35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Všetky uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Časť IV spoločnej správy obsahuje sedem pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 27. mája 2025.
Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k tomuto zákonu k Justičnej akadémii, teda novely, ktorá sa týka zásadne zmien nastavenia Justičnej akadémie, by som povedala, že v nejakej miere mám aj legitímne pochopenie, a myslím si, že každý minister môže mať vlastnú predstavu, ako by mala Justičná akadémia fungovať.
Zásadné nastavenie, ktoré prináša pán minister v tejto novele, znamená, že pozícia riaditeľa sa otvára, nebude už úzko určená len pre prokurátorov a sudcov. Ja osobne v podstate vítam túto zmenu, ale vyrušuje ma tam množstvo ďalších zmien, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona. A nebudem mať dlhý príspevok, ale v stručnosti si dovolím na to poukázať.
Osobitne ma vyrušuje, že dochádza k zásadnej zmene nastavenia vlastne aj samotnej rady, ktorá bude... ktorá bude a jej zloženie v istej miere ovplyvňuje celé výberové konanie, ktoré bude súvisieť s výberom riaditeľa. Ja som to povedala aj pánovi ministrovi na výbore, že si myslím, že je legitímne povedať, že minister chce mať zásadné slovo pri výbere riaditeľa, a teraz bez ohľadu na to uvidíme, že aký bude ďalší vývoj. Ale toto je proste jednoznačne zrejmé, ale hovorím, aj toto vnímam, že je v nejakej miere legitímne. Ale si myslím, že je to dobré si to otvorene priznať.
To, čo ma ale potom v celom tom kontexte, musím povedať, vyrušuje, je, že táto vláda má taký zvláštny prístup pri konsolidácii verejných financií. Na jednej strane treba konsolidovať, treba celé to bremeno dlhu hodiť na bývalú vládu bez ohľadu na to, koľko zadlžovali, samozrejme, predchádzajúce vlády. Vlastne SMER tu má 16-ročné obdobie, jeho zodpovednosti je určite iné ako trojročné vládnutie, z toho dva roky pandémie, a osobitne musíme brať do úvahy, že sa jednalo o obdobia, kedy vlastne iné krajiny šetrili a vytvárali si vlastne zásoby do pivníc, z ktorých môžu teraz vyťahovať, keď je kritickejšie obdobie. Toto sa, bohužiaľ, nestalo a toto po vládach SMER-u sme nedostali, naopak, dostali sme zadlženie, a treba povedať, že keď porovnávame zadlženie súčasnej vlády oproti tej vláde, ktorá naozaj riešila ťažké obdobie pandémie, tak ide pomaly dvojnásobným skokom, takže v tomto období, a pekne to ukazuje aj tento zákon, a preto o tom hovorím, ukazuje to možno aj to, je to možno v drobnom, ale v niečom to ukazuje veľmi pekne, že naozaj prvé rozhodnutie, ktoré urobila táto vláda, je, že si zdvojnásobila platy, ale nie tak, že tak ako sa očakáva, štandardným spôsobom, že sa z toho platu platia aj dane – nie, vyrieši sa to cez paušálne náhrady, aby sme sa k tomu ani my tu nikto nedostali, nie je k tomu žiadny štandardný postup, ale zvýšia sa paušálne náhrady, z ktorých sa ani neplatia dane. No, tak to potom sa naozaj veľmi dobre, samozrejme, odkazuje ľuďom, ako majú šetriť, a zavádza sa transakčná daň a dusia sa podnikatelia a nevieme ani poriadne, samozrejme, aký bude výsledok tejto transakčnej dane. To, čo vieme je, že raz bude určite zrušená, a predpokladám, že aj už počas vášho funkčného obdobia v nejakej miere k jej zrušeniu dôjde, pretože nedáva zmysel. Ale, čo je odkaz vlády? No, odkaz vlády je, že ona šetriť na sebe nebude. O tom je aj tento zákon, preto o tom hovorím.
Pán minister spravodlivosti nakoniec to ukazuje aj sám – traja štátni tajomníci. Traja štátni tajomníci. Ja si nepamätám troch štátnych tajomníkov na ministerstve spravodlivosti. Ja som mala dvoch štátnych tajomníkov, aj to nie celé funkčné obdobie, dokonca, dá sa povedať, že pomaly väčšinu funkčného obdobia som mala jedného. Ja sama som bola štátnou tajomníčkou jednou vo vláde Ivety Radičovej, kedy naozaj bola snaha aj s ministrom financií Ivanom Miklošom konsolidovať. Mali sme v zásade iba jedného štátneho tajomníka na väčšine ministerstiev, a keď porovnáme vlastne to funkčné obdobie Ivety Radičovej s dnešným, tak ten nárast štátnych tajomníkov tu je viac ako dvojnásobný. A to ukazuje vlastne v mnohom, ako táto vláda nedokáže, nechce šetriť na sebe. Rozdáva funkcie, lebo taký štátny tajomník, to je, samozrejme, jeho sekretariát, prípadne riaditeľ kancelárie, asistentka, auto, vodič. To, toto určite nie je v poriadku.
