35. schôdza

Ďakujem Marek. Hej, mňa tiež trošku tá diskusia na výbore zarazila, lebo kolegovia teda z koalície ako keby hovorili, že my spochybňujeme celý ten zákon ako taký, že nemá význam. Práveže my hovoríme, že má význam, ale tie prostriedky, ktoré sú cez to prerozdeľované, tak po prvé treba povedať, že je ich veľmi málo, aby priniesli naozaj reálnu zmenu v tých oblastiach, kde by sme to potrebovali, a po druhé, že častokrát tieto finančné prostriedky, ja som si dala teda tú námahu a pozrela som si mnohé zápisnice aj z minulého roka a častokrát tam dochádza pri tých príspevkoch k tomu, že sú to rôzne ako keby projekty, ktoré naozaj majú nízku kvalitu, sú to také veci, ktoré si nemyslím, že majú nejaký prínos, čo sa týka z hľadiska naplnenia tohto zákona a cieľom presne tohto uznesenia alebo toho návrhu na tú kontrolu bolo, aby nám Najvyšší kontrolný úrad skutočne povedal, že 10 rokov, či tieto príspevky boli využívané efektívne a ja si myslím, že že takáto správa by nám presne mohla povedať, že čo vieme vylepšiť a na čo sa treba sústrediť, aby tie peniaze, ktoré sa tam do toho regiónu dávajú, aby boli využité čo najlepšie, lebo tak povedzme si pravdu, však nemáme na to, aby sme teraz rozhadzovali zbytočne, aj keď teda táto vláda s tým nemá úplne problém, ale ja si myslím, že tie peniaze, ktoré idú do tých regiónov, tak by sme sa sa mali snažiť naozaj, aby to tí ľudia reálne aj v tých dotknutých okresoch pocítili. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja chcem doplniť slová mojich kolegov, ktorí rozprávali o dôležitosti regionálnej pomoci, ale o tom, aby tá regionálna pomoc bola efektívna a riadená. Ja tu vystupujem nielen ako predkladateľka a spolupredkladateľka návrhu na uznesenie, ale aj ako poslankyňa, ktorá žije na východe, dokonale pozná celý východ, bývam tam, žijem tam a sledujem, že za tie roky sa na východe nič nemení. Normálne sa napĺňajú asi slová premiéra, že na východe nič nie je. Od roku 2016, odkedy platí zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, sme ako krajina investovali desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu aj z eurofondov do okresov, kde si ľudia nevedia nájsť prácu a je tam preto najnižšia životná úroveň. Tieto peniaze sa mali investovať s cieľom znižovať regionálne rozdiely a zvyšovať zamestnanosť. Po takmer desaťročí je však na mieste jedna otázka: "Čo sa za tieto peniaze reálne zmenilo?" Je nutné uviesť fakty, ktoré sa nedajú ignorovať. Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2020 mal alarmujúce zistenia a vykonal kontrolu tohto zákona a tie slová, ktoré sú napísané v jeho správe sú nielen výstrahou, ale sú na rovinu a presne pomenovanou pravdou o systéme, ktorý má pomáhať, ale často len plytvá peniaze a kryje zlyhania. Ja uvediem niekoľko faktov. V 12 z 18 okresov v roku 2020, ktoré boli v systéme od začiatku došlo k poklesu podielu zamestnaných osôb. Opakujem, po štyroch rokoch podpory nezamestnanosť narástla. V 12 okresov z 18. Neboli nastavené ukazovatele dopadu. Ako je možné, že štát financoval projekty bez toho, aby vôbec vedel, či sú úspešné? Neexistovali žiadne merateľné ciele. Tie neexistujú samozrejme ani dnes. Financie idú do regiónov bez toho, aby sme vedeli, čo presne majú dosiahnuť. Napriek tomu, že boli vytvorené akčné plány, neexistujú merateľné ciele. Nie je žiaden centralizovaný mechanizmus hodnotenia výsledkov, neexistujú dáta. Čo sa teda sleduje? Čo chceme zlepšiť? Aký výsledok chceme dosiahnuť a kto je za to zodpovedný? Toto sa naozaj nedozvieme a nevieme to vyhodnotiť. Projekty sa vykazovali bez jasného prehľadu, čo sa vlastne dosiahlo a to je len širší rámec, ale boli tam aj reálne konkrétne zistenia. Mnohé okresy vykazovali duplicitou projektov. Rovnaké alebo podobné aktivity boli financované viackrát. Transparentnosť výberu