33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán Lackovič, ja zareagujem ešte na tú vašu prvú časť poobede, kedy ste teda, ja som bol až prekvapený, ako bohorovne označili pomaly všetkých starostov a primátorov pomaly za zlodejov, ktorí by toto zneužívali. Je na každom tom regionálnom lídrovi, na každom starostovi a primátorovi, ako s týmto naloží, tak mne je naozaj smutné, že asi aj vy považujete zástupcov samosprávy len za nejakých korupčníkov, pretože to vôbec nie je tak a chcem vám v tom oponovať.
Ďalšia vec, tie požiadavky, ktoré sa týkali napr. aj tak tých nehnuteľností, to sme si nevymysleli, je to niečo a túto požiadavku vzniesol konkrétne ZMOS, bola konzultovaná aj s pánom štátnym tajomníkom vtedy ešte na MIRRI Michalom Kaliňákom, takže absolútne je to v súlade s tým, čo si územie zažiadalo a nerobíme tam nič extraordinárne. A naším cieľom je, aby peniaze, ktoré už samosprávy majú, aby ich mohli slobodne využiť na to, na čo najviac potrebujú. A či ich využijú správne, alebo nesprávne, vždy im ten účet vystavia tí voliči v tých komunálnych voľbách, takže absolútne nerozumiem tejto vašej, vašej skepse, ďakujem.

Pán poslanec Bartek, snažil som sa od samotného momentu, od samotného začiatku, vecne, naozaj že urobiť analýzu toho aj vášho návrhu, porovnať ho s tým naším návrhom a naozaj, že slušne, pokojne, vecne, technicky a mrzí ma, že aj v tom momente, keď sa takýmto spôsobom pristupuje k takejto debate, máte potrebu tu proste nejakým spôsobom prekrúcať a vyvolávať tu vášne, ktoré vôbec nie sú potrebné. Ja som nijakým spôsobom neoznačil štatutárov miest a obcí, starostov, starostky, primátorov a primátorky nejakými takýmito slovami.
Práve naopak, poukázal som na to, že zbytočne po desaťročí toho, ako ten zákon funguje relatívne dobre, sa tu otvárajú proste dvierka, ktoré sa samotnou aplikáciou toho zákona na začiatku zatvorili. Nastavili sa jasné pravidlá, jasné mantinely, ako to má fungovať, náš návrh ich do istej miery pootváral, možno na 60 % súhlasí s tým návrhom, ktorý predkladáte vy dnes, ale napriek tomu máte tam, pozrite sa na ten váš návrh, máte tam ďaleko viac vágnych pojmov, máte tam, ja som vás upozornil na konkrétne veci, ktoré môžu byť hrozbou pre tento konkrétny návrh. Skúste si to normálne prejsť, nevytĺkať politické body z každej jednej veci, každý jeden deň a normálne sa začať baviť. Lebo keď to budeme takto robiť ako vy, naozaj sa nikam táto krajina neposunie. Ešte aj pri takejto jednej veci naozaj, že potrebujete toto riešiť, ako to ma veľmi mrzí. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, teda už sme tu v takej skromnej zostave na záver tohto dňa. Ja musím skonštatovať, že začíname si už tak trochu po skúsenostiach zo stranou SMER, HLAS aj SNS zvykať, že vaše návrhy, ktoré toto volebné obdobie prinášate pre samosprávy, sú častokrát veľmi nesystémové a veľakrát doslova aj škodlivé.
