prezidenta, ktorý ho v podstate obvinil z legislatívneho fušerizmu, tu nie je.
Čiže ja by som v skutočnosti očakávala, že keď už niekto predloží novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak ten niekto je naozaj človek, ktorému ide o zlepšenie toho prístupu k informáciám, o zlepšenie boja proti korupcii a bude nám tu argumentovať, ako táto jeho novela vlastne k tomuto všetkému pomôže. (Reakcia z pléna.) A počujete tu nejakú argumentáciu? Nie, nič. Argumentujeme tu len my, žiaľ.
Ešte ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi smutná, je práve to, že tento návrh zákona ako všetky najhoršie návrhy zákona, ktoré tu v rámci tohto funkčného obdobia tohto parlamentu máme, prichádza práve z dielne SNS, a práve od legislatívnej úderky, ktorú vedie pán Adam Lučanský. On tu teda, ako už bolo spomenuté, má aj ďalší návrh zákona, ktorý sa týka teda neziskových a mimovládnych organizácií a bol premenený na zákon o lobingu.
A keďže ja teda naozaj pochybujem, že tento návrh zákona novela teda zákona o slobodnom prístupe k informáciám je z jeho hlavy, keďže to tu ani neobhajuje, tak by ma fakt zaujímalo, keby tu bol prítomný, keby našiel tú odvahu postaviť sa za to, čo do legislatívneho procesu nielenže vypustil, ale aj v podstate dopustil, aby to bolo prijaté, že teda či ten zákon druhý o tom lobingu, alias zákon o mimovládnych organizáciách, teda bude používať aj na seba a na ľudí, ktorí, škoda, Ondrej, ja som trpela, že je to práve Adam Lučanský, ale, samozrejme, rada ťa vidím.
Takže by som teda dúfala, že by nám odpovedal aj na otázku, že teda, keď bude platný, platná jeho novela zákona o mimovládkach, a teda budú sa všetci musieť označovať za lobistov, či teda prizná, kto vlastne loboval jeho pri týchto zákonoch. To by bolo veľmi vhodné, pripomínam, že pán Adam Lučanský je teda aj miestny poslanec v obci, z ktorej obaja sme, Bystrička pri Martine, tak by som sa možno spýtala, že či teda tu rieši nejaký problém obce Bystrička pri Martine, ktorá si nevie poradiť s infozákonom, asi sa pôjdem spýtať starostu, keď tam cez Vianoce budem, že či teda toto je nejaká vec, alebo nie. Lebo naozaj by ma to zaujímalo, že teda, keď sa tu už bavíme o tom, ako tie neziskovky sú hrozní lobisti a neviem, mali by sa prosto registrovať a označovať a neviem čo, tak ja chcem prosto vedieť, kto lobuje poslancov SNS za tie zákony, ktoré predkladajú. V záujme toho, aby boli transparentní, veľmi radi rozprávajú o tej transparentnosti. Podľa mňa by to mali povedať už teraz, keď navrhujú tieto zákony. To by bolo čestné. Takže toľko, ale žiaľ, nikto z nich tu nie je, tak neviem teda, že či do konca teda ústnej rozpravy z nich niekto ešte príde a nájde tú odvahu, ale, ale mám pocit, že nie. Tu asi skončím, pretože ostatné veci, ktoré moji kolegovia teda tu predo mnou už veľmi, veľmi detailne vysvetlili, naozaj nedá sa k tomuto zákonu povedať nič iné, lenže je to legislatívna fušerina, kto si prečíta tie výhrady vo vete prezidenta, vidí to tam napísané medzi riadkami, v podstate tento zákon prinesie do celého procesu práva na získavanie informácií chaos, legislatívnu nestabilitu a neistotu. Povedie k svojvôli a treba naozaj zopakovať to, čo povedal aj prezident, že problematický nie je len obsah tohto návrhu zákona, ale aj celý proces jeho prijímania.
