33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pán kolega, za tvoje vystúpenie. A na úvod musím povedať, že neziskové organizácie nepotrebujú štát, ale štát potrebuje neziskové organizácie. Opakujem, neziskové organizácie nepotrebujú štát, ale štát ich potrebuje, lebo tak ako tu viacerí rečníci povedali, sú to ľudia, ktorí to robia s nadšením, za vlastné peniaze, vo vlastnom osobnom voľne, na úkor svojej rodiny a tak ďalej. Aj z tohto dôvodu ja by som chcel znova a opäť vyzvať a požiadať predkladateľov, aby stiahli tento návrh zákona, a to z jednoduchého dôvodu, že väčšina koaličných poslancov ani nevie, čo sú neziskové organizácie. Nevedia, čo vykonávajú, akú majú činnosť. A tí, čo vedia, tak budú, žiaľ, hlasovať proti svojmu vedomiu a svedomiu. To je veľmi smutné.
A nepáči sa mi aj to, čo spomenul pán kolega vo svojom vystúpení, že hádžeme všetky neziskovky do jedného vreca. Veď predsa máme tu ix neziskoviek, ktoré vykonávajú veľmi dobrú a prospešnú prácu, a tie, čo vykonávajú zlú prácu, alebo sú nejaké nie dobré, tak na to máme iné páky, ako zakročiť. Ale nie, teraz my prijmeme zákon proti všetkým neziskovkám, a tak ako tu bolo povedané, výkazy a 211-tky budú tieto neziskovky písať, vykazovať. Ono nakoniec to tak dopadne, že tie neziskové organizácie buchnú dverami a povedia, keď nás štát nepotrebuje, my ich tiež nepotrebujeme, a zrušia to.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega Horecký, za tvoj príspevok. Hovoril si o tom, že koaliční kolegovia hľadajú vnútorného nepriateľa a našli ho v podobe politických mimovládok, ktoré však nevedia už rok zadefinovať, čo to presne je a aký problém je tu s politickými mimovládkami. A tak tento škodlivý zákon dopadá negatívne na všetky mimovládne organizácie. Je nezmyselné, aby sme im ukladali nové bremená, ktoré odradia od nich darcov. Mali by sme byť za to radi, že majú darcov, ktorí prispejú na ich činnosť. Tým, že budú musieť zverejňovať svoje osobné údaje, samozrejme, časť darcov odradíme, alebo vy odradíte. Je nezmyselné robiť z nich povinné osoby podľa zákona o poskytovaní informácií, ktorý im dá len obrovskú administratívnu záťaž. Predkladatelia sa na všetky mimovládne neziskové organizácie pozerajú ako na potenciálnych podvodníkov, a toto považujem za veľký problém, lebo si nevedia uvedomiť, ako tým škodia. Niektorí si to aj uvedomujú, ale kvôli straníckej disciplíne budú hlasovať za takýto škodlivý zákon. Čo tým dosiahneme? Dával si si aj ty tú otázku a súhlasím s tebou, že takýmto návrhom zákona ich môžme len odradiť a znechutiť, rozdeliť ešte viac túto nie málo rozdelenú spoločnosť.
Prosím vás, kolegovia, kolegyne v koalícii, nehľadajte vnútorného nepriateľa. Toto je dedičstvo komunistickej strany, ktorého ducha aj v tejto snemovni, bohužiaľ, stále cítiť. Je to symbolické, že s takýmto rozdeľujúcim zákonom prichádzate vo Veľkom týždni, keď si pripomíname udalosti spred 2 000 rokov, kde vtedajšia spoločnosť tiež hľadala a našla svojho vnútorného nepriateľa, s ktorým sa tvrdo vysporiadala. Hľadajte, prosím, spôsoby, ako pomôcť tým, ktorí pomáhajú ostatným, ako im dať nádej v tomto čase. Žiaľ, robíte pravý opak.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Horecký, musím povedať, že veľmi dobre ste vystúpili. Ja by som ale akurát presne chcel apelovať na to, že ja ten cieľ vidím, čo chcú urobiť s tými neziskovkami. A okrem toho, že ešte nedávno súčasná vláda tak silno bojovala proti tým infožiadostiam, že ich je veľa a tak ďalej, tak robí pri mimovládkach a pri občianskych združeniach úplný opak. Lebo ja si myslím, že cielene, cielene bude útočiť na tieto mimovládky a na tie občianske združenia a tým pádom, že ony nebudú stíhať, tak budú pokutovaní, sankciovaní a podobne. Je to cieľ tejto vlády. Je to jasné, je to očividné a opäť by som odporúčal potom vláde používať ten chatGPT a aby si povedali, že či vôbec je to ústavne v poriadku.
