33. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegyni Hanuliakovej za jej vystúpenie a aj za to, že konkrétne spomenula viaceré miesta, kde je problém s pitnou vodou, s problém s odkanalizovaním. Ďakujem menovite za to, že si hovorila aj o situácii v časti Pezinka v Grinave. Viem, že toto nie je predmetom tohto zákona, ale napriek tomu to tu zaznelo, teda ten fakt, že vývoz žúmp a spracovanie žumpových vôd, ktoré prevádzkujú vodárenské spoločnosti, že cena za toto spracovanie nie je regulovanou zložkou. Ja si myslím, že toto je úplne absurdné nastavenie, pretože tento fakt pôsobí v zásade demotivujúco pre tieto vodárenské spoločnosti v tom, že ony nemajú záujem v častiach, kde nie je kanalizácia, tú kanalizáciu dobudovať, pretože v podstate majú oveľa vyšší príjem a nikto nevie, ako aj zaznelo v tom príspevku, vydokladovať, z čoho sa skladá táto vysoká cena, ktorá, ako nám aj obyvatelia tých dotknutých častí hovoria, rastie takmer exponenciálne.
Čiže je to zárobková zložka pre tie vodárenské spoločnosti a podľa mňa ony nemajú motiváciu vybudovať vybudovať tam tú kanalizáciu. Naopak, ľudia ktorí by tými vysokými rastúcimi cenami mohli byť motivovaní, aby urobili niečo pre to, aby tam tá kanalizácia bola, nemôže robiť nič až na pár aktivistov, ktorí niekedy hovoria, že to je boj s veternými mlynmi a búšia do rôznych inštitúcií, aby sa situácia zmenila.
Takže myslím si, že toto je potrebné tiež zmeniť. Ďakujem.

Vďaka za slovo, aj tebe, Janka, za vystúpenie a ešte nadviažem aj na to, čo už bolo povedané, že ono to, ten problém s kritickou infraštruktúrou, že ono to nie je len o rúrach, nie je to len o tých samotných vodovodoch a kanalizáciách. Vlastne som si spomenul, keď si povedala slovo splašky, že to je taká akože ošemetná situácia, lebo buď tu máme teda kategória A, tá problematická, trativody, a potom tu máme kategóriu B, ešte tragickejšiu a problematickejšiu, to sú čistiarne odpadových vôd, ktoré, a to nie je situácia opäť, ktorá vznikla z noci do rána, jednoducho nemáme dostatočné kapacity na čistenie odpadových vôd. Od decembra má Slovenská republika infringement a ja som to vlastne aj pánovi ministrovi už hovoril pri jednej príležitosti, že ma celkom tak zamrzelo, že som napríklad v programovom vyhlásení vlády tri slová čistiarne odpadových vôd nenašiel. A bol by som rád, keby sa vlastne tá téma rozšírila, aby to boli nie dve slová, ale aby to bolo viacej slov, aby to boli vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Pretože ak teda chceme ten problém riešiť komplexne, tak toto do toho definitívne zahrnúť, poťažmo keď máme teda aktívny infringement od Európskej komisie. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, formálne oslovenie, vážené kolegyne, kolegovia, k tomu pár len postrehov v rámci prvého čítania, v druhom čítaní možno viac aj na základe reakcie, lebo mňa niečo by zaujímalo a skúsim sa to spýtať, skúsim to stihnúť. Úvod k tomu zásadná kalibrácia, nezdieľam celkom to nadšenie tuná kolegov, hej, a nie preto, že som od podstaty podozrievavý, ale preto, že to tam je. No ale teraz že k čomu.
Skôr ešte ako poviem, ten luxus, ktorý máme, že splachujeme pitnou vodou, už dlho nepotrvá, tu na to sa tiež treba pripraviť, a naozaj ho máme ako jedna z mála krajín. To, že si to nevážime, toho svedectvom je aj to, že kam sme to dobačovali a tí bačovia za to nemôžu, ja to chcem v takej akože ilustrácii.
