33. schôdza

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hajko.
Nech sa páči, máte slovo.

Pán kolega Horecký, mne sa na tom vystúpení, zvlášť ma osvojilo tá, to budovanie rovnováhy medzi tým, že pokiaľ má právo vychovávať to dieťa rodič a odkiaľ učiteľ. Je to vlastne vymedzenie. Všetci, všetci máme, pochádzame z nejakej rodiny a všetci žijeme v nejakej spoločnosti, takže nájsť tú rovnováhu je vždy veľmi ťažké, ale je to nevyhnutné, hľadať tú rovnováhu.
Je nás tu viac takých, čo boli vychovaní ešte v minulom režime, a ja si na tom veľmi dobre spomínam, čo to bolo, keď nás vychovávali v škole nejako a niečo iné sme mali doma. Tie schizofrénie, ktoré boli, keď prišla moja sestra zo školy a povedala maličká, mala nejakých 6-7 rokov a hovorí: „Otec, nás naučili perfektnú básničku“ – A otec: „No tak, povedz, povedz.“ – A ona začala a tá básnička sa končila týmito slovami, to si pamätám: „A na šťastie našich detí Leninské oko svieti“. A otca skoro vystrelo, keď to počul. (Povedané so smiechom.) Ale však všetci sme vedeli, že niečo iné sa vyučuje v škole a niečo iné sa uznáva doma, takže ja len aj možno touto úsmevnou príhodou nabádam na to, aby sme sa znovu nedostali do situácie, že niečo iné budú, v niečom inom budú vychovávať rodičia deti doma a do niečoho iného by boli nútené tie deti vo výchove v škole, takže plne stojím za tým, čo povedal kolega Horecký.
Treba nájsť tu rovnováhu. Nájsť, pokiaľ rodina a odkiaľ škola.

Ďakujem.
S reakciou na faktické pán poslanec Horecký.

Ďakujem.
Ďakujem, pán kolega, za tvoju faktickú. Ako minister školstva som vydal nový... nové kurikulum, nové učebné osnovy, nový štátny vzdelávací program pre základné školy. Niekoľko desaťročí exponujem tému aj v praxi charakterového vzdelávania, ktorá je aj v tomto novom kurikule.
Charakterové vzdelanie, rozvoj, osobnostný rozvoj dieťaťa, mladého človeka robiť bez rešpektu k jeho integrite, bez rešpektu k tomu, na čom stavajú život jeho rodičia, bez jednoty s rodinou je nemožné. Je to potom len reforma na papieri. Preto je veľmi dôležité to, čo si aj ty si všimol a komentoval v svojej faktické poznámke, a to je zadanie pre súčasnú školu – hľadať a posilňovať jednotu školy a rodiny vo výchovnom a vzdelávacom pôsobení. Tam, kde sa to podarí, tie školy excelujú, deti prežívajú nielen šťastný život, sú úspešné v ďalšom pokračovaní či už v štúdiu, alebo uplatnení v živote. Ale zároveň sa na takýchto školách minimálne vyskytujú pato-sociologické javy. Kľúčom je spolupráca a jednota rodiny a školy. Tá sa nedá dosiahnuť bez toho, že nie sú riadne rozdelené kompetencie a práva a nie rešpektovaný rodič ako ten, kto má primát vo výchove a vzdelávaní svojich detí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Stachura, ktorý tu nie je. Teda stráca poradie.
Pani poslankyňa Jurík, tá tu takisto nie je. Stráca poradie.
Pán poslanec Glück tu takisto nie je. Stráca poradie.
A vystúpi pán poslanec Dubéci, nech sa páči, máte slovo.

Prajem všetkým príjemný piatok.
Diskusia o ústave, teda vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán kolega spravodajca, kolegovia, kolegyne, asi nie je vážnejší, nie ja vážnejšia téma, ktorú môžeme ako zákonodarcovia preberať v tomto pléne, ako keď ideme meniť ústavu. A bolo tu povedané mnoho teda najmä z jednej strany.
