35. schôdza

Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cech, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som takisto zareagoval na kolegyňu. Ja práve tvrdím opak, to, čo vy, kolegyňa, teda v dnešnej dobe naozaj ľudia si už musia odpracovať 32 hodín aktivačných prác, ak chcú dostať dávku v hmotnej núdzi, takže súhlasím aj s kolegyňou predo mnou, ktorá presne pomenovala teda obdobné dôvody toho, ako Ústavný súd už v minulosti rozhodol. Podľa mňa ako starostu obce musím povedať, že táto legislatíva pomôže aj starostom a primátorom, ktorým to takisto rozviaže ruky, a práve tá práca namiesto dávok je naozaj pekným príkladom toho, ako chceme tým ľuďom umožniť nadobudnúť opätovne nejaké pracovné návyky tak, aby sme ich vedeli uplatniť na trhu práce.
Preto naozaj veci, ktoré ste pomenovali vy, vidím úplne inou optikou a pevne verím, že vďaka tejto legislatíve pomôžeme desať tisícom ľudí na Slovensku, lebo vy ste spomínali, že máme ešte cez 60-tisíc ľudí. Ja pevne verím, že minimálne tisícom alebo desať tisícom ľudí pomôžeme, aby naozaj sa posunuli v živote ďalej.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne.
Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Mikulec. (Krátka pauza.) Pán poslanec tu nie je.
Vystúpi ďalšia, pani poslankyňa Bajo Holečková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi správne ste, pani poslankyňa, povedali, že vlastne nerozumiete tomu, že prečo, prečo o tejto dávke, pretože naozaj ona je, sa týka veľmi malého počtu a je taká, hovoríme možno, o, celý ten program je nejakých 140 miliónov navyše. Je to vlastne dávka, ktorá je najprísnejšie posudzovaná v štáte a navyše keď sa pozrieme, že koho sa tento problém týka, tak on nie je celoslovenským, napríklad môžeme hovoriť o Košickom kraji, kde máme až okolo 15-tisíc poberateľov, kdežto napríklad v Bratislavskom je to pár stoviek ľudí, osôb. Čiže pokiaľ tu máme, za mňa je to regionálny problém, tak myslím si, že celoplošné riešenia jednoducho fungovať nebudú.
A tiež súhlasím s tým, že hovoriť o tom, že tento návrh príde k, vďaka nemu k znižovaniu nezamestnanosti, no jednoducho problém neobsadených miest je to, že tam, kde máme napríklad týchto ľudí, tak tam nemáme voľné pracovné miesta. Navyše tie pracovné miesta, ktoré, ktoré sú voľné, tak problém je to, že my nemáme na ne kvalifikovaných vlastne pracovníkov a to vlastne týmto zákonom alebo týmto návrhom jednoducho nevyriešime. A keď sa pozrieme, ako to funguje v iných štátoch, tak kľudne sa môžeme z toho poučiť, lebo dobrá prax už existuje a tá hovorí o tom, že je to, treba to riešiť lokálne, regionálne a naozaj treba zapojiť do toho samosprávy, ktoré sú najbližšie k tým ľuďom a potom sa môžeme vyhnúť tomu, že nám budú prepadať napríklad do toho bezdomovectva, ako tu bolo spomenuté.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Svoboda, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je a nesmie byť vnímaný ako útok na ľudí v núdzi. Naopak, práve týchto ľudí sa najviac týka, pretože im ponúka takú pomyselnú cestu späť. Mnohí ľudia, ktorí dnes žijú hlavne z dávok, nesú v sebe veľa bolesti, že už stratili prácu, ale aj nejak tú motiváciu a preto potrebujú viac, len než nové pravidlá, potrebujú možnosť začať znova, získať nové zručnosti. To je rozdiel medzi tým trestom a systémovým riešením. Tento návrh zákona nikoho nevylučuje, naopak, pomáha vrátiť sa do spoločnosti týmto ľuďom.
Návrh otvára aj dvere ľuďom, ktorí za roky nadobudli pocit, že sú nepoužiteľní na trhu práce. Samozrejme netýka sa to ľudí, ktorí majú nejaké zdravotné problémy či iné vážne dôvody, kvôli ktorým nemôžu pracovať. Treba si ujasniť, že my netlačíme do práce ľudí bez ohľadu na ich životnú situáciu. Naším cieľom je, aby pracovný trh nevylučoval nikoho bez ohľadu na ich vzdelanie alebo kvalifikáciu alebo nejaký sociálny status.