Ja pripomeniem napríklad aj návrh pána Ferenčáka na pozastavenie dotrieďovania komunálneho odpadu, ale aj iné, ktoré našim samosprávam v skutočnosti, žiaľ, nepomáhajú. Jedným z takých návrhov je podľa mňa aj táto zmena, ktorú prinášate v novele zákona o poplatku za rozvoj. Myšlienka zákona o miestnom poplatku za rozvoj prišla na Slovensko zo západu, konkrétne z Kanady, kde dobrá prax ukázala, že rozvíjajúce sa územie potrebuje osobitnú dávku podpory. Podľa mňa idea je veľmi jednoduchá, ak niekam proste prichádza nové obyvateľstvo, malo by si zaplatiť za vybudovanie potrebnej infraštruktúry, aby na to jednoducho neodplácali pôvodní obyvatelia obcí a miest. Takýmto spôsobom sa v rozvíjajúcich obciach a mestách podarilo vybudovať nové cesty, chodníky, zastávky, školy, škôlky a podobne. Treba uznať, že tento zákon bol prijatý v roku 2015 počas vlády strany SMER, čo sa z dnešného pohľadu naozaj zdá trošku aj také sci-fi, pretože za posledný rok, ako som už povedala by sme márne hľadali podobnú iniciatívu, kedy by táto vláda prišla s inovatívnou myšlienkou zo západu s cieľom pomôcť samosprávam. Je naozaj z čoho, z čoho čerpať a pozerať sa na pozitívne príklady, ktoré v susedných krajinách máme. O odbornom a ideovom poddimenzovaní súčasnej koalície svedčí aj fakt, že novela tohto zákona pošliapala jeho pôvodnú ideu a de facto ničí dobrý zákon, ktorý bol pre rozvoj obcí veľkým prínosom.
Teraz sa to pokúsim trošku bližšie vysvetliť, že prečo. Najprv skúsme pochopiť, prečo zákonodarca v roku 2015 nezaradil poplatok za rozvoj do klasického zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Stalo sa tak preto, že miestny poplatok za rozvoj mal mať výrazne regulovaný účel a nemal sa používať na čokoľvek. Na jednej strane mal chrániť pôvodných obyvateľov obcí od toho, aby museli platiť novú infraštruktúru prisťahovalcom, ale na druhej strane mal chrániť aj prisťahovalcov od toho, aby za ich peniaze, teda z poplatku, aby sa peniaze z poplatku na rozvoj nepoužívali bez kontroly na bežné účely, ako sú napríklad zamestnanci úradov alebo klasická údržba. Na toto sa určilo kritérium použitia týchto zdrojov výlučne na kapitálové výdavky a aj to len také, ktoré majú účel niečo nové v obci vybudovať. Novela, ktorú máme pred sebou, de facto vypína tieto kontrolné mechanizmy a umožňuje starostom a primátorom používať poplatok za rozvoj ako ktorúkoľvek inú daň na svojom území Pripomínam, že v období konsolidácie a pri vládnom drancovaní obecných rozpočtov môže toto rozhodnutie viesť k zastaveniu rozvoja a prejedaniu veľkej časti týchto zdrojov. Po schválení tohto zákona bude môcť obec financovať z poplatku za rozvoj aj tvorbu rôznych štúdií a analýz. Ako príklad uvediem, že to bude môcť byť aj napríklad štúdia pre vybudovanie miestnej komunikácie, ktoré bude po novom možné financovať z poplatku za rozvoj, lenže občania už naozaj štúdií a stratégií majú dosť. Na komunikácie stačí projekt a kapitálové zdroje, žiadne koncepcie či štúdie nepotrebujeme financovať z poplatku za rozvoj, pretože ak sa niekde postaví bytová výstavba, tí ľudia nemajú čas čakať na koncepciu a už vôbec ju nemajú dôvod financovať zo svojho poplatku. Oni majú za svoj poplatok dostať cestu či chodník. Všetky dlhodobé stratégie sa majú hradiť z rozpočtu vyčleneného na bežné výdavky, na ktoré sa skladá celá samospráva. Rovnako aj diferencovanie typu bytov, ktorých sa má poplatok týkať, napr. spomínané malometrážne byty, ktoré by mohli mať nižšie poplatky, naráža na ideu samotného zákona. Treba si uvedomiť, že obyvatelia napríklad dvoch malometrážnych nájomných bytov môžu pokojne spôsobiť väčší dopad na infraštruktúru než obyvatelia veľkých súkromných bytov. Taktiež si treba uvedomiť, že nájomníci neplatia poplatok za rozvoj, takže nie je žiadny dôvod, aby zákon umožňoval zvýhodňovať developerov, ktorí stavajú nájomné byty. Aj obyvatelia týchto bytov totiž potrebujú školy, škôlky, cesty a všetky ďalšie prvky verejnej infraštruktúry, a práve tieto veci sa majú hradiť prostredníctvom marží developerov. Tento krok nemá opodstatnenie, pretože je oveľa rozumnejšie dať obciam čo najviac peňazí a potom ich limitovať v tom, aby ich neprejedli, ale investovali do infraštruktúry, ako urobiť opak a rozviazať obciam úplne ruky a potom zvýhodňovať developerov, aby nemuseli takýto poplatok platiť. Zdá sa, že navrhovateľ neporozumel účelu zákona a tomu, že poplatok za rozvoj nie je namierený proti obciam, ale, práve naopak, v ich prospech, a tu sa nebavíme o symbolickej rovine, ale v tomto bode predkladateľ navrhuje zľavy až do výšky 75 %. Aby som teda nebola len kritická, tak návrh správne reaguje aj na požiadavky NKÚ, bolo to tu už spomínané, aby samosprávy mohli nové budovy nielen stavať, ale aj kupovať, čo je v poriadku. Toto je spolu s valorizáciou výšky poplatku asi najväčší prínos tohto návrhu, avšak stále ho nepovažujeme za dostatočný na to, aby sme mohli tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, kolegovia, takže dnes tu mám sériu zákonov, ktoré by nemali vyvolávať nejaké kontroverzie, nejde zatiaľ, samozrejme, o konsolidáciu, takže poďme na to.
