30. schôdza

Ďakujem pekne. Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených šesť poslancov, traja za poslanecké kluby – pán Dvořák, Szalay a Krajčí, a do riadnej rozpravy písomnej – pán Dostál, Krátky a pani Cigániková.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Dvořák, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak sme tu pri zbytočnom bode, pri ktorom sme tu ani nemuseli byť, keby sme si odpustili teda celé to vaše teátro, čo sme si tu prežili minulý rok, čo sme si tu prežili pri rôznych skrátených legislatívnych konaniach, a je nutné na úvod povedať, že toto skrátené legislatívne konanie, keď sa pozriem na tie materiálne, tú materiálnu podstatu toho, že či to SLK-čko máme vôbec tu mať alebo nemáme mať. Tak áno, uznám vám, že, samozrejme, sú ohrozené, je ohrozený prístup k zdravotnej starostlivosti, hospodárske škody tu hrozia, áno, z toho pohľadu by sme, samozrejme, to SLK-čko tu mali mať. Ale treba sa na to pozrieť trošku aj hlbšie, že kto to spôsobil a z akého dôvodu to spôsobil. No spôsobili ste si to sami.
Pretože mali sme tu minulý rok tú vašu slávnu konsolidáciu, a ktorá tak veľmi rýchlo prebiehala, ktorú ste tu tiež tlačili, a vtedy už sme vás upozorňovali, bol tam ten prvotný návrh, ak si to pamätáte, bez tých širších konzultácií, vtedy ste nekonzultovali odbory, vtedy ste vlastne len narýchlo to pretlačili parlamentom, vtedy sme sa dozvedeli, že chcete šetriť na raste platov lekárov, ale vtedy aj ostatného zdravotníckeho personálu a už vtedy sme vám hovorili, že tento návrh je úplná hlúposť, pretože v čase, keď nám tu chýbajú tisícky lekárov, tisícky zdravotníckeho personálu, tak vy sa rozhodnete šetriť a ešte aj prehlbovať tú personálnu krízu a že ak tento zákon schválime, tak ešte viac budete tých lekárov vyháňať za hranice. Už aj odborári vám to vlastne dneska hovoria, že ten platový automat môžme mať naňho hocijaké názory, niekto s nim môže súhlasiť, niekto nemusí súhlasiť, niekto by ho chcel trošku pomeniť, ale pravda je taká, že prinieslo vám to takmer tisícku lekárov, tisícku sestier do nemocníc, čiže nejaký stabilizačný prvok to má. No a v čase, keď nám ešte stále chýbajú tisícky tých lekárov, tak vy ste sa rozhodli, že ich zosekáte a chcete šetriť nejakých 200-250 mil., to tuším bolo, vtedy už sme vás na to upozorňovali.
No a čo sa stalo? Stalo sa to, že keď ste to prijali, tak, samozrejme, začali rôzne nátlakové akcie, porušili ste dohodu, tak sa ani nedivím, že zdravotníci začali protestovať, potom sme sa tu stretli ešte niekoľkokrát. Niekoľkokrát ste ten zákon opravovali. Stretli sme sa tu napríklad pri tom, ako ste ten automat postupne vrátili teda sestrám, záchranárom, postupne sme sa tu stretli napríklad na to, že keď ste sa nedohodli s tými samotnými lekármi, tak že ich budeme teda kriminalizovať a že tu budú hrozby, hrozby väzenia. No a dneska tu stojíme teda, stojíme tu po zbytočných týchto krokoch a dneska tu ideme opravovať niečo už tretíkrát, čo ste absolútne nemuseli spôsobiť a mali ste aj niekoľko šancí na tú opravu. Zbytočne ste to nechali zájsť ďaleko, pretože keby ste sa vtedy dohodli na tých platoch s tým personálom, tak by sme nedopadli tak, že ešte tu musíme prijímať oveľa viac zákonov s oveľa väčšími dopadmi, ktoré nemáte poriadne vyčíslené, nevieme, čo spôsobia v tom sektore. Čiže vrátili sme sa, v tom kolečku sme sa vrátili naspäť, kde ste začínali pred tou konsolidáciou, a dovolím si povedať, že sme sa vrátili ešte naspäť a ešte si to možno vypýta viac nákladov. Čiže je to úplne zbytočné niečo, čo ste si spôsobili, a naozaj možno by sa oplatilo niekedy na takej akože odbornejšej úrovni počúvať aj niektorých ľudí, ktorí sa vám to snažia ako kebyže vecne poradiť, čo to môže spôsobiť.
