35. schôdza

Spravodajcom je pán poslanec Karol Galek z hospodárskeho, z výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý nám prednesie spravodajskú informáciu.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 675.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali... (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) A prečo do 30 dní, keď máme až v septembri schôdzu? Do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
(Odznelo mimo mikrofónu.) V správe som mal, že do 30 dní, ale schôdza bude až... (Spravodajca ďalej komunikuje mimo mikrofónu s predsedajúcim.)

Dobre. Konštatujem, teda otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa do rozpravy niekto okrem pána navrhovateľa hlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Tak ďakujem pekne znovu za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, čiže ako som už spomínal, cieľom tohto nášho návrhu je zjednodušenie živnostenského podnikania. Vypúšťame teda niektoré povinnosti, vypúšťame niektoré remeselné, remeselné živnosti, a teda robíme ich voľnými živnosťami a takisto skracujeme požadovanú dĺžku praxe pre vydanie živnostenského teda oprávnenia pri vybraných živnostiach. Tak skúsim trošku podrobnejšie vysvetliť.
Takže skracujeme teda požadovanú dĺžku praxe na polovicu pri väčšine remeselných živností. Preraďujeme teda celý rad remeselných živností medzi voľné živnosti, napríklad teda kamenárstvo, mäsiarstvo, výroba piva a sladu, výrobu mliečnych výrobkov, výrobu pekárenských a cukrárenských výrobkov, strojár... pardon, stolárstvo, podlahárstvo, panské, dámske a detské kaderníctvo, pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, ale teda aj manikúru a pedikúru. Takže to sú tie, ktoré vyraďujeme z remeselných.
Ďalej, úplne vypúšťame požiadavku praxe pre absolventov vysokoškolského štúdia pri živnostiach, ktoré sú teda geodetické a kartografické činnosti, takisto pre reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia, a teda takisto organizovanie dobrovoľných dražieb.
Ďalej úplne vypúšťame požiadavku praxe bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie pri týchto živnostiach, ktorými sú teda prevádzkovanie cestovnej agentúry, ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, zasielateľstvo a teraz teda pri živnosti, ktorá je definovaná ako nakladanie s nebezpečným odpadom, samozrejme, vzhľadom na závažnosť túto požiadavku praxe nechávame na aktuálnej zákonnej úrovni. A teda pri ostatných živnostiach požadovanú dĺžku praxe skracujeme na polovicu. No prečo?
Práve požadovaná dĺžka praxe je v mnohých prípadoch odrádzajúcim faktorom pre vybavenie si živnostenského oprávnenia. Mnohých odrádza potreba odpracovať si potrebnú prax u zamestnávateľov, čo je teda kľúčom k vlastnej živnosti, zatiaľ čo niektorí zamestnávatelia to v mnohých prípadoch zneužívajú v oblasti mzdového ohodnotenia takýchto budúcich živnostníkov. Vízia nutnosti dlhodobej praxe pôsobí na potenciálnych živnostníkov frustrujúco a brzdí rozvoj živnostenského podnikania na Slovensku. Súčasný systém v neposlednom rade umožňuje len komplikovane prehodnotiť zlé rozhodnutia z mladosti. Napríklad ak si štrnásťročný žiak základnej školy pred rokmi dal prihlášku na odbor, ktorý nie je na súčasnom trhu práce veľmi žiadaný, má problém robiť inú prácu na živnosť, pretože mu chýba potrebné formálne vzdelanie, resp. prax.
No, tým základným princípom je, jednoducho urobiť menej regulácie a dať viacej, viacej toho trhového princípu a konkurencie do toho podnikania. Jednoducho umožniť ľuďom, aby ľahšie podnikali, aby boli ľahšie zodpovední za svoj život. Toto je pohľad vôbec SaS-ky na, na ekonomiku a toto vlastne je zakomponované aj do tohto návrhu. No, Slovensko je podľa prieskumu OECD z roku 2024 na 24. mieste zo 43 hodnotených krajín v hodnotení regulácie trhového prostredia. To znamená, máme ho relatívne veľmi regulované. Zmiernenie trhovej regulácie by mohlo Slovensku prospieť, pretože s trhovou, teda s trhovou reguláciou úzko súvisí aj regulácia živností. Živnostníci sú najpočetnejšou skupinou podnikateľských subjektov na Slovensku a tento návrh je teda čiastkovým krokom smerom k nižšej regulácii, k zvýšeniu konkurencie, k zníženiu byrokratickej záťaže a k podpore podnikateľského prostredia, a to je predovšetkým teda v čase potrebnej konsolidácie veľmi cenné a toto je podľa mňa správne, čo potrebujeme. Výsledkom by mala byť silnejšia a robustnejšia ekonomika a vo finále aj viac peňazí potom v štátnom rozpočte.
