33. schôdza

Ďakujem za slovo a ďakujem, Michal, aj za tvoje vystúpenie a mne je vždy tak strašne ľúto, keď počúvam takéto slová, alebo aj si čítame tie správy, alebo chodíme po tých obciach a vždy, keď sa sem potom vrátim a vidím tu takto prázdnu sálu, alebo aj taký slabý záujem celkovo spoločnosti, pretože podľa mňa tá kritická infraštruktúra je naozaj obrovský problém, že obrovský a tu ako keby aj teda pod naším, ako keby tlakom aj mediálnym, sa z časti dospelo až do tohoto bodu, kde sme dneska a naozaj, že ja apelujem aj na všetkých poslancov a poslankyne, aby sa tejto téme venovali, lebo tie problémy ľudí po Slovensku sú obrovské a mne akurát pred asi hodinkou pristála sms-ka v telefóne, kde naša obec už druhýkrát, čo sme predtým nemali problém, máme vlastný vodovod a už druhýkrát, teda za štyri mesiace, dneska odstavujú pitnú vodu, pristavia cisterny a ľudia budú mať len úžitkovú vodu, pretože máme obrovské problémy s tou pitnou vodou a ja sa naozaj budem pýtať, že keď nám tu začnú praskať tie potrubia prestarlé, keď naozaj budeme mať obrovské problémy s pitnou vodou a so zdrojmi pitnej vody, že čo budeme robiť a je to neskoro. A síce pán minister povedal, že teda vždy sa na to ohradzujete, že čo robila predchádzajúca vláda, ale ja mám pocit ako keby, že v tomto by mala byť zhoda, preboha živého, a to sme mali začať teraz riešiť veci. 2015-ty rok bol pred desiatimi rokmi, hej, kedy sme mali mať už odkanalizovanú, teda dá sa povedať, skoro celé Slovensko, hej, na nejaké kritické až úseky. Čiže robme s tým niečo, hej! Čiže ja oceňujem akúkoľvek snahu, ale je to stále málo. Na to ako sme pozadu, je to stále málo. Neprikladá sa tomu taká dôležitosť, aká by sa mala v dnešnej dobe prikladať, pretože budeme mať obrovské problémy. Tak ako aj teda, žiaľ, vo viacerých oblastiach....

Aj vám, pán podpredseda, aj vám. Janka, súhlasím s tebou v tom, čo si povedala, my zdieľame túto mizériu v tom, že my sa dokážeme tak rozčúliť pri niektorých veciach, že naozaj táto téma tej základnej infraštruktúry, veď to by malo byť to, čo nás jednak všetkých spája, ale zároveň by nás to malo všetkých rozčuľovať v tejto krajine, pretože už desať rokov my sme sa mali rozprávať nie o tom, že čo ešte potrebujeme dobudovať, ale kde čo ideme už opravovať, lebo by to bolo asi vhodné. Hej, že ten prístup, ten investičný dlh to nie je len v peniazoch, to je aj morálny dlh, investičný, aj odborný investičný dlh, atď. a Peter, to čo si povedal, v tom súhlasím aj sa zhodneme, veď ja som to aj v podstate vo svojom vystúpení povedal, že ja považujem za absolútne škandál v tom, že tuná sa s každou ďalšou garnitúrou sa skartujú tony a tony strategických dokumentov a nemusia sa ani skartovať, môžu sa spaľovať, alebo len akože padá na nich prach a nemáme tu nijakú kontinuálnu víziu toho, že aj so zmenou garnitúry, jednoducho ideme ďalej, pretože raz sme si povedali, že toto je najlepšie možné riešenie a teraz z neho ideme, však nemusíme 100-percentne so všetkým súhlasiť, ale niekam sa chceme dostať a ja pevne verím, že tak ako bolo povedané, že toto je začiatok a že my sa, či už pod vedením pána ministra Tarabu, alebo s ďalším vedením, že sme sa vydali na cestu toho, aby sme tú základnú kritickú infraštruktúru
===== ...riešenie a teraz z neho ideme, však nemusíme že stopercentne so všetkým súhlasiť, ale niekam sa chceme dostať. A ja pevne verím, že tak ako bolo povedané, že toto je začiatok a že my sa, či už pod vedením pána ministra Tarabu, ale aj potom s ďalším vedením, že sme sa vydali na cestu toho, aby sme tú základnú kritickú infraštruktúru tohto štátu nielen dobudovali, ale aj v úvodzovkách poviem to prenesene "vyliečili". A my sme tu od toho, aby sme aj tú ruku podali, hej, nielen podali, ale aby sme sa aj pričinili k tomu, aby sa to spoločne podarilo, lebo nám všetkým na tom záleží. Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán predseda NKÚ, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa budem v mnohom opakovať ináč z piatku. Síce tu bola rovnako prázdna skoro sála ako teraz, ale budem skôr hovoriť také príbehy a tie skúsenosti, ktoré sme zažili po cestách po Slovensku a ja, dovoľte teda, aby som možno v mojej rozprave dneska začala tak symbolicky a rovno teda tými výpoveďami ľudí, ktorí zareagovali na našu výzvu, ktorú sme robili prostredníctvom sociálnych sietí a pýtali sme sa ľudí, že aké je to žiť bez vodovodu a kanalizácie. Tak ja by som si dovolila teraz prečítať z každého tri také komentáre. K vodovodom nám ľudia napísali.