Ďakujem za slovo.

S reakciou pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Veľmi si to vážim. Prvá vec, ktorá ma napadla, a už neviem, myslím, že to bola pani Vaľová. Chcela by som len upozorniť, že mali by sme už upustiť od tej falošnej rovnosti a hovoriť o tom, že keď zákon urobíme pre všetkých teda neutrálne, tak to znamená, že na všetkých bude mať rovnaký dopad, lebo to tak nie je. Tie zákony môžu mať na rôzne skupiny ľudí rôzny dopad a v tomto, presne v tomto prípade bude mať tento zákon napriek tomu, že sa tvári neutrálne a je pre všetkých, najväčší dopad na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. To je prvá vec.
Druhá vec. Hovorili ste o tom, že tu máme niekoľko 10-tisíc miest, ktoré sú vlastne obsadzované cudzincami a že budete veľmi radi, ak ich obsadia napríklad aj naši Rómovia. A verte mi, že aj my budeme veľmi radi, ak ich obsadia naši občania Slovenskej republiky a ešte o to budeme radšej, ak to budú chudobní Rómovia, ktorí budú mať stabilné, dostupné miesto, ktoré im zabezpečí, že ich príjem bude taký stabilný, aby si vedeli zvyšovať životnú úroveň. Však o to nám všetkým ide. Ale nemôže to byť pod hrozbou toho, že im siahneme na základné minimum a že to nebude stabilná a dlhotrvajúca práca. To nie je to isté.
A inak veľmi by ste sa čudovali, koľko ľudí chodí pracovať niekoľko desiatok až sto kilometrov, Rómov. Napríklad teraz sme boli nedávno na Gemeri a ľudia tam vôbec nemajú prácu, tak chodia do Košíc, Rómovia. Cestujú niekoľko desiatok kilometrov na týždenné práce, aby vôbec niečo ušetrili. A viete prečo? Lebo U.S. Steel im ponúka prácu. Takže vytvorme také podmienky, aby zamestnávatelia vytvárali cielene prácu pre týchto najzraniteľnejších, najchudobnejších. To je motivačná politika. A nie hrozba odoberania dávok. O tom hovoríme.
Ďakujem. (Potlesk.)

V zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku o vystúpenie požiadal navrhovateľ pán minister Erik Tomáš.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Za opozíciu, za dva poslanecké kluby vystúpili ich predstavitelia, teda za klub SaS a klub Progresívne Slovensko, a mne už stačilo, aby som teda musel reagovať.
Dámy a páni z opozície, to, čo ste predviedli, bola neskutočná dávka neodbornosti, aby som bol teda slušný, a neskutočného pokrytectva. Začnem tým salto mortale, ktoré predviedla strana Sloboda a Solidarita. Dovoľte začať citátom, ktorý, ktorým budem citovať pána Mariána Viskupiča, poslanca Národnej rady za stranu SaS, v čase, keď som pred rokom predstavil tento zámer. Počúvajte dobre.
Pán Viskupič v relácii so mnou v diskusii TA3 povedal tieto slová: Toto je veľmi dobrá iniciatíva a veľmi dobré riešenie od pána ministra. Ja mu držím palce, aby sa to z legislatívneho zámeru dostalo cez celý legislatívny proces, štandardný až do úspešného zákona. Treba jasne povedať, pardon... (Reakcia z pléna.) Nie, povedal to k tomuto zákonu, pán kolega. Nebojte sa, vrátim sa k tomu, až mi to môj aparát dovolí. Času máme dosť. No, sme späť. Treba jasne povedať, a tu som úplne rád, že pán minister akoby čítal z nášho programu SaS-ka, práca namiesto dávok. A to je cesta, ktorou by si aj títo ľudia z vylúčených komunít, práve Rómovia, ktorých pán minister spomína, vedeli v krátkodobom horizonte nájsť prácu.
