35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa niektorý zákon... niektoré zákony, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 843 z 1. apríla 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť, Národnej rady Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 311 z 22. mája 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 173 z 22. mája 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 23 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 23 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 655) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 182 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona transponuje a implementuje viaceré legislatívne akty Európskej únie, najmä smernicu a nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou, ako aj čiastočne smernice o podpore energie z obnoviteľných zdrojov, o trhu s plynom a vodíkom a nariadenie o znižovaní emisií metánu.
Zmenami zákona o energetike sa zavádza právna úprava zmlúv o flexibilnom pripojení, rozširujú sa povinnosti prevádzkovateľov distribučných sústav, týkajúce sa zverejňovania údajov vo voľnej kapacite aj výpočte, dopĺňa sa právna úprava zmlúv o dodávke elektriny alebo združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú, ako aj úpravy v oblasti ochrany spotrebiteľa, zdieľania elektriny aktívnych odberateľov a zavádza sa činnosť organizátora zdieľania.
Zákonom sa tiež dopĺňa možnosť podpory výroby elektriny z jadrového paliva prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv, hodnotenie potrieb flexibility elektrizačnej sústavy a kompetencie Hlavného banského úradu v oblasti metánových emisií. Zmeny v zákone o regulácii v sieťových odvetviach rozširujú právomoc Úradu regulácie sieťových odvetví najmä v oblasti monitorovania zmlúv na trhu dodávky elektriny, zdieľania elektriny, tvorby vzorových zmlúv pre zdieľanie elektriny a novú úpravu v prípade vyhlásenia cenovej krízy.
Novelizácia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby a tepla zavádza pravidlá kaskádovitého využívania drevnej biomasy, vyrovnávací režim pre vybrané obnoviteľné zdroje energie a kreditný systém pre elektrinu využívanú v doprave. Rovnako sa upravujú ciele pre obnoviteľné zdroje v doprave a v priemysle a vytvára sa rámec pre akceleračné zóny, zrýchlenie povoľovania a nadradený verejný záujem.
V nadväznosti na záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú zo smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov vo vzťahu k využívaniu prostriedkov Modernizačného fondu, sa návrhom zákona tiež zavádza osobitný proces poskytovania finančných prostriedkov z Modernizačného fondu na právnom základe poskytovania dotácií podľa zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Súčasťou návrhu sú aj zmeny v zákone o tepelnej energetike, zákona o alternatívnom riešení sporov a zákona o banskej činnosti.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, informatizáciu, služby pre občana ani manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a sociálnu oblasť.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, výbor Národnej rady... a kolegovia a kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 817. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Milé kolegyne, kolegovia, vážené dámy a vážení páni, pani ministerka, pekný deň prajem a dovolím si vystúpiť teda k tejto novele zákona o energetike, ktorá sa na prvý pohľad naozaj javí ako transpozícia viacerých európskych smerníc a nariadení.
Pani ministerka to už spomínala, mení sa celkovo šesť zákonov či už priamo energetických, alebo s energetikou súvisiacich, alebo s energetikou súvisiacich. Najdôležitejšie, samozrejme, zákon o energetike, zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, zákon o tepelnej energetike, máme tu aj zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a banský zákon. Naozaj oceňujem, že tento zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a že takisto sa dostáva do parlamentu v riadnom procese aj teraz – na rozdiel od iných zákonov, ktoré naozaj doslova preletia týmto parlamentom a nie je na to vôbec žiaden dôvod. Verím však, že tak, ako je tento zákon momentálne predložený, tak že toto naozaj nebude jeho definitívna verzia. V zákone je totižto veľké množstvo zle definovaných pojmov, je tam viacero nepresností. Veľa súčasných problémov v energetike, ktoré by sa dali vyriešiť týmto zákonom, je jednoducho opomenutých a veľmi, veľmi horúco výhrou je ušitá aj podpora novému jadrovému zdroju, ktorého nastavenie je, žiaľ, musím povedať, veľmi netransparentné a vyvoláva obrovské množstvo otáznikov a dohadov.
Skôr ako prejdem k tým konkrétnostiam, tak práve z týchto uvedených dôvodov dávam návrh, aby sme v tomto, v súvislosti s týmto návrhom najprv hlasovali o tom, že Národná rada vráti zákon predkladateľovi na dopracovanie, resp. na prepracovanie. Pokiaľ by tento zákon nebol ale vrátený na dopracovanie, tak určite rád budem diskutovať o tomto zákone aj na hospodárskom výbore, ktoré sa, ktorý má byť najneskôr do toho septembra, ale dopredu avizujem, že tento výbor bude asi veľmi, veľmi dlhý, pretože naozaj bolo by lepšie, aby tie jednotlivé výhrady boli zapracované možno práve v rámci nejakého dopracovania, ako potom toto riešiť na výbore, kde možno budeme vedieť niektoré veci zodpovedať, ale ja sa spolieham na to, že na ministerstve je dostatok po ľudí, ktorí to budú vedieť zvládnuť. Pozeral som si aj samotné pripomienky, ktoré prišli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Bolo ich 1 047, z toho 426 zásadných. Opäť oceňujem, že viaceré z nich boli naozaj aj zapracované, najmä tie, čo sa týkali zdieľania elektriny, flexibility, pripojenia, ale stále je tam veľké množstvo pripomienok, ktoré by mohli byť akceptované, a zákon by sa naozaj posunul výrazne vpred, pretože, uznávam, naozaj potrebujeme, potrebujeme veľkú novelu zákona o energetike, a teda tým, čo by mohlo byť vylepšené, myslím najmä na tú implementačnú časť.
V zákone som totižto nenašiel niektoré pomerne jednoduché navrhované doplnenia, ako napríklad aby boli členovia energetických spoločenstiev a komunít, aby medzi ne boli zaradené aj príspevkové organizácie, teda napríklad školy a materské škôlky. V zákone nie je ani v medzirezortnom pripomienkovom konaní zahrnutý navrhovaný tzv. komunitný zdroj s právami lokálneho zdroja, teda prednostným a bezplatným pripojením do sústavy, bezplatná výmena elektromera za určené meradlo, pričom ale jeho inštalovaný výkon by bol maximálnym súčtom maximálnych rezervovaných kapacít odberných miest. Toto je možno trochu odborné, ale lokálny zdroj funguje veľmi dobre. Funguje na úrovni samotných odberateľov, ktorí sa pripájajú do sústavy s vlastnými zdrojmi. To nastavenie lokálneho zdroja, ako sme urobili ešte počas energetickej krízy, prispelo k tomu, že v minulom roku sme mali takmer 280 MW nových lokálnych zdrojov, teda miest, ktoré si vyrábajú elektrinu a priamo aj ju u seba spotrebovávajú väčšinu, a naozaj to zaťaženie aj pre tú distribučnú sústavu je tým pádom pomerne minimálne a nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť rozšírené aj práve na samotné komunity.
