33. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Šimka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy je ústne prihlásený poslanec Hajko, ktorému odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 774.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister financií, tuším je nás tu viac ako oproti nám, ale však sledujú nás, predpokladám, ľudia aj cez priamy televízny prenos, takže vyjadrím sa aj ja k predkladanému návrhu zákona, ktorý súvisí o zhromažďovaní informácií, ktoré bude potrebovať ministerstvo hospodárstva na udeľovanie energetických dotácií.
V prvom rade musím povedať toľko, že v Kresťansko-demokratickom hnutí hovoríme o tom už roky, že Slovensko potrebuje zákon o energetickej chudobe, a keby sme ten zákon mali, tak jednoducho dnes možno neriešime tieto problémy, ktoré sú tu. Musím povedať, že aj predchádzajúca vláda k tomuto kroku, alebo k tomuto, k tejto politike pristupovala pomerne vlažne, aj keď treba povedať, že bolo to v situácii, keď skutočne tie ceny energií boli veľmi vysoko a boli rozkolísané a mali sme tu pandémiu, a toto všetko, keď sa pospájalo, tak vláda musela prijímať také opatrenia, aby vlastne hasila tú situáciu. Ale napriek tomu v januári 2023 sa do vlády dostal materiál, ktorý predložil Úrad na reguláciu sieťových odvetví, a v tomto materiáli sa práve hovorilo o energetickej chudobe, alebo pomoc s energiami, a ten materiál sa volal Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina; vláda ten materiál schválila a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina poskladaná zo zástupcov niekoľkých ministerstiev vrátane ministerstva hospodárstva, aby vlastne prišla tá skupina s tým, že ako postupovať pri dotáciách na energie pre domácnosti. Je to teda už viac ako dva roky, ktorý, ako bol tento materiál vo vláde schválený, a pokiaľ ja viem, tak sa nedialo s ním nič ďalej a vlastne kde sme zase úplne niekde na začiatku.
A tento zákon, ktorý je predložený na rokovanie parlamentu, tento zákon má, by som povedal, veľmi komplikovane stanovený cieľ, čomu má vlastne slúžiť tento zákon. Ja to prečítam, lebo z toho to bude, z toho to bude úplne zrejmé.
Má vzniknúť komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci. To znamená, takéto niečo má vzniknúť a na to, aby to vzniklo, tak je tu vymenovaných 15 registrov, alebo inštitúcií a ešte je tam otvorená posledná odrážka, že sa to môže týkať aj ďalšej inštitúcie, ktoré budú povinné ministerstvu hospodárstva poskytovať potrebné informácie, aby mohlo tento register vytvoriť.
Nuž v prvom rade poviem toľko, že problém adresnej, adresných energetických dotácií je problém staršieho dáta, ako som spomínal, a myslím si, že sa mohol vyriešiť minulý rok. Napokon ja sám som bol aspoň v závere minulého roka povzbudený, že aj ministerstvo hospodárstva konečne prišlo s nejakými návrhmi. Pani ministerka bola vtedy na hospodárskom výbore, pamätám si to veľmi dobre, bolo to pred piatimi mesiacmi, kde dokonca hovorila o tom, že existujú varianty, akým spôsobom by sa tieto energodotácie mali poskytovať. A tiež nám odpovedala na otázky, ako dlho pracujú vlastne na tom systéme adresnej pomoci, a pamätám si, že v apríli minulého roka, takže to je presne pred rokom, sa začali práce na ministerstve hospodárstva, aby takýto model bol vytvorený.
Boli sme, boli sme teda informovaní, že ide už len o to, že aký model sa vyberie, lebo malo to byť v alternatívach. Nuž ale potom prišiel december a stalo sa to, čo vlastne sa dalo aj čakať, že priamo vláda si opäť zobrala tú právomoc, postavila sa nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a stanovila stropné ceny plynu a tepla. Bolo to, bolo to, hovorím, zo strany, ako keď sme počuli, počuli predstaviteľov ministerstva hospodárstva, tak to bolo nečakané, lebo sme čakali, že bude tá pomoc adresná. Ale zase musím povedať, že zo strany predsedu vlády Roberta Fica, myslím si, že to očakávané bolo, pretože keď som bol osobne na rokovaní a bol tam aj pán minister financií, keď sme boli v septembri na rokovaní o konsolidačnom balíku a predstavovali sme svoje vlastné riešenia, tak ja som tak trošku poľutoval predsedu vlády a povedal som mu: Pán predseda vlády, keby ste boli vlani, tým pádom som myslel koniec roka 2023, keby ste boli trochu uvoľnili tie ceny energií, regulované ceny energií, tak by ste mali viac manévrovacieho priestoru do ďalšieho obdobia. A vtedy sa na mňa otočil predseda vlády a div mi nezahrozil päsťou, hovorí: Vy chcete dvíhať ceny energií? Vy chcete pre domácnosti dvíhať ceny energií? Nuž a to sa potom napokon aj naplnilo v decembri 2024, že ceny energií ostali zase zastropované a bude to stáť veľké peniaze.