Videli ste už väčšie salto mortale ako toto? A teraz je SaS proti tomu. Toto povedal pán poslanec Viskupič v diskusnej relácii so mnou, keď som predstavil ten zámer. Ešte raz. Ako keby som citoval z programového vyhlásenia, respektíve, pardon, z volebného programu SaS. Akoby minister Erik Tomáš citoval z volebného programu SaS. Je to skvelá iniciatíva. Parádna, perfektná, super. Už len to dotiahnuť. A teraz sme na konci toho riadneho legislatívneho procesu, nič sa na základnom princípe nezmenilo oproti tomu, čo som predstavil vo svojom zámere, a SaS odrazu stiahla opätky, chce sa zdržať a tak ďalej. Toto je salto mortale historické, v histórii slovenskej politiky.
Počúval som teda pána Ledeckého, ktorý vystúpil za poslanecký klub SaS, a ja mám teda pocit, ako keby pán Ledecký tomu nerozumel. Prepáčte. Bývalý predseda sociálneho výboru neustále sa vracia k aktivačným prácam. Ako keby aktivačné práce mali byť podstatou tohto legislatívneho návrhu. Mieša vlastne reálnu pracovnú ponuku s aktivačnými prácami. Kritizuje aktivačné práce, že prečo vlastne my ešte stále chceme podporovať aktivačné práce. A na druhej strane hovoria, že nie je správne vytváraním pracovných miest a ponúkaním vhodných pracovných ponúk dávať týmto ľuďom prácu.
Pán Ledecký, veď ja nehovorím, že aktivačné práce sú tým najlepším nástrojom, ako tých ľudí udržať pri nejakej aktivite. Naopak, hovorím, že chceme ísť ďalej. To je zmysel tohto zákona, že chceme ponúkať týmto ľuďom už vhodnú pracovnú ponuku, aby reálne pracovali, aby boli na trhu práce. Ale čo je zlé na tom, že ponechávame aj tie aktivačné práce, aby tí ľudia aspoň niečo robili? A pomohli tak starostom, starostkám a podobne. Čo je na tom zlé? Čiže aktivačné práce vôbec nie sú podstatou tohto zákona. My len teda hovoríme, že aj aktivačné práce majú existovať, tak poďme na to motivačne. Nie reštrikčne, ale motivačne. Jednoducho ak chceš iba zametať ulicu, budeš mať základný aktivačný príspevok. Ak popritom sa začneš vzdelávať a rekvalifikovať a pripravovať na prácu, tak dostaneš jeden a pol násobok tohto základného príspevku. A keď si ešte aj nájdeš reálne zamestnanie, aj tak ti ešte dáme určitú dobu dvojnásobok toho aktivačného príspevku. Tak čo je na tom zlé? Ak teda ten človek nemá reálnu prácu, nech aspoň toto robí a my ho nútime, aby si našiel takto, prepáčte, nútime nie, motivujeme, aby si našiel reálnu prácu. O tom sú tie aktivačné práce. Tak nechápem, prečo ich stále spomínate a miešate.
Potom sú tu, samozrejme, klasické floskuly, fabulácie aj SaS, aj Progresívneho Slovenska napriek tomu, že som už ixtý-krát povedal, že ponuka musí byť vhodná a nemôžeme, samozrejme, primäť nejakého človeka pracovať, ktorý z objektívnych príčin nemôže pracovať. Ale neustále to tu tí opoziční politici budú opakovať: No ale čo, keď nedostane vhodnú pracovnú ponuku? A kto to bude posudzovať? A čo keď budete nútiť nejakého človeka, ktorý reálne nemôže pracovať? Koľkýkrát som povedal, že zákon pamätá na to, čo je vhodná pracovná ponuka a koľkýkrát som povedal, že sa to nedotkne ľudí, ktorí z objektívnych príčin nemôžu pracovať? Je to v zákone. To ani neprinášame touto novelou. To tu je dlhodobo v zákone o službách v zamestnanosti. Vhodnosť pracovnej ponuky aj výnimky pre ľudí, ktorých nemôžete nikdy nejakým spôsobom donútiť, keď to tak poviem, pracovať. Nikdy. Tak čo to tu stále omieľate? Prečo to stále spomínate? Len aby ste niečo povedali. Tak si to naštudujte. Naštudujte si tie exaktne vymenované dôvody vhodnosti pracovnej ponuky, resp. kedy môže teda človek odmietnuť vhodnú pracovnú ponuku. Je to tam. Je to tam.
