35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. A no, pán Pročko, v prvom rade som veľmi rada, že podporíte tento návrh a som veľmi rada, že sa zaujímate aj o problematiku v školstve. Osobne si ale nedovolím jednu, a si teda dovolím jednu poznámku. A som veľmi rada, že už tie deti neučíte. Pretože bola by som veľmi nerada, aby videli taký príklad, aký ste si dovolili pred zrakmi detí na ich matku v garážach.
Pán Pročko, prosím, do školstva sa nestarajte do role ani odborníka, ani otca, ani rodičovského príkladu.
Ďakujem.

Škoda, že nezverejníte ten záznam. Škoda, že to nezverejníte, ako ste vošli do protismeru, škoda. Celý čas tam bol pán poslanec Stuška, stál vedľa, a keby som naozaj bol niečo robil, tak určite by bol vystúpil. Škoda.
To, čo ste predviedli vy a ako ste klamali vy, ako ste klamali aj na tých tlačových besedách, vy ste predsedkyňa školského výboru, vy, ktorá klamete a verejne ste kla... nijako som vás nenapadol, nijako som vám nič, povedal som vám jediné jedno slovo, teda vetu, ktorá sa vás dotkla, a to, že ste si mohli zabiť svoje deti. A vy ste si ich mohli zabiť. Mne je ľúto, že takáto, takáto žena učí na vysokej škole. Vy, vy ste hanba školstva, pretože ste, neprerušujte ma, ja som vás neprerušoval, neprerušujte ma, vy ste hanba školstva, pretože to v tej garáži bola naozaj čiste slušná debata o tom, že ste si mohli zabiť, ja som nevedel, kto ste, vy ste tam prišli. A som rád, keď zverejníte tie zábery z toho, zverejnite to! Zverejnite a potom sa poďme o tom baviť, čiže pre mňa ste hanba vy. Ste klamárka, ktorá vedome klamala, ktorá vedome zavádzala, vy ste to naozaj urobili. Je mi vás ľúto. Vy ste predsedkyňa školského výboru, učíte na vysokej škole a vy ste to tam klamali.
Viete, čo mi povedal jeden váš kolega? Že to je politika, vieš, oni ťa musia dať dole. Jeden váš kolega mi to povedal. Oni ťa musia dať dole, oni ťa musia nejako pošpiniť takýmto spôsobom.
Čiže viete, ja keď som učil, tak som učil spôsobom, že tie deti mali jednotky, dvojky, lebo som ich motivoval. Ja si od vás, od klamárky, ktorá vedome klamala, vyprosujem, aby ste vy hodnotili, kto môže a kto nemôže učiť. Vy z HLAS-u a zo SMER-u, ktorí namiesto toho, aby ste tých učiteľov podporovali, tak rozprávate populistické žvásty o tom. Pre mňa ste hanba vy, pani, pani poslankyňa.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Už stačilo s tými útokmi, pán poslanec.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
===== Vás od klamárky, ktorá vedome klamala, vyprosujem, aby ste vy hodnotili kto môže a kto nemôže učiť. Vy z HLAS-u a zo SMER-u, ktorí namiesto toho, aby ste tých učiteľov podporovali, tak rozprávate populistické žvásty o tom. Pre mňa ste hanba vy pani, pani poslankyňa...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Už stačilo s tými útokmi, pán poslanec. Dobre?

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ja? Ale veď prepáčte, za, ja len reagujem.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Stačí to.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Pán Danko, ja reagujem na.

Ďakujem pekne. Chcem reagovať na včerajšiu rozpravu aj vecne, a pani poslankyňa Kalmárová včera povedala, že môžeme mať na veci rôzny názor, a že sa treba počúvať, a ja som za to. Možno teraz v úvode, ja si myslím, že treba mať akože slušnú debatu, a myslím si, že ženy si zaslúžia istý typ rešpektu. Ja tiež vo veľa nesúhlasím aj s vašou pani kolegyňou Kosovou, mnohokrát sa cítim nie dotknuto, ale, ale tiež by som to vedel vyjadriť aký mám na to názor, ale si myslím, že prejav slušnosti a v rámci tejto sály, keďže ste vzorom hlavne aj ako poslanci aj my ako vláda, ale vo vzťahu k ženám si myslím, že by sme sa mali správať úctivo a slušne, aj keď máme na to iný názor.
