35. schôdza

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, ďakujem, že aj napriek pokusu zosmiešniť aj vás, aj vašu stranu ako predkladateľa kolegami z opozície vo svojich vystúpeniach ste napriek tomu veľmi kľudne, slušne a myslím si, že aj odborne a zrozumiteľne vysvetlili vaše pohnútky na podanie takéhoto návrhu zákona. Nezávisle nad tým, či s tým súhlasím, alebo nesúhlasím, ale ďakujem, že ste to tak podali.

Takže ešte na záver k tej možnej škodlivosti a neškodlivosti konzumácie hmyzu.
Konzumácia jedlého hmyzu, ktorá je považovaná za perspektívny zdroj bielkovín, bola podrobená viacerým štúdiám a hodnoteniam, ktoré upozorňujú na potenciálne zdravotné riziká spojené s jeho konzumáciou. Čiže tie potenciálne nejaké možné riziká neboli úplne vyvrátené a sú tu, ako sú to mikrobiologické riziká, kde môžu tieto zložky, môžu tam zostať patogénne baktérie alebo parazity napriek tomu, že boli ošetrené takým spôsobom, ako aj boli, lebo niektoré môžu prežiť aj tepelné spracovanie.
Ďalej sú to chemické kontaminanty ako ťažké kovy. Hmyz môže akumulovať ťažké kovy ako kadmium, olovo, ortuť, arzén, najmä ak je chovaný na kontaminovaných substrátoch. Pesticídy a mykotoxíny. Ďalej sú to alergény, ako je to krížová reaktivita, proteíny v hmyze môžu spôsobiť alergické reakcie u osôb alergických na kôrovce alebo roztoče. Ďalej sú to antinutričné látky, znížená vstrebateľnosť živín. Čiže sú ľudia, ktorí môžu mať problém so vstrebateľnosťou niektorých živín, a to môže byť aj otázka na to, v... odpoveď na to, v ktorých častiach nášho sveta ľudia čím sa živia, čo konzumujú a na čo sú vlastne zvyknutí. A takto by som mohla pokračovať, ale myslím si, že na piatok úplne stačí.
Ďakujem za diskusiu, aj keď teda, bohužiaľ, som ju za veľmi konštruktívnu absolútne nemohla považovať.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o zákone hlasovali v utorok o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Tento návrh zákona predkladáme spoločne s kolegyňou Simonou Petrík už opakovane a venujeme sa tej téme dlhodobo a cieľom nášho návrhu je odstrániť sociálnu nespravodlivosť, ktorej čelia bezdetní, bezdetné ženy a muži, ktorí ovdoveli. Aktuálna legislatíva im totižto neumožňuje poberať riadny vdovský alebo vdovecký dôchodok. Dáva im v podstate nárok len na poberanie dôchodku prvé dva roky na rozdiel od iných vdovcov a vdov. Túto nespravodlivosť chceme týmto naším návrhom odstrániť a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 612. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 636 z 11. novembra 2024 v znení neskorších rozhodnutí navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej by som sa rada potom prihlásila po predkladateľke aj ja.
Ďakujem.

Ďakujem opätovne za slovo.
Ako som už uviedla, cieľom tohto nášho návrhu je odstránenie diskriminácie znevýhodnenia bezdetných žien a mužov, ktorí ovdoveli. Považujeme to naozaj za sociálnu nespravodlivosť, ktorá je aj v rozpore s našou ústavou a ňou garantovanými základnými právami a slobodami.