No a teraz k expertom z Progresívneho Slovenska. Tak predstavte si, experti z Progresívneho Slovenska, oni už ani nepotrebujú Ústavný súd. Oni sú ústavní sudcovia. Oni. Oni tu teraz práve povedali ústami pani Kosovej, že je to protiústavné. Sú to nútené práce. Oni nepotrebujú Ústavný súd. Ústavný súd už rozhodol v tejto veci o tom istom princípe, ale Progresívne Slovensko povie nie, je to protiústavné. No tak, aby sme boli presní, lebo ja mám rád teda argumenty ako vždy.
Tak sa na to pozrime, čo ten Ústavný súd vlastne povedal pri posudzovaní toho, keď už v minulosti môj predchodca Janko Richter presadil, že človek si musí odpracovať aspoň 32 hodín malých obecných služieb mesačne, inak príde o dávku hmotnej núdzi. Toto presadil môj predchodca Janko Richter. Bolo tam podanie na Ústavný súd a Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval toto: Právo na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb podľa konkrétneho článku treba vykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému, kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť pomoc aspoň na zabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona o hmotnej núdzi rozumejú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a tak ďalej a tak ďalej. Doteraz súhlasím s pani Kosovou. Všimnite si.
Ale to, čo pani poslankyňa Kosová neodcitovala a nepovedala ďalej, je, že ten istý Ústavný súd v tom istom náleze konštatuje: Z pohľadu Ústavného súdu však nie je v rozpore s ústavným príkazom, s tým ústavným príkazom, o ktorom sme teraz hovorili, vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovanie ich základných životných potrieb. Bodka, bum! Ústavný súd toto jasne konštatoval, že nie je v rozpore s ústavou vyžadovať takéto veci na zabezpečenie základných životných potrieb. Už o tom Ústavný súd rozhodol.
Progresívne Slovensko má svojich ústavných sudcov. Tuto sedia. Oni hovoria, že aj tak je to protiústavné. A vôbec nič nekonštatoval Ústavný súd v súvislosti s nútenými prácami a inými nezmyslami, ktoré tu boli povedané. Tak budeme sa baviť vecne, alebo sa nebudeme baviť vecne?
No a my sme si už stihli naštudovať pozmeňujúci návrh Progresívneho Slovenska, samozrejme. Tak Progresívne Slovensko naozaj pozmeňujúcim návrhom vypúšťa teda princíp, že teda naozaj nie je možné nútiť ľudí tak, takýmto spôsobom, že odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky bude znamenať stratu dávky v hmotnej núdzi a tým istým pozmeňujúcim návrhom Progresívne Slovensko vypúšťa aj aktívne opatrenia pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí nie sú evidovaní v evidencii nezamestnaných. Aktívne opatrenia znamená všetky možné poradenstvá, rekvalifikácie, vzdelávania, príspevky. Toto svojím pozmeňujúcim návrhom (povedané so smiechom) vypúšťa Progresívne Slovensko z tejto novely zákona. A sme doma. Experti z Progresívneho Slovenska. Čiže oni nechcú, aby teda bola podmienená dávka v hmotnej núdzi vhodnou pracovnou ponukou, ale na druhej strane Progresívne Slovensko ani nechce to, aby sme tých ľudí aktívne motivovali, aby sme im pomáhali, aby sme ich vzdelávali, rekvalifikovali, aby sme im dávali príspevky. Toto chce Progresívne Slovensko vyhodiť z tohto zákona.
A teraz ešte čerešnička na torte. Viete, čo týmto pozmeňujúcim návrhom Progresívne Slovensko ešte chce urobiť? Napriek tomu, že je proti všetkým sankciám tohto typu, proti všetkým týmto reštrikciám, tak pozmeňujúcim návrhom tam ponechávajú to, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny môže byť krátená dávka v hmotnej núdzi. Bum! Experti z Progresívneho Slovenska. Čiže celý čas tu hovoríte o tom, že ste proti akémukoľvek sankcionovaniu a napokon váš odborný pozmeňujúci návrh dopadne tak, že vy vylúčite zo zákona aj tie dôležité aktívne opatrenia pre trh práce, ktoré by mali pomôcť, okrem ľudí evidovaných v evidencii nezamestnaných, ešte aj tým, ktorí len poberajú dávku v hmotnej núdzi, ale nie sú v tej evidencii a zároveň pripustíte sankcionovanie týchto ľudí v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Takže odporúčam, samozrejme, váženému plénu za tento pozmeňujúci návrh nehlasovať.
