35. schôdza

Ďakujem a teraz už pani poslankyňa Luščíková.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja chcem doplniť slová mojich kolegov, ktorí rozprávali o dôležitosti regionálnej pomoci, ale o tom, aby tá regionálna pomoc bola efektívna a riadená. Ja tu vystupujem nielen ako predkladateľka a spolupredkladateľka návrhu na uznesenie, ale aj ako poslankyňa, ktorá žije na východe, dokonale pozná celý východ, bývam tam, žijem tam a sledujem, že za tie roky sa na východe nič nemení. Normálne sa napĺňajú asi slová premiéra, že na východe nič nie je. Od roku 2016, odkedy platí zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, sme ako krajina investovali desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu aj z eurofondov do okresov, kde si ľudia nevedia nájsť prácu a je tam preto najnižšia životná úroveň. Tieto peniaze sa mali investovať s cieľom znižovať regionálne rozdiely a zvyšovať zamestnanosť. Po takmer desaťročí je však na mieste jedna otázka: "Čo sa za tieto peniaze reálne zmenilo?" Je nutné uviesť fakty, ktoré sa nedajú ignorovať. Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2020 mal alarmujúce zistenia a vykonal kontrolu tohto zákona a tie slová, ktoré sú napísané v jeho správe sú nielen výstrahou, ale sú na rovinu a presne pomenovanou pravdou o systéme, ktorý má pomáhať, ale často len plytvá peniaze a kryje zlyhania. Ja uvediem niekoľko faktov. V 12 z 18 okresov v roku 2020, ktoré boli v systéme od začiatku došlo k poklesu podielu zamestnaných osôb. Opakujem, po štyroch rokoch podpory nezamestnanosť narástla. V 12 okresov z 18. Neboli nastavené ukazovatele dopadu. Ako je možné, že štát financoval projekty bez toho, aby vôbec vedel, či sú úspešné? Neexistovali žiadne merateľné ciele. Tie neexistujú samozrejme ani dnes. Financie idú do regiónov bez toho, aby sme vedeli, čo presne majú dosiahnuť. Napriek tomu, že boli vytvorené akčné plány, neexistujú merateľné ciele. Nie je žiaden centralizovaný mechanizmus hodnotenia výsledkov, neexistujú dáta. Čo sa teda sleduje? Čo chceme zlepšiť? Aký výsledok chceme dosiahnuť a kto je za to zodpovedný? Toto sa naozaj nedozvieme a nevieme to vyhodnotiť. Projekty sa vykazovali bez jasného prehľadu, čo sa vlastne dosiahlo a to je len širší rámec, ale boli tam aj reálne konkrétne zistenia. Mnohé okresy vykazovali duplicitou projektov. Rovnaké alebo podobné aktivity boli financované viackrát. Transparentnosť výberu projektov bola pochybná, spolupráca medzi samosprávou a štátom slabá alebo žiadna. Pomoc často dostávajú stále tie isté subjekty. (Reakcia z pléna.) To je na mňa? Aha, môžete sa prihlásiť potom. V praxi sa podpora obmedzila napríklad len na jeden traktor, malú čističku, či drobnú rekonštrukciu. Čo takáto pomoc zmení na ekonomike regiónu? Aký je teda multiplikačný a rozvojový efekt? Žiadny. Systémové dopady minimálne. Pracovné miesta dočasné alebo neidentifikovateľné. Na Slovensku sa minuli stovky miliónov eur z eurofondov, ktoré v regióne nie je vidieť. Ja som presvedčená, milí kolegovia a kolegyne, že chodievate do regiónov. Dokonca vy z koalície sa tým vyslovene pýšite, že poznáte regióny a že im pomáhate. Tak sa pýtam, ako im reálne pomáhate? Čo vidíte? Aké zmeny v týchto regiónoch vidíte? Lebo ja vidím čoraz smutnejší obraz. V dedinách v zaostávajúcich regiónoch, chátrajúce budovy, kde už dávno nefungujú žiadne potraviny alebo krčma. Vidím spustnuté poľnohospodárske objekty. Vidím spustnuté domy a prázdne okná. A čo je najsmutnejšie, v tých oknách a za tými oknami nikto nebýva, pretože ľudia odchádzajú z regiónov. Sú to často pohraničné územia pri Maďarsku alebo pri Poľsku a dnes stačí prejsť hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy to bolo inak. Možno pred 10, 15 rokmi som išla autom alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam, sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo, v Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála, kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigácii tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo...

