35. schôdza

Dobre. Ďakujem pekne.
Vážené, vážená dáma, v podstate, a páni, ja sa možno budem aj trochu opakovať, ale ja si myslím, že táto téma si zaslúži tento priestor a čas. Naozaj je to téma, ktorá mne – a absolútne z absolútne nepochopiteľného dôvodu – nebola táto, táto konkrétna diskriminácia ešte stále vyriešená ministerstvom práce na to, že ministerstvo práce a pán minister sa veľakrát vyjadruje, že mu ide o všetkých ľudí, že sa venuje životným situáciám od narodenia až, až po úmrtie, venuje sa aj dôchodcom a dôchodkyniam, ale je tu konkrétna skupina dôchodcov, a dôchodkýň najmä, ktorej sa zatiaľ nepovenoval, takže sa jej venujeme my s kolegyňou Plavákovou už naozaj niekoľko rokov.
Ja konkrétne, ja nechcem tu teraz pôsobiť ako niekto, kto potrebuje si uzurpovať právo na to, že kto bol tu prvý s akým zákonom, ale podľa mňa to pekne ilustruje to, že ako dlho sa už o tomto bavíme. Bolo to v roku 2019, čiže to už je šesť rokov dozadu, keď som v pléne tiež ako opozičná poslankyňa prvýkrát predkladala návrh na zavedenie nároku na vdovský dôchodok, ale vtedy to boli pre vdovy a vdovcov s jedným dieťaťom, lebo ani tie vtedy nemali nárok na plnohodnotný vdovský dôchodok. Ale ten zákon, samozrejme, vtedy neprešiel, lebo som bola opozičná poslankyňa.
V tom minulom volebnom období poslanec Čepček, ak si ho ešte pamätáte, on okopíroval môj návrh, to bol naozaj na pár slov úplne ten istý návrh a vtedajší minister práce Krajniak nechal tento zákon prejsť, čiže pre tie ženy s jedným dieťaťom už ako keby spravodlivosť bola nastolená, ale na bezdetné vdovy sa vtedy zabudlo.
A teraz máme konečne po ďalšom už takmer roku na programe tejto schôdze aj náš návrh, už druhýkrát s Luciou Plavákovou, o zrovnoprávnení nároku na vdovský a vdovecký dôchodok aj pre bezdetných ovdovelých ľudí. Povedzme si teda ale ešte raz, aký je aktuálny stav. V súčasnosti má vdova alebo vdovec nárok na výplatu na toho riadneho vdovského dôchodku, nie toho krátkeho, čo trvá dva roky po úmrtí, ale toho riadneho od smrti, po dvoch rokoch od smrti manžela alebo manželky len v prípade, ak sa tento vdovec alebo vdova starajú o nezaopatrené dieťa, sú invalidní z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, vychovali aspoň tri deti a dovŕšili vek 52 rokov a vychovali dve deti, dovŕšili vek 57 rokov a vychovali jedno dieťa, alebo ak dovŕšili dôchodkový vek. A tam patria aj tie bezdetné vdovy.
Zároveň sa Slovensko nachádza v situácii, kedy táto vláda prišla pred ľudí s devastačným konsolidačným balíkom Ficovej drahoty, ktorý najčastejšie pociťujú skupiny obyvateľstva ohrozené chudobou. A tam ide najmä o jednorodičovské domácnosti, ale aj o najchudobnejších ľudí v seniorskom veku. A sem patria aj vdovy, ktoré po smrti manžela na vlastnej koži pociťujú výpadok jeho príjmu. A pociťujú ho ešte viac ako vdovci, pretože ženy z rôznych dôvodov v starostlivosti o deti počas produktívneho veku, keď sa doma starajú o deti, majú výpadok príjmu, majú nižšie odvody do dôchodku a z tohto titulu majú často potom aj nižšie dôchodky. A potom tu máme vlastne krajinu plnú chudobných vdov. A teda pokiaľ tieto vdovy ostali bezdetné, lebo o to nám tu celý čas s kolegyňou ide, štát na ne dlhodobo kašle a doteraz im neuznal nárok na riadny vdovský dôchodok.
Všimli ste si, že hovorím viac vdovy ako vdovci, pretože žien sa táto situácia dotýka násobne viac ako mužov, keďže sa dožívajú vyššieho veku. A tie čísla nepustia. Mesačne vyplatí Sociálna poisťovňa okolo 290-tisíc vdovských a cca 50-tisíc vdoveckých dôchodkov. To je celkom rozdiel. Ale, samozrejme, nemôžme z tejto životnej situácie vylúčiť mužov vdovcov.
