35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pani poslankyňa, ja som rovnako pozorne ako včera aj dnes počúval vaše vyjadrenie osobitne dnes, pretože ste vykonávali funkciu hlavnej školskej inšpektorky a ...
===== Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pani poslankyňa, ja som rovnako pozorne ako včera i dnes počúval vaše vyjadrenie, osobitne dnes, pretože ste vykonávali funkciu hlavnej školskej inšpektorky a snažíme sa a týmto spôsobom reagovať na závery štátnej školskej inšpekcie a vždy a keď pani hlavná školská inšpektorka prednáša správu na našom výbore, tak je z toho pomerne rozsiahla diskusia a na ostatných výboroch bola diskusia vedená aj k problematike ospravedlňovania detí a žiakov z vyučovacieho procesu, bez ohľadu na to, či sa teraz bavíme o predprimárnom vzdelávaní, alebo vzdelávaní žiakov na prvom a druhom stupni, lebo aj na regionálnom, celkovo v regionálnom školstve, a tá absencia, tam narastala, bolo to nadmerné a treba nejakým spôsobom na to reagovať. Veľmi pozorne som počúval aj úvodné slovo k tejto problematike pána ministra školstva, ktorý odôvodňoval, prečo prichádza práve s takouto normou úpravy ospravedlňovania detí a žiakov z vyučovacieho procesu aj s tým, že reagujeme citlivo na nejaké zmeny. Zmeny sa priniesli počas pandémie Covid 19. Potom tu platila istá právna norma, alebo úprava k 31. máju 2024 a teraz sa zavádza nejaká zmena, ktorú overí až prax a možno, že bude treba naozaj reagovať, možno, že neostane to na dlhšiu dobu v platnosti, závislosti od toho ako sa tá situácia bude vyvíjať. Osobitne ale oceňujem to, že dávame tu možnosť riaditeľom škôl reagovať na systém ospravedlňovania, to znamená, že ako keby sme zavádzali nejaký viackoľajný systém, že tam kde to funguje, sa zmeny robiť nemusia, tam .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Budem reagovať na pána poslanca Habánika, lebo hovorí, že jedným z tých motívov, alebo impulzov, prečo sa tento návrh ocitol v Národnej rade, bola aj správa Štátnej školskej inšpekcie, a tú správu samozrejme, že poznám, sledujem jej činnosť, ale chcem povedať, že ja to považujem za dosť smutnú záležitosť, že ministerstvo začne v tejto konkrétnej veci konať na základe čiastkovej správy Štátnej školskej inšpekcie, keď má k dispozícii, ako som včera povedala, rezortný informačný systém, kde dlhodobo vývoj absencie mohlo sledovať. Čiže toto je prvá, prvá poznámka a reakcia na druhú časť vašej faktickej poznámky, hovoríte, že áno, funkčnosť tohto modelu overí až čas. Ja s tým súhlasím, mám ten istý názor, ale považovala som za potrebné a slušné upozorniť na riziká, ktoré takýto model má a riziká v tom zmysle, že očakávania, ktoré máme, sa podľa mojich skúseností a odhadu vôbec nenaplnia. Čiže treba hľadať úplne iné riešenia a také riešenia ako odporúča Rada Európy, a to odporúčanie vzniklo v roku 2022 a volá sa "O cestách k úspechu v škole" a nahrádza odporúčanie z roku 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky. To je inšpirácia, ktorou by sa malo nielen ministerstvo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo a chcem aj poďakovať za možnosť predniesť tento príhovor v kuse, za to, že sme mohli začať teraz o 14.00 bez prerušenia.
Vážený pán minister, dámy a páni, na začiatok chcem poďakovať a oceniť, že ministerstvo školstva sa chce zaoberať problémom záškoláctva, predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky, úmyselného vynechávania školského vzdelávania aj bez objektívneho dôvodu. Taktiež som rád, že sa chceme vysporiadať so zneužívaním a nadužívaním možnosti žiadať o ospravedlnenie dieťaťa v škole i z dôvodov choroby bez potvrdenia lekárskeho. Tento problém je totiž širší a adresuje jeden neduh, ktorý v našej krajine máme. Ja ho chcem pomenovať na úvod tohto príhovoru. Je ním akási diskultúra vo veci zodpovednosti disciplíny vlastných návykov, neúcta k inštitúciám disrespect ku vzdelávaniu. V rozhovoroch, ktoré som mal s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, ktorí mi napr. hovorili príklady z Rakúska, kde je možné ospravedlniť dieťa z nejakých iných než lekárskych, alebo úplne vážnych dôvodov, že olympiáda, alebo niečo také, na jeden deň v roku, kde neexistuje, aby si niekto zobral týždeň voľna v júni, alebo na začiatku školského roka, kde ľudia majú úctu a nie je to len Rakúsko, samozrejme, ku vzdelávaniu, kde škola je braná rovnako vážne ako zamestnanie rodičov. Toto je niečo, čo potom produkuje želanú kvalitu ľudských zdrojov, výsledky aj v hospodárstve a v kvalite života. Toto je náš problém a teraz je otázka ako to chceme riešiť.
No, záver urobím až na konci tohto vystúpenia, nejaký hodnotiaci záver, teraz sa chcem pozrieť na merito veci. Pozrime sa teda na fakty a aktuálny stav. V súčasnom znení školského zákona v § 144 bod 10 sa hovorí: "Neprítomnosť dieťaťa, alebo žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti od zákonného zástupcu, alebo zástupcu zariadenia.". V nasledujúcom bode školského zákona je uvedená možnosť požiadať o ospravedlnenie neprítomnosti žiaka základnej strednej školy z dôvodu choroby, rozsahu maximálne päť po sebe idúcich dní na ZŠ a MŠ je to sedem, bez lekárskeho potvrdenia.