A áno, súhlasím s vami, že samosprávy, štát, tie občianske združenia potrebujú, ony ich potrebujú, lebo všetci dobre vieme, však je nás tu dosť veľa ľudí, ktorí nejakým spôsobom fungujeme v tých samosprávach, že ani tá samospráva nemá taký personál ani tie financie, aby vedela poskytovať tie služby, ktoré nedokážu poskytovať tie občianske združenia. A ja som včera čítal akurát príspevok občianskeho združenia Podaj ďalej z Prešova, ktoré sa venuje proste tým najchudobnejším, najzraniteľnejším, a práve toto sú tie občianske združenia, ktoré sa najviac obávajú. Ony sa obávajú, čo za byrokratický nezmysel priniesla táto vláda.
A určite aj pán predsedajúci bude so mnou súhlasiť, však už pri transakčnej dani sme mali pravdu, verím tomu, že tu nás podporíte a poviete to, že je to hlúpy zákon.
Ďakujem.

.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som si tu robila nejaké poznámky, kde som chcela nadviazať. Napríklad ste spomenuli, že to, ako si štát v tej verzii, ktorá teda je v súčasnosti pred schvaľovaním, uzurpoval právomoc dozorovať tú činnosť, ktorú mu subjekty občianskej spoločnosti vlastne v tom výkaze oznamujú. Toto je tiež jedna z tých úplných abnormalít, ktorá rozbíja to tradičné a historické nejaké nastavenie systémové vzťahov a mechanizmov fungovania medzi štátom a všetkými subjektami občianskej spoločnosti. Zvlášť ak teda vypichnem, že tie subjekty občianskej spoločnosti vznikajú na základe výkonu politického práva, práva združovacieho. A čokoľvek budú robiť, z logiky veci, pretože vykonávajú politické práva, aj keby nechceli, bude mať dopad – priamy či nepriamy – na rozhodovacie procesy v štáte. Lebo o tom sú politické práva, že dávajú, zaisťujú možnosť občanovi, ergo združeniu občanov, aby mu zostal vplyv na štát. A tu prichádza štát s nápadom, že, moji zlatí, vy mi to budete akože dávať na preverenie a ja od vás budem pýtať ďalšie doklady. A to, to kde sa robí, v Číne? Že aby štát dokladoval, aby občan dokladoval štátu, že vykonáva základné ľudské práva a štát mu čo bude(?), potvrdenie, osvedčenie, že, že... to je brutál. A že najhoršie na tom je, že tí, čo to predkladajú, ani nevedia, čo predkladajú a ani sa neunúvali, hej, viesť o tom normálnu diskusiu. Zase to vedieme v skrátených, hej, slotových intervaloch.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Horecký, ďakujem za to, že ste upriamili pozornosť v tejto diskusii aj na to, ako celý tento nepodarený zákon postihne mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú pri vzdelávaní. Je ich skutočne veľa a do školstva, ktoré štát naozaj zanedbáva finančne, to vidíme na mnohých príkladoch, ľudia aspoň takýmto spôsobom dodatočné zdroje v rôznych oblastiach, či už je to činnosť, alebo sú to prípadne aj nejaké investície do budov a tak ďalej. To, to je čosi nehorázne a tým je vlastne aj takáto práca ohrozená.
