35. schôdza

Pán poslanec Štefunko.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, milé kolegyne, je to také zaujímavé, keď predo mnou skoro 30 minút rozpráva úplne odborník na energetiku, ktorý dokonca v tom prostredí bol, a musím sa priznať, že vo veľa veciach máme podobný názor, takže nebudem opakovať veci, ktoré sme identifikovali podobne. Skúsim sa pozrieť na celý tento problém o potrebnom zákone o energetike trošku zo širšieho pohľadu.
Včera sme boli na tej spoločnej konferencii, kde bol aj pán poslanec Šimko, aj pán poslanec Galek, kde, konferencia sa volala, že Riziko zaostávania, a teda klimitická neutralita na Slovensku (správne: Riziko zaostávania, klimatická neutralita a zelená transformácia na Slovensku, pozn. red.). A tá štúdia, ktorú publikoval pán Richard Filčák s podporou sociálnodemokratickej nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung prezentovala to, akým spôsobom sa Slovensko dostáva do pozície nieže early adoptéra, ako by to bolo dobré, ale takéhoto late adoptéra, teda toho posledného adoptéra nových technológií a nových trendov. Dokonca ja by som tvrdil, že my sme brzdič všetkých 0nových trendov a nových technológii. Viem, asi čo prebieha teraz pani ministerke v hlave, lebo si povie, že, že ten zákon je vo veľa veciach veľmi dobrý a dokonca ako kebyže umožňuje mnohé veci urobiť, čo sa týka obnoviteľných zdrojov energií, a s tým musím súhlasiť. Treba ale aj povedať, že trošku ako kebyže neskoro dobiehame to, čo vlastne sme už mali spraviť niekedy v januári, kde sme mali aproximovať, alebo teda implementovať smernicu Európskej únie. Mnohé z toho sa do toho zákona dostalo a mnohé z toho ale tam pribudlo, ako povedal môj kolega Karol Galek.
Ešte by som povedal, že ešteže máme tú Európsku úniu, že nám dáva nejaký, nejaký plán, čo by sme mali adoptovať, aby sme sa mohli zúčastniť do budúcnosti férovej súťaže napríklad v trhu s energiami alebo s rôznymi inými technológiami, ktoré budú na to potrebné.
Nezabudnime na to, že na Slovensku máme priemysel, ktorý je pripravený na budúcnosť, dokonca aj na energetickú budúcnosť. To znamená, že máme strašne veľa firiem, ktoré robia zatepľovanie alebo technológiu na zatepľovanie. Máme dokonca firmy, ktoré robia a vytvárajú tepelné čerpadlá. Máme relatívne veľa potenciálne zelených technológií, ktoré si ale absolútne nevšímame. Naopak, preferujeme tie, tie staré, tie neprogresívne a častokrát tie, ktoré špinia alebo ničia životné prostredie.
Treba povedať ale, a znova to vždy musím povedať v mene Progresívneho Slovenska, my nie sme proti jadrovej energetike. My sme za jadrovú energetiku, ale musí sa rozvíjať v tom istom povedzme pruhu, ako aj obnoviteľné zdroje. Častokrát keď sa debatujem s ľuďmi v regiónoch a tak ďalej, tak na Slovensku je veľmi tá, tá, nazvime jadrová propaganda, spravená tak, že... alebo teda komunikovaná tak, že vlastne pozrite sa na Francúzsko. Však aj Francúzi sú závislí od jadrovej energie. No a, samozrejme, ale pán Macron už, neviem, desiaty rok alebo, alebo deviaty rok, odkedy je v úrade podporuje jadrovú energetiku, ale zároveň symetricky a možno až asymetricky v prospech obnoviteľných zdrojov stavia obnoviteľné zdroje a vytvára na to podmienky. Vytvára podmienky na to, aby investori investovali teda do obnoviteľných zdrojov a zároveň aby sa v tejto oblasti diala veda a výskum. Na Slovensku sa takéto veci nedejú. Dokonca mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú, dvojpruhovú... (Reakcia navrhovateľky.) Prihováram sa pani ministerke, strašne by som bol rád, aby, aby to počula, takže... A práve to bolo to najdôležitejšie. Mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú líniu, že v očiach slovenských rozhodovateľov, špeciálnych tých, ktorí sú vo vláde dnes, majú ako anglicky povedané, že jadrovú energetiku a celú tú loby, ktorá je okolo, ako niečo ako must have, že to čím sa musíme zaoberať. No a tie obnoviteľné zdroje alebo tie, ktoré sú ako keby také exotické, alebo to, čo nám nanucuje Európska únia, tak to je také po anglicky povedané, že nice to have, že môžeme to mať, ale nemusíme. A vlastne celá tá naša, naša diskusia o jadrovej energetike verzus zelenej energetike je takáto. Ja teda... sme sa včera bavili na tej konferencii, že proste by mala sa odstrániť táto vplyvová asymetria. To znamená, že by mali za jedným stolom sedieť, nazvime to, starý energetický priemysel a nový energetický priemysel lebo na Slovensku je to momentálne tak.
