33. schôdza

vymazať 38.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán Hazucha, za vaše vystúpenie, dotkli ste sa aj mojej poznámky. No, je pravda, že tá koncentrácia je tam faktorom, áno, to v rozhovoroch s dotknutými ľuďmi tiež padlo a zaznelo, ale oni v skutočnosti majú veľmi podrobne rozčlenené tie náklady a podľa ich informácií, tak ako si to sledujú, tie ceny, tak tá dopravná zložka, konkrétne v tomto prípade teda, lebo tam sa to nevozí až na takú veľkú vzdialenosť, nie je tou najväčšou cenou kompletne za ten vývoz. Takže v tomto nemôžem s vami súhlasiť.
Takisto v tomto konkrétnom prípade, o ktorom som ja hovoril, sa nevedeli domôcť tej konkrétnej špecifikácie ceny, z čoho sa skladá táto cena. Žiadali aj rozčlenenie ceny pre odvedenie odpadových vôd kanalizáciou, tam ho dostali veľmi podrobné, ale pokiaľ ide o ten odvoz fekálnym vozidlom, tam to nebolo možné.
Takže možno niekde to vedia urobiť, ale v tomto konkrétnom prípade sa to nestalo. Ale faktom je, že pre tieto rodiny ten odvoz odpadových vôd tvorí obrovskú časť rodinného rozpočtu, a to je neudržateľná situácia, to je niečo, s čím musíme niečo robiť. Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší v poradí pán poslanec Sabo.

Vďaka za slovo, aj vám pán kolega Hazucha za vaše vystúpenie. Ja si to vážim, že ste vystúpili. Ja to beriem v podstate ako pamätný moment. Prvýkrát som vás tam videl za tým kecpultom.
Kolegyňa Plevíková bola možno aj v šoku, lebo si to musela odfotiť. Žartujem, žartujem.
Povedali ste, že konečne sa niečo začína robiť. No hurá, hej, je rok 2025. Ale ono tiež treba tlmiť nadšenie, pretože chcem pripomenúť, že nebolo to až tak dávno, čo enviromentálny fond navýšil úroky na úvery pre samosprávy. Najskôr to išlo na 2 %, potom to bolo stiahnuté na 0,5, lepšie, ale ešte stále je to päťkrát viac ako predtým, keď to bolo 0,1, hej. A ja to vnímam ako ďalšiu nezmyselnú bariéru pre obce a celkovo pre samosprávy na ceste za tým, aby sa rozvíjali, aby sa obnovovali a tie obce si naozaj prechádzajú tortúrou, keď budujú tie vodovody a kanalizácie. Veď to je jedna bariéra za druhou. Obstarávanie, projekty, dotácie, niekedy sa to opakuje ikskrát, to je olympijská disciplína, hej? A veď diskutujme, povedzme si, že tak je enviromentálny fond, je to banka, sú to monopoly, alebo je to prostriedok, ktorý vyberá od znečisťovateľov peniaze, aby ich dával na zlepšovanie životného prostredia. Povedzme si, ako vnímame enviromentálny fond. No ja si myslím, že 0,5 pre samosprávy, že pre mnohé je to nedosiahnuteľné. Ale diskutujme, že či naozaj takto chceme s tými peniazmi fungovať.

Reagovať na faktické bude pán poslanec Hazucha.

Ďakujem pekne všetkým za pripomienky. Ospravedlňujem sa, veľmi som sypal, chcel som veľa povedať za krátky čas.
Pánovi Lackovičovi, úplne súhlasím takmer so všetkými tromi poznámkami. Tie veľké sídla viem, že majú, ale to už nie sú celé sídla, väčšinou sú to len mestské časti alebo okrajové časti, ktoré aj časom naberali vlastne samosprávy k sebe.
Pánovi Prostredníkovi potom individuálne skúsim vysvetliť. Ja som robil cenové ponuky, takže veľmi dobre viem, že z čoho sa to skladá, takže to nechcem vás tu zaťažovať. Chcem ešte len povedať teda, že tým, že štát cez ÚRSO roky, desiatky rokov tlačí na cenu vodného a stočného veľmi nízko, tak si sám sebe vkladá do rúk Čierneho Petra. Lebo zásobovaním miest a obcí a čo sú mestá a obce, to je štát, tak vlastne zodpovednosť aj za ich neodkanalizovanie občania v konečnom dôsledku berú a budú brať za zodpovednosť štát.
Takže nemá zmysel veľmi tlačiť ÚRSO na cenu. Skôr by som povedal, ÚRSO by malo v cene navrhnúť položku, ktoré budú vodárenské spoločnosti povinné minúť a vydokladovať, buď na obnovu, alebo na výstavbu nových. Ale ja by som povedal skôr na obnovu, lebo ten sektor, ktorý, presne aj pán Hlina spomenul, niektoré veci a materiály sú dávno, dávno po životnosti. Vodárenské spoločnosti robia plány obnovy, vypracovávajú, ale nie sú prostriedky na to, aby sa tak masívne po toľkých rokoch do nich investovalo, aby ich opravovali.
Takže je načase zmeniť, jasné, bude to bolieť, ale myslím, že neviem, dakto to spomenul, že v konečnom dôsledku v živote človeka sú tieto náklady na vodné a stočné minimum v nákladoch rodiny alebo človeka.
Takže nie sú to vyhodené peniaze. Ďakujem pekne.

Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Lackovič. Máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené dámy, páni, ja skúsim byť veľmi vecný a krátky. Možno len taký apel úplne na začiatok, ale veľmi dôležitý na vás, pán minister, ak aj máte dobré úmysly v rámci tohto zákona, v rámci tohto návrhu, tak dajme veľký pozor na to, aby sa v rámci tých ďalších zákonov, alebo v súbehu s ďalšou legislatívou, ktorá sa tu nosí k tejto veci, nestalo to, že nejakým spôsobom sa nebodaj znemožní alebo sťaží vývoz odpadových vôd, žúmp na čistiarne odpadových vôd. Dajme na toto veľký pozor, aby sa to nesťažilo, lebo to by bolo naozaj pohromou veľkou pre celé Slovensko. Ja som teda starostoval v blízkosti Bratislavy v jednom z tzv. satelitov, neslávne známych, ale teda tam to bol veľký problém aj počas môjho pôsobenia. Ako som už spomenul, nebudem to hovoriť celé od začiatku, darmo, obec alebo mesto podá, alebo naprojektuje, podá žiadosť o stavebné povolenie, keď to potom čaká 900 alebo 1 000 dní, ako bolo aj v našom prípade, 1021 dní, naozaj že šialených dní. Ten problém s tými vývozmi je, ten problém s tými vývozmi sa zhoršuje, keď sa stanú nejaké neočakávané situácie, ako napríklad aj teraz, že sa teda rekonštruuje most cez Malý Dunaj, a tým pádom to nie je kam vyvážať. Ďalšie možnosti pre sever, alebo teda horný Žitný ostrov, na juh od Bratislavy je Šamorín, je Petržalka, je možno, už sa to nosilo aj do Galanty, keď nebolo kam inam, čiže naozaj potom čím ďalej to je, tým sa tá cena predražuje. Najväčší problém je, že je to mŕtva voda, čiže vy máte dovolených len dva, tri, štyri, päť fúr denne, a preto je tá cena vysoká. Keby ste ich vedeli nosiť násobne viac, tak aj tá cena ide nízko, čiže je to pomerne jednoduché a navyše najmä tu na západe Slovenska v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti my sme boli odkanalizovaní do Šamorína a tam platilo to, že vodárenská spoločnosť túto činnosť nevykonáva. Vykonávali ju teda súkromníci a súkromní živnostníci s príslušným a potrebným oprávnením. Čiže toľko k tomu, že prečo je to také drahé.
Deje sa to hlavne kvôli tomu, že to niet kam vyvážať. Tých čistiarní odpadových vôd je jednoducho nedostatok a tam, kde je nedostatok, tak tá cena lieta hore. Vrátim sa ešte na chvíľočku aj k tomu, že prečo tie povolenia trvajú tak dlho na tých okresných úradoch, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, ale my máme na týchto okresných úradoch spadajúcich pod ministerstvo vnútra tzv. odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré vydávajú tieto stavebné povolenia. A tieto odbory starostlivosti o životné prostredie nespadajú, tak ako by sa vám možno všetkým na prvú zdalo a javilo, pod životné prostredie, ale spadajú pod ministerstvo vnútra. Čiže vlastne partnerom samospráv, miest a obcí pri situácii, pri riešení situácií s odkanalizovaním je paradoxne minister vnútra keď už tá posledná inštancia a nie minister životného prostredia. Čiže toto by sa malo vecne, aj teda organizačne upratať a verím, že tu bude možno taká iniciatíva aj teda z vašej strany v najbližšom období, lebo toto je už dlhoročný problém, ťahá sa to, nerieši sa to a potom tam vzniká to, že kompetenčne to nie je absolútne dobre vyriešené.
Čo sa týka teda toho, že prečo to tak dlho trvá na tých okresných úradoch, samozrejme, nedostatok personálnych kapacít, prakticky to isté, čo hovorila správa NKÚ aj minule pri katastrálnych odboroch. Na výbore sme ju mali asi týždeň, dva dozadu. Však to sa dá aplikovať presne aj na tieto iné odbory, ktoré sú na okresných úradoch. A okrem toho, že teda je nedostatok tých pracovníkov, tak tí, čo tam sú, tak nám sa stalo viackrát to, že jednoducho keď videli, že sa ten termín blíži a nestíhali vydať to stavebné povolenie, tak sa to robí cez tzv. žiadosť o doplnenie.