Ako som už spomínala, my sme tento návrh už predkladali a v tej predchádzajúcej rozprave odznela aj nejaká kritika v tomto pléne. Vypočuli sme si aj teda pripomienky k nášmu návrhu zákona, ktoré odzneli napríklad aj tu od kolegov z KDH, a oproti predchádzajúcemu návrhu sme teda pristúpili aj k nejakému, k nejakej aktualizácii toho pôvodného návrhu a v tomto súčasnom návrhu navrhujeme úplné zjednotenie podmienok, tak aby všetci ovdovení muži a ženy mali rovnaký nárok na plnohodnotný dôchodok už od 52. roku života, čím by sa odstránila existujúca diskriminácia. Zároveň ponechávame ten dlhší nárok pre vdovy a vdovcov s tromi a viac deťmi, do toho nezasahujeme, v ich prípade totižto nie je stanovený žiadny vekový limit. To znamená, v momente, ako ovdovejú, získavajú nárok na vdovecký alebo vdovský dôchodok a následne ho čerpajú ďalej.
Súčasné podmienky stanovujú rôzne kritériá pre vyplácanie vdovského a vdoveckého dôchodku, čo vytvára neprimerané rozdiely medzi jednotlivými skupinami vdov a vdovcov. Výplata dôchodku je v súčasnosti umožnená len osobám, ktoré sa starajú o nezaopatrené dieťa, sú invalidné, s poklesom pracovnej schopnosti na 70 %, vychovali aspoň tri deti, dosiahli vek 52 rokov a vychovali dve deti alebo dovŕšili 57 rokov, alebo vychovali jedno dieťa. Táto práva úprava teda znevýhodňuje časť vdov a vdovcov, ktorých strata partnera ale postihuje rovnako závažne.
Návrh zákona sa dotýka aj širšej problematiky nerovnosti, ktorej čelia aj ženy počas celého svojho života, ale, ale toto sa odráža vlastne aj v tom dôchodkovom veku.
Tento náš návrh, ako som už uviedla, sme predkladali aj v minulosti a venujeme sa mu dlhodobo, pretože ho považujeme za jeden z dôležitých problémov, ktorým čelia ľudia na Slovensku. Bývalému predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu bola aj v tejto súvislosti doručená dokonca petícia 8. novembra 2023, v ktorej sa požadovalo odstránenie diskriminácie vdov, čiže v tej, v tom kontraste s tou predchádzajúcou diskusiou, kde sme sa tu venovali najzávažnejšiemu teda problému z pohľadu SNS, hoaxu o hmyzoch v potravinách... hmyze v potravinách, tak my tu reagujeme na problém, na ktorý upozorňujú samotní ľudia, ktorých sa to bytostne dotýka a ktorým tá súčasná diskriminačná úprava zhoršuje ich životné podmienky.
K tomuto súčasnému stavu pridalo svoje stanovisko aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa venovalo práve tomu ústavnoprávnemu rozmeru a zásahu do základných práv a slobôd, a konštatovalo, že by nemal byť rozhodujúcim kritériom priznanie, pre priznanie vdovského a vdoveckého dôchodku počet detí. Strata partnera prináša rovnakú sociálnu a ekonomickú neistotu bez ohľadu na počet vychovávaných detí, a pričom pre nezaopatrené deti už existuje osobitná dávka – sirotský dôchodok.
Súčasnú úpravu teda považujeme za rozpornú s ústavou a s právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe či pri strate živiteľa, preto sme podali aj podnet na Ústavný súd. My však tento diskriminačný stav môžeme odstrániť aj predtým, než rozhodne samotný Ústavný súd, a pomôcť tam tak ľuďom, ktorých sa bytostne dotýka. Nová právna úprava by pritom po tej novele neohrozila výhody vdov a vdovcov podľa súčasnej právnej úpravy ani tých s tromi a viac deťmi, ale zároveň by poskytla širšiu sociálnu ochranu pre osoby, ktorých sa dnes nedotýka, ktoré sú teda znevýhodnené. Zaručilo by sa tak, že všetci ovdovení by mali nárok na plnohodnotný dôchodok od veku 52 rokov bez ohľadu na počet detí.