A znova pripomeniem story, ktorá sa stala, keď som sa vlastne ujal môjho mandátu v tejto Národnej rade a hospodársky výbor zorganizoval stretnutie s energetickými podnikmi s majetkovou účasťou štátu, to znamená, že, že boli tam naftové firmy, boli tam plynárenské firmy, boli tam jadrové firmy, boli tam energetické firmy všeobecné. A v zásade tieto firmy majú priamy prístup ku poslancom, majú priamy prístup ku, nazvime to, a nie v zlom to myslím, ale v... ku lobovaniu na poslancov, kdežto všetky ostatné firmy, ktoré robia napríklad v obnoviteľných zdrojoch alebo v zatepľovaní a tak ďalej, sa zúčastňujú na nejakých konferenciách a sú šťastní, keď tam proste príde nejaký poslanec alebo, alebo poslankyňa im tam niečo porozprávať a tak ďalej. To znamená, že existuje tam jedna veľká vplyvová a informačná asymetria. Teda môj návrh je a trošku to nadväzuje na návrh pána Galeka, že by sme medzi týmito dvoma čítaniami mali spraviť normálne konferenciu alebo, alebo, alebo debatu, kde by boli zastúpení všetci aktéri našej slovenskej energetiky, ktorí by mali mať rovnaký čas si vyjadriť svoj názor a možno konfrontovať argumenty či už z iných krajín, alebo zo Slovenska. Nie je možné, aby proste bola jedna preferovaná skupina firiem, ktoré síce má majetkovú účasť štátu, ale v zásade tým pádom tým, že je tam tá majetková účasť štátu, tak štát niekedy nemá potom spôsob, ako sa vyrovnať s tým svojím konfliktom záujmov. Tak buď mám dividendy z nejakého neperspektívneho priemyslu, alebo možno perspektívneho, alebo sa idem chovať ku energetickej sústave na Slovensku férovo.
Ďalší bod, čo by som chcel spomenúť, je, že, že očividne táto, tento zákon vlastne pripravuje ešte ako kebyže väčší, väčší dôraz na tú dvojfázovú alebo dvojfázový prístup ku energetike tým, že od roku 2027 sa v zásade my perspektívne zaväzujeme ku nejakému energetickému zdroju, ktorý podľa ÚHP napríklad určite nebude stáť 9,6 mld. eur, ale oveľa viacej, bez toho, aby o tom prebehla naozajstná diskusia, a zároveň, ako spomenul pán Galek, už je skoro jasné, že, že je užší výber dodávateľov jasný.
Náš záujem ako poslancov a poslankyne by mal byť, aby sme mali stabilnú energetickú sieť, aby náš priemysel, ale aj občania alebo, naopak, občania, ale aj priemysel, mali dostatok energie do budúcnosti, aby investori, ktorí prichádzajú, mali dostatočný prísun či už energie z jadra, alebo aj obnoviteľných zdrojov, lebo pri... ako pripomínam, že je veľmi veľa globálnych firiem, ktoré majú svoje dekarbonizačné stratégie, resp. svoje stratégie ISG, kde proste do budúcnosti nebudú chcieť a nebudú môcť odoberať napríklad energiu z jadra. To znamená, že my automaticky sa vylučujeme z toho, že mnohé z týchto firiem budú na Slovensku investovať. A toto ako kebyže nespomíname práve kvôli tomu, lebo, lebo proste máme krátkodobý pohľad na energetiku.
