33. schôdza

Pán poslanec Glück, rozumiem teda dôvodu predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, len sa chcem spýtať, že či je to dostačujúce, že či napríklad obdobná úprava by nemala byť aj vo vzťahu k Vojenskému spravodajstvu alebo k iným orgánom, kde by mohol nastať podobný problém ako pri Slovenskej informačnej službe.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dostál. Myslím, že som to uviedol aj na začiatok, že sa to dáva do súladu s tým, akým spôsobom to má upravené aj Vojenské spravodajstvo. Čiže presne takisto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Veľmi krátko budem reagovať. Čo sa týka všetkých bezpečnostných zložiek, myslím si, ako som povedala včera, tým, že celý systém bude spracovávať cloud ministerstva vnútra a zamestnanci dátového centra v Banskej Bystrici pod ministerstvom vnútra, ktorí tam robia desaťročia, nie prvýkrát sa stretávajú s citlivými údajmi aj bezpečnostných zložiek, presne vedia, o ktoré registre ide. Takže nemám najmenší strach o to, že by sme nejakým spôsobom narušili, nazvem to tak, ani nie ochranu osobných dát, ale citlivé informácie, ktoré tieto systémy majú.
A čo sa týka druhej veci. Ja by som, pán poslanec už tu nie je, viete, nie, nie, nie váš zo Slovensko SK. Energetickú krízu tu máme od 2022, myslím si, že mali sme sa na to pozerať, akým spôsobom sa pripravovali dáta aj v rámci energokrízy 2022, keď išli kompenzácie za 3,5 mld. eur. Dostala som nejaké informácie z MIRRI, že už vtedy na to tlačili, takže dalo sa to robiť nielen posledných 18 mesiacov, ale aj o niečo, o niečo skôr. A to, že dáta nie sú úplne vyčistené v niektorých informačných systémoch, ako my sa snažíme. Poviem tak, keby som bola na ministerstve vnútra, kde som robila 12 rokov a dali sme ako tak dokopy informatiku, tak možno sme dnes nemuseli mať problém ani s týmito dátami. Ďakujem veľmi pekne, čo sa týkajú iných rezortov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, videl som, že je veľký záujem o rozpravu, tak, samozrejme, sa budem na ňu tešiť. V prvom čítaní som v podstate povedal to podstatné, čo bolo treba povedať k tomuto zákonu, a v mojom úvodnom slove trošku ešte spomeniem niektoré veci.
Ide o to, aby sme pomohli samosprávam, teda nedávame im peniaze navyše, ale dávame, v podstate preplácame hlavne teda situáciu, ktorá vzniká v máji tohto roku na základe toho, že bol prijatý zákon o, ešte bývalou vládou ohľadne daňového bonusu, ktorý spôsobuje anomálie z hľadiska vyplácania dane z príjmu fyzických osôb po daňových priznaniach v apríli a potom samotnom zúčtovaní v máji sa dostávajú samosprávy do situácie, kedy, kedy im padá príjem niekde dokonca aj možno niekde okolo 10 % z toho, čo dostávali mesiac predtým. Takže túto anomáliu sa snažíme nejakým spôsobom vyrovnať. Bavíme sa o tom, že chceme, aby v máji miesto možno 10-15 mil. dostali samosprávy 100, celkovo 100 mil. euro. Takisto VÚC-ky, vyššie územné celky, aby dostali okolo 50 mil. euro dokopy aj s tým, čo mali dostať. Tak ako som už hovoril v prvom čítaní, tá anomália budúci rok by mala byť oveľa miernejšia. Čiže ten májový príjem bude tak ako každý rok o niečo nižší, ale nebude takýto obrovský rozdiel, nebude to desatina, možno to bude 60 % toho, máme, samozrejme, prepočty. Moji ľudia, ktorí na tom pracujú, vedia, aký bude ten dopad aj na budúci rok. Čiže táto vec by mohla byť vyriešená.