Potom ešte jeden bod spomeniem, v bode 13 tohoto paragrafu sa píše: "Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch môže škola vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe, alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti. Tu by som dnes sám navrhoval úpravu textu, vypustenie slovo "výnimočných prípadoch" a po COVID-e už teda ako tak stabilizovanej situácii, by som ponechal textáciu v odôvodnených prípadoch, a tieto prípady vie najlepšie rozpoznať samotná škola, riaditeľ, triedny učiteľ, odborný zamestnanec na tej škole v spolupráci teda v nedávnom prípade s rodičmi. Viete, podľa mňa, pán minister, v tomto sa nezhodneme, problémom nie je nedostatočná úprava zákona vo veci ospravedlňovania neprítomnosti žiakov v škole, ale musím to konštatovať na priamo, nedodržiavanie zákona. Jedna podpora pre triednych učiteľov a vedenie školy zo strany štátnych inštitúcií a niekedy aj chýbajúca spolupráca so samosprávami, a to čo som už spomínal v úvode, nízka kultúra a disrespect ku vzdelávaniu na Slovensku a školám ako takým. Aby som to podporil aj nejakým vecným argumentom, hoci teda túto skúsenosť zdieľame ... odborné verejnosti všetci a verím, že by sme sa na nej zhodli, naprieč politickým spektrom aj v tejto sále. Tak uvediem jeden fakt.
Zistenia štátnej školskej inšpekcie, ktoré boli zverejnené 25. novembra 2024 hovoria aj o tomto zacitujem: "V zmysle legislatívy, ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky a jeho dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci, je škola povinná zaslať oznámenia príslušnému orgánu štátnej správy v obci. No a teraz počúvajte ten fakt. V školskom v poslednom sledovanom období bolo zaslaných zo strany vedenia škôl 1360 oznámení o neospravedlnenom vymeškávaní v rozsahu aspoň 15 hodín v mesiaci. Teraz hovorím o nie ospravedlnených neúčastiach. Hovorím o záškoláctve, o neospravedlnených hodinách, 15 hodín v jednom mesiaci, čo je to minimum, stupňujú sa tam potom tie sankcie, tak vedenie škôl si splnilo túto zákonnú povinnosť v 1360 prípadoch a dostalo od štátnych inštitúcií, od orgánov štátnej správy len 119 spätných oznámení o tom ako sa táto vec bude riešiť a výzva k spolupráci. To znamená, že zodpovedné orgány štátnej správy, vrátane aj sociálnej kurately, ktoré by sa mali zaoberať týmto problémom a pomôcť vedeniu škôl, učiteľom na tej škole v záujme detí, ktoré sú v režime záškoláctva, tak odpovedali len na 8 % takýchto podaní. Takúto podporu už pri dnešnom stave majú školy, a teda učiteľky a vedenie škôl. No, tak ako hovoril pán minister, ako spomínala aj pani Kalmárová, nebudem hovoriť tie čísla, ktoré ste hovorili vy, pani kolegyňa, štatistiky, tak toto sa týka, žiaľbohu, najmä MRK. Tam je to teda oveľa viac ako 80 % týchto prípadov.
Zdôrazním, teraz som hovoril o neospravedlnených absenciách, o záškoláctve. Zákon v tej podobe ako to navrhuje pán minister Drucker, rieši, použijem vaše slová, dúfam, že vás zacitujem presne, "sprísnenie podmienok pre ospravedlnenie neprítomnosti žiakov v škole". Ale čo to môže znamenať, ak by sme urobili to, čo vy chcete, a keby to fungovalo tak ako predpokladáte, pán minister. Ja budem dôvodiť, že to sa nestane, tak potom sa len navýši počet tých neospravedlnených hodín a keď už dnes na to príslušné orgány, ktoré majú dať podporu školám, v záujme tých detí reagujú v rozsahu 8 %, čo môžeme očakávať ďalej? Na tomto sme sa zhodli v tejto sále aj s mojimi predrečníkmi. Toto som spomínal aj včera v rozprave, nemôžeme riešiť symptomaticky, nemôžeme liečiť pacienta a školstvo je choré, symptomaticky. Musíme sa pozrieť kde je príčina a na ňu spoločne zamieriť, lebo je to veľký problém.
Spomenul som teda tú povinnosť hlásiť neospravedlnené hodiny v tom rozsahu, minimálne 15 hodín. Tá zložka sankčná, represívna je odstupňovaná podľa miery porušenia starostlivosti o dieťa a o teda dodržiavanie povinnej školskej dochádzky. Je to od pokút, od zadržania rodinných prídavkov, ktoré sú potom prenesené na obec, ktorá prepláca bločky na to určené až naozaj po trestné stíhanie a naozaj až po možnosť odňatia slobody pre takýchto rodičov, potrestaním odňatia slobody v tých najhorších prípadoch. Ja to tiež považujem iba za zúfalý, zúfalú odpoveď a nie riešenie problému. Ja rozumiem tomu, že štát, keď má vymáhať nejaké právo, musí mať minimálne tieto dve zložky. Sankčnú, ale musí mať najmä tú motivačnú, tak aby to fungovalo, aby nemuselo dôjsť k sankcii, pretože tie sankcie to nevyriešia. Dokonca si myslím, že kontraproduktívne, ak by ste takýchto rodičov zavreli, pretože čo to znamená pre tie deti? Myslíte, že sa tam nejak zvýši ten vzťah k tej povinnej školskej dochádzke, alebo ku škole, k inštitúciám. Všetci asi sa zhodneme, že nie a všetci rozumieme, lebo nechcem byť populista, nie som populista, že niekedy tá hrozba toho trestu nad ľuďmi účinkuje, ale to nie je liek, to nie je riešenie.