Mňa osobne na tom mimoriadne, mimoriadne... neviem, ako to slušne povedať, nemám z toho dobrý pocit, že sa to takto udialo, a tým skôr, keď napr. Slovenský plynárenský priemysel oblepil celé Slovensko plagátmi, kde hovorí, "zaručili sme vám nízke ceny", ceny sú nízke a strana HLAS urobila to isté, materská strana pani ministerky, spravila to isté. Garantovali sme vám, že budete mať nízke ceny energií, tak ich máte. Čo to stojí, toľko to stojí, nech sa páči, máte tu nízke ceny energií. Tie odhady sú známe, koľko to bude stáť, sú odhady, aj teda ministerstvo hospodárstva robí odhady, ale sú odhady aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tie čísla sú vyššie, blížia sa k 300, možno 400 mil. eur tento rok a môže to byť ešte viac, pretože tie ceny plynu sú vysoké a jednoducho tie rozdiely bude treba nejakým spôsobom uhradiť.
Takže k tomuto sme sa dostali. A teraz sme v apríli 2025, problém sa mal riešiť dávno, a teraz ministerstvo hospodárstva predkladá zákon, ktorý má len vytvoriť nejaký register. Nejdem sa... predrečníci sa tu vyjadrovali k tomu, že čo všetko je tam nasypané do toho zákona, ktoré všetky inštitúcie budú musieť poskytnúť informácie. Ja poviem k tomu len toľko, že to, že ministerstvo hospodárstva a vláda prichádza teraz s týmto zákonom, mi pripadá ako keby boli pristihnutí, že jednoducho musia niečo konať, musia niečo robiť a ja poviem aj prečo. Tie dôvody sú dva. Jeden som už spomenul, a to sú tie dotácie, teda to vyrovnávanie tých cien, čo bude veľmi drahé tento rok a keď si pozrieme, že prichádzajú z Bruselu informácie, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie z celej Európskej únie, tak je to skutočne veľký problém. Dnes naskočila konsolidačná daň, tiež nikto nevie, koľko tá daň vynesie a či nás nejakým spôsobom vytrhne, vytrhne z tej, z toho nepríjemného stavu, v ktorom sme, v deficitnom hospodárení a zadlžovaní.
Druhý dôvod, ktorý vidím, že zrazu sa vláda poponáhľala a prichádza s niečím, je úplne prozaický dôvod. Jednoducho ja si myslím, a to nielen ja, ale mám informácie od iných ľudí, Európska komisia by nám plošné dotácie už budúci rok ne-o-dob-ri-la, jednoducho ne-o-dob-ri-la. A spomenul som Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, spomeniem ju opäť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že ak by sme budúci rok pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak by to stálo štátny rozpočet 600 mil. eur. Ak by sa pokračovalo aj v roku 2027, bolo by to ďalších 400 mil. eur. To sú prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To znamená, ani sa nedá pokračovať, keby sme predsa tvrdohlavo pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak to štát vyjde budúce dva roky 1 mld. eur. V čase, keď sa uvažuje o treťom konsolidačnom balíku, som rád, že tu je aj minister financií, tak vidíte, že aká ďalšia sekera by vznikla, ktorú by zase bolo treba niečím vykryť, alebo si požičať a zvyšovať, zvyšovať zadlženie Slovenska. Napriek tomu, že tu ten zákon je a vláda ako sa, hovorím, že bola pristihnutá, alebo sa možno prebrala, tak bude veľmi ťažké vôbec naplniť, pochopiteľne, nejaký sofistikovaný systém, ktorý by tú energetickú pomoc, tú energetickú pomoc vedel aj poskytovať.
