33. schôdza

25.3.2025 - 16.4.2025
 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

9.4.2025 o 10:29 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:29

Boris Susko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, je mi trochu ľúto, že rozprava k najdôležitejšiemu zákonu s najvyššou právnou silou odbiehala častokrát, najmä pokiaľ sa vrátime k piatku, od reálneho zámeru či samotného normatívneho textu, ktoré s danou témou vôbec nesúviseli. S poľutovaním som počúval ako mimoriadne vážne témy, akými sú násilie na ženách, rodová rovnosť, uvalenie ciel, zdražovanie a tak ďalej sa zneužívajú v tejto rozprave namiesto toho, aby sme sa cielene a odborne venovali prerokovaným bodom, snáď s výnimkou teda poslancov za KDH. Je nepochybné, že tieto otvárané témy sú takisto vážne, dôležité a je potrebné ich riešiť, avšak piatková rozprava sa mala venovať otázke novelizácie ústavy a jej obsahu.
Ako som spomenul, ústava je hierarchicky najvyšším predpisom s najvyššou právnou silou. Odráža históriu a tradície Slovenskej republiky a jej občanov, preto sme k jej novelizácii pristupovali s potrebnou starostlivosťou, obozretnosťou, odbornosťou a zakotvením hodnôt, ktoré Slovenská republika uznáva a presadzuje už desiatky rokov. Slovenská republika je z hľadiska svojej histórie a tradícií štát s vlastnou národnou identitou, ktorá je vlastná každému jednému členskému štátu Európskej únie. Rešpekt k národnej identite bol potvrdený aj samotnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne v rozsudku Súdneho dvora z roku 2004 vo veci Omega Spielhallen, ako aj v rozsudku z roku 2010 vo veci Ilonka Sayn-Wittgenstein, kde uznali práva jednotlivých členských štátov na suverenitu a národnú identitu v kultúrno-etických otázkach. Nami predloženým vládnym návrhom sa snažíme zakotviť do ústavy základné piliere národnej identity. Chceme zvýrazniť zvrchovanosť Slovenskej republiky, k pilierom národnej identity nepochybne patrí aj to, že máme len dve pohlavia, muža a ženu. Nemáme žiadne iné ani biologicky, ani žiadnym iným spôsobom, a to ani rodovo, aby som odpovedal na rozpravu pána poslanca Krátkeho. Ako tu v rozprave už zaznelo, len muž a žena môžu splodiť dieťa, preto považujem za absolútne nepochopiteľné viesť debatu o nejakých iných pohlaviach alebo teda o rodoch, ako to tu predniesol pán poslanec Krátky. Tým, že ústavne zakotvujeme dve pohlavia, v žiadnom prípade nechceme nijakým spôsobom negatívne zasahovať do ľudskej dôstojnosti, práve naopak. Ochranu ľudskej dôstojnosti zdôrazňujeme a považujeme za jeden z najdôležitejších pilierov demokracie, a práve preto sa jej osobitne venujeme.
Rád by som zdôraznil, že návrh vládneho návrhu, teda návrh vládneho ústavného zákona reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva a kresťanského štátu, ktoré sú zakotvené v preambule našej ústavy, ktoré je osobitne spojené aj s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku. Zároveň pripomínam, že je a do budúcna aj bude stále zaručená ochrana každého občana Slovenskej republiky, jeho fyzickej bezpečnosti, integrity a dôstojnosti, a to nielen všetkými zákonnými prostriedkami, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy, ale najmä prostredníctvom najvyššieho zákona štátu, akým ústava je. Tento princíp je napríklad vyjadrením aj zakotvenia rovnakého odmeňovania mužov a žien za vykonanú prácu. V otázke osvojenia maloletého dieťaťa v ústave nejde o zavedenie žiadnej novej právnej úpravy, ktorá by v súčasnosti v Slovenskej republike neplatila, ako sa to tu niektorí poslanci alebo poslankyne snažili v piatok interpretovať. Ide o ústavné zakotvenie toho, čo už máme dlhé roky platné v zákone o rodine, a čo je súčasťou kultúrno-etickej identity nášho štátu.
A teraz mi dovoľte v stručnosti sa vyjadriť k niektorým vyjadreniam v rozprave. K pani poslankyni Kolíkovej. Nebudem sa vyjadrovať k osobným atakom na moju osobu, ktorá, ktoré nesúvisia s predloženým návrhom, na to bude priestor na inom fóre a ja sa na to veľmi teším. Len jednu vec by som chcel podotknúť k dnešnému vyjadreniu pani poslankyne, že či by mi teda ukázala jeden status môj, kde by som povedal, že má byť v base, lebo ja taký status žiaden som nedal, ani taký neexistuje.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Krátkeho, hovoril tu o tom, že ako nechce, aby sa jeho deti nejakým spôsobom dozvedali niektoré informácie v rámci vzdelávacieho procesu. No ale veď to v tom návrhu ústavy je zakotvené, že je možné postupovať len v súlade so schváleným štátnym vzdelávacím programom a akékoľvek iné otázky mimo schváleného štátneho vzdelávacieho programu, ktoré sa týkajú najmä sexuálnej orientácie alebo sexuálnej výchovy a ďalších tam uvedených vecí, je možné len s informovaným súhlasom rodiča.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9.4.2025 o 10:29 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:44