Možno najkrajším príkladom toho vzťahu k tým hodnotám je, táto vila, čo je tu nad parlamentom. Neviem, ktorí ju vnímate, tuná hneď vedľa, čo je nad parlamentom, taká pekná vila, taký domček prvorepublikový. Tak tam býva bývalý riaditeľ vodárenskej spoločnosti, ktorý ten byt si kúpil. Zrovna jemu pridelili ten byt, by ste neverili, hej, a kúpil si ho podľa zákona o predaji bytov. Neviem, jak sa volal, odhadujem, že ho kúpil možno za 50-tisíc korún, korún, hej, čiže 1 500 eur niekde, plus, mínus. Takže toto je náš vzťah k obrovským hodnotám a presne tam sme to dobačovali. Za tých komunistov sa to nejako ešte popostavovalo alebo pokračovalo v tom, čo stavali predtým a od toho, kým sa to nerozdelilo, nám tam vniká enormný, enormný investičný dlh, s ktorým nič nerobíme, ale pán riaditeľ býva tu a riaditeľ nejakých východoslovenských vodární, to je tiež nejaký že veľký king, hej, ktorý vlastne sa stal podnikateľským guru s verejnými vodovodmi, no proste tak si tu my žijeme.
Čiže dobehne nás to a už proste panika za chvíľku bude nastávať, lebo ono to nepustí. Fyzika je v tomto neúprosná a tu poviem aj zo skúsenosti, my keď sme robili v jednom starom objekte kláštoru, chcem vám len veľmi pekne povedať, betónový kanál vydrží 100+, 100 určite, 100+, keď je dobre urobený, akože sto rokov. Voda v liatine vydrží, aj sa tak kalkuluje, tuná je pán vodár, by vám možno, hej, 50 až 100 v závislosti od údržby možno. Ale teraz sa upustilo a všetko vlastne od komunistov sa robilo a po revolúcii sa už ani nerobilo, sa robilo do železa. Železo bez ochrany je niekde na úrovni 20 rokov. Kalkulovaných je 30, ale bez ochrany 20. Čiže to proste nemusíte vychodiť atómovú fyziku, to proste je jasné, že to za chvíľu začne všetko strieľať, búchať, hej? Čiže potom sa budeme chytať, že kde sú peniažky. No peniažky sú kadekde, na Riviére, v Karibiku, budeme hľadať, hej, čiže tam sme to dopracovali, to sme presne my.
Dobre, teraz sa ideme trošku zbadať, že či teda sme neurobili niekde chybu. Javí sa to dobre a ja som za, v tomto by som bol za. Tu by možno zaujímalo, celkom pekne to povedal pán Andrassy, lenže či on aj vedel, že vlastne sa tu novelizujú dva zákony. Že sa tu novelizuje zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách a novelizuje sa aj zákon o vodách. A toto tu nezaznelo a k tomu som sa ja chcel pristaviť, lebo mne to príde dosť dôležité. Viete, aby sme znova v nejakom opare toho nadšenia, že teda už konečne sme sa zbadali a ideme to všetko zachrániť a všetci tu budeme tlieskať a budeme hlasovať happy, pomaly Severná Kórea po hlasovaní, hej, a niekto popritom si šupne tam niečo ešte zo svojho záujmu a prejde to ako bez povšimnutia. Tak ja vás len na to upozorním a očakával by som, ak budeme mať čas, nejaké vysvetlenie, že prečo vlastne to tam je a že či to je dobré, že to tam je. Lebo mne tá diskusia, ja som žiadnu nezachytil, v MPK to, myslím, nebolo, hej, tak proste neviem. Tak by sa niekto k tomu mal vyjadriť. Pravdou je, že my ideme novelizovať zákon o vodách, kde doplňujeme paragraf, myslím, 49 úplne novým odsekom, že správca hospodársky významných tokov môže stavať vodovody a kanalizácie. Jediný správca hospodársky významných tokov je Slovenský vodohospodársky podnik. Príde mu niečo nové, takže dobre.