Keď sa pozrieme aj na tie vyjadrenia, ktoré tu napríklad mal minulý rok premiér, rozprával o tom, že to nie je teda premiérskou témou, aj to je práve ako kebyže dôsledkom toho, čo potom robíte ďalšie tie kroky. Keď zdravotníctvo nie je premiérskou témou, tak, samozrejme, vláda sa rozhodla na čele s premiérom, že asi teda ide šetriť na zdravotníctve a to bola tá prvotná chyba. Prvotná chyba je možno to, že treba sa začať venovať tomu zdravotníctvu prioritne ako premiérskej téme, možno to potom bude odrážať aj vaše rozpočtové priority a možno by sa vám potom následne takéto niečo nestalo. Ja už som to teda spomenul, samozrejme chápem, že idete naprávať problém, ktorý ste spôsobili a musíte ho teda vyriešiť, aj keď ten deadline máme ešte do 25. Tuším máte zazmluvnené, teda s lekármi máte dohodu, že do 25. to musíte, 28., do konca mesiaca, ale tu je aj tá moja ďalšia výtka. Máte ešte čas, vieme o tomto probléme od decembra, že ho je treba riešiť, vieme ho už dokonca dlhšie, pretože už od novembra, alebo odkedy tie protesty tu máme a oni to požadujú naspäť, máme tu čerstvú skúsenosť s veľkým zákonom, kde mimochodom boli aj tie eRecepty, kde sa obchádzal, urobili sa rýchle pozmeňováky, robilo sa to narýchlo, obchádzalo sa medzirezortné pripomienkové konanie a vy ste sa dokonca ani z tejto situácie nepoučili. Opätovne robíme veci na poslednú chvíľu, robíme ich bez pripomienkového konania, ja som to spomínal aj na samotnom výbore. Keby ste aspoň ukázali trošku mieru poučenia, napríklad máme tu taký inštitút že skráteného medzirezortného pripomienkového konania, ktoré trvá tuším deväť pracovných dní. Na to sme mali priestor, ešte dokonca aj keby ste to dneska nedali do parlamentu, toto je mimoriadna schôdza, toto nie je riadna schôdza, keby ste to chceli tlačiť tým skráteným legislatívnym konaním, keby ste chceli ale aj k tomu urobiť napríklad skrátené konzultácie medzirezortné pripomienkové konanie tých deväť dní, stále by ste v tejto chvíli na to mali čas. Stále by sme to mohli urobiť do konca mesiaca. Už vieme, že nám protestuje zvyšok sektora, ktorý hovorí, že tie požiadavky alebo tie finančné vyčíslenia, ktoré tu máte, oni nevidia reálne. Napríklad ozývajú sa ambulancie, ktoré opäť hovoria, že keď ideme niečo pridávať zase nemocniciam, tie náklady sa nám automaticky ukážu aj v tých ambulanciách. Rozpočty sa vždy takto tvoria. Keď pridávame niečo nemocniciam, napríklad na platovom automate, ambulancie z toho síce nemajú garantované z rozpočtu alebo zo zákona, tak ale pridáme aj tým ambulanciám, aby sa navzájom nekanibalizovali, aby neodchádzali tí lekári z ambulancií do nemocníc a naopak. Tak to funguje všade. A teraz vlastne vy zase opäť idete nejak ustupovať nemocniciam, ale zase tie rozpočtové požiadavky prídu od tých ambulancií. Zároveň si dovolím tvrdiť, že keď sa pozrieme na tie, ja sa tomu budem venovať aj neskôr, že keď sa pozrieme aj na tie vyčíslenia tie finančné, ktoré máme vo vnútri, vy rátate s mnohými úsporami, s takými úsporami, ktoré sa v tejto republike nikdy nedokázali naplniť. A to ja si dovolím tvrdiť, že v časoch tých najväčšej vaty, keď sme tu mali tetu Anku, maséra Kostku, piešťanské cétečká a podobne, vtedy ste vy dokázali za smeráckych vlád šetriť okolo sto miliónov. To boli, to boli tie najväčšie, to boli tie najväčšie, tie Klondike v zdravotníctve, vám sa darilo sto miliónov šetriť v zdravotníctve. Vy tu teraz prichádzate, že chcete ušetriť takmer dvesto miliónov, takmer dvesto miliónov. My už teraz vieme, že tie úspory, ktoré tam hovoríte, sú absolútne nereálne.