A teraz nejde o to, že to je v tisícoch, ale to je proste ukážka princípu. A nie je to len ministerstvo spravodlivosti, kde sú absolútne zbytoční traja štátni tajomníci. Ministerstvo nerobí vôbec žiadnu reformu, nič, prečo by sme mohli povedať, prečo toto ministerstvo spravodlivosti potrebuje troch štátnych tajomníkov. A keď sa pozrieme na rozpočet ministerstva spravodlivosti, to nie je taký rozpočet, hej, o ktorom môžeme rozprávať pri iných ministerstvách, ale aj ministerstvo vnútra si vedelo vystačiť s dvoma štátnymi tajomníkmi. A dnes má troch. Ale prečo je na ministerstve spravodlivosti priestor pre troch štátnych tajomníkov, na to nie je žiadna odpoveď, iba tá, že ste chceli dať trom funkcionárom miesto na ministerstve spravodlivosti.
Rovnako táto novela zákona k Justičnej akadémii – traja zástupcovia riaditeľa. Načo potrebuje Justičná akadémia v čase konsolidácie verejných financií troch zástupcov riaditeľa? Dnes má jedného, úplne si vystačí, úplne si vystačí, sa pozrite na ten rozpočet, úplne si vystačí.
Dokonca – čo je veľmi zvláštne v tomto zákone, a viem, že Justičná akadémia vlastne s tým mala tiež problém – je tu vlastne nový inštitút tzv. dotácií, ktoré súvisia so vzdelávaním vlastne osôb, ktoré sú v justičnom prostredí, a je to zaujímavá schéma, vlastne ktorá sa tu ponúka, že je dobré cez dotácie vlastne podporiť projekty. Môžu to byť projekty na právnických fakultách, pochopila som. Môže to súvisieť s probáciou, mediáciou. Máme naozaj nedostatok probačných, mediačných úradníkov, to pán minister veľmi dobre vie. Ja som tu už viackrát povedala, otvorili sme brány väzníc a nemáme ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými na slobode. Nemáme, nemáme, stále ich nemáme, zúfalo ich nemáme, takže my presadíme zákon, otvoríme brány väzníc, zamnestujeme vašich ľudí, ale máme nefunkčný systém. A to minister veľmi dobre vie. Ale má troch štátnych tajomníkov – výborné. Zmeníme Justičnú akadémiu, troch zástupcov riaditeľov, ale na tých probačných, mediačných nemáme.
Nepočula som ani slovo od ministra spravodlivosti, že by mal problém s výsluhovými dôchodkami prokurátorov alebo doživotnou rentou generálneho prokurátora. To sú milióny. Za tie mohol mať presne ten balík probačných, mediačných úradníkov, ktorých potrebujeme. Ale nepočula som ani hlásku zo strany ministra spravodlivosti, že v rámci justície peniaze sú potrebné inde, pre bezpečnosť nás všetkých. Nie, on sem príde so zákonom o Justičnej akadémii a vypýta si na troch zástupcov riaditeľa. Veď je z čoho. (Rečníčka zdvihla ruky v adoračnom geste.) Transakčná daň tu je, zatiaľ zrušená nebola, je z čoho vyberať, tak rozdávajme funkcie.
A vyrušujúce v súvislosti s tými dotáciami, samozrejme, je aj to, že ten, kto bude rozhodovať o dotáciách, bude ministerstvo spravodlivosti. A to ma tiež osobitne vyrušuje! Pretože dáme troch zástupcov riaditeľa Justičnej akadémii, ale vlastne ten dotačný mechanizmus, ktorý má slúžiť k tomu, k čomu slúži Justičná akadémia, ten necháme na ministerstve spravodlivosti. Tak načo potrebujeme nejaký väčší manažment v tej Justičnej akadémii, keď tu máme takýto nový inštitút, a ani ten jej nedáme. Ona sama si ho pýtala a nedali sme jej ho.