Ak teraz sa ideme rozhodnúť, že Slovenský vodohospodárky podnik môže stavať vodovody a kanalizácie a ja sa pýtam, že okej, z čoho vychádzame, prečo to tam je, prečo to tam doteraz nebolo, keď je to také super a znova teraz sme to zistili. Že toto by som, podľa mňa nielen ja, myslím, že to možno aj niekoho bude zaujímať, by sme si zaslúžili nejaké vysvetlenie. Z toho, čo viem, čo poznám, Slovenský vodohospodárky podnik hospodári s veľkými stratami, hej, proste to nie je pôdohospodárska výstavba, hej, ktorá má príjmy a nestíha, nezvláda. Tam mu zateká, tam mu vyteká, hentam mu preteká. Proste čo ste, čo ste, a to ešte nerátate s tým, čo prišlo a to prišlo, hej, že už máme klimatickú zmenu, máme prívalové dažde, proste to už tie korytá nestačia určitý moment, keď sa to tam zle, medzitým ste všetko vyrúbali, čo robilo nejaké zádržné opatrenia, alebo ešte čo ste nevyrúbali, vyrúbete. Takže ja si myslím, že taký Slovenský vodohospodársky podnik má tiež nejaké, by som povedal, že ešte nedorobené. Len tu v Bratislave napríklad, viete, to je, najväčší mafiáni, najväčší ruskí mafiáni si podľa mňa, ani neviem akí, si nedovolia zahatať prístup k moru, hej, nejakú pláž, alebo že schovať si nejaký tok, prítok okrem bratislavských mafiánov a polomafiánov. Viete, v Bratislavskom lesoparku je Vydrica oplotená, lebo to tam niekomu vyhovuje, že si proste oplotil vodný tok a nikto nič. Ja sa pýtam, však keď to patrí vodohospodárskemu podniku, má to proste chrániť, má sa o to starať, mal by sa podľa mňa o to starať. Čiže čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že Slovenský vodohospodársky podniky má čo robiť. Ak mu teraz pribudne nová funkcia, tak sa chcem spýtať, že z čoho to vychádza a na čo je to dobré. Či to nie je len kvôli tomu, že sa teda pretočia nejaké, prelejú nejaké peniaze, čo boli z plánu obnovy a proste niekto to chce dostať pod kontrolu, hej? Lebo vy máte, minister životného prostredia má priamu kontrolu nad Slovenským vodohospodárskym podnikom, hej, a môže sa to tak javiť, hej, že keď si to všetko preleje k sebe a on sa stane tým oprávneným, že on bude stavať tie vodovody a kanalizácie z toho fondu alebo z nejakých fondov, no tak bude to, proste to pristane tam, kde to proste, kto je navrchu. A tu by to podľa stálo za to odpovedať.
Pán minister, takže to som si myslel že by pre túto chvíľu stálo za otázky a nevylučujem, že v druhom čítaní sa tomu povenujem hlbšie. Ďakujem vám pekne.

vymazať

Vďaka, kolega, za vystúpenie. Len aby som trošku korigoval, hej, že ten začiatok, že nie sme nadšení, sme obozretní, preto som aj povedal, že v prvom čítaní tento návrh podporujeme, ale v tom druhom čítaní si budeme dávať o to väčší pozor na, presne z rovnakých dôvodov ako vy, na to, že sa nám tam môžu objaviť nejaké pozmeňovacie a doplňujúce návrhy a budeme k tomu naozaj citlivo a obozretne pristupovať.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, no zaznelo tu veľa informácií, alebo aj takej objektívnej kritiky na vodárenskú infraštruktúru, čo sa týka aj jej v podstate nedobudovania na Slovensku a aj čo sa týka jej obnovy. Je načase a som veľmi rád, že sa začíname touto problematikou možno hlbšie zaoberať, bolo to tu aj trošku spomenuté, jedna z najväčších problémov asi je cenotvorba tej hlavnej zložky, z ktorej vodárne berú peniaze, a to je cena vodného a stočného, ktorú stanovuje ÚRSO. Jednoducho možno to poviem trošku na hrubo, ale v tých cenách nie sú peniažky, žiadna časť z nich nie je určená na výstavbu alebo obnovu, nehovorím opravy, obnovu vodárenskej infraštruktúry. Tam o nejakom halieriku, dvoch ťažko hovoriť. Jednoducho cena vodného a stočného je roky, desiatky rokov tlačená veľmi dole, aby bol produkt lacný, potom nemôžme dúfať, že nastanú nejaké, nejaký obrovský rozmach. Toto v podstate spomenul aj pán predseda Andrassy.
