35. schôdza

Ešte raz ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy poslankyne, páni poslanci, Dohovor o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu bol podpísaný 5. mája 2006 vo Viedni so zámerom krajín juhovýchodnej Európy riešiť otázky organizovanej a závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ktorá postihuje juhovýchodný región komplexnejším a účinnejším spôsobom.
Cieľom predkladaného materiálu je zosúladiť právne predpisy v oblasti policajnej spolupráce s právnymi aktami uplatňujúcimi sa v Európskej únii a schengenskom priestore. Dohovor nadobudol platnosť 10. októbra 2007 a je otvorený na prístupné, pristúpenie pre ďalšie štáty, pardon. Dohovor slúži ako právny základ pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva so širokou škálou moderných foriem spolupráce podľa vzoru osvedčených postupov Európskej únie, ako sú spoločná azylová politika, styční dôstojníci, prenasledovanie, ochrana svedkov, cezhraničné sledovanie, kontrolované dodávky, prenos a porovnávanie profilov DNA a iných identifikačných materiálov, technické opatrenia na uľahčenie cezhraničnej spolupráce, hraničné pátracie operácie, zmiešané analytické pracovné skupiny, spoločné vyšetrovacie tímy, zmiešané hliadky pozdĺž štátnych hraníc a spolupráca v spoločných strediskách.
S konštatovaním toho, že tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Barteka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, tlač 818.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 899 z 15. mája 2025 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, tlač 818, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre obranu a bezpečnosť, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným návrhom v stanovenom termíne.
K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi. Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeným pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu vyjadrených v uznesení uvedeného pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 119 z 27. mája 2025. Výbor ma poveril za spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Prostredníka, Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, tlač 673. Prosím poslanca Prostredníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Plavákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
S faktickou poznámkou je na vystúpenie poslanca prihlásená poslankyňa Gažovičová, ktorej dávam slovo. Nie je v sále.
Do rozpravy sa prihlásila ďalej poslankyňa Plaváková. Ešte ste nevystupovala ako spravodajkyňa, idete prvýkrát, áno?