Bíňovce, malá dedina pri Trnave. Nemáme ani vodovod, ani kanalizáciu. Fungujeme tak, že kupujeme balené vodu buď v dvojlitrových fľašiach alebo päťlitrových nádobách. Už si ani nevieme predstaviť ako sa varí z vody z kohútika. Máme síce studňu, ale zvýšené dusičnany predpokladám, že aj preto, že v obci nie je kanalizácia. Niekto si to nevie ani predstaviť, že mu v kuchyni netečie pitná voda a ešte aj do hrnca leje vodu z fľaše. Pre nás každodenná realita. Najviac ma dokáže prekvapiť, že nám nedávno kopali optiku, čo je super, že tu je, ale príde mi vtipné, že vysokorýchlostný internet a všetky možné TV stanice áno, ale základné veci k zdravému životu to nie. Nie je to výtka vedeniu obce, keďže viem, že sa to roky snažia vyriešiť, bohužiaľ, sa nedarí.
Obec Marhoň, okres Bardejov. Vodovod a kanalizácia v nedohľadne. Voda v studni nepitná, na varenie a pitie vodu kupujeme alebo si nosíme vo fľašiach z lesného prameňa vzdialeného osemnásť kilometrov. Čo máme robiť, keď máme päťročné dieťa? Pozývam pána Roberta Fica a Tomáša Tarabu a predchádzajúcich ministrov životného prostredia. Keď už na nič iné, tak aspoň nech pomôžu nanosiť tú vodu. Ďakujem pánovi starostovi, ktorý pre základnú infraštruktúru neurobil vôbec nič.
Obec Vyšný Hrušov v okrese Humenné čelí dlhodobému problému s nekončeným vodovodom, na ktorého realizáciu sa snaží získať financie už viac ako dvadsať rokov. To je ináč veľmi častý príklad po cestách zo Slovenska. Napriek opakovaným žiadostiam o dotácie z environmentálneho fondu sa projekt nepodarilo dokončiť, pričom obec stále nemá ani kanalizačný systém. Táto situácia spôsobuje obyvateľom najmä starším závažné finančné a zdravotné ťažkosti. Počas letných mesiacov studne často vysychajú v dôsledku klimatických zmien, čo vedie k akútnemu nedostatku pitnej vody. Pre mnohých sú náklady na prehlbovanie studní, kontrolu kvality vody či nákup filtračných zariadení finančne neúnosné. Kým okolité obce už dlhodobo využívajú pripojenie na vodovod a kanalizáciu, Vyšný Hrušov ostáva bez základných verejných služieb. Je nevyhnutné, aby štát a príslušné inštitúcie prioritne riešili tento problém a zabezpečili dôstojné podmienky pre život obyvateľov.
Ku kanalizácii nám napísali toto.
Hrubá Borša. Časť, kde sme kúpili dom, kanalizácia vybudovaná nebola a keď sa pred rokom budovala kanalizácia v celej obci, zopár ulíc nebolo zahrnutých do projektu. Už štyri roky musíme platiť vývoz žumpy, aktuálne každých cca sedem týždňov, čo robí sto euro.
Obec Lúka, okres Nové Mesto. Problémom sú financie. ČOV má prepájať kanalizáciu troch obcí Lúka, Modrovka, Modrová. Kanalizačné potrubie je nachystané v novej časti obce, pričom stále prebieha výstavba nových domov vo všetkých troch obciach. Každé štyri týždne nás ako štvorčlennú rodinu stojí vytiahnutie sedemdesiatpäť euro, ročne to teda vychádza tisíc päťdesiat eur. Uvidíme ako sa bude suma zvyšovať v roku 25. Aj v našej obci sa nájdu obyvatelia s takzvanými bezodnými žumpami a nie je ich málo. Je tu diaľnica a sídlia tu firmy, Slovenské pramene a žriedla.
Obec Košické Olšany, desať kilometrom od Košíc, už posledný z týchto príkladov. Hlavný ťah na Michalovce a vždy bol nejaký dôvod. Raz neboli dotácie na obyvateľov nad tisíc obyvateľov, potom len od tisíc päťsto. Obec má okolo tisíc dvesto obyvateľov. Má to veľký vplyv na spodné vody, na pôdu a kvalitu dýchania, keďže veľké množstvo domov si vlastnú žumpu vypúšťajú priamo do záhrady alebo do otvoreného kanála, ktorý tečie cez celú dedinu a nič sa s tým nerobí. Vraj je na to hotový projekt, aj schválené peniaze, ale to som si sama nezisťovala, ale problém je výkup pozemkov.