A teraz vecne k tomu, čo odznelo včera. Mrzí ma, že trošku je medzitým rozdiel dňa, a možno nie všetko si budeme pamätať, ale budem sa snažiť zareagovať na tie vecné časti, ktoré, ktoré sú podľa mňa najpodstatnejšie v odmeňovaní, a potom ešte prejdem k tej, k tomu finančnému dopadu, ktorý tu viackrát bol zmienený. Ja si myslím, že ide o najzásadnejšiu zmenu v tom, po čom volajú dlhodobo manažmenty škôl, aby sme im umožnili vytvárať individuálny a zásluhový systém odmeňovania. Pretože, samozrejme povedia, však máte tie možnosti zákonné, ale nikdy tam neprídu žiadne peniaze na to, aby mohli mať nejaký balík odmeňovania. A ja verím, že ste si, pani poslankyňa, páni poslanci prečítali ten návrh zákona, hoci z tej debety a diskusie som mal pocit, že ste si to neprečítali poriadne. Takže dovoľte mi, aby som vám trošku upriamil pozornosť na, na celý ten systém ako je navrhnutý. Pán poslanec Horecký hovoril, že keby to bolo minimálne 10 %, minimálne 2 % alebo 2 % je málo. To, čo sme zaviedli v tom naratívnom spôsobe odmeňovania je, že sme pre každú tarifnú triedu, áno, vypočítali sme to percentuálne 2 %, urobili príplatok pre zamestnanca, ktorý ale je nárokovateľný len v prípade, ak zamestnanec dostane nadpriemerné hodnotenie v minimálnej výške, ale nie je ustanovený, že musí byť vyplatený v tej, v tých 2 %. Nechávame práve školám a manažmentu škôl, aby si určili, koľko komu vyplatia. To znamená, bez problémov môžu zobrať z tých peňazí, ktoré dostanú, pretože to je pohyblivá zložka, ktorú dostanú školy na takýto príplatok, a zákon ustanovuje len minimálny vyplatenie týchto peňazí v prospech zamestnanca ak dostane nadpriemerné hodnotenie. K hodnoteniu sa dostanem. To znamená, že áno, môže byť pedagóg odborný zamestnanec, ktorý je začínajúci, ale vykazuje naozaj veľmi dobrú ambíciu, odbornú pripravenosť, entuziazmus, x vecí, kedy ho chce podporiť riaditeľ, až do výšky 50 % tarifného platu mu môže dať takúto pohyblivú zložku, prvý bod.
Druhý, čo sa týka hodnotenia zamestnancov, v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch, je to § 70, má 5 odsekov, na ktorých sa nič nezmenilo. Nič. Doteraz to hodnotenie mali robiť. To, čo sme doplnili, je odsek 6, kde výsledok tohto hodnotenia by mal sa na konci vyjadriť aj v úrovni hodnotenia, čo považujem za úplne štandardné. A teraz, pán poslanec Horecký, konkrétne ku vám, lebo vy ste to považovali za strašným spôsobom prekonané, tak mi dovoľte, len vám dať pár príkladov. EFQM model excelentnosti, rovnako na konci dňa rozpoznáva štyri úrovne. Budem hovoriť o Maturity model, ktorý sa používa v rámci OECD, UNESCO aj v rámci PIZZA hodnotenia, šesť úrovní hodnotenia. A samozrejme, že je tam nejaká báza hodnotenia, ktoré sa kategorizujú. Likertové škály, sociálne vedy, ľudské zdroje, päť až sedem bodové hodnotenia. Izonormy majú hodnotenie, Balanced Scorecard alebo Prins dvojka má hodnotenie, stupnice hodnotenia. To je úplne normálne a úplne bežné. Ja si to neviem predstaviť, a je to práve pomôcka pre školy, a my im nehovoríme do toho akým spôsobom majú to hodnotenie zrealizovať. Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 70 hovorí o nadriadenom zamestnancovi, a samozrejme, v prípade nastupujúceho učiteľa hovorí aj o tom, kto ho zaúča, ktorý mu realizuje to hodnotenie. Nič sme na tom nezmenili, len sme vyžiadali, aby finálne si vytvorili stupni, do tejto stupnice zaradili to hodnotenie. Nepovažujem to za nič mimoriadne administratívne náročné, a práve pre ten prípad, ktorý ste zároveň dávali, pán poslanec Horecký aj vtedy, aby to nezneužívali. Však sú školy, ktoré to vedia používať a nemajú s tým žiadny problém, aby to zakategorizovali. A sú školy, ktoré to nevedia. Aj pre ten prípad, aby sa to nezneužívalo, tak musí byť nejaká rovnaká stupnica. A môže sa stať zlyhanie ľudského faktora, tak ako sa nám deje vo všetkých sférach v spoločnosti, že nám zlyhal ľudský faktor. Veď, ja si tiež nemyslím, a nechcem sa prosím, dotknúť, riaditeľov škôl, že sú to najlepší manažéri, lebo častokrát sú kladené podmienky, že sú to musia byť učitelia, a ja verím, že prinesieme aj v tomto zmenu na, na jesennú schôdzu. A preto, aby sme to overili, sme dali aj posunuli účinnosť, kedy bude možné vlastne ten balík peňazí spracovávať voľne a do, myslím, že do septembra 2026 alebo dokonca roku 2026 ospravedlňujem sa, pozriem si, kedy nadobudne účinnosť táto časť, sa priznáva tieto 2 % presne každému jednému bez ohľadu na hodnotenie. To je tých 7 %, ktoré majú garantovaných dneska od 1. januára, všetci pedagogickí odborní zamestnanci, ale hodnotenie zamestnancov už bude prebiehať, a máme tam rok a pol na to, aby si mohli