Prečo, prečo to vlastne akože hovorím, že krátkodobý pohľad na energetiku? Lebo tí ľudia, ktorí dnes presadzujú to, aby sa staval napríklad tento jadrový zdroj, oni tu po prvé, že nemajú víziu na 15-20-30 rokov, ale po druhé oni tu už nebudú žiť. Mnohí z nich majú vily v zahraničí, proste oni tu nebudú žiť, oni nebudú znášať tie náklady na energiu a tak ďalej. A zároveň proste nebudú znášať tie dôsledky, kdežto, tí ľudia, ktorým tie kontrakty energeticky sa momentálne šijú, tí ľudia sú oveľa menej mobilní a do budúcnosti budú mať strašne veľké ceny za energie. Na Slovensku sa síce hovorí, že, že obyvatelia majú vlastne štátom dotované energie, ale pozrite sa na to, ako platia podnikatelia tie energie. Energie pre podnikateľov na Slovensku sú jedny z najvyšších v Európskej únii napriek tomu, že máme takýto akože ideálny energetický mix. A nie, nie vďaka tomu. A ako stále hovoríme, že, samozrejme, ja netvrdím, že len podnikatelia vytvárajú hodnoty. My tvrdíme, že aj zamestnanci, aj podnikatelia vytvárajú hodnoty. Ale ak podnikatelia budú mať drahé energie, tak nebudú môcť zamestnávať toľko ľudí, nebudú im môcť dávať také veľké platy, aké by si tvrdo pracujúci ľudia zaslúžili. A zároveň tí noví investori s novými perspektívnymi technológiami na Slovensko neprídu.
Neviem či ste si všimli posledné štatistiky ohľadom priamych zahraničných investícií za posledný rok alebo za posledné obdobie. Krajiny, ktoré sme niekedy považovali za krajiny, ktoré sú za nami alebo proste ktoré nie sú až tak rozvinuté ako my, ale zároveň aj krajiny, ktoré sú s nami susediace, či už Čechy, alebo Poľsko, alebo krajiny západnej Európy, o ktorých často sa hovorí, že už sú, že už sú... nazvime to nekonkurencieschopné, tak krajiny ako Francúzsko alebo Čechy, alebo Poľsko získavajú strašne veľa priamych zahraničných investícií. Na Slovensku mám pocit, že sa to už blíži k nule v porovnaní s ostatnými krajinami. A súvisí to napríklad aj s tým, že, že aké sú drahé energie na Slovensku a akým spôsobom si, samozrejme, ľudia vedia, vedia tam nájsť zamestnanie, resp. že či tí podnikatelia vedia nájsť kvalitných, kvalitných ľudí.
A tým by som vlastne akože ukončil svoje vystúpenie tým, že existuje tu naozaj riziko zaostávania, a to súvisí aj s energetikou. Zoberte si, ako my sme premárnili šancu pri napríklad budovaní nášho e-Healthu za posledných 20 rokov. Ako sme premárnili šancu postavenia tej, tej nešťastnej diaľnice. Ako sme premárnili šancu z eurofondov si zaplatiť reformu vzdelávacieho systému. Mám pocit, že s tými zdrojmi, ktoré teraz k nám prichádzajú z Európskej únie si... by sme si mohli dovoliť urobiť dobrú energetickú transformáciu a my to nerobíme. Naopak, vlastne stagnujeme v energetickej stratégii na Slovensku a preferujeme naozaj ľudí, ktorí majú veľmi veľký vplyv na túto vládu, a absolútne opomíname ľudí, ktorí by vedeli priniesť konkurencieschopnosť nášho priemyslu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť pani ministerka? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko.
Pán poslanec Galek, v dôvodovej správe na strane 17 k bodu 100 vám prečítam: „Navrhovaná úprava predstavuje adaptáciu slovenskej zákonnej právnej úpravy na priamo uplatniteľnú právnu úpravu Európskej únie, konkrétne článok 19d revidovaného nariadenia EÚ 2019/943 upraveného nariadením EÚ 2024/1747, podľa ktorého, ak sa členské krajiny rozhodnú podporovať investície financované z verejných zdrojov prostredníctvom systémov priamej podpory cien do nových nízkouhlíkových zariadení na výrobu elektriny z nefosílnych palív, musia tieto byť štrukturované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami. Tieto schémy musia okrem záruky výnosov pre výrobcov z elektriny z nízkouhlíkových technológií zahŕňať aj obmedzenie o hornej hranici trhových výnosov príslušných výrobcov. Navrhovaná úprava v § 26a upravuje možnosť podpory formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva a súvisiace náležitosti tejto formy podpory, minimálne náležitosti zmluvy o vyrovnávacom režime a minimálnu dobu trvania tejto formy podpory.
