33. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku.
V Európskej únii je zhoda v tom, že pokiaľ nebudeme pokračovať v zásobovaní Európy plynom z východu, tak bude významne deformovaný trh s plynom v západnej a strednej Európe. Ak sa teda európske špičky rozhodnú definitívne prerušiť akékoľvek dodávky plynu, ruského plynu do Európy, bude to mať následky v podobe cien, pri ktorých nemôžme byť jednoducho konkurencieschopní. Ak má jedna megawatthodina plynu v Európe stáť 45 eur a v Spojených štátoch pod 10 eur, nemôžte za týchto podmienok konkurovať. Je veľmi zaujímavé, ako trh reaguje na všetky udalosti, ktoré sa dejú okolo plynu. Keď v decembri na Európskej rade ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že už nebude pokračovať tranzit ruského plynu cez územie Ukrajiny, okamžite cena vyletela hore. Ak sa pozrieme na útok na Sudžu, okamžite cena plynu opäť ide hore, pretože dobre si uvedomujeme, že sú iba dva body kontaktné, cez ktoré sa dostáva plyn na územie Ukrajiny a potom do Európy, a Sudža bola práve jedným z týchto kontaktných bodov. Nebudem teraz špekulovať, či to urobili Rusi, alebo to urobili Ukrajinci, pretože vždy je to tak, že to urobili Rusi podľa médií, a potom sa po niekoľkých mesiacoch ukáže, že to bolo naopak. Ja si teda počkám niekoľko mesiacov, lebo o niekoľko mesiacov určite zistíme, že to boli Ukrajinci a nie Rusi, ale nemám tu dôvod v tomto okamihu komentovať. My sme sa zaujímali o rozsah škôd, pokiaľ ide o Sudžu, zdá sa, že rozsah škôd nie je taký, aby sa nedali napraviť, ale bude to vyžadovať aj čas, bude to vyžadovať pomerne veľké technologické úsilie.
Problém je niekde inde, napriek tomu, že sme prinútili Európsku radu, aby do záverov dala pre komisiu, Ukrajinu a Slovensko úlohu urobiť všetko pre to, aby sme obnovili tranzit plynu, potom si kladiem otázku, v koho záujme bolo zlikvidovať Sudžu. Koho? Bolo to v záujme Slovenska? Určite nie. Bolo to v záujme Ruskej federácie, ktorá má veľké príjmy z dodávok plynu? Určite nie. Naviac takéto pokrytectvo, keď každý hovorí, že poďme zastaviť toky ruského plynu, a pritom Rusko je druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do západnej Európy, ten plyn stále ide. Dokonca celý február, skoro do polovičky marca ešte Ukrajina cez naše územie brala ruský plyn, čiže nám zakazujú brať ruský plyn, lebo vraj podporujeme ruskú vojnu a samotná Ukrajina využívajúc právo Európskej únie tlačila cez Slovensko, cez Vojany plyn, ktorý nakupovala, samozrejme, vždy išlo o plyn, ktorý mal ruský pôvod, čo je mimoriadne zaujímavé.
Našou povinnosťou je vynakladať všetko úsilie, aby tu okrem TurkStreamu, cez ktorý nám ide teda ruský plyn a ten nám zabezpečí domácu spotrebu, aby sme obnovili aj tranzitné kapacity.
Pán poslanec, my máme rúru, ktorá má kapacitu 90 mld. m³ plynu. Mali sme obrovské príjmy. Táto rúra je v podstate teraz suchá, čiže my musíme veľmi pozorne sledovať vývoj mierových rokovaní a pripomínať, že ak chceme stabilizovať ceny plynu v Európe, ak chceme mať ceny, ktoré budú konkurencieschopné, tak musí dôjsť k obnoveniu tokov plynu z východu na západ. V opačnom prípade nemáme šancu konkurovať Číne, Spojeným štátom alebo neviem komu všetkému. A naviac, ak si niekto myslí, že Rusko bolo poškodené tým, že dnes netečie tých 17, alebo 18 mld. m³ plynu cez Ukrajinu na Slovensko, je na veľkom omyle. Príjmy Ruska z predaja strategických surovín prudko stúpli nielen kvôli objemom, ale predovšetkým kvôli cenám.