Prvý zákon o spotrebnej dani z elektriny a uhlia, zemného plynu. Ide o odbúranie administratívnej záťaže. Rušíme povinnosť preukazovať sa povoleniami, osvedčeniami o registrácii, prispôsobujeme právnu úpravu zdieľania elektriny aktuálnym trendom v oblasti energetickej politiky.
Vypustíme osobitné ustanovenia pre stlačený plyn. Predmetom dane bude zemný plyn ako taký bez ohľadu na to, či sa používa v stlačenej forme, alebo skvapalnenej forme, čiže CNG alebo LNG.
Ustanovujeme osobitnú sadzbu pre dane pre skvapalnený bioplyn a biometán, bude zhodná so sadzbou dane pre zemný plyn, určený na použitie ako pohonná látka. Spresňujeme povinnosti v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami. Uvádzame palivo na trh a nadväzne chceme vylúčiť elektrinu ako palivo zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.
Sú tam viaceré legislatívnotechnické úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, takže chcel by som poprosiť o podporu tohto zákona a ospravedlňujem sa za svoju trošku zdravotnú indispozíciu, takže budem mať trošku hrubší hlas.
Ďakujem pekne.

Takže potom si ušetrím to úvodné slovo. Ospravedlňujem sa za moju chybu.
Takže chcem, toto skrátené legislatívne konanie predkladáme v záujme najmä pomôcť obciam a mestám. Myslím si, že tiež by nemalo byť absolútne kontroverzné, myslím si, že je to pozitívny, pozitívny krok. Ide o to, že, poviem to veľmi jednoducho, v máji nastávajú výpadky v samosprávach, ktoré sú dosť významné, je to, pravidelne sa to opakuje každý rok. Nastavujeme teda tú vec tak, že celkovo v máji chceme poskytnúť obciam 100 mil. eur a VÚC-kam 50 mil. eur s tým, že, samozrejme, teraz sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní, chceme to urobiť rýchlo, aby sme obciam pomohli, s tým, že potom sa to rozpočíta do ďalších mesiacov, kde zase obciam trošku, trošku to, jak sa povie, zlevelujeme, a malo by to obciam pomôcť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 814 z 27. marca 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 783, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 44. schôdzi dňa 28. marca 2025 a prijal uznesenie č. 197, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 783, v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Máme tu teda skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa píše o možnom vzniku hospodárskych škôd. Prejdem teda to, čo sa za tú malú chvíľu dalo stihnúť, pretože len v stredu to bolo schválené na vláde, včera to bolo hlasovaním termínované na dnes, dnes to tu už máme, čiže je to pár hodín, veľmi čerstvá vec, ale poďme teda na to.
Len pred malou chvíľou, pred pár dňami sa klub Progresívneho Slovenska vrátil z Gemera, kde sme mali ďalšie jedno z našich úspešných výjazdových rokovaní v regiónoch. Platí pritom, že v regiónoch nie sme na návšteve, sme tam doma. Iné to nebolo ani v Rimavskej Sobote, v Rožňave, Jesenskom, iné to nebolo a nie je ani v Tisovci, Tornali či Betliari. Platí, že starostov aj starostky, primátorov aj primátorky, županov aj pani županku je potrebné počúvať. Táto vláda však, žiaľ, nielen na nich z výšky kašle.