No, štátna školská inšpekcia vo svojej správe ďalej píše, z vyjadrení riaditeľov základných i stredných škôl vyplynulo, že hlavnou príčinou vysokej absencie žiakov je možnosť ospravedlnenia neprítomnosti na vyučovaní zákonnými zástupcami. Toto konštatovanie ma veľmi prekvapilo, pretože zákon nič také nehovorí. Naozaj to bolo dlhé roky zaužívané, od pána ministra Eugena Jurzycu, ktorého si v mnohých veciach veľmi vážim. Tento pán minister svojho času urobil novelu, v ktorej v dobrej viere, že rodičia sú zodpovední a záleží im na deťoch, dal ustanovenie do zákona, pod ktorým sme žili, že ospravedlňuje rodič, ale túto chybu som napravil v máji 2023 pri veľkej novele školského zákona, kedy som chcel prispieť aspoň pri tej príležitosti, ktorú som mal, aby sme zmenili tú diskultúru, o ktorej som hovoril na začiatku vystúpenia a vrátiť túto kompetenciu a dôveryhodnosť inštitúcií. Jednoducho škola je tá čo ospravedlňuje, nie rodič. Rodič požiada a škola nemusí vyhovieť tej žiadosti. Je elementárnou, jednou z prvých úloh každej školy, v školskom poriadku a školy to robia, upraviť presne podmienky aj po procesnej stránke....
===== ...z inštitúcií. Jednoducho škola je tá, čo ospravedlňuje, nie rodič. Rodič požiada a škola nemusí vyhovieť tej žiadosti. Je elementárnou, jednou z prvých úloh každej školy v školskom poriadku a školy to robia, upraviť presne podmienky aj po procesnej stránke ako žiadať o ospravedlnenie, ako žiadať o uvoľnenie zo školy. Školy toto naozaj robia a majú tú kompetenciu i podľa dnešného zákona neospravedlniť. Ale nechcem sa stále teda vrátiť k pointe, ale tretíkrát ju zopakujem. Samotné vyhodnotenie, že tie hodiny sú neospravedlnené ešte problém neriešia, len ho osvetľujú, ukazujú veľkosť toho problému. Nezakrývame si potom pred ním oči, že je to zakryté nejakou omlúvenkou. Takže problémom je čo urobiť s deťmi, s rodičmi, ktorí nemajú rešpekt ku vzdelávaniu, ktorí si nerozumejú tomu o čo sa v tých školách, čo sa v tých školách deťom deje, ktorí dajú tomu dieťaťu ospravedlnenku a škole, ktorá to, sa zohne a zrešpektuje. Chcem vám ešte ako dlhoročný riaditeľ nielen zo svojej skúsenosti, ale najmä zo zdieľanej skúsenosti povedať na vysvetlenie a pochopenie prečo sa tak deje. Školy sú, vedenie škôl osobitne, ale aj školy sú dnes veľmi závislé a je to aj v nejakom zmysle aj dobre od komunitného charakteru, od spolupráce s rodičmi, od podpory a porozumenia rodičmi. Dovoľte, aby som to aj materializoval, že prečo to tak je. Nezdá sa vám nehorázne, že školy do 12. mája alebo teda do 31. decembra, poviem to presne, 2023 hospodárili, to znamená prevádzkový normatív na žiaka mali nezmenený vo výške, mali nezmenený počas dvadsať rokov, dvadsať rokov školy mali od štátu príspevok na žiaka v tej istej nominálnej výške. Ktorá inštitúcia v ktorom rezorte dvadsať rokov nezdrahli služby, tovary, energie, práca ľudí? Iba v školstve. Lebo to je taký skamenený skanzen. Tak využil som tú príležitosť ako minister a o 22 % som navýšil prevádzkový normatív. Ale viete, toto nie je o tom, aby som sa vám tu pochválil. To je o tom, že keď rodičia sa skladajú na wc papier, keď rodičia sa skladajú na pomôcky, keď rodičia sú tí, ktorí pomáhajú udržiavať tú školu v chode, tak proste si to tí učitelia a riaditelia s tým nerozhádžu s nimi, osobitne keď vidia, že zo strany podpory inštitúcií, ktoré by sa tým mali zaoberať, odborných zamestnancov, ktorých mimochodom nieto, sociálnej kurately, terénnych pracovníkov. Máme osempercentnú odozvu v tých najtvrdších, najvykričanejších prípadoch. Takáto je situácia. Nechávame v tom vedenie školy a školy samotné. K tej diskultúre vám chcem povedať ešte jednu vec, veľmi taký nepekný príklad, ale pravdivý. Mal som to šťastie nezaslúžené pracovať na výborných školách a som za to veľmi vďačný, lebo som sa mohol veľa naučiť. Ale na jednej z týchto elitných škôl za mnou prišla pani učiteľka a nebolo to nič neobvyklé. Spýtala sa ma, pán riaditeľ, koľko máš ešte péčok? Aby ste rozumeli, to je ľudové povedanie medzi učiteľmi paragrafu podľa ktoré Zákonníka práce majú sedem dní na ošetrenie seba, celodenné ošetrenia u lekára a sedem dní na ošetrenie člena rodiny OČR. No a ja som jej odpovedal prirodzene, že ak niečo potrebuješ, to nie je len o tom koľko máš péčok, ja ťa uvoľním, dohodneme sa, povedz ako ti môžem pomôcť. Nepochopil som. Išla za mzdárkou, tá jej povedala máš ešte štyri péčka. Tam mi kolegyňa doniesla na štyri dni dopredu potvrdenia od lekára, že bude utorok, stredu, štvrtok, piatok na celodennom ošetrení u lekára. Viete čo to znamená? Viete o čom hovorím? Bojujte s