O to viac ma vyrušuje tento nový dotačný mechanizmus, že už ministerstvo spravodlivosti nejaký má. A veľmi ma vyrušuje, akým spôsobom sa k nemu postavila. Tvária sa, samozrejme, slovníkom tejto vlády, že niečo netransparentné znamená, že to transparentné dovtedy bolo, bohužiaľ, tak to je, a zrušila vlastne celé postupy, ktoré boli nastavané aj v rámci dotačných schém a veľmi hrubým diskriminačným spôsobom niektoré z organizácií, ktoré nerobia činnosť v súlade s vládnou propagandou, vylúčila vlastne z akejkoľvek dotačnej podpory. No tak pri tomto ministerstve naozaj nemôžem podporiť myšlienku, aby mala ďalšiu dotačnú schému. Nemôžem, pretože je tu predpoklad netransparentnosti, nezákonného diskriminačného postupu. A toto môžeme očakávať pri ministerstve spravodlivosti, tak ako je v súčasnosti nastavené. A tu by som povedala, že sú moje z jedných najzávažnejších výhrad a dovolím si na záver povedať ešte dve a tými chcem, chcem poukázať na veľmi nekonzistentný prístup ministerstva spravodlivosti a k tomu, čo sa deje v justícii, a k tomu, ako nanovo vlastne nastavuje nejaké parametre, ako tá justícia má fungovať.
Budeme ďalej rozprávať pri ďalšom bode o zákone o sudcoch a prísediacich, ktorý mení viaceré zákony, sa zásadne budem vyjadrovať k absolútne inému nastaveniu disciplinárnych konaní na sudcov. Ale je tam veľmi zaujímavá jedna vec, a ktorá vôbec nesedí s tým, čo teraz máme pred sebou, pretože tu, to, čo je nová, podľa mňa pekná vec, je, že pri výbere riaditeľa je potrebné pozerať na to, aké má jazykové znalosti. Tak si ale predstavte, že pri kariérnom postupe sudcov sa toto ide vyškrtnúť. Takže máme tu jeden zákon, v ktorom hovorí ministerstvo – je dobré mať jazykové znalosti, osobitne pri vzdelávaní je dobré, aby ich riaditeľ mal. Ja rozumiem, že určite aj pri komunikácii v Justičnej akadémii so zahraničím, ale určite nie on sám. Ale pri sudcoch, pri ktorých je dôležité, samozrejme, nejaká znalosť už aj zahraničnej juditakúry, sme súčasť Európskej únie, Európsky súdny dvor, Európsky súd pre ľudské práva, čelíme tu novej zmene ústavy, kde sa osobitne budú musieť sudcovia vysporiadať s mnohými vecami, s mnohými vecami. Je dobré, aby sa s tým vysporadúvali dobre, a možno to je ten problém, že my nemáme vlastne tú znalosť tých jazykov, a nerozumieme dosť dobre vlastne tomu celému aj možno medzinárodnému kontextu, kde sa vlastne nachádzame a kde chceme... alebo podľa vás asi už nechceme byť.
No ale prečo o tom toľko hovorím? Nuž hovorím o tom preto, že podľa mňa je absolútne nevyhnutné, aby sme vyžadovali pri kariérnom postupe sudcov, to znamená, že ho máme na okresom súde, chce ísť na odvolací súd, máme ho na odvolacom súde, chce ísť na Najvyšší súd, aby nejakú jazykovú znalosť mal – teda nielen slovenskú, aby sme si rozumeli, to znamená nejakého cudzieho jazyka – anglického, nemeckého, francúzskeho.
A len k tomu overovaniu tých jazykových znalostí. To nie je tak, že teraz musíte prejsť nejakou ťažkou skúškou. Dostanete text a ten text máte preložiť do slovenčiny. Môžete k tomu používať rôzne pomôcky, takže to nie je, to nie je zložité. To nie je naozaj zložité. Jedná sa o nejaké základné pochopenie toho textu a je okolo toho množstvo diskusií, že ako prípadne prispôsobiť aj tú skúšku z toho, z toho cudzieho jazyka, aby pre každého sudcu, ktorý by chcel kariérne rásť, aby to nebolo prekážkou, osobitne pre tých, ktorí nemali taký priestor pre vzdelávanie v cudzom jazyku. Ale povedzme si, dnes tých možností je naozaj mnoho. Ale tá skúška vlastne z toho cudzieho jazyka je tak nastavená, že kto chce, tak to zvládne, bárs by sa aj rok na to pripravoval, ak dovtedy žiadne poriadne znalosti z cudzích jazykov nemal. Ale jednoducho nejaká znalosť v tom priestore, kde sme, je proste potrebná. A tu pri novele zákona o Justičnej akadémii to ministerstvo doznáva, dáva to ako novú podmienku pre riaditeľa, ale pri kariérnom postupe sudcov už to potrebovať nebudeme – a je to pre mňa nepochopiteľné.