A ja chcem ešte povedať poslednú vec, že ja si myslím, že to je naša spoločná hanba celej tejto snemovne, ak teda nebudú tie výhrady prezidenta prijaté, pretože tento návrh zákona nerieši žiaden skutočný problém. To, čo tvrdí, že rieši, je klamstvo. Tu prosto nie je a neexistuje žiaden problém a bola som aj na strane štátneho orgánu, ktorý sa musel so všelijakými pofidérnymi žiadosťami o informácie vysporiadavať, dá sa to. Predĺži sa žiadosť, keď je tých informácií veľa, aj keď ide o šikanózny výkon práva, takisto sa s tým dá vysporiadať. Tu neexistuje žiaden problém na strane verejnej moci, ktorý by spočíval v tom, že by sa štátne alebo verejné orgány nevedeli pri v súčasnosti platnej legislatíve a výklade súdov vysporiadať s prípadným šikanóznym výkonom práva na slobodu informácií.
Čiže namiesto toho, aby sme tu riešili nejaké skutočné problémy ľudí alebo skutočné problémy, ktoré by sa mohli týkať práva na prístup k informácii, riešime neexistujúci, fiktívny problém, ktorého dôsledkom bude podľa mňa oslabenie prístupu k informáciám pre bežných ľudí, ale aj pre tých, čo sa snažia vlastne bojovať proti korupcii a zisťovať si informácie z verejne dostupných zdrojov. A to je podľa mňa spreneverenie sa všetkých záväzkov Slovenskej republiky, ktoré máme, a teda to ministerstvo vnútra by si podľa mňa malo ten status stiahnuť, lebo je to naozaj smiešne. Ďakujem.

Ďakujem, Zuzi, že si pripomenula aj dnešný deň, teda Deň boja proti korupcii, pretože áno, infozákon práve slúži na kontrolu zo strany verejnosti aj vo vzťahu k akýmkoľvek korupčným praktikám a nejakým nevýhodným nákupom zo strany štátu a práve na to aj tento infozákon máme. A, samozrejme, že tento zákon, ktorý vetoval pán prezident, sťažuje tento boj proti korupcii a nielen to, on sťažuje aj boj proti dezinformáciám, pretože už sme tu viackrát zažili, keď napr. ministerstvo spravodlivosti vypustilo do sveta úplne klamlivé informácie napr. vo vzťahu k dotačnej schéme a následne kým sme sa dopracovali na základe infožiadosti k skutočnému zneniu posúdenia stanoviska auditu, o ktoré malo ísť, tak už, samozrejme, uplynula nejaká doba a týmto, keď sa to napr. aj predlžuje tá lehota, tak to ešte zhorší ešte ten prístup k informáciám a akúkoľvek možnosť dezinformácie vyvracať.
No, dobre si opätovne pripomenula, že máme tu také ticho z koalície. Pán poslanec Glück tu mal pokus o vystúpenie, ale teda ani jedno slovo sme nepočuli k samotnému vetu prezidenta o tom, čo, o čom to tu rokujeme, ale možno iný poslanec za HLAS, poslanec Tittel sa tu objavil v sále, tak možno on sa bude chcieť vyjadriť alebo pani poslankyňa Plevíková, že by mohla niečo vecne k vetu prezidenta povedať, ale neviem teda, že či sa dočkáme.
A super, že si spomenula aj ten lobing, pretože presne si to dobre pomenovala, že v podstate bolo by dôležité hlavne vedieť, kto loboval napr. za tento zákon, pretože to je ten základný princíp, že ľudia, ktorí majú moc a ovplyvňujú verejné politiky, tak oni by mali transparentne informovať o tom, akými napr. či už mimovládnymi organizáciami, alebo inými subjektami sa stretávajú. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Števulová, no tak škoda, že tu nie je ten pán poslanec Lučanský, všetci sa tu naňho obraciame a upíname sa k nemu, že by nám za koalíciu povedal, že ako to teda je a aký má názor na pripomienky pána prezidenta, no a on tu nie je. A presne ten aspekt lobovania som aj ja riešil pri novele vysokoškolského zákona, kde takisto prišiel s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vykazuje všetky znaky lobovania a nepriznal odkiaľ, odkiaľ to má, ako prišiel na ten návrh, že treba zmeniť to dvojročné obmedzenie funkčných období pre rektorov a dekanov na, či dvojnásobné na trojnásobné, ale teda veľmi to vyvoláva dojem, že niekto konkrétny potrebuje takúto zmenu, a teda pán poslanec s tým prišiel, predložil to a nijako to bližšie neodôvodnil.