aj tí zamestnanci, aby sme mohli aj my realizovať nejaký pohľad na to, či sú spokojní alebo nie sú spokojní. Samozrejme, že v teoretickom svete sa môže stať, že všetci sú nadpriemerne hodnotení, ale potom sa pýtam ja, tých manažérov škôl a riaditeľov, ktorí potom všetci volajú alebo voláte, tak načo vám to je. Tak to dávajme len do taríf, keď sú všetci nadpriemerní. Ja toto považujem za zásadnú zmenu. A áno, v budúcnosti nechávame obrovský priestor, pretože sme vytvorili v prílohe 4 samostatnú tabuľku, aby sme dávali na tú kopičku nadtarifnej tarif zložky a tarifnej zložky. Môžeme diskutovať o znížení počtu tarifných tried u nepedagogických zamestnancov, to je druhá zásadná vec, ktorá sa nám podarila, že všetkých zamestnancov v školstve sme dostali pod samostatný balík. Hoci je to v zákone 553, ale máme samostatnú tabuľku pre nepedagogických zamestnancov v školstve. Chápem, že to vytvára možno nevôľu o iných zamestnancov, ale konečne sme dokázali osamostatniť zamestnancov všetkých, čo sa týka odmeňovania. Považujem to za, za veľmi dôležité. A, a teraz, čo sa týka ešte celkového objemu peňazí, ja som to povedal aj pri skrátenom legislatívnom konaní, aj som vám povedal, reálna mzda rástla. A neviem odkiaľ pani Kosová mala, rád si pozriem ten záznam, že by som hovoril o 6,5 %. 6 % rástla mzda v roku 2024 reálna mzda 24, aj vrátane regionálneho príplatku, a vždy som hovoril, že sú to peniaze, ktoré idú na mzdy. V roku 2025 narastie reálna mzda minimálne, ja s tým súhlasím, ale narastie. Vďaka 800 eurom a vďaka 7 %, ktoré dostanú od 1. septembra. To znamená, nebudú mať pokles reálnych miezd po započítaní inflácie. Uvidíme, samozrejme, my počítame s vyšším odhadom inflácie, možno ten nárast bude trošku vyšší, ale bude zásadný. Určite nie. Ale nebude pokles. V roku 2022 som vám povedal, že poklesla reálna mzda o viac ako 11 % učiteľom. To je len príklad, prosím, ešte raz toho, že keď hovoríte, čo táto vláda ak nerobí, verzus čo, čo bolo v minulosti. A ja pripúšťam, že boli ťažké časy, rovnako sú aj teraz ťažké časy, pretože celý tento objem 7 + 7 % si vyžiada na ročnej báze 700 miliónov eur takmer. 700 miliónov euro pôjde len na platy učiteľov a nepedagogických zamestnancov, všetci im to želáme a prajeme, a chceli by sme viacej. Ale znamená to, a my sme preto museli sa pozrieť aj na vnútorné zdroje na ministerstve, že sme započítali niektoré zmeny, ktoré môžeme o nich viesť debatu aj kritiku a podobne, ale ja som si takisto robil nejakú domácu úlohu na rezorte, a konsolidácia sa bude musieť navýšiť o 341 milión euro v prospech učiteľov. A opakujem, ja som za to, a ešte raz ďakujem aj koaličným partnerom, aj členom vlády, že boli ochotní pristúpiť na toto. Ale budeme musieť nájsť o extra 341 miliónov eur viac v rámci konsolidácie. Takže 700 miliónov, prosím, netvárme sa, že to je nič. Vôbec to nie je nič. A ešte raz, včera sme, včera ste schválili, ďakujem, zákon o štátnej službe, okrem toho sme zvýšili 10 % príplatok riaditeľom. 10 % + 7 % + 7 % je takmer 26 %, od dnešného momentu k 1. januáru 2026, koľko zdvihnú sa platy riaditeľom. To nie je malé číslo. Tak ja si myslím, že môžeme byť trošku aj náročný na tie manažmenty riaditeľov, a nie sú to len o riaditeľoch, aby začali aj hodnotiť. Veď to budeme robiť postupne. Nerobím si ilúzie o tom. Ešte raz, že všetci sú najlepší, ale je to správne smerovanie. A to, čo prinášame a verím, že o tom bude oveľa väčšia debata, a tá bude na jeseň a, a už určite skôr, lebo pôjdeme do medzirezortného pripomienkového konania za chvíľu, naozaj považujem tie zmeny, ktoré teraz predstavíme za najzásadnejšie za posledné dekády, a určite o nich bude veľa, veľa debát. Ale som presvedčený, že nedokážeme zmeniť systém z roka na rok, že ich musíme robiť postupne. Absorpcia toho prostredia aj v dôsledku tých riaditeľov je nejaká. Veď robíme kurikulárnu reformu na základných školách. Robíme zmenu siete na stredných školách, je tam kopu vecí od finančnej gramotnosti, zmeny kurikul a tak ďalej. My nemôžeme očakávať, že zrazu všetci všetko sa zmení a budeme mať vynikajúce výsledky v PIZZA testoch. To je nereálne. Ale musím byť schopný teraz ja, kolegovia a celý ten sektor tie zmeny na konci zrealizovať. Nám nestačia plné skrine proste dobrých nápadov a vízií, keď sa nikdy nepodaria dostať do života. A áno, tie zmeny budú najväčšie, podporujeme učiteľov aj v odmeňovaní aj riaditeľov, ale musíme robiť tie zmeny postupne. A, a ten najväčší balík, a preto som povedal, ak sme hovorili o nežnej revolúcií a debaty bola, či bola dostatočne nežná alebo málo nežná a príliš revolučná, tak zásadné zmeny prídu v tomto roku. Ďakujem.