Ešte by som tomu rozumela, keby sme boli v 90. rokoch. Naozaj, pred tým 89. vedeli sme po rusky, po slovensky, niektorí z nás mali prístup k nejakému širšiemu vzdelávaniu v cudzom jazyku, tomu by sa dalo asi nejak rozumieť. A treba povedať, že tam naozaj bol ruský jazyk, naozaj bol. Potom neskôr, je pravdou, že aj ja som bola toho názoru, že ruský jazyk by už nemal byť ten, ktorý pomáha kariérnemu rastu, už bolo dosť veľa času na to, aby každý sudca, ktorý chce kariérne rásť, sa ten jazyk mohol naučiť, ale dnes, v roku 2025, povedať, že nepotrebujem pre kariérny rast sudcu cudzí jazyk, tak to považujem za vážny problém, lebo to potom naozaj sa pýtam – to naozaj ideme vystúpiť z Európskej únie? Lebo potom, ak... Asi to tak je. Už ho nepotrebujeme, lebo naša cesta je inde. Asi sa vrátime k tej ruštine len. A ja teraz – ako ruský jazyk je pekný, krásny. Ja viem po rusky. To nie je o... to nie je teraz o nejakej nenávisti k ruštine, vôbec nie. Aj v mojej rodine, viacerí moji členovia rodiny vedia po rusky. Aj mladí ľudia sa učili po rusky, lebo je to pekný jazyk. Takisto ako aj malebná francúzština podľa mňa. A je to je veľmi pekný jazyk.
Ale sme v Európskej únii a v tomto európskom priestore je potrebná francúzština, nemčina... Ale mám teraz dojem, pre niektorých predstaviteľov SMER-u, že nemčina pre nich znamená niečo iné asi ako pre nás ostatných, pretože pre nás to, pre nás to znamená, že Nemecko je súčasťou európskeho priestoru, je a nespochybňujeme to a nedávame nikomu žiadne prívlastky z minulosti.
Tak treba sa porozprávať asi s pánom poslancom Mažgútom a s okresnou organizáciou SMER-u si to treba asi vysvetliť, lebo toto je veľmi vážne. A vy asi veľmi dobre viete, že to zaznelo, a preto osobitne na to aj upozorňujem. Si povedzme, že ktorým smerom chceme ísť, lebo čo sa týka konsolidácie verejných financií, tu sú veci, s ktorými sa jednoducho nedá súhlasiť. A môžete hovoriť, že sú to drobnosti, ale jednoducho naozaj traja zástupcovia riaditeľa, to nie je v poriadku v čase konsolidácie verejných financií. Takisto ako traja štátny tajomníci na ministerstve spravodlivosti, ak ostaneme v tomto rezorte.
A rovnako nie je v poriadku, ak v tom ďalšom zákone idete, idete vypustiť podmienku cudzieho jazyka pre kariérny postup. Ja poznám tie námietky sudcov. Ja viem presne, čomu čelí pán minister, ale ja som sa ho pýtala – máte nejaké štatistiky? Koľkátim sudcom to zabránilo v kariérnom raste? A dá sa rozprávať aj o tom, veď aj ministerstvo a nakoniec aj samotný súd vytvára priestor každému sudcovi, keď sa chce vzdelávať. Tak to naozaj je. Aj v tom cudzom jazyku, takže každý sudca ten priestor má. Tu ide o to, je to o nové nastavenie. Vy ho teraz nastavujete, v roku 2025 idete nastaviť, že netreba, aby sa sudcovia vzdelávali v inom jazyku ako v slovenčine. Toto idete nastaviť a je to, je to naozaj absolútne stočenie paradigmy a ja preto na to v tom celom kontexte poukazujem, že to všetko je v kontexte, to nie sú maličkosti, takisto ako nie sú maličkosti, že čo, čo navrhujete v tomto, v tomto zákone o Justičnej akadémii.