Rovnako je to aj s týmto zákonom, pozitívum tohto zákona je, že v podstate stačí pri tej krehkej väčšine 76 poslancov, jeden jediný poslanec, ktorý sa nad tým zamyslí a povie si, že pán prezident má pravdu, a teda ani nemusí byť proti, ani sa nemusí zdržať, stačí, že sa nezaprezentuje a potom ešte môže aj ohlásiť, že omylom sa nezaprezentoval, lebo teda myslel si, že sa prezentuje, ale nijak to nevyšlo. No ale naozaj nemožno z doterajšieho správania poslancov koalície na výboroch usudzovať, že čo chcú s týmto zákonom spraviť, a teda nemožno to usudzovať ani z rozpravy, do ktorej sa jediný zapojil pán poslanec Glück, ale nehovoril nič o obsahu veta, ani o obsahu zákona, hovoril o úplne iných veciach.

Ja sa len chcem poďakovať obom mojim kolegom za faktické poznámky, a takisto všetkým vystupujúcim v tejto rozprave z radov opozície, ktorí teda tu vecne argumentujú a vyzvať, nadviazať na to, čo povedal pán Dostál a vyzvať teda, že hľadáme toho jedného poslanca alebo poslankyňu vládnej koalície, ktorý nepustí tento paškvil ďalej. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ja už som tu bol v písomnej rozprave. Takže hneď na úvod sa priznám, že prihlásil som sa do ústnej rozpravy, aby som trošku predĺžil túto rozpravu a dal teda koaličným poslancom šancu nám to vysvetliť. Tak toto je moja troška, ak to niekde počúva v útrobách parlamentu pán Gašpar, ktorý predtým viedol schôdzu, a teda sa nemohol prihlásiť do rozpravy, tak teraz môže faktickou reagovať alebo ako spravodajca, myslím, že je medzi spravodajcami.
Lebo naozaj je to absurdná situácia, že máme tu zákon, ktorý vrátil pán prezident, ktorý teda rozhodne nebude prezidentom vďaka opozičnej podpore, jednoducho tak to nie je, tak ale nemáme žiadne argumenty od koaličných poslancov, že čo si o tom teda myslia. Keď som sem kráčal, tak pán poslanec Tittel povedal, že bude počúvať, tak som veľmi zvedavý, tak budem aj vás vyzývať, pán Tittel, tak povedzte mi, že čo si o tom myslíte, lebo zajtra sa o tom bude hlasovať, hej, aby som vám to zhrnul v kocke, hej? Čiže kolegovia z SNS priniesli zákon, potom ho menili počas jazdy pozmeňovákmi, veľmi zle to dopadlo, my sme to kritizovali, upozorňovali, aj tak sa to schválilo.
Prišlo to k pánovi prezidentovi a pán prezident povedal, že to je paškvil, že takto sa to nerobí, je to zlé a dal tam sadu pripomienok, prečo si myslí, že to je paškvil, a preto tu dnes sme. A zajtra budete hlasovať o tom, či s tými pripomienkami vášho čestného predsedu súhlasíte alebo nie. A keď nesúhlasíte, tak by som strašne rád, aj podľa mňa verejnosť by, možno aj ten pán prezident by to chcel vedieť, že prečo s nimi nesúhlasíte, nie, tak elementárna úcta. No, čiže to som vám to zhrnul za minútu, že o čo sa tu jedná. Tak môžte sa potom zapojiť.
