33. schôdza

Poslanec Muňko.

Pán poslanec, je pravda, že riešenie samospráv, ktoré tu bolo, resp. za predchádzajúcej vlády, kde vznikla sekera 800 mil. eur zhruba asi. Dostali čiastočne, boli odškodnené. Viac peňazí nebolo. Veľmi dobre viete. Konsolidácia verejných financií bola, je a bude ďalej, pretože to zadlženie, ktoré je, odbúraný bonus daňový a ďalšie veci, ktoré vznikli. Poviem vám, jediné možné riešenie je, a keď to vyslovím nahlas, tak budeme potrebovať vás, ak by prišla reforma verejnej samosprávy a samosprávy.
Pokiaľ nepríde reforma verejnej správy a samosprávy, budú stále živoriť. A dobre ste povedali, že bol proste rezervný fond, samozrejmá vec, pokiaľ nebudú šetriť, ešte najhoršie sú na tom, samozrejmá vec, nie veľké mestá, ale na tom sú veľmi zle malé dediny a veci. Ale jednoducho žiaden iný model nie je, to, čo, a pretože minister nieže neriešil, riešil s nimi stokrát a riešili ďalší proste, aby pripravili reformu verejnej správy. Takisto riešil aj s primátormi proste, aby navrhli riešenia, akým spôsobom to bude.
Žiadna cesta nevedia iná len k tomu, že sa k tomu budeme musieť vrátiť aj jedna strana, aj druhá, a riešiť verejnú správu tým, čo som povedal.

S reakciou na faktické poslanec Lackovič.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Zareagujem skôr na pána poslanca Muňka. Ďakujem veľmi pekne ešte raz. Ak sa ale aj v dôvodovej správe odvolávate a aj teraz v tej vašej faktickej poznámke na Matoviča 2022 a tie veci, ktoré sa udiali v tom období, a ja s vami súhlasím, avšak ak je to také zlé, čo urobil, čo teda aj vy tvrdíte, že áno, veď sa na to odvolávate, že tu hrozia vďaka tomu vážne hospodárske škody, a ja s tým súhlasím, tak prečo ste ten zákon nezmenili, aby k tým škodám dôjsť nemuselo? Prečo ten daňový bonus nebol okresaný? Aby k tým škodám dôjsť nemuselo, pretože my sa potom, cyklíme sa v začarovanom kruhu. A tam je tá moja otázka, že možno bol aj priestor na to, ten parlament napríklad vo februári keby zasadal, tak si to vieme prejsť podrobnejšie, koncepčnejšie, systémovejšie. Dobre, nestalo sa. O. K. Riešime tu last minute nejakú vec na poslednú chvíľu. Nehorím, že je zlá. Čo mi prekáža a čo ma mrzí, je to, že je jediná, že je osamotená, jediná, a neviem, ako tie samosprávy ten zvyšok roka prežijú.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne, Traja poslanci. Ďakujem.
Pred vystúpením ešte raz zdôrazním, že rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme pred sebou zase problém, ktorý sa nám tu opakuje pomaly už každoročne. To znamená, samosprávy už na začiatku roka majú problém s financiami. Ja spomeniem najskôr pár čísiel, pretože rád pracujem s číslami.
Len keď sa pozriete do štátneho rozpočtu na tento rok tak, ako si ho schválili vládni poslanci, tak výnos z dane z príjmov fyzických osôb medziročne pre obce klesá o 180 mil. eur. Na rozdiel od minulého roka, výnos dane z právnických osôb, z tohto výnosu obce nebudú mať tento rok vôbec nič. Samosprávy, to znamená obce aj vyššie územné celky. Samozrejme, že môžeme uvažovať, musíme brať do úvahy to, že sa zmenil daňový bonus, ale ja opakujem, teda zdôrazňujem, že ten daňový bonus je dnes zhruba na 1,5-násobku z toho spred Matovičovho obdobia, takže on je stále vyšší, ako bol v minulosti. To znamená, že to je výpadok pre samosprávy. Samozrejme, že musím brať do úvahy to, že kompetencie, čo sa týka materských škôl, prešli priamo na financovanie zo štátu, ale zároveň musíme brať do úvahy aj to, že tu máme infláciu a že výnos z dane z príjmov fyzických osôb stúpa. Popri tom všetkom príjem obcí z dane z príjmov fyzických osôb medziročne nižší o 170 mil. eur. Preto hovorím, ja som na to upozorňoval už pri predkladaní štátneho rozpočtu. Preto som aj upozorňoval na to, že veľmi rýchlo príde situácia, že tie obce prídu a budú prosíkať na kolenách vládu, aby im, aby im presunula nejaké prostriedky. A to, o čom dnes rokujeme je vlastne len začiatok tohto scenára, pretože obce sú na tom mimoriadne zle. Tak ako to kolega spomenul, je to katastrofa, keď sa rozpúšťajú rezervné fondy, keď sa rozpúšťa majetok, majetok samospráv len na to, aby prežili tieto obce. Takže toto pokladám iba za jeden z prvých prejavov toho nedostatku, ktorými obce budú trpieť tento rok.
