33. schôdza

Ďakujem. Pán predseda parlamentu, kolegyne, kolegovia, ja len krátko.
Pani kolegyňa, ďakujem za vaše pripomienky, ale zároveň, prosím vás, veď, samozrejme, že komunikujeme s našim ministerstvom životného prostredia a podávame zákon v spolupráci, robia to všetci, a keď raz budete mať ministerstvo, tak to budete robiť vy presne tak isto ako my dneska, takže toľko. Vravíte, že celá Európa chce chrániť viac, no nech sa snažia dosiahnuť aspoň náš stav a percentuálne výmery našich území, budeme im v tom držať palce. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a preverím si všetky vaše poznámky, budem ich brať na vedomie. Díky.

Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Krúpa, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a aj ďakujem pani kolegyni za jej vystúpenie.
A ja to vnímam tak, že tu ako keby sa stretli dva svety, dva koncepty vnímania prírody, ochrany prírody a vôbec budúcnosti, ako by mala vyzerať, ako by malo vyzerať Slovensko. My sme vnímali a vedeli, že za komunistov sa príroda, lesy, vodné zdroje atď. vnímali skôr v podstate ako taký ten hospodársky priestor, ktorý sa dá využívať, na ktorom sa dá zarobiť, ktorý treba nejakým spôsobom vyťažiť, aby bol z neho prospech. Ochrana prírody a nejaké, nejaký proste systém, ktorým by sme zakonzervovali tú prírodu a to bohatstvo, ktoré tu máme, pre naše ďalšie generácie, bol vnímaný skôr ako strata. A presne tuto sa tieto dva koncepty stretávajú, kde na jednej strane je tu záujem ochrániť našu prírodu, naše bohatstvo aj pre ďalšie generácie, aj v kontexte klimatických zmien a všetkých týchto problémov, ktoré si v kontexte celého tohto, tejto situácie uvedomujeme, a narážame tu presne na ten starý koncept toho, že vlastne my tu máme nejaký ten priestor, ktorý treba zneužiť, využiť, ktorý treba použiť pre vlastné obohacovanie, kde hospodárske zvieratá majú prednosť pred, ja neviem, pred medveďmi a pred všetkým s normálnym, čo je, čo v prírode funguje, čo existuje, a všetko, čo ohrozuje hospodárske zvieratá, je vlastne ohrozovanie výnosu a poľnohospodárstva a tak a to treba všetko ochrániť, a treba preto zasahovať takýmto spôsobom do prírody a musíme jednoducho obmedzovať tých, ktorí chcú práve zachovať to na toto dedičstvo.

Ďakujem vám.
S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Stohlová, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán Garaj, za vašu faktickú poznámku, ja sa teším na reflexiu tých výčitiek, ktoré tu odzneli, ako ju sľubujete.
Ja sa vyjadrím k tomu, čo ste spomínali s tým, že je normálne, že spolupracujú poslanci s ministerstvom, jasné, to je absolútne normálne, ale pripomeňme si, že tie zásadné, naozaj rozsiahle, so zásadnými zmenami novely, ktoré sme tu mali, boli všetky poslanecké návrhy. Ja považujem za normálne, ak príde nejaký pozmeňujúci návrh podávaný poslancami k vládnemu návrhu, ak treba niečo opravovať, to sa dá, samozrejme, robiť nejak slušne, transparentne v nejakom časovom normálnom, v nejakej škále, ale toto nie je vládna novela, tak ako ani tá predtým veľká rozsiahla novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola vládnou, nie je vládna.
A viete, ten ten proces, ktorý tam prebieha v prípade, že je to vládna novela, to znamená, že tam prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, to má svoju hodnotu, to nie je prekážka. To nie je niečo, čo vám robí niekto napriek, to má hodnotu a je to prínosné, pretože to znamená, že sa majú šancu vyjadriť všetky, všetci možní stakeholderi, organizácie, naozaj široké spektrum od samospráv cez odborné organizácie až po Národnú banku Slovenska, ktoré majú prínos, majú svoju odbornosť a prinášajú dôležité vhľady, vďaka tomu sa aj vychytávajú chyby v tých zákonoch a ja by som si naozaj želala, aby aj vy vo vládnej koalícii ste to začali vnímať ako prínos, pretože on to naozaj je, to nie je nejaká pasca alebo prekážka, ktorú sa vám tu snaží ktokoľvek nastražiť, to je prínos, aby to, čo prinášame spoločnosti, tie zákony, boli naozaj pre ňu prospešné, pre ľudí na Slovensku.

Ďakujem.
Konštatujem, že sme skončili vystúpenia, písomne prihlásená je pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že máme prihláseného jedného pána poslanca, je to pán poslanec Jozef Pročko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Milé kolegyne, milí kolegovia, mám také déja vu po včerajšom zákone o športe, dnes je tu ďalší zákon, pri ktorom môžete hovoriť čokoľvek, môžte hovoriť akékoľvek argumenty, môžete sa prihlásiť a vládny valec si aj tak urobí, ako chce.
Mne je tak ľúto, pani poslankyňa, vášho vystúpenia, ale nie preto ľúto, že, že ste tu vystúpili, ale pozrite sa na to, to je čistá katastrofa, ale, ale oveľa čistejšia katastrofa a väčšia je tá odpoveď pána Garaja, ktorý vám povedal, že my komunikujeme, my so životným prostredím pracujeme, dík, dík. Výborne.
Ja začnem trošku takým, takým pohľadom, že osem rokov som robil poslanca obecného zastupiteľstva v Haliči a tam som mal životné prostredie a šport, ale životné prostredie je moja taká srdcovka naozaj ako, ja som tiež poľovník, ale ja nestrieľam medvede a naozaj mám, dvoch psíkov som mal, s ktorými som rád chodil do lesa, a les je pre mňa relax. A každý rok sme organizovali u nás pomoc na Deň Zeme a potom ešte raz a zbierali sme bordel alebo odpad okolo, čo si vyniesli tí ľudia, a príklad vám poviem, že jeden pán vyniesol do lesa chladničku aj s takými vecami a mal tam aj svoje papiere okolo, čo tam mal k tej chladničke, a keď som prišiel za ním, prečo to urobil, tak mi povedal: „Choď do riti!“
Keď tých ľudí poznám a viem, z akého prostredia, koho sú to voliči, tak... (Ruch v sále. Rečník sa krátko odmlčal a obrátil k predsedajúcemu.) Môžte ich upozorniť, nech nevykrikujú, prosím vás? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

112.
Chcem upozorniť aj seba, lebo aj ja som sa rozprával, takže nech sa, páči pán poslanec, už budeme ticho všetci.

113.
Nevyhodíte ich, že? Lebo Gašpar by ich vyhodil, Gašpar, keby som to spravil, povedal – ešte raz a vyhodí ma zo sály. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

114.
Pán poslanec, ale ja mám mieru tolerancie aj voči vám, takže zatiaľ ich nevyhodím, a nech sa páči, pokračujte.