Včera sme mali veľmi zaujímavú diskusiu tu v parlamente. Organizovala to Slovenská klimatická iniciatíva. Bolo to pod záštitou pána poslanca Ferenčáka, teda člena klubu strany HLAS a veľmi veľa bolo hovorené aj o obnoviteľných zdrojoch. Igor Šimko avizoval, že prídu aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa bude týkať možnože niektorého z týchto dvoch bodov, a teda buď to zdieľanie elektriny alebo možno vytváranie tých energetických komunít (rečník si odkašlal), pardon, bude následne jednoduchšie. Rád budem opäť, ak tento pozmeňovací návrh príde ešte na samotnom výbore a budeme ho vedieť si pozrieť a prerokovať.
Týmto návrhom, teda keď hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, sa mení aj zákon 309/2009 Z. z., no ako som spomenul aj včera vo svojom vystúpení na tej diskusii, to, čo hovoria samotní investori do obnoviteľných zdrojov, a to nielen čo sa týka nejakých veľkých inštalácií, ale naozaj sa bavíme o rodinných domoch a jednoducho naozaj ľuďom, ktorí si chcú znižovať tie účty za elektrinu, čo je z môjho pohľadu možnože najlepšia cesta, ako bojovať aj napríklad s energetickou chudobou. Naozaj máme dve možnosti, buď tú elektrinu ušetriť, to znamená zvýšiť energetickú efektívnosť, jednoducho naozaj najlacnejšiu elektrinou je tá, ktorú si nemusíme vyrobiť, alebo tí ľudia si môžu takúto elektrinu sami vyrobiť a sami spotrebovať a podľa naozaj dikcie lokálneho zdroja na toto sa nevzťahujú následne mnohé distribučné poplatky.
Ale teda naspäť k tomu, čo chcú títo investori. Oni nechcú nejakú priamu finančnú podporu. Oni nepýtajú peniaze. Oni pýtajú jednoducho menej administratívy, hlavne aby tá legislatíva bola jednoduchá a stabilná. A keď hovorím o stabilite, tak mám na mysli napríklad G-komponent, teda poplatok za prístup do sústavy, ktorý bol zavedený súčasným predsedom regulačného úradu Jozefom Holjenčíkom, ale ešte v tom predošlom období a práve tento poplatok je asi tou najväčšou bariérou pri rozvoji nových obnoviteľných zdrojov. A, bohužiaľ, musím povedať, že tento poplatok bol síce v minulosti za predošlého vedenia osôb znížený, ale pán Holjenčík sa rozhodol ísť opačnou cestou. Pritom v prípade G-komponentu a jeho zavedenia, bohužiaľ, nejde o nič iné ako nepochopenie podstaty, prečo vôbec bol G-komponent kedy vymyslený, pretože to nie je nejaký výmysel Slovenska, to je naozaj výmysel, ktorý bol zavedený vo Veľkej Británii a mal znevýhodňovať nové zdroje, najmä veterné parky, ktoré sú postavené mimo miest spotreby, to znamená, že sú tam vysoké náklady na prenos a distribúciu vyrobenej elektriny. U nás ale paradoxne túto, tento poplatok, tento poplatok za prístup do sústavy, ľudovo nazývaný G-komponent, tí, ktorí sú pripojení do prenosovej, a teda môžu spôsobovať nejaké navyše zaťaženie, platia iba 50 centov na MW/h, ale tí výrobcovia na tej nižšej napäťovej úrovni v dôsledku nižšieho počtu plnovýkonových hodín, to je taký ten anglický termín flood hours, ktorý sa napríklad v prípade fotovoltiky počíta asi na 1 000 hodín, v prípade vetra je to možno 3 000-3 400 hodín, tak tí platia násobne viacej, pretože je to v tomto prípade už naviazané nie na výkon, ale práve na produkciu.
No a teraz si vezmite rok 2009, keď bol zavedený samotný zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, kedy sme tu mali aj veľkú kauzu, ktorá sa týkala netransparentného rozdeľovania kapacít pre fotovoltiku. Dostalo to vtedy pána Brhel hlavne a rôzni oligarchovia z pozadia SMER-u. Následne sa to otvorilo aj pre iných investorov a dnes máme na Slovensku 1 GW inštalovaného výkonu, z toho asi 450 sú podporované práve formou výkupných cien, na ktoré sa skladáme v koncovej cene elektriny. Toto robíme už 15 rokov, budeme to robiť ešte v prípade niektorých fotovoltík ešte ďalších päť rokov a tá suma je niekoľko stoviek mil. eur. A teraz, pokiaľ tento G-komponent bude v platnosti a v súčasnej výške aj v budúcnosti, aj po skončení tejto podpory, tak tým investorom neostane nič iné, ako jednoducho tieto elektrárne zatvoriť, demontovať, alebo možnože recyklovať samotné panely a odísť zo Slovenska, a my prídeme nielen o tie miliardy, ktoré boli použité práve na podporu takýchto zdrojov, ale aj o podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej výrobe, alebo teda nie na koncovej, ale na samotnej výrobe elektriny, takže ja si myslím, že pokiaľ chceme niečo robiť, tak napríklad v tomto zákone o energetike by mohlo byť navrhnuté aj zrušenie takéhoto poplatku alebo zjednotenie na úrovni, ktoré dovoľuje práve európske nariadenie.
No a v zákone mi tiež chýba nejaké vytvorenie právnej istoty pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to v režime prolongácie. Pre tých, čo nevedia, čo to je prolongácia, tak toto sme zaviedli v roku 2021 ešte za nášho pôsobenia na ministerstve hospodárstva a bolo to v dôsledku, aby sme znížili tlak na tzv. tarifu za prevádzku systému, to je tarifa, v ktorej sa skladáme my všetci práve na tú spomínanú podporu obnoviteľných zdrojov. A vlastne celé to bolo založené na rozložení dotácií v čase, teda znížila sa podpora, ale súčasne sa posunula alebo bude trvať o päť rokov dlhšie, to znamená, že naozaj tá ročná podpora, to zaťaženie tarify by bolo nižšie. Súčasne, ako som už spomínal, tí výrobcovia by tu ostali o tých päť rokov dlhšie a verím, že keď bude zrušený G-komponent, tak aj omnoho... na omnoho na dlhší čas, pretože životnosť zariadení nie je 20 rokov, v prípade fotovoltiky sa bavíme o 40, niekedy aj o 50 rokoch. No a túto prolongáciu sme v tom čase, v zlom čase, pretože naozaj sa na nás rútila aj samotná energetická kríza, mali sme vysoké ceny energií, zavádzali v dobrej viere. No a zlé časy pominuli, no a, bohužiaľ, s nimi pominula aj dobrá viera. Dnešné vedenie regulačného úradu sa rozhodlo, že v rámci prolongácie nebudeme uznávať oprávnené náklady, ktoré museli tí investori vynaložiť v rámci predĺženia životnosti tejto investície, resp. že to bude iba potom, ako to skontrolujú energetickí audítori, no a, čuduj sa svete, to budú tí, ktorí podliehajú práve súčasnému šéfovi regulačného úradu Jozefovi Holjenčíkovi. No a nechcem si predstaviť, k čomu všetkému toto povedie. Hovorí sa dnes, že tu budú traja konkrétni audítori, a teda neviem, čo všetko toto môže spôsobiť, takže ja si myslím, že aj napr. toto riešenie by mohlo byť zahrnuté v rámci novely zákona o energetike, naozaj nastaviť tú právnu istotu, po ktorej volajú tí samotní investori a ktorá by mohla zabezpečiť ďalší rozvoj.