Boris Susko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
40-2
Čiže myslím si, že na túto tému sme reagovali v návrhu ústavného zákona, a to isté, pokiaľ ide o rovnaké odmeňovanie medzi mužmi a ženami, na ktoré sme tiež reagovali, ktoré je tiež zakotvené v ústave.
K vystúpeniu pána poslanca Dubéciho, ktorý sa pýtal, že prečo prvá zmena ústavy v tomto volebnom období rieši práve toto. Ako povedal už pán poslanec Majerský v rozprave, kedy je ten správny čas na zmenu ústavy? Ak by sme k tomu pristupovali takto, tak ten správny čas na kultúrno-etické otázky a samotnú suverenitu štátu asi nie je nikdy. Naopak, ja si myslím, že práve teraz, keď tu máme vážnu krízu hodnôt, a to nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, že práve teraz je najvyšší čas venovať sa týmto otázkam aj na úrovni ústavy, a to najmä otázkam suverenity Slovenskej republiky z pohľadu teda či už európskeho práva, alebo aj medzinárodného práva, národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky v tejto súvislosti a zakotveniu základných východísk kultúrno-etických princípov. A to takých princípov, na ktorých je historicky postavená identita a hodnotové nastavenie nášho štátu Slovenskej republiky.
A keď už sme pri tom, pripomeňme si, aká bola prvá zmena ústavy za minulej vlády. Ako sa menila ústava za pôsobenia pani ministerky Kolíkovej, keď bývalá vládna koalícia hneď v prvých mesiacoch vládnutia presadila v ústave, ako odňať Ústavnému súdu možnosť posudzovať súlad ústavy s ústavnými zákonmi, čiže zakotviť možnosť odvolať členov Súdnej rady bez akéhokoľvek dôvodu. Pripomeňme si, že táto zmena pôsobnosti Ústavného súdu nebola predmetom medzirezortného pripomienkového konania, doplnila to tam pani ministerka Kolíková až po skončení medzirezortného pripomienkového konania, aby sa tak nemohol nikto vyjadriť vrátane samotného Ústavného súdu a až na ústavnoprávnom výbore musel prísť pán predseda Ústavného súdu, ktorý to tam potom namietal. Samozrejme, neúspešne. Čiže toto bol prvý návrh zmeny ústavy bývalej vlády, ktorý sa vôbec netýkal žiadnych kultúrno-etických otázok a zakotvenia suverenity Slovenskej republiky a jej právneho poriadku vo vzťahu ku kultúrno-etickým otázkam vo vzťahu k či už európskemu, alebo medzinárodnému právu.
Vládny návrh ústavného zákona teda vôbec takto nevznikal. Boli okrúhle stoly, kde sa intenzívne diskutovalo medzi odborníkmi na ústavné právo a hľadali sa konkrétne najlepšie formulácie a prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie a samotný ďalší legislatívny proces.
Dámy a páni, je dôležité pristupovať k veciam naozaj so zdravým rozumom. Je prirodzené a dôležité mať v úcte hodnoty a tradície našich predkov, je dôležité mať v úcte ústavnú identitu Slovenskej republiky. A o to nám v tomto návrhu ide, ozdravý rozum a hodnoty, ktoré budovali naši predkovia a v budovaní, ktorých chceme aj my pokračovať. A otázky, ktoré tu nastolil, alebo ktoré tu rozprávajú kolegovia o tom, že čo malo byť za cieľom tejto novelizácie z hľadiska politiky, je len čistým politikárčením. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