No a teraz prejdem k tomu čo sme teda my v Progresívnom Slovensku robili za posledné štyri roky spoločne s kolegom. V Progresívnom Slovensku už naozaj roky sa venujeme tejto téme cez iniciatívu Voda pre všetkých. Upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácií. Počas Matovičovej vlády sme tak isto opakovane vyzývali ministerku Remišovú aj ministra Budaja, aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstvá, pretože situácia sa nezlepšila. Naopak dostali sme sa do bodu, už to tu spomínal kolega, kedy máme investičný dlh na úrovni približne desať miliárd eur a na Slovensku máme stále cez 1 700 obcí bez kanalizácie a cez 400 obcí bez vodovodu, pripomínam v roku 2025. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí, rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek a aktívne komunikujeme aj s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy o ktorých teda hovoril aj kolega. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie. Naozaj ja nerozumiem ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v tých plánoch, ktorých tu máme kopec, aj kolega to spomínal, pre rozvoj kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovenska a o vodovodoch teda ani nehovoriac. Aj aktuálny plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií na roky 2001 až 2025 podľa mňa teda po prvé nemá finančné krytie, čo je podľa mňa veľký problém, keď si robíme nejaké teda plány a po druhé aktuálne je jeho plnenie na úrovni, keď sme približne v polovici cca päť percent. A opakuje sa teda stále, opakujú sa stále tie isté chyby podľa mňa dokola pri každej vláde. A už to tu aj Michal hovoril vo faktickej, že tu absolútne nenadväzujeme na nejakú koncepciu dlhodobú naozaj, ktorá by prechádzala cez jednu vládu k druhej. Ja mám zároveň niekedy pocit, že to čo nevidíme, čo je zakopané v zemi, nás jednoducho ako keby nezaujíma. No ak nezačneme konať, v budúcnosti nebudeme schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach. Minulé vlády Roberta Fica, žiaľ, túto tému absolútne podcenili tak, ako, žiaľ, aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenia fungovania kontroly, no na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Ministri, štátni tajomníci a mnohí koaliční poslanci pritom niekedy až naozaj afektovane opakujú, že voda je život. Nevidíme však takmer žiadne kroky, aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou vlády. Preto sme aj predložili už spomínané uznesenie, ktoré sme tu mali v diskusii v piatok, ktoré teda reagovalo aj na alarmujúce zistenia NKÚ v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností a mňa teda veľmi mrzí, že koaliční poslanci takpovediac ho hodili do koša. Potrebujeme naozaj serióznu diskusiu o tak zásadnej téme akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry. Potrebujeme sa oveľa hlbšie pozrieť na fungovanie vodárenských spoločností, lebo v roku 2025 je nemysliteľné, opakujem a zdôrazňujem, že viac ako pol milióna ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je približne desať percent obyvateľov naprieč celou krajinou. Ako som už hovorila od západu na východ a od severu na juh. Lebo ja aj často keď komunikujem túto tému, tak veľakrát mi ľudia v podstate si píšu, že no a to sú osady len, a často si myslia, že sú to len nejaké vylúčené komunity, ale naozaj, že toto sa týka naprieč celou krajinou všetkými, všetkých obcí.
Na kanalizáciu, teda stále nemá k kanalizácii prístup približne jeden a pol milióna ľudí. Splašky z domov, teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje asi vieme všetci, no zhoršujúcu sa kvalitu pitnej vody a presne to ilustruje aj aktuálny prípad v obci v ktorej žijem. Budovanie a obnova verejných vodovodov a kanalizácií na Slovensku sa robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa stať, aby obec, ktorá má sto metrov od hranice obce zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou. Ľudia v tejto obci sa musia večer rozhodovať či si spláchnu záchod alebo sa sa osprchujú. A naozaj my sme aj túto obec navštívili a skutočne, že oni sami to nechápu, ani ten starosta, že ako to je možné, že proste nedokážu, majú projekt, majú všetko pripravené a nedokážu dostať peniaze na to, aby jednoducho sa tá obec pripojila na vodu. Stále je tu proste byrokracia, ktorá im v tom nejakým spôsobom bráni.
A to čo teda aj my hovoríme dlhodobo s kolegom, keď komunikujeme túto tému, že právo na vodu nemôže byť súťažou. A to je asi to základné čo by sme si mali všetci uvedomiť. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov.
Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách. Ja som ich tu hovorila aj piatok, ale ja považujem za dôležité ich opakovať, lebo naozaj niekedy mi príde, ja by som aj ináč chcela vedieť, že koľko poslancov a poslankýň tu v Národnej rade, či majú všetci teda prístup k bezpečnej pitnej vode a či majú všetci kanalizáciu, lebo mám taký pocit ako keby áno, pretože tak málo ľudí to zaujíma, hej, že ako keby si nevedia predstaviť, že čo to znamená žiť bez prístupu k pitnej vode. Čiže dovolím si ešte niekoľko príkladov. Cez leto sme navštívili obec Tuhár. Tá veľmi krásne ilustruje to, čo to znamená sa stále stáť pred tou byrokraciou a naháňanie peňazí a boj s úradmi, keďže v obci Tuhár sa budoval vodovod dvanásť rokov. Dvanásť rokov ľudia čakali a my sme tam rovnako s kolegom boli. A bolo naozaj, keď sme sa s nimi rozprávali bolo to až také zvláštne s akou radosťou hovorili o tom, že aké to bolo, keď si zrazu kohútiť potočili a uvedomili si, že zrazu tam majú po dvanástich rokov alebo však dlhšie odkedy tam obec bola, ale to čo sme sa my rozprávali s tými, ktorí tam žili, že zrazu im teda tiekla pitná voda z kohútiku. Obec Geča, je to... Pán minister, len dvaja rozprávame, tak aspoň nás dvoch si vypočujte, dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Ďalšia obec je Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená asi 15 kilometrov od mesta Košíc, teda metropole východu. Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať vybudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov a situácia je tam teda aktuálne stále rovnaká. Ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Čiže ľudia si musia nosiť, dokonca aj keď chcú okúpať dieťa, vodu v kanistroch a takýmto spôsobom zabezpečiť tú základnú hygienu. Doslova musia, čo tam bol obrovský problém, že doslova musia kalkulovať koľko vody minú, lebo a to sme stretli tiež ako keby vo viacerých obciach, že ľudia si musia vyrátavať koľko minú vody, pretože je obrovský problém s fekálnymi vozidlami na odvoz splaškov a musia doslova rátať každý deň tie litre, lebo sa boja, aby náhodou nenaplnili žumpu skôr ako im príde vytiahnuť fekálne vozidlo. Čiže toto je tiež realita na Slovensku dnešných dní, hej. A včera som s kolegom Prostredníkom, odkiaľ aj pán poslanec pochádza, sme navštívili časť Pezinka a tam teda je obrovský problém a to aj možno môže sa na to pán minister na ministerstve opýtať, kde žije asi 1 600 obyvateľov. Táto časť nie je odkanalizovaná, majú tam obrovský problém s tým, že za odvoz žumpy oproti tým ľuďom, ktorí odvádzajú do kanalizačného potrubia, tí platia približne 170 eur a človek, ktorý nemá kanalizáciu okolo 900 eur ročne. Čiže obrovský rozdiel na rodinný rozpočet ak má niekto a keď nemá vybudovanú kanalizáciu. Zodpovednosť ináč za budovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská, avšak odkazuje ľudí na Ministerstvo životného prostredia...
=====

A človek ktorý nemá kanalizáciu okolo 900 eur ročne. Čiže obrovský rozdiel na rodinný rozpočet ak má niekto a keď nemá vybudovanú kanalizáciu. Zodpovednosť ináč za budovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská, avšak odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia a vraj ministerstvo ich zase odkazuje na VVS-ku. Jediné čo sa udialo, že teda sa vybudovala nejaká tá hlavná ulica, ale ostatní ľudia čakajú už približne 30 rokov. Ľudia sú naozaj doslova rukojemníci tejto situácie. A ony aj veľmi intenzívne komunikujú, dokonca sa snažili, ako keby aj teraz cez aktuálne čo je medzirezortné pripomienkové konanie otvorené k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, sa snažia docieliť to, aby sa aj žumpy stali, aby boli regulovanou činnosťou vodárenských spoločností, pretože naozaj ani vodárenská spoločnosť vraj im nedokázala povedať, že prečo je tá suma taká vysoká aká aktuálne je a má to naozaj veľké dopady. Čiže to je aktuálna ich aktivita.
Posledné asi čo spomeniem, čo je možno také zaujímavé, mám tu ešte dva príklady, ale už asi posledný, aby som vás zase s tými situáciami životnými toľko nezahltila. Posledné spomeniem Rimavská Sobota, kde sme boli aj teraz na výjazdovom rokovaní klubu, som išla povedať že vlády, nie ešte, zatiaľ, zatiaľ len klubu. V okrese Rimavská Sobota majú tam naozaj že obrovský problém s kvalitou pitnej vody a tá predstavuje aj zdravotné riziko, čo bolo teda zodpovednými úradmi potvrdené. Ide o 37 obcí v okrese a vláda im minulý rok počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. A tu by som možno tiež adresovala pánovi ministrovi, že možno by sa mohol spýtať na túto situáciu, že ako to vyzerá, alebo čo sa v tejto veci deje. Ďakujem veľmi pekne, budem rada keď ma budete počúvať. Vláda im teda prisľúbila počas výjazdového rokovania pomoc. My ste teraz teda boli v okrese Rimavská Sobota a teda asi si, keď si zodpovieme otázku, že čo sa zmenilo, hádajte, nič. Pritom tento stav ako keby že ohrozuje fungovanie naozaj základných aj materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby. A ja si myslím, že keby toľko energie, ktoré dala vláda za posledné tri mesiace, do riešenie osobných sporov a nejaké riešenia ambícií jednotlivcov, keby toľko energie dali do riešenia problémov ľudí na Slovensku tak ja verím, že by sme možno, že by sme tu nemuseli o tých všetkých problémoch rozprávať. Nemyslím to teraz len za tri mesiace, ale možno dlhodobo keby tá energia sa presmerováva tam kde to je naozaj potrebné.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a teším sa aj na diskusiu s pánom ministrom.