Ďakujem pekne pán minister. Chcem sa spýtať pani spravodajkyne, či chce vystúpiť. Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 812. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 856. Poprosím, pána ministra, aby uviedol tento zákon. počet vyučovacích dní, ktoré môže materská škola ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia. Naďalej pôjde o možnosť ospravedlniť päť po sebe súvisle nasledujúcich dní rodičom, maximálne to však bude možné 15 dní v rámci pol roka. Pre školy, ktoré počas sledovaného obdobia školského roka teda nepresiahnu určitú referenčnú hodnotu počtu vymeškaných hodín, táto referenčná hodnota vychádza na dvojnásobok priemeru priemerného počtu vymeškaných žiakov za celé Slovensko na školu a opakujem hovoríme o priemernom vymeškaní žiaka za školu. Potom sa k tomu, verím že dostanem ešte. Tak sa bude uplatňovať miernejšia úprava. To je, škola môže ospravedlniť bez potvrdenia lekára vyšší počet vyučovacích hodín, v tomto prípade pôjde naďalej tiež o päť súvisle po sebe pokračujúcich dní a maximálne to bude možné 10 dní v rámci mesiaca, alebo 15 dní po sebe dvoch nasledujúcich mesiacov. Toto nám umožňuje ospravedlniť mimochodom až tak 450 hodín ročne. Ten prísnejší režim 150 hodín ročne. Zároveň chcem povedať že, máme tu a teraz sa dostanem k tomu zhruba päť percent škôl na Slovensku, je to asi 100 škôl, ktorých priemerne vykazujú, alebo ktoré spadnú do toho režimu, že budú mať viac ako 250 hodín a sú tu školy, kde majú na žiaka 256 hodín ospravedlnených alebo vymeškaných hodín. 356 hovoríme priemer na žiaka za školu. To znamená, sú tam pravdepodobne aj žiaci, ktorí môžu mať menej, ale aj viacej, ale ide o systémový prvok. Chcem ešte raz povedať, čo som už povedal aj na výbore, že v tých školách, kde máme priemerne ospravedlnený počet 116 hodín ročne na žiaka za školu. Sú aj žiaci, ktorí majú ospravedlnených, alebo vymeškaných počet hodín aj 150 a viac. Dokonca je ich 24 percent týchto škôl. V rámci škôl. A napriek tomu to nehýbe s tým priemerom celej tej školy. To znamená nepôjde, nesledujeme individuálne jedného žiaka, lebo sú rodiny a sú deti, ktoré sú chorľavejšie a je úplne prirodzené, že majú mať rodičia možnosť ospravedlniť dieťa z vyučovania nie s každou jednou vecou ísť za pediatrami. Ale ak sa bavíme o tom, že celá škola má 350 hodín priemerne na žiaka, neospravedlnených hodín tí žiaci vymeškávajú taký počet hodín, že nedokážu sa zúčastňovať výučby. A častokrát, áno, je to realitou, sú to sociálne znevýhodnené prostredia, sú to marginalizované rómske komunity, na ktorých nám naozaj záleží, aby sa zúčastňovali vzdelávania. A chcem ešte jednu dôležitú vec povedať, aby nebolo z tohto mylne interpretované, že toto je nástroj na všetko a toto vyrieši všetko. Nevyrieši. Je to jeden z nástrojov, ktorý je podstatný a potrebný. A som presvedčený, že takouto reguláciou urobíme krok vpred a z tej aj spätnej väzby, ktoré máme od škôl, mnohé školy chcú zostať v prísnejšom režime. Hoci v ňom zostať nemusia. Môžu sa rozhodnúť. Riešime aj otázku toho, ako sa z tohto prísnejšieho režimu, školy, ktorým poklesne ten počet dostanú, riešime aj ochranné obdobie, počas dvoch mesiacov, kedy sa bude vyhodnocovať, či sa naozaj znova nevrátili do tohto horšieho režimu a zmenili sme aj úpravu, ktorá sa týka možnosti neakceptovania ospravedlnenia od rodiča, ktorá v doterajšej právnej úprave, tak ako je platná a účinná dnes zákon hovorí o mimoriadnych odôvodnení, alebo zásadne odôvodnených situáciách, kedy riaditeľ školy, alebo škola nemusí uznať ospravedlnenie rodiča, my dnes umožňujeme riaditeľom škôl, aby nemuseli tieto dôvody, alebo prípady byť mimoriadne. Alebo naozaj odôvodnili dôvod prečo neuznajú, aby práve pre tie individuálne prípady, kedy v škole môžu mať aj prípady, kedy sa to zneužíva na dovolenky, pripúšťam že aj také môžu byť, alebo sa iným spôsobom nerieši dochádzka, mohli individuálne zakročiť. Hoci vieme, že mnoho krát, aj manažmenty, aj riaditelia škôl nechcú ísť do konfliktu s rodičmi. Ale dávame dnes oveľa flexibilnejšiu, alebo voľnejšiu úpravu v tom, aby sme to umožnili riaditeľom. Ja považujem tento návrh na dôležitý a ešte raz, sme v skrátenom legislatívnom konaní, bolo v to v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prešla pomerne široká odborná debata aj diskusia o tom a považujem to dôležité, aby sme konali, hoci, ako ste povedali, mnohé veci sú neriešené, ale zhoršujú sa nám po Covide sa nám výrazne zhoršili. A musíme samozrejme aj pracovať v tých regiónoch a v terénoch aj som diskusiu mal s Erikom Tomášom, akým spôsobom, aj pozitívnym spôsobom stimulovať aj túto skupinu obyvateľstva, ktorú považujem svojim spôsobom za zraniteľnú, pretože sami si nedokážu pomôcť, ale keď nezačneme so vzdelávaním, nemajú šancu ani oni na lepší život. Ani naša ekonomika k tomu nebude prosperovať a sú to ekonomické straty a sú to straty na budúcnosti a ľudskej dôstojnosti. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto predloženého materiálu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Tento návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál, ktorého cieľom je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie a žiakov na výchove a vzdelávaní tak, aby sa vytvorili podmienky na predchádzanie záškoláctvu a ďalším negatívnym javom, ktoré sú s ním spojené. Zámerom zavedenia všeobecnej prísnejšie úpravy na všetky školy je dôraz na riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a povinnej školskej dochádzky, ktorá je garantovaná aj Ústavou Slovenskej republiky. Nový systém ospravedlňovania má byť rozdelený na dva režimy. V rámci takzvaného prísnejšieho alebo všeobecného režimu je nižší počet vyučovacích hodín, ktoré môže ospravedlniť škola bez lekárskeho potvrdenia, respektíve, nižší počet vyučovacích dní, ktoré môže materská škola ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia. Naďalej pôjde o možnosť ospravedlniť 5 po sebe súvisle nasledujúci dní rodičom, maximálne však to bude možné 15 dní v rámci pol roka.
=====

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, poslanci. V súlade so zákonom o Rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 812. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa Rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona, je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o Rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore, výbory prerokovali ihneď. Prosím pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Aj mňa nesmierne mrzí, že som nemohla reagovať na záverečné slovo pána ministra, osobne ma to mrzí, pretože vyslovil názor, že nemáme dostatočne preštudovaný návrh zákona o ktorom sme teda včera rokovali, ale nemám pocit, že by vecne uviedol s čím konkrétne nesúhlasil, ktorý som fakt som uviedla chybne, alebo s nejakým zvláštnym zámerom. Takže toto vadilo aj mne. A teraz teda k veci. Rokujeme o návrhu novely školského zákona, ktorá je reakciou na zvýšenú mieru absencie žiakov v čase plnenia povinnej školskej dochádzky, najmä teda v čase plnenia povinnej školskej dochádzky. Je viac ako isté, že vysoká miera vymeškaných hodín veľmi často a hovorím veľmi často, podotýkam že nie vždy, ale o tom inokedy, úzko súvisí s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. A čo sa u nás naozaj stalo vážnym problémom, respektíve časovanou náložou. Už včera som povedala, že ak niekto predčasne vypadne zo školského systému, znamená to, že je ťažko zamestnateľný, alebo nezamestnateľný. A okrem toho teda, túto skupinu ľudí postihuje sociálne vylúčenie, problémy so zdravým, chudoba a mnohé ďalšie sociálne neduhy. Čiže naozaj je to vážny problém. Nie je to len slovenský problém, za problém to uznali mnohé krajiny Európskej únie a uvediem tú slovenskú situáciu do európskeho kontextu. V roku 2011 sa krajiny Európskej únie zaviazali znížiť priemerný podiel osôb z predčasne ukončenou školskou dochádzkou na menej ako 10 percent do roku 2020. Teraz je rok 2025. V čase, keď Slovenská republika prijímala tento záväzok, tak relatívne náš problém bol oveľa menší, lebo takéto osoby tvorili iba šesť percent. Ale postupne sa situácia začala zhoršovať, podľa údajov Štatistického úradu, najvyššia miera predčasného ukončenia školskej dochádzky bola teda v roku 2018, odtiaľ je ten predposledný údaj, ktorý mám a to bolo dva roky pred splnením záväzku, ktorý sme si dohodli s Európskou úniou a teraz pôjdem po krajoch. V košickom kraji to bolo 17,5 percenta, čo je viac oproti roku 2014 o 9,4 percenta. Čiže to bol prudký nárast. V tom istom roku, teda v roku 2018 