desiatimi, pätnástimi rokmi som išla autom, alebo sme išli s rodinou autom na dovolenku do, niekam sme leteli z Maďarska z Budapešti a ocitli sme sa na nejakej ceste v noci okolo Rimavskej Sobote, v nejakom kukuričnom poli a ja som sa normálne bála kde sme, lebo vtedy človek ešte tej navigačke tak neveril a zrazu sme boli v Maďarsku, ale nič sa nezmenilo. Len nápisy na dedinách a na budovách. Teraz? Minulý rok sme išli zase do Maďarska na letisko, prejdete tým kukuričným poľom po hroznej ceste na Slovensku a zrazu štvorprúdovka v Maďarku, ktorá vás dovedie na diaľnicu a tá diaľnica vás donesie až na letisko. Takže aj Maďarsko je už dávno pred nami. A to ešte nehovorím o Poľsku, ktoré je blízko tam, kde bývam, kde stačí prejsť cez hranicu a vidíte neskutočný rozdiel. Niekedy sme sa na Poľsko pozerali zvrchu. Ja Čechy radšej už ani nespomínam, pretože tie myslím si, že nemáme už ani šancu dobehnúť. A v tomto si často spomeniem na svojho kolegu Kišša, ktorý rozpráva jednu takú anekdotu, ako z tatranského tigra stala zdochnutá mačka. A to ma pri prechode hranicami naozaj stále napadne. Takže je tu na mieste otázka, čo sa stalo s tými stovkami miliónov eur, za ktoré sme mali dobehnúť životnú úroveň západu. S peniazmi, ktoré nám prileteli ako staré známe pečené holuby priamo do úst. O tom by sa dalo hovoriť veľmi dlho, sú na to aj dôkazy. Ja to zhrniem v pár bodoch. Tie dôvody, prečo to nefunguje. Je to nesystematickosť, amatérstvo, klientelizmus a korupcia a podvody. Moje slová sú podporené a potvrdené aj vyjadreniami členov misie výboru európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorá tu bola minulý mesiac. Zazneli viaceré ostré slová, kritizujúce nakladanie s eurofondami. Natvrdo a žiaľbohu pravdivo boli pomenované príčiny nášho zaostávania a konkrétne prípady zneužívania eurofondov. Ja mám aj výsledky z dokumentu Hodnotenie implementácie zákona podpory najmenej rozvinutých okresov, ktorá hodnotila akčné plány konkrétnych okresov, ako sú Kežmarok, Michalovce, Sobrance, Snina a Bardejov. To neurobila európska misia, ktorá tu bola, ale to sa robilo tuná na Slovensku. Obsahuje tiež odporúčania pre zlepšenie efektívnosti regionálnej politiky a podporu marginalizovaných rómskych komunít. Pretože si povedzme pravdu, najmenej rozvinuté okresy sú práve tam, kde žije najväčšia časť vylúčených komunít. Toto hodnotenie veľmi jasne hovorí o nízkej efektivite investovaných prostriedkov. V mnohých okresoch, napríklad Michalovce, Sobrance a Snina sa ukazuje, že reálne dopady na zamestnanosť sú minimálne alebo ťažko overiteľné. V prípade Sobraniec sa napríklad nevie, koľko pracovných miest bolo vytvorených, ani či boli zamestnaní dlhodobo nezamestnaní. V okrese Snina boli síce naplánované opatrenia, ale realizácia zaostáva, alebo nie je vôbec nejako podchytená. Táto správa konštatuje aj neplnenie cieľov a chýbajúcu koordináciu. Akčné plány často obsahujú ambiciózne ciele, no chýba im konkrétna realizácia, kontrola