Ďakujem pán predsedajúci. Ďakujem kolegyni Hanuliakovej za jej vystúpenie a aj za to, že konkrétne spomenula viaceré miesta kde je problém s pitnou vodou, s problém s odkanalizovaním. Ďakujem menovite za to, že si hovorila aj o situácii v časti Pezinka v Grinave. Viem, že toto nie je predmetom tohto zákona, ale napriek tomu to tu zaznelo, teda ten fakt, že vývoz žúmp a spracovanie žumpových vôd, ktoré prevádzkujú vodárenské spoločnosti, že cena za toto spracovanie nie je regulovanou zložkou. Ja si myslím, že toto je úplne absurdné nastavenie, pretože tento fakt pôsobí v zásade demotivujúco pre tieto vodárenské spoločnosti v tom, že ony nemajú záujme v častiach kde nie je kanalizácia tú kanalizáciu dobudovať, pretože v podstate majú oveľa vyšší príjem a nikto nevie, ako aj zaznelo v tom príspevku, vydokladovať z toho sa skladá táto vysoká cena, ktorá, ako nám aj obyvatelia tých dotknutých častí hovoria, rastie takmer exponenciálne. Čiže je to zárobková zložka pre tie vodárenské spoločnosti a podľa mňa ony nemajú motiváciu vybudovať vybudovať tam tú kanalizáciu. Naopak, ľudia ktorí by tými vysokými rastúcimi cenami mohli byť motivovaní, aby urobili niečo preto, aby tam tá kanalizácia bola, nemôže robiť nič až na pár aktivistov, ktorí niekedy hovoria, že to je boj s veternými mlynmi a búšia do rôznych inštitúcii aby a situácia zmenila. Takže myslím si, že toto je potrebné tiež zmeniť. Ďakujem.

Vďaka za slovo, aj tebe Janka za vystúpenie a ešte nadviažem aj na to čo už bolo povedané, že ono to ten problém s kritickou infraštruktúrou, že ono to nie je len o rúrach, nie je to len o tých samotných vodovodoch a kanalizáciách. Vlastne som si spomenul, keď si povedala slovo splašky, že to je také že ošemetná situácia, lebo buď to máme teda kategória A, tá problematická, trativody. A potom tu máme kategóriu B, ešte tragickejšiu a problematickejšiu, to sú čistiarne odpadových vôd, ktoré, a to nie je situácia opäť ktorá vznikla z noci do rána, jednoducho nemáme dostatočné kapacity na čistenie odpadových vôd. Od decembra má Slovenská republiky infringement a ja som to vlastne aj pánovi ministrovi už hovoril pri jednej príležitosti, že ma celkom tak zamrzelo, že som napríklad v Programovom vyhlásení vlády tri slová čistiarne odpadových vôd nenašiel. A bol by som rád, keby sa vlastne tá téma rozšírila, aby to boli nie dve slová, ale aby to bolo viacej slov, aby to boli vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Pretože ak teda chceme ten problém riešiť komplexne tak toto do toho definitívne zahrnúť, poťažmo keď máme teda aktívny infringement dlh Európskej komisie. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, formálne oslovenie, vážené kolegyne, kolegovia, k tomu pár len postrehov v rámci prvého čítania. V druhom čítaní možno viac, aj na základe reakcie, lebo mňa niečo by zaujímalo a skúsim sa to spýtať, skúsim to stihnúť. Úvod k tomu zásadná kalibrácia. Nezdieľam celkom to nadšenie tuná kolegov, hej, a nie preto, že som od podstaty podozrievavý, ale preto že to tam je. No, ale teraz že k čomu. Skôr ešte ako poviem ten luxus, ktorý máme, že splachujeme pitnou vodou už dlho nepotrvá, tu na to sa tiež treba pripraviť, a naozaj ho máme ako jedna z mála krajín. To že si to nevážime toho svedectvom je aj to, že kam sme to dobačovali a tí bačovia za to nemôžu, ja to chcem v takom akože ilustrácii.
Možno najkrajším príkladom toho vzťahu k tým hodnotám je, táto vila čo je tu nad parlamentom. Neviem, ktorí ju vnímate, tuná hneď vedľa čo je nad parlamentom, taká pekná vila, taký domček prvorepublikový. Tak tam býva bývalý riaditeľ vodárenskej spoločnosti, ktorý ten byt si kúpil. Zrovna jemu pridelili ten byť, by ste neverili, hej, a kúpil si ho podľa zákona o predaji bytov. Neviem jak sa vola, odhadujem, že ho kúpil možno za 50 tis. korún, korún, hej, čiže 1500 eur niekde, plus, mínus. Takže toto je náš vzťah k obrovským hodnotám a presne tam sme to dobačovali. Za tých komunistov sa to nejako ešte popostavovala a pokračovalo v tom čo stavali predtým a od toho, kým sa to nerozdelilo, nám tam vniká enormný, enormný investičný dlh s ktorým nič nerobíme, ale pán riaditeľ býva tu a riaditeľ nejakých východoslovenských vodární, to je tiež nejaký že veľký king, hej, ktorý vlastne sa stal podnikateľským guru s verejnými vodovodmi. No proste tak si tu my žijeme. Čiže dobehne nás to a už proste pani za chvíľku bude nastávať. Lebo ono to nepustí. Fyzika je v tomto neúprosná a tu poviem aj zo skúsenosti, my keď sme robili v jednom starom objekte kláštoru, chcem vám len veľmi pekne povedať, betónový kanál vydrží 100+, 100 určite, 100+ keď je dobre urobený, že sto rokov. Voda v liatine vydrží, aj sa tak kalkuluje, tuná je pán vodár, by vám možno, hej, 50 až 100 v závislosti od údržby možno. Ale teraz sa upustilo a všetko vlastne od komunistov sa robili a po revolúcii sa už ani nerobilo, sa robilo do železa. Železo bez ochrany je niekde na úrovni 20 rokov. Kalkulovaných je 30, ale bez ochrany 20. Čiže to proste nemusíte vychodiť atómovú fyziku, to proste je jasné, že to za chvíľu začne všetko strieľať. Hej, čiže potom sa budem chytať že kde sú peniažky. No peniažky sú kadekde. Na Riviére, v Karibiku budeme hľadať, hej, čiže tam sme to dopracovali, to sme presne my.