No ako som povedal na základe tej prvej rozpravy, kde tu padlo množstvo informácií, že dávame menšie percento daní z príjmu právnických, teda fyzických osôb samosprávam. Doteraz bolo rozdelenie 70 ku 30, 70 % išlo obciam, 30 išlo VÚC-kam. Toto percento sa znížilo u obcí na 55,1 % vzhľadom na presun niektorých príjmov do rozpočtu ministerstva školstva, kedy sa teda prevzalo, štát prevzal financovanie materských škôl a VÚC majú o pol percenta menej, čo zdôvodňujeme z dôvodu konsolidácie. Čo sa týka samotnej konsolidácie, aj štát tak ako aj samosprávy musia uvažovať o tom, kde by vedeli nielen teda zdvihnúť svoje príjmy, ale kde vedia aj šetriť. Veľa sa tu hovorilo o možnej reforme, ktorú, samospráv, aj financovanie samospráv, čo ja plne podporujem, ale na to, aby sme si mohli na to sadnúť, my sme teda vyzvali aj samosprávy, aby prišli s nejakou predstavou, na ktorej sa samosprávy samotné zhodnú. Musím povedať, že v mnohých, z toho, čo viem, tak nie je dohoda samotných samospráv, ako by to mohlo vyzerať. A my sme ale pripravení kedykoľvek s nimi o tom hovoriť, nemôžme mať na druhej strane stola rozhádaných starostov alebo županov, potrebujeme mať jasnú predstavu, aby tie samosprávy sami vedeli, čo chcú. My im vieme, samozrejme, množstvo vecí navrhnúť, prepočítať a na konci dňa sa môžeme o nejakej reforme dohodnúť, ale to je dosť zásadná vec, zásadná zmena.
Samozrejme musím povedať, akákoľvek zmena daňového mixu, o ktorej tu možno bude sa veľa hovoriť, je dôležité vedieť, že, samozrejme, nepredpokladám, že starostovia budú súhlasiť s daňovým mixom, kde by mali dostať menej peňazí. Za mňa ja nemám problém s iným daňovým mixom, ale, samozrejme, hovorím o objeme peňazí približne v tom objeme, ktorý dostávali, lebo od toho sa odvíja, samozrejme, aj zostavovanie rozpočtu verejnej správy. Ale potom, samozrejme, vzniká aj otázka pre samosprávy, ktoré musia si byť vedomé, že niektoré dane sú stabilnejšie, niektoré sú menej stabilnejšie, my dnes vidíme napríklad väčší výber DPH, horšie sa darí dani z príjmu právnických osôb, dane z príjmu fyzických osôb sú relatívne veľmi stabilnou daňou, a preto aby tie výkyvy nenastávali, aj preto bola daň z príjmu fyzických osôb vybratá na to, aby sa na základe nej vypočítavali podielové dane pre jednotlivé obce, ale ja som otvorený akejkoľvek debate.
Opäť pripomeniem, že reforma alebo teda zmena zákona o daňovom bonuse obrala samosprávy rádove okolo 700 mil. eur, kde teda bolo potrebné ich sanovať. Zistili, že tie samosprávy by kľakli na kolená, tak sa to sanovalo z dane z príjmu fyzických a právnických osôb čiastočne asi vo výške 200 mil. v minulých rokoch. Za mňa môžem povedať, máme prepočty, ako sa budú cca na základe tých nastavených parametrov, pri tom, že sa nebudú meniť tie parametre, tak v budúcom roku ´26 by si samosprávy mali prilepšiť, rádove je tam nárast okolo 12 %, kedy by sa mohla celá táto situácia rapídne zmeniť a vylepšiť. Ja viem, že tak ako štát nemá peniaze a ako štát musí konsolidovať, tak aj samotné samosprávy nemajú na ružiach ustlaté, nikdy som to nehovoril. Na druhej strane musím však povedať, že sú aj samosprávy, kde teda tie zostatky na účtoch sú relatívne vysoké, a sú samosprávy, o ktorých vieme, že majú svoje problémy. Mnohé veci, samozrejme, závisia aj od toho, ako samosprávy samostatné hospodária. Musím poznamenať jednu vec, že samosprávy sa preto volajú samosprávy, že sami seba nejakým spôsobom riadia, sami seba financujú a v prípade, že samosprávy dostávali viac peňazí, ani jedna samospráva nepríde za mnou, že tu máme navyše peniaze, my vám ich vrátime. A samozrejme, keď je problém, tak každý príde, že dajte nám viac. O tom tu možno budete veľa hovoriť.