celým svetom, keď ste riaditeľ, keď chodíte po špičkách okolo učiteliek, aby ste ich mali. Prečo chceme od učiteľov a riaditeľov, ktorí stoja na najtenšom ľade zmeniť túto diskultúru v tejto krajine a zaťažiť ich týmto administratívnym opatrením? O aké opatrenie ide? Prečítam vám, prečítam vám doslova navrhované riešenie z tohto vládneho návrhu. Znie: Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas polroka školského roka viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára. Nebudem sa vás pýtať, aby ste mi to zopakovali, aby ste si to skúsili premyslieť ako podľa tohto budú pokračovať rómske mamy v osadách. Preto poviem to tak, ako to zrozumiteľne a jasne povedal pán minister, ako to aj prezentovali. Zjednoduším to. Na škole, kde priemerný počet vymeškaných hodín na žiaka maximálne 250 hodín, bude možné v tom režime päť dní bez lekárskeho potvrdenia ospravedlňovať neprítomnosť všetkých žiakov školy z dôvodu choroby v rozsahu maximálne 450 hodín na rok a žiaka. V školách, kde je vyšší priemerný počet vymeškaných hodín než tých 250, bude ten prísnejší režim, kde je ten maximálny počet bez lekárskeho potvrdenia po piatich dňoch 150 hodín. A tomuto budú mnohí rozumieť. Naschvál som vám dal ten príklad katolíckej učiteľky na prestížnej škole s tými péčkami. Je mi ľúto, že to musím takto povedať. Lebo mnohí ľudia z MRK alebo SZP sa zachovajú podobne. 150 môžem vyčerpať, 450 môžem vyčerpať. To je pre niektorých ľudí skoro úloha, skoro nárok. To je tá diskultúra. Takto to funguje. No a čo potom? Opäť budú štátne orgány reagovať na oznámenia vedení škôl v rozsahu ôsmich percent? Toto je riešenie? Aby sme, mám už len desať minút, aby sme nekritizovali len, lebo prosím vás, to nebola zdvorilosť, keď som na začiatku poďakoval pánu ministrovi a ocenil to, že ideme sa pasovať s týmto obrovským problémom. Ja to myslím vážne a chcem teda ponúknuť aj našu spoluprácu a volať vás k nej všetkých aj inštitúcie, pretože toto je ozajstná časovaná bomba pre Slovensko, toto je rozhodujúci moment ako bude táto krajina prosperovať alebo neprosperovať, lebo je to veľkosť problému, obrovská veľkosť problému. Ja si osobne myslím, že toto má byť premiérska téma, pri všetkej úcte k vám, pán minister, rezort školstva, vy osobne, ani oživlý Ján Amos Komenský by toto nevyriešil na poste ministra školstva. Ja by som čakal, alebo teda poviem to takto, premiéra Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, ktorý to bude musieť vážne s touto krajinou spoznať raz podľa toho aj, že toto bude premiérska téma. Pretože tu si musí sadnúť k jednému stolu a k jednému riešeniu minimálne štyri rezorty a to je zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, sociálne veci, práce a rodina. Nemôžte vytrhnúť deti z osád, z MRK, tak to poviem, a nasilu ich zobrať do školy. Niečo podobné zjednodušujem trochu. Nemôžete ich sankcionovať za teda vymeškané neospravedlnené hodiny a myslieť si, že trojročné deti alebo deti na základnej škole zmenia správanie rodičov. Rodičov sa nedá obísť. Zasa, ak ich nasťahujete do bytoviek a necháte ich na seba samých, viete ako to dopadlo na veľa miestach na Slovensku. Proste ak oni nemajú tečúcu vodu, nemajú záchod, nemajú ako to decko pripraviť do školy, tak nemôžete čakať, že jedna z tých dimenzií bez tých ďalších troch sa zmení. A niektorí hovoria a nechcem o tom, lebo je to veľmi boľavá téma, že by tam malo byť aj ministerstvo vnútra, vite prečo. Je to aj priestor, kde niektorí ľudia sa už aj obávajú, kde títo ľudia si sami škodia, úžera a iné veci. Proste to sú vážne veci, ktoré nemôže vyriešiť minister školstva, nie zákonom v SLK o evidencii vymeškaných hodín. Dnes v demografii je to desať percent na priemere tohto obyvateľstva. V priemere máme na jednu ženu 1,6 a menej živonarodeného dieťaťa. Vieme dobre, že náš počet obyvateľov klesá. Keď ja som sa narodil, tak sa nás narodilo 110 až 120 tisíc v tom roku. Teraz to bolo nedávno prvýkrát pod 50 tisíc, áno. A teraz KDH by stačilo, že to je otázka mravnosti, že ako môžeme pokojne spávať, keď sú deti, ktoré žijú v blate. Ale ja teraz apelujem nielen na túto mravnosť a etiku, na svedomie, ale aj na pragmatizmus. Je rozdiel či budete mať zväčšujúci sa počet ľudí, ktorí budú na sociálnych dávkach a ktorí budú zaťažovať štát a s ktorými ľudia nechcú žiť z majority a sťahujú sa odtiaľ, berú svoje deti zo škôlky, vytvára sa neprogramované, nežiadúca segregácia alebo budú títo ľudia dôstojne žiť ako ľudia, ktorí sú rovní v ľudskej dôstojnosti všetkým a budú prispievať do spoločného. Toto sú veľké veci, ktoré nevyrieši jeden minister.