Samozrejme, boli k dispozícii fondy a aj teraz ďakujem pánovi ministrovi, pokiaľ to tak bude, spomenul teda obrovský nárast, desaťnásobný nárast možných prostriedkov čerpať na budovanie vodovodov a kanalizácií.
Fakt je tiež aj z nedávnej minulosti, že dôraz sa kládol aj z fondových peňazí, keď sa čosi stavalo, na budovanie nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Je jasné, možnože aj z politických dôvodov je oveľa krajšie strihať pásku, keď odovzdávame nejaký úsek vodovodov, kde budú napojené nejaké stovky, tisíce ľudí ako keby sme ich minuli na obnovu vodovodov, lebo viete, voda tiekla aj doteraz a tečie aj odteraz, s tým nie je veľmi čo sa pochváliť, to ľudia neocenia, že vymeníme rúry v zemi.
Bola spomenutá neregulovaná činnosť aj tuto pánom Prostredníkom, dovolím si povedať, že veľmi, veľmi bol mimo, aj od pána ministra som zacítil také čosi, že je to neregulovaná činnosť, áno, ale vodárenské spoločnosti veľmi dobre vedia vyčísliť, z čoho sa stanovuje cena, zďaleka to nie je zárobková činnosť, ako sa to zdá. Dokonca vodárenské spoločnosti niektoré istým spôsobom dumpujú vývoz žúmp, pretože tam vstupujú, cena je tam vysoká, áno, aj 10-násobne viac, ako keby odvádzali odpadové vody kanalizáciami, aj 15-násobne, ale cenu hlavne robí vzdialenosť dopravy a viete, čo stoja vozidlá, čo stoja všetky náklady a potom plus samotné to čistenie. To čistenie za normálnych okolností nie je vôbec cena rozdielna, rozdielna je ale v koncentrácii tých odpadových vôd, ktoré sú aj 10-, aj 15-, aj 30-násobne vyššie, ako sú koncentrácie znečistenia normálnej odpadovej vody, a to jednoducho je potrebné zaplatiť. Veľký problém nastal v minulosti, keď sa kontrola nad producentami odpadových vôd, čiže žumpy, dostala pod obce a mestá. No mestá ešte ako tak majú úhrady, ale tie väčšinou majú kanalizácie, ale obce, kto, starosta bude kontrolovať, ako sa vyvážajú? Veď keby toto robil, tak ho už nikdy ľudia nezvolia, však takmer nikto nevyváža, nevyváža odpadové vody, tak ako by mal, veď to je ľahko merateľná vec, keď má vodomer, tak vieme, do roka minul 150 kubíkov, to je 10 cisterien alebo 15 cisterien. To nevie takmer nikto dokladovať, takmer, sú takí, čo áno, ale takmer. Na neutešený stav tohto sektora poukazujú aj mzdy v tomto sektore, veď mzdy u vodárov, hovoríme, aké to je surovina tisícročia, aká je to vzácna vec a chlapi vo vodárenskom sektore zarábajú 700 euro, 800? Hej, priemerná mzda je hlboko pod priemer v národnom hospodárstve, tak s akým zlatom to teda robia?
Ako si ho oceňuje štát, keď štát určuje cenu tomuto produktu? Správa NKÚ spomína, poukazuje na neefektívne používanie finančných prostriedkov. Nepochybujem a nerozporujem, určite sa nájdu aj také prípady, ale bolo by dôležité vedieť, v akej výške, lebo keď sa zoberie, nájdu sa také veci, také položky, keď sa to zoberie k obratu tých vodárenských spoločností a sume tých peňazí, ktoré možno neboli úplne efektívne využité a pri cene tej vodárenskej infraštruktúry, tak dobre, zistime, že nejakých pár tisíc, 10-tisíc ušlo, čo by ste asi vo vodárenskom sektore za to postavili? Päť metrov vodovodu, osem? Fíha, vytrhne vás to z biedy osem metrov vodovodu, keby ste maloobce, v obci? Takže áno, nájdu sa, ale zase netreba to až tak príliš démonizovať, treba na to poukázať a riešiť, to je v poriadku.