No a teraz dovolím si prejsť asi k tomu, čo ja osobne považujem v tomto zákone za škandalózne, a myslím, že to naozaj pobúri všetkých, ktorí sa podpore energetiky aspoň trochu venujú. Už som tu spomenul ceny, ktoré boli v roku 2009 nastavené pre fotovoltiku, možno si spomeniete, to bolo 450 eur za MWh, skladáme sa na to dodnes. Na SEPS-e bolo v noci alebo z večera do rána rozdaných 120 MW inštalovaného výkonu, ako som spomenul, bol to najmä pán Brhel, najmä oligarchovia z pozadia SMER-u. Následne Jozef Holjenčík sa snažil zachrániť túto situáciu a prudko znižoval tieto výkupné ceny, aby ďalší investori, ktorým sa otvorilo toto okno, nemali šancu toto využiť, alebo teda v obmedzenej miere, ale súčasne práve z dôvodu, že táto tarifa za prevádzku systému vytvárala tlak na konečné ceny elektriny pre všetkých spotrebiteľov, lebo sa, lebo sa prenášala do tzv. tarify za prevádzku systému, tak nám vznikol historický deficit. Deficit, ktorý tu bol kvôli tomu, že zase Robert Fico chcel stabilné ceny energií. Bolo to na bilbordoch, ale tieto ceny energií neboli reálne stabilné, boli iba stabilne vysoké a príkaz, ktorý dostal v tom čase Jozef Holjenčík, bol, že skúsme s tou tarifou za prevádzku systému niečo urobiť, lebo je veľmi vysoká. A tak urobil to, že distribučné spoločnosti podporu síce vyplácali, ale na druhej strane túto podporu neuznával Jozef Holjenčík do tej tarify, ktorú mali platiť spotrebitelia a mala potom pritiecť tým distribučnými spoločnostiam. Vtedy nám vznikla sekera takmer 400 mil. eur, ktorú sme museli po našom nástupe do vlády vysporiadať. V tom čase bol ministrom financií ešte Edo Heger. Čiastočne sa nám to podarilo aj vďaka vývoju cien energií na trhoch, ale veľká časť musela byť zafinancovaná aj zo štátneho rozpočtu.
Jozef Holjenčík dnes namiesto toho, aby si priznal túto chybu, ktorú urobil, či už pri zle nastavenej regulácii, alebo aj následne v dôsledku vytvárania nejakého historického dlhu, tak obnoviteľné zdroje zaznáva a hovorí o tom, že obnoviteľné zdroje zvyšujú cenu elektriny, ale to, že je to práve kvôli nemu, tak na toto akosi zabúda. Čo však uznáva, že, čo však uznáva, je plyn, to najlepšie ruský, no a potom ešte jadro.
No a v zákone o energetike nám pribudol jeden paragraf, je to paragraf 26a, ktorý sa má týkať podpory jadrového zdroja. Tých jadrových zdrojov na Slovensku veľmi veľa nepribudne. Máme v súčasnosti rozplánovaný tzv. Nový jadrový zdroj, ktorý má vyrásť v lokalite Jaslovských Bohuníc. Ešte v roku 2011 bola kvôli tomu založená spoločnosť JESS, ktorá je vlastnená z 51 % štátnou spoločnosťou Javys a 49 % tam vlastní ČEZ, česká energetická spoločnosť. Práve táto spoločnosť JESS dostala za úlohu pripraviť projekt Nového jadrového zdroja a odvtedy sa tam udialo možno niekoľko menších káuz. Týkali sa najmä výkupu pozemkov v samotnej lokalite, ale samotný, samotná príprava tohto projektu veľmi nenapredovala.
Čo bolo ale urobené, bolo tzv. posúdenie vplyvov na životné prostredie. No ale keď máte vydané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tak toto nie je na neobmedzenú dobu. A, bohužiaľ, hrozilo, že táto EIA, čo je vlastne anglický názov pre posúdenie vplyvov na životné prostredie, prepadne, pretože v tom čase zákon jasne hovoril, kým bude takpovediac skonzumovaná, alebo, inak povedané, splnené všetky podmienky EIA, tak musí byť známa aj technológia. A to v tom čase, samozrejme, sa nedalo. Čo sa dalo ale robiť, bolo zmeniť samotný atómový zákon. Počas, počas tretej vlády Roberta Fica bol ministrom hospodárstva pán Peter Žiga, ten na to v tom čase nenašiel odvahu, a keď sme nastúpili na ministerstvo, tak naozaj projekt Nového jadrového zdroja sa nachádzal, ja to volám, že v stave klinickej smrti. A mali sme dve možnosti, buď projekt nového jadrového zdroja jednoducho zarezať, povedať bohužiaľ, dovidenia, ale my sme si uvedomovali, že naozaj tá spotreba na Slovensku bude narastať, veď v roku 2050 tu môžeme mať 50, možno 70 TWh spotreby. Elektrifikujeme, pribúdajú nám elektromobily, tepelné čerpadlá, tak sme si povedali – dobre, skúsime to, a v tom čase sme zmenili, bolo to poslaneckým návrhom, tento atómový zákon a zaviedli sme tzv. obálkovú metódu. To znamená, že nebolo potrebné definovať technológiu, stačilo definovať okrajové podmienky o umiestnení stavby a tie museli spĺňať zákonné požiadavky.