Čiže tie opatrenia, s ktorými vy prichádzate, vieme, že pravdepodobne nedosiahnete z tých úspor, vy dokonca v tej doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy dokonca tvrdíte, že ten zákon začne dokonca sporiť neskôr peniaze a dokonca tam ani nenavyšujete, konkrétne tam neuvádzate, keď sa pozriete do tej doložky samotnej, vy tam konkrétne ani nerozvádzate nejak nabližšie tie samotné úspory, akurát teda si my odhadujeme, že to bude vo výške tých dvesto miliónov. Tak ja vám teraz hovorím, že to je absolútne nereálne a ten rozpočet budete musieť dolievať a zároveň vieme, že keď ho musíte dolievať, tak už poznáme vyjadrenia ministra Kamenického, ministra financií, ktorý hovorí, že už nedá ani euro navyše do zdravotníctva. Tak ja sa naozaj pýtam, že všetky tieto veci my nevieme ani ich dopady, to sú naozaj, že my ideme dať veci do zákona, čo sa týka personálnych normatívov, čo nevieme, aký bude mať dopad na tie samotné nemocnice, keby ich mali naozaj dodržiavať naplno, tak tu potrebujeme množstvo nového personálu, potrebujeme tu množstvo peňazí, tie peniaze nie sú až taký problém ako zohnatie (správne zohnanie, pozn. red.) toho personálu, my nevieme, ako sa ten sektor samotný zachová a tým, že ideme skráteným legislatívnym konaním, tak ešte zvyšujeme tú nestabilitu, že ten sektor sa k tomu nemôže riadne vyjadriť.
Čiže podľa mňa si sami spôsobujete ďalší problém a ja som, ja som podobne aj pri tých samotných eReceptoch, keď ste tu mali ten veľký zákon, takto stál v pléne a ja už sa tak cítim, akože také déja vu zažívam, každomesačne sa to opakuje, a vtedy som vám presne hovoril, problém je zase vo forme, idete rýchlo, obchádzate pripomienkové konania, nie sú riadne vyčíslené peniaze, dávate tu rôzne prílepky, sektor vám protestuje, chodia tu listy poslancov, ktorí vás na to upozorňujú. Samozrejme my si to tu opozícia povieme a potom sa tu stretneme zase o mesiac, o dva, že zistíme, že nejaký problém vznikol a tieto problémy sú absolútne zbytočné, pretože vy by ste im mohli predchádzať.
Premiér hovoril, samotný premiér, aj vy to máte v programovom vyhlásení napísané, aj tento zákona sa volá, že chcete zaviesť sociálny zmier v tom zdravotníctve, tak ja vám poradím. Ten sociálny zmier, keď chcete naozaj začať so sociálnym zmierom v zdravotníctve, začnite tým, že tu nebudete robiť takýto chaos, že nebudete predkladať tie zákony narýchlo, bez riadneho vyčíslenia, bez konzultácie so sektorom, nebudete tu dávať prílepky, nebudete možno konsolidovať na úkor samotného zdravotníctva a potom nebudeme mať také rozbroje v tom zdravotníctve, aké máme, a možno potom aj pán minister, ale aj zvyšok vlády by mohli venovať čas oveľa zmysluplnejším veciam a nieže sa tu musíme každý druhý mesiac stretávať pri nejakom skrátenom legislatívnom konaní na zdravotníctve a my vlastne opravujeme stále niečo dookola a nejak to meníme. Takto to nemôže fungovať.