A táto žiadosť o doplnenie prichádza niekoľkokrát podľa potreby, podľa toho, koľko času potrebujú niekedy na ten úkon a na to konanie, a to je, žiaľ, také prekliatie celého tohto konania. A potom nadriadený orgán, v našom prípade to bola vždy Trnava, samozrejme, dala najavo, alebo napísala, že sa tieto žiadosti o doplnenie nemôžu takýmto spôsobom vinúť celým konaním, že to nie je normálne, to nie je možné, čiže znovu to nejakým spôsobom potom vrátila.
Čiže máme tu strašne veľa nedokončených domácich úloh, strašne veľa roboty. O tejto téme by sa tu malo diskutovať za účasti 150 poslancov a poslankýň aspoň desať hodín aby sme prišli na všetky nuansy. Nedá sa to robiť takto, že nás je tu pár a opakovane je tá situácia alarmujúca, nič nové sa nedozvedáme. A čo je najsmutnejšie na tom celom, tak aj keď som vám dal v tom predchádzajúcom vstupe za pravdu, pán Hazucha, s mnohými vecami, tak dôležité je povedať, že posledných 20 rokov, z toho 15 rokov tu naozaj vládol Robert Fico a tam by som očakával to, že už vy poviete, že naozaj že sa tu proste zameškala robota na tomto celom. Tu už by som si nezatváral oči byť vami, lebo ak je to tu dobabrané, tak je to tu dobabrané vďaka tomu, že naozaj za posledných 20 rokov sme si tieto úlohy neurobili. Mňa to naozaj mimoriadne hnevá, lebo ja som si odčakal na to stavebko tri roky prakticky kalendárne, a beriem to už pomerne osobne, že to tak dlho trvalo a zhodou okolností na veľké prekvapenie, bolo presne to stavebné konanie potom vydané v ten deň 25.10.2023, keď som nastúpil sem do Národnej rady.
Čiže ak to máme dobabrané, ak sa to desaťročia neriešilo, tak sa to neriešilo najmä vďaka tomu, kto tu vládol a ako tu vládol. A ak sa my v roku 2025 tu bavíme dve hodiny poobede v stredu o tom, že nemáme dobudovanú vodovod a kanalizáciu ani len v Bratislave, Košiciach, Žiline alebo Nitre, tak sme asi niekde urobili chybu. Tak ste asi aj vy niekde urobili chybu. Takto sa to naozaj nedá robiť, takto sa nesmie vládnuť, keď sa tu dostaneme naozaj v roku 2025 v krajine európskeho priestoru na to, že my máme už dávno v tých obciach vybudované optické siete a optické pripojenie na internet a nemáme tam pitnú vodu a naozaj ľudia chodia s kýblami, aj na Gemeri sme to videli v obci Babinec, myslím, s kýblami po pitnú vodu do jedného žriedla, ktoré majú niekde v strede obce. Naozaj že už trošku by sme sa mali zobudiť, ale aj vy hlavne a nepredkladať tu kadejaké nezmyselné renty a blbosti, ale mali by sme sa konečne zaujímať o to, ako odkanalizovať a dať pitnú vodu na celé Slovensko.
Naozaj tu riešime v roku 2025 takéto neuveriteľné veci, naozaj neuveriteľné. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pani poslankyňa Hanuliaková.

Ďakujem za slovo. Ja len naozaj v krátkosti, že hej, že treba proste si stanoviť priority, že čo je prioritou tejto krajiny. A áno, dobre si povedal, že je to smutné, keď sem potom chodia rôzne návrhy zákonov, ktoré, človek až krúti hlavou, že čo to tu vlastne riešime. Jak aj napríklad dneska tie odškodnenia pre tých ľudí, ktorí teda nedodržiavali opatrenia počas covidu.
Ale keď mi ešte pán predsedajúci dovolí, ja len v krátkosti pre pána Hazuchu mám jeden odkaz takto verejne, že parlamentný inštitút, neviem, či ste si všimol, vypracoval porovnanie cien vodného stočného, ktoré sme my zadali, takže možno pre zaujímavosť, tak si pozrite.

Ďakujem. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko, vidím, navrhovateľ. Nech sa páči, pán minister.