Ja tu spomeniem ešte jednu vec, sú to všetko veci z podkladov ministerstva financií, že vlastne akým spôsobom pristupuje ministerstvo financií k samosprávam z hľadiska celkového financovania, to znamená nielen prenesených, ale aj originálnych kompetencií. Vo svojich vlastných materiáloch ministerstvo financií uvádza, že dane z nehnuteľností na základe situácie, do ktorej sa dostali tieto obce, tak dane z nehnuteľností stúpli po prvom 1. 1. 2024 o 120 mil. eur. To znamená tie obce, tie samosprávy boli dotlačené už týmto spôsobom, aby si hľadali iné príjmy.
Čo to znamená, tých 120 mil. eur? Znamená to, že 70 % okresných miest, 70 % okresných miest zdvihlo dane z nehnuteľností o 40%, to znamená takmer o polovicu. Týmto vlastne štát dotlačil samosprávy, aby takýmto spôsobom zdvíhali dane.
Dane za špecifické služby. Viete, čo to je? Sú to, sú to hlavne poplatky za komunálny odpad...
Tak v tomto prípade po 1. 1. 2024 výnos týchto daní stúpol o 45 mil. eur. A zase, keď to premietneme, čo to vlastne znamenalo pre tie samosprávy. Znamená to, že 70 % okresných a krajských miest zdvihlo poplatky za komunálny odpad v priemere o 18 %, takže vlastne obce boli donútené už v minulosti, aby takto, takto, takýmto spôsobom si vylepšovali hospodárenie alebo zachraňovali hospodárenie.
Nebudem tu teraz hovoriť o tom, že prečo to tak alebo čo spôsobil daňový bonus. Určite chybou predchádzajúcej vlády bolo to, že prišla s daňovým bonusom, veľkorysým daňovým bonusom a neriešila samosprávy. Aj tým, ktorí uznávajú daňový bonus, a je to aj KDH, ktoré daňový bonus podporuje, tak urobila tá vláda medvediu službu, pretože nedoriešila financovanie obcí, samospráv a vyšších územných celkov. A my sme už vtedy upozorňovali, aby vláda prišla s návrhom daňového mixu, ktorý by tento problém vyriešil.
Ja sa obávam, že to, čo sa deje dnes, je opäť len, len cielená politika vlády, aby samosprávy nejakým spôsobom, aby samosprávy nejakým spôsobom boli opäť dotlačené k zvyšovaniu iných daní. Ja si rád nechám vysvetliť od ministra financií, akým, čo myslel. Myslím, že to bolo v diskusii s kolegom Viskupičom, keď hovoril, že bude hľadať spôsoby ako, ako samospráva, aby štát, aby vláda nemusela samosprávam nahrádzať toľko prostriedkov, koľko musí dnes. Predpokladám, že sa to týkalo dane z nehnuteľností, Že tu bude veľký tlak na to, aby stúpli dane z nehnuteľností. Je to, samozrejme, citlivá téma o ktorej treba diskutovať. Máme tie dane nehnuteľností skutočne na nízkej úrovni. Ale Slovensko žije v špecifických pomeroch, najmä čo sa týka privatizácie bytového fondu ešte začiatku 90. rokov.