Dobre, teraz sa ideme trošku zbadať, že či teda sme neurobili niekde chybu. Javí sa to dobre a ja som za, v tomto by som bol za. Tu by možno zaujímalo, celkom pekne to povedal pán Andrássy, lenže či on aj vedel, že vlastne sa tu novelizujú dva zákony. Že sa tu novelizuje zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách a novelizuje sa aj zákon o vodách. A toto tu nezaznelo a k tomu som sa ja chcel pristaviť, lebo mne to príde dosť dôležité. Viete, aby sme znova v nejakom opare toho nadšenia, že teda už konečne sme sa zbadali a ideme to všetko zachrániť a všetci tu budeme tlieskať a budeme hlasovať happy, pomaly Severná Kórea po hlasovaní, hej, a niekto popri tom si šupne tam niečo ešte zo svojho záujmu a prejde to ako bez povšimnutia. Tak ja vás len na to upozorním a očakával by som, ak budem mať čas, nejaké vysvetlenie, že prečo vlastne to tam je a že či to je dobré že to tam je. Lebo mne tá diskusia, ja som žiadnu nezachytil, v MPK to myslím nebolo, hej, tak proste neviem. Tak by sa niekto k tomu mal vyjadriť. Pravdou je, že my ideme novelizovať zákon o vodách, kde doplňujeme paragraf myslím 49 úplne novým odsekom, že správca hospodársky významných tokov môže stavať vodovody a kanalizácie. Jediný správca hospodársky významných tokov je Slovenský vodohospodársky podnik. Príde mu niečo nové, takže dobre.
Ak teraz sa ideme rozhodnúť, že Slovenský vodohospodárky podnik môže stavať vodovody a kanalizácie. A ja sa pýtam, že okej, z čoho vychádza, prečo to tam je, prečo to tam doteraz nebolo keď je to také super a znova teraz sme to zistili. Že toto by som, podľa mňa nielen ja, myslím, že to možno aj niekoho bude zaujímať, by sme si zaslúžili nejaké vysvetlenie. Z toho čo viem, čo poznám, Slovenský vodohospodárky podnik hospodári s veľkými stratami, hej proste to nie je pôdohospodárska výstavka, hej, ktorá má príjmy a nestíha, nezvláda. Tam mu zateká, tam mu vyteká, hentam mu preteká. Proste čo ste, čo ste, a to ešte nerátate s tým čo prišlo a to prišli, hej, že už máme klimatickú zmenu, máme prívalové dažde, proste to už tie korytá nestačia určitý moment, keď sa to tam zle. Medzitým ste všetko vyrábali čo robilo nejaké zádržné opatrenia, alebo ešte čo ste nevyrúbali vyrúbete. Takže ja si myslím, že taký Slovenský vodohospodársky podnik má tiež nejaké, by som povedal, že ešte nedorobené. Len tu v Bratislave napríklad, viete to je najväčší mafiáni, najväčší ruskí mafiáni, si podľa mňa ani neviem akými si nedovolia zahatať prístup k moru, hej, nejakú pláž, alebo že schovať si nejaký tok, prítok, okrem bratislavských mafiánov a polomafiánov. Viete v Bratislavskom lesoparku je Vydrica oplotená, lebo to tam niekomu vyhovuje, že si proste oplotil vodný tok a nikto nič. Ja sa pýtam, však keď to patrí vodohospodárskemu podniku má to proste chrániť, má sa o to starosť, mal by sa podľa mňa o to starať. Čiže čo tým chcem povedať. Chcem tým povedať, že Slovenský vodohospodársky podniky má čo robiť. Ak mu teraz pribudne nová funkcia, tak sa chcem spýtať, že z čoho to vychádza a na čo je to dobré. Či to nie je len kvôli tomu, že sa teda pretočia nejaké, prelejú nejaké peniaze čo boli z Plánu obnovy a proste niekto to chce dostať pod kontrolu, hej. Lebo vy máte, minister životného prostredia má priamo kontrolu nad Slovenským vodohospodárskym podnikom, hej, a môže sa to tak javiť, hej, že keď si to všetko preleje a on sa stane tým oprávneným, že on bude stavať tie vodovody a kanalizácie z toho fondu alebo s nejakých fondov, no tak bude to, proste to pristane tam kde to proste kto je navrchu. A tu by to podľa stálo za to odpovedať. Pán minister, takže to som si myslel že by pre túto chvíľu stálo za otázky a nevylučujem že v druhom čítaní sa tomu povenujem dlhšie. Ďakujem vám pekne.