A ja už poviem na záver iba jednu vec, ktorá tiež možno sa javí, že je malá, ale... a môže byť veľká. Mení sa tu vlastne funkčné obdobie skúšobných komisií, ktoré rozhodujú, ľudia v týchto skúšobných komisiách rozhodujú o justičnej skúške. To znamená, to je vlastne predpoklad, že sa niekto stane sudcom, predpoklad, že sa niekto stane prokurátorom. Dnes to funkčné obdobie týchto skúšobných komisií je 3-ročné. To znamená, je zjavné, že v istej miere každý minister ovplyvňuje tiež časť tejto skúšobnej komisie. Môže sa zmeniť tiež nastavenie iných inštitúcií, ktoré tam dávajú predstaviteľov týchto skúšobných komisií, takže ja nepovažujem za správne, nepovažujem teraz, pretáčať skúšobné komisie na päť rokov, lebo je zrejmé, že vlastne to, čo sa stane, je, že vaša vláda určí vlastne skúšobné komisie pomaly na ďalšie obdobie, a je zrejmé aj medzi nami tu, že sa tu nevieme zhodnúť na kľúčových veciach, ktoré súvisia s nezávislosťou justície, tak to je. Tak to je. Spoločnosť je polarizovaná ohľadom základných hodnôt, ktoré tu máme, takže teraz predlžovať toto funkčné obdobie ja považujem za kritické a príde mi to uzurpovanie si moci aj nad tým, kto dostane – nedostane justičnú službu. A budem, samozrejme, sledovať, ako buď dôjde k výmenám tých služobných komisií. A ja som počula argument pána ministra, že je dôležité, aby ti služobné komisie boli stabilné. No tak, keď toto je argument, kľudne môžeme predĺžiť funkčné obdobie aj tým súčasným na päť rokov. Nie. To budú mať až tie nové, ktoré si určíte vlastne vy vo veľkej miere, a to nepovažujem za v poriadku.
Všetci chceme mať nezávislých sudcov. O to viac je dôležité, aby sme do tých vecí, ktoré fungujú, v čo najmenšej miere zasahovali, aby to nevytváralo domnienku, aby to nevytváralo domnienku, že chceme zásadne ovplyvňovať, kto sa tým sudcom stane, alebo nestane, aby tu boli nejaké nezávislé kritériá.
Takže ja som si dovolila spomenúť zopár vecí, ktoré ma tu vyrušujú. Ale ako som povedala, v zásade je tu, sú tu zmeny, ktoré sú legitímne, len ma tam tie veci, ktoré ma vyrušujú, tie som pomenovala.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, zabudli ste, keď ste hovorili o tých štatutárnikov a vymenovávali ste, že kedy ste boli štátna tajomníčka, tak ste zabudli spomenúť, že ste boli aj štátna tajomníčka u Gábora Gála, čo bolo vlastne v rámci našej vlády, ale dobre. A začnem to tak, že... (Reakcia z pléna.) No vidíte, no vidíte, pani exministerka, vy ste mali dvoch štátnych tajomníkov a čo po vás zostalo? Spúšť. Teraz sú traja štátni tajomníci a po vašom bačovaní na ministerstve spravodlivosti majú úplne že čo robiť. A na rozdiel od vás, pán minister, a tak ďalej, proste sa vyberajú riaditelia na základe schopností, a nie na základe rôznych politických názorov, ako ste aj vy všetkých tam súkali do Súdnej rady napríklad.
Že jazyky, ja neviem, vy ste, vy podľa mňa ani neviete, že teda, že keď sudca sa hlási na vyššiu dištanciu, že čím všetkým si musí prechádzať. A naozaj boli, sú tam mnohé zbytočnosti, ako napríklad aj tieto jazyky. Ja to preto aj vítam, že sa to uzmierňuje, pretože naozaj to nebude stroskotávať na tom, že ten sudca na to mal, sa dostať aj na krajský súd, aj vyššie, ale zlyhalo to proste úplných banalitách. Tak ja toto naozaj vítam.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
Zaujímavé veci tu teraz odzneli, ale k tomu teda asi, až keď prídem do rozpravy. Ja som chcela len krátko k tej znalosti cudzieho jazyka.
Podľa mňa, môže sa to zdať ako nejaká nepodstatná vec, ale ja si myslím, že to presne podčiarkuje celý ten spätný antireformný chod, ktorý nám tu vedie pán minister spravodlivosti. Je to úplne... ako symbolicky to krásne ukazuje, akým smerom sa ministerstvo spravodlivosti vydáva vo vzťahu k súdnictvu, a to je asi všetko, čo k tomu treba povedať.

Ďakujem pekne.
Ja som nepovedala, že som nebola vo vláde s Luciou Žitňanskou za MOST – HÍD, ako ministerka spravodlivosti keď bola, ja som bola ich štátna tajomníčka. A áno, áno, keďže tam bola štátna tajomníčka Jankovská, vieme veľmi dobre, ako neslávne skončila, tak som tam bola ja ako štátna tajomníčka a mala som pod sebou všetky, dá sa povedať, absolútne všetky sekcie a všetky útvary, myslím, okrem spotrebiteľskej komisie, ktorú mala pani Jankovská.