Takže to, čo tu máme dnes, to skrátené legislatívne konanie, ja hovorím, že to je len začiatok nejakého procesu, ktorý tu bude. My tu o samospráve ešte budeme hovoriť veľakrát. A nie je div, že to prichádza už v marci, pretože už dnes majú tie samosprávy problémy. Napriek tomu, že napríklad ja som hovoril s niektorým samosprávami, že rozpúšťajú rezervný fond, aby mohli, mohli obslúžiť úplne základné funkcie, ktoré majú obce spĺňať.
Východiskom z tejto situácie je, aby skutočne to, čo povedal aj kolega Muňko, aby sme sa zamysleli nad tým, že čo chceme s tými samosprávami ďalej, či pristúpime na ďalšiu vlnu decentralizácie, a východiskom je aspoň do toho stavu, do toho času, kým príde táto ďalšia vlna decentralizácie, zmapovať, vlastne akým spôsobom sú samosprávy financované, kde sú problémy vo financovaní samospráv, kde tie peniaze chýbajú, a aspoň do toho času nahradiť to, čo máme dnes, daňovým mixom. To znamená, že do toho, do tých, do toho vzorca, ktorý je dnes mimoriadne jednoduchý, a je to iba podiel z dane z príjmu fyzických osôb, vsunúť aj iné časti dane. Združenie miest a obcí Slovenska malo nejaký prepočet, zdá sa mi, ten prepočet ako veľmi vytrhnutý. Nie je to také jednoduché, len tak ten mix nakresliť.
Ale jednoducho treba sa zamyslieť nad tým, aby ten mix tu bol a tým pádom aby sme nemuseli pristupovať k takýmto skráteným legislatívnym konaniam, pretože tie obce majú skutočne hlboko do vrecka. A opakujem znovu, čaká túto vládu veľká úloha, stále som to nevidel, netýka sa to len vládnych inštitúcii, ale týka sa to aj samospráv, aby sa vypracoval skutočný audit, čo tie obce vlastne robia, čo potrebujú a ako má k tomuto pristupovať štát.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Štyri faktické.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Jožko Hájek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Dotkol si sa viacerých vecí. Áno, posúvame sa v tej debate trošku od toho samotného skráteného, ale ja si myslím, že dobre, pretože toto treba diskutovať. Fakt tu chýbajú systémové riešenia.
Trochu sa chcem spýtať, lebo teraz aj pán štátny hovoril vlastne na, na výbore, že daň z príjmu fyzických osôb je jedna z mála daní, ktorá sa práveže vyvíja pozitívne. Rozumiem, že môže tam byť výpadok, že nám odišli zasa nejakí ľudia do predčasného dôchodku a takto. A zdá sa mi to, že by bol za tri mesiace výpadok 170 mil., dosť veľký. Môžeme si to pozrieť. Aspoň minimálne nekorešponduje to so slovami pána štátneho, ale fakt to treba asi pozrieť.
Ale inú vec som ešte chcel. Presne si hovoril, že tie obce teda hľadajú dodatočné zdroje príjmov, a ja poviem, že bohužiaľ hľadajú to vo zvyšovaní daní, pretože ja teda budem vždy kritizovať nielen štát za zvyšovanie daní, ale teda toto budem hovoriť aj obciam. Nezanedbateľný nárast daní bol. To si presne pomenoval. Myslím, daní z nehnuteľností. A skutočne tu to treba dávať veľký pozor a to si zasa povedal – nie je cesta, či už z pohľadu štátu, alebo aj, aj z pohľadu samotných samospráv zvyšovať daň z nehnuteľností. Áno je nižšia, ako je nejaký európsky priemer. A ja sa pýtam, a to je zlé? Buďme radi, že je nižšia. Je to určitá výhoda Slovenska a my sme fakt v špecifickej situácii. 90 % Slovákov býva vo svojej nehnuteľnosti. U nás to nie je tak, že kto má nehnuteľnosť, je bohatý človek – a hurá, zdaňme ho! Nie, nie, nie. Je treba dávať veľký pozor na to, aby sme aspoň nejakú tu konkurenčnú výhodu Slovenska mali. Áno, máme trošku nižšie dane z nehnuteľností. Je to určitá historická črta Slovenska a určite ju nezrušme.
Keď ju zrušíme, ja sa pýtam, kde vytvoríme nejakú inú konkurenčnú výhodu našej kra...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán Lackovič.