Bezdetné vdovy aktuálne nemajú teda nárok na riadny vdovský dôchodok okrem prvých dvoch rokov po smrti manžela. Musia teda čakať do dovŕšenia dôchodkového veku, aby im bol priznaný vdovský dôchodok. Vdovy s jedným dieťaťom majú nárok na vdovský dôchodok po dovŕšení 57. roku života a vdovy, ktoré vychovali tri a viac detí, teda ešte vdovy s dvomi deťmi až po vdovy s jedným dieťaťom po dovŕšení 57. roku, vdovy s dvomi deťmi po 52. roku života a vdovy, ktoré vychovali tri a viac detí, ho majú automaticky hneď po smrti manžela. A toto sa nám zdá byť neférové, lebo každá skupina vdov to má vlastne inak. Tak neviem, či vám sa to zdá byť férové, ale nám nie.
Toto je neférový a diskriminačný stav, pretože sme presvedčené, že nárok na vdovský dôchodok by sa nemal odvíjať od počtu detí. To je základný argument, s ktorým prichádzame. Nárok na vdovský dôchodok by sa nemal odvíjať od počtu detí.
Ako aj kolegyňa spomínala, venujeme sa tomuto, tejto téme už niekoľko rokov, viackrát sme do parlamentu predložili návrh zákona, ktorý by tento stav riešil a všetkým vdovám priznal nárok na vdovský dôchodok, a ako som hovorila v úvode, vládna koalícia ho nikdy nepodporila. Ani táto koalícia ho nepodporila, lebo raz sme ho už predkladali. Samotné vdovy, ktorých sa situácia týka, nám písali, že sme jediné, ktoré sa o ne zaujímajú, jedna z nich, pani Alena Veberová sa rozhodla konať a iniciovala petíciu, ktorú podpísali diskriminované vdovy z celého Slovenska. Vtedy aj prišla na náš sociálny výbor, ja som rada, že táto petícia bola aspoň prerokovaná, ale, žiaľ, to bolo asi tak všetko, čo sme pre ne urobili.
Aktuálny stav s vdovskými dôchodkami považujeme aj za protiústavný, to už tiež kolegyňa spomínala, ale je potrebné to zopakovať, pretože to nehovoríme len my, hovorí to vo svojom stanovisku aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a my chceme týmto vdovám naozaj skutočne pomôcť, preto sme sa aj rozhodli obrátiť na Ústavný súd, takže máme tam už toto podanie a.... na podnet na prešetrenie aktuálneho stavu. Neexistuje totiž žiaden relevantný dôvod, prečo by vdovec alebo vdova bez detí nemali mať nárok na vdovský dôchodok už počas ich aktívneho života, kedy trpia stratou manželky alebo manžela a jeho príjmu v rodine, rovnako ako iné vdovy a vdovci, ktorí vychovali jedno alebo viac detí. Ovdovenie ako také totiž samo osebe je sociálnou situáciou, kedy žena prichádza okrem manžela aj o jeho príjem do domácnosti. Čiže toto by mala byť dávka pre ovdovelú osobu, a nie pre deti, pretože pre deti už existuje dávka sirotské, preto je súčasná právna úprava v rozpore aj s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj pri strate živiteľa. Hovorí o tom článok 39 ods. 1 ústavy. To znamená, že tu aktuálne absentuje princíp rovnosti, ktorý by sme chceli naším návrhom prinavrátiť. Tento návrh by zároveň nijako nepoškodil vdovy s tromi a viac deťmi a zároveň by zrovnoprávnil vdovy, ktoré vychovali dve deti, s vdovami, ktoré vychovali jedno dieťa alebo ostali bezdetné. A ako by ich zrovnoprávnil? Priznal by im de facto nárok na vdovský dôchodok všetkým od 52. roku života rovnako.
Chcela by som teda požiadať ako opozíciu, tak aj koalíciu o podporu nášho návrhu v prvom čítaní, toto nie je ani ideologicky podfarbený návrh zákona, ani nejako politicky výbušný, v kontexte náročnej ekonomickej situácie, v ktorej sa Slovensko aktuálne nachádza aj z dôvodu rastu cien energií či potravín a celkového zdražovania, sa toto opatrenie javí ešte naliehavejšie, keďže táto situácia už dostala do ťažkej životnej a finančnej aj sociálnej situácie veľké množstvo rodín. Podľa štatistického úradu bolo na hranici chudoby v roku 2024 na Slovensku takmer milión ľudí, to je 18,3 % obyvateľstva. Tento počet medziročne narástol o 37-tisíc ľudí, je teda veľmi pravdepodobné, že medzi takýmito nízkopríjmovými domácnosťami sú aj ovdovelé osoby, ktorými sú väčšinou ženy, ako som hovorila.
A týmto už končím, popri 13. dôchodkoch, ktoré prioritizuje súčasná vláda, je z nášho pohľadu naozaj žiaduce, aby bola vyriešená aj dôchodková situácia ovdovelých osôb bez ohľadu na to, koľko detí vychovali, takže vás pekne prosíme o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem spravodajkyni.