výsledkov a koordinácia medzi aktérmi. V Michalovciach sa deklarovala silná účasť miestnych skupín, ale výsledky v čase analýzy žiadne. Zavádzajúce interpretácie údajov o úspešnosti. A v tomto prípade o tom naozaj nepochybujem, pretože v čase, keď sa implementovali tieto peniaze práve v regióne Michalovce, som bola často v jednaní s prednostkou okresu a bola som svedkom toho, ako vyslovene prosí podnikateľov, aby prijali túto pomoc. Ale táto pomoc nebola nastavená dobre, bola nezaujímavá a neperspektívna pre zamestnávateľov ako aj pre podnikateľov a nechceli ju vôbec prijať. Takže aká úspešnosť, keď to ani sami podnikatelia v tom regióne nechcú. V okrese Kežmarok sa síce deklarovalo vytvorenie viac ako 2000 pracovných miest do roku 2018, ale išlo aj o práve financovanie z rôznych iných zdrojov mimo akčného plánu. V iných okresoch nebolo jasné, aký typ zamestnanosti vznikol, dlhodobá alebo dočasná, súkromná alebo verejná a aké boli z toho vytvorené pracovné návyky práve v marginalizovaných skupinách. Dá sa povedať, že dôvodom, vlastne už asi nebudem mať dosť času, takže troška to skrátim. Takže čo my navrhujeme, aby sa vlastne, aby sme obišli tieto problémy a aby sa ten navrhovaný zákon o prioritných okresoch dal implementovať do praxe tak, aby pomohol regiónom. Takže dnes predkladáme návrh, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal komplexnú kontrolu efektivity systému podpory tzv. prioritných okresov za celé obdobie od roku 2016. Správa NKÚ musí obsahovať jasné odporúčania, konkrétne ukazovatele, zhodnotenie dopadov a návrhy na systémové zmeny. Každá ďalšia zmena zákona, každé ďalšie euro do regiónov, musí byť podložené dátami, nie politickými záujmami. Preto vás vyzývam kolegovia a kolegyne, aby ste podporili uznesenie, na základe ktorého nám poslancom, ale aj ministerstvám môže Najvyšší kontrolný úrad zabezpečiť odborné a objektívne informácie, nevyhnutné pri prijímanie dobrých rozhodnutí, ktoré pomôžu Slovensku ale aj všetkým občanom. Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky. Prvá poznámka od pani poslankyne Hanuliakovej. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Darinka, vďaka že si spomenula tú správu NKÚ, ktorá už bola urobená. Ja by som len chcela podotknúť, že podstatou tejto kontroly boli najmä ako keby procesy a presne ty si hovorila o tých odporúčaniach a to je to, že aby sme vyhodnotili aj tú efektivitu a tie dopady na tie prioritné okresy. A podľa mňa, že toto je dôležité, aby sa urobilo, aby sme my vedeli naozaj ten zákon čo najlepšie vylepšiť a mňa teda mrzí, že kolegovia zo strán SMER, HLAS, SNS najprv teda to uznesenie podporili minulú schôdzu, teraz ho už nepodporili, ale na druhej strane sa nečudujem, lebo asi by sa im ťažko počúvalo zase, že boli tu premárnené milióny tak, ako to počúvame aj teraz pri tých haciendach a rôznych iných eurofondoch, čiže asi sami rátajú s tým, že tieto peniaze asi nekončili tam, kde by skutočne mali. Ďakujem.