A áno, starala som sa o zásadnú reformu, ktorú som začala v tom čase, takže to len aby ste vedeli, malo to veľký zmysel v tom, že vtedy začala veľká reforma, pretože sme nadviazali spoluprácu s Európskou komisiou pre efektívnu justíciu, vtedy sa urobila veľká správa o stave justície, vtedy začali obrovské rokovania pri okrúhlych stoloch s predsedami súdov naprieč celým Slovenskom, preto som tam zopár mesiacov ešte ostala, a keďže bolo absolútne nemožné, aj celá atmosféra taká, aká bola vlastne samotnej vlády aj jej nastavenie, tak ja som krátko nato odišla, ale sľúbila som ministerke Žitňanskej, že ten základ reformy, ktorý súvisel aj s tou správou, skúsim spustiť, preto som tam bola pár mesiacov, aby som spustila tie diskusie, takže vtedy sa tie diskusie ohľadom tej veľkej reformy, ktorú som zrealizovala ako ministerka spravodlivosti, začali, a vtedy sa vlastne aj určilo, ktorým smerom tá reforma sa má uberať na základe veľmi komplexnej závažnej správy o efektívnosti justície, ktorú urobila komisia pre efektívnu justíciu v Rade Európy so svojimi expertami, takže som rada, že ste to pripomenuli, a vtedy boli štátne tajomníčky dve a robila sa veľká reforma.
A dnes pán minister robí čo? A má troch štátnych tajomníkov. Tak ja som na to odpoveď žiadnu nedostala.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja sa vyjadrím veľmi stručne k vystúpeniu pani poslankyne Kolíkovej. Pokiaľ ide o Radu Justičnej akadémie a jej rozširovanie, ako som už uvádzal aj na ústavnoprávnom výbore, ide o účel zabezpečenia vzdelávania v rámci Justičnej akadémie a výmenu jednotlivých poznatkov a skutočností najmä s akademickou obcou, o ktorú sa Rada Justičnej akadémie rozširuje práve za tým účelom, aby bolo zabezpečené kvalitnejšie vzdelávanie, aby bolo aj to vzdelávanie určené širšiemu okruhu respondentov.
A to súvisí aj s tou ďalšou vecou, čo kritizovala pani poslankyňa Kolíková ohľadom mediačných a probačných úradníkov, jednou z týchto cieľových skupín, ktorá sa má rozšíriť práve z radov respondentov Justičnej akadémie, sú aj probační, mediační úradníci a už my dnes napríklad s prešovskou univerzitou máme podpísané memorandum, kde rozširujeme alebo kde sa rozširuje práve o tento odbor.
My už sme rozšírili aj počty probačných úradníkov na súdoch, samozrejme, nejde to hneď v počte, v akom by sme si možno aj my predstavovali, aký bol žiadaný cieľový stav, ale treba povedať, že to nie je len o ľuďoch. Za prvé tí ľudia nie sú, nie sú dostatočne, dostatočne vzdelaní v takom počte, aké by bolo potrebné, a to nie je len o samotných ľuďoch, ale je to aj o ďalších súvislostiach, materiálno-technickom vybavení, priestoroch, kde majú sedieť, a tak ďalej.
Čiže my to postupne, postupne rozširujeme, ako som povedal, rozšírili sme už o 11 týchto úradníkov, o ďalšie počty sa budeme usilovať a mám prísľub, že ich rozšírime aj tento rok. Čiže postupne budeme navyšovať tieto počty tak, aby probační a mediační úradníci boli na súdoch v dostatočnom počte tak, aby vedeli vykonávať činnosti, ktoré, ktoré majú určené.
A takto to je aj určené vzdelávanie aj v rámci Justičnej akadémie a s tým súvisí aj z hľadiska kvality vzdelávania, rozširovanie či už členov, alebo jednotlivých zástupcov riaditeľa, pretože, pani ministerka, je to smiešne, dvaja zástupcovia riaditeľa Justičnej akadémie, to sú absolútne zanedbateľné náklady, na druhej strane to môže mať obrovský prínos z hľadiska kvality riadenia Justičnej akadémie a hlavne jej medzinárodnej spolupráce. Za ostatné obdobie vašej vlády sa medzinárodná spolupráca Justičnej akadémie absolútne utlmila, absolútne utlmila, mali sme tu zástupcov ERA, to znamená Európskej právnej akadémie, ktorí veľmi s poľutovaním konštatovali, že za ostatné roky sa medzinárodná spolupráca v rámci Justičnej akadémie absolútne nerozvíjala.