9.4.2025 o 10:44 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:44

František Majerský
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, začali sa tu preteky, kto je väčší konzervatívec, kto je väčší kresťan, kto viac chráni konzervatívne hodnoty a kresťanstvo ako také. Je otázne, že či je väčším konzervatívcom ten, kto tieto hodnoty presadzuje, alebo ten, kto o nich hovorí, alebo ten, kto ich naozaj skutočne žije. Nevravím, že vo všetkých týchto troch oblastiach, ktoré som teraz pomenoval, sme my poslanci za KDH tí najlepší, ale snažíme sa tieto hodnoty úprimne hľadať, presadzovať a najmä žiť. A pripomínam, nie vždy sa nám v tom darí, zlyhávame. Je to bežné, ľudia bežne zlyhávajú, ale vedia urobiť sebareflexiu a vedia urobiť patričné možno kroky k tomu, aby zmenili svoj život. Keď sa bude niekto topiť a bude nad naše sily vytiahnuť ho z vody, a na brehu bude sedieť mafián, poprosíme ho o pomoc, aby sme vytiahli topiaceho sa? A idem ďalej. Ak sa bude topiť mafián a pôjde mu o život, a nebude v mojich silách ho vytiahnuť, zavolám niekoho na pomoc? Zavolám a zachránim život aj mafiánovi z jedného a toho základného princípu, že ľudský život je to najväčšie dobro, ktoré tu na tomto svete môžme mať. Preto zachránim život každému a poprosím o pomoc každého, komu môžem zachrániť život a s kýmkoľvek môžem zachrániť život, o tom je princíp konzervativizmu. Chrániť si tú najvyššiu hodnotu, ktorú máme, a to je hodnota ľudského života. Aj o tejto hodnote ľudského života a o ľudskej dôstojnosti je náš ústavný zákon z dielne KDH. A kedy je ten čas? V piatok sme počúvali o tom, že kedy je ten správny čas, že nie teraz, že prečo práve teraz, keď je konsolidácia. Dnes sme počúvali o tom, kedy je ten správny čas, aj dnes sme počuli, že nie je ten správny čas, lebo je zlá ekonomická situácia. Kedy bude ten správny čas? Kedy inokedy, ak nie vtedy, keď je ťažko. Treba posilniť hodnotový základ spoločnosti a teraz je ťažko, teraz treba posilniť ten hodnotový základ spoločnosti. Európska ekonomika stráca na dychu, zlyháva. Nedokáže chrániť dôstojnosť každého človeka a dôstojný život pre všetkých ľudí v Európskej únii. Ten pôvodný mierový plán, s ktorým prišiel Schuman a Adenauer, ktorý mal slúžiť na ekonomické dobrá, mier v Európe, ale aj vo svete, a ochranu ľudskej dôstojnosti sa akosi odchýlil od prapôvodného základu. Únia rieši to, čo nemá, keď zasahuje do výlučných kompetencií členských štátov práve v kultúrno-etických otázkach. A popiera tak vlastne aj princíp subsidiarity, na ktorom Európska únia bola vybudovaná a, naopak, Európska únia nerieši to, čo má, a to je vytváranie podmienok pre dôstojný život a ekonomické dobrá, ochranu dôstojnosti, ľudského života, a to každého jedného ľudského života, ochranu slobody, ochranu ľudských práv a mieru. Na tomto základe bola Európska únia postavená a tento základ chce KDH posilniť aj svojím ústavným návrhom tu v Národnej rade. Únia sa musí vrátiť k svojim základom a vytvárať dobré podmienky pre dôstojný život nielen svojich občanov, ale aj svojou silou meniť svet k lepšiemu pre každého jedného človeka.