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 673.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, vraciame sa do rozpravy k nášmu návrhu zákona, ktorý sa týka zabezpečenia detstva bez násilia pre všetky deti. Predvčerom bol Medzinárodný deň detí a všade všetky sociálne siete zaplavili želania pre deti, aby mali pekný život a tak ďalej, a tu máme konkrétny návrh zákona, ktorý môže deťom pomôcť v niečom tak kľúčovom, ako je zabezpečenie ich bezpečného rodinného prostredia.
Každé dieťa by podľa nás malo vyrastať bez násilia a myslím si, že to je niečo, na čom by sme sa mali naozaj všetci zhodnúť. Malo by žiť a byť vychovávané s láskou a prijatím. A my vieme, že nie vždy tomu tak je a, žiaľ, teda aj na Slovensku to nie je zachované. Dennodenne sa stávajú prípady násilia na deťoch. A zákon na to nemyslí ani v roku 2025 a dostatočne ich nechráni pred rôznymi formami násilia. Slovensko a ešte aj Česká republika sú posledné zo štyroch členských krajín Európskej únie, v ktorých je prípustné fyzicky trestať deti. Kým v Česku už rokujú o zmene Občianskeho zákonníka, na Slovensku sme sa zatiaľ v tejto téme takmer vôbec nepohli. K tomu sa vlani pridal ešte dokonca aj komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý opakovane v podstate podporil telesné tresty. Zákazom telesných trestov by sme vraj rodičom zobrali nástroje, ktoré ich rodine nemusia ubližovať. Neviem si predstaviť, ako môžu neubližovať telesné tresty. Obzvlášť smutné je, že toto hovorí človek, ktorý má chrániť najlepší záujem detí a nie chrániť rodičov, ktorí si pri výchove nevedia poradiť inak ako použitím telesných trestov. Odborníci a odborníčky sa pritom na základe výskumov, dlhoročných výskumov na deťoch zhodujú, že neexistuje žiadny argument, ani jeden, v prospech telesných trestov. A je hanbou, že komisár pre deti nekoná v tejto otázke v najlepšom záujme detí. Ale dosť teda o komisárovi pre deti, to je len taká smutná vsuvka, teraz by som sa zamerala aj na pár dát.
Násilie na deťoch a fyzické tresty nie sú ničím výnimočným, žiaľ. Dáta zo psychiatrickej kliniky prvej lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe o telesných trestoch sú naozaj alarmujúce. Teraz počúvajte. Viac ako 57 % rodičov v nej uviedlo, že na deťoch používajú fyzické tresty. Päťdesiatsedem percent rodičov. Pre viac ako tretinu rodičov je to bežný spôsob výchovy. Tretina rodičov, bežný spôsob výchovy. Viac ako 60 % rodičov, ktorí dnes sami telesné tresty používajú, ich zažívali ako deti. Tu vidíme taký ten klasický cyklus násilia, ako ho poznáme aj z iných prípadov domáceho násilia. V 21. storočí sa fyzické násilie na deťoch stále používa ako bežný výchovný prostriedok. V 21. storočí v krajine, členskej krajine Európskej únie. Podľa mňa to je naozaj absolútne neakceptovateľné.
Nedávno vyšli v médiách príbehy už dospelých ľudí, ktorí ako deti zažili domáce násilie a fyzické tresty. Vyberiem len niektoré z nich. Anežka, dnes 35-ročná, sa narodila s pomerne ťažkou vrodenou chybou, v detstve mala aj úraz chrbtice a trpela neznesiteľnými migrénami. Mama ju mlátila učebnicou a kričala, že sa jej učenie aspoň takto dostane do hlavy. Horší bol však permanentný psychický nátlak. Domáce skúšanie bolo horšie ako v škole. Keď nevedela, mama ju zamkla do spálne, kde trávila zatvorená aj hodiny. Magdaléna, dnes 46 rokov, uviedla, že ako dieťa ju dosť často bili. Myslela si, že si trest zaslúžila. Raz na nej mama zlomila tenisovú raketu a zranila si pri tom palec. Inokedy ju vyťahala za vlasy, pretože sa Magda pokúšala v žiackej knižke vygumovať trojku. V ruke jej zostal chumáč vlasov. Inokedy ju otec zmlátil obuvákom. Vanda, dnes 49-ročná, zažívala fyzické tresty pravidelne. Ona si myslí, že ak ho naštvalo niečo, odniesli si to deti. Bil ju napríklad, keď povedala, že niečo nechce urobiť. Nechcela ísť na výlet počas dovolenky, on sa naštval a dal jej pár rán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musím váš prerušiť. Ja som sa vás pýtal, či už ste ako spravodajkyňa vystúpila v rámci tohto prejednávania, už ste vystúpila podľa záznamu, takže nemôžte ako spravodajkyňa vystúpiť. Takže vás... (reakcia poslankyne Plavákovej), mňa upozornil technik.

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ale ja som nevystupovala. (Povedané mimo mikrofón.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže vám dávam šancu teraz technicky, ostaňte pri pulte (reakcia poslankyne Plavákovej). Ja sa spýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne a ako druhýkrát sa môžte prihlásiť už len do rozpravy ústne ako poslankyňa. Nemôžte ako spravodajkyňa dvakrát vystupovať pri pulte.

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ale ja som mala len to úvodné slovo. (Povedané mimo mikrofón.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nehádajme sa. Veď tam je oné... úvodné... už ste v rámci rozpravy vystupovala, treba to dodržiavať, takže...

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ondrej, vystupovala som v rozprave? Nie.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán technik, máme to zaznamenané?

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ale toto je moje vystúpenie v rozprave.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ale v rozprave nemôžte takisto. Môžte raz vystúpiť ako spravodajkyňa, dobre? To v rámci rozpravy môže navrhovateľ, dobre? Takže...

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ja som sa prihlásila do rozpravy a toto je môj príspevok v rozprave.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Počúvajte, péeskári, počúvajte mňa, dobre? Budete rozprávať, ale desať minút. Takže... (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.)

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Mám doniesť asi nálepky. (Rozhovor poslankyne mimo mikrofón s podpredsedom Tiborom Gašparom.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre, takže, páni technici, môžeme pokračovať napriek tomu, to bol analogicky iný prípad. Takže, nech sa páči, pokračujte. (Smiech a potlesk poslanca Pročka v rokovacej sále.)

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pokračujem v mojom prvom príspevku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Počúvaj, ty šialenec, dakedy ťa mám plné zuby, správaj sa slušne v tejto sále, dobre? (Reakcia poslanca Pročka.) Ja dbám o to, aby sme neporušovali... rokovali. (Reakcie z pléna.)