A takisto ostatné štáty, my sme naštartovali medzinárodnú spoluprácu s Holandskom, s Francúzskom, so samotnou ERA a s ďalšími krajinami a na to sú určené aj tie projekty, ktoré ste, ktoré ste kritizovala, že veď ministerstvo má dotačné schémy. Áno, má dodatočné schémy na ľudské práva a obete trestných činov, ale nie dodatočné schémy na podporu vzdelávania či už sudcov, alebo súdneho aparátu, prokurátorov a ďalších, ďalších cieľových skupín, a to je aj otázka, prečo sme zvýšili kvalifikáciu v rámci nového riaditeľa Justičnej akadémie alebo kvalifikačných predpokladov na túto funkciu, keďže sme otvorili ten systém práve preto, aby to bol človek, ktorý bude spôsobilý dohadovať práve tieto medzinárodné vzdelávanie, vzdelávanie programy, pretože Justičná akadémia je v prvom rade vzdelávacia inštitúcia a jej úlohou je zabezpečovať čo najkvalitnejšie vzdelávanie pre sudcov alebo budúcich sudcov, súdneho aparátu, prokurátorov a ďalších, napr. probačných, mediačných, ďalšie cieľové skupiny, centrum právnej pomoci a tak ďalej. Čiže z tohto pohľadu to považujem za absolútne smiešny argument, že v čase konsolidácie my zavádzame nových dvoch zástupcov, to sú naozaj smiešne náklady, ktoré z hľadiska konsolidácie neznamenajú, neznamenajú nič.
Pokiaľ ide o nezávislosť alebo zásadu nezávislosti, to vôbec neviem, o čom hovoríte, pani poslankyňa, a teda že to hovoríte práve vy, ktorá ste ako ministerka spravodlivosti telefonovala členom Súdnej rady a sa im vyhrážali, že keď sa nevzdajú, tak neviem, čo sa stane, a následne nato ste menili, menili ústavu tak, aby ste mohli bezdôvodne odvolať ktoréhokoľvek člena Súdnej rady, tak z vašich úst počúvať niečo o nezávislosti súdnictva mi príde naozaj, naozaj veľmi smiešne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 815.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívniť insolvenčné procesy tým, že sa odstránia niektoré administratívne povinnosti a súčasne je cieľom vysporiadať sa s aktuálnymi aplikačnými problémami, ako je napr. odstránenie administratívnych prekážok, osvedčovania podpisov, preukazovania ďalšieho veriteľa a podobne, úprava malého konkurzu a reštrukturalizačného plánu, úprava konštruovania a hlasovania veriteľského výboru a ďalšie veci.
Navrhované zmeny majú za cieľ najmä reagovať na aktuálne potreby praxe a odstrániť aplikačné nejasnosti, ako aj niektoré výkladové nezrovnalosti naprieč celým insolvenčným právom, konkrétne spresnenie právnej úpravy výmeny a ustanovenie správcu najmä pri konverzii, reštrukturalizácii na konkurz, zlepšenie mechanizmov speňažovania majetku v oddlžení v podobe rozširovania možnosti výkupu majetku vrátane nových oprávnených osôb, úprava pri nakladaní s komoditami, s elektrickou energiou, legislatívne zosúladenie a doplnenie súvisiacich zákonov, ako napr. zosúladenie pojmu spriaznená osoba v Obchodnom zákonníku s konkurzným právom, úpravy v zákone o správcoch a v zákone o riešení hroziaceho úpadku.
V neposlednom rade je cieľom navrhovaných právnych úprav aj precizovanie právnej úpravy vzhľadom na funkcionalitu a technické požiadavky Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. októbra 2025. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný a schválený Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky dňa 5. mája 2025 a vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila tento návrh na svojom zasadnutí 7. mája 2025.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025, pričom sa ním súčasne napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až ’27. Návrh zákona rieši viaceré statusové otázky, predovšetkým v súvislosti s prideľovaním a prekladaním sudcov, pôsobením hosťujúcich sudcov, ich hodnotením, výberovými konaniami, ochranou a odmeňovaním sudcov, ako aj organizáciou disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov.
Z hľadiska vecného zamerania možné ciele predkladaného zákona zhrnúť nasledovne:
Návrh zákona precizuje právnu úpravu ochrany života a zdravia sudcov pri výkone ich funkcie tak, aby boli vytvorené riadne legislatívne predpoklady pre poskytovanie tejto ochrany.
Taktiež sa navrhuje zavedenie právnej úpravy využitia hosťujúceho sudcu nielen na okresnom súde, ale aj na krajskom súde a správnom súde, a to na základe dočasného pridelenia. Touto zmenou sa zabezpečí vytvorenie predpokladov pre riešenie situácií spôsobených dočasnou absenciou zákonného sudcu alebo dočasnou preťaženosťou súdov, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov.
Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa právnej úpravy vykonávania hodnotenia sudcov ustanovené v § 27a a nasledujúcich paragrafov, postavenia hodnotiacich komisií, ich členov, organizácie a podobne. V tejto časti návrh zákona reaguje najmä na uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky z roku 2024. Návrh zákona reaguje taktiež na uznesenie Súdnej rady, ktorým sa precizuje právna úprava obsadzovania voľných miest sudcov na okresných súdoch.
Ďalším zámerom je zjednotiť dĺžku právnickej praxe ako podmienky pridelenia a preloženie sudcu na súd vyššieho stupňa.
V rámci kariérneho postupu sa navrhuje upustiť od vykonávania psychologického posúdenia a prekladov z cudzieho jazyka ako povinnej súčasti výberového konania, čo už kritizovala pani poslankyňa Kolíková v predchádzajúcom, pri predchádzajúcom zákone, avšak tu musím povedať, aby sme teda predišli tejto zbytočnej podľa mňa diskusii o tom, že sudcovia, ktorí nastupujú do systému, vykonávajú test z cudzieho jazyka, a preto považujeme za zbytočné, a resp. nadbytočné, aby sa opakovane pri postupe na, postupe na súd vyššieho súdu opakovane robili skúšky, psychologické posúdenia a skúšky z cudzieho jazyka, keď už ich raz každý sudca tak či tak musel, musel urobiť.
V oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov sa navrhuje zavedenie inštitútu odmien pri dosiahnutí, dosiahnutí konkrétneho veku. V oblasti disciplinárneho konania sa navrhuje posilnenie apelačnej zásady vo význame pripustenia odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, čo je základná právna, základný právny princíp a základná právna zásada, ktorú konštatoval aj Ústavný súd, takže ak to, nakoniec ku ktorej pristúpili aj napríklad v Českej republike, po dlhoročnej takisto praxi jednostupňového konania dospeli k tomu, že, že takéto riešenie nie je správne a že je potrebné zabezpečiť apelačnú zásadu, takže reagujeme obdobným spôsobom ako v Českej republike, tak aby tieto rozhodovania disciplinárnych senátov boli dvojstupňové, to znamená, zabezpečená apelačná zásada, aby každý – či už sudca, prokurátor, notár alebo exekútor – sa mohol odvolať voči rozhodnutiu prvostupňového senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý zaviedla bývalá vláda ako disciplinárny súd, s tým, že treba povedať, že obsadila bývalá vláda tento súd z veľkej väčšiny sudcami, ktorí neboli dovtedy sudcami, ktorí niektorí z nich dokonca mali justičné skúšky len mesiac a stali sa disciplinárnymi sudcami, ktorí mali disciplinárne hodnotiť a posudzovať desať-dvadsať-tridsaťročných sudcov, čo, si myslím, že naozaj neprispieva ku kvalite ešte v rámci toho, aby to bolo len jednostupňové konanie.
Taktiež sa zavádza podmienka výkonu príslušnej funkcie sudcu alebo prísediaceho v rámci týchto disciplinárnych senátov v trvaní desať rokov práve pre zabezpečenie kvalitného, kvalitného rozhodovania.
V rámci organizácie a správy súdov sa navrhuje v rozpočtovej oblasti zaradiť Mestský súd Košice do pôsobnosti Krajského súdu v Košiciach, ktorý z nepochopiteľných dôvodov pri tzv. reforme alebo súdnej mape zostal ako samostatnou rozpočtovou jednotkou ako jediný súd na Slovensku mestský, doteraz nikto nepochopil prečo.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje delená. Ako prvé nadobudnú účinnosť tie ustanovenia, ktoré sú potrebné pre vykonanie voľby členov disciplinárnych senátov, a to od 1. novembra 2025. A právna úprava statusových otázok sudcov, v ktorej sa nepredpokladá vplyv na štátny rozpočet, resp. posledná časť návrhu zákona nadobudne účinnosť 1. januára 2026. A k 1. februáru 2026 nadobudne účinnosť právna úprava nového zloženia disciplinárnych senátov. Tá delená účinnosť je preto, aby sa zabezpečilo postupné, postupné zabezpečenie práve týchto disciplinárnych senátov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný a schválený legislatívnou radou vlády dňa 5. mája a vláda ho schválila na svojom zasadnutí dňa 7. mája 2025.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Ak je všeobecný súhlas, začali by sme skôr kvôli času. Chcem len avizovať, že ďalším rokovaniam zákona o transakčnej dani, teda o dani z finančných transakcií, aby sa pripravili pán poslanec Garaj, Mačicová, spravodajcom je avizovaný pán poslanec Jakab. Ďakujem.
Pokračujeme v rozprave, teda dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani Plevíkovej.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816.)