35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
13.6.2025 o 12:56 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Dobre. Ďakujem pekne za slovo, aj za dohovorenie veci. chcel by som poďakovať tak procedurálne na úvod pánu predsedajúcemu, že jednak súhlasil s tým, aby všeobecným súhlasom sme vrátili tieto body, lebo sa to naozaj stalo nedopatrením. A ďakujem aj pánu spravodajcovi, že zobral túto službu a, že môžme vďaka tomu mať rozpravu teraz v tejto chvíli o tejto dôležitej téme.
Ja by som chcel na začiatku upozorniť to, ak ste si všimli, tak ako predkladatelia tohto návrhu alebo teda týchto dvoch návrhov, ktoré sú v jednej zlúčenej rozprave, vystúpili dvaja lekári. Ako prvý vystúpil pán MUDr. Stachura, ako druhá pani MUDr. Záborská. Sú to ľudia, ktorí sa zaviazali, prisahali Hippokratovou prísahou, že budú chrániť ľudský život, že budú podporovať ľudský život. A ja teda nechcem hovoriť ako lekár, lebo to môžu povedať oni ako odborníci, ale ja by som chcel práve hovoriť o tomto prístupe ochrany ľudského života, podpory ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
Vystúpenia
12:56

Vystúpenie v rozprave 12:56
Richard VašečkaJa by som chcel na začiatku upozorniť to, ak ste si všimli, tak ako...
Ja by som chcel na začiatku upozorniť to, ak ste si všimli, tak ako predkladatelia tohto návrhu alebo teda týchto dvoch návrhov, ktoré sú v jednej zlúčenej rozprave, vystúpili dvaja lekári. Ako prvý vystúpil pán MUDr. Stachura, ako druhá pani MUDr. Záborská. Sú to ľudia, ktorí sa zaviazali, prisahali Hippokratovou prísahou, že budú chrániť ľudský život, že budú podporovať ľudský život. A ja teda nechcem hovoriť ako lekár, lebo to môžu povedať oni ako odborníci, ale ja by som chcel práve hovoriť o tomto prístupe ochrany ľudského života, podpory ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Vystúpenie v rozprave
13.6.2025 o 12:56 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Dobre. Ďakujem pekne za slovo, aj za dohovorenie veci. chcel by som poďakovať tak procedurálne na úvod pánu predsedajúcemu, že jednak súhlasil s tým, aby všeobecným súhlasom sme vrátili tieto body, lebo sa to naozaj stalo nedopatrením. A ďakujem aj pánu spravodajcovi, že zobral túto službu a, že môžme vďaka tomu mať rozpravu teraz v tejto chvíli o tejto dôležitej téme.
Ja by som chcel na začiatku upozorniť to, ak ste si všimli, tak ako predkladatelia tohto návrhu alebo teda týchto dvoch návrhov, ktoré sú v jednej zlúčenej rozprave, vystúpili dvaja lekári. Ako prvý vystúpil pán MUDr. Stachura, ako druhá pani MUDr. Záborská. Sú to ľudia, ktorí sa zaviazali, prisahali Hippokratovou prísahou, že budú chrániť ľudský život, že budú podporovať ľudský život. A ja teda nechcem hovoriť ako lekár, lebo to môžu povedať oni ako odborníci, ale ja by som chcel práve hovoriť o tomto prístupe ochrany ľudského života, podpory ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
13:00

Vystúpenie v rozprave 13:00
Richard VašečkaVystúpenie v rozprave
13.6.2025 o 13:00 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslancaOkay, ďakujem, takže vrátim sa k tomu, že vystúpili tu dvaja lekári, ktorí ako navrhovatelia, ktorí sľúbili, že budú chrániť život. Lekár je od toho, aby životy zachraňoval, nie aby ich ukončoval a ja si pamätám aj takú jednu veľmi dobrú poznámku pri inej debate, kde pán navrhovateľ Stachura hovoril, že potrat je taký zaujímavý zákrok, pretože na každý zákrok musíte mať nejakú indikáciu alebo ako sa to povie, môžete ma potom opraviť odborne a že vlastne, keď je, keď je všetko v poriadku, tehotenstvo nie je nejaké komplikované alebo čosi, tak to nie je žiadna indikácia, že to je asi jediný zákrok, ale to k tomu fatálny zákrok, ktorý sa vykonáva aj bez tohto, čiže ja by som sa rád vyjadroval v tom pozitívnom slova zmysle, že ak chceme na Slovensku a aj v rámci Európskej únie niečo podporovať, tak by sme mali podporovať život a je to aj v našom vlastnom záujme a tým nemyslím len ako individuálny záujem toho dieťaťa alebo tej matky, tej rodiny, ale aj v záujme Slovenska, v záujme Európskej únie. Je naozaj vidieť, že, keď to poviem takým štýlom, že vymierame, ale ja by som ešte k tomu dodal prívlastok, že hlúpo vymierame, pretože asi ťažko nájdeme v dejinách alebo aj vo svete nejaké prostredie, ktoré má lepšie podmienky ako máme my dnes tu v Európe, preto, aby sa deti narodili, aby mohli žiť, aby Slovensko žilo, prosperovalo. Ak tu hovoril pán prezident pred niekoľkými dňami od tohto pultu o tom, že Slovensko potrebuje víziu, tak tá vízia by eh mala v prvom rade nezačínať otázkou, že čo bude tu tou víziou, ale kto bude mať tú víziu, ak tu nikto nebude, ak sa nebudú deti rodiť, ak Slováci nebudú existovať, nebudú žiť. Takže prvá, tá najväčšia vízia, tá najväčšia budúcnosť sú deti a preto my na takéto iniciatívy, ktoré idú proti životu, proti deťom, proti rodine, tak namietame, že prosím vás, neklaďte nám to tu. To je prvá vec, čiže zachovajte našu slobodu, našu suverenitu, v tom, aby sme si o tom mohli rozhodnúť my sami a to je potom už na debatu medzi nami tu v snemovni, ako to urobíme. A druhá vec je, nevyčleňujte peniaze na to, aby sa nerodili deti, naše spoločné európske prostriedky na to, aby sa nerodili deti, ale vyčleňujeme prostriedky na to, aby sa rodili deti, aby Európa nevymierala a to je vlastne podpora teda rodinnej politiky, pro-rodinnej politiky, o ktorej by sme tu zase mohli dlho hovoriť. Takže, ochrana života, podpora rodiny, ochrana slovenskej suverenity. Pre mňa eh je také najzaujímavejšie je to, uvádzame to aj v našom uznesení, že pripomíname, že podľa čl. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zdravotná politika vrátane regulácie interrupcií v kompetencii členských štátov a že akékoľvek snahy o harmonizáciu v tejto oblasti zo strany EÚ sú neprípustné. Ono je to paradoxné, že musíme pripomínať vlastne Európskej únii jej vlastné pravidlá, ktoré sú naviac zvláštne, keď interrupcie, čiže ukončenie života a to aj úplne zdravého tehotenstva, zdravého dieťaťa pri zdravej matke, je pokladané za zdravotnú politiku. Môžeme mať rôzne názory a môžeme úplne slobodne diskutovať a hlasovať o tom, že či interrupcie majú byť povolené, od ktorého týždňa majú byť povolené a to sa tu aj deje, ale je veľmi zvláštne, ak také niečo vydávame za zdravie, za zdravotnú politiku, za reprodukčné práva. My s pani predkladateľkou a aj s predkladateľmi z KDH si myslíme, že treba naše, naše myšlienky, našu našu pozornosť, námahu, úsilie, prostriedky investovať do života, do rodiny, do detí, lebo to je normálne, to je základ, to je budúcnosť, to je vízia, nielen Slovenska, ale aj Európy. Preto vás poprosíme, aby ste si pokojne prečítali tieto návrhy a mohli by ste ich podporiť nejakým spôsobom, pretože ide tu naozaj o deklaráciu, ešte raz, ktorá nie je proti nikomu, nie je proti Európskej únii, ochraňuje ale suverenitu Slovenska, ochraňuje život, ochraňuje rodiny s deťmi. Ďakujem.
Rozpracované
13:07

Vystúpenie 13:07
Richard VašečkaPán predsedajúci, ešte pre istotu, tlač 686? Teraz. Dobre, takže ideme. Tento návrh sa týka ekonomiky a týka sa toho, aby Slovensko naozaj prosperovalo. Vychádza z programu Kresťanskej únie, sedem bohatých rokov pre Slovensko a jeho cieľom je zlepšiť momentálne veľmi nepriaznivú pozíciu Slovenska, špeciálne v Európskej únii, ale aj vo svete, najmä teda stratu konkurencieschopnosti a zjednodušene, pozeráme sa na krajiny okolo nás alebo podobné ako my v niektorých veciach, ktoré majú výrazne nižšie sadzby dane z príjmu a my tam, my tam navrhujeme, aby sa táto sadzba znížila na 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. No, ja by som potom o tom viac povedal v rozprave, aby mohol vystúpiť pán spravodajca, takže, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
Rozpracované
13:09

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:09
Július JakabVystúpenie spoločného spravodajcu
13.6.2025 o 13:09 hod.
Ing.
Július Jakab
Videokanál poslancaVážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Rozpracované
13:11

Vystúpenie 13:11
Richard Vašečka===== má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať. Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov a spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s našim ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my. Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu spotreby a celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska. Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1.1.2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 mil. slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 mil. slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 mil. eur v roku 2003 na 1 171 mil. eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 mil. eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 mil. eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov. Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú o. i. na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy. Tu chcem povedať to, že zníženie daní je samozrejme populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy, my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál. Ale my v Kresťanskej únii, v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, tak nestačí len dupať na pedál a nažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu, vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva. Takže pre mňa je to, ale pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku. Ďakujem.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že alebo začnem takým vstupom. Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok. Je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a šokovalo, bola úroveň infraštruktúry v Rumunsku a celkovo výrazný pokrok, ktorý vidieť zo všetkých strán v krajine ako Rumunsko. Vieme, že po páde komunistickej totality, po diktatúre Čaušeska, bolo na tom Rumunsko veľmi zle v roku 1990 a že mu dlho trvalo, pokiaľ sa, poviem, vyhrabalo z týchto následkov tohto drastického režimu, ale dnes je na tom Rumunsko veľmi dobre. Keď pozeráme o iných krajinách, napríklad naše najbližšie krajiny, teda V4, to znamená Česko, Maďarsko a zväčša Poľsko, tak to tu už bolo veľakrát povedané. Nedávno malo veľmi dobré vystúpenie pán spravodajca o tom, ako hovoril o aj dáta, ako sú na tom tie krajiny. Otázka je, že čo môžeme urobiť, aby sme tento nepriaznivý trend zvrátili. Nie v Rumunsku, alebo v tých zmienených krajinách, ale u nás, aby sme ten nepriaznivý trend zvrátili. To znamená, že aby sme sa stali konkurencieschopnými a naozaj aj my tu ľudí, pracujúcich, investorov lákali a nie vyháňali, nie odpudzovali, lebo tento trend tu je. Jeden, jeden z, jedna z vecí, ktoré veríme a preto to máme aj v programe Kresťanskej únie, je, že treba vytvoriť podmienky, ktoré ľudí motivujú pracovať na Slovensku a platiť tu dane a jedna múdra veta človeka, ktorý ekonomike rozumel, znela, že bohatstvo nepochádza z prerozdeľovania. To sa, ale veľmi často, to veľmi často socialisti robia, že si myslia, že čím viac peňazí vyberú a čím viac ich prerozdelia, tým bude krajina bohatšia. No nebude, lebo tie peniaze musíte odniekiaľ zobrať a tie peniaze musí niekto vyprodukovať, zarobiť, musí, musia byť k dispozícii ľudia, ktorí, ktorým sa darí a ktorí sa rozvíjajú, tak potom majú, nemajú problém dane platiť. Preto spolu s pani poslankyňou Záborskou, ako poslanci Kresťanskej únie, podávame tento návrh, ktorý teraz odôvodním aj na základe nejakých dát. Zníženie, zníženie daňov, daní, pardon, zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb susedných krajinách, predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh, ako som už spomenul, má za cieľ zaviesť sadzbu 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 € čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom na túto hranicu podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia...