Takže ja tie podstatné veci, ktoré som chcel, hovoril som, už som aj komentoval v rozprave v prvom čítaní, nerád sa opakujem. Ja si, samozrejme, vypočujem vaše názory, ale na záver chcem povedať jednu vec, že my so samosprávami komunikujeme, budeme komunikovať a budeme sa snažiť hľadať také riešenia, ktoré aj v týchto ťažkých časoch konsolidácie budú nejak znesiteľné aj zo strany samosprávy, aj zo strany štátu.
Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister.
A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784a, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 846 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predloženému návrhu zákona prijali predmetné výbory Národnej rady odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 277 zo dňa 2. apríla 2025, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 198 zo dňa 2. apríla 2025 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 110 zo dňa 2. apríla 2025. Z citovaných uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 199 z 2. apríla 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa, spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovaní výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, avizujem, že na konci mojej rozpravy budem aj čítať pozmeňujúci návrh.
Táto vláda robí úplne absurdné opatrenia, ktoré si vnútorne odporujú. Na jednej strane musí v skrátenom legislatívnom konaní zachraňovať rozpočty samospráv, ale na druhej strane poškodzuje tie isté samosprávy transakčnou daňou, ktorá už niekoľko dní platí, určite ste si to aj všetci všimli. Plný internet je toho, ako podnikatelia a živnostníci, ktorí častokrát aj pracujú za veľmi, veľmi málo peňazí, dávajú na internet screenshoty toho, ako im boli v niektorých prípadoch až stovky eur denne zobraté na transakčnej dani. Kým sa teda dostanem k špecifickým dopadom na samosprávy, expresne ešte zrekapitulujem, prečo je tá transakčná daň vo svojej podstate tak strašne zlý nápad.
Transakčná daň nedáva žiadny hospodársky ani sociálny zmysel. Nedáva žiaden zmysel, aj keď som rozmýšľal, že z ktorej strany tú transakčnú daň kritizovať, tak bez toho, aby som bol vulgárny, tak som zistil, že to sa pomaly ani nedá, lebo človek by chcel len povedať, že je to jedna veľká... ale po včerajšom grémiu to tu nemôžem rozprávať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Musel by som zobrať slovo pánovi poslancovi.

Truban, Michal, poslanec NR SR
Je to daň, bez ohľadu, čo je najhoršie na tejto dani, je, že táto daň sa nepozerá ani na zisk, ani na stratu, ani na nejaké obdobie, v akom sa nachádza tá firma, proste tá daň vás zdaní a ešte ste ani len nič nezarobili, tá daň vás zdaní z prevodov. Je to dokonalý nástroj na dusenie našej ekonomiky, na znižovanie konkurencieschopnosti a zdražovanie totálne, totálne všetkého. Takáto forma zdanenia je len v krajinách, ako je Venezuela alebo v Orbánovom Maďarsku. A nevyužíva ju ani jedna krajina eurozóny a nie je to náhoda. A táto daň má ešte aj ďalší taký aspekt, o ktorom sme sa rozprávali dávnejšie, že či nás táto vláda ťahá von z Európskej únie. A tým, že táto daň nie je takmer nikde v Európskej únii, resp. v Maďarsku je, ale nie v krajinách, ktoré majú euro, tak nás naozaj vyťahuje von a stáva sa zo Slovenska čierna diera práve preto, že keď sa na našu krajinu pozerajú teraz investori, ktorí by tu radi investovali, a pozrú si niečo o transakčnej dani, tak sa jednoznačne rozhodnú, že do takejto čiernej diery, ktorou Slovensko spravila táto vláda, investovať nebudú. A čo je ešte horšie, že z takejto krajiny rozmýšľajú slovenskí podnikatelia, slovenskí mladí ľudia, že aj kvôli takejto veci odídu.
Ale okrem toho, že táto daň je hlúpa, tak bolo celkom zaujímavé sledovať, akým babráckym spôsobom sa zavádzala. Videli ste a videli sme všetci dlhé rady pred klientskymi centrami, keď podnikatelia nevedeli, či si majú niečo založiť, čo si majú zrušiť. Namiesto toho, aby sa podnikatelia mohli venovať rozvoju svojich firiem, zamestnávaniu, rozmýšľaním nad nejakým, inováciou, nad tým, ako svoju firmu, našu krajinu posunúť dopredu, tak museli riešil ďalšie byrokratické peklo. Najprv si museli vybavovať rôzne potvrdenia na úradoch a potom aj nové účty a zbytočné účty v bankách. A pretože táto daň ani nebola poriadne premyslená, tak v sporných prípadoch používali banky rôzny výklad zákona. Niekde žiadali pre zriadenie podnikateľského účtu rôzne potvrdenia a niekde nie. Niekde boli spoplatnené, niekde nie. Niekde tie banky strhujú transakčnú daň ihneď, niekde ju strhujú až po mesiaci. Čo napríklad podnikateľom tiež robí trošku cashflowý problém, pretože keď vám niekto po mesiaci strhne, teda strhne vám tú transakčnú daň, ale vykáže ju až po mesiaci a vlastne mesiac ju majú banky na svojich účtoch a môžu, môžu s ňou operovať.