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Dobre, však chyby sa stávajú. Ja by som rada teda pokračovala. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Budem ti tykať, ty šialenec, dobre?
Nech sa páči, pokračujte.

Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Je krásne, že táto výmena prebieha práve pri téme násilí na deťoch, pretože myslím si, že to tak podčiarkuje naozaj, že máme s tým v našej spoločnosti problém.
Detstvo Kamily, dnes 36-ročná, bolo ako normalizácia bitia. Každodenné bytie, krik a ponižovanie boli spojené s jej bezradnosťou a stresom. Raz po nej mama hodila nožnice z manikúry. Hádzala vtedy veci na hromadu s tým, že ich nemá upratané, ako hodila aj nožnice, leteli a zabodli sa jej do stehna.
Toto bolo zopár príkladov toho, čo deti zažívajú v rodinách a, žiaľ, teda naozaj tá miera násilia a fyzických trestov je alarmujúca. Veľmi dôležitý je prípad českej novinárky Jany Ustohalovej, ktorá teda zaznamenávala tieto príbehy dospelých ľudí, ktorí v detstve práve tieto telesné tresty zažili, lebo ona sa teda vyznáva z toho, že v jednom zo svojich textov napísala, že sama je jednou z nich a že keď sa stala matkou, tento vzorec prebrala a rovnako používala telesné tresty na svojich deťoch. Po čase si však uvedomila, že to nie je spôsob, ktorým by chcela vychovávať svoje štyri deti. V jednej chvíli si totižto uvedomila, že sa jej jej deti boja. A to je aj klasický príklad toho, akým spôsobom spoznáte deti, ktoré sú fyzicky trestané. A prinútilo ju to položiť si otázku, či chce, aby to tak bolo a pýtala sa sama seba, aký vzťah chce mať teda so svojimi vlastnými deťmi. Nechcela, aby sa jej báli a aby jej neverili, že to s nimi myslí dobre. Chcela, ako sama hovorí, chcela som vzťah so vzájomnou dôverou a blízkosťou. Toto je podľa mňa naozaj veľmi dôležité svedectvo matky, ktorá sama na vlastnom prežívaní a prežívaní jej detí pochopila škodlivosť telesných trestov. A práve dôvera a blízkosť sú základnými hodnotami, na ktorých má byť postavená rešpektujúca výchova.
Deti naozaj rozumejú oveľa viac, ako si často my dospelí myslíme, a v tomto celom je komunikácia úplný základ. Keď do nej investujeme a deťom napríklad namiesto strohých zákazov vysvetlíme, prečo je niečo dôležité dodržiavať, môže to mať úplne zásadne iný dopad aj na ich samotné správanie. Rešpektujúcou výchovou si vieme s deťmi budovať hlbšie vzťahy a nie len to, vytvárame im do budúcna úplne iný základ pre ich ďalšie vzťahy v porovnaní s tým, ako keď niekto uplatňuje výchovu spojenú s trestami fyzickými aj. A myslím si, teda pevne verím, že sa zhodneme, že používať akékoľvek formy fyzického násilia nie je v poriadku v akýchkoľvek vzťahoch. Prečo by to malo byť teda v poriadku v prípade detí, tých najzraniteľnejších spomedzi nás? Telesné tresty pritom majú obrovský vplyv na psychiku detí, vrátane porúch správania, úzkosti, depresie a stavov bezmocnosti. Kvôli telesným trestom dokonca zomierajú na celom svete tisícky detí každý jeden rok. Ešte častejšie však zostávajú so zraneniami na duši. A je smutné, že napriek všetkému, čo vieme o škodlivosti telesných trestov, sme na Slovensku stále nepristúpili k tomu, aby sme deti pred nimi lepšie chránili a povedali im jasné nie. Pritom aj výbor OSN pre práva dieťaťa Slovenskej republike opakovane odporučil výslovne zakázať telesné tresty v domácom prostredí.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, je naozaj v najlepšom záujme detí. Podľa nás si každé dieťa zaslúži detstvo bez násilia a to najlepšie možné láskyplné a rešpektujúce prostredie. Tak to deťom k tomu prostrediu pomôžme jednoduchým zákonom, ktorý prinášame. A ja vás touto cestou žiadam o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ešte raz sa ospravedlňujem. Dve faktické.
Pani poslankyňa Marcinková.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem, že túto tému opakovane otvárate, kolegovia z Progresívneho Slovenska, tiež ju považujem za veľmi dôležitú. A keď sa tu chceme baviť o dátach, tak podľa mňa je veľmi dôležité spomenúť v tejto diskusii, že fyzické násilie na deťoch, fyzické tresty, ktoré, ako už povedala kolegyňa, vlastne nemajú žiaden pozitívny dopad na výchovu, len sa negatívne odrážajú a to v dekádach života toho človeka, toho jedinca, aj potom sa odrážajú aj na HDP krajiny. Pretože je to zmerané napríklad v krajinách, v ktorých majú legislatívnu úpravu, aby k týmto trestom nedochádzalo, a v takýchto krajinách, kde sa to napriek zákazu deje, to má vplyv 2 % vlastne mínusových bodov na HDP, najmä na sociálne a zdravotné výdavky a tak ďalej a, samozrejme, na tú zvýšenú kriminalitu, ktorej sa dopúšťajú ľudia, ktorí boli v detstve vystavovaní takýmto fyzickým trestom. Kdežto v krajinách, kde takýto zákaz ani len prijatý nie je, nevieme ani len vyhodnotiť, aký masívny, negatívny dopad to môže mať na naše HDP, na vlastne vývoj ekonomiky, na vývoj mentálneho zdravia obyvateľstva, ktoré sa tiež odráža v nákladoch krajiny a vlastne aj v jej produktivite, aj vlastne v rámci nejakej kvality prežívania a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré úzko súvisia aj s tým, že ak chceme byť moderná, prosperujúca krajina, tak musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili možným traumatizujúcim zážitkom detí, ktorí sa potom stanú dospelí a budú súčasťou našej, ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Takže tak ako za to bojujem pri deťoch v nemocniciach, aby sme urobili všetko pre to, aby tie traumy vymizli z nášho prostredia, tak aj toto je priestor na to, aby sme naozaj prispeli k tomu, aby sme mali mentálne zdravé a odolné obyvateľstvo.