Čo konkrétne robí pre naše obce, mestá a kraje, pre naše samosprávy táto naša vláda slabo a nedostatočne? Zhrňme si teda tri aktuálne, konkrétne kroky, ktoré majú priamy súvis aj s týmto skráteným legislatívnym konaním a priamo súvisia s tým, prečo môžu vzniknúť hospodárske škody. Sú to teda tri aktuálne konkrétne kroky, ja som ich nazval ako tri rany z milosti, ktorými sa táto vlády chváli. Sú to tri jediné veci v zásade, ktoré sa tu za ostatný rok a pol urobili.
Po prvé je to to, že našim obciam a mestám veľkoryso umožnili roztápať si ich vlastné – krvopotne a rokmi nasporené – rezervné fondy aj na bežné výdavky.
Po druhé. Podielové dane, ten hlavný zdroj príjmov samospráv našich miest a obcí, už na obecné či mestské účty neprichádzajú 20. v mesiaci, tak ako to roky bývalo doteraz, ale už 6. v mesiaci, aby sa teda vraj zlepšil cash flow. Ten sa nepochybne aj zlepšil v tomto smere. Ale je to technikalita, drobnosť, nič, čo by teraz zachránilo mestá a obce.
A po tretie podielové dane za jún až december 2025 samosprávam, aby teda prežili, zrejme prídu v predstihu. Vyzerá to teda na máj, resp. jún, v podobe preddavkov. Ak sa ale pýtate, že no dobre, ale čo teda bude od júna, veď sú to len tie isté peniaze, ktoré by im tak či tak prišli, tak sa pýtate správne.
Takáto pomoc je, žiaľ, naozaj na smiech a dlhodobo fakt nič nerieši. So starostami a starostkami sme sa aj na tom už našom spomínanom výjazdovom rokovaní klubu PS, nielen na Gemeri, ale aj predtým na Považí, na Honte, v Novohrade atď. zhodli na mnohom, že je tu obrovská, naozaj obrovská finančná nepredvídateľnosť. Taká, ako nikdy predtým nebola, že je tu aj vážna právna i legislatívna neistota, že tu máme naozaj mimoriadne pomalé hodnotenie eurofondových výziev, že tu máme totálne nespravodlivé rozhadzovanie vládnych dotácií. Na toto sme veľmi precízne upozorňovali celý minulý rok a aj dnes, resp. tento víkend, predstavíme najnovšie video, alebo taký návrat do tej neslávne známej obce v okrese Rimavská Sobota, že ako to dopadlo, teda ako sa využívajú a ako sa využili tieto vládne dotácie v konkrétne tomto prípade, dokonca v najmenej rozvinutom okrese, alebo v okrese, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté.
Takže máme tu zvýšenú DPH na 23 %, ktorá naozaj drasticky predražuje pre samosprávy, a nielen pre ne, samozrejme, že úplne všetko. Nik nevie v samospráve, ako od 1. 4. v praxi zafunguje nový stavebný zákon, nová stavebná legislatíva. Je smiešne, že zamestnancov, referentov stavebných úradov školia súkromné vzdelávacie agentúry, že najbližší voľný termín je na september a ešte tí referenti si zaň musia platiť 300 eur. Že to je neuveriteľné! Kde je štát? Štát sa na ti prizerá a referenti sa školia v súkromných vzdelávacích agentúrach a na seminároch. Na zákon, ktorý má platiť že o tri dni, sa idú školiť v septembri. A ten štát sa na toto pozerá, naozaj neuveriteľné!
Je absurdné, že tretí mesiac nám nefunguje mapová verzia katastra. Tí starostovia, primátori, stavebné úrady nemajú grafickú podobu, mapovú podobu katastra.
Máme tu nedostatok pediatrov, chýbajúce ambulancie a takýto nezáujem o regióny tu doteraz nikdy nebol. V PS stojíme pri našich obciach a mestách, rovnako pri župách a toto naozaj len tak nenecháme. O čo teda presne ide? Štát opäť chce poslať obciam a mestám, takisto župám časť výnosov z podielových daní skôr. Vláda už v stredu, ako som naznačoval na začiatku, schválila novelu, vďaka ktorej dostanú v máji 150 mil. Od poslancov chce, nech zmenu schvália zrýchlene. Netvrdíme, že je to samo osebe zlé riešenie. Vôbec nie. Problémom je, že je jediné.