Následne Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, teda JESS, doručila ešte v roku 2023 Úradu jadrového dozoru žiadosť o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia a jednoducho projekt vďaka tomuto žije. Jednoducho neupadol do zabudnutia, nebolo potrebné robiť novú EIA, ktorá by trvala niekoľko rokov a jednoducho nového jadrového zdroja by sme sa pravdepodobne už nikdy nedočkali. Čo bolo súčasne potrebné urobiť, bolo zahrnúť jadro do tzv. taxonómie, pre tých, kto nevie, kto je... čo je taxonómia, je to vlastne akési európske nariadenie o tom, čo je považované za udržateľné financovanie alebo do čoho môžu byť financované prostriedky z európskych zdrojov, ale aj zvýhodnené bankové financovanie. Jednoducho takéto zdroje sú považované za udržateľné. Podarilo sa nám vtedy, vytvorilo sa také konzorcium 11 krajín, ktoré majú jadro, zahrnúť túto taxo... teda toto jadro do taxonómie. No a potom prišiel Robert Fico, našiel práve tento oživený projekt Nového jadrového zdroja na stole a ten sa stal takým nejakým jeho obľúbencom. Najprv hovoril o tom, že tento Nový jadrový zdroj postavíme za štátne. Postaviť za štátne Nový jadrový zdroj, no neviem, akože dnes nemáme na úplne iné výdavky, a kde by sme zobrali 10, možno 15 mld., tak to naozaj neviem, vyvolalo to naozaj u mňa zdesenie, a preto som očakával, čo sa objaví práve v tomto zákone o energetike, to bol už ten zmienený paragraf 26a, ktorý hovorí o podpore výroby elektriny z jadrového paliva, a ods. 1 – a ten je naozaj napísaný dobre – Podpora výroby elektriny z jadrového paliva sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva. Potiaľto O. K. Veď my sami sme v tom čase hovorili – žiadne štátne financovanie, poďme do toho, aby si to zafinancoval samotný investor a sami sme navrhli, aby to išlo cez – anglický názov odborný je pre to – Contract for Difference, teda to je vlastne tá zmluva o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny. Dnes sú to... dnes je to definované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy. Ten princíp je veľmi jednoduchý. Stanoví sa nejaká referenčná cena, ktorá bude ponúknutá investorovi, ten ju môže prijať a bude garantovaná na určené obdobie. V zákone je to 30 +10 rokov. No a ak je cena elektriny na trhu vyššia, tak rozdiel je príjmom štátu, aj nižšia, tak to štát doplatí investorovi. Na toto môže byť opäť využitá práve tá tarifa za prevádzku systému, tá nešťastná TPS-ka, kedy už z tohto systému tie obnoviteľné zdroje postupne vypadávajú a môže tam prísť práve jadro. Štát paradoxne na tomto môže ale aj veľmi dobre zarobiť.
Ale pozor, príde tu ods. 2 a ten hovorí, že na základe rozhodnutia vlády ministerstvo na obdobie od 17. júla 2027 predloží oprávnenému investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva návrh na uzatvorenie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona. Ešte raz – na základe rozhodnutia vlády ministerstvo predloží. Čiže nie na základe nejakého nediskriminačného alebo transparentného výberového konania, ale na základe rozhodnutia vlády.
A v ods. 3 sa hovorí – za Slovenskú republiku koná pri uzatváraní zmluvy o vyrovnávacom režime na výboru elektriny z jadrového paliva a plnení práv a povinností z tejto zmluvy ministerstvo.
Takže zhrňme si to. Všetko má rozhodnúť vláda a vyjednať ministerstvo. Pri všetkej úcte, pani ministerka, rok a trištvrte ste neboli schopná nám predložiť zákon, ktorý by si poradil s adresnou pomocou. Bavíme sa o 200 mil., ktoré budú možnože v tomto roku na to použité, a teraz sa bavíme o projekte s investičnou náročnosťou 10 až 15 mld. Doba realizácie je minimálne 10 rokov, prevádzka 60 rokov s možnosťou predĺženia o ďalších 20 rokov, samotná zmluva na rozdiel má trvanie 30 + 10 rokov. To znamená, to nie je že, že poďme to vyriešiť teraz do konca tohto volebného obdobia. Toto bude presahovať niekoľko volebných období. Životnosť elektrárne je niekoľko desiatok volebných období. A toto všetko má byť urobené absolútne netransparentne.
Jediný, kto si toho všimol v rámci MPK, bola RÚZ-ka, Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a priamo v pripomienke vám navrhli, ako by to mohlo byť, aby to bolo naozaj transparentné, ale súčasne vás upozornili na to, že tieto zmluvy zavádzate aj pre nové obnoviteľné zdroje a paradoxne tam ste už výberové konanie, transparentné výberové konanie navrhli. Čiže pri zdroji za niekoľko miliárd, životnosti niekoľko desiatok rokov, výstavbe viac ako desať rokov nie, ale v prípade malých obnoviteľných zdrojov, kde sa bavíme o tisícnásobne menších zdrojov investične aj napríklad tých výkonoch, tak nie. Tam o tom rozhodne vláda a tam dohodne zmluvu samotné ministerstvo. Áno, uvedomujem si, že bude musieť toto byť notifikované aj Európskou komisiou, ale oni už dostanú iba nejaký finál.
Dovolím si prečítať priamo z tej pripomienky asociácie, alebo RÚZ-ky: „Priame určenie výrobcu elektriny, na ktorého bude uplatnený systém priamej podpory cien pri investícii vo forme dvojsmernej rozdielovej zmluvy vládou Slovenskej republiky, je diskriminačné, netransparentné a v priamom rozpore s čl. 19d bodu 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2024/1747 – Všetky systémy priamej podpory cien vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv a rovnocenné systémy s rovnakými účinkami sa navrhnú s cieľom odmeny prostredníctvom otvoreného, jasného, transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania. Ak takéto súťažné ponukové konanie nie je možné uskutočniť, dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami a uplatniteľné realizačné ceny sa navrhnú tak, aby sa zabezpečilo, že rozdelením príjmu podnikom nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu.“
Ešte raz to teda zopakujem. Projekt za 10 až 15 mld. eur. Doba realizácie minimálne 10 rokov, prevádzka 60 + 20 rokov a súčasne zmluva na 30 + 10 rokov. A skladať sa na to máme my všetci počas celej tejto doby v cenách elektriny. A o tom celom má rozhodnúť vláda a celé to má byť pripravené a dohodnuté iba na ministerstve hospodárstva.
Ja viem, že Robert Fico už mal konkrétne stretnutia a možno už aj dal nejaké prísľuby, kto by takúto elektráreň mohol stavať, ale toto nemôže fungovať v štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, kde platia nejaké demokratické princípy, kde musia byť takéto veci riešené transparentným a nediskriminačným spôsobom. Tento zákon, alebo teda toto ustanovenie sa naozaj dostáva do zákona pod rúškom implementácie. Skrýva veľmi čudné ustanovenia, ktoré vo mne evokujú kauzu rozdelenia kapacít na pripojenie fotovoltiky na SEPS-e, ktorú som úmyselne spomínal, akurát je to kauza, ktorá je tisíckrát väčšia – a naozaj takýto zákon podporiť nemôžeme.
