33. schôdza

... je zakotvené teda právo na súkromie v čl. 19 ústavy a zároveň v čl. 8 dohovoru. A ide teda o to zverejňovanie súkromných darov od darcov, darkýň, ktoré teda naozaj má úplne iný rozmer, ako keď máte verejné financie, ktoré sa využívajú na akékoľvek činnosti. A tam, samozrejme, z pohľadu štátu je logické, že dochádza k nejakej kontrole, ale keď sa niekto rozhodne, že chce prispieť na, neviem, choré zvieratká alebo na akúkoľvek, napríklad mimoškolskú aktivitu nejakých detí, alebo čokoľvek, na čo si zmyslíte, tak neviem, prečo by mal týchto ľudí štát dávať do nejakých zoznamov. Lebo totižto čl. 8 dohovoru hovorí, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva, teda práva na súkromie, zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. No tak ja sa naozaj pýtam, že na čo z týchto legitímnych cieľov môže štát povedať, že teda to je ten dôvod, prečo môže žiadať tieto zoznamy ľudí, ktorí dávajú svoje vlastné peniaze na akúkoľvek činnosť mimovládnych organizácií. Aj verejný ochranca práv vás upozorňoval na to, že práve ten návrh môže byť, môže obsahovať aj zásah do práva na súkromie.
Ďalej tu máme združovacie právo, to je zakotvené v čl. 11 dohovoru a v čl. 29 ústavy. A podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva akýkoľvek zásah do práva na združovanie musí byť ustanovený zákonom jasným a predvídateľným spôsobom a musí sledovať legitímny cieľ, o tom som už tu hovorila, a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. A tieto ciele musí napĺňať navyše primeraným spôsobom. No a viaceré teda ustanovenia už aj toho pozmeňujúcimi návrhmi meneného pozmeňováku a pozmeňujúceho pozmeňujúceho vlastne sú stále dostatočne neurčité, vo svojej podstate vágne, v čoho dôsledku vytvárajú priestor aj pre svojvôľu orgánov, ktoré majú nejaké kompetencie vo vzťahu k tým jednotlivým ustanoveniam. To znamená, že nenapĺňa to ani tieto podmienky, ktoré vychádzajú z dohovoru alebo z ústavy.
No a potom tu máme ešte zákaz diskriminácie, to je čl. 12 ods. 2 ústavy alebo čl. 14 dohovoru. A jednak to boli tí lobisti, ktorí teda už nám tu vypadli týmto pozmeňujúcim návrhom, kde išlo o ten princíp, že vo vzťahu k rovnakej činnosti sa postihuje len časť spoločnosti, časť subjektov, čo, samozrejme, z povahy veci napĺňa princíp diskriminácie. No a obdobne to je aj v prípade toho infozákona, pretože tie povinnosti, keď mimovládne organizácie majú spadnúť pod povinné subjekty podľa infozákona, tak my tu máme aj rôzne iné subjekty, ktoré majú napríklad aj verejné zdroje a tie takýmto spôsobom tam spadať nemajú. To znamená, že opäť tu máme v rovnakej situácii rozdielny prístup k subjektom, ktoré nejakým spôsobom pôsobia v spoločnosti, čo teda podľa môjho názoru porušuje práve aj tento zákaz diskriminácie.
To sú také základné okruhy, ktoré teda verím, že možno aj pán prezident zváži pri svojom vete, ale my určite ich budeme zvažovať pri našom podnete na Ústavný súd, pretože nám záleží na tom, aby sme chránili práva všetkých ľudí na Slovensku, a takýmto spôsobom k tomu pristúpime. Ale stále je tu ešte priestor tento škodlivý ruský zákon neschváliť, takže opätovne apelujem na to, aby sa našlo pár hlasov, ktorí ho nepodporia, pretože naozaj máme za to, že okrem toho, že je mimoriadne škodlivý, tak je aj protiústavný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pozdravujeme návštevu z Popradu na balkóne. Pozdravujeme vás. (Potlesk.)
Šesť faktických. Pani poslankyňa Mesterová.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa vrátila k tej časti, ktorá hovorí o povinnosti v zmysle infozákona, ktorá sa zavádza týmto pozmeňujúcim návrhom. No, touto logikou navrhovateľ by mal potom navrhnúť aj, aby všetky obchodné spoločnosti, ktoré sa zúčastnia verejného obstarávania alebo majú nejakú zmluvu uzatvorenú so štátom, ako napríklad dcéra pána Muňka, by mali rovnako podliehať tejto informačnej povinnosti. Hej, pani, dcéra pána Muňka, resp. jej firma dodala úradu vlády koňak za 6-tisíc eur, mala by rovnako podliehať povinnosti v zmysle infozákona a zverejňovať o tom príslušné informácie. Toľko k absurdnej logike toho, čo tu predkladáte.
Ďakujem pekne.

Poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo.
Ja keďže teda nebudem môcť vystúpiť v rozprave, tak sa vrátim k tomu, čo som hovorila predtým, a síce k tomu rozporu s právom Európskej únie, ktorého sa teda dotkla aj pani kolegyňa Plaváková, pretože hovorila nielen o ústavnosti, resp. tej protiústavnosti, darmo sa usmievate, pán predsedajúci, ale aj o európskom práve a konkrétne aj o rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Súdneho dvora EÚ. A ja budem práve citovať z toho rozhodnutia Komisia proti Maďarsku, kde teda Súdny dvor v prvom rade konštatoval, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, a teraz mám pre vás skutočne šokujúcu info, vieme prví, zdieľajte, kým nezmažú, že právo slobodne sa združovať predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, keďže umožňuje občanom konať kolektívne v oblastiach spoločenského záujmu a prispieť tak k riadnemu fungovaniu verejného života. To je také prvé, základné konštatovanie.
No ale chcela by som sa dotknúť ďalej toho, čo vlastne zavádza aj ten pozmeňovák, ktorý nám tu bol prezentovaný ako zachraňujúci tento návrh zákona, a jeden z takých problematických bodov, ktorý tam teda ostal, je práve to zverejňovanie osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako 5-tisíc eurami. Tak tu opäť z toho istého rozhodnutia Súdneho dvora EÚ môžme, už mám iba 30 sekúnd, tak to iba otvorím a potom to dokončím v ďalšej faktickej. V tomto rozhodnutí takisto Súdny dvor konštatuje, že bolo porušené právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, pretože zverejňovanie osobných údajov je, tak ako to hovorila aj kolegyňa Plaváková, chránené článkami či už teda charty, alebo aj dohovoru pre ľudské práva. A rozvediem to teda v ďalšej faktickej.
Ďakujem.

Poslankyňa Števulová.

Lucia, ty si apelovala na poslancov vládnej koalície, že či sa nájdu aspoň nejakí, ktorí si uvedomia tie problémy, ktoré tento návrh zákona prináša, a to riziko jeho pozastavenia Ústavným súdom, ale podľa mňa to je úplne že márny apel, keď sa na to pozrieme, tak momentálne sú v tejto sále štyria asi poslanci koalície, z toho dvaja sedia na mieste navrhovateľa a spravodajcu, jeden predsedá a jeden je teda v pléne. Ja mám skôr z toho pocit, že oni už prosto balia, lebo vedia, ako to dopadne, vedia, že pred piatou nám to tu utnú, veď načo by oni počúvali nejakú kritiku opozície, nedajbože ešte v celom rozsahu a museli tu tráviť hodiny či už počúvaním, alebo argumentovaním v prospech tohto návrhu zákona, najmä keď jeho hlavný predkladateľ, náš kolega Adam Lučanský, sa neunúva počas celého roka v podstate tento návrh zákona a svoje vlastné postoje vysvetliť, obhájiť alebo akokoľvek argumentovať. Ako ja by som dúfala, že keďže rovnako ako ja je z Martina, my sme z jednej dediny, z Bystričky, takisto ako jeho kolega pán poslanec Kotlár alebo pán poslanec Kvorka zo SMER-u sa starajú teraz napríklad v tomto čase o to, že čo bude teda s tými 650 prepustenými Martinčanmi z ECCO v lete, ale to je asi márna nádej, keďže nevysvetľujú ani svoje ďalšie poslanecké činnosti. Nuž toto je naša vládna koalícia. Schváliť si bez akýchkoľvek príspevkov opozície svoje autokratické zákony a potom si užívať niekoľkotýždňové voľno za platy, na ktoré sa im skladajú daňoví poplatníci, pre ktorých absolútne nič nespravia.

Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
Ja by som rada pripomenula, že to bola práve kolegyňa Plaváková, ktorá tu aj včera večer upozornila na to, že v tomto neskutočne rýchlom a chaotickom legislatívnom procese nastali aj chyby, a priznal to dneska aj poslanec Glück, keď sa jej poďakoval, a teda prečítal v treťom čítaní svoj tzv. technický pozmeňovák. A naozaj by som si priala, ako nemusíte s nami súhlasiť v Progresívnom Slovensku, veď je nejaký dôvod, prečo vy ste koalícia a my sme v opozícii, ale minimálne by som sa tak nádejala, že by ste mohli brať vážne, keď vás kolegyňa Plaváková upozorňuje a nielen ona, ale aj mnohí ďalší, že tento zákon je v rozpore s ústavou a je v rozpore s európskym právom. A keď už toto je zákon, ktorý tuto vznikal rok, do ktorého išli desiatky, stovky človekohodín, vysoko platených, vysoko postavených ústavných činiteľov, aj nás stopäťdesiatich tuto v Národnej rade a takisto na vláde a takisto ľudí na úrade vlády, tak minimálne by ste si mohli dať tú námahu a predložiť niečo, čo za prvé nebude totálne chaotické a za druhé nebude v rozpore s ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Len problém je v tom, že v tomto prípade jednoducho naozaj máte zatemnené oči nenávisťou a tým pocitom, že treba sa mimovládkam nejakým spôsobom mstiť, nejakým spôsobom na nich útočiť, lebo stále si prestavujete tie zlé, ale znovu tu pripomíname, že neexistujú dobré a zlé mimovládky. Je jednoducho zákon o mimovládkach, združuje sa tam veľká časť občanov dobrovoľne a týmto ich budete šikanovať a obmedzovať a idete proti ich záujmom.
Ďakujem.

Poslankyňa Kalmárová.