Skôr než budeme pokračovať, chcem privítať na balkóne žiakov Základnej školy Jána Amosa Komenského z Námestova. Vitajte! (Potlesk.)
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja už by som len veľmi krátko na záver to chcela zhrnúť, že ten súčasný stav naozaj považujeme za protiústavný, ale čo je v tomto celom najdôležitejšie, je to, že vychádzame z vyslovenej a priamej potreby a prosby vdov a vdovcov, ktorých sa to dotýka, že dlhodobo žiadajú túto zmenu, ktorú my presadzujeme, a takýmto spôsobom im môžme pomôcť a vyhovieť v tom, čo naozaj dlhé roky žiadajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie, ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej mal nasledovať návrh zákona pod tlačou 668, ale na žiadosť pani poslankyni Luščíkovej a pána poslanca Prostredíka sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme zmenili poradie prerokovávaných bodov a prvá bude prerokovaná tlač 673 a až potom 668. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Takže na základe všeobecného súhlasu budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 673, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 693 a 848.
A teraz už dávam slovo pánovi poslancovi Prostredníkovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 673.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z., je to zákon o rodine.
Podstatou navrhovanej zmeny je vypustenie súčasnej formulácie v § 30 ods. 3, ktorý ustanovuje, že, citujem: „Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.“
Toto ustanovenie navrhujeme nahradiť formuláciou, citujem: „Rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov.“
Dôvodom, ktorý nás vedie ku navrhnutiu tejto zmeny, je vysoká miera tolerancie k telesným trestom detí v domácom prostredí v slovenskej spoločnosti. To, že súčasný právny stav nedostatočne chráni deti pred domácim násilím, nám opakovane vytýkajú aj správy monitorujúce naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky.
Viac podrobností k dôvodom uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem navrhovateľovi.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Plavákovej.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 8. septembra 2025. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem spravodajkyni.
Otváram všeobecnú rozpravu. Skôr než dám slovo navrhovateľovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy, ešte oznamujem, že je jedna písomná prihláška, keďže súčasne vystupujete ako spravodajkyňa, asi využijete radšej postavenie spravodajcu.
Takže, pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, túto zmenu, ktorú navrhujeme, dlhujeme našim deťom ako spoločnosť. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním doliehajúcim aj k nám zákonodarcom, ktorí máme možnosť nastaviť legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno rokoch je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako zažívali fyzické násilie zo strany svojich rodičov, fyzické tresty. Je to signál o rastúcom povedomí v spoločnosti o nevhodnosti takejto výchovy. Bližšie o týchto príbehoch bude vo svojom vystúpení hovoriť spolupredkladateľka Lucia Plaváková.
Stále je však viac tých, čo o týchto traumách nehovoria a v duši si nosia svoje traumy z detstva. Nehovoria o nich, vyrástli v predstave, že takto má vyzerať rodičovská výchova. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť telesných trestov vo výchove. Poznáte to, možno aj teraz by mnohí z vás povedali – no a čo, veď aj ja som v detstve dostal od rodičov bitku za zlé známky alebo neskorý príchod domov, a aha, tu som, nejako mi to neuškodilo, neubudlo zo mňa, možno dokonca dodajú – naučilo ma to disciplíne. Áno, je to obvyklý argument obhajcov telesných trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo.
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím, ktorá má názov Detstvo bez násilia pre všetky deti pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravím v dospelosti. A tento výskum dospieva k záveru, že je tu veľmi jasná súvislosť. Ten, kto prežíval traumy, traumy spôsobené aj fyzickým trestaním, má zhoršené zdravie aj fyzické, aj psychické v dospelosti.
Zároveň Národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 síce nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci, v roku 2013 však bola zadaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 až 25 %, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí 8. a 9. ročníka nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí.
Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie aj výskytu voči telesnému tres... výskytu telesného trestania a tolerancie voči takémuto trestaniu v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov, podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003 takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné.
Zároveň máme k dispozícii dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší výchov dieťaťa. O tom je niekoľko výskumov, ktoré uvádzame v našej predkladacej správe. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko, žiaľ, patrí medzi jediné štyri štáty v rámci EÚ, ktoré majú nejednozna... pardon, nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Sú to štáty: Belgicko, Česko, Taliansko a Slovensko. Treba však poznamenať, že Česká republika tento problém práve v týchto mesiacoch tiež rieši.
Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako sa Slovenská republika k tomu zaviazala v Dohovore o právach dieťaťa. Preto, kolegyne, kolegovia, je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho znenia zákona o rodine tak, aby poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia, preto vás prosím o podporu tohoto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem navrhovateľovi.
Keďže nám skončil čas schválený na rokovanie, oznamujem, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Súčasne prerušujem rokovanie 35. schôdze do utorka 3. 6. do deviatej hodiny.
Prajem vám pekný víkend.

(Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.)