Páčilo sa mi to, čo si povedala, kolegyňa Števulová, že dnes je Deň boja proti korupcii, a teda jednou, jedna z metód, ako sa oslabuje boj proti korupcii, je nadmerné utajovanie informácií, špeciálne s ministerstvom vnútra je to taká veľmi dobrá kategória. Ja sám mám skúsenosť, pýtal som sa napríklad na to, že koľko budú stáť digitálne doklady, ktoré sa budú vydávať od začiatku budúceho roka. Ministerstvo mi povedalo, že je to utajované. Čiže vieme, koľko stoja fyzické doklady, tie kartičky, ktoré každý máme, aj vieme ktorá firma ich dodáva, tie fyzické kartičky, ale pri digitálnych je to tajné. Nerozumiem prečo. Čiže už aj bez tejto zmeny zákona ministerstvá takýmto spôsobom ohýbajú a sťažujú sprístupňovanie informácií, takže to je len paradoxné, že ministerstvo vnútra samo na seba upozornilo, svojím spôsobom. Ja som rozmýšľal medzi teda písomnou a ústnou rozpravou, že teda ako by som mohol pomôcť tým koaličným poslancom, lebo kritizujeme tu viacerí, že ten zákon vlastne ani neni jasné, že aký veľký problém rieši, že nevedia vlastne vyčísliť, toľko tých šikanóznych žiadostí o informácie je. No tak mi napadlo, že ako by to mohli zistiť, tak dvestojedenástkou by to mohli zistiť. Viete, že mohli by sa napríklad spýtať, keď sa im teda ozvali nejaké štyri-päť obcí, že to ich šikanujú žiadatelia neprimerane veľkými žiadosťami, tak si to mohli tiež cez infozákon vypýtať, mohli, to je paradox, hej, že na potopenie infozákona ste si mohli vypýtať dáta cez infozákon, aby ste aspoň nejaký argument v rukách mali, lebo naozaj toto je fiktívny problém, toto je fiktívny problém, ktorý tu riešime. A jediné, čo tým dosiahnete, je, že úradníci na ministerstvách budú môcť, nechcem povedať, že slovo arbitrárne, ale snažím sa to nejak akoby že ľudovo vysvetliť, že budú môcť sami si len tak povedať, že toto, toto vám už spoplatním, toto vám nejdem sprístupňovať. Pýtate sa ma na to, čo robím s vašimi peniazmi z vašich daní a ja úradník, pán sveta, sa rozhodnem, že toto už vám spoplatním. Jednoducho ten zákon nemá žiadne brzdy, ako by takémuto niečomu mohol zabrániť. To je to, čo kritizujeme my, aj pán prezident.
No a ešte posledná vec, ktorú som chcel povedať v ústnej rozprave, je, že ja chápem, že to je taká, taká vzdialená téma, hej, že rozmýšľal som nad tým, že prečo by to vlastne ľudí malo zaujímať, že sa tu bavíme o nejakom infozákone a viacerí sme tu aj bývali kedysi v neziskovkách a pre nás je to aj taká srdcová téma, lebo práve cez infozákon sme zisťovali viaceré informácie, ktoré by verejnosť mala vedieť. Tak chápem, prečo ja a Zuzka Števulová sme kvôli tomu nahnevaní, že sa takto ničí ten zákon. No tak prečo by to malo zaujímať verejnosť? No tak preto, pretože infozákon, to je nástroj vďaka ktorému sa dá kontrolovať to, čo vláda robí s vašimi peniazmi, či ich rozhadzuje, alebo ich dobre spravuje. Na to tu máme ten infozákon. Máme ho tu 24 rokov, 24 rokov prežil.
Obávam sa, že keď táto koalícia príde, tak ho tak oseká, sprzní a ohlodá, že jednoducho ľudia, vy, to je jedno, či voliči koalície, alebo opozície, nebudete mať možnosť dozvedieť sa o tom, ako vláda narába s vašimi peniazmi.
To je ten základný dôvod, prečo by to ľudí malo zaujímať. Máme tu dobrý zákon, ktorý funguje. Ak niekto tvrdí, že nefunguje, tak by mal aspoň povedať, že v akých prípadoch, koľko je tých prípadov, keď nefunguje, keď ho teda chcú takto opravovať. Ale ani to nie sú predkladatelia schopní. Čiže, milí ľudia, preto by vás to malo zaujímať, pretože toto je zákon, vďaka ktorému sa môžme dozvedieť o tom, ako vláda spravuje vaše peniaze.