Ale ja by som možno to vrátil späť k tej ústave, k tomu základu, o čom sa tu bavíme. A možno berte aj všetky poznámky, ktoré prídu odo mňa a ktoré prišli aj od mojich kolegov, ktorí vystúpili a kolegýň, vychádzajú zo základnej hypotézy, hypotézy... zo základného článku a to je článok 12 Ústavy Slovenskej republiky. Máme ju všetci v laviciach. Môžeme si to aj spolu prečítať.
Článok 12 hovorí: „Ľudia sú slobodní a rovní dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nezcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“
A odsek 2 hovorí: „Základné práva slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti, k etnickej skupine, majetok, rod – ale to viem, že nie ten rod, to sú tí Esterházyovci alebo niekto iný, alebo iné postavenie – nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, znevýhodňovať alebo zvýhodňovať.“
Tak len prosím, že sa zamyslíme nad tým, a povedzte, kolegovia, či, či to podľa vás platí. Naozaj či sú si všetci občania v tejto krajine rovní. A dnes... A o čom sa bavíme? Nebavíme sa o nejakej skupine ľudí. Bavíme sa o jednej konkrétnej skupine ľudí, ktorí si tu rozhodol teda pán predseda vlády, a teda skrz neho minister spravodlivosti zobrať ako na terč, rozhodnúť sa, že ideme venovať nejakú ústavnú, ústavnú úpravu a že či teda, či teda naozaj sú si rovní títo ľudia. Mňa by veľmi, veľmi by ma to zaujímalo. Povedzte mi, že či to tak naozaj podľa vás platí, že či je normálne, že v tejto krajine existuje skupina ľudí podľa mňa v rozpore s čl. 12 ústavy, ktorá jednoducho nemá rovnaké práva. Nemá. Jednoducho sa tvárime, že neexistujú. Tvárime sa, že niektorí by ako, niektorí by povedali, že to je nejaký životný štýl, ktorý si vybrali. Niektorí by povedali, že, neviem, sú, žijú v hriechu. Niektorí proste sa tvária, že ich nevidia. A pre mňa to nie je ideológia, ja neviem. Ja si myslím, že som proste demokrat, humanista. To nie je, že liberál alebo konzervatívec, jednoducho len za to, že sme si rovní, takisto ako ja verím tomu, že niekto proste chce mať svoju tradičnú heterosexuálnu rodinu, nech ju má, a ja naozaj chcem urobiť všetko preto ako zákonodarca, aby ju mal, tak ja nerozumiem tomu, prečo v tejto spoločnosti sme si vybrali nejakú skupinu ľudí, o ktorej sme si povedali, že jednoducho oni nie. Ja tomu nerozumiem.
A teda bol tu taký apel na dialóg, ktorý teda padol. A ja teda do tohto dialógu by som aj vstúpil, a teda len tak predstavím za moju stranu. Ja teda tiež žijem v manželstve druhý rok a kolega Štefunko bol na svadbe, potvrdí. Stala sa, bola celkom fajn. Bol to, musím to povedať, najkrajší deň môjho života. Ja som strašne šťastný, že v tom manželstve môžem žiť. Chodil som na cirkevnú evanjelickú školu, preto sú kolegovia kresťanskí demokrati vždy takí prekvapení, prečo viem dávať biblické referencie vždy, keď sa ich snažím presvedčiť na nejaký, nejaký svoj nápad. A teda tu s kolegami kresťanskými demokratmi z východného Slovenska, keď cestujeme v reštauračnom vozni, keď sa to podarí, tak celkom intenzívne diskusie vedieme a diskutujeme. A teda aj tu som s kolegom Škripekom mal takú, takú výmenu názoru. Ja sa ospravedlňujem. Možno bola ostrejšia, ale stihol ma kolega Škripek v piatok a predsedovia klubu v piatok bývajú veľmi nervózni, lebo celý parlamentný týždeň je náročný. Ale tak tu sme. A my ten, na dialóg akože sme zvyknutí, len, kolegovia, 32 rokov existuje táto republika, 32 rokov v tejto snemovni nebol prijatý jeden zákon, ktorý by pomohol tejto skupine. Tak čo to je za dialóg? Vysvetlite mi to.