Štát tu proste jednoducho zlyhal, svoje povinnosti prehodil na podnikateľov, pardon, na podnikateľov aj na banky a vytvoril tým kopec chaosu a neistoty, čo sme pri tejto vláde už celkom zvyknutí. A čo je ďalší problém, že podnikatelia sa aj dnes reálne boja, že vďaka tomuto chaosu niečo nesprávne pochopili, niečo nestihli urobiť, niečo zle vykážu a potom sa kvôli tomu dostanú napríklad na zoznam neplatičov alebo ich navštívi finančná správa a môžu dostať pokutu. Toto vôbec nie sú vtipné situácie pre ľudí a pre podnikateľov, práve naopak.
Ďalšia vec podľa mňa, ktorá je nepríjemná na tejto dani, že napriek tomu, aký obrovský chaos to urobilo, akú dieru to zo Slovenska urobilo, ako tomu nikto nerozumie, ako sme tu xkrát mali rôzne doplňujúce návrhy a sami predkladatelia si vôbec dopredu nedomysleli, čo všetko táto daň bude znamenať, je, že ja si myslím, že tej dane sa nevyberie tak veľa, ako si predkladatelia mysleli. Hovorila to už aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to vôbec nebude tak veľa a tým, že to aj zadusí ekonomiku, že ľudia začnú rozmýšľať, počul som už množstvo prípadov, ako ľudia začali, malí podnikatelia, remeselníci kade-tade po Slovensku radšej platiť peniaze znova kešom. Takže tu máme znova dobu kešu a vôbec nevyberieme veľa.
Ja si myslím, že, a nemyslím si, bolo to aj na hospodárskom výbore, sme sa trošku o tom bavili, že prečo vlastne vzniká takáto transakčná daň, a môj dohad alebo myslím si, že až správny odhad, prečo vznikla, bolo to, že jednoducho táto vláda nechcela daň zvýšiť, napríklad dépeháčku ešte vyššie, ako potrebovala, kvôli svojej konsolidácii, alebo daň z príjmu nechcela až tak zvýšiť, tak si vymysleli takúto transakčnú daň a mysleli si tým, že, Ježiš, to všetkých akože zmätieme, oklameme, oni nebudú vôbec vedieť, že sú tu nejaké ďalšie dane, však to sa bude nejak na pozadí, nejaké transakcie niekde brať a opak sa stal pravdou. Z transakčnej dane sa stal symbol a hanba konsolidácie a hanba aj tejto vlády a naopak docielilo sa to, že občania, podnikatelia každý jeden deň vidia, ako im strhla, ako im táto vláda strhla peniaze, ktoré im stŕhať nemala.
Poďme ale naspäť k samosprávam, myslím, si, že o transakčnej dani už bolo toho dosť povedané a ešte bude. Obce a mestá, kraje síce nemajú povinnosť platiť z finančných transakcií daň, avšak táto daňová povinnosť sa netýka akciových spoločností alebo eseročiek, ktoré tieto samosprávy zakladajú, aby cez ne, prostredníctvom nich poskytovali verejné služby. A nie sú to vôbec žiadne maličkosti alebo maličké firmy, jedná sa o bytové družstvá, dopravné podniky, regionálne správy ciest, lesné podniky, komunálne alebo technické služby. A každý jeden finančný pohyb v týchto spoločnostiach bude zdanený a o to menej peňazí zostane v samosprávach, ktoré ich zriadili. Asi by pán minister Kamenický mohol znova zrazu nabehnúť s desiatimi stranami výnimiek, v ktorých by sa už naozaj že nikto, nikto nevyznal, ale my sme sa rozhodli spraviť ešte jeden pokus, aby sme mu to uľahčili.