===== má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať. Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov a spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s našim ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my. Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu spotreby a celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska. Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1.1.2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 mil. slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 mil. slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 mil. eur v roku 2003 na 1 171 mil. eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 mil. eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 mil. eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov. Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú o. i. na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy. Tu chcem povedať to, že zníženie daní je samozrejme populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy, my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál. Ale my v Kresťanskej únii, v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, tak nestačí len dupať na pedál a nažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu, vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva. Takže pre mňa je to, ale pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku. Ďakujem.
Rozpracované
13:22

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:22
Július JakabVystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2025 o 13:22 hod.
Ing.
Július Jakab
Videokanál poslancaĎakujem za vystúpenie, aj za vlastne tento návrh zákona. Myslím si, že účel je jasný, aby to podnikateľské prostredie na Slovensku sa trochu zlepšilo po tom, čo robí súčasná vláda, aby ekonomika sa trochu naštartovala, aby sme boli konkurencieschopní s inými krajinami, ktoré sú okolo nás, alebo ktoré sú súčasťou rovnakého ekonomického priestoru, aby to nebolo o tom, že tie firmy sú neustále zdierané, ale aby aj cítili nejaké nadýchnutie sa. Čo sa týka zníženia dane z príjmov právnických osôb tak, ako je upravené v tejto legislatíve samozrejme, že by to znamenalo, že aj súčasná vláda musí ušetriť a konsolidovať konečne aj na sebe, nielen na ľuďoch a na firmách tak, ako to robí doteraz. Pretože pravda je taká, že súčasná vláda len neustále zvyšuje výdavky sama na sebe a potom si to odnášajú bohužiaľ bežní obyvatelia a firmy vo zvyšujúcich sa daniach, či je to už DPH alebo daň z príjmu právnických osôb, z čoho sa potom akoby tá krajina stáva nekonkurencieschopnou a ľuďom sa tu jednoducho proste ťažko žije a to je fakt. Čiže rozumiem tej legislatíve, som za to, aby sme pomohli firemnému prostrediu, aby bolo konkurencieschopnejšie, aj kvôli tomu, že dotácie, ktoré do ekonomiky prúdia napríklad z eurofondov, tak posledné mesiace nevidíme nič iné, len že tieto peniaze nepomohli našej ekonomike a nepomohli podnikateľom, ale pomohli vyvoleným ľuďom, ktorí sú kamaráti so súčasnou vládou a ktorí si z toho stavajú vlastné majetky, ktoré jednoduchým vydržaním, päťročným zatajovaním a ničnerobením potom nadobudnú a stanú sa ich, bez roboty, bez všetkého. Kdežto mnohí podnikatelia drú celý život, aby vôbec niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
13:24

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:24
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2025 o 13:24 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslancaĎakujem pekne Rišo za tvoje vystúpenie. Áno je to také klopanie, v tomto prípade určite nie na nebeskú bránu, lebo to, čo tu stvára táto koalícia, tak myslím si, že tej nebeskej bráne ubližujeme. Skorej asi o poschodie nižšie je to taká nejaká brána, to ktorej, ako to povedal vlastne Fico, keď to pekla, tak na peknom veľkom bielom koni. A ten pekný veľký biely kôň si Fico povedal, že on si ho práveže urobí aj z ľudí, aj z podnikateľov a že žrať tomu koňovi bude dávať vlastne ich dane, ich poplatky, ich odvody a v presnom rozpore s tým, čo sľuboval pred voľbami a to bolo, to dodnes si pamätám, to bolo posledné vystúpenie vlastne v sobotných dialógoch presne týždeň pred voľbami, Robert Fico ako budúci premiér hovorí, že nikomu nebudeme nič brať z toho, čo ľudia majú. Garantujeme sociálne výhody a status všetkým občanom Slovenskej republiky. Ako teraz keby som to počul. A po voľbách? Armagedon. Absolútne sú mu ukradnutí tí ľudia, ale podľa mňa to je krásny taký dôkaz toho, že on sa spolieha na to, že to, čo vlastne celý pobyt v politike. On verí, že jeho voliči sú hlupáci a že oni na to nedôjdu, že ich vlastne podviedol. No ale v roku 2020 presne títo ľudia, tí jeho vlastní voliči, ktorí prišli na to, že ich podviedol, porovnali si sľuby s realitou, nakoniec mu vyprášili kožuch tak, že opozícia získala ústavnú väčšinu. A myslím si, že k tomu istému smerujeme. Áno, je pekný návrh dať návrh na to, že poďme znížiť daň právnickým osobám alebo teda podnikateľom, ktorí zamestnávajú ľudí, dávajú im prácu, dávajú im mzdu a na základe toho potom aj tie rodiny môžu žiť. Ale oni to nedokážu. Oni dokážu len zdierať ľudí, zdierať podnikateľov, orať im doslova po chrbtoch, vymýšľať kraviny ako transakčnú daň, lynčovať tých ľudí, aby tu platili ešte aj dane z daní, ale aby urobili niečo pre rozvoj Slovenska to je jedno, oni chcú rozvíjať len svoje vlastné peňaženky.
Rozpracované
13:26

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:26
Michal ŠipošVystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2025 o 13:26 hod.
Mgr.