Ale je tu ešte jeden aspekt, spomínam si vlastne na obdobie pred rokom ´89 a tu v diskusii to už zaznelo, že ďalším dôsledkom tohoto zákona bude to, že ten systém, ten rámec, ktorý pre mimovládne organizácie máme zabehnutý za posledných 30 rokov, systém, ktorý vlastne naučil občiansku spoločnosť transparentne hospodáriť s finančnými zdrojmi, je teraz ohrozený tým, že ľudí zase bude vytesňovať do nejakej pololegality alebo ilegality. Proste ja si spomínam, ako pred rokom ´89, keď som pôsobil ako evanjelický farár, tak my sme jednoducho nemohli s finančnými zdrojmi nakladať legálne, lebo štát si to neprial. Nedovoľoval nám, aby sme sa vyzbierali a urobili si niečo za tie vlastné peniaze. Všetko chcel mať pod kontrolou. Tak sa to robili v podstate ilegálne. A to je neželaný vedľajší dôsledok, ktorý tento zákon tiež prinesie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán kolega Horecký, za váš príspevok. Ja len doplním o niektoré informácie. Na Slovensku je vyše 50-tisíc registrovaných občianskych združení, z toho vyše 6-tisíc občianskych združení pôsobí v športe a turistike. Športové zväzy a kluby na Slovensku sú v drvivej väčšine organizované ako občianske združenia. Práve táto právna forma im umožňuje čo najjednoduchšie prijímanie dotácií z verejných zdrojov, ktoré sú nevyhnutné pre ich fungovanie. Tieto organizácie fungujú z darov od sponzorov, od členov a z členských príspevkov, mnohé dostávajú aj príspevky zo zahraničia. Všetky tieto zdroje slúžia na rozvoj športu, podporu športovcov a športovkýň a ďalšie aktivity týchto združení, napríklad na organizáciu podujatí, vzdelávanie. Vážne sa majú tieto organizácie obá... alebo sa má spoločnosť obávať týchto organizácií, ktoré vykonávajú svoju činnosť vo verejnom záujme? Naozaj sa máme cez prsty pozerať s nedôverou na tieto organizácie, ktoré suplujú štát všade tam, kde nestíha alebo zlyháva?
Je úplne jedno, že či v tomto návrhu vypadlo z toho zákona tie označenia o agentoch či lobistoch, aj tak tieto neziskové organizácie budú stigmatizované a kontrolované. A čo je ešte horšie, v prípade, ak by si niektoré zväzy alebo kluby nesplnili tie oznamovacie povinnosti, tak im hrozí likvidačná pokuta a možnože aj zánik. Prijímateľov darov a príspevkov návrh stavia pred voľbu: buď zverejňovať všetky údaje darcov, alebo čeliť sankciám. Je naozaj hanba, že sa tu o tomto návrhu vôbec bavíme.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. Začnem od konca.
Áno, v poslednom čase som bol vo veľmi intenzívnom kontakte s turistami napríklad a turistický klub Slovenska je jedna z veľkých, naozaj veľkých kvantitatívne organizácií, ktorá pôsobí celoplošne po celom Slovensku, tak jej šéf značkárov, ktorý školí, registruje trasy, má množstvo povinností, ktoré mu vyplývajú z jeho čestnej funkcie, nedostáva ani cent za túto dobrovoľnícku činnosť. Oni nám hovoria o tom, že tí značkári, ktorí chodia do lesa, že starnú. Pretože je veľmi ťažké nahovoriť ich deti, mladých vnukov, aby pokračovali v tom diele, čo pred sto rokmi nám zabezpečilo taký luxusný prístup do prírody, voľný do lesa, ako máme. No, je veľmi ťažko získať ich a ako to bude, keď ešte môžu byť odmenení za svoju činnosť pri nejakej administratívnej chybe likvidačnou pokutou?