Takže robíme všetko, je to naša priorita, ale my nemôžme Ukrajine prikázať nič, my môžeme iba tlačiť na Ukrajinu cez Európsku úniu, môžme na nich tlačiť v súvislosti so vstupom do Európskej únie, sú mnohé možnosti, ako rokovať. Ale najmä nám teraz všetkým by malo záležať na tom, aby predovšetkým na Ukrajine bol mier, nech sa Rusi a Ukrajinci, nech sa Slovania prestanú navzájom zabíjať. Toto by mala byť priorita každého normálneho Slováka, ktorý žije na území Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem predsedovi vlády za zodpovedanie otázok a za využitie limitu, ktorý mal k dispozícii. Skôr než pristúpime k otázkam na členov vlády, by som chcel privítať hore na balkóne v priestoroch pre verejnosť, študentov Mestského stredoškolského zastupiteľstva v Prešove. (Potlesk.)
A teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka, ktorá bola vyžrebovaná, je otázka od pani poslankyne Beaty Jurík, kladená je ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi:
"Vážený pán minister, považujete súčasnú interrupčnú legislatívu za dostatočnú?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, my si, samozrejme, aj ja obzvlášť si uvedomujem citlivosť tejto problematiky, problematiky umelého prerušenia tehotenstva a v tomto kontexte aj s plným rešpektom pristupujeme k tej celospoločenskej diskusii a k tej určitej rôznorodosti názorov spoločnosti. Avšak v tomto stave sme presvedčení, že tá súčasná právna úprava v oblasti prerušenia tehotenstva upravená zákonom č. 73/1986 o umelom prerušení tehotenstva poskytuje stabilný rámec pre výkon podmienok, lehôt, zdravotných indikácií a procesných náležitostí, čím sa zabezpečuje rovnováha medzi ochranou verejného zdravia, právami žien a odbornými štandardmi zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem.

Chcem poprosiť poslancov, aby sa utíšili alebo aby odišli diskutovať mimo sálu. Ďakujem.
Nech sa páči, pán minister.
Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku, vidím, že ste sa prihlásili, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pán minister, za vašu odpoveď. No ja, samozrejme, nesúhlasím s tým, že na tieto otázky by mala byť či už celospoločenská zhoda, alebo aj zhoda tu v parlamente. Na tom by v prvom rade mala byť zhoda v odbornej verejnosti, ale, žiaľ, chápem vaše politické dôvody. Ja ani nesúhlasím s tým, že momentálne je tá politika dostačujúca, pretože či už sú tam prekážky geografické, alebo finančné, dnes viac ako tretina zariadení neposkytuje bezpečné a legálne interrupcie, ktoré sú v zákone stanovené. Tá cena sa pohybuje okolo 400 eur, čo si tiež nemôžu dovoliť, samozrejme, všetky ženy, sú tam čakacie doby, ďalšie prekážky. Odborná verejnosť teda volá nielen po legislatívnych zmenách, ale napr. aj po tom, aby ste zaviedli medikamentóznu formu interrupcie, pretože sme skutočne jedným z posledných štátov v Európskej únii, ktorý neposkytuje takú tú opäť bezpečnú a v iných štátoch legálnu formu, a dokonca aj šetrnú. A tam skutočne stačí len váš podpis a nepotrebujete sa na to pýtať koaličných partnerov, čo si o tom myslia, lebo odborná verejnosť po tom volá.
No, ale dobre, ja som pochopila, že teda za tejto vlády k zlepšeniu nedôjde, ale bola by som rada, keby nedošlo ani k zhoršeniu, a tak by som sa vás chcela opýtať, že či ako minister zdravotníctva môžte odporúčať tu prítomným kolegom a kolegyniam z koalície, aby nehlasovali za zákon, ktorý momentálne máme na programe tejto schôdze a ktorý sa veľmi nebezpečným spôsobom chystá obmedziť toto teraz legálne právo. Ďakujem pekne.