Slovenské samosprávy sa oprávnene sťažujú nielen na nedostatok peňazí už celé roky, podielové dane, teda výnosy z daní z príjmov fyzických osôb patria k ich hlavným príjmom. Táto vláda však nielen na starostov a starostky, aj na svojich vlastných, možno tí vám to tak nepovedia, ale už aj vaši vlastní hovoria, že tie veci nechávate vyhnívať a vyhniť a nič nekonáte a potom musia prichádzať takéto, také last minute riešenia, ktoré nič koncepčné neriešia. Problém ste nechali vyhniť aj tentokrát, preto tu dnes stojíme a schvaľujeme alebo prerokúvame toto SLK. Kde však problém vznikol?
Tu treba povedať, že je tu vážny technický rozmer. Ide o to, že v apríli daňové úrady ľuďom vracajú preplatky na daniach z daňových priznaní, takže, takže v máji môžu byť aj pravidelne, každý rok sú, nie je to len za tejto vlády, je to každoročná vec, ale teraz to bude extrémne vypuklé, môžu byť výnosy pre samosprávy pokojne nulové. A vo výsledku tak mnohé, najmä tie menšie, ktoré nemajú taký finančný vankúš, najmä tie menšie obce, nedostanú nič, alebo minimum, drobné, centy. Nebude, ak sa toto neschváli, v týchto obciach, ani na výplaty. Obce, mestá a kraje tak dostanú 150 mil. ako preddavok, o ktorý sa im poníži vyplácanie výnosu v ďalších zvyšných mesiacoch roka 2025, roka, v ktorom preukázateľne vypínajú už aj verejné osvetlenie, živoria a melú z posledného. My tu dnes máme starostov, ktorí sa dokonca vypísali na PN-ku, aby si nemuseli vyplácať mzdy z obecných účtov, že naozaj takáto vážna je tá situácia v desiatkach obcí na Slovensku. Je to však tých istých 150 mil., ktoré by tak či tak dostali. Nie je to ani cent navyše. Napríklad v minulom roku sme mali dane z príjmu právnických osôb, čiže tam sa pomáhalo aj navyše. Teraz to tu nie je.
Daňový bonus na deti, ktorého zvýšenie presadil ešte Igor Matovič a samosprávy oberal o príjmy, postupne klesol. Táto koalícia im však znížila v rámci konsolidácie percento, ktoré z daní dostávajú. Čiže dostávajú tie obce a mestá o 1 % menej, kraje o 0,5 % menej. Nedostávajú, neni ten pomer 70 : 30, ako bol v minulosti, ale teraz je 55,1 a 29,5. 55,1 je to preto, lebo tam ubudlo aj tie materské školy, čiže preto to nesedí k 70 úplne, ale teda tam sa tie materské školy, to je komplikované, nejdem to tu teraz celé, ale asi vieme všetci, o čo ide. V každom prípade, o 1 % menej mestá a obce, o 0,5 % menej župy. Preto prichádza toto riešenie. Riešením ho nazývam len teda v úvodzovkách. Dostali sme sa, žiaľ, do fázy, kedy samosprávam, aby prežili musíme poslať preddavky. Naozaj pomerne ponižujúco. Ak sa pýtate, no dobre, ale čo bude od júna, veď to sú peniaze, ktoré by tak či tak prišli, nie je to nič navyše, čo budú robiť v septembri, čo budú robiť v októbri? Opakujem, pýtate sa správne, lebo dnes to nevieme. Nie je to teda nič iné len akási náplasť na otvorenú zlomeninu a táto vláda je naozaj v tomto prípade slabá ako päťkrát vylúhovaný čaj.
A čo je najhoršie na tom celom, je to, že ani na toto riešenie ste neprišli sami. Aj tie riešenia, ktoré som spomínal na začiatku, roztopiť si vlastné rezervné fondy, podielové dane nechodia 20., ale už 6. v mesiaci a ešte aj tieto preddavky, ešte aj na toto ste neprišli vy sami a to ma veľmi mrzí, ale ešte aj na to musel prísť či už ZMOS, alebo SK8, Únia miest a tak ďalej.