K tomuto návrhu podávame pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme transakčnú daň úplne a pre všetkých zrušiť k 1. máju 2025. Jej výnos za apríl (potlesk), ďakujem, ďakujem a nie kvôli sebe, ale verím tomu, že keby sa podarilo túto daň zrušiť, naozaj že aj táto vláda keby ju zrušila, tak by obrovské množstvo podnikateľov, ale aj ľudí, pre ktorých v konečnom dôsledku bude všetko oveľa drahšie, tlieskali a netlieskali by len päť minút, ale tlieskali by podľa mňa niekoľko dní vkuse. Taký obrovský problém je táto transakčná daň.
My ju chceme teda zrušiť, keď sa dostaneme niekedy a bude nám umožnené, že ju budeme môcť zrušiť, tak ju určite zrušíme. Ale teraz využívame ešte jeden ďalší pokus, aby sa táto vláda vrátila z kratšej cesty a zrušila ju aj vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Jej výnos za apríl bude potom jednotlivým daňovníkom započítaný do celkovej daňovej povinnosti alebo budú môcť požiadať o jej vrátenie. Radšej neskoro ako nikdy a treba tento nevydarený a zlyhaný experiment odpískať.
Teraz dovoľte, pán predsedajúci, aby som prečítal svoj pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím vás, zastavte čas. Nech sa páči, pán poslanec.

Truban, Michal, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a dopĺňajúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
Za čl. I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení takto:
V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov" vypúšťa čiarka a slová „daň z finančných transakcií^90ad)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa.
Čl. III
Zákon č. 56312009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011
Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 z. z., zákona č. 369/2019 z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 z. z., zákona č. 296/2020 z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 z. z., zákona č. 421/2020 z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z z. zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č, 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení takto:
V poznámke pod čiarou k odkazu I sa vypúšťa citácia: „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”
Čl. IV
Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 1 až 13 sa vypúšťajú.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 31 sa vypúšťajú.
2. Za § 13 vkladá 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 14
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2025
Daň odvedenú podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 je správca dane povinný započítať na úhradu najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť. Na postup správcu dane pri vrátení dane odvedenej podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹⁾ Prvá veta sa nepoužije, ak bola suma dane odvedenej podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka podľa osobitného predpisu.²⁾”.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 znejú:
„¹⁾ § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
²⁾ § 55 ods. 6 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.”
Doterajší článok II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa primerane upraví názov zákona.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Transakčná dňa súčasnej vlády sa naozaj zapíše do dejín ako majsterštuk ministra Kamenického, pretože ničia celé Slovensko, ničia samosprávy, ale ničia hlavne ľudí a ničia firmy, v týchto dňoch sa na Slovensku začalo transakčné peklo. Firmy uverejňujú výpisy, môžte si ich všimnúť aj vy, pán minister, výpisy z rôznych firiem, reštaurácií, pražiarne kávy, rôzni drobní podnikatelia, živnostníci, koľko peňazí im beriete z ich účtov. A toto je smrteľný koktail pre slovenskú ekonomiku, pretože tak ako Trump, ktorého ste vehementne podporovali, schválil clá na dovoz tovarov a medzi nimi aj autá a Slovensko bude jedno z najviac postihnutých krajín a 20-tisíc ľudí môže prísť reálne o robotu, tak vy ste podnikateľom a živnostníkom nepomohli nijak. Zvýšené dane, zvýšené odvody, zavedenie transakčnej dane podľa venezuelsko-maďarského vzoru, to je jediné, na