Ústavný zákon z dielne KDH je krok proslovenský, ale je to aj krok proeurópsky. Proslovenský preto, lebo chráni hodnotový základ našej štátnosti a proeurópsky preto, lebo chráni základné zmluvy Európskej únie, jej jednotu a službu pre dobro človeka. Sloboda svedomia a dôstojnosť každého človeka, slobodu svedomia a dôstojnosť každého človeka treba chrániť. Tieto hodnoty podporujú pravdu o človeku, ktorá bola prijatá aj v základných medzinárodných dohovoroch a zmluvách. Každý človek bez rozdielu má svoju dôstojnosť. Svojimi ústavnými návrhmi chce KDH pozdvihnúť túto pravdu, ktorá je v kontraste s dnešným relativizmom. Relativizmus ohrozuje našu slobodu a demokraciu a je novou formou totality. Cieľom nášho návrhu novely zákona nie je nikomu vnucovať jedno videnie sveta ani pretláčať nejakú ideológiu. Naším cieľom je iba potvrdiť, že výkon práv v niektorých základných kultúrno-etických témach, ktoré formujú našu kultúru po stáročia a sú súčasťou našej identity, sme sa nikdy nevzdali a ani sa vzdať nejdeme. Politika bude mať zmysel iba vtedy, keď bude chrániť ľudskú dôstojnosť a slúžiť pre dobro človeka. Vytvorí sa tak hodnotový základ pre každú oblasť ako je školstvo, hospodárstvo, ekonomika, zdravotníctvo a mohol by som pokračovať, a bez tohto hodnotového základu a bez prijatia pravdy o človeku, nebudú ani politické snahy prinášať dobrá.
Kresťanskodemokratické hnutie je tu viac ako 35 rokov. Presadzuje rovnaké hodnoty, ako je úcta k životu, úcta k rodinám, úcta k ľudskej dôstojnosti, národnej hrdosti a v kultúrno-etických otázkach sme nikdy neboli iní. Vždy sme presadzovali to isté, vždy sme rovnako hlasovali a nikto nás nemôže obviňovať, že sme dvojtvarí, že sa hráme na konzervatívcov a hlasujeme nejak inak. Tu v Národnej rade sme mali vždy jednu a tú istú tvár. Z týchto hodnôt neuhneme, budeme aj naďalej tým istým Kresťanskodemokratických hnutím, na naše slovo sa môžte spoľahnúť. Vyústením našich hodnôt je aj náš návrh ústavných zmien, ktorý posilňuje našu suverenitu v kultúrno-etických otázkach a v právny štát.
Aktuálne sú v Národnej rade dva návrhy ústavných zmien. Jeden z dielne vládnych strán, SMER-u, HLAS-u a SNS, alebo ten vládny návrh a jeden z dielne KDH. Som rád, že bola zlúčená diskusia k týmto návrhom a vieme, že do druhého čítania na to, aby prešiel jeden i druhý alebo aspoň jeden, je potrebných 76 hlasov. Nerobíme si ani žiadne ilúzie o tom, že poslanci vládnej koalície, aj keď tvrdia teda, že treba chrániť tie konzervatívne hodnoty, že podporia aj ten náš. Samozrejme, Kresťanskodemokratické hnutie bude pripravené aj napriek tomu, či prejde, alebo neprejde náš návrh do druhého čítania, bude sa snažiť presadzovať to najlepšie, čo je v našom návrhu ústavných zmien.
O kvalite nášho návrhu hovorí aj to, že dve z častí, ktorý má aj vládny návrh, si osvojila vládna koalícia, a to je otázka zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach a som rád, že sme dokázali inšpirovať aj poslancov alebo vládnu koalíciu tým, že vieme pripraviť dobrý a kvalitný návrh, na ktorom pracovali, mimochodom, naozaj dobrí, kvalitní ústavní právnici, ktorí pôsobia na Slovensku, ale aj vo vzdelávacom programe, kde rodičia majú prím pri tom, ako budú ich deti vychovávané. A o to nám ide, aby sme chránili každého jedného človeka, aby sme chránili rodiny, aby sme chránili deti.
Najpravdepodobnejšie bude to, že v druhom čítaní budeme naozaj snažiť sa za Kresťanskodemokratické hnutie presadiť čo najviac z našich ústavných zmien. Máme úprimnú snahu a dobrý úmysel, nehnala nás v tejto snahe žiadna túžba po pretekoch a po víťazstve o tom, kto je väčší konzervatívec. Jediným naším motivátorom bolo presadiť pre dobro tejto krajiny a dobro občanov Slovenskej republiky to najlepšie, čo môže byť. Preto sme aj tento návrh podali.
Ďakujem veľmi pekne a verím, že táto Národná rada bude múdra a múdro rozhodne aj pri tomto ústavnom návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