Výstavba vodovodov a kanalizácií sa tiež dosť po revolúcii spotvorila tým, že stavať túto infraštruktúru dostali rôzne spoločnosti. Čiže vodárenské spoločnosti čím ďalej, tým menej stavajú, lebo sú určené na prevádzkovanie, na bežnú údržbu, nie na stavanie, nemajú na to už kapacity, nedostávali priamo financie, stavajú to rôzne subjekty iné.
A teraz si povedzme, kto z vás by chcel podnikať v takomto sektore, keď niekto vám postaví stavbu, na ktorej bude určite šetriť, ako môže, aby si možno niekedy napchal aj vlastné vrecká a vie, že ju potom odovzdá niekomu inému do prevádzkovania a my už teraz zo zákona to musíme prijať, vodári. Preto hovorím my, lebo som celý život robil u vodárov. My sme zo zákona povinní to prijať a my sa budeme teda o tú infraštruktúru spackanú pri výstavbe starať. Toto robili obce a mestá, hej, že stavali a niekedy aj tie konania naozaj trvali 1 000 dní, pretože mali sme kopu námietok, ktoré tie obce a firmy neakceptovali. No a keď som ja v stavebnom konaní nedával súhlas, no tak to viazlo, lebo neboli ochotní akceptovať. A to nielen mestá a obce, to sa týka aj štátu, momentálne stavia v Rimavskej Sobote MH Invest priemyselný park. Ja som sa vyjadroval k tej stavbe a dával som stanovisko, to stanovisko bolo vyhodnotené ako neopodstatnené požiadavky Vodárenskej spoločnosti a neboli splnené. Stačí, že stavali podľa pôvodného projektu. Ja som odišiel sem a teraz sa dozvedám, že aj moji nadriadení sa vyjadrili, tak dobre, nech je tak, keď nesplnili, je to ich vnútroareálová kanalizácia priemyselného parku, ale hopsa, za rok sa zmenilo a je tendencia, už hotová na stole, túto vnútroareálovú kanalizáciu vyhlásiť za verejnú kanalizáciu a posunúť nám do správy. Ale keby som bol vo firme, tak ide mne. To znamená, ja som sa vyjadril, že ju nechcem takto a dostal by som ju ja. Čiže je strašný nezmysel, že sa vôbec k tomuto pristúpilo, že kadekto tu stavia kadečo, teraz sa dozvedám ešte aj SVP-čko a prevádzkovať ho bude niekto iný. Veď toto je zvrátené, to by nikto z vás, toto nechcel robiť, do akej pozície sú vodárenské spoločnosti štátom tlačené.
Takže ja som veľmi rád, že sa otvára, aj pán minister to povedal, že pravdepodobne to bude musieť byť súbor zmien v tomto sektore a zákonoch, lebo za 30 rokov sa to poprevracalo úplne hore nohami, a takto sa naozaj do budúcnosti robiť nedá. To, že je kritika, že nie sú dostavané, aj pani tuto aj minule čítala veci z rôznych správ, áno, Slovensko nie je odkanalizované z veľkej časti, ale jedná sa vo veľmi veľkej časti v málo zastavaných obciach, v malých obciach. Mestá sú odkanalizované, problém je vidiek, hej, a tam si treba uvedomiť, že výstavba akejkoľvek, aj tejto infraštruktúry, aj vody, aj kanálu je takmer nenávratná. To má návratnosť možno nad 100 rokov, nie je pravda, že verejná kanalizácia, betónová rúra vydrží 100 rokov, zďaleka nie, keď vydrží 40, tak si môžeme tlieskať.
Musí byť veľmi dobre postavená, záleží na tom, hej, čiže ona, áno, keď ju veľmi dobre postaví, vydrží, za dobrých podmienok, áno.