Ja si viem predstaviť, že sa urobí výberové konanie, že celé to bude transparentné, nediskriminačné, že prebehne celospoločenská diskusia. V Českej republike vyberali technológiu, dodávateľa, vyberali, áno, vieme, ako to dopadlo, ale trvalo to desať rokov. To znamená, že naozaj ten proces bol dlhý. Žiaľ, doplatili práve na spor Westinghouse s kórejskou spoločnosťou, ale v konečnom dôsledku tá debata tam bola a presiahla niekoľko volebných období. Ja by som bol rád, keby do tohto celého bola zapojená aj Národná rada Slovenskej republiky. Možnože nie je tu toľko odborníkov na samotnú energetiku, ja sám sa považujem iba za jednookého medzi slepými, ale určite každá strana má svojho odborníka, ktorého by vedela nominovať do nejakej komisie, ktorá by mohla fungovať pod výborom pre hospodárske záležitosti, tak ako to bolo aj v minulom období, kedy sme mali aj komisiu pre energetiku alebo iné komisie, takže nejaká komisia pre Nový jadrový zdroj, toto je niečo, čo by určite pridalo na vážnosti a na transparentnosti celému tomuto procesu.
Nezabúdajme, že tá zmluva má byť predložená, alebo teda hovorí sa o období od 17. júla 2027. Toto nie je výmysel ministerstva, toto je priamo stanovené Európskou komisiou, že toto je to obdobie, odkedy to môže byť uzavreté, ale ja sa naozaj obávam, že pokiaľ budeme zbytočne tlačiť na pílu takýmto netransparentným spôsobom, tak to povedie v budúcnosti k mnohým konfliktom, dohadom, možnože aj ďalším kauzám. Ešte raz teda na záver môjho vystúpenia zopakujem, že navrhujem vrátiť tento zákon predkladateľovi na dopracovanie, resp. prepracovanie. Pokiaľ k tomu nedôjde, som naozaj pripravený baviť sa o tých detailoch, nielen o tých, ktoré som spomenul dneska tu v rámci rozpravy, aj priamo na výbore.
Ešte raz ďakujem a končím.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, milé kolegyne, je to také zaujímavé, keď predo mnou skoro 30 minút rozpráva úplne odborník na energetiku, ktorý dokonca v tom prostredí bol, a musím sa priznať, že vo veľa veciach máme podobný názor, takže nebudem opakovať veci, ktoré sme identifikovali podobne. Skúsim sa pozrieť na celý tento problém o potrebnom zákone o energetike trošku zo širšieho pohľadu.
Včera sme boli na tej spoločnej konferencii, kde bol aj pán poslanec Šimko, aj pán poslanec Galek, kde, konferencia sa volala, že Riziko zaostávania, a teda klimitická neutralita na Slovensku (správne: Riziko zaostávania, klimatická neutralita a zelená transformácia na Slovensku, pozn. red.). A tá štúdia, ktorú publikoval pán Richard Filčák s podporou sociálnodemokratickej nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung prezentovala to, akým spôsobom sa Slovensko dostáva do pozície nieže early adoptéra, ako by to bolo dobré, ale takéhoto late adoptéra, teda toho posledného adoptéra nových technológií a nových trendov. Dokonca ja by som tvrdil, že my sme brzdič všetkých 0nových trendov a nových technológii. Viem, asi čo prebieha teraz pani ministerke v hlave, lebo si povie, že, že ten zákon je vo veľa veciach veľmi dobrý a dokonca ako kebyže umožňuje mnohé veci urobiť, čo sa týka obnoviteľných zdrojov energií, a s tým musím súhlasiť. Treba ale aj povedať, že trošku ako kebyže neskoro dobiehame to, čo vlastne sme už mali spraviť niekedy v januári, kde sme mali aproximovať, alebo teda implementovať smernicu Európskej únie. Mnohé z toho sa do toho zákona dostalo a mnohé z toho ale tam pribudlo, ako povedal môj kolega Karol Galek.
Ešte by som povedal, že ešteže máme tú Európsku úniu, že nám dáva nejaký, nejaký plán, čo by sme mali adoptovať, aby sme sa mohli zúčastniť do budúcnosti férovej súťaže napríklad v trhu s energiami alebo s rôznymi inými technológiami, ktoré budú na to potrebné.
Nezabudnime na to, že na Slovensku máme priemysel, ktorý je pripravený na budúcnosť, dokonca aj na energetickú budúcnosť. To znamená, že máme strašne veľa firiem, ktoré robia zatepľovanie alebo technológiu na zatepľovanie. Máme dokonca firmy, ktoré robia a vytvárajú tepelné čerpadlá. Máme relatívne veľa potenciálne zelených technológií, ktoré si ale absolútne nevšímame. Naopak, preferujeme tie, tie staré, tie neprogresívne a častokrát tie, ktoré špinia alebo ničia životné prostredie.
Treba povedať ale, a znova to vždy musím povedať v mene Progresívneho Slovenska, my nie sme proti jadrovej energetike. My sme za jadrovú energetiku, ale musí sa rozvíjať v tom istom povedzme pruhu, ako aj obnoviteľné zdroje. Častokrát keď sa debatujem s ľuďmi v regiónoch a tak ďalej, tak na Slovensku je veľmi tá, tá, nazvime jadrová propaganda, spravená tak, že... alebo teda komunikovaná tak, že vlastne pozrite sa na Francúzsko. Však aj Francúzi sú závislí od jadrovej energie. No a, samozrejme, ale pán Macron už, neviem, desiaty rok alebo, alebo deviaty rok, odkedy je v úrade podporuje jadrovú energetiku, ale zároveň symetricky a možno až asymetricky v prospech obnoviteľných zdrojov stavia obnoviteľné zdroje a vytvára na to podmienky. Vytvára podmienky na to, aby investori investovali teda do obnoviteľných zdrojov a zároveň aby sa v tejto oblasti diala veda a výskum. Na Slovensku sa takéto veci nedejú. Dokonca mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú, dvojpruhovú... (Reakcia navrhovateľky.) Prihováram sa pani ministerke, strašne by som bol rád, aby, aby to počula, takže... A práve to bolo to najdôležitejšie. Mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú líniu, že v očiach slovenských rozhodovateľov, špeciálnych tých, ktorí sú vo vláde dnes, majú ako anglicky povedané, že jadrovú energetiku a celú tú loby, ktorá je okolo, ako niečo ako must have, že to čím sa musíme zaoberať. No a tie obnoviteľné zdroje alebo tie, ktoré sú ako keby také exotické, alebo to, čo nám nanucuje Európska únia, tak to je také po anglicky povedané, že nice to have, že môžeme to mať, ale nemusíme. A vlastne celá tá naša, naša diskusia o jadrovej energetike verzus zelenej energetike je takáto. Ja teda... sme sa včera bavili na tej konferencii, že proste by mala sa odstrániť táto vplyvová asymetria. To znamená, že by mali za jedným stolom sedieť, nazvime to, starý energetický priemysel a nový energetický priemysel lebo na Slovensku je to momentálne tak.