9.4.2025 o 10:44 hod.

Mgr.

František Majerský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:59

Milan Majerský
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
vymazať
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9.4.2025 o 10:59 hod.

PaedDr. PhD.

Milan Majerský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:59

Boris Susko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám predkladám informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v 2. polroku 2024 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v 1. polroku 2025.
Na základe uvedeného ustanovenia vláda Slovenskej republiky pravidelne polročne informuje Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných sedem aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1.
V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v prvom polroku 2025. Celkom ide o päť aproximačných nariadení. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá však predpokladať, že bude možno potrebné prijať viacero takýchto aproximačných nariadení aj nad rámec tohto zámeru.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vzatie na vedomie predloženej informácie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

9.4.2025 o 10:59 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:59

Richard Eliáš
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 733 z 29. januára 2025 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch.
Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 79. schôdzi 20. marca 2025 a uznesením č. 264 odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

9.4.2025 o 10:59 hod.

JUDr.

Richard Eliáš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:59

Dana Kleinert
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Dobrý deň, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, chcela by som v podstate pokračovať v debate ku danému návrhu o dani z príjmu fyzických osôb pre samosprávy a dotknúť sa aj tak viacej holisticky vecí, ktoré s tým súvisia. Www.hlupadan.sk je web, ktorý má za pár hodín v podstate desaťtisíc podpisov a hovorí aj o tomto, čo tu budeme dnes rozoberať.
Ja som už minule povedala, že som poslankyňa miestnej časti Staré Mesto aj mesta za Staré Mesto Bratislavy a tento zákon, samozrejme, tento návrh zákona je pre nás dôležitý, ale to, čo som chcela, s čím som chcela aj apelovať na pána ministra Kamenického je to, že nám tu na ostatnom stretnutí povedal, že niektoré veci spolu nesúvisia alebo že niečo nafukujeme a podobne. A ja si myslím, že by bolo dobré očakávať od ministrov akýchkoľvek, v tomto prípade od pána ministra financií, aby sa naozaj pozeral na veci v súvislostiach, pretože keď niekde niečo zoberiem, tak niekde niečo zase môžem pridať, alebo keď viem naštartovať ekonomiku, tak tým pádom viem rátať s väčším balíčkom a tak ďalej. Problém je v tom, že to, čo vyvádza doslovne táto vláda, tak vyvádza ľudí z miery, a to aj z ekonomickej, pretože vaše kroky sú reálne škodlivé aj pre mestá a samosprávy a vysvetlím aj ako.
My, transakčná daň, ale aj to, čo tu teraz budeme sa rozprávať, naozaj má dopady na naše mestské podniky.
Mesto Bratislava má napríklad OLO, komunálny podnik, dopravný podnik, riešime správu ciest, ale aj Staré Mesto má napríklad technické služby Starého Mesta. Sú to naozaj stovky až tisíce faktúr mesačne a tie drobné poplatky sú vo veľkom množstve. Keď sa budeme baviť o dopadoch schváleného konsolidačného balíčka štátu na rozpočet hlavného mesta Slovenskej republiky, tak by som chcela uviesť fakty. Pre rozpočet 2025 a myslím si, že je dôležité ešte povedať, že aj nielen mesto Bratislava alebo mestské časti, ale aj ostatné samosprávy majú vlastne rovnaké problémy, akurát sa tam dajú dosadiť alebo podobné problémy, akurát sa tam dajú dosadiť iné čísla, prípadne niektoré špecifiká, ale problémy, ktoré vlastne táto vláda vyvoláva aj transakčnou daňou, sú vlastne pre všetkých rovnaké. Pre rozpočet 2025 platí kvôli viacerým legislatívnym zmenám vlády vysoká miera neistoty, čo sa prejaví rastom výdavkov a aj výraznými rizikami na strane príjmov. Celkom prirodzene sa tieto riziká môžu prejaviť aj na kvalite života obyvateľov, a to nielen Bratislavy, ale aj ostatných samospráv. Tie, samozrejme, budú nútené hľadať rezervy, ale aj škrtať investície do opráv ciest, chodníkov či investičných dlhov našich škôl, materských škôl, alebo iných verejných priestorov. Samotná schválená konsolidácia má aj iné nepriame vplyvy na oboch stranách rozpočtu. Na príjme je to predovšetkým rušenie princípu stopercentného rozdeľovania podielovej dane samospráve vrátane takzvanej spoluúčasti na konsolidácii. Mestá a obce pritom konsolidujú už minimálne od roku 2022, kedy sa výrazne zvýšil daňový bonus, čo malo a má priamy negatívny vplyv na podielové príjmy miest a obcí.