No riešením je teda okrem iného flexibilnejšia úprava živností, o čom teraz pojednáva tento návrh, ktorá zahŕňa zníženie tej potrebnej praxe, pretože dlhodobá prax znižuje atraktivitu podnikania na základe živnostenského opatrenia, ako som už spomínal, teda vytvára to priestor na zneužívanie pracovníkov, ktorí chcú získať živnostenské oprávnenie, na ktoré potrebujú dlhšiu prax. Jednoducho sú nútení alebo pracujú vtedy za nižšiu mzdu a celkovo v horších podmienkach. To znamená, znížením tejto potrebnej praxe pomôžeme vlastne aj tomu, aby boli lepšie mzdové podmienky, a teda aj, aj vyššie platy. Takže toto je ďalší benefit.
Prílišnú reguláciu živností v Slovenskej republike potvrdzuje aj komparácia so susedmi, samozrejme, geograficky, jazykovo, historicky a ekonomicky je nám najbližšie Česká republika, a teda porovnajme si to vlastne s Českou republikou. V českom živnostenskom zákone je vymedzené veľké množstvo viazaných živností, podľa teda nášho živnostenského zákona existuje v aktuálnom znení 35 remeselných živností a 99 viazaných živností. V Českej republike existuje síce 41 remeselných živností, ale len 33 viazaných živností a 21 koncesovaných živností, ktoré ale naša úprava nepozná.
Každopádne keď teda to detailnejšie porovnáme, českú a slovenskú prax, zistíme, že na Slovensku je celkovo o niekoľko desiatok viac regulovaných živností ako v Česku napriek tomu, že teda zákon to trošku rozdeľuje, čiže v Čechách to funguje s podstatne nižšou mierou regulácie. Na Slovensku je relatívne väčší počet živností, ktoré sú oproti Česku rozdelené do viacerých položiek, napríklad prevádzkovanie pohrebných služieb, práca s výbušninami, ale aj pedikúra, manikúra, proste zasa to len máme zbytočne zložitejšie.
Treba povedať, že novelou v roku 2021 ubudli zákonné požiadavky na prevádzkovanie niektorých živností, ale stále je na Slovensku významný priestor na dereguláciu živnostenského podnikania, a to aj teda formou skrátenia povinnej praxe. Čiže v ´21. roku sa trošku znížila regulácia, nič to zlé nespôsobilo, akurát to ukázalo na to, že ešte stále sa dá tá regulácia znižovať a že to môže, môže pomôcť.
Zasa porovnajme si dĺžku praxe v Čechách a na Slovensku. Napríklad prevádzkovanie autoškoly na Slovensku dva roky. V Čechách na prevádzkovanie rovnakej autoškoly stačí prax jeden rok. Reštaurátorstvo okrem kultúrnych pamiatok na Slovensku šesť mesiacov pri absolvovaní vysokoškolského umeleckého vzdelania reštaurátorského zamerania alebo príbuzného odboru, v Čechách takýto vysokoškolák, ktorý má vzdelanie, tak prax žiadnu nepotrebuje. Takisto ďalší príklad, prevádzkovanie cestovnej kancelárie, na Slovensku dva roky pri absolvovaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, v Českej republike nepotrebuje, zákon nevyžaduje žiadnu prax.
Čiže skutočne vidíme, že viac-menej nejdeme objavovať niečo nové, nejdeme vyrábať koleso, ideme urobiť na Slovensku to, čo v Čechách bežne funguje. Úplne takto to je.