A znova pripomeniem story, ktorá sa stala, keď som sa vlastne ujal môjho mandátu v tejto Národnej rade a hospodársky výbor zorganizoval stretnutie s energetickými podnikmi s majetkovou účasťou štátu, to znamená, že, že boli tam naftové firmy, boli tam plynárenské firmy, boli tam jadrové firmy, boli tam energetické firmy všeobecné. A v zásade tieto firmy majú priamy prístup ku poslancom, majú priamy prístup ku, nazvime to, a nie v zlom to myslím, ale v... ku lobovaniu na poslancov, kdežto všetky ostatné firmy, ktoré robia napríklad v obnoviteľných zdrojoch alebo v zatepľovaní a tak ďalej, sa zúčastňujú na nejakých konferenciách a sú šťastní, keď tam proste príde nejaký poslanec alebo, alebo poslankyňa im tam niečo porozprávať a tak ďalej. To znamená, že existuje tam jedna veľká vplyvová a informačná asymetria. Teda môj návrh je a trošku to nadväzuje na návrh pána Galeka, že by sme medzi týmito dvoma čítaniami mali spraviť normálne konferenciu alebo, alebo, alebo debatu, kde by boli zastúpení všetci aktéri našej slovenskej energetiky, ktorí by mali mať rovnaký čas si vyjadriť svoj názor a možno konfrontovať argumenty či už z iných krajín, alebo zo Slovenska. Nie je možné, aby proste bola jedna preferovaná skupina firiem, ktoré síce má majetkovú účasť štátu, ale v zásade tým pádom tým, že je tam tá majetková účasť štátu, tak štát niekedy nemá potom spôsob, ako sa vyrovnať s tým svojím konfliktom záujmov. Tak buď mám dividendy z nejakého neperspektívneho priemyslu, alebo možno perspektívneho, alebo sa idem chovať ku energetickej sústave na Slovensku férovo.
Ďalší bod, čo by som chcel spomenúť, je, že, že očividne táto, tento zákon vlastne pripravuje ešte ako kebyže väčší, väčší dôraz na tú dvojfázovú alebo dvojfázový prístup ku energetike tým, že od roku 2027 sa v zásade my perspektívne zaväzujeme ku nejakému energetickému zdroju, ktorý podľa ÚHP napríklad určite nebude stáť 9,6 mld. eur, ale oveľa viacej, bez toho, aby o tom prebehla naozajstná diskusia, a zároveň, ako spomenul pán Galek, už je skoro jasné, že, že je užší výber dodávateľov jasný.
Náš záujem ako poslancov a poslankyne by mal byť, aby sme mali stabilnú energetickú sieť, aby náš priemysel, ale aj občania alebo, naopak, občania, ale aj priemysel, mali dostatok energie do budúcnosti, aby investori, ktorí prichádzajú, mali dostatočný prísun či už energie z jadra, alebo aj obnoviteľných zdrojov, lebo pri... ako pripomínam, že je veľmi veľa globálnych firiem, ktoré majú svoje dekarbonizačné stratégie, resp. svoje stratégie ISG, kde proste do budúcnosti nebudú chcieť a nebudú môcť odoberať napríklad energiu z jadra. To znamená, že my automaticky sa vylučujeme z toho, že mnohé z týchto firiem budú na Slovensku investovať. A toto ako kebyže nespomíname práve kvôli tomu, lebo, lebo proste máme krátkodobý pohľad na energetiku.
Prečo, prečo to vlastne akože hovorím, že krátkodobý pohľad na energetiku? Lebo tí ľudia, ktorí dnes presadzujú to, aby sa staval napríklad tento jadrový zdroj, oni tu po prvé, že nemajú víziu na 15-20-30 rokov, ale po druhé oni tu už nebudú žiť. Mnohí z nich majú vily v zahraničí, proste oni tu nebudú žiť, oni nebudú znášať tie náklady na energiu a tak ďalej. A zároveň proste nebudú znášať tie dôsledky, kdežto, tí ľudia, ktorým tie kontrakty energeticky sa momentálne šijú, tí ľudia sú oveľa menej mobilní a do budúcnosti budú mať strašne veľké ceny za energie. Na Slovensku sa síce hovorí, že, že obyvatelia majú vlastne štátom dotované energie, ale pozrite sa na to, ako platia podnikatelia tie energie. Energie pre podnikateľov na Slovensku sú jedny z najvyšších v Európskej únii napriek tomu, že máme takýto akože ideálny energetický mix. A nie, nie vďaka tomu. A ako stále hovoríme, že, samozrejme, ja netvrdím, že len podnikatelia vytvárajú hodnoty. My tvrdíme, že aj zamestnanci, aj podnikatelia vytvárajú hodnoty. Ale ak podnikatelia budú mať drahé energie, tak nebudú môcť zamestnávať toľko ľudí, nebudú im môcť dávať také veľké platy, aké by si tvrdo pracujúci ľudia zaslúžili. A zároveň tí noví investori s novými perspektívnymi technológiami na Slovensko neprídu.
Neviem či ste si všimli posledné štatistiky ohľadom priamych zahraničných investícií za posledný rok alebo za posledné obdobie. Krajiny, ktoré sme niekedy považovali za krajiny, ktoré sú za nami alebo proste ktoré nie sú až tak rozvinuté ako my, ale zároveň aj krajiny, ktoré sú s nami susediace, či už Čechy, alebo Poľsko, alebo krajiny západnej Európy, o ktorých často sa hovorí, že už sú, že už sú... nazvime to nekonkurencieschopné, tak krajiny ako Francúzsko alebo Čechy, alebo Poľsko získavajú strašne veľa priamych zahraničných investícií. Na Slovensku mám pocit, že sa to už blíži k nule v porovnaní s ostatnými krajinami. A súvisí to napríklad aj s tým, že, že aké sú drahé energie na Slovensku a akým spôsobom si, samozrejme, ľudia vedia, vedia tam nájsť zamestnanie, resp. že či tí podnikatelia vedia nájsť kvalitných, kvalitných ľudí.
A tým by som vlastne akože ukončil svoje vystúpenie tým, že existuje tu naozaj riziko zaostávania, a to súvisí aj s energetikou. Zoberte si, ako my sme premárnili šancu pri napríklad budovaní nášho e-Healthu za posledných 20 rokov. Ako sme premárnili šancu postavenia tej, tej nešťastnej diaľnice. Ako sme premárnili šancu z eurofondov si zaplatiť reformu vzdelávacieho systému. Mám pocit, že s tými zdrojmi, ktoré teraz k nám prichádzajú z Európskej únie si... by sme si mohli dovoliť urobiť dobrú energetickú transformáciu a my to nerobíme. Naopak, vlastne stagnujeme v energetickej stratégii na Slovensku a preferujeme naozaj ľudí, ktorí majú veľmi veľký vplyv na túto vládu, a absolútne opomíname ľudí, ktorí by vedeli priniesť konkurencieschopnosť nášho priemyslu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko.