projektov bola pochybná, spolupráca medzi samosprávou a štátom slabá alebo žiadna. Pomoc často dostávajú stále tie isté subjekty. (Reakcia z pléna.) To je na mňa? Aha, môžete sa prihlásiť potom. V praxi sa podpora obmedzila napríklad len na jeden traktor, malú čističku, či drobnú rekonštrukciu. Čo takáto pomoc zmení na ekonomike regiónu? Aký je teda multiplikačný a rozvojový efekt? Žiadny. Systémové dopady minimálne. Pracovné miesta dočasné alebo neidentifikovateľné. Na Slovensku sa minuli stovky miliónov eur z eurofondov, ktoré v regióne nie je vidieť. Ja som presvedčená, milí kolegovia a kolegyne, že chodievate do regiónov. Dokonca vy z koalície sa tým vyslovene pýšite, že poznáte regióny a že im pomáhate. Tak sa pýtam, ako im reálne pomáhate? Čo vidíte? Aké zmeny v týchto regiónoch vidíte? Lebo ja vidím čoraz smutnejší obraz. V dedinách v zaostávajúcich regiónoch, chátrajúce budovy, kde už dávno nefungujú žiadne potraviny alebo krčma. Vidím spustnuté poľnohospodárske objekty. Vidím spustnuté domy a prázdne okná. A čo je najsmutnejšie, v tých oknách a za tými oknami nikto nebýva, pretože ľudia odchádzajú z regiónov. Sú to často pohraničné územia pri Maďarsku alebo pri Poľsku a dnes stačí prejsť hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy to bolo inak. Možno pred 10, 15 rokmi som išla autom alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam, sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo, v Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála, kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigácii tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo...

desiatimi, pätnástimi rokmi som išla autom, alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigačke tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo. Len nápisy na dedinách a na budovách. Teraz? Minulý rok sme išli zase do Maďarska na letisko, prejdete tým kukuričným poľom po hroznej ceste na Slovensku a zrazu štvorprúdovka v Maďarku, ktorá vás dovedie na diaľnicu a tá diaľnica vás donesie až na letisko. Takže aj Maďarsko je už dávno pred nami. A to ešte nehovorím o Poľsku, ktoré je blízko tam, kde bývam, kde stačí prejsť cez hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy sme sa na Poľsko pozerali zvrchu. Ja Čechy radšej už ani nespomínam, pretože tie myslím si, že nemáme už ani šancu dobehnúť. A v tomto si často spomeniem na svojho kolegu Kišša, ktorý rozpráva jednu takú anekdotu, ako z tatranského tigra stala zdochnutá mačka. A to ma pri prechode hranicami naozaj stále napadne. Takže je tu na mieste otázka, čo sa stalo s tými stovkami miliónov eur, za ktoré sme mali dobehnúť životnú úroveň západu. S peniazmi, ktoré nám prileteli ako staré známe pečené holuby priamo do úst. O tom by sa dalo hovoriť veľmi dlho, sú na to aj dôkazy. Ja to zhrniem v pár bodoch. Tie dôvody, prečo to nefunguje. Je to nesystematickosť, amatérstvo, klientelizmus a korupcia a podvody. Moje slová sú podporené a potvrdené aj vyjadreniami členov misie výboru európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorá tu bola minulý mesiac. Zazneli viaceré ostré slová, kritizujúce nakladanie s eurofondami. Natvrdo a žiaľbohu pravdivo boli pomenované príčiny nášho zaostávania a konkrétne prípady zneužívania eurofondov. Ja mám aj výsledky z dokumentu Hodnotenie implementácie zákona podpory najmenej rozvinutých okresov, ktorá hodnotila akčné plány konkrétnych okresov, ako sú Kežmarok, Michalovce, Sobrance, Snina a Bardejov. To neurobila európska misia, ktorá tu bola, ale to sa robilo tuná na Slovensku. Obsahuje tiež odporúčania pre zlepšenie efektívnosti regionálnej politiky a podporu marginalizovaných rómskych komunít. Pretože si povedzme pravdu, najmenej rozvinuté okresy sú práve tam, kde žije najväčšia časť vylúčených komunít. Toto hodnotenie veľmi