Michal Šipoš
Videokanál poslancaĎakujem pekne pán poslanec Vašečka, podľa mňa veľmi trefný príhovor a taktiež aj veľmi dobrý návrh, kde sa ukáže, ako koaliční poslanci, vládni poslanci, chcú pomôcť tým, ktorí tvoria hodnoty na Slovensku, podnikateľom, ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty, ktorí majú zamestnancov, ktorí sa snažia, aby čo najviac daní pritieklo do spoločných našich, na spoločné účty štátu, ktoré v podstate potom prerozdeľuje sa na dôchodky, na rôzne sociálne dávky, na rôzne sociálne ešte výhody, ktoré ešte tu pár ostali po tejto hrôzovláde SMER-u. Ale čo ma zaujalo, ako si povedal, že ten štát tak, ako sľuboval SMER a HLAS na billboardoch, že má byť silný, tak nie je silný, ale je tučný. Toto je presne to, ako vyzerá dnes ten štát v podstate pod vedením našich papalášov, ktorí nám tu vládnu. Prebujnená administratíva, množstvo úradníkov, noví štátni tajomníci, lebo už každý politik v HLAS-e a v SMER-e musí mať limuzínu, musí byť minimálne štátnym tajomníkom, aby mal nejaký sekretariát a aby sa cítil, ako ten papaláš. Ďalšie naviac ministerstvo, úplne zbytočné, ktoré len je nejakým prietokovým ohrievačom tých peňazí, ktoré by mali ísť do športu, do cestovného ruchu. Ale samozrejme treba platiť nejaké nájmy obrovské, treba platiť ďalšie limuzíny, nábytky a celý ten ansámbel, ktorý je úplne, úplne zbytočný. Čiže presne o tom je ten návrh, ktorý predkladáte. Nieže by sa pomohlo tým, ktorí vytvárajú hodnoty, ale politici ktorí nám dnes vládnu si proste pomáhajú len sami sebe. A toto je choré.
Rozpracované
13:28

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:28
Richard Vašečka===== ...vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať. My navrhujeme, aby plus-mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych, celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné agendy môžu prebrať napríklad samosprávne kraje alebo samospráva vo všeobecnosti, ktorá dokáže byť adresnejšia, ktorá dokáže byť efektívnejšia, ktorá navyše musí hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nie ako štát, ktorý ide proste pokiaľ len môže. To znamená, že nie je to len taký populistický návrh, že znížme dane, ale znížme dane, aby naozaj mali viac peňazí ľudia, ktorí si ich vyrobia. Lebo dane platia tí, ktorí niečo robia, ktorí sú zamestnaní, ktorí pracujú, aby mali viac a štát aby nemíňal zbytočne ich peniaze lebo tak sa rozbehne krajina, tak bude Slovensko a ľudia na ňom bohatí. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2025 o 13:28 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem kolegom za ich reakcie. O tom, že náš štát nie je silný ale tučný, hovoria aj percentá. Percento je len percento, to nehovorí, neporovnáva, že koľko v absolútnych číslach dáva Poľsko alebo Maďarsko alebo Rumunsko, ale koľko percent z toho, čo vyprodukuje krajina dávajú. A oni nás veľmi často v tých percentách predbiehajú, to znamená, že tie percentá musia byť niekde inde nižšie. Ak dávajú viac percent do školstva, viac percent do zdravotníctva, dokonca aj na tú obranu, napríklad Poliaci majú veľmi silnú obranu a veria na to, že chcú mať silnú armádu. To znamená, že keď my percentuálne dávame menej z toho nášho, to znamená, že niekde dávame percentuálne viac. A to je práve na štát a na jeho samotnú existenciu. Tento náš návrh, ktorý podávame s Ankou Záborskou je súčasťou komplexného programu Kresťanskej únie, ekonomického programu Sedem bohatých rokov pre Slovensko, kde hovoríme presne ako hovoril pán poslanec Šipoš vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať, my navrhujeme, aby plus mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné agendy môžu prebrať
===== ...vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať. My navrhujeme, aby plus-mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych, celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné agendy môžu prebrať napríklad samosprávne kraje alebo samospráva vo všeobecnosti, ktorá dokáže byť adresnejšia, ktorá dokáže byť efektívnejšia, ktorá navyše musí hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nie ako štát, ktorý ide proste pokiaľ len môže. To znamená, že nie je to len taký populistický návrh, že znížme dane, ale znížme dane, aby naozaj mali viac peňazí ľudia, ktorí si ich vyrobia. Lebo dane platia tí, ktorí niečo robia, ktorí sú zamestnaní, ktorí pracujú, aby mali viac a štát aby nemíňal zbytočne ich peniaze lebo tak sa rozbehne krajina, tak bude Slovensko a ľudia na ňom bohatí. Ďakujem.