Takže návratnosť pri takýchto je takmer nemožná, pretože ten vidiek je, veľmi veľkým parametrom aj pri vodovodoch, aj kanalizáciách je, ako husto sú na nej prípojky, veď nie je jedno, či niekde v Hriňovej robíte kanalizáciu, kde je sem-tam dom po lazoch, kde treba 300 metrov kanalizácie, aby sa napojil jeden dom, 200 ďalší a niekde v meste, kde každých 10 metrov je prípojka, hej? Tam tá efektivita je iná a tu nám chýbajú peniažky práve, práve v tejto oblasti na vidieku, a to isté platí, Slovensko je hornatá krajina. Niekto sa čuduje, že nie je dobudované, ale skrýva to určité komplikácie. Treba robiť vodojemy, aby sa dostala do vzdialených obcí voda, zväčšovať rúry a na toto sa, žiaľ, ťažko zháňali finančné prostriedky, aj zháňajú. Na rovine kanalizácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec. S mnohými vecami sa dá súhlasiť, ako ste ich hovorili, s niektorými nie. Dotknem sa troch takých bodov v rámci tých dvoch minút, ktoré mám.
Prvý bod, že mestá sú odkanalizované a je to problém hlavne menších obcí, citujem teda vás. Toto nie je, žiaľ, úplne tak pravda, my dnes nemáme odkanalizovanú ani len Bratislavu úplne. My nemáme odkanalizovanú ani Nitru, nemáme odkanalizovanú ani Žilinu, ani Košice. My nemáme odkanalizované najväčšie krajské mestá tejto krajiny, čiže toto úplne neobstojí, čiže tá domáca úloha tu jednoducho urobená nie je ani v prípade veľkých samospráv.
Čo sa týka toho, po druhé, že nemá to kto stavať, absolútne súhlasím a dopĺňam len, že nemá to kto ani projektovať, my na Slovensku máme asi šesť firiem, ktoré dokážu naprojektovať vôbec líniovky, vodovody, kanalizácie, také, ktoré sú, že majú nejakú históriu a podobne a tam sú páni projektanti všetci v seniorskom veku, len že daj im Boh zdravia ešte, že by v najbližšom období neodišli, pretože reálne hrozí už, ešte ja, keď som bol starosta, vy dnes neviete vyobstarať projektanta, nieže zhotoviteľa diela, dneska to nemá kto kresliť.
A tretí bod, posledný, tak ešte k tej cenotvorbe vývozu žúmp, a teda tekutého odpadu, tak napríklad my tu máme, tá cenotvorba, niekedy ju tvoria také "detaily", na juh od Bratislavy stačilo už len to, že sa zhodil most cez Malý Dunaj, ktorý vedie do ČOV Vrakuňa a už všetky vývozy len kvôli tomuto jednému, tým, že nemohol ísť do Vrakune a všetci vozia do najbližšej, čo je Petržalka, zdraželi o 30 euro už len kvôli tejto jednej veci a tá bude teda vyriešená až v decembri 2025, čiže tu naozaj nemáme dobudovanú infraštruktúru. Viac poviem v ústnej ešte.

Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste vystúpil, pán Hazucha, lebo nie je to tu zvykom, že koaliční poslanci sa takto zapájajú do rozpravy a vidieť teda, že asi pracujete v tej oblasti, myslím, že to sme sa rozprávali a že sa tomu rozumiete. A naozaj, že ja vás nechcem akože úkolovať, ale ten váš zoznam, ktorý ste aj, o ktorých problémoch ste hovoril, že kľudne akože treba si ho zobrať, a treba bod po bode ísť a pracovať na tých veciach a komunikovať ich, že je o čom, si myslím aj ukazuje to aj dnešná diskusia.