Možnože pani ministerka má predsa z minulého roka nejaké podklady prichystané, ale ako vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Môžte jej to odovzdať písomne.
Pán poslanec vystúpil, na jeho vystúpenie žiadna faktická poznámka. Keďže bol posledným prihláseným a vystupujúcim v rámci rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná.
Pán poslanec Hargaš, na ministerstve vnútra sme voľakedy pripravili taký projekt, ktorý sa nazýval, že bezvýznamový identifikátor, a vaša bývalá šéfka pani Remišová ho zrušila. Bolo to úplne jednoduché riešenie, ako by sme, keď už hovoríme dnes celý čas o ochrane osobných údajov, tak nemuseli si zdieľať dáta naprieč štátnou správou, súkromnými spoločnosťami, s bankami a všade tam, kde využívajú dáta z referenčných registrov v súkromnom sektore, tak sme to nemuseli robiť na základe rodného čísla, ktorý obsahuje dátum narodenia, obsahuje pohlavie, mohli sme mať bezvýznamový identifikátor a zrušila to, vraj nebude podporovať také projekty, to len akože, keď už sa bavíme o tom GDPR, tak mi to prišlo na rozum. Preto sme sa, že sa to tu aj spomenulo, čo sa týka rodného čísla pri registri odberných miest.
Budem sa snažiť byť fakt stručná. Všetci sme za adresnú pomoc a jediné, čo tento zákon má napomôcť, aby sme v čo najväčšej miere ju poskytovali automatizovane. Keď raz štát má údaje a robili ste na MIRRI, tak ich má využiť. A tak ako keď s osobnou žiadosťou prídete na ÚPSVaR alebo na klientske pracovisko, tak sa vždy hneváte, že prečo si tam máme nosiť papiere o informáciách, ktoré má štát, a nevedia si to tí ľudia vylustrovať. Nič iné nerobíme teraz, len aby sme adresnú pomoc v čo najväčšej miere zautomatizovali. Ja nehovorím o tom, že nebude existovať fyzický kontakt na ÚPSVaR-och, pretože, samozrejme, rátame aj s alternatívami, že 80 % ľudí, ktorí dostanú automaticky energetickú pomoc, tak 20 % ľudí sa môže stať, že budú mať špeciálne postavenia, alebo špeciálne okolnosti, za ktorých im túto adresnú pomoc dáme. Ale to je už potom na ďalšiu debatu a ja veľmi rada prídem aj na hospodársky výbor, keď budem predkladať druhý zákon a vysvetlím vám celé, ako sa to spracovávalo.
Čo sa týka, zhruba začnem ešte raz. Adresná pomoc, chceme ju najviac automatizovať. Nechcem, aby ľudia chodili na úrady a dávali si žiadosti. Môžme sa baviť o tom, keď vy hovoríte, že nechcete a viete dobre, že ju nechcete prijímať, energetickú pomoc, a máme vás z toho zoznamu vyškrtnúť, vieme sa o tom baviť, určite. Chápem niektoré pohnútky niektorých ľudí. Nemáme proti nim nič.
Vplyv na financie. Nehovorím, že to nič nestojí, ale keďže vieme, v akom stave sú naše financie, tak sme si dovolili spraviť to, že všetky financie, ktoré mám z ešifovských peňazí a sú dedikované do oblasti energetiky a sme ich neminuli, tak spoločne po konzultácii ich dávame na monitorovací výbor a budú venované na národný projekt adresnej pomoci a všetky inštitúcie, ktoré sa budú nejakými nákladmi na tomto podieľať, tak budú môcť z týchto prostriedkov čerpať. V prvej fáze približne máme 17 mil. eur a má to ísť, samozrejme, aj na nákup hardvéru aj na nejaké softskiels a tak ďalej.