Naozaj, kolegovia z koalície, priniesli ste zákon, ktorý ste nekonzultovali s nikým, s komorou mimovládnych organizácií, neziskových organizácií ani ťuk. S nami v politickom spektre, v parlamente žiadne rokovanie. Veď toto je veľká definícia, apolitická vec, občiansky sektor. Na tom by sme sa mali všetci nejako podieľať, pretože sa to týka života nadpolitického a na dlhú trať. Toto sa nestalo. Predvečer hlasovania tu zaznel hodinu a pol pozmeňujúci návrh. Dneska ste ho opravovali. Nuž, prosím vás, nerobme z parlamentnej demokraciu potrubnú demokraciu, kedy parlament len slúži na to, že tadiaľto prebehne nejaký návrh a vy si ho schválite sedemdesiatšestkou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som upozornil ešte raz na problematické veci v tomto zákone, ktoré ostávajú aj po prijatí pozmeňovacích návrhov. Veľa toho už bolo povedané. Tieto veci stále sú relevantné a po prijatí zákona poslaneckou snemovňou nás dostanú do problémov.
Chcem upozorniť na to, ako nás na tieto problémy upozornil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý nám poslal list s legislatívnymi podnetmi k pozmeňujúcemu návrhu zákona aj k celému zákonu, ktorý tu máme, ktorý dopĺňa zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 245. Napísal nám toto: "Ako verejný ochranca práv odvodzujúci svoj mandát od poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, takzvaný parlamentný ombudsman, považujem za potrebné informovať vás o svojich poznatkoch priebežne a pri takej príležitosti, keď je možné vám dať do pozornosti ľudskoprávny štandard týkajúci sa predmetu návrhu zákona. Oceňujem, že navrhovatelia upustili od pôvodného zámeru zaviesť inštitút registrácie občianskych a iných organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou. Takáto úprava by narážala na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z nášho členstva v Európskej únii aj v Rade Európy, čo deklarujú aj navrhovatelia vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Po zvážení a analýze relevantných medzinárodných noriem obdobnej právnej úpravy v zahraničí a ústavných princípov Slovenskej republiky som však prišiel k záveru, že existuje priestor upozorniť vás na niektoré kritické miesta pozmeňujúceho návrhu. Domnievam sa totiž, že prijatie pozmeňujúceho návrhu by mohlo znížiť garancie základných práv a slobôd na území Slovenskej republiky. Rád by som vám ozrejmil dôvody, ktoré ma k tomuto záveru vedú.
Tak ako pôvodný návrh zákona, tak aj pozmeňujúci návrh zavádza pre neziskové organizácie, nadácie, fondy a občianske združenia povinnosť identifikovať svojich darcov v tzv. výkazoch transparentnosti. Pozmeňovací návrh pritom rozširuje svoju personálnu pôsobnosť, keďže dotknuté organizácie budú mať povinnosť vykazovať dary nielen od zahraničných darcov, ale aj od tuzemských darcov. Navyše limit daru, ktorý je pre výkaz relevantný, teda 5-tisíc eur, sa vzťahuje iba na fyzické osoby. Dary od právnických osôb budú musieť dotknuté organizácie vykazovať všetky.
Predkladatelia pozmeňujúceho návrhu argumentujú potrebou zvýšenia transparentnosti a prevencie pred kriminalitou. Vzhľadom na široko formulovanú povinnosť vykazovania darcov preto musím naďalej trvať na svojich výhradách voči takto formulovanej povinnosti, a to najmä vo vzťahu k ochrane osobných údajov darcov, tak ako ju formuloval aj Súdny dvor Európskej únie a ako som ju spomenul aj ja vo svojom pôvodnom liste zo dňa 22. 10. 2024.
Okrem toho by som rád zopakoval, že Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, tzv. Benátska komisia, zdôraznila, že sloboda žiadať, prijímať a využívať finančné zdroje z domácich zdrojov a zo zahraničných zdrojov patrí medzi hlavné aspekty slobody združovania sa a že zvýšenie transparentnosti samo osebe nepredstavuje legitímny cieľ pre zavedenie takejto právnej úpravy. Podľa Benátskej komisie predstavuje zvyšovanie transparentnosti legitímny cieľ zásahu do ľudských práv a slobôd len pre verejnú správu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvoru Európskej únie Benátska komisia uviedla, že zásah do konkrétneho práva a/alebo slobody je opodstatnený len v prípade odvracania konkrétneho a reálneho nebezpečia a nie potenciálneho či hypotetického nebezpečia. Keďže predkladatelia pozmeňujúceho návrhu nepoukázali na konkrétne a reálne nebezpečenstvo či na prípady opakovaného zneužívania neziskových organizácií na nelegálnu činnosť, mám naďalej dôvodné pochybnosti o tom, či by takto formulovaná povinnosť obstála pri posudzovaní pred Súdnym dvorom Európskej únie alebo pred Európskym súdom pre ľudské práva."