Nuž musím povedať, že máme najnižšiu mieru nezamestnanosti na Slovensku. Je to proste tak. Mali by sme sa z toho tešiť, ale my to budeme stále spochybňovať rôznymi spôsobmi. Samozrejme, k tej miere nezamestnanosti, najnižšej, prispelo viacero faktorov, vrátane globálnych faktorov. Opozícii to nevyhovuje. Oni by chceli, aby tu bola 20-percentná nezamestnanosť, ako ich počúvam, keď tuto pán predseda Progresívneho Slovenska pán Šimečka dokáže prísť pred fabriku ZKV v Krušovciach 1. mája a presviedčať slovenskú verejnosť, že vlastne ZKV prepúšťa kvôli opatreniam vlády a ja potom ako minister práce za dva dni získam oficiálne vyjadrenie firmy, ktorá hovorí o poklese objednávok, ale napriek tomu tam ten Šimečka v tej kaviarni šaškuje pred tým závodom a presviedča ľudí v čase najnižšej miery nezamestnanosti o Armagedone, tak povedzte mi, čo je na tomto konštruktívne? Čo je na tomto konštruktívne?! To je len drzosť. To je len drzosť a agresivita. To nie je žiadna konštruktívna opozičná politika. Žiadna! Áno, každé jedno stratené miesto zabolí. Aj v ZKV je nahlásené hromadné prepúšťanie, ktoré ale bude znamenať, že sa má prepustiť do konca roka maximálne 10 % ľudí. Ale na rozdiel od povaľača Šimečku, kaviarenského, na rozdiel od neho, napriek tomu, že vláda nespôsobuje tieto problémy, ste ma mali možnosť ako ministra práce vidieť aj v Bukóze Vranov nad Topľou, aj v spoločnosti Eterna Bánovce nad Bebravou, aj v Ecco Martin. Stále pri tých ľuďoch stojím a hovorím, že úlohou štátu v takýchto prípadoch je hľadať ľuďom novú prácu, minimálne sa o to pokúsiť. Toto je konštruktívna politika, dámy a páni. Toto je konštruktívna politika.
No a v čase teda historicky najnižšej nezamestnanosti treba konštatovať, že máme stále 140-tisíc disponibilných uchádzačov o prácu. Teda 140-tisíc ľudí by malo byť schopných pracovať a pripravených pracovať. No a pýtam sa, že keď máme 100-tisíc voľných pracovných miest, keď nám tu pracuje viac ako 100-tisíc cudzincov, nemalo by byť našou úlohou a povinnosťou dostať do zamestnania čo najviac slovenských občanov? Nemali by sme sa ešte o to pokúsiť? Áno, sme na historických minimách, nezamestnáme všetkých, lebo naozaj nemôžme nútiť ľudí podľa ústavy pracovať. Ale nemali by sme urobiť maximum pre to, aby pracovali? Lebo naozaj máme veľa ľudí ohrozených chudobou? Áno, je to obrovská skupina, takmer jeden milión ľudí. Len už opozícia nepovie, že tieto štatistiky pochádzajú z rokov 2020 až 2023. Ale je to pravda, je to Štatisticky úrad, pani poslankyňa, 2020-2023, môžeme si to spolu skontrolovať, nech sa páči. Ak to stihnete do konca mojej..