No v podstate, keďže nám čas letí, toto je asi v podstate ten základ. Čiže je to niečo, čo ja rozumiem a zachytil som, samozrejme, aj, aj hlasy, kde tá regulácia, samozrejme, tým existujúcim ľuďom vyhovuje, lebo tá existu... tá regulácia vám robí akoby nejakú ochranu pred novou konkurenciou, tým pádom proste môžte, môžte fungovať akoby voľnejšie. Áno, tento fakt tu je, ja vnímam, že je viacero takých tých "cechovských" organizácií, ktorí si držia také to svoje vlastne, tú svoju výnimočnosť, ale ja som presvedčený, že práve to uvoľnenie, práve zjednodušenie podmienok jednoducho môže pomôcť. Môže pomôcť aj zákazníkom, ale vo finále aj tým samotným poskytovateľom, pretože tá vyššia konkurencia, samozrejme, bude, bude rezultovať v to, že tie služby budú musieť byť kvalitnejšie a jednoducho tým pádom sa aj to celé odvetvie môže viacej rozvíjať.
Čiže som presvedčený, že ak by sa nám aj toto podarilo dostať do druhého čítania, samozrejme, v druhom čítaní sa bavme o nejakých ďalších detailoch, ale toto je riešenie, kľudne ho nazvime aj konsolidačné, ale proste prináša väčšiu možnosť, aby ekonomika sa rozvíjala, aby viacero ľudí bolo zodpovedných samých za seba a aby, aby vo finálne teda, a poviem to, že zasa aj štát mal vo finále vyššie príjmy z toho, že sa viacej urobí, že sa viacej vykoná, že bude silnejšia podnikateľská aktivita. To je to, čo funguje v Čechách, to je to, čo brutálne funguje, to je to, čo potrebujeme, aby bolo aj na Slovensku. Tento môj návrh zákona určite jednoducho nevyrieši všetky problémy, ale vie byť ďalším a som presvedčený, že podstatným krokom k tomu, aby aj Slovensko vedelo viacej prosperovať. Toľko za mňa k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť a prosím takisto všetkých o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nechce už zaujať stanovisko. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A opäť bude mať slovo pán poslanec Viskupič, ktorý nám predstaví prvé návrh poslancov Viskupiča a Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z., návrh zákona má tlač 834, pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 877.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004
Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 834.)

Tak opäť ďakujem za slovo, pán presedajúci.
Kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa navrhuje príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 % a takisto sa navrhuje zrušenie zdravotného odvodu, ktorý sa tiež na takýto predaj virtuálnej meny dnes uplatňuje. Návrh zákona je v súlade, takto, poďme najprv takto, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, poviem prečo neskôr, a takisto je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana.
Toľko na úvod a takisto sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Janckulík je spravodajcom, ktorého určil výbor pre financie a rozpočet a podá nám spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa do rozpravy niekto hlási okrem pána navrhovateľa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Dobre už to ide, už to ide. Má toho to zariadenie už asi plné zuby za dnešok, hej, hej, no musí ešte chvíľu vydržať.
Takže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi bližšie, bližšie vysvetliť predkladaný návrh zákona. Čiže veľmi jednoducho, bavíme sa o kryptomenách, bavíme sa o ich nižšom zdanení a bavíme sa aj o zrušení zdravotného odvodu, ktorý sa takisto na ich vlastne zdanenie momentálne uplatňuje. Začnem trošku širšie. Nebudem teraz tu hovoriť veľmi o kryptomenách, ale jednoducho je to aktívum, ktoré funguje, ktoré jednoducho dnes už, nazvime to, že hýbe svetom a ktoré vie byť jednou z možností, ako investovať a takisto to vie robiť, že buď to to láka ľudí, kapitál na Slovensko, alebo opačne, keď sú tie pravidlá zlé, no tak to ľudí a kapitál vyháňa do zahraničia. Toto ma veľmi mrzí, pretože v predchádzajúcom volebnom období bol prijatý návrh mňa a kolegu Petra Cmoreja, ktorý tu už teraz nie je, ktorý priniesol presne takto isté nižšie zdanenie kryptomien, čiže zdanenie 7 % po uplynutí jedného roku, to je ten časový test a plus teda boli tam aj ďalšie, ďalšie opatrenia ohľadne ETF-iek a takýchto vecí. No každopádne, bohužiaľ, tento zákon, ktorý už bol platný, prijatý, ale nebol ešte účinný, bol obeťou prvého konsolidačného balíčka hneď po nástupe novej vlády. Mrzí ma to o to viac, že aj viacero poslancov aktuálnej koalície bolo za, ale hlavne, hlavne to nebolo konsolidačné opatrenie, pretože tie kryptomeny tak ako boli v minulosti a ako sú aj teraz, sú tak extrémne zdaňované, buď sú zdaňované teda 19 %, alebo nad určitú hodnotu 25 % daňou a plus ešte 14-percentný zdravotný odvod. Čiže ak niekto chcel teda proste predať kryptomeny, tak ich musel zdaniť proste v tom extrémnom prípade 25 plus 14, proste obrovskou takouto sumou, čo, samozrejme, nikto nerobil, čo dokazujú aj čísla v finančnej správy. Jednoducho výber dane z kryptomien bol a je v podstate blízky nule, hej?