Preto čo môže ale urobiť minister školstva? Ja si myslím, že už mala dávno začať seriózna debata o reforme stredného školstva, o reforme povinnej školskej dochádzky. KDH má túto vec v programe, o tom, že uvažujme o tom či školská dochádzka končí šestnástym rokom žiaka. My ho vypustíme von na ulicu bez schopnosti sa zamestnať alebo aby aspoň dosiahol na výučný list. Uvažujme o veciach, ktoré to naozaj riešia. Niektoré som spomenul, ktoré dimenzie musia mať. Ale nepočujem o tom, že by sa rozbehla debata o reforme stredoškolského kurikula. Počúvam o tom, o maturite, to som rád, lebo sám túto tému dvadsať rokov hovorím a tiež som počul o spájaní škôl. To je veľká téma do ktorej teraz nepôjdem, ale reforma stredoškolského kurikula bude rádovo väčší problém ako reforma základoškolského kurikula, kde sme ešte zďaleka nevyhrali, ani poriadne sa nerozbehli, len začali. Pretože stredné školy sú kratšie, tri až štyri roky, sú oveľa viac diverzifikované. Medzi deťmi sú tam obrovské rozdiely. Základné školy sú viac podobné jedna druhej a majú podobnejšie ciele a tie ich absolventi nejdú rovno do života na vysoké školy, do praxe, ale ešte pôjdu na stredný stupeň, ešte tam je nejaký tlmivý pufor v ktorom sa vie ukázať ako sa to vyvinie. My musíme sa rozprávať o týchto veciach s tými aj ktorých sa to týka. Tak za KDH musím povedať, že za tento vládny návrh zákona hlasovať nebudeme, ale nemôžeme ho podporiť v tejto podobe, ale úprimne oceňujem, že túto tému, že k nej prispievate, pán minister, aj keď podľa mňa spôsobom, ktorý je, označím to teraz, symptomatický, administratívny, ktorý pridá prácu tým školám, ktorí to budú evidovať v rôznych obdobiach po mesiacoch, vyhodnocovať tieto ospravedlnenky bez toho, že by sme kládli dôraz na to čo som a zopakujem to znovu, uviedol a zmenil v zákone, ospravedlňuje škola, nie rodič, nie plnoletý žiak. Títo len žiadajú o ospravedlnenku. Rozprávajme so školami, rozprávajme s terénnymi pracovníkmi, so zariadeniami poradenstva prevencie, so susedným rezortom sociálnymi vecami, práce a rodiny ako reagovať, ako pomôcť rodičom, deťom pri a školám najmä, ako ich podporiť pri tejto ich kompetencii vyhodnotiť tú ospravedlnenú alebo neospravedlnenú neúčasť na škole. Urobme nejakú spoločnú aj komunikačnú kampaň, osvetu, aby sme o tomto otvorene hovorili rodičom. No nemám ilúziu, že tieto naše príhovory si teraz pozerajú tri milióny, štyri milióny občanov a rodičov. Toto musíme urobiť naozaj zo strany vládnych inštitúcií, vlády, ministerstva školstva, ja neviem. Ale začnime o tom hovoriť, lebo v tom je ...
=====

Otvorene hovorili rodičom. No nemám ilúziu, že tieto naše príhovory si teraz pozerá aj 3 milióny, 4 milióny občanov a rodičov. Toto musíme urobiť naozaj zo strany vládnych inštitúcií, vlády, ministerstva školstva ja neviem. Ale začnime o tom hovoriť, lebo v tom je, toto nastaví budúcnosť Slovenska a my sa jej ešte verím dožijeme. Ďakujeme za pozornosť. KDH prinesie aj konkrétny návrh. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Ja chcem vyzdvihnúť v tomto príspevku vlastne to poukázanie na akýsi rezortizmus, ktorý na Slovensku dlhodobo funguje a nie je nejakým výnimočným stavom tejto vlády. Je to realita asi všetkých vlád ktoré tú v minulosti boli. A keď riešime problém vylúčených rómskych komunít detí, ktoré v týchto komunitách žijú, tak áno, ten rezortizmus je veľmi škodlivý k prístupe k výsledku. Ja si myslím, že minister momentálne rieši veľmi zásadný problém, a áno, rieši ho izolovane na svojom ministerstve, pretože jednoducho taká je politická realita. Ale mrzí ma to a v tomto dávam za pravdu kolegovi Horeckému, že jednoducho tento problém má súvislosti, má kontext a kiež by mal pán minister so svojim záujmom riešiť túto tému nejakého rovnocenného partnera na úrade rómskeho splnomocnenca, keď mám byť takáto otvorená, alebo by mali aj iní ministri ako keby vnímali tú akútnosť riešenia tejto problematike, lebo, áno, týka sa to aj rezortu ministra práce, týka sa to aj iných rezortov. Ja len spomeniem, že my tu riešime deti, ktoré sa dostanú do toho školského systému, že som šťastná že sa doňho dostanú, pretože ja som tu minulý rok riešila dieťa, ktoré trojmesačné zomrelo pretože nemalo ani jednu prehliadku lekárky, zomrelo v sanitke podvyživené so zápalom pľúc, pretože nikto v tom systéme neprišiel na to, že tu máme dieťa o ktoré sa nikto nestará, ktorému nikto nedáva najesť tri mesiace až zomrie v sanitke. To dieťa sa nedožilo školskej dochádzky a bolo tiež obeťou toho žalostného stavu v akom niektorí ľudia na Slovensku žijú. Čiže preto je dôležité ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pán predseda. Budem stručná, ale musím sa vyjadriť k štyrom veciam. Prvá vec, nízky príjem celoživotný je odrazom počtu rokov vzdelávania, to je Mincerova dekompozícia. Mzdy ešte z 50. rokov, ktorá bola miliónkrát revidovaná v posledných dvoch, troch desaťročia a boli jej závery potvrdené. Ak nedostaneme deti do škôl a nebudú sa vzdelávať, nebudú mať ani len šancu na slušnú mzdu. To je vedecký poznatok.