jasne hovorí o nízkej efektivite investovaných prostriedkov. V mnohých okresoch, napríklad Michalovce, Sobrance a Snina sa ukazuje, že reálne dopady na zamestnanosť sú minimálne alebo ťažko overiteľné. V prípade Sobraniec sa napríklad nevie, koľko pracovných miest bolo vytvorených, ani či boli zamestnaní dlhodobo nezamestnaní. V okrese Snina boli síce naplánované opatrenia, ale realizácia zaostáva, alebo nie je vôbec nejako podchytená. Táto správa konštatuje aj neplnenie cieľov a chýbajúcu koordináciu. Akčné plány často obsahujú ambiciózne ciele, no chýba im konkrétna realizácia, kontrola výsledkov a koordinácia medzi aktérmi. V Michalovciach sa deklarovala silná účasť miestnych skupín, ale výsledky v čase analýzy žiadne. Zavádzajúce interpretácie údajov o úspešnosti. A v tomto prípade o tom naozaj nepochybujem, pretože v čase, keď sa implementovali tieto peniaze práve v regióne Michalovce, som bola často v jednaní s prednostkou okresu a bola som svedkom toho, ako vyslovene prosí podnikateľov, aby prijali túto pomoc. Ale táto pomoc nebola nastavená dobre, bola nezaujímavá a neperspektívna pre zamestnávateľov ako aj pre podnikateľov a nechceli ju vôbec prijať. Takže aká úspešnosť, keď to ani sami podnikatelia v tom regióne nechcú. V okrese Kežmarok sa síce deklarovalo vytvorenie viac ako 2000 pracovných miest do roku 2018, ale išlo aj o práve financovanie z rôznych iných zdrojov mimo akčného plánu. V iných okresoch nebolo jasné, aký typ zamestnanosti vznikol, dlhodobá alebo dočasná, súkromná alebo verejná a aké boli z toho vytvorené pracovné návyky práve v marginalizovaných skupinách. Dá sa povedať, že dôvodom, vlastne už asi nebudem mať dosť času, takže troška to skrátim. Takže čo my navrhujeme, aby sa vlastne, aby sme obišli tieto problémy a aby sa ten navrhovaný zákon o prioritných okresoch dal implementovať do praxe tak, aby pomohol regiónom. Takže dnes predkladáme návrh, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal komplexnú kontrolu efektivity systému podpory tzv. prioritných okresov za celé obdobie od roku 2016. Správa NKÚ musí obsahovať jasné odporúčania, konkrétne ukazovatele, zhodnotenie dopadov a návrhy na systémové zmeny. Každá ďalšia zmena zákona, každé ďalšie euro do regiónov, musí byť podložené dátami, nie politickými záujmami. Preto vás vyzývam kolegovia a kolegyne, aby ste podporili uznesenie, na základe ktorého nám poslancom, ale aj ministerstvám môže Najvyšší kontrolný úrad zabezpečiť odborné a objektívne informácie, nevyhnutné pri prijímanie dobrých rozhodnutí, ktoré pomôžu Slovensku ale aj všetkým občanom. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Darinka, vďaka že si spomenula tú správu NKÚ, ktorá už bola urobená. Ja by som len chcela podotknúť, že podstatou tejto kontroly boli najmä ako keby procesy a presne ty si hovorila o tých odporúčaniach a to je to, že aby sme vyhodnotili aj tú efektivitu a tie dopady na tie prioritné okresy. A podľa mňa, že toto je dôležité, aby sa urobilo, aby sme my vedeli naozaj ten zákon čo najlepšie vylepšiť a mňa teda mrzí, že kolegovia zo strán SMER, HLAS, SNS najprv teda to uznesenie podporili minulú schôdzu, teraz ho už nepodporili, ale na druhej strane sa nečudujem, lebo asi by sa im ťažko počúvalo zase, že boli tu premárnené milióny tak, ako to počúvame aj teraz pri tých haciendach a rôznych iných eurofondoch, čiže asi sami rátajú s tým, že tieto peniaze asi nekončili tam, kde by skutočne mali. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo. Ty si kládla takú rečnícku otázku pani poslankyňa, že kam sa podeli tie milióny, ktoré mali slúžiť na pomoc týmto najmenej rozvinutým okresom alebo regiónom, po novom sa budú teda volať prioritné, tak oni nielenže neposlúžili zjavne nato, načo mali, ale vlastne k týmto 19 najmenej rozvinutým okresom na Slovensku, sa pridáva ďalších šesť nových. Čiže vlastne tá situácia je tak plasticky zobrazená po 14 rokoch vlád SMER, že je ešte horšia než predtým, pretože vlastne tu platí, že čím dlhšie SMER vládne, tým rýchlejšie rastie počet najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Pretože máme tu vládny návrh zákona, mali sme tých okresov 19 a prvé čo prišlo od pána ministra Migaľa, ešte sa to robilo za Rašiho, že počet najmenej rozvinutých okresov sa zvyšuje z 19 na 25. Takto na konci roka 2027 ak dovládnete, tak bude počet najmenej rozvinutých okresov na Slovensku snáď 72. Lebo zvyšok budú tvoriť okresy Bratislavy a Košíc, tých sedem z tých 79. Čiže naozaj až také tragikomické mi to celé príde, no ale najtragikomickejšie na tom celom je to, že navyšujeme počet okresov, ale počet peňazí zostáva rovnaký. Tak keď doteraz bolo málo peňazí na 19 okresov, tak ako môže byť teraz dostatok peňazí na o šesť okresov viac, na 25 okresov, že to sú naozaj, to sú neviem čo to je, ale neuveriteľné čísla, neuveriteľné veci nám tu vznikli. Ten zákon o najmenej rozvinutých okresoch teda príde na budúci týždeň sem, myslím, že je termínovaný na jedenásteho, tam sa o tom asi pobavíme viac. Ešte raz opakujem, že cieľom tohto uznesenia bolo vlastne zistiť, že ako to presne tých ostatných desať rokov v týchto najmenej rozvinutých okresoch fungovalo. Ani to ste neboli schopní podporiť.

Ďakujem páni kolegovia a pani kolegyňa za reakcie. Musím povedať Marek, že ja zdieľam s tebou to rozhorčenie, pretože navyšovať počet okresov a znižovať im počet peňazí je naozaj smiešne v tom čase, keď sme prišli na to, že v podstate tie peniaze nijako nepomohli. Ale ja sa obávam, že to nebol problém v tom, že by tých peňazí bolo málo, pretože aj za to málo sa dá urobiť naozaj veľa. Máme príklady napríklad MAS-iek, ktoré si vedia pomôcť, pretože tie peniaze sú priamo v regióne, rozhodujú ľudia o tom, kam ich chcú dať a rozhodujú o tom spoločne a majú aj spoločnú kontrolu, preto sa vie, že tie peniaze sa urobia alebo minú efektívne a nedajú sa nejakým spôsobom stopiť. Ale povedzme si ako keď tá kontrola zlyháva, čo aj NKÚ konštatovalo, že kontrola zlyháva, tak vlastne keď tie peniaze nie sú kontrolované, tak sme počuli ako dopadli, nebudem to tu zase opakovať, haciendy a kombajny a kadečo iné. Takže je smutné, je naozaj smutné, že my sme dostali peniaze, ktoré nám spadli z neba a my sme nedokázali z tých peňazí pomôcť ľuďom v regiónoch a dostávame sa do špirály chudoby. A nielen v regiónoch. Trpí tým celé Slovensko. A ja som naozaj rozhorčená, nahnevaná a nechcem povedať čo ešte iné, lebo by som povedala asi aj iné slovo, ale sa to tu nehodí. Takže, neviem a nerozumiem tomu, prečo my nemôžme ako poslanci využiť nástroj kontroly, ktorý máme a ktorý je naozaj objektívny a ktorý poukáže na príčiny, čo zlyháva, na to, aby sme vedeli prijať lepšie zákony. Je to nehoráznosť, že za takéto niečo nechcete zahlasovať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady uznesenie poslancov Dubéciho, Mesterovej, Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu k Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 837 z 10. apríla 2025 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 798 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o tomto návrhu nerokoval z dôvodu neprítomnosti predkladateľov návrhu na schôdzi výboru dňa 21. mája 2025. Návrh rokovať o návrhu uznesenia bez prítomnosti navrhovateľov nezískal vo výbore pri hlasovaní väčšinu potrebnú na jeho schválenie. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v znení predloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja budem teda veľmi krátky, aby nám tu veci začali ubiehať. Predmetom tohto uznesenia je návrh na to, aby sme zaviazali pána predsedu Národnej rady, aby predniesol pred Národnú radu riešenie otázky zmrazenia platov. A teda aby som vysvetlil nejakú krátku genézu toho, ako sme k tomu došli a zhodou okolností tu pán predsedajúci vlastne bude na začiatku tohto príbehu. Ja si takto pamätám, ako v marci, či v apríli sme sa stretli vo foyer Národnej rady a pán Serebryakov z Markízy, politický redaktor, nás tam zastavil a pýtal sa nás vtedy, keď Štatistický úrad teda zverejnil tie čísla, o koľko budú rásť ročne platy, že či sme pripravení diskutovať o tom, že sa s tým niečo bude robiť a si pamätám, že vtedy pán predsedajúci povedal, že áno, ja som takisto cítil, však aj som tu vôľu potom neskôr vyjadril, že snáď toto je minimum, na čom by sme sa mohli zhodnúť, ale ako to už v Národnej rade býva, na začiatku je nejaká dobrá vôľa a potom do toho vstúpia rôzne okolnosti, politika, opozičná, koaličná, komisie
===== .. niečo bude robiť a si pamätám, že vtedy pán predsedajúci povedal, že áno a ja som tak isto cítil však ja som tu vôľu potom neskôr vyjadril, že snáď toto je minimum na čom by sme sa mohli zhodnúť. Ale ako to už v Národnej rade býva na začiatku je nejaká dobrá vôľa a potom do toho vstúpia rôzne okolnosti, politika, opozičná, koaličná, komisie. No zrazu z toho, že sa dá sa nedá. Ja som si ja len pripomínam teda tu kolegovia z Hnutia Slovensko sa vybrali cestou nejakého konkrétneho legislatívneho návrhu, ktorý sa k tomu postavil rovno. Dal nejaké riešenie. To Národná rada odmietla na poslednej schôdzi. Ja som sa podujal na tom, že by sme teda na úrovni predsedov poslaneckých klubov o tom mali nejakú diskusiu. Najprv tú diskusiu som vyvolal v kuloároch. Potom, keď som videl, že to nikam nevedie tak som si teda dovolil pozvať kolegov, všetkých predsedov klubov na stretnutie tu v miestnosti 183. Na to stretnutie teda koaliční kolegovia už neprišli. Tvrdili, že teda sa to nejakým spôsobom ale vyrieši, že sa toho koalícia ujme. Keďže má tu väčšinu no a schopnosť tu aj o nejakých veciach rozhodnúť. A týždeň sa s týždňom stretol a je koľkého je? 4. 6. a napriek tomu, že mi to pán predseda novozvolený Národnej rady sľúbil ja si to nikdy nezabudnem na tú frázu, že sa postaví k tejto otázke čelom tak sa k tej otázke čelom postavil ale žiaľ teda riešenie nejaké nevidíme. No a to je všetko teda, že dobré, vtipné, zábavné možno kúsok. Kolegovia, kolegyne ja si myslím, že v čase konsolidácie, v čase toho všetkého čo sa tu deje. Tu už jedno či sme opoziční, koaliční to, že nám automaticky stúpol plat niektorým o 300, niektorým o 400 eur kým v tejto republike sa deje čo sa deje je teda si myslím, že úplne legitímna otázka, aby sme našli nejaké symbolicky. Ja si to úplne uvedomujem, že to je symbolické gesto. Ono to fiškálne dopad veľký nemá ale ako to symbolické gesto a povedali si, že v tomto volebnom období jednoducho to zmrazenie plato, to zvyšovanie platov, ktoré sa našej veľkorysým spôsobom, mimochodom veľmi veľkorysým spôsobom deje v našej snemovni, aby sme si jednoducho od neho dali na toto volebné obdobie pohov. Nebola za tým žiadna populistická politika. Bol za tým úprimný záujem a zdá sa, že narazil na čelo? Neviem uvidíme na čo. Čelom do steny. Ďakujem veľmi pekne. Skončil som pán predsedajúci.

Ďakujem pán podpredsedajúci za to, že ste na mňa počkali. Ospravedlňujem sa vám. Takže dovoľte mi vážené plénum, ktoré je tu veľká v hojnosti. Predstaviť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré podávame spolu s Beátou Jurík a Vierou Kalmárovou k zvýšeniu bezpečnosti na školách a školských zariadeniach, ktoré je reakciou na tragédiu v Spišskej Starej Vsi a narastajúcim konfliktom v školskom prostredí, ktoré samozrejme bohužiaľ vedú k zníženiu dôvery verejnosti vo vzdelávací systém a spôsobujú problémy nie len pedagógom ale aj ostatným žiakom, ktorí majú právo na nerušené vzdelávanie. Zároveň sa hlásim aj prvá do rozpravy.