Normálne všade naokolo nás, ešte v Maďarsku, je to tak, ešte aj v Maďarsku je prijatá nejaká právna úprava. V Španielsku je prijatá právna úprava, v Rakúsku je prijatá právna úprava. Po celej Európe je prijatá nejaká právna úprava, ktorá by pomáhala týmto skupinám ľudí. A môžeme sa potom baviť o všetkých tých rôznych otázkach, ktoré tam sú, a to sú veci, však o ktorých sme sa rozprávali. Tam tým smerom nebol žiaden pohyb. A my, každých päť rokov alebo tri roky proste sa niekto zobudí a sa k tomu dôjdem, prečo sa niekto zobudí. Proste ideme diskutovať o tom, ako, ako proste zase sťažiť, sťažiť život tejto skupine ľudí.
Tak ja sa pýtam, čo toto je za dialóg! Ako nech mi tu niekto povie aj z tejto strany spektra, že čo sa urobilo, aby sa pomohlo životu tejto skupine ľudí. No neurobilo sa vôbec nič. Neurobilo sa vôbec nič. A mne je to ľúto. Viete, že tu vystúpila za náš poslanecký klub konkrétna osoba. Nie kultúrno-etická otázka. Nie ľudsko-právna otázka. Konkrétny človek, ktorý sa pred vás postavil a povedal vám, že ten návrh, ktorý prinášate vy, pán minister, obmedzuje jej život, a ona teda reprezentuje tisíce až desiatky tisícov ľudí, ktorých sa toto týka. Tu pred parlamentom stojí osoba, ktorá drží takto transparent a vraví – ja nie som kultúrno-etická otázka, som človek. A my sa tak tvárime, že to je proste nejaká vec, lebo si to tu odhlasujeme, lebo nás sa to netýka. lebo my zrejme tu všetci sme heterosexuáli, že áno? No toľko k tomu.
Takže, viete, a keď vám nestačí, že to teda progresívny poslanec alebo poslankyňa, tak potom sa, prosím, pozrite vy do svojho okolia, a či, či tam nestretávate tých ľudí. Lebo ja to mám úplne najradšej, keď sa bavím s niekým z tejto strany – Ale však ja poznám, ja viem, že ten, ten Milan, tá Evička alebo tam v rodine niekom, a oni sú fajn, však, hej, neriešme to. Normálne, že aká to je neúcta voči týmto ľuďom, ktorých tu žijeme?
A vy proste namiesto toho, aby sme sa, viedli ten dialóg, aby sme niečo robili preto, aby sme zlepšili život týchto ľudí, tak proste to sem hodíme a máme tu túto, túto tému a proste robíme si z toho tu v piatok nejakú diskusiu. Je to podľa mňa veľmi smutné.
No a teda len, aby som to nejako skrátil a zhrnul. Viete, a to myslím, že aj kolega Štefunko so mnou bude súhlasiť, že čo ohrozuje slovenské rodiny reálne dnes na Slovensku, je ekonomický úpadok. Ja s vami súhlasím, že rodiny sú na Slovensku v zlom stave. A ja som bol pred dvoma týždňami v Revúcej aj tu s kolegami sme mali výjazd na Gemeri a tam mi jedna pani večer rozprávala o tom, ako jej manžel aj s jej synom chodia do Švajčiarska, takže sú doma raz za tri mesiace proste sa vidia cez víkend. Ja som si to ani nevedel predstaviť. Ja, keď idem na týždňovku z domu preč, tak mi to ako trhá srdce. Ako sa zle cítim bez tohto. Ako sa cítim, keď neviem byť doma. Absolútne tomu rozumiem. A tu proste žijú desaťtisíce ľudí v regiónoch, mimochodom, v ktorých ste mnohí na tejto strane snemovne. Napríklad tam existuje nejaký ekonomický úpadok a tam je nejaký dopad na rodiny. O tom tu sa, o tu sa, o tomto sa nebavíme. Bavíme sa o čom? Bavíme sa o vašom návrhu o nejakom múre, múre za progresivizmus. Bavíme sa o tom, že ideme tu strašiť, že nejakí progresívci rozbíjajú rodinu. No tak toto rozbíja rodinu? Nech sa páči. Toto rozbíja rodinu? Tak ďakujem pekne, no.