čom ste sa zmohli. Kvárite ho svojimi konsolidáciami, absolútne nešetríte. Dvojnásobne zadlžujete, deficity obrovské, aj hrubý dlh, aj čistý dlh. Môžte sa na to pozrieť zľava-sprava, môžte sa vyhovárať, ako chcete. Transakčné dane priviedli najvyššie firemné daňové zaťaženie, podľa INESS až 27,3-percentné daňové zaťaženie firiem na Slovensku, v Českej republike majú 21 %, v Poľsku 19 %, v Maďarsku 9 %. Spolu s tými Trumpovými clami a s vašou transakčnou daňou a s vašimi konsolidáciami, z ktorých nešetríte nič, iba míňate ako po nebohom, je to smrteľný koktail pre slovenskú ekonomiku. Nás to bude zabíjať, bude to zabíjať ľudí, ktorých to kvári už teraz, peniaze, ktoré mali určené pre rodiny, ktoré ste vy im zobrali, ale niečo im predsa len na tých účtoch ešte zostalo, tak vidia, ako im to pomaly v čiastkach cez transakčnú daň z tých účtov vyťahujete. A toto je hanba tejto vlády, ktorá sľubovala, že všetkým ľuďom nechá tie výhody, ktoré mali. Všetko ste im zobrali a privediete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Mišo, ďakujem v prvom rade za prečítanie tohto pozmeňováku, viem, že to je heroický legislatívny výkon, sme si povedali, že si taký legislatívny ironman, lebo je to naozaj ťažký pozmeňovák na čítanie, ale ďakujem aj za to, že si upozornil na to, aká absurdná a nezmyselná a hlúpa je transakčná daň, ktorá od včera, od predvčera platí a už teraz vidíme, akým spôsobom znepríjemňuje život všetkým ľuďom na Slovensku, najmä podnikateľom, ktorým každú chvíľu, každú chvíľu na mobile cinkne pripomienka toho, ako ich táto vláda každým dňom zdiera na tejto hlúpej transakčnej dani, ktorú treba čo najskôr zrušiť. Ja som veľmi rád, že v tejto rozprave, ktorá tu bude prebiehať zrejme dlho, je prihlásených 17 poslancov za Progresívne, poslancov a poslankýň za Progresívne Slovensko, ktorí budú upozorňovať na to, aká hlúposť táto daň je, ako zle je zavedená, aký chaos spôsobila, ako drancuje slovenských podnikateľov a brzdí slovenskú ekonomiku, budeme na to upozorňovať cez deň, budeme na to upozorňovať kľudne v noci, budeme na to upozorňovať vytrvalo, pretože toto je naša povinnosť a myslím, že táto vláda si svojím prístupom ku konsolidácii túto predčasnú veľkonočnú šibačku v parlamente sama vypýtala.
Ďakujem za pozornosť.

Ja tu som. Ďakujem. No, Michal, tak presne si to vystihol k tej transakčnej dani, že naozaj tomu absolútne nikto nerozumie, je to chaos, aká konsolidácia, taká transakčná daň. Presne ako si povedal, mysleli si, že si to nikto ani nevšimne, ale stala sa z toho vlajková loď. Naozaj ja, mňa sa tu ľudia na to pýtajú, mne mladí ľudia píšu a pýtajú sa ma, že ako to vlastne má fungovať, pretože v nejakej banke poplatky platiť nemusia, niekde ich platiť musia, niekde potrebujú také potvrdenie, niekde potvrdenie nepotrebujú, nikto tomu nerozumie, ale minimálne čomu ľudia rozumejú a čo už si od včera všímajú, že im odchádzajú z účtov peniaze. A tieto peniaze, ktoré im odchádzajú na túto transakčnú daň, by napríklad mohli investovať do rozvíjania svojho podnikania a mohli by inovovať, napriek tomu nebudú môcť a budú musieť zvyšovať ceny. A mňa naozaj ako mrzí, že vôbec toto tu musíme riešiť, pretože dalo sa to aj ináč, lenže vám sa nechcelo alebo ste nevedeli, je to úplne jedno, ale v každom prípade na to na konci dňa doplatia ľudia. A ja sa stavím, že ešte sa tá transakčná daň aj v tom procese počas teda bežnej praxe stane, že to bude taký chaos, že toto budeme ešte na štyrikrát opäť upravovať, pretože nikto tomu nerozumie (kýchnutie v pléne), na zdravie, aj, na zdravie, aj na tých finančných správach, ak sa tam niekedy teda človek dovolá, má to šťastie, tak naozaj ani tí úradníci sami nevedia, nie je to ich chybou, je to chybou toho, že je v tom taký chaos, že ste to robili tak narýchlo, je to šité horúcou ihlou, ako sme tu už viackrát povedali, že tomu nikto nerozumie. Mňa to naozaj mrzí, pretože za tie roky ste nijako nepodporili podnikateľov a živnostníkov, práve naopak, dávate im jedno poleno pod nohy za druhým a toto je, ja sa naozaj obávam, že toto bude veľký problém a veľa firiem aj skončí.
Ďakujem pekne.