Ďalším opatrením, ktoré, čo znižuje podielové dane, je rozšírenie asignácie dvoch percent na oboch rodičov, pričom efekt sa prejaví v dani z príjmu fyzických osôb za rok 2026. Na strane výdavkov je hlavný vplyv zvýšenie DPH na 23 % pre tovary a služby. Nepriamy negatívny vplyv konsolidačných opatrení je celkové zvýšenie inflácie, čo dodatočne tlačí na nárast faktúr, ktoré platí mesto. Nová transakčná daň sa nepriamo dotkne aj mesta, mestských častí tiež, pričom zvýši náklady všetkým firmám vrátane mestských podnikov. A toto sa môže odzrkadliť v náraste cien komunálnych služieb a zvýši sa tlak na financovanie týchto podnikov.
Vplyvy na príjmovej strane. Percentuálne príjem z dane z príjmu fyzických osôb pre obce sa zníži a štát si ponechá cirka 15 % z balíka určeného obciam. Zo 70 % je to 55 %, pričom reálny vplyv na hlavné mesto Bratislavy závisí od výšky normatívu, ktoré dostanú mestské časti. Toto zníženie zahŕňa zmenu financovania materských škôl prostredníctvom normatívu a spoluúčasť na konsolidácii kvôli zníženiu daňového bonusu. Na strane podielových daní poklesne príjem celej Bratislavy vrátane mestských častí, ale cez normatív na chod materských škôl dôjde k finančnej kompenzácii. Novela, ktorá obsahuje zmenu financovania materských škôl, bola schválená v roku, až 30. 10. 2024. Na príjmoch by mal byť výnos z podielovej dane pre Bratislavu cirka 290 miliónov eur v roku 2025, čo je pokles o 38 miliónov eur. Vzhľadom na proces zmeny štatútu je suma uvedená za celú Bratislavu, nakoľko samotné vplyvy na hlavné mesto budú závisieť od konkrétnych zmien štatútu hlavného mesta. Mestu Bratislava sa zoberú dve tretiny dodatočných príjmov, ktoré by plynuli z úpravy daňového bonusu na deti od roku 2025. Zmena daňového bonusu znamená nárast príjmov o desať miliónov eur pre hlavné mesto. Vláda ale v reakcii na to zmenila prerozdeľovanie DPFO v prospech štátu, čo zase znamená výpadok mínus šesť miliónov eur. Obidva tieto vplyvy sú už zarátané v poslednej prognóze príjmov od ministerstva financií. Spoluúčasť na konsolidácii opätovne znižuje príjmy, a to aj napriek tomu, že za roky 2024 a 25´ už došlo ku kumulatívnemu zníženiu príjmov Bratislavy z dôvodu zvýšeného daňového bonusu vo výške približne mínus 90 miliónov eur.
Vplyvy na výdavkovej strane. Na strane výdavkov vznikajú pre hlavné mesto Bratislava negatívne vplyvy aj z vyššej DPH. Zvýšenie cien kvôli vyššej DPH má plný vplyv na vyššie spomenuté mestské výdavky, keďže mesto nie je platcom DPH a nemá si ako zarátať vyššiu DPH na vstupe na rozdiel od firiem, ktoré sú platcami DPH. Vplyv vo výške 2 milióny eur odzrkadľuje zvýšenie DPH pre ostatné tovary z 20 na 23 % odhadovaný na základe plnenia z roku 2024. Zníženie DPH z elektriny z 20 % na 19 sa viac menej vyrovná s nárastom DPH pre plyn a centrálne zásobovanie teplom. Negatívny vplyv sa očakáva aj z celkového zvýšenia cien tovarov a služieb z dôvodu vyššej inflácie. Presný vplyv inflácie nie je možné kvantifikovať, nakoľko priemerná inflácia nevie zachytiť špecifiká jednotlivých hospodárskych sektorov, kde môže byť úprava cien rozdielna. Zároveň inflácia už čiastočne zahŕňa vplyv zvýšenej DPH a iných konsolidačných opatrení. Na základe týchto obmedzení predpokladáme zvýšenie celkových bežných výdavkov hlavného mesta o cirka 4 milióny eur pre rok 2025, čo je asi jedno percento z celkových bežných výdavkov. Zvýšenie sa dotkne aj kapitálových výdavkov. Samotná transakčná daň sa dotkne mesta, mestských častí, skrátka všetkých samospráv, pretože sa priamo týka firiem s ktorými má mesto obchodný styk. Firmám sa zvýšia náklady, čo si prenesú do svojich cien. Na rozdiel od DPH, ktorú platí koncový spotrebiteľ len raz na výstupe, daň z transakcií si môže zarátať do ceny každý článok v reťazci, čo konečnú cenu pre mesto môže zvýšiť viacnásobne. Tento efekt spôsobuje čiastočne vyššiu očakávanú infláciu na rok 2025.
Výnimka neuplatňovania transakčnej dane sa ani nevzťahuje na mestské podniky, o čom práve hovorím, kde je nová daň spojená s dodatočnými nákladmi. Vzhľadom na to, že mestské podniky zamestnávajú veľký počet zamestnancov, dopravný podnik má napríklad 2 600 ľudí, BVS-ka 1 100 a OLO 600, tak významná časť vplyvu plynie z mesačne platených miezd, z ktorých sa 0,4 %, respektíve maximálne tých 40 eur bude po novom odvádzať štátu. Pri mestských podnikoch treba zvlášť zvažovať aj vplyv zvýšenej DPH na 23 %. Pri dopravnom podniku Bratislavy, teda pri nezmenenej výške ceny lístkov došlo k zníženým tržbám dopravného podniku vo výške cirka 1 milión 200-tisíc eur. A tu treba ešte podotknúť, že ani Košice, ani mesto Bratislava, ich dopravné podniky nemali dokonca ani kompenzácie počas covidu, čo je teda jedna veľká skrivodlivosť.
Hovorila som tu, pán minister, o viacerých vplyvoch na zvyšovanie nákladov mesta a samospráv, a tým pádom aj na ľudí v nich. Spomínam tu DPFO, hlúpu Ficovu transakčnú daň, infláciu, vyššiu DPH a celkovo tlak, teda tento vznikne na úplne každého v našej spoločnosti. A najhoršie je, že táto hlúpa Ficova transakčná daň naozaj trestá ľudí, ktorí sú ekonomicky aktívni.
Ja by som vám povedala napríklad jednu zaujímavosť. Štát sa totižto, tak nám to napísal jeden klient, klient samosprávy, ktorý je živnostníkom a hovorí: "Štát sa priživuje aj na úveroch. Transakčnú daň platíte aj z úhrad splátok úverov, lízingu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