Účelom zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva je úprava vzájomných práv a povinností na zabezpečenie podpory príjmov oprávneného investora zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva s cieľom dosiahnuť návratnosť investícií vynaložených týmto investorom.“
Neviem, asi sme... ste si to zle prečítali. Je to vyslovene transpozícia novej smernice o redizajne trhu, ktorá umožňuje zahŕňať aj podporu jadra vyrovnávacím režimom. Máme tam termín transpozície do 17. 7. 2027. Tam nikto nehovorí o žiadnom výbere dodávateľa alebo že by toto malo vplyv na výber dodávateľa. Využívame možnosť, resp. nevyužívame, aplikujeme to, čo nám smernica hovorí.
A, pán poslanec Štefunko, ja by som to nazvala celkovo, keď tvoríte energetický mix, momentálne prístup k obnoviteľným zdrojom, my podporujeme obnoviteľné zdroje, podporujeme, čo sa týka domácností, čo sa týka priemyslu, ešte za bývalých vlád boli nastavené výzvy, ktoré postupne spúšťajú, niečo tam upravujeme, aby napríklad tí, ktorí v priemysle si dajú fotovoltiku na strechu, tak mali aj možnosť refinancovať si batériové úložisko, aby nám elektrinu, ktorú majú vyrobenú v prebytku, si ukladali a nedodávali do siete. Ja by som to skôr nazvala, my sme za to, aby ten mix bol vyrovnaný, my sme za to, aby sme mali obnoviteľné zdroje, ale okrem late adapter by som to nazvala aj carefull adapter, pretože keď sme carefull, tak sa nám nemôže stať to, čo sa stalo minulú jeseň v septembri, keď nesvietilo slnko v južných krajinách Európy a keď nefúkal vietor v severných krajinách Európy, tak ceny elektrickej energie dosahovali tisíc eur za megawatthodinu a našťastie Európa mala jadro, našťastie. Včera som bola na bilaterálnom stretnutí s ministrom energetiky Talianska a povedal: „Závidíme vám vaše snahy, ktoré máte v jadre.“ Asi toľko.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 863. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 863a.
Prosím ministra Druckera, ktorý zastúpi pána ministra Šutaja Eštoka, aby zákon odôvodnil.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 863.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je najmä stabilizovať viackrát medializovanú nepriaznivú situáciu na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru a tým prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu vybaveniu žiadosti o pobyt cudzincov.
Nápor ľudí na cudzineckých políciách a problémy pri získavaní termínu na vyriešenie svojich žiadosti spôsobuje neisté postavenie predovšetkým samotných cudzincov, ale má negatívny vplyv napríklad aj na oprávnené záujmy zamestnávateľov. Vzhľadom na to sa vo vládnom návrhu zákona navrhujú rôzne zmeny, ktoré zefektívnia a urýchlia prijímanie žiadostí cudzincov o konanie o týchto... o žiadostiach. Ide napríklad o predĺženie platnosti národných víz, počas ktorej si cudzinci majú podať žiadosť o udelenie pobytu, vypustenie predkladania fotografií a doklad o finančnom zabezpečení pri väčšine pobytov či zavedenie povinností využiť rezervačný systém. Zmeny odbremenia aj samotných cudzincov od niektorých administratívnych povinností.