Vďaka kolega za vystúpenie. Len aby som trošku korigoval, hej, že ten začiatok, že nie sme nadšení, sme obozretní. A preto som aj povedal, že v prvom čítaní tento návrh podporujeme, ale v tom druhom čítaní si budeme dávať o to väčší pozor na presne z rovnakých dôvodov ako vy na to, že sa nám tam môžu objaviť nejaké pozmeňovacie
=====

...nie sme nadšení, sme obozretní, preto som aj povedal, že v prvom čítaní tento návrh podporujeme, ale v tom druhom čítaní si budeme o to väčší pozor na presne z rovnakých dôvodov ako vy, na to, že sa nám tam môžu objaviť nejaké pozmeňovacie a doplňujúce návrhy a budeme k tomu naozaj citlivo a obozretne pristupovať.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, no zaznelo tu veľa informácií, aj takej objektívnej kritiky na vodárenskú infraštruktúru, čo sa týka aj jej v podstate nedobudovania na Slovensku a aj čo sa týka jej obnovy. Je na čase a som veľmi rád, že sa začíname touto problematikou možno hlbšie zaoberať. Bolo to tu aj trošku spomenuté, jedna z najväčších problémov asi je cenotvorba tej hlavnej zložky, z ktorej vodárne berú peniaze a to je cena vodného a stočného, ktorú stanovuje ÚRSO. Jednoducho, možno to poviem trošku na hrubo, ale v tých cenách nie sú peniažky, žiadna časť z nich nie je určená na výstavbu alebo obnovu, nehovorím opravy, obnovu vodárenskej infraštruktúry. Tam o nejakom halieriku, dvoch ťažko hovoriť. Jednoducho cena vodného a stočného je roky, desiatky rokov tlačená veľmi dole, aby bol produkt lacný, potom nemôžme dúfať, že nastanú nejaké, nejaký obrovský rozmach. Toto v podstate spomenul aj pán predseda Andrassy. Samozrejme boli k dispozícii fondy a aj teraz ďakujem pánovi ministrovi pokiaľ to tak bude, spomenul teda obrovský nárast, desať násobný nárast možných prostriedkov čerpať na budovanie vodovodov a kanalizácií. Fakt je tiež, že aj z nedávnej minulosti, že dôraz sa kládol aj z fondových peňazí, keď sa čosi stavalo na budovanie nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Je jasné, možno, že aj z politických dôvodov je oveľa krajšie strihať pásku, keď odovzdávame nejaký úsek vodovodov, kde budú napojené nejaké stovky, tisíce ľudí ako keby sme ich minuli na obnovu vodovodov, lebo viete voda tiekla aj doteraz a tečie aj odteraz, s tým nie je veľmi čo sa pochváliť, to ľudia neocenia, že vymeníme rúry v zemi. Bola spomenutá neregulovaná činnosť aj tuto pánom Prostredníkom, dovolím si povedať, že veľmi veľmi bol mimo, aj od pána ministra som zacítil také čosi, že je to neregulovaná činnosť áno, ale vodárenské spoločnosti veľmi dobre vedia vyčísliť z čoho sa stanovuje cena, zďaleka to nie je zárobková činnosť ako sa to zdá. Dokonca vodárenské spoločnosti niektoré istým spôsobom dumpujú vývoz žúmp, pretože tam vstupujú, cena je tam vysoká áno, aj 10-násobne viac ako keby odvádzali odpadové vody kanalizáciami, aj 15-násobne, ale cenu hlavne robí vzdialenosť dopravy a viete čo stoja vozidlá, čo stoja všetky náklady a potom plus samotné to čistenie. To čistenie za normálnych okolností nie je vôbec cena rozdielna, rozdielna je ale v koncentrácii tých odpadových vôd, ktoré sú aj 10, aj 15, aj 30-násobne vyššie ako sú koncentrácie znečistenia normálnej odpadovej vody a to jednoducho je potrebné zaplatiť. Veľký problém nastal v minulosti, keď sa kontrola nad producentami odpadových vôd, čiže žumpy dostala pod obce a mestá. No mestá ešte ako tak majú úhrady, ale tie väčšinou majú kanalizácie, ale obce, kto, starosta bude kontrolovať ako sa vyvážajú? Veď keby toto robil, tak ho už nikdy ľudia nezvolia, však takmer nikto nevyváža, nevyváža odpadové vody tak ako by mal, veď to je ľahko merateľná vec, keď má vodomer, tak vieme, do roka minul 150 kubíkov, to je 10 cisterien alebo 15 cisterien. To nevie takmer nikto dokladovať, takmer, sú takí čo áno, ale takmer. Na neutešený stav tohto sektora poukazujú aj mzdy v tomto sektore, veď mzdy u vodárov, hovoríme aké to je surovina tisícročia, aká je to vzácna vec a chlapi vo vodárenskom sektore zarábajú 700 euro, 800? Hej, priemerná mzda je hlboko pod priemer v národnom hospodárstve, tak s akým zlatom to teda robia? Ako si ho oceňuje štát, keď štát určuje cenu tomuto produktu. Správa NKÚ spomína, poukazuje na neefektívne používanie finančných prostriedkov. Nepochybujem a nerozporujem, určite sa nájdu aj také prípady, ale bolo by dôležité