9.4.2025 o 10:59 hod.

Mgr. art.

Dana Kleinert

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:14

Dana Kleinert
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
48-2
Neplatca DPH, ktorý uhrádza tankovanie do motorového vozidla faktúrou, zaplatí daň, plus daň, plus daň z uhľovodíkových palív, plus DPH a z toho celého transakčnú daň. A ak mi ako prevádzkovateľovi e-shopu zákazník vráti tovar do 14 dní a ja mu vrátim peniaze späť na účet, musím z toho zaplatiť čo? Hlúpu Ficovu transakčnú daň. Moja obľúbená aplikácia transakčnej dane ale je, že transakčnú daň uhradia aj platcovia DPH zo zaplatenej DPH. Ak uhradím dodávateľovi faktúru napr. 1 000 eur plus 230 DPH, tak zaplatenú DPH si síce môžem uplatniť ako odpočet DPH vo výkaze, ale pri úhrade faktúry mi však banka automaticky odráta cca 1 euro z transakčnej dane na celej uhradenej časti faktúry. DPH mi tak a tú mi teda už nikto nevráti."
Takže ja by som chcela povedať, že pán minister, my nič nenafukujeme. Transakčná daň sa naozaj týka aj samospráv a aj tohto návrhu zákona, kde síce môžme vyplatiť samosprávam niečo v predstihu, pretože naozaj krvácajú a trpia, ale do toho ešte zaviesť túto naozaj hlúpu Ficovu transakčnú daň, je taký nezmysel, že naozaj nerozumiem tomu, kto to mohol vymyslieť.
V podstate, keď som nad tým rozmýšľala, prišlo mi, že to musel byť človek, ktorý nikdy v živote neviedol nejaký podnik, nemal zodpovednosť za ľudí, ktorému možno prišla výplata, alebo možno aj niečo začal niekedy podnikať, ale už vedel, že bude mať istú zákazku od štátu dohodenú niekým. Jednoducho nemohol to vymyslieť človek, ktorý naozaj že poctivo, normálne podnikal s tým, že má zodpovednosť za ľudí, to nemôže vymyslieť taký človek.
Lebo zabrzdiť ekonomickú aktivitu týmto spôsobom, zdaniť daň a ešte daň, a proste akože už naozaj že z tých ľudí vyžmýkať úplne všetko, je, ja neviem ani že na to, aký je to výraz, v podstate to je hlúpe, by som tak povedala, pretože ak by sme naozaj chceli, aby rástla nám ekonomika v krajine, my ju predsa nemôžme dusiť. Však keď je to úplne logické, keď raz nemôžete dýchať, tak nemôžete ani robiť väčší výkon a toto platí aj o našej ekonomike.
Takže vrátim sa naspäť k tomuto návrhu zákona, transakčná daň ho veľmi ovplyvňuje. Mestá a samosprávy budú mať ešte väčší problém, ako mali doteraz. Už teraz je to pre nich problém, už roky je to pre nich problém a my namiesto toho, aby sme im nejakým spôsobom pomohli, sa tu len tvárime, že im pomáhame, ale pritom im dávame vlastne vankúš na nos a na ústa, len aby sa už asi neprebrali nikdy. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