Jedným z ďalších dôležitých opatrení je regulácia prechodných pobytov na účel podnikania, ktorý je v súčasnosti nastavený pomerne benevolentne. Počty podnikateľov z tretích krajín značne zaťažujú administratívne, technické a personálne kapacity cudzineckej polície bez toho, aby tomu primerane zodpovedal ich reálny prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Po vzore Českej republiky sa preto zavádza limit na prijímanie žiadostí o tento účel prechodného pobytu. Maximálny počet žiadostí, ktoré budú môcť prijať zastupiteľské úrady, bude určený nariadením vlády. Obmedzením počtu žiadostí na účel podnikania sa uvoľnia aj chýbajúce kapacity a termíny na ostatné žiadosti. Všetky navrhnuté opatrenia by mali umožniť v čo najkratšom čase prijať a vyriešiť čo najväčší počet žiadostí cudzincov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy odporúčam schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého materiálu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil navrhnuté stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 964 z 3. júna 2025 pridelila návrh zákona (tlač 863) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému s lehotou na prerokovanie ihneď. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorského výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledujúce stanoviská. Ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. S uznesením výborov vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona tlač 863 vyjadrený v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 123 na svojej 60. schôdzi.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku.
Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, tak sa tu po 24 hodinách znovu stretávame.
Musím povedať, že nič proti vám, pán minister Drucker, ale som nemilo prekvapená, že pán minister vnútra tu nie je, keďže máme tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Je to zásadná novela zákona o pobyte cudzincov a vlastne ju tu schvaľujeme za tri dni. Je to vskutku nemilé, no ale teda čo už. Určite budem rada, keď mu budete tlmočiť, že na budúce by.... Chápem, že sú nejaké povinnosti, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, že nie je za tým zlý úmysel, len je to neštandardné, keď máme tu takýto dôležitý, takú dôležitú novelu v skrátenom legislatívnom konaní, a v podstate máme na to fakt že 24 hodín a pán minister nepríde. Aj poviem, že prečo, lebo som tak nemilo prekvapená, lebo teda včera sme sa bavili aj o nejakých možnostiach zmien v tejto novele.
A ja, samozrejme, rozumiem, však včera sme dosť dlho riešili to obmedzenie podnikania, že teda z tohto sa neustúpi, ale sú tam niektoré drobné veci, ktoré podľa mňa by mohli byť upravené v záujme nejakej férovosti voči tým cudzincom, ktorí sami nemôžu za ten systém, a jedna z takých zmien, ktoré som ja navrhla, aby sa stali inak vlastne aj dobre, že ste tu, lebo sa týka vlastne absolventov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia PhD. študentov, tak možno vás zaujme, že v zásade, pokiaľ tu máme cudzincov, ktorí absolvujú vysokoškolské vzdelanie na Slovensku, prvý alebo druhý stupeň, tak oni v súčasnosti môžu, samozrejme, podať na Slovensku žiadosť o zmenu účelu toho svojho prechodného pobytu na nejaký iný a v tom súčasnom znení zákona je tam, samozrejme, že aj absolventi tretieho stupňa toho vysokoškolského vzdelania. Však chceme tu tých vysokokvalifikovaných cudzincov. V tomto, v tejto novele sa však toto konkrétne ustanovenie § 31 vlastne prepisuje a vypadli tam práve tí PhD. absolventi, čiže tí by zrazu mali o zmenu účelu pobytu, tak napríklad si nájdu zamestnávateľa, po tom, čo to PhD. absolvujú, by mali požiadať, že vrátiť sa domov, požiadať na našom zastupiteľstve (povedané so smiechom) a potom zase prísť späť. Tak to som navrhla, že nech sa to tam doplní, lebo však je to úplné bláznovstvo, aby sme vysoko kvalifikovaných študentov, alebo teda absolventov tohto tretieho stupňa posielali domov, tak to verím, že by sa snáď našla vôľa to tam ešte rýchlo doplniť, a to isté platí napríklad pre vnútropodnikový presun, že keď sa schvaľuje, že keď si zamestnávateľ presúva zamestnanca v rámci vnútropodnikového presunu, tiež je absurdné, aby vlastne sa naňho nevzťahovala tá možnosť podať tú žiadosť tu na Slovensku, ale teda že musí vycestovať. Čiže to mi prišlo ako, ako také nelogické zmeny, ktoré možno len unikli pozornosti, keď sa teda táto novela narýchlo pripravovala, ale minimálne tí PhD študenti podľa mňa by mali byť vyriešení. Ja som to včera vlastne aj posielala ministerstvu vnútra aj ako spracované už legislatívnotechnicky, nech sa na to pozrú, a dúfam, teda že, že si to osvoja.