Pán poslanec Galek, v dôvodovej správe na strane 17 k bodu 100 vám prečítam: „Navrhovaná úprava predstavuje adaptáciu slovenskej zákonnej právnej úpravy na priamo uplatniteľnú právnu úpravu Európskej únie, konkrétne článok 19d revidovaného nariadenia EÚ 2019/943 upraveného nariadením EÚ 2024/1747, podľa ktorého, ak sa členské krajiny rozhodnú podporovať investície financované z verejných zdrojov prostredníctvom systémov priamej podpory cien do nových nízkouhlíkových zariadení na výrobu elektriny z nefosílnych palív, musia tieto byť štrukturované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami. Tieto schémy musia okrem záruky výnosov pre výrobcov z elektriny z nízkouhlíkových technológií zahŕňať aj obmedzenie o hornej hranici trhových výnosov príslušných výrobcov. Navrhovaná úprava v § 26a upravuje možnosť podpory formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva a súvisiace náležitosti tejto formy podpory, minimálne náležitosti zmluvy o vyrovnávacom režime a minimálnu dobu trvania tejto formy podpory.
Účelom zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva je úprava vzájomných práv a povinností na zabezpečenie podpory príjmov oprávneného investora zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva s cieľom dosiahnuť návratnosť investícií vynaložených týmto investorom.“
Neviem, asi sme... ste si to zle prečítali. Je to vyslovene transpozícia novej smernice o redizajne trhu, ktorá umožňuje zahŕňať aj podporu jadra vyrovnávacím režimom. Máme tam termín transpozície do 17. 7. 2027. Tam nikto nehovorí o žiadnom výbere dodávateľa alebo že by toto malo vplyv na výber dodávateľa. Využívame možnosť, resp. nevyužívame, aplikujeme to, čo nám smernica hovorí.
A, pán poslanec Štefunko, ja by som to nazvala celkovo, keď tvoríte energetický mix, momentálne prístup k obnoviteľným zdrojom, my podporujeme obnoviteľné zdroje, podporujeme, čo sa týka domácností, čo sa týka priemyslu, ešte za bývalých vlád boli nastavené výzvy, ktoré postupne spúšťajú, niečo tam upravujeme, aby napríklad tí, ktorí v priemysle si dajú fotovoltiku na strechu, tak mali aj možnosť refinancovať si batériové úložisko, aby nám elektrinu, ktorú majú vyrobenú v prebytku, si ukladali a nedodávali do siete. Ja by som to skôr nazvala, my sme za to, aby ten mix bol vyrovnaný, my sme za to, aby sme mali obnoviteľné zdroje, ale okrem late adapter by som to nazvala aj carefull adapter, pretože keď sme carefull, tak sa nám nemôže stať to, čo sa stalo minulú jeseň v septembri, keď nesvietilo slnko v južných krajinách Európy a keď nefúkal vietor v severných krajinách Európy, tak ceny elektrickej energie dosahovali tisíc eur za megawatthodinu a našťastie Európa mala jadro, našťastie. Včera som bola na bilaterálnom stretnutí s ministrom energetiky Talianska a povedal: „Závidíme vám vaše snahy, ktoré máte v jadre.“ Asi toľko.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je najmä stabilizovať viackrát medializovanú nepriaznivú situáciu na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru a tým prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu vybaveniu žiadosti o pobyt cudzincov.
Nápor ľudí na cudzineckých políciách a problémy pri získavaní termínu na vyriešenie svojich žiadosti spôsobuje neisté postavenie predovšetkým samotných cudzincov, ale má negatívny vplyv napríklad aj na oprávnené záujmy zamestnávateľov. Vzhľadom na to sa vo vládnom návrhu zákona navrhujú rôzne zmeny, ktoré zefektívnia a urýchlia prijímanie žiadostí cudzincov o konanie o týchto... o žiadostiach. Ide napríklad o predĺženie platnosti národných víz, počas ktorej si cudzinci majú podať žiadosť o udelenie pobytu, vypustenie predkladania fotografií a doklad o finančnom zabezpečení pri väčšine pobytov či zavedenie povinností využiť rezervačný systém. Zmeny odbremenia aj samotných cudzincov od niektorých administratívnych povinností.
Jedným z ďalších dôležitých opatrení je regulácia prechodných pobytov na účel podnikania, ktorý je v súčasnosti nastavený pomerne benevolentne. Počty podnikateľov z tretích krajín značne zaťažujú administratívne, technické a personálne kapacity cudzineckej polície bez toho, aby tomu primerane zodpovedal ich reálny prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Po vzore Českej republiky sa preto zavádza limit na prijímanie žiadostí o tento účel prechodného pobytu. Maximálny počet žiadostí, ktoré budú môcť prijať zastupiteľské úrady, bude určený nariadením vlády. Obmedzením počtu žiadostí na účel podnikania sa uvoľnia aj chýbajúce kapacity a termíny na ostatné žiadosti. Všetky navrhnuté opatrenia by mali umožniť v čo najkratšom čase prijať a vyriešiť čo najväčší počet žiadostí cudzincov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy odporúčam schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého materiálu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 964 z 3. júna 2025 pridelila návrh zákona (tlač 863) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému s lehotou na prerokovanie ihneď. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorského výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledujúce stanoviská. Ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny odporučil návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. S uznesením výborov vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona tlač 863 vyjadrený v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor ma ako spoločného spravodajcu určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 123 na svojej 60. schôdzi.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, tak sa tu po 24 hodinách znovu stretávame.
Musím povedať, že nič proti vám, pán minister Drucker, ale som nemilo prekvapená, že pán minister vnútra tu nie je, keďže máme tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Je to zásadná novela zákona o pobyte cudzincov a vlastne ju tu schvaľujeme za tri dni. Je to vskutku nemilé, no ale teda čo už. Určite budem rada, keď mu budete tlmočiť, že na budúce by.... Chápem, že sú nejaké povinnosti, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, že nie je za tým zlý úmysel, len je to neštandardné, keď máme tu takýto dôležitý, takú dôležitú novelu v skrátenom legislatívnom konaní, a v podstate máme na to fakt že 24 hodín a pán minister nepríde. Aj poviem, že prečo, lebo som tak nemilo prekvapená, lebo teda včera sme sa bavili aj o nejakých možnostiach zmien v tejto novele.