nad desiatimi percentami bolo takýchto osôb identifikovaných v prešovskom kraji 10,7 percenta a v banskobystrickom kraji 10,3 desatiny percenta. Treba povedať, že ide o kraje, kde je v rámci Slovenska vysoký podiel osôb patriacich k marginalizovaným rómskym komunitám. A mimochodom napríklad v bratislavskom alebo žilinskom kraji v tomto istom roku, teda v roku 2018 miera zastúpenia takýchto osôb bola na úrovni 2,8 desatín percenta. A to je ešte potrebné povedať, že podiel osôb tejto kategórie, v rámci slovenského priemeru, medzi rokmi 2014 a 2018 vzrástol takmer o dve percentá, teda zo šesť, o viac ako dve percentá, zo šesť percent na začiatku na 8,5 percenta. Teda počet takýchto osôb neklesal ale stúpal. Dokonca z materiálu Ministerstva školstva z roku 2023 vyplýva, že dnes tak evidujeme takýchto osôb na úrovni desiatich percent. V roku 2022 Rada Európy vo svojom odporúčaní sa zaviazala do roku 2030 znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej ako deväť percent. Hovorím to preto a zopakujem to, že nejde len o problém Slovenskej republiky, ale o celoeurópsky problém. A čo sa konštatuje v odporúčaní. V odporúčaní sa konštatuje, že aj keď sa miera predčasného ukončenia vzdelávania na európskej úrovni výrazne zlepšila, v rozmedzí rokov 2010 až 2011 klesla o 3,9 percentuálneho bodu a tu vidíme, že to nebolo zásluhou Slovenska, lebo tu ten podiel rástol. Tak mnohí študenti aj tak naďalej predčasne ukončujú vzdelávanie. Dnes je dnes. V roku 2021 podiel takýchto osôb celej Európskej únii bol na priemere 9,7 desatín percenta, čo je tesne pod stanoveným cieľom. A napriek tomu viac ako 3 milióny mladých ľudí v Európskej únii vo veku 18 až 24 rokov predčasne ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu. A medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely, pričom tie rozdiely sa týkajú jednotlivých skupín obyvateľov. Zvýšená miera je u migrantov, zvýšená miera je u mladých mužov, zvýšená miera predčasného ukončovania je u etnických skupín, ako sú napríklad rómovia, alebo mladí ľudia vo vidieckych a odľahlých oblastiach. V uvedenom odporúčaní sú uvedené aj návrhy na to, akým spôsobom krajiny majú s týmto fenoménom bojovať. Ako riešiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky a tie riešenia majú preventívny, intervenčný a kombinovaný charakter. Ani jedno z odporúčaní, nemá administratívny charakter na rozdiel od toho o ktorom tu dnes rokujeme. V tomto kontexte otázka znie tak, či sme si istí, že pritvrdenie pravidiel ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní, prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu, ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva

===== ... ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu. Ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva systémy ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní odvodil od priemernej absencie žiakov školy za referenčné obdobie, vnímam ja osobne so značnými rozpakmi. Na jednej strane naozaj si uvedomujem nárast mieri absencie a problémy, ktoré sa s ňou spájajú. Takže rozmýšľať o riešení je na mieste. Ale nemyslím si, že metóda, ktorou tento problém riešime, prinesie želaný efekt. Dokonca podľa mňa toto administratívne riešenie ja ho mám v úvodzovkách a preto to hovorím, je vo svojej podstate chybné, lebo je založené na princípe kolektívnej viny. Návrh totiž vytvára dve kategórie škôl podľa vzťahu medzi priemernou absenciou žiaka k referenčnej hodnote priemernej absencie, ktorú určuje ministerstvo. V praxi to bude znamenať, že školy, ktoré neprekračujú referenčnú hodnotu absencií, môžu absenciu svojich žiakov hodnotiť podľa tolerantnejších pravidiel ako školy, ktoré v priemere túto referenčnú hodnotu prekračujú. To sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra. Prečo ide o problém? Ja vnímam absenciu žiaka ako individuálnu záležitosť, ale návrh ju rieši kolektívnym nariadením. Keďže opatrenia prijímame voči všetkým žiakom školy a nie extrémnym absentérom. Pokojne sa môže stať, že dvaja žiaci, ktorí v danom čase vymeškajú rovnaký počet hodín, pričom jeden z nich bude žiakom školy s vysokou mierou priemernej absencie a jeden zo školy s nižšou mierou priemernej absencie, budú svoju neprítomnosť ospravedlňovať rôznym spôsobom. To sa mi nezdá v