Čiže z vašej vlastnej iniciatívy, z vašej vlastnej iniciatívy naozaj za rok a pol sme nevideli dokopy nič a to je veľmi smutné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Marek Lackovič, ďakujem pekne za teda popis, zhodnotenie situácie. Ja v podstate skomentujem len tie posledné tri slová, že a teraz, že skutočne neprichádzajú tie riešenia, a keď prichádzajú, tak teda prichádzajú vlastne zdola, zo samospráv a teraz ja sa len tak chcem že rečnícku otázku viac-menej akoby na pána ministra, že či je to že zámer, alebo teda to, že sa venujú niečomu inému a nestíha sa, pretože v slovenských podmienkach to kľudne môže byť aj zámer pretože vlastne každý rok musí tá samospráva prísť, slušne poprosiť, je závislá od štátu, či teda nejaké riešenie spraví, že či teda aspoň sa presunie nejaká tá platba o niečo skôr. Čiže možno toto je na tom také smutné, že skutočne zasa riešime len parciálny krok, ktorý áno, samotný ako keď sa na to pozeráme v bode dnes, tak jednoznačne si myslím, že ho treba podporiť, lebo tým obciam pomôže.
Ale fakt chýbajú systémové riešenia, absolútne súhlasím s tým, čo si povedal. Ďakujem ti ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcela zareagovať najmä na to, že táto je vláda je tu už jeden a pol roka a doteraz sme naozaj nevideli žiadne systémové riešenia pre naše samosprávy. Jediné, čo sme tu videli, a to spomenul aj kolega, sú poslanecké návrhy, ktoré častokrát ako keby v svojej podstate, aj včera sme to videli napríklad pri poplatku za rozvoj, kedy skôr ako keby ten zákon úplne dostávajú do situácie, kedy je vôbec zbytočný, aby sme ho tu mali, keď z poplatku za rozvoj nakoniec chceme, aby sa financovali aj veci, ktoré jednoducho neboli na ten účel určené. A ja by som sa chcela pána ministra opýtať, že čo vlastne jeden a pol roka robili a aké majú riešenia. Pretože aj toto SLK-čko, si myslím, že tri mesiace ste tu riešili seba a toto SLK-čko, prichádza vlastne narýchlo a ako chcete riešiť situáciu našich samospráv a ich dofinancovanie lebo to čo teraz robíte je v podstate, dávate im len tie peniaze, ktoré by dostali samosprávy aj tak. Možno síce tú situáciu aktuálne v tom máji vyriešia, ale z dlhodobého hľadiska naozaj nevidíme žiadne systémové riešenia. A ja by som naozaj chcela pána ministra aj vyzvať, že aby nám povedal, čo sú tie kroky, ktoré môžeme očakávať tento rok, aby samosprávy neboli v takej situácii, v akej sa aktuálne nachádzajú.
Ďakujem.

Pán poslanec, je pravda, že riešenie samospráv, ktoré tu bolo, resp. za predchádzajúcej vlády, kde vznikla sekera 800 mil. eur zhruba asi. Dostali čiastočne, boli odškodnené. Viac peňazí nebolo. Veľmi dobre viete. Konsolidácia verejných financií bola, je a bude ďalej, pretože to zadlženie, ktoré je, odbúraný bonus daňový a ďalšie veci, ktoré vznikli. Poviem vám, jediné možné riešenie je, a keď to vyslovím nahlas, tak budeme potrebovať vás, ak by prišla reforma verejnej samosprávy a samosprávy.
Pokiaľ nepríde reforma verejnej správy a samosprávy, budú stále živoriť. A dobre ste povedali, že bol proste rezervný fond, samozrejmá vec, pokiaľ nebudú šetriť, ešte najhoršie sú na tom, samozrejmá vec, nie veľké mestá, ale na tom sú veľmi zle malé dediny a veci. Ale jednoducho žiaden iný model nie je, to, čo, a pretože minister nieže neriešil, riešil s nimi stokrát a riešili ďalší proste, aby pripravili reformu verejnej správy. Takisto riešil aj s primátormi proste, aby navrhli riešenia, akým spôsobom to bude.
Žiadna cesta nevedia iná len k tomu, že sa k tomu budeme musieť vrátiť aj jedna strana, aj druhá, a riešiť verejnú správu tým, čo som povedal.