Druhá vec, stredoškolské kurikulá. Sám viete veľmi dobre, že pán minister už veľmi veľa robí aj na tejto pôde, čo sa týka centier excelentnosti na stredných školách, máme tu aj optimalizáciu siete stredných škôl prepojenie s vysokými školami. Mnohé reformy, ktoré sa aj v tejto oblasti začali.
A tretia vec, kampaň a osveta, už nám nepomôže rozprávať, treba robiť skutky. To minister robí, robí to aj nadrezortne. Ak si nepamätáte, pripomeniem reedukačné centrá, ktoré sa tiež krásne nadrezortne sa toho zhostil. Pričom to je super citlivá téma. Taktiež, teda reedukačné mi napadli ako prvé. Ale taktiež je na stole otázka zabezpečenia nejakého prepojenia cez jasle na primárne, predprimárne školské vzdelávania. Absolútne sa ohradzujem, aby sme pri tejto tematike skĺzali do ďalších tém, ako je reforma stredoškolského vzdelávania na ktorej sa tiež veľmi robí. Robme už skutky, nekecajme len o tom. Ďakujem.

Ďakujem pekne pán predseda. No pán kolega, ja len veľmi stručne. Všetko ste veľmi pekne pomenoval, príčiny ste pomenoval, prečo je ten stav v školstve taký. Ja uznávam, že je strašne veľa problémov v školstve. A ocenil ste dokonca, že pán minister našiel odvahu aby to riešil. Len cítim troška protirečenia v tom vašom vystúpení, že chceme to riešiť, ale sankcie to neriešia. Sankcie to neriešia preto, lebo škola má teraz tú kompetenciu, že nemusí uznávať tie hodiny vymeškané ak cíti že tam môže byť nejaká iná príčina. Áno? Ale vzápätí hovoríte, že školy to majú ťažké s tým, s tým neospravedlnením lebo ospravedlnením v tom prípade, že je tam komunitný spôsob a školy musia spolupracovať s rodičmi lebo majú nedostatok finančných prostriedkov a sú veľakrát odkázaní na to, že ten rodič im pomáha nejakým spôsobom, áno. Ale taký riaditeľ školy predsa nemôže za vymaľovanie toaliet ospravedlniť aj hodiny o ktorých pochybuje že boli vymeškané oprávnene. Takže to sú také, také protirečenia, že tie školy môžu, nemôžu školy, rodičia. A teraz rodičia musia spolupracovať so školou hlavne preto, lebo 20 rokov sa nezmenil spôsob financovania, že ten normatív, hej, je nezmenený dvadsať rokov. Ale už samotné financovanie na žiaka, si myslím ja, že je dosť kontroverzné, áno, súhlasíte s tým, že proste na ten stav aký je a hlavne v školstve základnom, kde máme ešte malotriedky máme, každá obec má školu tých detí ubudlo, proste nestačí sa to financovať. Ja súhlasím, ale nebolo by byť asi zmenené aj financovanie na žiada. A financovanie, viete kto zaviedol financovanie na žiaka v školstve? Boli ste to vy, nie ako minister, ale pán minister Fronc.

Ďakujem za komentáre. Pani Puškárová, k vám len dve veci, tie ostatné sa nedajú komentovať. Dostať deti do škôl, asi ste neporozumeli o čom hovorím, čo hovorím. Ja vám rád pošlem svoj príhovor znovu, môžete si ho pomaly prečítať o rozmýšľať o ňom. Ja nemám cieľ nedostať deti do škôl, v tomto sa zhodneme. Len to čo robíte vy to nepomáha. Keby ste len kecali, ale vy škodíte tomu cieľu o ktorom deklarujete že ho chcete dosiahnuť. Ja som sa vám pokúsil pomôcť nie kvôli vám, ale kvôli tým deťom, ktoré tú situáciu potrebujú zmeniť. Ak to nepochopíte s tým sa nedá nič robiť. Hoci teda nespochybňujem to, že ste ekonómka na ekonomickej univerzite, prorektorka, ale viacej verím laureátovi Nobelovej cena na ekonómiu profesorovi Hackmanovi s jeho štúdiami trvajúcimi 30 rokov na 390 tisíc rodinách ako vám.
No a ešte k pánovi kolegovi Hambálkovi. Nuž, snažil som sa vám opísať, priblížiť ako tá situácia na školách vyzerá. Ak to tak zjednodušíte, že si myslíte, že riaditelia sú tak neschopní ľudia, ktorí kvôli tomu, že im niekto pomôže s toaletami budú prižmurovať oči nad niečím flagrantným tak ich urážate. Videli ste, že tento príspevok na ktorý má, človek ktorý ho prednáša za klub tridsať minút bol vyčerpaný takmer celý. Ísť do nejakej konferencie, ja chodím do tých konferencií, som ta pozývaný ako odborník. A tie konferencie trvajú niekoľko dní. Môžeme sa o tom rozprávať. Vy ste člen školského výboru, nemám pocit že by na tom výbore vždy bol záujem veci dôkladne a podrobne rozobrať. Niekedy je to len o tom rýchlo to prejsť a schváliť to čo ste priniesli. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predseda. Robil som si poznámky pani poslankyňa, páni poslanci. Najprv prejdem takú časť, ktorá pani poslankyňa Kalmárová prejavila, že som mal osobnú poznámku. Nie je tu pani poslankyňa. Naozaj nebola osobná, ja sa snažím nebyť osobný, nebyť. Reagoval som na tie výhrady k skrátenému legislatívnemu konaniu kedy nielen ona, ale viacerí poslanci za Progresívne Slovensko hovoria, že keďže to nebolo dlhodobo, alebo dlhšiu dobu riešené, nie sú dané dôvody preto, aby bolo SLK. Tak som povedal, že mne pripadá ako keby ste nechceli riešiť. Keď to porovnám s tým čo si tu odkazuje niekedy, aj pred chvíľkou, pán bývalý minister Horecký tak nemyslím si že to je osobné. A nemám žiadny problém s vecnou kritikou. To, o čom budem teraz rozprávať je prím, alebo reagovať na to, čo ste rozprávali. A naozaj som nechcel ani, ani neurážam nikoho.