Ďalej v poradí pán poslanec Lackovič.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo. Ty si kládla takú rečnícku otázku pani poslankyňa, že kam sa podeli tie milióny, ktoré mali slúžiť na pomoc týmto najmenej rozvinutým okresom alebo regiónom, po novom sa budú teda volať prioritné, tak oni nielenže neposlúžili zjavne nato, načo mali, ale vlastne k týmto 19 najmenej rozvinutým okresom na Slovensku, sa pridáva ďalších šesť nových. Čiže vlastne tá situácia je tak plasticky zobrazená po 14 rokoch vlád SMER, že je ešte horšia než predtým, pretože vlastne tu platí, že čím dlhšie SMER vládne, tým rýchlejšie rastie počet najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Pretože máme tu vládny návrh zákona, mali sme tých okresov 19 a prvé čo prišlo od pána ministra Migaľa, ešte sa to robilo za Rašiho, že počet najmenej rozvinutých okresov sa zvyšuje z 19 na 25. Takto na konci roka 2027 ak dovládnete, tak bude počet najmenej rozvinutých okresov na Slovensku snáď 72. Lebo zvyšok budú tvoriť okresy Bratislavy a Košíc, tých sedem z tých 79. Čiže naozaj až také tragikomické mi to celé príde, no ale najtragikomickejšie na tom celom je to, že navyšujeme počet okresov, ale počet peňazí zostáva rovnaký. Tak keď doteraz bolo málo peňazí na 19 okresov, tak ako môže byť teraz dostatok peňazí na o šesť okresov viac, na 25 okresov, že to sú naozaj, to sú neviem čo to je, ale neuveriteľné čísla, neuveriteľné veci nám tu vznikli. Ten zákon o najmenej rozvinutých okresoch teda príde na budúci týždeň sem, myslím, že je termínovaný na jedenásteho, tam sa o tom asi pobavíme viac. Ešte raz opakujem, že cieľom tohto uznesenia bolo vlastne zistiť, že ako to presne tých ostatných desať rokov v týchto najmenej rozvinutých okresoch fungovalo. Ani to ste neboli schopní podporiť.

Reagovať bude pani poslankyňa Luščíková.

Ďakujem páni kolegovia a pani kolegyňa za reakcie. Musím povedať Marek, že ja zdieľam s tebou to rozhorčenie, pretože navyšovať počet okresov a znižovať im počet peňazí je naozaj smiešne v tom čase, keď sme prišli na to, že v podstate tie peniaze nijako nepomohli. Ale ja sa obávam, že to nebol problém v tom, že by tých peňazí bolo málo, pretože aj za to málo sa dá urobiť naozaj veľa. Máme príklady napríklad MAS-iek, ktoré si vedia pomôcť, pretože tie peniaze sú priamo v regióne, rozhodujú ľudia o tom, kam ich chcú dať a rozhodujú o tom spoločne a majú aj spoločnú kontrolu, preto sa vie, že tie peniaze sa urobia alebo minú efektívne a nedajú sa nejakým spôsobom stopiť. Ale povedzme si ako keď tá kontrola zlyháva, čo aj NKÚ konštatovalo, že kontrola zlyháva, tak vlastne keď tie peniaze nie sú kontrolované, tak sme počuli ako dopadli, nebudem to tu zase opakovať, haciendy a kombajny a kadečo iné. Takže je smutné, je naozaj smutné, že my sme dostali peniaze, ktoré nám spadli z neba a my sme nedokázali z tých peňazí pomôcť ľuďom v regiónoch a dostávame sa do špirály chudoby. A nielen v regiónoch. Trpí tým celé Slovensko. A ja som naozaj rozhorčená, nahnevaná a nechcem povedať čo ešte iné, lebo by som povedala asi aj iné slovo, ale sa to tu nehodí. Takže, neviem a nerozumiem tomu, prečo my nemôžme ako poslanci využiť nástroj kontroly, ktorý máme a ktorý je naozaj objektívny a ktorý poukáže na príčiny, čo zlyháva, na to, aby sme vedeli prijať lepšie zákony. Je to nehoráznosť, že za takéto niečo nechcete zahlasovať. Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme rokovaním o návrhu poslancov Martina Dubéciho, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh má tlač 798 a dávam slovo pánovi poslancovi Dubécimu, aby návrh uviedol.