A niektoré veci už povedal teda Marek, čo som chcela aj ja reagovať, že tiež to odkanalizovanie nesúhlasím, lebo naozaj tu aj mestské časti, veľké obce sú stále bez kanalizácie a naozaj, že v mnohých tých problémoch je problém na strane štátu, hej, že proste sú tam bariéry mnohé a byrokratické, tie peniaze proste jednoducho častokrát zbytočne o ne štát prichádza a mohli sme ich preinvestovať, potom robíme také veci, ako sme tu mali, že ide ako keby neadresná pomoc, či už energopomoc a takisto možno sa mohlo vtedy vyrokovať, že časť peňazí mohla ísť na odkanalizovanie, pretože je to veľký problém. S tým súvisí životné prostredie, čo sme tu ešte až tak nespomínali, ale teda to, aké to má dopady všetko a naozaj že je to jeden kolotoč, že kde je čo robiť a budem rada, keď sa ktokoľvek do tejto diskusie zapojí.
A my naozaj aj s kolegom alebo s kolegami urobíme maximum a sme ochotní ako keby pomôcť, aj čokoľvek ako keby v tomto smere snažiť sa podať tú pomocnú ruku. Ďakujem.

vymazať 38.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán Hazucha, za vaše vystúpenie, dotkli ste sa aj mojej poznámky. No, je pravda, že tá koncentrácia je tam faktorom, áno, to v rozhovoroch s dotknutými ľuďmi tiež padlo a zaznelo, ale oni v skutočnosti majú veľmi podrobne rozčlenené tie náklady a podľa ich informácií, tak ako si to sledujú, tie ceny, tak tá dopravná zložka, konkrétne v tomto prípade teda, lebo tam sa to nevozí až na takú veľkú vzdialenosť, nie je tou najväčšou cenou kompletne za ten vývoz. Takže v tomto nemôžem s vami súhlasiť.
Takisto v tomto konkrétnom prípade, o ktorom som ja hovoril, sa nevedeli domôcť tej konkrétnej špecifikácie ceny, z čoho sa skladá táto cena. Žiadali aj rozčlenenie ceny pre odvedenie odpadových vôd kanalizáciou, tam ho dostali veľmi podrobné, ale pokiaľ ide o ten odvoz fekálnym vozidlom, tam to nebolo možné.
Takže možno niekde to vedia urobiť, ale v tomto konkrétnom prípade sa to nestalo. Ale faktom je, že pre tieto rodiny ten odvoz odpadových vôd tvorí obrovskú časť rodinného rozpočtu, a to je neudržateľná situácia, to je niečo, s čím musíme niečo robiť. Ďakujem.

Vďaka za slovo, aj vám pán kolega Hazucha za vaše vystúpenie. Ja si to vážim, že ste vystúpili. Ja to beriem v podstate ako pamätný moment. Prvýkrát som vás tam videl za tým kecpultom.
Kolegyňa Plevíková bola možno aj v šoku, lebo si to musela odfotiť. Žartujem, žartujem.
Povedali ste, že konečne sa niečo začína robiť. No hurá, hej, je rok 2025. Ale ono tiež treba tlmiť nadšenie, pretože chcem pripomenúť, že nebolo to až tak dávno, čo enviromentálny fond navýšil úroky na úvery pre samosprávy. Najskôr to išlo na 2 %, potom to bolo stiahnuté na 0,5, lepšie, ale ešte stále je to päťkrát viac ako predtým, keď to bolo 0,1, hej. A ja to vnímam ako ďalšiu nezmyselnú bariéru pre obce a celkovo pre samosprávy na ceste za tým, aby sa rozvíjali, aby sa obnovovali a tie obce si naozaj prechádzajú tortúrou, keď budujú tie vodovody a kanalizácie. Veď to je jedna bariéra za druhou. Obstarávanie, projekty, dotácie, niekedy sa to opakuje ikskrát, to je olympijská disciplína, hej? A veď diskutujme, povedzme si, že tak je enviromentálny fond, je to banka, sú to monopoly, alebo je to prostriedok, ktorý vyberá od znečisťovateľov peniaze, aby ich dával na zlepšovanie životného prostredia. Povedzme si, ako vnímame enviromentálny fond. No ja si myslím, že 0,5 pre samosprávy, že pre mnohé je to nedosiahnuteľné. Ale diskutujme, že či naozaj takto chceme s tými peniazmi fungovať.