No a teraz k tej vecnej časti. Jedna z vecí, ktorá si myslím že nie je správne interpretovaná, keď pôjdem do technickej, že vytvárame nejaké akési dve kategórie, že niekto bude musieť tak a niekto inak. My reagujeme na problém, ktorý tu vznikom po covide. A dovoľte mi, aby som vám spresnil trošku čísla.
Za priemerný, vymeškané hodiny za žiaka medzi rokmi 2019 až 16, alebo 16 až 19 vzrástli o 33 % v porovnaní s rokmi 22, 24. Vynechal som covidové roky. Takže predcovidové obdobie a postcovidové. Postcovidové narástlo v priemernom vymeškanom počte hodín na žiaka o 33 %. Prosím pekne toto znamená, že sme si trošku uvoľnili pravidlá, no a ukazuje sa že to je nadužívané, alebo použijem slovo zneužívané. A ja vám to viem preukázať na tých dátach. A áno, chceme vyjsť. A debata bola, verte mi, veľmi intenzívna s ministerstvom zdravotníctva, s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny aj so splnomocnencom vlády pre rómsku národnostnú menšinu o tom, ako pristúpiť k tomu, aby sme istým spôsobom nesankcionovali zodpovedných, aby sme vytvorili pravidlá. Ešte raz, podľa mňa je veľmi mylné si zamieňať pravidlá s nejakou represiou. A len pre porovnanie, v Českej republike musíte najneskôr do ukončenia troch dní rodič musí ma lekárske potvrdenie. My dnes aj po novom budeme mať stále päť súvislých dní, aby sme vyhoveli naozaj tomu, že nemáme dosť pediatrov. Ono to má svoj medicínsky základ, ale ja tri by stačili. Po troch dňom už si myslím, že je dostatočne relevantný a objektívny dôvod, že ak dieťa má tri dni teplotu, že asi by mali teda ísť k tomu lekárovi. My máme päť dní ešte aj naďalej. Ak sa bavíme o tom, že pán poslanec Horecký, bývalý minister, a navyše to ak dáme 150 hodín, tak ten návod do naplniť, tak dneska majú 400 hodín. A naozaj to mnohí napĺňajú. Ak sa, a znova sa vrátim k tomu, my musíme nastaviť pravidlá a pre prípad ich porušenie, áno, musia byť aj nejaké sankcie. Ak sa porovnáme, aké sankcie sú v Českej republike, v Rakúsku, v Poľskú sú výrazne vyššie sankcie. A nechceme ísť formou sankcií, však samozrejme, pre prípad toho, že niekto nedodržiava pravidlá musí existovať nejaký následok. Ale cieľom je, aby sme obnovili niečo čo bolo štandardnejšie pred covidom a tie podmienky boli prísnejšie. A ak sa ma pýtate, čo iné robíme popritom, tak ja vám poviem. Napríklad budujeme materské školy. Je to z plánu obnovy, môžem ešte povedať, že tak sa to dohodlo. Ale keď som preberal rezort viete na koľko sme mali vyčerpané financie na materské školy? Ani nie na 12 %. Dnes sme dvakrát navyšovali kapacitu. Áno, aj sme rozhodli priamym zadaním uznesením vláda práve na niektoré lokality, ktoré sú marginalizované rómske komunity. Pretože by im nevyšlo, pretože si to neskoro podali a podobne, tak sme im priamo určili čas, alokácie sme im dali, aby sme dokázali zabezpečiť materské školy lebo ranné vzdelávanie vieme že je veľmi dôležité. Diskutujeme dneska s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny o postavení jaslí, o metodickom nejakom riadení, o tom, ako to prepojiť s materskými školami. Hovorím veľmi otvorene, že povinné predprimárne vzdelávanie a pristúpil som na debatu, veď nemusíme to inštitucionalizovať, že to je povinná materská škola. Pre mňa je oveľa dôležitejšie, že tam je to povinné predprimárne vzdelávanie. Ak to vedia zabezpečiť rodičia nech ho robia. A tí, ktorí to nevedia zabezpečiť tak musím to dokázať schopný zabezpečiť štát. A práve táto skupina sociálne znevýhodneného prostredia, o tom o čom hovorila pani predsedníčka výboru, ktorí nedostanú to vzdelanie, lebo, žiaľ, sa narodili v rodine, ktorá proste sama sa z toho nedostane. Rodičia mu nevedia ponúknuť ...
