33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Nadviažem na pani poslankyňu Plavákovú k téme zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa infozákona. Ona jasne povedala, že to považuje za diskriminačné. Odznelo tu aj to, že podobné postavenie vo vzťahu k čerpaniu verejných zdrojov majú napríklad aj podnikateľské subjekty a na nich sa tento zákon nevzťahuje. To už teda bolo povedané. A čo z toho vyplýva? Zákonodarca, samozrejme, o tom vie, čiže rozmýšľame, aký cieľ sledoval. No tak ponúka sa to, že prvoplánové bolo zaťažiť mimovládne organizácie a ochromiť ich činnosť, lebo vedia, že nie sú personálne vybavení na vybavovanie infožiadostí.
A teraz druhá poznámka. Vôbec neni isté, že občania si budú žiadať len informácie o financiách, ktoré sú z verejných zdrojov. Lebo ak občanovi dáte možnosť žiadať informácie od občianskych organizácií, vôbec neviete zaručiť, že si občania budú podľa infozákona žiadať len informácie o tom, ako sa nakladá s verejnými zdrojmi. A tuto je ďalšia záťaž pre mimovládne organizácie. Ak teda takej organizácii príde žiadosť, ktorá sa netýka nakladania s verejnými prostriedkami, tak musí vypracovať kvalifikovaný podnet, musí ho poslať orgánu, ktorý občanovi odpíše, že nemajú žiadne verejné dotačné zdroje.
A po tretie, mne vyplýva alebo nevyplýva, neviem, ako to je, a to je problém, nevieme, že či tento zákon bude fungovať aj retroaktívne, čiže či sa občania budú môcť pýtať na to, či dostali verejné zdroje aj pred účinnosťou tohto zákona. Takže tam vidím tri základné a veľké problémy, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Kosová.

Predkladatelia tohto zákona nám neustále tvrdia, že vraj im ide o transparentnosť. A teda ja som si vypočula, aj keď nie som masochistka, ale urobila som to, vypočula som si niekoľkokrát tlačové konferencie, kde je zaujímavé, že tento zákon prezentujú najmä tí, ktorí ho nepredpokladali, ako pán Gedra, Glück a ostatní, alebo pán mladý Kaliňák. A tam som sa dozvedela, že vlastne im záleží na tom, aby sme odstránili tú šedú a čiernu ekonomiku v tomto priestore, kde pracujú mimovládne organizácie, pretože nikto vlastne nevie, kam idú milióny z mimovládnych organizácií. No tak ak vám tak veľmi záleží na tej transparentnosti, tak my sa potom pýtame, že kde je tá vaša transparentnosť. Kto napríklad financuje tie vaše pofidérne inštitúty, alebo kto financuje vaše kampane, alebo tie vaše tiché dohody v pozadí s oligarchami a návštevy Bödöra na úrade vlády a podobne.
Len pre zaujímavosť a podľa dostupných dát, v roku 2023 politické strany získali zo súkromných zdrojov rekordných 15,2 mil. eur. No a najmä niektoré strany ako SMER, tak tie financovali svoje kampane výlučne z vlastných zdrojov a bez príspevkov od občanov, pričom väčšina týchto peňazí smerovala do straníckych agentúr, čo, samozrejme, sťažuje verejnú kontrolu. No a podobne ani prezidentská kampaň Petra Pellegriniho teda nebola označená za najtransparentnejšiu kampaň za posledné roky, všakže? Takže kde idú tieto peniaze, alebo odkiaľ prichádzajú, tak to nemienite nijakým spôsobom transparentne prezentovať. Ja vám len poviem, že v porovnaní napríklad s takými mimovládnymi organizáciami je to úplne inak, lebo mimovládne organizácie teda musia poriadne vyúčtovať svoje príjmy aj svoje výdavky. Sú totiž tieto peniaze účelovo viazané a keď ich účelovo neminú, tak ich musia vrátiť. A takisto podliehajú aj daňovej kontrole, takže každý si môže pozrieť, kde tieto milióny idú a na aký účel boli vlastne použi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Plaváková.

Ďakujem za reakcie, a teda v prvom rade mňa tiež mrzí, že sme tu v takomto počte, kde tu jeden, myslím, že driemajúci poslanec SMER-u a potom ostatní tu tiež tak nezúčastnene sedia. A teda stále sa vraciam k tomu, že pán predkladateľ Adam Lučanský sa tu proste nezjavil, aby vôbec aspoň jednu vetu povedal, ale mali sme tu, naopak, pána podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorý sa teda aktívne zapájal, ale k inej téme, ako bol predkladateľ, pretože on zase tu predkladal uznesenie, ku ktorému bola spojená zlúčená rozprava, ale k tomu uzneseniu sme vlastne nepočuli že absolútne nič v celej rozprave, čo je tiež veľmi vtipné. Hlavne, že je teda už schválené. Super, gratulujem! No a ja som sa naozaj snažila vypichnúť tie, tých pár ústavnoprávnych okruhov, lebo už mi to začína celé pripomínať ten proces, ako sme tu mali pri novele infozákona, kde sme opakovane upozorňovali na tie ústavnoprávne problémy, ktoré ten návrh priniesol. A teda aktuálne je pozastavená jeho účinnosť a pevne verím, že to rovnako dopadne aj s týmto návrhom zákona. A my sa o to budeme, samozrejme, maximálne snažiť. Ďakujem.

Poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom by som chcel poprosiť pani poslankyňu Jurík, či by mohla reagovať na moje vystúpenie a pokračovať v tej argumentácii o rozpore s európskym právom, pretože teda ja by som sa chcel toho tiež dotknúť, ale teda nebudem to tak rozvíjať a považujem to za dôležité. A sme v treťom čítaní a tretie čítanie sa podľa rokovacieho poriadku má obmedziť len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Konštatujem, že my môžme diskutovať k úplne všetkému, pretože nie je tam ani jeden, ani jeden jediný bod, ku ktorému by nebol schválený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Doslova že ani jeden. Niektoré z tých pôvodných bodov sú vypustené, iné sú zmenené a ďalšie sú nahradené nejakým úplne novým znením, prípadne sú tam doplnené úplne iné texty a iné pasáže, ktoré vôbec neboli predmetom toho pôvodného návrhu. Keby sme si to vyfarbili a povedzme červeným by sme dali tie pasáže, tie textové, tie časti textu, ktoré boli vypustené, a zeleným tie, ktoré boli doplnené a neboli v tom pôvodnom, a belasým by sme dali tie, ktoré boli aj v pôvodnom a ostávajú aj v tom pozmenenom, tak výsledok by bol taký, že by to bolo zeleno-červené more a tu belasú by sme tam museli hľadať Kotlárovým mikroskopom, lebo skoro by sme to tam nenašli. Nemôžem používať vizuálne pomôcky, takže jedine, jedine konsolidované znenie po schválení pozmeňujúcich návrhov vyzerá zhruba takto. (Rečník ukázal na obrazovku svojho laptopu, ktorá bola obrátená smerom do pléna.) A keď to mám ale opísať, tak v celom znení, ako je teraz po druhom čítaní, je iba desať bodov, v ktorých sa nachádzajú slová, ktoré tam boli na začiatku. Všetko ostatné je buď úplne nové, že to nebolo v pôvodnom znení a je to v tom novom, alebo je, alebo je vypustené. A celkovo v tom zákone je 72 slov, ktoré boli v pôvodnom zákone a sú aj v tom súčasnom texte. Sú v desiatich bodoch, každý z tých desiatich bodov bol aspoň nejako zmenený alebo upravený, ale sú to tie slová z pôvodného návrhu, väčšinou ide o predložky, číslovky, spojky a uvádzacie slovesá. Aby som bol spravodlivý, nepočítam do toho vymenovanie tých zákonov, ktoré sa menia, ale samotný text. A ja by som teraz rád prečítal tie slová, ktoré tam ostávajú.
Za § 37a sa § 37ae, ktorý vrátane nadpisu znie:
"V § 15 odsek 1 písm. b) sa slová..." Nie, pardon, to už nie, to už je zmenené.
§ 38 sa vypúšťa, za § 42d sa § 42e, ktorý vrátane nadpisu znie, § 27 sa vypúšťa, za § 32a sa § 32b, ktorý vrátane nadpisu znie, za § 20a sa § 20b, ktorý vrátane nadpisu znie, za § 6a sa... znejú, za § 7a sa § 7b, ktorý vrátane nadpisu znie, tento zákon nadobúda účinnosť. Tieto slová boli v pôvodnom návrhu zákona a budú aj v tom schválenom, lebo tam ostali aj po schválení tých pozmeňovákov. Nič iné, nič iné.
Už tu zaznelo, že rok rokuje parlament o tomto návrhu zákona. Pred rokom v marci, ešte viac ako rokom, predložili poslanci SNS do parlamentu tento návrh zákona. Za ten čas sa mohlo stihnúť pohodlne medzirezortné pripomienkové konanie. Ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním sa mohla stihnúť, stihnúť diskusia s mimovládkami, za ich účasti sa mohol pripraviť ten návrh zákona. Nie, museli sa ponáhľať, aj tak im to trvalo viac ako rok.