Viacero takýchto iniciatív je, ktorými sa vláda snaží obmedzovať prístup k informáciám. Toto je len jedna z viacerých sád. Mali sme tu zákon o kritickej infraštruktúre, kde sa zaviedol veľmi nebezpečný pojem takzvanej limitovanej informácie, to je na dlhú debatu. Jednoducho to je jedna kocka do skladačky, ďalšia kocka do skladačky je, akým spôsobom vláda obmedzuje prístup ku informáciám o verejnom obstarávaní, čiže ako nakupuje za tie vaše peniaze. Aj to sa jednoducho zužuje a verejnosť bude vedieť menej a menej informácií. Čiže ja by som to tak povedal, že milí ľudia, ak toto je to, čo chcete, tak v poriadku, odpustite to tým poslancom, že to schvália. Ja si myslím, že a teda budem apelovať špeciálne na voličov HLAS-u, pretože aj ich poslanci, stačí, aby jeden poslanec sa rozhodol, že nepodporí tento zákon a neprejde to pri súčasnom stave, ale pre istotu radšej štyria, nevieme, ako pán Huliak.
No tak si myslím, že to sú ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa peniaze, ktoré z donútenia musia tomuto štátu každý rok posielať vo forme daní a odvodov, tak ja si myslím, že to sú ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa dobre spravovali. Tak ja verím, že sú tu poslanci najmä za stranu HLAS, ktorých by že tento apel, predpokladám, že aj od ich voličov, nájde nejaké svoje uplatnenie. A keď už ani jeden z týchto dôvodov nezafunguje, tak by som povedal, že je, že ultimátny argument je, že kľudne nemusíte veriť nám poslancom z opozície. Ja chápem, že koalícia robí všetko preto, aby my sme boli nejak videní ako nedôveryhodní, nemusíte veriť nám. Jediné, čo potrebujete vedieť, je, že pán prezident, ktorý rozhodne nie je opozičným prezidentom, sem ten zákon vrátil a povedal, že je zlý.
A na jeho obhajobu tu nevystúpil nikto z vládnej koalície, že by to vecne obhajoval a vysvetlil, prečo je to v poriadku. Jednoducho nikto. Tak ak ani naše argumenty opozičných poslancov nie sú dosť, tak vedzte, že pán prezident, čestný predseda HLAS-u to vrátil a na obranu nevystúpil nikto ani z HLAS-u.
Takže buď to znamená, že poslanci HLAS-u zajtra sa stotožnia s pripomienkami pána prezidenta a tento zákon pôjde do koša, alebo teda tie škodlivé zmeny sa z neho odstránia, alebo to znamená, že poslanci a poslankyne HLAS-u ignorujú ešte aj názor svojho čestného predsedu, že žiadna iná možnosť tam niekde v strede nie je.
A ak je, prosím vás, povedzte nám to. Tak nehovorte to nám, opozičným poslancov, povedzte to vašim voličom, lebo ja už, už neviem, čo iné im chcete vysvetľovať. Chápem, prečo ste mlčali, keď pani prezidentka Čaputová sa postavila proti Trestnej novele, lebo však vy ste ju nálepkovali, že to je opozičná a neviem čo.
Tak teraz sme v inej situácii, hej, teraz. Prezident, ktorý kandidoval s podporou koalície, hovorí, pán Tittel, na vás smerujem, hovorí, že zákon, ktorý pretlačila koalícia, je zlý, dobre, a zajtra o jedenástej o tom budete hlasovať. Tak buď ignorujete to, čo hovorí pán prezident a máte iný názor, v tom prípade vás prosím, normálne budem prosiť tu koaličných poslancov, prosím, povedzte to nám a hlavne verejnosti vysvetlite, prečo si myslíte niečo iné, alebo sa s tým stotožnite, a tým pádom by to zajtra nemalo prejsť, ten zákon by sa mal buď celý zrušiť, alebo aj tie najviac toxické veci zrušiť. Toľko som chcel povedať, taký úprimný apel. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hargaš, dobrý pokus, ale teda nevyšiel napriek tým opakovaným apelom, napriek ďalšiemu času na prihlásenie sa aspoň s faktickou poznámkou. No, vypáčiť z vládnej koalície názor na pripomienky pána prezidenta, koaličného pána prezidenta k zákonu, ktorý si koalícia schváli a je značne zjavne teda úloha nad sily opozičných poslancov a budeme teda musieť počkať do zajtra, keď nám poslanci vládnej koalície svojím hlasovaním odpovedia na otázky, ktoré sme im tu dnes opakovane a opakovane kládli a dožadovali sa odpovede.