Návrh zákona, samozrejme, myslí aj na mužov, ale v praxi sa vo väčšej miere dotýka žien, pretože vdov je niekoľkonásobne viac ako vdovcov. Len pre obraz, podľa údajov z dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa k 31. decembru 2024 vyplácala 289-tisíc vdovských dôchodkov a viac ako 54-tisíc vdoveckých dôchodkov, čiže vidíte tam ten nepomer, z toho v období od januára do decembra pribudlo 635 vdov a 1 307 vdovcov. V roku 2023 pribudlo 12 907 nových vdov oproti 4 816 nových vdovcov. Tam je naozaj vysoký rozdiel, keď si všimnete, v porovnaní z tých, z tých rokov v dôsledku pandémie, ktorú sme mali na Slovensku. Aj tým ľuďom by sme mohli pomôcť touto právnou úpravou.
V aktuálnej ekonomickej situácii, kedy na hranici chudoby žije takmer milión ľudí, je odstránenie aj tejto nespravodlivosti ešte naliehavejšie, pretože naozaj máme tu mnohých ľudí, ktorí sa trápia z mesiaca na mesiac, aby vyžili z toho, aký majú príjem.
Tento návrh zákona, ktorý sme predložili spoločne s kolegyňou Petrík, predstavuje krok k väčšej sociálnej rovnosti a zabezpečeniu dôstojných životných podmienok pre všetkých ľudí a aj pre tých, ktorí prišli o svojho manžela či manželku, a ja vás týmto prosím o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobre. Ďakujem pekne.
Vážené, vážená dáma, v podstate, a páni, ja sa možno budem aj trochu opakovať, ale ja si myslím, že táto téma si zaslúži tento priestor a čas. Naozaj je to téma, ktorá mne – a absolútne z absolútne nepochopiteľného dôvodu – nebola táto, táto konkrétna diskriminácia ešte stále vyriešená ministerstvom práce na to, že ministerstvo práce a pán minister sa veľakrát vyjadruje, že mu ide o všetkých ľudí, že sa venuje životným situáciám od narodenia až, až po úmrtie, venuje sa aj dôchodcom a dôchodkyniam, ale je tu konkrétna skupina dôchodcov, a dôchodkýň najmä, ktorej sa zatiaľ nepovenoval, takže sa jej venujeme my s kolegyňou Plavákovou už naozaj niekoľko rokov.
Ja konkrétne, ja nechcem tu teraz pôsobiť ako niekto, kto potrebuje si uzurpovať právo na to, že kto bol tu prvý s akým zákonom, ale podľa mňa to pekne ilustruje to, že ako dlho sa už o tomto bavíme. Bolo to v roku 2019, čiže to už je šesť rokov dozadu, keď som v pléne tiež ako opozičná poslankyňa prvýkrát predkladala návrh na zavedenie nároku na vdovský dôchodok, ale vtedy to boli pre vdovy a vdovcov s jedným dieťaťom, lebo ani tie vtedy nemali nárok na plnohodnotný vdovský dôchodok. Ale ten zákon, samozrejme, vtedy neprešiel, lebo som bola opozičná poslankyňa.
V tom minulom volebnom období poslanec Čepček, ak si ho ešte pamätáte, on okopíroval môj návrh, to bol naozaj na pár slov úplne ten istý návrh a vtedajší minister práce Krajniak nechal tento zákon prejsť, čiže pre tie ženy s jedným dieťaťom už ako keby spravodlivosť bola nastolená, ale na bezdetné vdovy sa vtedy zabudlo.
A teraz máme konečne po ďalšom už takmer roku na programe tejto schôdze aj náš návrh, už druhýkrát s Luciou Plavákovou, o zrovnoprávnení nároku na vdovský a vdovecký dôchodok aj pre bezdetných ovdovelých ľudí. Povedzme si teda ale ešte raz, aký je aktuálny stav. V súčasnosti má vdova alebo vdovec nárok na výplatu na toho riadneho vdovského dôchodku, nie toho krátkeho, čo trvá dva roky po úmrtí, ale toho riadneho od smrti, po dvoch rokoch od smrti manžela alebo manželky len v prípade, ak sa tento vdovec alebo vdova starajú o nezaopatrené dieťa, sú invalidní z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, vychovali aspoň tri deti a dovŕšili vek 52 rokov a vychovali dve deti, dovŕšili vek 57 rokov a vychovali jedno dieťa, alebo ak dovŕšili dôchodkový vek. A tam patria aj tie bezdetné vdovy.