Samozrejme, rok je krátko, tak spravili chyby. Lebo pozmeňujúce návrhy predkladali vždy na poslednú chvíľu. Najprv na ústavnoprávnom výbore, hoci máme pravidlo, že majú sa pozmeňujúce návrhy doručiť členom ústavnoprávneho výboru najmenej 24 hodín pred rokovaním výboru, tak ten definitívny návrh, o ktorom sme hlasovali a ktorý si koaliční poslanci schválili na ústavnoprávnom výbore, bol doručený nejaké dve hodiny pred začiatkom výboru. A samozrejme, že si povedali, že môže byť výnimka. Teraz, napriek tomu, že pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár nám prisľúbil, že dopredu dostaneme ten návrh, ktorým bude HLAS opravovať tú verziu z ústavnoprávneho výboru, objavila sa tá verzia na webe Národnej rady až po tom, čo začalo rokovanie o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. A samozrejme, že v tomto zhone sa objavili, objavili aj chyby.
Jedna z tých chýb je, že iba pasívne bolo skopírované z prvého článku slovné spojenie neziskové organizácie, pretože čl. I sa týka zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, legislatívna skratka neziskové organizácie, a v jednej pasáži, ktorá sa týka výkazu, bolo použité toto slovné spojenie a v tých ďalších článkoch malo byť nahradené slovami nadácia, združenie alebo občianske združenie, neinvestičný fond alebo fond a organizácia s medzinárodným prvkom, ale nebolo, ostala tam nezisková, nezisková organizácia. Keďže pani poslankyňa Plaváková dobromyseľne upozornila predkladateľov, že tam majú chybu, tak si ju teraz môžu opraviť. Ja by som ich nechal v tom, nech si to schvália aj s tou chybou, ale dobre, už to je.
A teraz to idú opraviť a zasa to idú opraviť zle. Lebo toto nie je legislatívno-technická chyba. Podľa § 85 ods. 2 v treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb. A tak som sa spýtal umelej inteligencie, chatu GPT, že či toto je legislatívno-technická chyba, a nie, nie je. Hoci nie je zákonná definícia, v praxi a v právnej teórii sa tým zvyčajne rozumie chyba, ktorá sa týka formálnej stránky právneho predpisu, nie jeho obsahu. Ide napríklad o nesprávne označenie paragrafov, písmen alebo odsekov, nesprávne odkazy, napríklad na § 10 namiesto správneho § 11, duplicity alebo vynechania slov v legislatívnom texte, ktoré vznikli technickým prepisom alebo redakciou návrhu, alebo chyby v číslovaní článkov, príloh a bodov. Dôležitým znakom je, že opravou legislatívno-technickej chyby sa nesmie meniť vecný alebo právny obsah ustanovenia. Tak som si urobil ten test, ktorý chat GPT odporúča, že zmení navrhovaná oprava právny význam alebo aplikáciu zákona? Ak áno, nejde o legislatívno-technickú opravu. Mne ten test vyšiel tak, že nejde o legislatívno-technickú opravu, pretože ak sa zmení slovo nezisková organizácia za slovo nadácia, tak sa zmení význam toho slova. V tom prípade je ten text neaplikovateľný, nie je možné ho použiť. Ale teda povedal som si, že spýtam sa chatu GPT. Robil som to s takým malým srdcom, lebo som sa bál, že dostanem odpoveď, že je to legislatívno-technická oprava, ale našťastie chat GPT konštatoval, že ten môj pohľad je úplne správny a korektne odôvodnený a ide o vecnú zmenu, a teda neprípustnú zmenu v treťom čítaní. Čiže keď to chcete urobiť správne, tak máte vrátiť návrh zákona do druhého čítania a tam predložiť túto vecnú zmenu.
A veľmi telegraficky by som sa vyjadril aj k tomu, že sa mimovládne organizácie majú stať povinnými osobami podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa čl. 26 ústavy ods. 5 orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Čiže orgány verejnej moci. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje povinné osoby širšie. Zahŕňa tam, zahŕňa tam štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, potom také, ktoré sú zriadené alebo... zriadené niektorým z týchto orgánov alebo také, v ktorých majú, majú účasť a kontrolu tieto osoby, ale nie subjekty čisto súkromného práva, ktoré nemajú žiadnu väzbu. A ak by sa tam už mali zahrnúť, podľa mňa by sa tam nemali zahrnúť ako povinné osoby takéto subjekty súkromného práva, potom je tam zjavná diskriminácia, nielen voči súkromným firmám, ktoré dostávajú buď verejné zákazky, alebo aj dotácie a eurofondy, však to dostávajú aj súkromné firmy, politické strany, cirkvi. Však tie sú normálne financované z verejných zdrojov a tie tam nemajú byť zahrnuté. Čiže bude to menej zlé, ako hrozilo, že to bude, ale naďalej to bude zlé a treba hlasovať proti.
Ďakujem.