Bittó Cigániková, pani poslankyňa.

Ďakujem, Danko, pán predsedajúci.
Lucia, tiež by som, veľmi by som chcela tento svet a určite budem aj hlasovať za, lebo takto by som si to priala, aby jednoducho tie decká neboli trestané, ale poviem úprimne, aj ja som teda párkrát asi zlyhala ako rodič, keď to bolo vypäté. A to ma núti zamýšľať sa, mám dvoch synov, bola som na nich sama, nebola som proste, nie som a ani sa nehrám na ideálneho človeka, rodiča, mňa tieto pózy nebavia, takže to hovorím na rovinu. Ale to ma núti rozmýšľať nad tým, že čo bude vlastne dôsledok, keby takéto opatrenie prešlo a nepochybujem, že to myslíte dobre, vôbec, len teda že poďme sa zamyslieť nad dôsledkami. Lebo úprimne poviem, napríklad jeden z mojich synov, nebudem naschvál konkretizovať, chodí do triedy, kde jeho spolužiaci, kde zažil také veci, kde jeho spolužiaci pľujú po inom, chlapec z Ukrajiny mimochodom, kde ho tam proste úplne šikanujú, kde vyhadzujú pomôcky z okna, kde jeden chlapec si tam onanuje počas hodiny, úplne vážne to hovorím, hej. A keď som sa s jedným z tých rodičov bavila, tak opäť mamina sama bola na to dieťa, hovorila, ona mu toľkokrát sa snažila dohovoriť, no nič iné naňho neplatí. Čiže ja to neschvaľujem v žiadnom prípade, ale rozumiem tomu zúfalstvu v nejakom momente. No a teraz čo bude dôsledok? Schválime toto a dôsledkom bude čo? Že v takýchto situáciách, keď rodič zlyhá, čo sa môže stať, keďže sa to stalo aj mne, naozaj aj slušným, dobrým ľuďom, tak pôjde niekde na sociálku, no a výsledkom bude, že keď bude reťazec pochybení, tak čo tie deti zoberieme do domova alebo? Že mne to príde také, že ideálny svet, za ktorý aj ja budem hlasovať a ja by som ho chcela, ale príde mi to, že takto to nevyriešime, že možno, a to je teda apel určite nie na vás, kolegovia, ale na nás všetkých, možno menej tej agresie a násilia vo verejnom priestore, ten príklad v školách, že to je asi účinnejšie ako toto. Obávam sa, že napriek dobrému úsiliu, napriek tomu, že to podporíme, aj keby to prešlo, že to nebude mať úplne najšťastnejšie následky.