Druhý list, na ktorý chcem upozorniť, je stanovisko Komory za mimovládne neziskové organizácie Rady vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorí zvolali na 7. apríla na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rokovanie tejto komory a pozvali tam aj predkladateľov zákona. Predkladatelia novely sa napriek pozvaniu na rokovaní nezúčastnili a táto komora vyhlasuje, že Komora za mimovládne neziskové organizácie Rady vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím zásadne nesúhlasí s novelou a žiada o jej stiahnutie z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Sú presvedčení, že novelou dochádza k neprimeranej administratívnej záťaži mimovládnych neziskových organizácií, to sú časti zákona, ktoré tam ostali aj po prijatí pozmeňovacích návrhov, ako aj k vytváraniu nadmerného štátneho dohľadu, čo vedie k rozporu s právom na slobodu združovania podľa čl. 29 ústavy a čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj k rozporu s princípom právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na toto všetko konštatujú, že novelou budú obmedzené ako personálne, tak aj finančné kapacity mimovládnych neziskových organizácií, a sú tiež presvedčení, že problematickým aspektom bude aj zverejňovanie osobných údajov darcov, čo môže byť v rozpore s právom na súkromie, ktoré garantuje čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Upozorňujeme vás aj na problematické veci, ktoré ostali po prijatí pozmeňovacích návrhov; problematické ostáva presne to, čo som pred chvíľkou citoval, zverejňovanie osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako päťtisíc eur, títo majú stále právo na ochranu svojho súkromia a na vytváranie zoznam... aj vytváranie zoznamov podporovateľov je problematické aj z pohľadu európskych inštitúcií. Nejasné ostávajú kontrolné právomoci registrovým orgánom, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti. Za účelom preverovania organizácií si môžu pýtať dodatočné informácie, a to aj opakovane, a ukladať organizáciám pokuty. Takéto kontrolné právomoci by mali byť jasne definované a vymedzené, inak to porušuje čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje.
Napokon chcem ešte raz upozorniť na veľmi divný až prapodivný proces, ktorý viedol až sem k dnešnému hlasovaniu. Zákon prišiel ako poslanecký zákon do Národnej rady Slovenskej republiky pred viac ako rokom, mali sme tu siahodlhé diskusie aj o tých ustanoveniach zahraničného agenta, ktorý bol inšpirovaný pôvodne ruským zákonom, od ktorého ste potom upustili, neskôr prišli, prišla regulácia o lobingu a mnohé ďalšie veci, o zverejňovaní darcov. Veľmi paradoxné pre mňa bolo uznesenie vlády, ktoré znelo, prečítam ho, že „vláda súhlasí s poslaneckým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 213/´97, tlač 245, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných a schválených na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. marca 2025".
Takže vláda sa prihlásila k poslaneckým návrhom a pozmeňovacím návrhom, avšak dnes tu máme včera večer prednesený nový poslanecký návrh, v ktorom sa nikto poriadne nevyzná a ku ktorému sa neprihlásila ani táto vláda. Je to veľký guláš, kolegovia a kolegyne, alebo galimatiáš, ak to nazvem takýmto výrazom, prosím vás aj preto, zastavme tento proces, stiahnime ten zákon, stiahnite vy ten zákon, vy to máte v moci a poďme sa rozprávať o transparentnosti nielen mimovládnych neziskových organizácií tak, ako treba. Máme na to, dokážeme to tak urobiť, radi vám v tom pomôžeme, ale nevieme a nebudeme sa zúčastňovať na takomto krivení procesov, legislatívnych procesov a na takejto fraške.
Ďakujem za pozornosť.