Ale teda bude to odpoveď iba o tom, či odpoveď týkajúca sa toho, či prelomia veto, alebo neprelomia, či schvália pripomienky pána prezidenta, alebo neschvália a potom celý zákon. Ale aké boli dôvody takého alebo onakého hlasovania sa zrejme nedozvieme.

Ďakujem za slovo, aj keď teda na poslednú chvíľu som ešte stihol stlačiť tú reakciu. Ja, pán kolega, si nemyslím, že to bol až taký márny pokus. Keby ste sledovali, ako sa pán Tittel mrvil na stoličke, keď som sa ho pýtal tie otázky. Ja si myslím, že niekde to zrnko pochybností tam zasiate bolo. Takže teraz som špeciálne na neho upozornil, tak neviem, či pán Puci si ho nezobere do parády. Ja si myslím, že tie argumenty jednoducho sú vecné, ktoré aj pán prezident povedal, normálne pán Glück ma tu obviňuje, že tak chválim pána prezidenta, že už vlastne ani nevie, že či som ho naozaj nevolil, tak pre záznam, nie, nevolil som pána prezidenta, čo nič ale nemení na tom, že strašne by ma naozaj zaujímal názor koaličných poslancov na tie pripomienky. Úplne v kľude to hovorím.
A ja neviem, ako chcete verejnosti vysvetliť, že to, čo tu robíte, je dobré, keď nedokážete o tom ani jednu vetu povedať, že prečo je to dobré. To je asi pointa tohto celého.
Takže asi toľko k tejto rozprave. Uvidíme zajtra o jedenástej, bude to veľmi napínavé. Ďakujem.

Tak momentálne po infozákone, ktorý teda trochu drasticky znemožní ľuďom, aby sa pýtali, ako táto vláda hospodári, sa vraciame naspäť k tomu pravému zákonu, a to je ten, ktorý hovorí, tak ako aj Peťo Pollák povedal vo svojej rozprave, aby si vládni politici znížili svoje platy, ktoré si zvýšili o päťtisíc eur, aj keď ostatným ľuďom berú všetky peniaze, berú všetky výhody, ktoré mali a berú 4,2 miliardy v konsolidácii.
A tak ako si sa pýtal, že o čo tu ide a pán Bartek, ja ešte využijem ten čas, aby pán Bartek stihol prísť povedať posolstvo za stanu HLAS, aby prišiel povedať teda, že ako teda vláda to myslela s tým zvýšením platov dvojnásobným o päťtisíc eur mesačne, pretože ako ty hovoríš, Peťo, netuší nikto. Je to porušenie absolútne všetkých sľubov. Žiadne sociálne istoty, zobrali všetko ľuďom, žiadne lacné potraviny, žiadne lacné energie, orú na ľuďoch, ale seba zabezpečili. Tie amnestie, platy päťtisíc eur, doživotná renta pre premiéra, aj pre generálneho prokurátora by chceli doživotnú rentu, pre všetkých by chceli doživotnú rentu, možno sa to aj odvážia toto volebné obdobie urobiť. Ale ako si správne hovoril, na lekárov nie je, na zdravotníkov nie je, na učiteľov nie je, policajti, záchranári, horská služba nemajú. Majú nula zvýšené platy, nula zvýšené platy, ale na druhej strane aspoň čo? Aspoň sa im zdražujú potraviny. No tak toto je táto vláda. Nič nedá ľuďom.