9.4.2025 o 11:14 hod.

Mgr. art.

Dana Kleinert

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:14

Richard Dubovický
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dana, chcem veľmi oceniť ten prínos aj tvojho pohľadu ako komunálnej poslankyne. Takisto aj ja vo svojej rozprave budem rozprávať o skúsenostiach nielen s transakčnou daňou, ale takisto aj s celou konsolidáciou. Takže chcel by som len podotknúť, áno, môžem sa stotožniť s tým, že tá transakčná daň veľmi negatívne afektuje hospodárenie mestských podnikov, tak ako si povedala, prvá kalkulácia, ktorú sme dostali my v rámci mesta Prešov pre dopravný podnik, je v desiatkach tisíc eur. Áno, spôsobilo to to, že s kombináciou s povedzme konsolidačná daň, či, pardon, transakčná daň a kombinácia s konsolidáciou sa dvihli ceny o 100 % hore, čo sa týka dopravného podniku. A to nie sme ešte na konci tohto tunela a ja osobne si myslím, že ak neurobíme normálny zákon aj s reformou verejnej správy, ktorá by zabezpečila kvalitné financovanie samospráv, samosprávam v budúcnosti bude hroziť krach. A to nepomôže žiaden zákon, ako je tento, že dostanú preddavok, ani nič podobné.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.4.2025 o 11:14 hod.

MBA

Richard Dubovický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:14

Dávid Dej
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, kolegyňa, pani poslankyňa Kleinert, za to, že si to v podstate veľmi dobre opísala z pohľadu tých samospráva, z pohľadu teda hlavného mesta, kde som teda aj ja mestským poslancom, a to je presne to, že síce sa priamo samospráv tá transakčná daň nedotkne, ale na druhej strane sa to dotkne všetkých mestských podnikov, pretože, ako si aj ty uviedla príklad s dopravným podnikom, kde jednoducho aj napríklad teda tie cestovné lístky alebo električenky sa dajú platiť kartou, to znamená, že takisto nejaký odvod touto Ficovou transakčnou daňou tých ľudí postihne v takej miere, že to môže mať dopad taký, že sa budú dvíhať ceny lístkov, čo, samozrejme, nie je nikdy populárne, ani teda z pohľadu tých samospráv, už rozhodne nie z pohľadu tých cestujúcich.
A mňa to mrzí, lebo na jednej strane sa tu idú dať nejaké preddavky tým samosprávam, samozrejme, veď tie samosprávy nie raz dokázali a potvrdili, že vedia veľmi responzívne reagovať, keď sú nejaké aj výnimočné situácie. Videli sme to pri tom covide, kedy tá pomoc stála a padala na tých samosprávach. No a áno, že tie samosprávy si tie peniaze zaslúžia, ale na druhej strane ich ideme vybrať cez tie transakčné dane, cez túto Ficovu drahotu a zlú konsolidáciu, na ktorú doplatia aj tieto samosprávy. A mrzí ma to, pretože si myslím, že, práve naopak, tieto samosprávy mali byť podporované. Síce na jednej strane tu dostanú okolo 150 miliónov, na strane druhej ich tu zasiahne táto Ficova transakčná daň, ktorá je naozaj zlá, ničí, škrtí ekonomiku, ako si povedala, zasiahne to najviac ekonomicky aktívnych ľudí a kto jednoducho je priškrtený, tak, samozrejme, nemôže podávať výkon, pretože nemôže dýchať.
Takže ďakujem, že si to veľmi pekne zhrnula a myslím si, že z pohľadu teda samospráv si to veľmi pekne vystihla a opísala. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.4.2025 o 11:14 hod.

Mgr.

Dávid Dej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video