Rozpracované
13:30

Vystúpenie v rozprave 13:30
Július JakabA nezostanem len pri zaťažení daňovom firiem ako je to na Slovensku v porovnaní s inými krajinami. Nie len kvôli tomu tie firmy odchádzajú, nie len to je súčasťou výpočtu tých, ktorí majú veľké aj fabriky, ale ktorí dávajú veľkú zamestnanosť Slovákov a zamestnávajú mnoho tisíc ľudí. Je tam napríklad aj náklady na pracovnú silu. A to je ďalší fakt, keď porovnávame krajiny V4, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Českú republiku, tak tie firmy jednoznačne vidia, že náklady na pracovnú silu na Slovensku sú najvyššie spomedzi všetkých týchto krajín. Čiže, pracujúci Poliak vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák, pre toho zamestnávateľa. Pracujúci Maďar vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák. Pracujúci Čech vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák. Prečo by potom tá firma mala zostať na Slovensku? Prečo? Nemá dôvod. Je najviac zdanená daňami z príjmu, má k tomu transakčnú daň, má nenormálne prostredie, ktoré súčasná vláda robí, že nevyspytateľné, nenormálne prostredie. Nedokážu sa v tom orientovať, nikdy nevedia aká zmena príde na Slovensku a čo majú očakávať a popritom ešte aj tým zamestnancom platia, musia za nich platiť najviac spomedzi všetkých okolitých krajín. A to je holý fakt. A teraz keď sa pozrú na tých zamestnancov, že ako žijú a ako sa im z toho, že za nich musia platiť najviac spomedzi všetkých okolitých krajín, darí, tak jednoznačne vidia, že sa majú ešte aj tí zamestnanci najhoršie. Tak toto mi vysvetlite, to je taký ako brutálny paradox, kam to dotiahla súčasná vláda, že náklady na pracovnú silu na Slovensku sú najvyššie oproti okolitým krajinám, ale priemerná mzda toho zamestnanca je najnižšia. Najnižšia. Priemerná mzda na Slovensku je za minulý rok približne niečo vyše 1 500 eur v hrubom. V Maďarsku 1 600 eur v hrubom, v Českej republike 1 900 eur v hrubom takmer a v Poľsku, podľa ich štatistického úradu, 2 100 eur v hrubom mesačne. 1 500 na Slovensku, 1 600 v Maďarsku, 1 900 v Česku, 2 100 v Poľsku. A pritom sa bavíme o tom, že náklady na pracovnú silu sú najvyššie v Slovenskej republike. Daňové zaťaženie je najvyššie. Transakčná daň. Tá nemá obdobu, čo sa týka priestoru eurozóny. My platíme eurom, sme súčasťou toho klubu, ktorý má jednotnú menu, ktorý povedzme si na rovinu, Slovensku veľmi historicky pomohla, sme súčasťou európskeho mechanizmu, z ktorého čerpáme eurofondy, ale proste slovenská ekonomika a priemysel je na tom zle a tie fabriky a investície odchádzajú. Tak sa pozrime na ten návrh zákona o tom, ako to funguje v iných krajinách a o tom ako tie krajiny napredujú. Ako sa napríklad darí Rumunsku v poslednom období. Ako sa darí iným krajinám, ako sa darí tomu Poľsku. Tí, čo chodíte do Poľska, však aj obyčajní ľudia chodia do Poľska častokrát nakupovať, tak vidia ako to v tom Poľsku funguje. Vidia ako sa tí Poliaci posunuli za ostatné desaťročia. Vidia akú majú úroveň čerpania eurofondov, vidia čo z tých eurofondov sa v tých krajinách podarilo vybudovať. Choďte do Poľska a budete vidieť cesty, budete vidieť infraštruktúru, budete vidieť diaľnice, budete vidieť ako sa skracujú tie časy, ktoré vám trvali prejsť medzi jednotlivými mestami, budete vidieť nie ináč vybudované cyklochodníky a nie ináč vybudované turistické atrakcie.
Bohužiaľ, na Slovensku sa stalo, že turistickou atrakciou sa stáva pozorovanie víl, ktoré vlastnia ľudia blízky súčasnej vláde za obrovskými plotmi. Ľudia sa šplhajú na tie ploty, normálne sa vyhliadkové veže budú budovať pri tých plotoch, aby sa ľudia mohli pozerať na tie vily honosné, za tie milióny eur, ktoré tam skončili z tých eurofondov. To sa stalo na Slovensku, kde sú vyčerpané tie eurofondy? Poďte sa pozrieť do toho Poľska. Choďte sa pozrieť ako funguje čerpanie eurofondov v Poľsku. A teraz, ja už čakám, hej že, a čo to čerpanie eurofondov, však vy ste boli vláde, čo ste to nezlepšili? Zlepšili. Len prišiel pán Raši, súčasný minister, ktorý to rozbil, teraz tam máte Migaľa, ktorý svoj čas trávi tým, že chce súdiť 150-tisíc eur, myslím že od Šutaja Eštoka za ohováranie. Venuje sa tu vôbec niekto tým eurofondom? Za 32 rokov, za 32 rokov fungovania Slovenskej republiky, 14 rokov je pri vláde SMER s Robertom Ficom. Takže poprosím, žiaden argument o tom, že ako by to mohlo fungovať lepšie a čo vy ste spravili za vašej vlády. 14 rokov z 32. Alebo sa pozrime od vtedy ako prišlo Slovensko do Európskej únie. Koľko ste vo vláde? 14 z 20 rokov? Takže vy nemáte absolútne žiadne právo hovoriť o tom, ako sú čerpané-nečerpané eurofondy a ako by to mohol niekto iný nastaviť, ale že to nenastavil. Pozrime sa na to, ako to fungovalo tie jednotlivé obdobia. Pozrime sa na to, ako funguje toto obdobie čerpania eurofondov. Že tu bol poslanec Zdechovský, ktorý bol prirovnaný dobre, že nie k inkvizícii. Trestná výprava, neviem čo som všetko počul, nájomný vrah a že má zdechnúť a podobné veci zo strany SMER a z ich stránok na Facebooku a podobné haluze. Toto je akože, a to je človek, ktorý prišiel na Slovensko poukázať na to, ako sú tie eurofondy čerpané a ako je v tom neporiadok, ako sa nejaká firma dostane k desiatkam a stovke kamiónov, kde iný podnikateľ na to musí robiť celý život. Alebo že sa tu postavajú vily, ktoré majú slúžiť ako penzióny, v živote sa tam nikto neubytoval, všetci miestny vám povedia, že je to vlastne súkromná nehnuteľnosť, ktorú ten daný človek dostal len ako dotáciu, na ňu si postaval exkluzívny dom, exkluzívnu vilu, haciendu, vydrží ju potichučky a o päť rokov je už jeho lebo už ani žiadna udržateľnosť tam nie je. To je dôkaz čerpania eurofondov za vašich vlád. Tie eurofondy, ktoré mali ekonomike pomôcť. To, o čom hovorí aj súčasný návrh, aby to daňové zaťaženie dane z príjmov pre firmy, bolo ďaleko menšie ako je v súčasnosti. To je prapodstata celého problému. Že súčasný štát nevie hospodáriť s tým, čo dostáva, aké má možnosti, je v tom absolútne že nulový. Keď sa porovná s ostatnými krajinami ako s tými eurofondami zaobchádzali alebo Českou republikou, že tam vybudovali 170 kilometrov diaľnic za minulý rok, dobre si pamätám? A my? Tunel Višňové dobre, že nie 30 rokov. Viete, ja som ináč vyrastal v Martine, vám poviem, ja si pamätám ešte ako malé dieťa, keď sa odstreľoval ten prieskumný tunel. A ja sa pýtam ,kde je ten tunel Višňové teraz? A keď počujem o tom, že kto za to všetko môže, tak znova hovorím, z 32 rokov ako funguje Slovenská republika, 14 rokov je vo vláde SMER. Keď dobre, zoberme si, od kedy sme vstúpili do Európskej únie, od kedy sa dal používať finančný mechanizmus. 20 rokov sme v Európskej únii, 14 rokov vládne SMER. A stále nie sme. Viete, ja keď sa pozerám a idete do Chorvátska, hej, však teraz sme v tom Chorvátsku boli niekoľkokrát. Idete cez tie tunely, oni to vysekali normálne rádovo v rokoch tie tunely. Tak ja neviem, že či máme asi tie hory postavené z diamantov alebo čo, že nevieme ich prerúbať normálne a nevieme si poradiť si spodnou vodou.