Ale ja nehovorím, že tento stav sa teraz za rok-dva zmení, ale že máme niečo urobiť. A tvrdím, že práca je najlepším nástrojom boja proti chudobe. To dokedy sa budeme na týchto ľudí pozerať tak, že nechajte ich, nechajte ich tak, to je vlastne, čo som to počul? Útok proti tým najbiednejším. V prvom čítaní som si ich vypočul od poslanca Oľana, že vraj pácham hriech. To naozaj takto? Nič nie je najlepšie na chudobu ako práca, práca a práca. A predsa je tá ponuka férová zo strany štátu. Buď vám ten štát dá tú vhodnú pracovnú ponuku, alebo vám ju nedá a ostane vám dávka v hmotnej núdzi. Čo je na tom zlé? Vhodnú pracovnú ponuku. Vhodnú znamená schopnostiam, zručnostiam toho človeka. A je našou povinnosťou vytvoriť tie pracovné ponuky.
Áno, v regiónoch je menej práce, napriek nízkej nezamestnanosti, je tam menej práce, najmä pre nízko kvalifikovaných ľudí, ale veď ja som ohlásil aj to B, že chceme cez sociálne podniky skúsiť vytvoriť tie pracovné miesta. Buď ich štát bude mať dostatok alebo buď ich štát bude dostatok ponúkať, aby som bol presný, alebo nie. A keď ich neponúkne, ostane dávka v hmotnej núdzi. Alebo naozaj dookola, lebo nepočul som ani jedno riešenie z vašich úst, ani jeden návrh riešenia, len floskuly, floskuly, floskuly jak obohratá platňa. Máme tých ľudí nechať tak, neskúsiť to aspoň?
Pani Kosová, je pravda, že jednotlivcov poberateľov dávky v hmotnej núdzi je okolo 60-tisíc, ale spolu s posudzovanými osobami je 123-tisíc. My sme vygenerovali, že teoreticky by sme vedeli takto zamestnať ešte 50-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Je jasné, že v prípade všetkých sa to nepodarí, však nemôžeme nútiť, to by bolo protiústavné, ale moja otázka, ktorú neustále opakujem, spočíva v tom, ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne pracovnú ponuku, prečo by sa mu mali občania riadne pracujúci zo svojich daní skladať na sociálnu dávku? Prečo? To máme teda tolerovať právo na lenivosť? Ja nie. Ja nechcem akceptovať právo na lenivosť. Čiže sme si to všetko vysvetlili.
SaS urobila salto mortale, nechápem prečo, mala to vo volebnom programe. Dokonca sa to takto isto volalo práca namiesto dávok. Pán Viskupič ma tak vychválil pri predstavovaní zámeru, na ktorom sa nič nezmenilo, doteraz. Ale preto lebo, preto lebo, ale vy si to vysvetľujte pred svojimi voličmi, to je už vaša úloha a prosím vás, experti z Progresívneho Slovenska, prestaňte s tou agresivitou, prestaňte s takou nekonštruktívnou politikou. Ja viem, že vám dýcha na krk Igor Matovič a potrebujete mať možno tvrdší jazyk a podobne. (Reakcie z pléna.) Áno, áno viem, lebo takto, takto to neskultúrnime v tom parlamente. Máte agresívne, agresívne prejavy, agresívne prejavy. Narážam na to, že môžete ukazovať, pán kolega, čo len chcete, narážam na to, že podľa rôznych prieskumov sa presúvajú nejakí vaši voliči k Oľano, môžete ukazovať, čo chcete. (Reakcia z pléna.) Áno.
Takže ešte raz, nie je cestou, hovorím, vulgárny, agresívny jazyk nie je cestou. Ináč si vás pamätám. Doteraz, doteraz všetky zákony, takmer všetky zákony z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny boli podporené ústavnou väčšinou, čo len svedčí o ich kvalite a o tom, že sme pre nich získali podporu. Áno, ste agresívni, ste zagresívnili progresívci. Ja si to všímam, tlačové správy, vyjadrenia a tak ďalej, ale to je vaša cesta, ak sa chcete podobať na Igora Matoviča, nech sa páči. Ale hlavne netárame nezmysly, nerobíme zo seba ústavných sudcov, nespochybňujeme rozhodnutia ústavných súdov, teda Ústavného súdu, nepredkladáme nezmyslené pozmeňujúce návrhy, ktorými sami seba dostávate do týchto trápnych situácií.
A, SaS, prosím vás, ak už niečo poviete, tak by ste si aspoň raz za tým mohli stáť.
Ďakujem pekne. Budem veľmi rád reagovať ďalej v rozprave.