A ja, samozrejme, rozumiem, však včera sme dosť dlho riešili to obmedzenie podnikania, že teda z tohto sa neustúpi, ale sú tam niektoré drobné veci, ktoré podľa mňa by mohli byť upravené v záujme nejakej férovosti voči tým cudzincom, ktorí sami nemôžu za ten systém, a jedna z takých zmien, ktoré som ja navrhla, aby sa stali inak vlastne aj dobre, že ste tu, lebo sa týka vlastne absolventov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia PhD. študentov, tak možno vás zaujme, že v zásade, pokiaľ tu máme cudzincov, ktorí absolvujú vysokoškolské vzdelanie na Slovensku, prvý alebo druhý stupeň, tak oni v súčasnosti môžu, samozrejme, podať na Slovensku žiadosť o zmenu účelu toho svojho prechodného pobytu na nejaký iný a v tom súčasnom znení zákona je tam, samozrejme, že aj absolventi tretieho stupňa toho vysokoškolského vzdelania. Však chceme tu tých vysokokvalifikovaných cudzincov. V tomto, v tejto novele sa však toto konkrétne ustanovenie § 31 vlastne prepisuje a vypadli tam práve tí PhD. absolventi, čiže tí by zrazu mali o zmenu účelu pobytu, tak napríklad si nájdu zamestnávateľa, po tom, čo to PhD. absolvujú, by mali požiadať, že vrátiť sa domov, požiadať na našom zastupiteľstve (povedané so smiechom) a potom zase prísť späť. Tak to som navrhla, že nech sa to tam doplní, lebo však je to úplné bláznovstvo, aby sme vysoko kvalifikovaných študentov, alebo teda absolventov tohto tretieho stupňa posielali domov, tak to verím, že by sa snáď našla vôľa to tam ešte rýchlo doplniť, a to isté platí napríklad pre vnútropodnikový presun, že keď sa schvaľuje, že keď si zamestnávateľ presúva zamestnanca v rámci vnútropodnikového presunu, tiež je absurdné, aby vlastne sa naňho nevzťahovala tá možnosť podať tú žiadosť tu na Slovensku, ale teda že musí vycestovať. Čiže to mi prišlo ako, ako také nelogické zmeny, ktoré možno len unikli pozornosti, keď sa teda táto novela narýchlo pripravovala, ale minimálne tí PhD študenti podľa mňa by mali byť vyriešení. Ja som to včera vlastne aj posielala ministerstvu vnútra aj ako spracované už legislatívnotechnicky, nech sa na to pozrú, a dúfam, teda že, že si to osvoja.
No a ešte jednu vec, som ich požiadala, aby vyriešili. Ide vlastne o to, že my sme tu takto pred rokom schválili inú novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorá od 15. júla tohto roku zavedie povinnosť cudzincov, aby vlastne zložili skúšku slovenského jazyka, ak žiadajú o dlhodobý pobyt, a teda táto zmena bude účinná od 15. júla. Lenže tým, že je problém s tým rezervačným systémom a že tie termíny nie sú a že najmä na dlhodobý pobyt sa dostávajú s niekoľkomesačným oneskorením, znamená to v skutočnosti to, že mnohí cudzinci, ktorí napríklad možno dnes alebo v máji splnili podmienky na podanie žiadosti o dlhodobý pobyt, dostanú ten termín až po 15. júli. A to akože nie je ich chyba, lebo ten systém je preťažený a nie sú tie termíny, lenže oni sa dostanú do situácie, že si teraz pripravujú tie doklady, majú všetko pohromade, tie doklady majú 90-dňovú platnosť a len z dôvodu, že teda je kríza s termínmi a systémom, tak dostanú termín po 15. júli, prídu tam a policajt im povie, že no ale vy už po novom potrebujete aj skúšku zo slovenského jazyka, tak sa rovno môžu vlastne otočiť a čakať ďalšie mesiace, kým jednak si vybavia tú skúšku a jednak znova dajú dokopy tie doklady, keďže medzitým im uplynie platnosť.
Čiže ja som navrhla, že keď máme túto krízovú situáciu, podľa mňa je to nefér voči tým cudzincom, lebo oni za to nemôžu, že prosto tie termíny nie sú dostupné v podstate ako keby nieže ihneď, ale v tej dostatočnej dobe. A že nie som teda proti tej jazykovej skúške, veď chápem, že tí cudzinci by mali, keď už tu majú formu trvalého pobytu, nejakým spôsobom komunikovať po slovensky s úradmi, ale že teda by bolo treba posunúť účinnosť tejto novely z minulého roka o nejaké mesiace, prípadne možno od januára roku 2026, keď teda, dúfam, že už tá situácia (povedané so smiechom) bude konečne vyriešená a tie termíny budú k dispozícii, aby títo cudzinci vlastne sa svojou... bez svojho vlastného zavinenia nedostali do situácie, že vlastne po tom 15. júli budú musieť zrazu splniť podmienku, o ktorej teraz, keď možno teraz si klikajú tie termíny, vôbec nevedeli, že ju splniť majú, a nemusia ju splniť. Čiže to mi príde prosto otázka takej základnej férovosti k tým ľuďom, ktorí naozaj nemôžu za to, že ten systém padol a že, že nie je dostatok termínov, takže ja som to včera posielala ministrovi vnútra, a teda ministerstvu vnútra a legislatívnemu odboru a dúfam, že fakt sú to tri malé zmeny, ktoré podľa mňa by trochu pomohli odstrániť nejakú takú neférovosť a nespravodlivosť, tak môžete apelovať na vášho kolegu, aby ešte teda v rámci tohto procesu zvážili tieto tri malé zmeny prijať. Bolo by to podľa mňa vhodné.
Takisto len teda chcela ešte pripomenúť, že čo je podľa mňa veľmi dôležité sfunkčniť, a nedostala som na to odpoveď ani včera počas rokovaní výborov k tejto novele zákona. Tak my sme tu boli v decembri tiež pri novele zákona o pobyte cudzincov, kde sa zaviedla možnosť podávať žiadosti o obnovenie pobytu elektronicky. To znamená, že keď už raz máte udelené povolenie na pobyt, máte pobytovú kartu, ktorá vyzerá ako náš občiansky preukaz, môžete rovnako mať na to BOK a PIN kód a komunikovať so štátom elektronicky. No a v decembri teda sa zaviedlo, že konečne sa tieto preukazy môžu využiť aj na podávanie teda obnovujúcich žiadostí, logicky, však niekto, kto podáva prvú žiadosť o pobyt, nemá náš pobytový preukaz, čiže tam to nie je možné, ale pri tých, čo tu už žijú, to, samozrejme, možné je. A je to opatrenie, ktoré je podporené z plánu obnovy, čiže my sme mali povinnosť vybudovať...
===

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcela poďakovať kolegyni, že spomenula tých PhD. študentov. Toto je niečo, na čo sa aj na mňa obrátili, že to z toho, z tej novej úpravy vypadlo. Aj tie vnútorné vlastne presuny zamestnancov, ktoré sa mne zadajú, tak ako kolegyňa to vypichla, tak niečo absurdné, že jednoducho keď si chcete v tej štruktúre zamestnancov presunúť cudzinca, tak sa musí vrátiť a jednoducho žiadať o to zastupiteľský úrad. Že nerozumiem úplne významu a zmyslu týchto zmien, čiže budem rada, keď možno aj pán minister prítomný nám bude vedieť k tomu povedať viac. Ak sa to odstráni, ak je tá pôda naozaj vyhovieť, podľa mňa legitímnym pripomienkam, tak tým lepšie.
Ďakujem pekne.