Mám pocit, že my sme takí exkluzívny z celého sveta a potom sa tam len pchajú peniaze do toho tunela a nikto tej vláde neverí. A potom aj tí podnikatelia odchádzajú pretože keď si pozrú to obrovské zdanenie firiem, čo rieši aj tento návrh, a kam tie peniaze idú a že sa nevedia dostať ani do nemocnice, že úradník im nepomôže, skôr im iba hatí robotu, že každý od neho vyžaduje 250 papierov, že tá byrokracia je neskutočná, že keď chcete požiadať o eurofondy, tak musíte byť s niekým kamarát, ináč to neplatí. Že musíte niekoho uplatiť, že takto to proste na Slovensku funguje, že sa nedostanete ani na operáciu, keď vám ide o život, kým niekoho nepoznáte a to je bežný štandard Slovenskej republiky, ktorý tu zaviedol kto? A znova sa vrátim k tomu, 32 rokov fungovania Slovenskej republiky, 14 rokov vládne SMER. Takže, keď sa bavíme o znížení daňového zaťaženia firiem a povedali sme si, že súčasná vláda nedokázala tie mechanizmy, ktoré mali podnikateľom pomôcť nastaviť nikdy a dokonca vždy na nich orala a dokazuje to aj za posledné obdobie, kedy sú pri moci, tak si povedzme aj o tom, že súčasná vláda vlastne im nejde ani, to nie že oproti, to normálne kýva na diaľku z lode, ktorá odchádza na more smerom bankrot a kýva všetkým firmám, ktoré sú na brehu a hovorí, že ahojte, tam si bačujte, zbankrotujte vy všetci, štát my ťaháme na more, do takej búrky, ktorú neprežije. To je to, čo robí súčasná vláda pretože...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie pána poslanca Vašečku, aj za tento návrh pretože znova iba vlastne potvrdzuje fakty, ako to funguje v iných krajinách v Európskej únii a ako to funguje na Slovensku. A sú to proste tvrdé čísla, ktoré sa nedajú oklamať a tak ako hovorí, že zníženie dane z príjmov pre podnikateľov na 9%, tak áno, taká sadzba je v Maďarsku. Alebo že zníženie dane z príjmov na 16%, áno taká sadzba je v Rumunsku. A na Slovensku, viete aká je sadzba? Tak ja vám poviem. Keď si to porovnáme ako všetky tieto štyri krajiny V4 pretože to sa tak väčšinou porovnáva, tak keď sa bavíme o Maďarsku, že daň z príjmu právnických osôb a daňové zaťaženie, 9%, tak v Poľsku je 19%, v Českej republike 21%, no a na Slovensku sa súčasnej vláde podarilo zvýšiť dane z príjmov právnických osôb, ktoré majú napríklad obrat nad päť miliónov eur, až na 24% a k tomu ešte všetkým dali transakčnú daň, ktorú napríklad INES vypočítalo ako daňové zaťaženie na úrovni ďalších 3,3%. Čiže, keď si povieme ešte raz, že Maďarsko má 9%, Poľsko má 19%, Česká republika 21%, tak Slovenská republika má daňové zaťaženie právnických osôb a tých väčších, na úrovni 27,3%. A to je absolútne neúnosné. To je neúnosné a potom sme svedkami toho, čo robia tie veľké firmy, ktoré sú najväčším zamestnávateľom na Slovensku, ktoré zamestnávajú najviac ľudí, napríklad aj automobilový priemysel, ale nie len ten. Napríklad, fabrika, ktorá vyrába topánky, dobré, kvalitné topánky, ktoré sa predávajú dokonca aj za vysoké sumy, ECCO v Martine, ktorý odchádzajú a prepustili 650 zamestnancov. 650 zamestnancov, pre tých, ktorí neviete, tak môžte sledovať, že teraz štrajkujú pred tou fabrikou takmer každé dva týždne. Práve kvôli tomu, že tá fabrika odchádza. A ja vám poviem, prečo odchádza. Tá fabrika odchádza kvôli tomu, že tí manažéri si sadli a spočítali si, že zo všetkých fabrík, ktoré v Európe majú, ktorú je najvýhodnejšie zatvoriť. A práve kvôli daňovému zaťaženiu, kvôli tomu, že sa zvýšili daň z príjmu právnických osôb, kvôli tomu, že ste uvalili transakčnú daň súčasná vláda na nich, tak im to proste vyšlo tak, že najlepšie pre nich bude zatvoriť tú fabriku v Martine, na Slovensku, výrobu presunúť do Španielska a že to je najlepšie riešenie pre tú firmu. A ja som nevidel žiadneho člena vlády, nikoho, kto by išiel, vycestoval do Dánska za týmito majiteľmi tejto spoločnosti a hovoril o tom, že prosím vás, zostaňte na tom Slovensku, poďme sa dohodnúť na nejakých daňových úľavách alebo niečo. Nič som nepočul. Alebo keď Stellantis, ktorý patrí k jedným z najväčších výrobcov automobilov na svete, ktorý vyrába také značky je ako napríklad Peugeot, Citroën, Opel, ktorý má výrobu v Trnave a hovorí, že na Slovensko neprinesie výrobu elektromobilu, najnovšej generácie, a radšej tú výrobu presunie niekde inde, do inej fabriky a ešte zdôvodní, že je to kvôli vysokému daňovému zaťaženiu a transakčnej dani. Nikoho som nevidel z vládnej koalície, aby sa stretával s vysokým manažmentom alebo s predstaviteľmi tejto spoločnosti a bojoval za záchranu tejto investície. Alebo, že Volkswagen nebude vyrábať elektromobil na Slovensku, ale ide do inej fabriky v rámci Európy. Práve kvôli tomu, že je tu obrovské daňové zaťaženie. Pri Volkswagene som akurát zachytil to, že Blaha s mladým Kaliňákom chcú rokovať s vedením fabriky, nie o zachovaní investície, ale o tom, že nejaký pán tam strhol dúhovú vlajku. No tak podľa mňa je to akože mylné, čo robí súčasná vláda a ešte raz ďakujem aj za ten návrh lebo presne otvára faktograficky debatu o tom, že ako je to v iných krajinách a ako je to na Slovensku.