Ale viete, že čo je na tomto úplne...? Ale aby som to, aby som to nenaťahoval. Úplne najlepšie je to, že toto je tá vládna priorita. Je tu, ak sa nemýlim, je to prvá úprava ústavy v tomto volebnom období, asi ste ešte nenavrhovali úpravu ústavy v tomto volebnom období. Nie? Správne. Predseda vlády to vyhlásil za veľkú prioritu, prebehla tu rozprava a vystúpilo koľko poslancov? Koľko koaličných poslancov za túto vašu prioritu bolo normálne schopných sa sem prísť postaviť a povedať, ja si myslím, že toto je dobrý nápad? Kolegovia, však ja, ja ako, asi aj mnohí tomu tak nejakým čiastkam toho celého tam veríte, že čo tam je, aj s tým súhlasíte, ja vám to vôbec neberiem, ale prosím, že normálne, ako je možné, že vy tu idete robiť zmenu ústavy a tu sa nenájde jeden poslanec koalície, ktorý by sa postavil a povedal by, že ja tomu verím, že to, že to je proste dobrý nápad. To je čo? Normálne ako chcete takto stavať hrádze proti progresivizmu, kolegovia, keď, keď ako, nemáte ako? Takto nevyhráte nad progresivizmom. (Povedané so smiechom.) Prepáčte, akože to je naozaj akože komické.
A z toho mi vychádza jediná vec, že proste to je tá dymová clona, ktorú nonstop robíte. To, že je to dymová clona, povedal, mimochodom, pán poslanec Bartek. Určite so mnou bude súhlasiť aj čestný predseda HLAS-u pán prezident Pellegirini. Je to dymová clona. Nesúhlasíte s pánom prezidentom Pellegrinim, nech to je na zázname, povedal pán poslanec Bartek. (Reakcia z pléna.) Nadstranícky, tak, tak. A hej, hej, ako vravíme v Košiciach. Viete, ani sa, ani to neobhájite, ani tu neprídete, proste je to také ako vlažné stranícke cvičenie, ktoré vy si, vy si urobíte, pokývete hlavou ideme domov. Akurát jediný výsledok z toho celého čo je, že proste pokazíte zase ľuďom život o kúsok viacej našim priateľom, našim sestrám, našim synom, našim dcéram, proste urobíte život zase horším alebo urobíte z nich v jeden piatok, ktorý sa vy ani nebudete unúvať si akože si urobiť tú svoju robotu, že to prídete vy to ani toto neurobíte poriadne. Proste prídete sem, necháte to tu a odídete domov, na víkend a vašich 60, neviem, či odvážnejších, alebo menej odvážnych kolegov už je dávno doma a kašle na to, čo sa tu preberá. Tak takto sa mení Ústava Slovenskej republiky v roku 2025. A to vám veľmi gratulujem.
A preto ja by som apeloval teda na kolegov. Naozaj snáď potvrdia, že sa snažíme mať normálne, konštruktívne vzťahy, kolegovia z KDH, sú veci, s ktorými súhlasíme, sú veci s ktorými nesúhlasíme, ale jednoducho toto tu je obyčajná pasca, toto je dymová clona, ktorú tu páni z koalície sa snažia urobiť. A ja by som apeloval na to, aby na ňu nenaskočili, a rovnako by som apeloval, aj tu na kolegu spravodajcu, zástupcu klubu SLOVENSKO, aby to rovnako neurobili. Klub SLOVENSKO sa hrdí tým, že nespolupracuje s touto koalíciou, tak verím, že to bude tak pokračovať aj v tomto prípade.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie máme päť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Horecký. Šesť.