poriadku, že žiaci v rovnakej situácii, v rôznych školách budú podliehať rôznemu režimu ospravedlňovania. V tomto kontexte chcem poznamenať, hoci tiež pán minister o tom hovoril, ale mal na to iný názor ako teraz poviem ja, že aj súčasnou právnou úpravou bolo možné postihovať a podčiarkujem to slovo postihovať a zámerne nehovorím riešiť, nadmernú absenciu a nepoužívať pritom relatívne komplikovaný systém. Tak ako povedal pán minister, súčasná právna úprava umožňuje ospravedlniť päť po sebe idúcich dní a najviac desať vyučovacích dní v mesiaci bez lekárskeho potvrdenia. Na prvý pohľad sa zdá, že je to príliš veľkorysé, ale ja si myslím, že tomu tak nie je. Keby školy naozaj mali odvahu používať ďalší odsek a pracovať s termínom odôvodnené prípady a vtedy, vtedy už bolo možné požadovať lekárske ospravedlnenie a to napríklad vtedy, ak u jednotlivého žiaka sa v ďalšom mesiaci zopakuje absencia vo väčšom rozsahu ako v tom predchádzajúcom. A teraz to kľúčové, prečo si myslím, že tieto opatrenia alebo toto opatrenie zrejme mnoho na veci nezmenia. Tá informácia, s ktorou pracujem, vychádza z ministerstva, ktoré tvrdí, že týchto rigoróznych pravidiel sa budú držať cirka 5 % škôl. Je zrejmé, že spomínaných 5 % škôl sa viaže najmä na školy, kde sa vzdelávajú žiaci z marginalizovaných komunít a je to aj logické vzhľadom na to, čo som hovorila pri tej štatistike o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky. Teraz ak by som to mala premietnuť na celú marginalizovanú komunitu, tak z celkového počtu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku až 83 % pochádza z marginalizovaných rómskych komunít a to je strašne veľké číslo a v tomto kontexte to naozaj vyzerá tak, že je to dobré a logické opatrenie. Ale chcem povedať, že včera pán Horecký hovoril, že my namiesto toho, aby sme riešili príčiny, riešime symptómy, dnes s tým operoval aj pán minister a veľmi sa mu to v istej situácii páčilo. Tak ja si myslím, že my týmto zákonom robíme to isté. Máme tu napríklad skupinu škôl, ktorá sa koncentruje práve do oblasti, kde žijú marginalizované rómske komunity a ktoré stále majú dvojzmennú prevádzku a teraz ja by som bola zvedavá, akú motiváciu majú žiaci chodiť na popoludňajšie vyučovanie, akú motiváciu a koľko vlastne fyzických a duševných síl majú učitelia učiť v druhej zmene kvalitne a normálne no tak asi nie. Nikto nespochybňuje, že je dôležité, aby takéto osoby chodili do školy, ale v prvom rade je potrebné odstraňovať príčiny, prečo absentujú. Nie je nič čudné na tom, že vzhľadom na podmienky, v ktorých žijú, možno sú chorľavejšie ako deti zo štandardného sociálneho prostredia, ale to by zase smerovalo k podpore toho, čo hovorí pán minister, že keď sú chorľavejšie, nech idú teda k lekárovi. Ale hovorím to v inom kontexte a hovorím to v kontexte scivilizovania ich spôsobu žitia, že to je tá prvá podmienka. Nie je zriedkavé, že deti ostávajú doma aj preto, lebo keď prší, tak nemajú k dispozícii suché teplé oblečenie a topánky. Doma ostávajú aj dievčatá, keď nemajú hygienické potreby v čase menštruácie a nepochybne svoju možno aj najväčšiu rolu v tom zohráva aj fakt, že deťom chýbam motivácia vzdelávať sa, ktorá by bola podporovaná rodičmi. Asi treba najprv riešiť tieto problémy a potom je možné očakávať pravidelnejšiu návštevu škôl. Inak ešte na okraj. Byť prítomný v škole a aktívne sa zúčastňovať vzdelávania, sú úplne dve rozličné veci. Mimochodom podobne a samozrejme širšie než som teraz povedala, sú koncipované aj odporúčania Rady Európy, o ktorých som hovorila. Ešte pripomínam jednu vec, ktorá je všeobecne známa. Slovenská republika je krajinou s mimoriadnym vplyvom socioekonomických podmienok na školskú úspešnosť. Tento vplyv, ktorý je negatívny, nevyrieši rigorózna zmena prístupu k absencie žiakov. Pán minister hovorí, že je to len jeden z nástrojov a v hre sú aj iné. Ale tento nástroj nemá prichádzať ako jeden z prvých, ale ako jeden z posledných, ak by vôbec bol ešte vtedy potrebný. A teraz čo sa stane, keď tento zákon alebo táto zmena, tento režim príde do praxe. Ja odhadujem, že ani nič. Lebo možnože tie hodiny, ktoré doteraz fungujú ako ospravedlnené, sa prelejú do stĺpca neospravedlnené. Už aj dnes máme niektoré zákony, ktoré obsahujú sankcie za neospravedlnenú dochádzku, nedochádzku