No a ešte jednu vec, som ich požiadala, aby vyriešili. Ide vlastne o to, že my sme tu takto pred rokom schválili inú novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorá od 15. júla tohto roku zavedie povinnosť cudzincov, aby vlastne zložili skúšku slovenského jazyka, ak žiadajú o dlhodobý pobyt, a teda táto zmena bude účinná od 15. júla. Lenže tým, že je problém s tým rezervačným systémom a že tie termíny nie sú a že najmä na dlhodobý pobyt sa dostávajú s niekoľkomesačným oneskorením, znamená to v skutočnosti to, že mnohí cudzinci, ktorí napríklad možno dnes alebo v máji splnili podmienky na podanie žiadosti o dlhodobý pobyt, dostanú ten termín až po 15. júli. A to akože nie je ich chyba, lebo ten systém je preťažený a nie sú tie termíny, lenže oni sa dostanú do situácie, že si teraz pripravujú tie doklady, majú všetko pohromade, tie doklady majú 90-dňovú platnosť a len z dôvodu, že teda je kríza s termínmi a systémom, tak dostanú termín po 15. júli, prídu tam a policajt im povie, že no ale vy už po novom potrebujete aj skúšku zo slovenského jazyka, tak sa rovno môžu vlastne otočiť a čakať ďalšie mesiace, kým jednak si vybavia tú skúšku a jednak znova dajú dokopy tie doklady, keďže medzitým im uplynie platnosť.
Čiže ja som navrhla, že keď máme túto krízovú situáciu, podľa mňa je to nefér voči tým cudzincom, lebo oni za to nemôžu, že prosto tie termíny nie sú dostupné v podstate ako keby nieže ihneď, ale v tej dostatočnej dobe. A že nie som teda proti tej jazykovej skúške, veď chápem, že tí cudzinci by mali, keď už tu majú formu trvalého pobytu, nejakým spôsobom komunikovať po slovensky s úradmi, ale že teda by bolo treba posunúť účinnosť tejto novely z minulého roka o nejaké mesiace, prípadne možno od januára roku 2026, keď teda, dúfam, že už tá situácia (povedané so smiechom) bude konečne vyriešená a tie termíny budú k dispozícii, aby títo cudzinci vlastne sa svojou... bez svojho vlastného zavinenia nedostali do situácie, že vlastne po tom 15. júli budú musieť zrazu splniť podmienku, o ktorej teraz, keď možno teraz si klikajú tie termíny, vôbec nevedeli, že ju splniť majú, a nemusia ju splniť. Čiže to mi príde prosto otázka takej základnej férovosti k tým ľuďom, ktorí naozaj nemôžu za to, že ten systém padol a že, že nie je dostatok termínov, takže ja som to včera posielala ministrovi vnútra, a teda ministerstvu vnútra a legislatívnemu odboru a dúfam, že fakt sú to tri malé zmeny, ktoré podľa mňa by trochu pomohli odstrániť nejakú takú neférovosť a nespravodlivosť, tak môžete apelovať na vášho kolegu, aby ešte teda v rámci tohto procesu zvážili tieto tri malé zmeny prijať. Bolo by to podľa mňa vhodné.
Takisto len teda chcela ešte pripomenúť, že čo je podľa mňa veľmi dôležité sfunkčniť, a nedostala som na to odpoveď ani včera počas rokovaní výborov k tejto novele zákona. Tak my sme tu boli v decembri tiež pri novele zákona o pobyte cudzincov, kde sa zaviedla možnosť podávať žiadosti o obnovenie pobytu elektronicky. To znamená, že keď už raz máte udelené povolenie na pobyt, máte pobytovú kartu, ktorá vyzerá ako náš občiansky preukaz, môžete rovnako mať na to BOK a PIN kód a komunikovať so štátom elektronicky. No a v decembri teda sa zaviedlo, že konečne sa tieto preukazy môžu využiť aj na podávanie teda obnovujúcich žiadostí, logicky, však niekto, kto podáva prvú žiadosť o pobyt, nemá náš pobytový preukaz, čiže tam to nie je možné, ale pri tých, čo tu už žijú, to, samozrejme, možné je. A je to opatrenie, ktoré je podporené z plánu obnovy, čiže my sme mali povinnosť vybudovať...
===