vedieť v akej výške, lebo keď sa zoberie, nájdu sa také veci, také položky, keď sa to zoberie k obratu tých vodárenských spoločností a sume tých peňazí, ktoré možno neboli úplne efektívne využité a pri cene tej vodárenskej infraštruktúry, tak dobre, zistime, že nejakých pár tisíc, 10-tisíc ušlo, čo by ste asi vo vodárenskom sektore za to postavili? Päť metrov odvodu, osem? Fíha, vytrhne vás to z biedy osem metrov vodovodu, keby ste maloobce, v obci? Takže áno, nájdu sa, ale zase netreba to až tak príliš démonizovať, treba na to poukázať a riešiť, to je v poriadku. Výstavba vodovodov a kanalizácií sa tiež dosť po revolúcii spotvorila tým, že stavať túto infraštruktúru dostali rôzne spoločnosti, čiže vodárenské spoločnosti čím ďalej, tým menej stavajú, lebo sú určené na prevádzkovanie, na bežnú údržbu, nie na stavanie, nemajú na to už kapacity, nedostávali priamo financie. Stavajú to rôzne subjekty iné a teraz si povedzme, kto z vás by chcel podnikať v takomto sektore, keď niekto vám postaví stavbu, na ktorej bude určite šetriť ako môže, aby si možno niekedy napchal aj vlastné vrecká a vie, že ju potom odovzdá niekomu inému do prevádzkovania a my už teraz zo zákona to musíme prijať, vodári. Preto hovorím my, lebo som celý život robil u vodárov. My sme zo zákona to povinní prijať a my sa budeme teda o tú infraštruktúru spackanú pri výstavbe starať. Toto robili obce a mestá hej, že stavali a niekedy aj tie konania naozaj trvali 1000 dní, pretože mali sme kopu námietok, ktoré tie obce a firmy neakceptovali. No a keď som ja v stavebnom konaní nedával súhlas, no tak to viazlo, lebo neboli ochotní akceptovať a to nielen mestá a obce, to sa týka aj štátu, momentálne stavia v Rimavskej Sobote RH-Invest priemyselný park. Ja som sa vyjadroval k tej stavbe a dával som stanovisko, to stanovisko bolo vyhodnotené ako neopodstatnené požiadavky Vodárenskej spoločnosti a neboli splnené. Stačí, že stavali podľa pôvodného projektu. Ja som odišiel sem a teraz sa dozvedám, že aj moji nadriadení sa vyjadrili tak dobre, nech je tak, keď nesplnili, je to ich vnútroareálová kanalizácia priemyselného parku ale hopsa, za rok sa zmenila a je tendencia, už hotová na stole, túto vnútroareálovú kanalizáciu vyhlásiť za verejnú kanalizáciu a posunúť nám do správy, ale keby som bol vo firme, tak ide mne. To znamená, ja som sa vyjadril, že ju nechcem takto a dostal by som ju ja, čiže je strašný nezmysel, že sa vôbec tomuto pristúpilo, že kadekto tu stavia kadečo, teraz sa dozvedám ešte aj SVP-ko a prevádzkovať ho bude niekto iný. To je zvrátené, to by nikto z vás toto nechcel robiť, do akej pozície sú vodárenské spoločnosti štátom tlačené, takže ja som veľmi rád, že sa otvára, aj pán minister to povedal, že pravdepodobne to bude musieť byť súbor zmien v tomto sektore a zákonoch, lebo za 30 rokov sa to poprevracalo úplne hore nohami a takto sa naozaj do budúcnosti robiť nedá. To, že je kritika, že nie sú dostavané, aj pani tuto aj minule čítala veci z rôznych správ, áno, Slovensko nie je odkanalizované z veľkej časti, ale jedná sa vo veľmi veľkej časti v málo zastavaných obciach, v malých obciach. Mestá sú odkanalizované, problém je vidiek, hej a tam si treba uvedomiť, že výstavba akejkoľvek, aj tejto infraštruktúry aj vody, aj kanálu, je takmer nenávratná. To má návratnosť možno nad 100 rokov, nie je pravda, že verejná kanalizácia, betónová rúra vydrží 100 rokov, zďaleka nie, keď vydrží 40, tak si môžeme tlieskať. Musí byť veľmi dobre postavená, záleží na tom hej, čiže ona, áno, keď ju veľmi dobre postaví, vydrží, za dobrých podmienok, áno, takže návratnosť pri takýchto je takmer nemožná, pretože ten vidiek je veľmi veľkým parametrom aj pri vodovodoch aj kanalizáciách je ako husto sú na ne prípojky, veď nie je jedno, či niekde v Hriňovej robíte kanalizáciu, kde je sem-tam dom po lazoch, kde treba 300 metrov kanalizácie, aby sa napojil jeden dom, 200 ďalší a niekde v meste, kde každých 10 metrov je prípojka, hej? Tam tá efektivita je iná a tu nám chýbajú peniažky práve, práve v tejto oblasti na vidieku a to isté platí, Slovensko je hornatá krajina. Niekto sa čuduje, že nie je dobudované, ale skrýva to určité komplikácie. Treba robiť vodojemy, aby sa dostala do vzdialených obcí voda, zväčšovať rúry a na toto sa, žiaľ, ťažko zháňali finančné prostriedky, aj zháňajú. Na rovine kanalizácia...