===== ... ktorí to nevedia zabezpečiť, tak musím to dokázať schopný zabezpečiť štát. A práve táto skupina sociálne znevýhodneného prostredia, o tom, o čom hovorila pani predsedníčka výboru, ktorí nedostanú to vzdelanie, lebo, žiaľ, sa narodili v rodine, ktorá proste sama sa z toho nedostane. Rodičia mu nevedia ponúknuť ten štart. Celá komunita mu neviem ponúknuť ten štart. A my mu musíme pomôcť. To sú veci, priame veci, ktorými pomáhame, aby sme aj tejto komunite, ak hovorím o marginalizovaných rómskych komunitách aj ostatnému sociálne znevýhodnenému prostrediu pomohli. Zaviedli sme zákaz dvojzmennej prevádzky a zrazu sa nám rozbehli projekty na odstraňovanie dvojzmenných prevádzok. Pretože zrazu samosprávy pochopili, že ak teda do toho nepôjdeme, tak to budeme mať na krku a budeme si to musieť ufinancovať. Dneska peniaze máme z plánu obnovy a odolnosti, v revízii sme ich navýšili. Veď našim cieľom je pomôcť týmto komunitám, pretože trpí tým ekonomika, ako som povedal, trpí tým dôstojnosť týchto detí. Financovanie materských škôl. Mimochodom, pán bývalý minister, nezahlasovalo KDH za financovanie materských škôl na štát, lebo zvíťazila politika. A tak to je. Zvíťazila. A to je jeden z kľúčových faktorov, aby sme priniesli lepšie financovanie aj do regiónov, ktoré si to nedokážu ufinancovať v takej miere sami.
A čo sa týka toho, ešte raz, § 144 ods. 13, vy ste povedala, ja som si to tiež dovolil napísať, aby som potom nepovedal niečo, že v súčasnosti sa nedodržiava zákon. Neviem, čo ste presne tým mysleli, ale zákon priznáva právo škole neakceptovať dochádzku. To nie je povinnosť školy. Ja nevidím súvislosť. Nedodržiavanie je v prípade porušenia povinnosti, nie to, že si neuplatním svoje právo. Prečo si ho neuplatňujeme, čo povedal pán poslanec Habánik? Pretože ja debatujem s tými školami, nechcú ísť do tých konfliktov. A po druhé, áno, som rád, že ste aj vy sa stotožnili s tým návrhom, ktorý sme tam dali, aby sme škrtli tie výnimočné a osobitné dôvody, lebo sú prekonané a ak niekto sa možnože len vyhovára, že teda sú, to môžem urobiť len v prípade výnimočných, osobitných dôvodov, tak ich umožňujeme, aby neboli. Samozrejmé, že treba diskutovať, treba viac osvety, treba viac vzťahu, ale to nebráni tomu, aby sme nastavili pravidlá. A stále budú tie pravidlá benevolentnejšie, ako majú naši kolegovia Česi, stále majú aj Česi spojené veľmi obdobné sankcie ako my, dokonca až vo väčších konsekvenciách spojené až s trestným právom. Nevidím nič mimoriadne, sme oveľa benevolentnejší, ako hocikto iný naokolo. Ale čísla ukazujú, že pred covidom verzus po covide sme stúpli o 33 %, dámy a páni. No tak asi to neni v poriadku.
Ja nevidím na tomto nič zlé. Opakujem, nie je to čarovný prút, ktorý vyrieši všetko. My pracujeme aj so splnomocnencom vlády, pracujeme aj s kolegami z rezortov, aby sme prinášali konkrétne riešenia a samozrejmé, že sa nedá zo dňa na deň odstrániť mnoho problémov, ale každý jeden rok, čo utečie tým deťom vo vzdelávaní, znamená pre nich tragédiu. Deti, ktoré, a vy to viete, ktorí to poznáte, ktorí prichádzajú v piatich, v šiestich rokoch a neovládajú ani jazyk slovenský, nemajú základné návyky, nezvládajú to. A poviem to ix-krát. Nie som síce ani riaditeľ, ani pedagóg, ale v šestnástich rokoch, môžme predlžovať aj do osemnástich rokov, keď niekoľkokrát prepadli tie deti, pretože nestihli ten začiatok, tak nám nepomôže proste ich tlačiť do niečoho. Len vy... pardon, že to takto hrubo poviem, že vyhadzujeme peniaze. My musíme začať v oveľa ranejšom veku. A nepotrebujeme sa hrať na to, aby sme aspoň výučný list mali. Veď z nich môžu byť naozaj úspešní doktori, technickí inžinieri a kľudne, samozrejme, aj rôzne reme... alebo rôzne iné profesie a povolanie.
Nechcem to naozaj predlžovať, poslednú reakciu, ktorú, ktorá tu je, že zvyšujeme nejakú administratívnu záťaž a to, akým spôsobom sme zaviedli práve v tom hodinovom usporiadaní. Je to presne z dôvodu, aby sme nezvyšovali administratívnu záťaž. To znamená, evidujeme tak, ako sa evidovalo doteraz, na hodiny, tak to budú evidovať ako doteraz. Áno, pre komunikáciu a zjednodušene sme to povedali, 105 dní, 15 maximálne v polroku. Mnohé školy nám avizujú, že zostanú v tomto, volám to, všeobecnejší alebo prísnejší režim, hoci nemusia. Preto chceme, aby ten zákon bol účinný alebo platný a účinný včas, aby mohli v priebehu augusta sa rozhodnúť tie školy, ktorým, ktorým spôsobom sa vydajú. A pre tú skupinu škôl, ktoré to výrazným spôsobom prekračujú a ide o systémový prvok, nie o individuálne zlyhanie. Budeme musieť v tých regiónoch samozrejme pracovať, ale musíme to trošku zatlačiť späť. Keď to mohlo byť pred covidom, nevidím dôvod, prečo by sme teraz mali na to rezignovať.
Ďakujem. pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja mám bod 53, čo je tlač 807, a keďže súvisí s bodom, ktorý chce predložiť minister zdravotníctva zajtra, rada by som ho presunula na koniec schôdze, aby som videla, ako sa vyvinie vlastne debata k nemu. Je to bod 53 a tlač 807. Neviem, či naňho vyjde dnes čas, ale pre istotu presunúť na koniec schôdze, ak je to možné.