A nezostanem len pri zaťažení daňovom firiem ako je to na Slovensku v porovnaní s inými krajinami. Nie len kvôli tomu tie firmy odchádzajú, nie len to je súčasťou výpočtu tých, ktorí majú veľké aj fabriky, ale ktorí dávajú veľkú zamestnanosť Slovákov a zamestnávajú mnoho tisíc ľudí. Je tam napríklad aj náklady na pracovnú silu. A to je ďalší fakt, keď porovnávame krajiny V4, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Českú republiku, tak tie firmy jednoznačne vidia, že náklady na pracovnú silu na Slovensku sú najvyššie spomedzi všetkých týchto krajín. Čiže, pracujúci Poliak vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák, pre toho zamestnávateľa. Pracujúci Maďar vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák. Pracujúci Čech vychádza lacnejšie ako pracujúci Slovák. Prečo by potom tá firma mala zostať na Slovensku? Prečo? Nemá dôvod. Je najviac zdanená daňami z príjmu, má k tomu transakčnú daň, má nenormálne prostredie, ktoré súčasná vláda robí, že nevyspytateľné, nenormálne prostredie. Nedokážu sa v tom orientovať, nikdy nevedia aká zmena príde na Slovensku a čo majú očakávať a popritom ešte aj tým zamestnancom platia, musia za nich platiť najviac spomedzi všetkých okolitých krajín. A to je holý fakt. A teraz keď sa pozrú na tých zamestnancov, že ako žijú a ako sa im z toho, že za nich musia platiť najviac spomedzi všetkých okolitých krajín, darí, tak jednoznačne vidia, že sa majú ešte aj tí zamestnanci najhoršie. Tak toto mi vysvetlite, to je taký ako brutálny paradox, kam to dotiahla súčasná vláda, že náklady na pracovnú silu na Slovensku sú najvyššie oproti okolitým krajinám, ale priemerná mzda toho zamestnanca je najnižšia. Najnižšia. Priemerná mzda na Slovensku je za minulý rok približne niečo vyše 1 500 eur v hrubom. V Maďarsku 1 600 eur v hrubom, v Českej republike 1 900 eur v hrubom takmer a v Poľsku, podľa ich štatistického úradu, 2 100 eur v hrubom mesačne. 1 500 na Slovensku, 1 600 v Maďarsku, 1 900 v Česku, 2 100 v Poľsku. A pritom sa bavíme o tom, že náklady na pracovnú silu sú najvyššie v Slovenskej republike. Daňové zaťaženie je najvyššie. Transakčná daň. Tá nemá obdobu, čo sa týka priestoru eurozóny. My platíme eurom, sme súčasťou toho klubu, ktorý má jednotnú menu, ktorý povedzme si na rovinu, Slovensku veľmi historicky pomohla, sme súčasťou európskeho mechanizmu, z ktorého čerpáme eurofondy, ale proste slovenská ekonomika a priemysel je na tom zle a tie fabriky a investície odchádzajú. Tak sa pozrime na ten návrh zákona o tom, ako to funguje v iných krajinách a o tom ako tie krajiny napredujú. Ako sa napríklad darí Rumunsku v poslednom období. Ako sa darí iným krajinám, ako sa darí tomu Poľsku. Tí, čo chodíte do Poľska, však aj obyčajní ľudia chodia do Poľska častokrát nakupovať, tak vidia ako to v tom Poľsku funguje. Vidia ako sa tí Poliaci posunuli za ostatné desaťročia. Vidia akú majú úroveň čerpania eurofondov, vidia čo z tých eurofondov sa v tých krajinách podarilo vybudovať. Choďte do Poľska a budete vidieť cesty, budete vidieť infraštruktúru, budete vidieť diaľnice, budete vidieť ako sa skracujú tie časy, ktoré vám trvali prejsť medzi jednotlivými mestami, budete vidieť nie ináč vybudované cyklochodníky a nie ináč vybudované turistické atrakcie.