Zároveň sa Slovensko nachádza v situácii, kedy táto vláda prišla pred ľudí s devastačným konsolidačným balíkom Ficovej drahoty, ktorý najčastejšie pociťujú skupiny obyvateľstva ohrozené chudobou. A tam ide najmä o jednorodičovské domácnosti, ale aj o najchudobnejších ľudí v seniorskom veku. A sem patria aj vdovy, ktoré po smrti manžela na vlastnej koži pociťujú výpadok jeho príjmu. A pociťujú ho ešte viac ako vdovci, pretože ženy z rôznych dôvodov v starostlivosti o deti počas produktívneho veku, keď sa doma starajú o deti, majú výpadok príjmu, majú nižšie odvody do dôchodku a z tohto titulu majú často potom aj nižšie dôchodky. A potom tu máme vlastne krajinu plnú chudobných vdov. A teda pokiaľ tieto vdovy ostali bezdetné, lebo o to nám tu celý čas s kolegyňou ide, štát na ne dlhodobo kašle a doteraz im neuznal nárok na riadny vdovský dôchodok.
Všimli ste si, že hovorím viac vdovy ako vdovci, pretože žien sa táto situácia dotýka násobne viac ako mužov, keďže sa dožívajú vyššieho veku. A tie čísla nepustia. Mesačne vyplatí Sociálna poisťovňa okolo 290-tisíc vdovských a cca 50-tisíc vdoveckých dôchodkov. To je celkom rozdiel. Ale, samozrejme, nemôžme z tejto životnej situácie vylúčiť mužov vdovcov.
Bezdetné vdovy aktuálne nemajú teda nárok na riadny vdovský dôchodok okrem prvých dvoch rokov po smrti manžela. Musia teda čakať do dovŕšenia dôchodkového veku, aby im bol priznaný vdovský dôchodok. Vdovy s jedným dieťaťom majú nárok na vdovský dôchodok po dovŕšení 57. roku života a vdovy, ktoré vychovali tri a viac detí, teda ešte vdovy s dvomi deťmi až po vdovy s jedným dieťaťom po dovŕšení 57. roku, vdovy s dvomi deťmi po 52. roku života a vdovy, ktoré vychovali tri a viac detí, ho majú automaticky hneď po smrti manžela. A toto sa nám zdá byť neférové, lebo každá skupina vdov to má vlastne inak. Tak neviem, či vám sa to zdá byť férové, ale nám nie.
Toto je neférový a diskriminačný stav, pretože sme presvedčené, že nárok na vdovský dôchodok by sa nemal odvíjať od počtu detí. To je základný argument, s ktorým prichádzame. Nárok na vdovský dôchodok by sa nemal odvíjať od počtu detí.
Ako aj kolegyňa spomínala, venujeme sa tomuto, tejto téme už niekoľko rokov, viackrát sme do parlamentu predložili návrh zákona, ktorý by tento stav riešil a všetkým vdovám priznal nárok na vdovský dôchodok, a ako som hovorila v úvode, vládna koalícia ho nikdy nepodporila. Ani táto koalícia ho nepodporila, lebo raz sme ho už predkladali. Samotné vdovy, ktorých sa situácia týka, nám písali, že sme jediné, ktoré sa o ne zaujímajú, jedna z nich, pani Alena Veberová sa rozhodla konať a iniciovala petíciu, ktorú podpísali diskriminované vdovy z celého Slovenska. Vtedy aj prišla na náš sociálny výbor, ja som rada, že táto petícia bola aspoň prerokovaná, ale, žiaľ, to bolo asi tak všetko, čo sme pre ne urobili.