Ďakujem, pán predseda poslaneckého klubu PS, za tvoje vystúpenie.
Nuž, ja by som chcel vedieť, čo v našom návrhu, myslím v návrhu KDH ústavných zmien, sťažuje a ako život nejakej skupiny ľudí? Celý ten návrh bol starostlivo pripravovaný práve za účelom, aby sa prirodzene usporiadalo a v ústave zvýraznilo, aké rozdelenie kompetencií a zodpovednosti zodpovedajúce nielen prirodzenému právu, primárnemu právu, ale aj medzinárodným princípom, ktoré sú ukotvené v normách, ktoré som citoval. Znovu a znovu vyhlasujem, že toto bol náš najúprimnejší a hlavný účel, aby sme tieto veci ukotvili, aby sme našli spoločenskú, celospoločenskú dohodu na nich, aby neboli predmetom, ako ste to nazvali, nejakých dymových clôn alebo pseudopolitického zápasu. KDH nikdy nehovorilo nijak inak, než že nám záleží na dôstojnosti každého človeka, ale... a to sa týka napríklad aj celibátne žijúcich kňazov, rehoľníkov, singlov, ľudí, ktorí sú povedzme lesby, gayovia. Nikomu neprikazujeme, ako má žiť, ale táto už vyspelá spoločnosť má otvorenú náruč pre všetky takéto formy života, pre ktoré sa ľudia rozhodnú, ale nemôžeme opomenúť, že jediný nositeľ pokračovania života, ľudskej civilizácie je mama, otec a deti a na tomto je založená existencia ľudstva od jeho vzniku, a pokiaľ sa ľudstvo rozhodne existovať, Európa a aj Slovensko, tak aj ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Štefunko, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Fakt som neplánoval viesť žiadne kultúrne vojny ani nič. Prišiel som preto, lebo sa teším na ďalšie pokračovanie debaty o dani z DPPO pre obce a mestá, ale trošku, už teda keď som pri tých mestách, trošku ma zaujalo na tom, že keď môj drahý kolega, ctený kolega Martin Dubéci, najznámejší to progresívec, stojí pod známym bývalým primátorom Košíc, a ktorý ho veľmi pozorne počúval. Tak ja som tak vyrátal, že tých gayov a lesieb máme podľa najkonzervatívnejších percent 4 % celej populácie, všade, všade na svete. A som to tak vyrátal a v zásade to je vlastne presne počet obyvateľov Košíc. V pomere, v pomere ku 5,4 mil. obyvateľov, teraz nehovorím teda, že sa to, to znamená, že predstavte si, drahí Košičania, drahí kolegovia, že len Košičania by v tejto krajine nemali nárok napríklad na sociálne dávky alebo nemali by nárok sa oženiť alebo by nemali nárok dediť po sebe. Ako by ste sa cítili drahí Košičania? Asi nie dobre, asi by ste mali trošku ako kebyže snahu buď ísť do inej krajiny, alebo minimálne do Bratislavy ako vy dvaja tu, alebo proste by ste odišli, hej.
A druhú vec, čo by som chcel povedať, a to nebudem rozoberať dlho, ale má pravdu Martin Dubéci, kedy povie, že rozpad rodiny, drahí kádehácki kolegovia, nespôsobuje zvrátený životný progresívny štýl, ale to, že proste tu nie sú dostatočné ekonomické príležitosti. Rodiny sa rozpadajú, kamionisti odchádzajú, pestúnky odchádzajú a tak ďalej a proste deti žijú v nekompletných rodinách kvôli tomu.