Čiže tým pádom nemohlo byť konsolidačné opatrenie, keď výber nebol žiadny, keď sa taký, toto dobré zdaňovanie zrušilo, tak to nemohlo priniesť vlastne žiadne príjmy do štátneho rozpočtu, čo sa, samozrejme, aj ukázalo, preto sa uchádzam zasa o podporu, že ako konsolidačné opatrenie toto spraviť. Skutočne zníženie daňového zaťaženia vie byť konsolidačné opatrenie a v tomto prípade na 101 % bude konsolidačné opatrenie, pretože nemá tá znížená daň ako zobrať niečo štátnemu rozpočtu, keď sa dnes doňho takmer nič nedostáva z kryptomien.
Takže, práve naopak, a to bolo aj vidieť vtedy, že keď ten zákon bol prijatý, aj české spoločnosti, aj českí ľudia chceli proste sa tuto stať daňovými subjektmi, na Slovensko prísť a proste žiť si ten svoj život s kryptomenami na Slovensku. Bohužiaľ, u nás sme to zrušili, Česi sa nami inšpirovali a dneska je realita, že Slováci odišli do Čiech, pretože, čuduj sa svete, Česko má rozumnú legislatívu zdaňovania kryptomien. My sme ju mali a zrušili, Česi ju nemali, inšpirovali sa, urobili ju. Bohužiaľ, toto je tá smutná realita.
Takže uchádzam sa znova teda o podporu všetkých, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. Ešte raz, znižuje daň z dnešnej buď 19, alebo 25 % sadzby na 7 % po jednom roku, po jednom roku držania, držania kryptomeny a ruší, ruší zdravotný odvod, ktorý teda bol 14 %, takže by bol nula. Takže jednoducho zdaňovanie kryptomien by sa stalo výrazne konkurencieschopnejším a hlavne ja som presvedčený, že ľudia, ktorí už by aj akoby odišli vlastne z tohto kryptomenového biznisu, premenia si to na reálne peniaze, tie svoje zisky by si skutočne radi premenili na nejaký, nejaký život. Proste radi zaplatia 7 %, proste nezaplatia radi 30 plus, nezaplatia, nezaplatia, vieme, že neplatia, tých 7 by zaplatili, z čoho by, samozrejme, za jedno mal štát príjmy do štátneho rozpočtu, za druhé proste tie peniaze by sa potom tuná v ekonomike minuli a jednoducho ľudia by tu žili. Takto proste títo novodobí nomádi, ktorí vlastne fungujú s kryptomenami, práve zo Slovenska odchádzajú.
Čiže zasa je to malý krok. Nie je to opatrenie, ktoré zachráni Slovensko, ktoré zachráni štátny rozpočet, ktoré zachráni ekonomiku, ale je to jeden z iks potrebných krokov, ktoré teda je potrebné urobiť. Hovorím a tu ma mrzí, že už sme ho mali, zrušili sme ho, ale dobre lepšie neskôr ako nikdy. Skúsme to znova, znova zaviesť. Toľko asi za mňa. Sľúbil som, že budem rýchly a efektívny, lebo ďalší kolegovia chcú ešte predniesť svoje zákony.
Takže veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Zasa, toto nie je politika, toto je niečo, čo sa dá podporiť celkovo a vie to pomôcť.
Ďakujem pekne a želám pekný zvyšok dňa.