Čiže môj apel je na to, že máme čas, máme čas ešte do konca februára. Ak chceme trošku zlepšiť kvalitu toho legislatívneho procesu, tak využite aspoň to skrátené pripomienkové konanie, nechajte vyjadriť sa ten zvyšok sektora, pretože my síce vidíme v tej doložke vplyvov, že má to, má to nejaké vplyvy, ja si myslím, že tie vplyvy sú nereálne práve kvôli tým úsporám a práve kvôli tomu, že sú podhodnotené, zároveň sú podľa mňa aj nadhodnotené tie opatrenia, ktoré majú prísť, čo sa týka auditu a podobne, realita je vždy trošku odlišnejšia, trošku komplikovanejšia, a namiesto toho, aby sme mali nejaký problém, tak predíďme mu a trošku kultivujme tú diskusiu. Myslím si, že tá kultivácia tej diskusie, ten pokoj, to vysvetľovanie ľuďom, konzultácia s ambulantom, s odbornými združeniami môže práve pomôcť v tom sociálnom zmieri, nie to, že do zákona napíšete, že idete zavádzať sociálny zmier, tomu sociálnemu zmieru pomôžu tie skutky, máme čas do konca mesiaca. Máme tu napr. inštitút skráteného medzirezortného pripomienkového konania, kde by sme mohli vychytať množstvo tých vecí, stále máte na to čas tri-štyri týždne, takže ja vás vyzývam, že poďme touto cestou a nie zase niečo narýchlo, poučme sa z tých, z tých problémov, ktoré sme tu už mali. No a nejdem do tej obsahovej stránky zákona, ja ďakujem za pozornosť, k tej obsahovej stránke zákona sa trošku vyjadrím aj v samotnej rozprave k zákonu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka.
Takže ďalší v rozprave je prihlásený pán poslanec Szalay za stranu Sloboda a Solidarita. Je prítomný v sále? Nie je, prepadá mu poradie.
Ďalší je pán poslanec Krajčí, nech sa páči, za poslanecký klub, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Nerád tu stojím, lebo tiež som toho názoru, že sme si mohli ušetriť kopu, kopu, kopu času a v podstate táto schôdza vôbec nemusela byť. My sami sme predložili päťkrát pozmeňujúci návrh, ktorý keby bol schválený už 1. októbra, sme presvedčení, že sa mohli veľmi rýchlo vyriešiť problémy, ktoré ste si sami spôsobili tým, že ste porušili sociálny zmier a bez diskusie ste zobrali dohodnuté veci zdravotníkom a znižovali ste valorizáciu, ktorú mali sľúbenú, mali ju v zákone na tento rok. Takéto veci sa skrátka nerobia, sám nás premiér Fico varoval pred takýmto konaním, keď bol ešte v opozícii, samozrejme on keď je vo vláde, tak všetko je ináč. Sami ste spravili túto chybu a sme tu v situácii, kedy dostávame do parlamentu v podstate to, čo sme od začiatku hovorili, že tie veci sa budú musieť vrátiť späť. A netvárme sa, že ten nejaký malilinký ústupok, čo tam je, že to nejaká veľká vec.
A úplne smiešne je, pán minister, to, že zrazu úplne v pohode poviete, že tie peniaze nájdete v rozpočte verejného zdravotného poistenia. Však to je totálny výsmech, stále sme sa bavili o tom, že na to nie sú financie a vy teraz poviete na druhý rok, že ale sú, my ich nájdeme v kapitole verejného zdravotného poistenia. Pán minister, určite viete, čo ste tým pádom povedali, vy ste povedali, milí pacienti, budúci rok bude menej na lieky, budúci rok bude menej na špeciálny zdravotnícky materiál, ktorý potrebujete na to, aby vás mohli zoperovať. Budúci rok pôjde menej peňazí do ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Zrazu tie peniaze sú, to znamená celé to prekáranie, ktoré sme tu riešili minulý rok, vyzerá, že bolo úplne, úplne zbytočné. Áno, treba povedať, že odborári mnohé veci tlačia a záleží im na zdravotníctve, tiež treba jasne povedať, že tá valorizácia platov, ktorú prijala ešte vláda Eduarda Hegera a za ktoré tu v tomto pléne hlasovali aj poslanci súčasnej vládnej koalície alebo teda vtedajších strán, ktoré tvoria súčasnú vládnu koalíciu, priniesla do zdravotníctva viac ako 850 lekárov, v nasledujúcom roku tiež viac ako 850 sestier, čo sú čísla, ktoré si myslím, keď stále hovoríme o tom, ako máme nedostatok personálu, ako je to problém, ktoré sú tak významné, že na toto, že ste siahali, vládni poslanci, táto vládna garnitúra, a toto ste chceli nejakým spôsobom bez diskusie meniť, že to je naozaj vážna chyba, podstate som rád, že tu priznávate, tento návrh tu je vaším priznaním a v podstate aj zlyhaním. Treba jednoznačne povedať, že celú túto zdravotnícku krízu ste si tým, ako ste sa správali, ako ste sa arogantne správali k zdravotníkom, sami vymysleli a vytvorili.