Čo sa týka ministerstva hospodárstva, chcem všetkých ubezpečiť, že ministerstvo hospodárstva nejde nikoho lustrovať, ani si nejde stavať nové dátové centrum, ani si nejde stavať informačné systémy. Všetko ideme robiť v cloude ministerstva vnútra, za pomoci ministerstva vnútra, za pomoci IVeS-u. Jediným vlastníkom nového registra bude ministerstvo hospodárstva a to bude register odberných miest, pretože dnes taký register neexistuje. A pre elektrinu máme aspoň OKTE, ale pre plyn takéhoto, nazvem takýto subjekt, ktorý by všetko takto zlučoval a integroval, nemáme. Nejdeme nikoho lustrovať, to už som oznámila a vy ste to tu jasne povedali, dvanásť informačných systémov, veľa procesov beží na pozadí. My len chceme na tú automatickú podporu dať viaceré procesy, viaceré výpočty, analýzy a implementovať to tak do informačných systémov, aby tie vyhodnocovacie procesy, analytické procesy bežali na pozadí. My sa nejdeme v tých dátach hrabať ani nejdeme v nich lustrovať. A naopak, ak niekto bude mať pocit, že musí niečo reklamovať, tak, samozrejme, túto službu chceme dať hlavne na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa v týchto dátach alebo v takýchto dátach orientujú, majú k nim prístup, alebo na klientske pracoviská. Ale dá sa spraviť aj anonymizovaný prístup k informáciám, to znamená, že systém vám odpovie áno – nie a nemusíme si zdieľať nejaké informácie o... ako vy hovoríte, že každý sa bude pozerať na citlivé dáta.
Dotýkame sa príjmov hlavne preto, že chceme energetickú chudobu odviesť od hlavného parametra, a to je príjem domácnosti. Preto potrebujeme vedieť aj príjem, a preto potrebujeme vidieť aj možno nejaké iné dáta z finančnej správy, ako sú napríklad výplata dividend pri podnikateľoch, ktorí si dajú najmenšie mzdy a takto by padli do energopomoci a žijú z dividend, z výplaty dividend. A presne preto sa pýtame finančnej správy, v akej periodicite aké dáta nám idete posielať alebo, respektíve poskytovať do tých systémov, kde na pozadí bude bežať analytický proces.
No a možno ešte ďalšiu vec. Zákon na nevyhnutný čas. Ten projekt je definovaný na niekoľko rokov, nie je to len na jeden rok, pretože ja som na tom ministerstve hospodárstva nenašla akože vôbec nič. Ja som tam nenašla ale že nič. Jediný nápad, deliť niečo podľa spotreby a odrezať spotrebu, niektorú kompenzovať a zbytok si každý zaplatí sám.
Ideme do takej situácie, že by sme chceli, dokonca nie v prvom roku, ale v ďalších rokoch pracovať aj na tom, že vytvoríme nejaké teplotné mapy na Slovensku a tieto teplotné mapy na Slovensku a okresy podľa teplotných máp budú mať rozličné tarify, pretože, dáte mi za pravdu, že dom na Orave, ktorý kúri desať mesiacov, asi spotrebuje viacej plynu ako dom v Komárne, ktorý kúri šesť mesiacov. Chceme sa s takýmito vecami pohrať s rozumom a triezvou praktickosťou.
A ešte raz opakujem. My nejdeme lustrovať, my ideme spraviť adresnú pomoc čo najviac automatizovane. A súhlasíme za to, že minulý rok sme dávali plošnú pomoc, tento rok plošná pomoc. Keď pán Galek povedal, že helikoptérové peniaze, no tento rok nás plošná pomoc stojí zhruba 235 miliónov. Myslím si, že je to oveľa väčší rozdiel ako miliarda dvesto alebo tri a pol miliardy, ktorú platili oni za ich vlád.
Myslím, že to asi tak v skratke všetko. Ja, keď ste spomínali možno ešte jednu vec. Mamička pri narodení dieťaťa, áno, to sú životné situácie, ktoré sme preberali a riešili ešte od 2008, ale tiež sa nepýtali ste mamičky, či môžete sa bežať alebo hrabať v nejakých údajoch na pozadí, ale automaticky jej tie dávky vyplácate pri narodení dieťaťa. Takže my nič iné nerobíme, nikam sa nejdeme hrabať, ale keď raz máme na základe príjmu domácností zhodnotiť, či daná domácnosť má nárok na energopomoc, alebo nemá, tak ten príjem asi potrebujeme vedieť, potrebujeme vidieť aj výšku nejakých iných príjmov, nielen príjem fyzickej osoby, aby sme boli spravodlivejší, a všetko bude bežať v cloude ministerstva vnútra. Nejdeme robiť žiadne dodatočné náklady, že by sme ministerstvo hospodárstva teraz išli dať alebo, respektíve stavať z neho nejakého nového IT providera. To je celé.
Ďakujem pekne.