do školy, teda za absenciu. Ako príklad uvediem zákon 396/2002 Z. z. ktorým sa menil zákon o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena zaviedla do zákona 596/2003 priestupkovú zodpovednosť zákonného zástupcu za neospravedlnené hodiny v rozsahu viac ako pätnásť vyučovacích hodín v mesiaci alebo viac ako šesťdesiat vyučovacích hodín v príslušnom roku. A takýto priestupok podliehal finančnej sankcii a myslíte si, že tento nezmysel z dielne krajnej pravice, ktorá pomohla prijať samotný zákon, mal nejaký efekt? No logická odpoveď znie nie. A dôkazom je aj tento návrh zákona, ktorý reaguje na absenciu inak. Dokonca bránenie plneniu povinnej školskej dochádzky sa považuje za trestný čin s možnosťou odňatia slobody až na dva roky a ani tento mechanizmus nemá silu zabrániť nadmernej absencii. Tak ešte raz. Čo môžeme čakať od účinku návrhu, ktorým sa sprísňujú pravidlá ospravedlňovania neprítomností detí v školách. Možno zaťažovanie tých lokálnych pediatrov, ktorých je málo a špeciálne je s nimi problém v oblastiach, kde sa koncentrujú marginalizované komunity. Možno zvýšený počet neospravedlnených hodín ako som povedala, ale to bude všetko a bude to tak preto, lebo máme pred sebou veľmi jednoduché možno najjednoduchšie riešenie, ktoré podľa mňa naozajstným riešením problému nie je. Vyzerá to tak, že ministerstvo veľmi promptne reaguje na aktuálne problémy, včera som vysvetlila, že vôbec nejde o aktuálny problém, že ten tu máme niekoľko desaťročí a robí to veľmi rýchlo a na záver ešte jeden postreh. Pán minister si včera neodpustil dosť osobnú poznámku v reakcii na moje predchádzajúce vystúpenie, kedy som kritizovala skrátené legislatívne konanie vo veci riešenia absencie detí. Pán minister povedal, že ak odmietam riešenie, ktoré prináša, tak nechcem pomôcť deťom a mal na mysli chudobné deti z marginalizovaných komunít. Doposiaľ som neporozumela tej logickej operácii, ktorú použil pán minister, keď vecná kritika jeho návrhu viedla k definovaniu môjho postoja k deťom. Jednak a veľmi nerada to hovorím, možno to robím prvýkrát v živote, chcem povedať, že si rómske organizácie, ktoré mi udelili ocenenie Lúč z tmy za zlepšovanie postavenia Rómov, myslia iné. A jednak ide o prejav vysokej mieri sebahodnotenia, kedy pán minister predpokladá, že čokoľvek predloží, ide o funkčné a bezchybné riešenie. Ja som v tomto prípade pokornejšia. Neosvojujem si právo považovať svoje názory za neomylné. Ja si naopak o vás myslím, pán minister, že naozaj máte vôľu pomôcť tejto skupine detí. Problém je jeden jediný, že neviete ako. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si myslím, že znížiť absenciu žiakov je naozaj dobrý a legitímny cieľ. Veď nikto z nás predsa nechce, aby deti sedeli doma a hrali sa na sociálnych sieťach, keď majú byť v škole, to asi všetci uznáme. To s čím ale nesúhlasíme, je ten spôsob riešenia ako k zníženiu absencií chceme dôjsť. Pretože a ako si správne poznamenala, Vierka, reštrikcia nikdy nefungovala tam, kde nie je dôvera, kde nie je podpora a kde nie je prevencia. Ako si správne povedala, môžme trestať rodičov, môžeme sa im vyhrážať odopieraním dávok alebo naháňať ich policajtmi, tým nevyriešime tie dôvody, prečo deti do škôl nechodia a toto je to najpodstatnejšie, pretože ak je dieťa hladné, tak sa nebude chcieť učiť, ak má strach alebo je unavené, tak nebude vnímať učivo, to je prirodzené a najmä ak sa necíti byť v škole prijaté a cíti sa tam ako nejaký cudzí element, tak tam nebude rado chodiť. Takže nebojujme s tými príčinami, neignorujme tie príčiny, ale skúsme pochopiť, že tieto absencie sú len dôsledok a my musíme začať bojovať s tými príčinami a to bohužiaľ na Slovensku nerobíme, nemáme dostatok asistentov, nemáme ľudí v podporných tímoch, nemáme dostatok sociálnych pracovníkov, ktorí naozaj pracujú s rodičmi, pretože tí rodičia tiež musia pochopiť, prečo je vzdelanie pre ich deti dôležité. Túto prácu sme si dlhodobo na Slovensku nesplnili. Takže ja neviem, kde sú tie iné nástroje a pokiaľ nezačneme robiť naozaj komplexné riešenia, tak naozaj všetky zákony, ktoré takýmto spôsobom predložíte, budú vyzerať len pre nejaký efekt, marketing alebo pre titulky, ale nebudú naozaj reálne riešiť problémy a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)