Ja som sa dneska aj pýtal poslancov na zdravotníckom výbore, že či to tak naschvál ste chceli, aby sme sa takýmto spôsobom museli neustále stretávať a riešiť krízu, ktorú ste si sami vymysleli. Predpokladám, že nie, ale, pán minister, to, čo ste sľúbili tiež a sľúbili ste to celému Slovensku, že teraz v februári predložíte tu do parlamentu návrh, ako sa vysporiadate s problematiku eReceptov, pointa veci, premiéra Fica ste nakoniec vyriešili zatiaľ situáciu akýmsi usmernením, ale veľmi dobre sme sa na zdravotníckom výbore porozumeli naprieč politickým spektrom, že je to situácia, ktorú treba riešiť legislatívne, stále veľmi dobre vieme, že najmä nezmluvní lekári ten problém neustále majú a ja by som čakal skôr takýto návrh zákona, že príde sem, že ho vy prinesiete pod pazuchou, však už keď vládni poslanci otvárajú schôdzu, tak ste ho tam mohli pridať a mohli ste si stáť za svojím slovom. Žiaľ, nestalo sa to, to znamená, tento problém odkladáte ďalej. Ale to je krásny príklad toho, že mohli sa riešiť iné problémy zdravotníctva a tých problémov má slovenské zdravotníctvo veľmi veľa, ale my vlastne stále sme tu riešili hroziaci kolaps zdravotníctva, ktorý ste svojím správaním, netvrdím, že vy, ale vládna garnitúra, ktorá tu bola, spôsobili.
Tiež čo sa týka skráteného legislatívneho konania, tak samozrejme tým, že ste vyvolali krízu, tak je to ako keby obhájiteľná vec, na druhej strane ja sa pýtam, keď vám na to odborári dali dva mesiace, prečo sme nezasadali hneď v januári a v rámci štandardného legislatívneho konania sme neriešili túto problematiku, kde mohlo byť medzirezortné pripomienkové konanie slušné, kde sa mohlo diskutovať v prvom čítaní, v druhom čítaní, tak ako sa diskutovať má a mohli sa hľadať optimálne spôsoby, ako reformovať zdravotníctvo, pretože v tom návrhu, ktorý ste sem priniesli, je kopec dobrých bodov, ale kopec, povedzme si, jak je, sporných bodov, naozaj sporných bodov a dokonca aj ja mám už teraz pocit, že tie niektoré veci, ktoré ste dohodli s odborármi, že sú neni dohodnuté úplne dobre. A o tom sme sa bavili aj dnes na výbore, na ktorý vy, pán minister, nechodíte možno zo zásady, ale chcem vám len povedať, že na tie výbory je dobré chodiť, pretože to je miesto, kde poslanci, my môžme, stále tam posielate štátneho tajomníka. (Reakcia ministra.) Nieže prvýkrát, akože však dneska sme sa o tom bavili, že tam vôbec nechodíte na tie výbory (povedané s pobavením), došli ste sa predstaviť a možno raz ste tam potom boli, však si to pozrite. A to myslím úplne vážne, prosím vás, to ešte každý, kto má nejaké pochybnosti, si môže pozrieť záznamy z výborov, sú zverejnené. Takže nech sa páči.
Z tohto pohľadu si myslím, že toto skrátené legislatívne konanie nedáva veľký zmysel, malo sa to urobiť v štandardnom legislatívnom konaní a mohli ste sa poučiť práve z tých mnohých chýb, ktoré sa stali pri tom, keď sa narýchlo riešia určité veci. A toto tiež, žiaľ, sa rieši v mnohom veľmi narýchlo. Sú tam vážne veci, o ktorých sa potom budeme rozprávať, jak skracujeme legislatívne konanie, bude prijaté a pôjde sa ďalej v prvom čítaní, v druhom čítaní. Takže nejdem sa teraz aj ja venovať týmto veciam.