Aktuálny stav s vdovskými dôchodkami považujeme aj za protiústavný, to už tiež kolegyňa spomínala, ale je potrebné to zopakovať, pretože to nehovoríme len my, hovorí to vo svojom stanovisku aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a my chceme týmto vdovám naozaj skutočne pomôcť, preto sme sa aj rozhodli obrátiť na Ústavný súd, takže máme tam už toto podanie a.... na podnet na prešetrenie aktuálneho stavu. Neexistuje totiž žiaden relevantný dôvod, prečo by vdovec alebo vdova bez detí nemali mať nárok na vdovský dôchodok už počas ich aktívneho života, kedy trpia stratou manželky alebo manžela a jeho príjmu v rodine, rovnako ako iné vdovy a vdovci, ktorí vychovali jedno alebo viac detí. Ovdovenie ako také totiž samo osebe je sociálnou situáciou, kedy žena prichádza okrem manžela aj o jeho príjem do domácnosti. Čiže toto by mala byť dávka pre ovdovelú osobu, a nie pre deti, pretože pre deti už existuje dávka sirotské, preto je súčasná právna úprava v rozpore aj s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj pri strate živiteľa. Hovorí o tom článok 39 ods. 1 ústavy. To znamená, že tu aktuálne absentuje princíp rovnosti, ktorý by sme chceli naším návrhom prinavrátiť. Tento návrh by zároveň nijako nepoškodil vdovy s tromi a viac deťmi a zároveň by zrovnoprávnil vdovy, ktoré vychovali dve deti, s vdovami, ktoré vychovali jedno dieťa alebo ostali bezdetné. A ako by ich zrovnoprávnil? Priznal by im de facto nárok na vdovský dôchodok všetkým od 52. roku života rovnako.
Chcela by som teda požiadať ako opozíciu, tak aj koalíciu o podporu nášho návrhu v prvom čítaní, toto nie je ani ideologicky podfarbený návrh zákona, ani nejako politicky výbušný, v kontexte náročnej ekonomickej situácie, v ktorej sa Slovensko aktuálne nachádza aj z dôvodu rastu cien energií či potravín a celkového zdražovania, sa toto opatrenie javí ešte naliehavejšie, keďže táto situácia už dostala do ťažkej životnej a finančnej aj sociálnej situácie veľké množstvo rodín. Podľa štatistického úradu bolo na hranici chudoby v roku 2024 na Slovensku takmer milión ľudí, to je 18,3 % obyvateľstva. Tento počet medziročne narástol o 37-tisíc ľudí, je teda veľmi pravdepodobné, že medzi takýmito nízkopríjmovými domácnosťami sú aj ovdovelé osoby, ktorými sú väčšinou ženy, ako som hovorila.
A týmto už končím, popri 13. dôchodkoch, ktoré prioritizuje súčasná vláda, je z nášho pohľadu naozaj žiaduce, aby bola vyriešená aj dôchodková situácia ovdovelých osôb bez ohľadu na to, koľko detí vychovali, takže vás pekne prosíme o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja už by som len veľmi krátko na záver to chcela zhrnúť, že ten súčasný stav naozaj považujeme za protiústavný, ale čo je v tomto celom najdôležitejšie, je to, že vychádzame z vyslovenej a priamej potreby a prosby vdov a vdovcov, ktorých sa to dotýka, že dlhodobo žiadajú túto zmenu, ktorú my presadzujeme, a takýmto spôsobom im môžme pomôcť a vyhovieť v tom, čo naozaj dlhé roky žiadajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z., je to zákon o rodine.
Podstatou navrhovanej zmeny je vypustenie súčasnej formulácie v § 30 ods. 3, ktorý ustanovuje, že, citujem: „Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.“
Toto ustanovenie navrhujeme nahradiť formuláciou, citujem: „Rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov.“
Dôvodom, ktorý nás vedie ku navrhnutiu tejto zmeny, je vysoká miera tolerancie k telesným trestom detí v domácom prostredí v slovenskej spoločnosti. To, že súčasný právny stav nedostatočne chráni deti pred domácim násilím, nám opakovane vytýkajú aj správy monitorujúce naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky.
Viac podrobností k dôvodom uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 8. septembra 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.