Pán minister, nech sa páči, čas na odpoveď.

Neviem úplne presne, na čo reagovať, ja rešpektujem určitú realitu, ktorá tie dohody, ktoré sú, neviem presne, o akom zákone hovoríte, priznám sa, ale môžme sa o tom baviť, ale, samozrejme, to je skôr otázka potom na lídrov.
Ja, samozrejme, vnímam túto problematiku, pokiaľ je niečo, čo viem v rámci nejakej mojej kompetencie spraviť na zlepšenie tých podmienok, na zvýšenie dostupnosti, prípadne na tú otázku, kedy ste hovorili, že je to nedostupné z pohľadu napr. finančných zdrojov, o tom som pripravený sa kedykoľvek baviť aj u mňa, to, samozrejme, nie je problém. Ale pokiaľ ide o tú širšiu otázku interrupcií, tak si myslím, že tá dohoda, a ten stav je taký, aký je a proste to treba rešpektovať, taká je realita. Vďaka.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Dovoľte mi ešte privítať hore na balkóne aj študentov Strednej odbornej školy strojníckej z Považskej Bystrice spolu s pánom riaditeľom.
A ideme na druhú otázku vyžrebovanú v poradí, ktorú položila pani poslankyňa Kosová na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže, pána Druckera.
Čítam otázku: "Aké kroky plánuje ministerstvo školstva podniknúť vo veci postavenia a financovania nesieťových predškolských zariadení. Budú naďalej fungovať v súčasnom režime registrácie alebo ministerstvo školstva plánuje úpravu hygienických a iných požiadaviek, ktoré umožnia ich vstup do siete škôl?"
Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. S účinnosťou od 1. septembra 2021, teda od času, kedy bolo zavedené povinné predprimárne vzdelávanie, patria medzi oprávnených poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania aj zariadenia predprimárneho vzdelávania, ktoré sa vedú v registri zariadení predprimárneho vzdelávania, spravovanom ministerstvom školstva. Počet týchto zariadení sa od ich vzniku mení. V školskom roku 2021 - 2022 to bolo 39, v školskom roku 2022 - 2023 54, 2023 - 2024 ich bolo v registri 51 a v školskom roku 2024 - 2025 ich je 52, pričom celkovo to zabezpečuje predprimárne vzdelávanie pre 305 detí a pokračovanie v plnení povinného predprimárneho vzdelávania pre 60 detí. Je však dôležité zdôrazniť, že pôsobenie týchto zariadení bolo a je od samého začiatku chápané ako dočasné s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu zaškolenosť 5-ročných detí.
Pôvodný dátum ukončenia pôsobenia bol do 31. augusta 2024, novelou školského zákona bol upravený na 31. augusta 2026. Ministerstvo nepočíta s predĺžením tohto termínu, do tohto dátumu sa tieto zariadenia môžu transformovať na štandardné súkromné materské školy, aj sa tak priebežne v niektorých deje, tak aby mohli prejsť na štandardné normatívne financovanie zo štátneho rozpočtu ako prenesený výkon. Zriaďovatelia týchto zariadení, ktorí tak neurobia, budú svoje zariadenie môcť prevádzkovať už len ako zariadenia pre deti a mládež podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane a podpory rozvoja verejného zdravia.
Mnohí zriaďovatelia, ako som povedal, už tieto zariadenia niektorých transformovali na súkromné materské školy a môžem povedať ešte, že v rámci ďalšieho pôsobenia alebo toho, čo sa nám deje v sieti, sledujeme si aj, samozrejme, že demografiu a obec, pretože musí o tom súhlasiť, samozrejme, vždy aj obec. Obec pri svojom vyjadrení bude prihliadať na reálne potreby danej obce v závislosti od kapacít materských škôl, aj v závislostiach v súvislosti s budovaním nových kapacít, ktoré sa realizujú cez plán obnovy a odolnosti.
Vážená pani poslankyňa, verím, že som odpovedal na vašu otázku. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa má aj doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.