Len chcem povedať, čo sa týka nášho nejakého rozhodnutia, vzhľadom na to, že sme sa vám snažili opakovane pomôcť a zabrániť tomu, aby tá situácia eskalovala až do tohto bodu, vzhľadom na to, že sme opakovane predkladali pozmeňujúce návrhy aj tu a dokonca my sme predložili aj pozmeňujúci návrh k štátnemu rozpočtu, kde sme chceli zabrániť tomu, čo sa teraz ide stať, že vy idete tie peniaze zobrať chorým pacientom z verejného zdravotného poistenia, tak sme chceli cez štátny rozpočet dofinancovať sektor zdravotníctva práve o tie financie, ktoré tam boli potrebné na to, aby došlo k adekvátnej valorizácii zdravotníkov. Ani to ste neprijali, opakovane sme podávali túto ruku a preto my v tejto situácii, musím povedať, nemienime ďalej už hrať hry, keď vy si tak či tak urobíte sami to, čo chcete. Tak, nech sa páči, schváľte si to, čo chcete, narozprávalo sa o tom už veľmi veľa a my, samozrejme, nie sme úplne nadšení, ale však my sme nikdy vaši partneri neboli, nikdy ste sa s nami ani nebavili o nejakých veciach, to znamená o nejaký konsenzus medzi opozíciou a koalíciu zo strany, z vašej strany ja som nikdy to nejako nevnímal, vidíme sa iba tu, keď môžem takýmto spôsobom niečo povedať.
Takže z tohto pohľadu z našej strany samozrejme platí ponuka, že pokiaľ potrebujete naše hlasy, radi budeme s vami o tom diskutovať. Ale poďme o tom diskutovať, poďme sa o tom rozprávať, sme ochotní prísť a rozprávať sa o podpore, ktorú by ste požadovali od nášho poslaneckého klubu. My zatiaľ niečo takéto momentálne neregistrujeme, a preto chcem povedať, že aj čo sa týka tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, my nebudeme hlasovať, my sa len zaprezentujeme, lebo samozrejme do práce chodíme a využívame svoj priestor na to, aby sme komunikovali občanom, ako sa veci aj pod vaším vedením v tejto krajine dejú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Pročko, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ich vládne pôsobenie nemá v histórii Slovenska naozaj žiadnu, žiadnu obdobu. Ich vláda chaosu, ich vláda, oni to, čo predviedli aj dnes pri otváraní schôdze, to je niečo neskutočné. To je niečo, čo sa, oni nevedia, kto s kým, čo s kým. Presne si im povedal, že, prepáčte, vyrušujeme ma tam poslanec, ten v okuliaroch, môžte upozorniť tam vzadu, pán Gašpar, ten vľavo. Ďakujem.
Oni naozaj absolútne, ale absolútne nemajú pojem o tom, čo robia, čo robí ich pravá ruka, ľavá ruka. Presne si im povedal, päťkrát sme predkladali pozmeňujúci návrh, ktorý by tento problém mohol vyriešiť, päťkrát. Ale ich zaujíma to, aby mali beztrestnosť, ich zaujíma to, aby upokojili Huliaka, aby Malatincovi dali nejaký kšeft, aby toho chudáka Šalitroša niekde zapatrošili, lebo majú problémy s nimi, s týmito vzbúrencami, ktorí chcú kšefty.
Budúci rok bude menej peňazí na lieky. Toto je to motto, ktoré si, prosím, občania, zapamätajte, čo vám Marek Krajčí teraz vo svojej rozprave povedal. Budúci rok bude menej peňazí na lieky, bude menej peňazí na lieky, pretože táto vládna koalícia, koalícia chaosu, neodbornosti a absolútnej demagógie vám berie všetko, čo sme vám dali.
Ďakujem veľmi pekne.

Bude reagovať pán poslanec Krajčí, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Úprimne treba si povedať, keby ste neurobili nič ako vládna koalícia, nemusela tu byť kríza a boli by sme teraz, čo sa týka aj rozpočtu, v lepšej pozícii. To, čo tu dnes máme, je ešte náročnejšie na rozpočet, idete to vybrať z verejného zdravotného poistenia, takže nieže ste si nepomohli, ale ste si ešte pohoršili. A to je také pekné príslovečné, keď mám pokaziť, radšej nerobím nič. A toto by ste si možno mohli zobrať k slovu.

Ďalší písomne prihlásený v rozprave je pán poslanec Dostál, pripraví sa pán poslanec Krátky.
Pán poslanec Dostál, máte slovo.

.