Bohužiaľ, na Slovensku sa stalo, že turistickou atrakciou sa stáva pozorovanie víl, ktoré vlastnia ľudia blízky súčasnej vláde za obrovskými plotmi. Ľudia sa šplhajú na tie ploty, normálne sa vyhliadkové veže budú budovať pri tých plotoch, aby sa ľudia mohli pozerať na tie vily honosné, za tie milióny eur, ktoré tam skončili z tých eurofondov. To sa stalo na Slovensku, kde sú vyčerpané tie eurofondy? Poďte sa pozrieť do toho Poľska. Choďte sa pozrieť ako funguje čerpanie eurofondov v Poľsku. A teraz, ja už čakám, hej že, a čo to čerpanie eurofondov, však vy ste boli vláde, čo ste to nezlepšili? Zlepšili. Len prišiel pán Raši, súčasný minister, ktorý to rozbil, teraz tam máte Migaľa, ktorý svoj čas trávi tým, že chce súdiť 150-tisíc eur, myslím že od Šutaja Eštoka za ohováranie. Venuje sa tu vôbec niekto tým eurofondom? Za 32 rokov, za 32 rokov fungovania Slovenskej republiky, 14 rokov je pri vláde SMER s Robertom Ficom. Takže poprosím, žiaden argument o tom, že ako by to mohlo fungovať lepšie a čo vy ste spravili za vašej vlády. 14 rokov z 32. Alebo sa pozrime od vtedy ako prišlo Slovensko do Európskej únie. Koľko ste vo vláde? 14 z 20 rokov? Takže vy nemáte absolútne žiadne právo hovoriť o tom, ako sú čerpané-nečerpané eurofondy a ako by to mohol niekto iný nastaviť, ale že to nenastavil. Pozrime sa na to, ako to fungovalo tie jednotlivé obdobia. Pozrime sa na to, ako funguje toto obdobie čerpania eurofondov. Že tu bol poslanec Zdechovský, ktorý bol prirovnaný dobre, že nie k inkvizícii. Trestná výprava, neviem čo som všetko počul, nájomný vrah a že má zdechnúť a podobné veci zo strany SMER a z ich stránok na Facebooku a podobné haluze. Toto je akože, a to je človek, ktorý prišiel na Slovensko poukázať na to, ako sú tie eurofondy čerpané a ako je v tom neporiadok, ako sa nejaká firma dostane k desiatkam a stovke kamiónov, kde iný podnikateľ na to musí robiť celý život. Alebo že sa tu postavajú vily, ktoré majú slúžiť ako penzióny, v živote sa tam nikto neubytoval, všetci miestny vám povedia, že je to vlastne súkromná nehnuteľnosť, ktorú ten daný človek dostal len ako dotáciu, na ňu si postaval exkluzívny dom, exkluzívnu vilu, haciendu, vydrží ju potichučky a o päť rokov je už jeho lebo už ani žiadna udržateľnosť tam nie je. To je dôkaz čerpania eurofondov za vašich vlád. Tie eurofondy, ktoré mali ekonomike pomôcť. To, o čom hovorí aj súčasný návrh, aby to daňové zaťaženie dane z príjmov pre firmy, bolo ďaleko menšie ako je v súčasnosti. To je prapodstata celého problému. Že súčasný štát nevie hospodáriť s tým, čo dostáva, aké má možnosti, je v tom absolútne že nulový. Keď sa porovná s ostatnými krajinami ako s tými eurofondami zaobchádzali alebo Českou republikou, že tam vybudovali 170 kilometrov diaľnic za minulý rok, dobre si pamätám? A my? Tunel Višňové dobre, že nie 30 rokov. Viete, ja som ináč vyrastal v Martine, vám poviem, ja si pamätám ešte ako malé dieťa, keď sa odstreľoval ten prieskumný tunel. A ja sa pýtam ,kde je ten tunel Višňové teraz? A keď počujem o tom, že kto za to všetko môže, tak znova hovorím, z 32 rokov ako funguje Slovenská republika, 14 rokov je vo vláde SMER. Keď dobre, zoberme si, od kedy sme vstúpili do Európskej únie, od kedy sa dal používať finančný mechanizmus. 20 rokov sme v Európskej únii, 14 rokov vládne SMER. A stále nie sme. Viete, ja keď sa pozerám a idete do Chorvátska, hej, však teraz sme v tom Chorvátsku boli niekoľkokrát. Idete cez tie tunely, oni to vysekali normálne rádovo v rokoch tie tunely. Tak ja neviem, že či máme asi tie hory postavené z diamantov alebo čo, že nevieme ich prerúbať normálne a nevieme si poradiť si spodnou vodou.
Mám pocit, že my sme takí exkluzívny z celého sveta a potom sa tam len pchajú peniaze do toho tunela a nikto tej vláde neverí. A potom aj tí podnikatelia odchádzajú pretože keď si pozrú to obrovské zdanenie firiem, čo rieši aj tento návrh, a kam tie peniaze idú a že sa nevedia dostať ani do nemocnice, že úradník im nepomôže, skôr im iba hatí robotu, že každý od neho vyžaduje 250 papierov, že tá byrokracia je neskutočná, že keď chcete požiadať o eurofondy, tak musíte byť s niekým kamarát, ináč to neplatí. Že musíte niekoho uplatiť, že takto to proste na Slovensku funguje, že sa nedostanete ani na operáciu, keď vám ide o život, kým niekoho nepoznáte a to je bežný štandard Slovenskej republiky, ktorý tu zaviedol kto? A znova sa vrátim k tomu, 32 rokov fungovania Slovenskej republiky, 14 rokov vládne SMER. Takže, keď sa bavíme o znížení daňového zaťaženia firiem a povedali sme si, že súčasná vláda nedokázala tie mechanizmy, ktoré mali podnikateľom pomôcť nastaviť nikdy a dokonca vždy na nich orala a dokazuje to aj za posledné obdobie, kedy sú pri moci, tak si povedzme aj o tom, že súčasná vláda vlastne im nejde ani, to nie že oproti, to normálne kýva na diaľku z lode, ktorá odchádza na more smerom bankrot a kýva všetkým firmám, ktoré sú na brehu a hovorí, že ahojte, tam si bačujte, zbankrotujte vy všetci, štát my ťaháme na more, do takej búrky, ktorú neprežije. To je to, čo robí súčasná vláda pretože...
Rozpracované