35. schôdza

Tak opäť ďakujem za slovo, pán presedajúci.
Kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa navrhuje príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 % a takisto sa navrhuje zrušenie zdravotného odvodu, ktorý sa tiež na takýto predaj virtuálnej meny dnes uplatňuje. Návrh zákona je v súlade, takto, poďme najprv takto, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, poviem prečo neskôr, a takisto je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana.
Toľko na úvod a takisto sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Dobre už to ide, už to ide. Má toho to zariadenie už asi plné zuby za dnešok, hej, hej, no musí ešte chvíľu vydržať.
Takže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi bližšie, bližšie vysvetliť predkladaný návrh zákona. Čiže veľmi jednoducho, bavíme sa o kryptomenách, bavíme sa o ich nižšom zdanení a bavíme sa aj o zrušení zdravotného odvodu, ktorý sa takisto na ich vlastne zdanenie momentálne uplatňuje. Začnem trošku širšie. Nebudem teraz tu hovoriť veľmi o kryptomenách, ale jednoducho je to aktívum, ktoré funguje, ktoré jednoducho dnes už, nazvime to, že hýbe svetom a ktoré vie byť jednou z možností, ako investovať a takisto to vie robiť, že buď to to láka ľudí, kapitál na Slovensko, alebo opačne, keď sú tie pravidlá zlé, no tak to ľudí a kapitál vyháňa do zahraničia. Toto ma veľmi mrzí, pretože v predchádzajúcom volebnom období bol prijatý návrh mňa a kolegu Petra Cmoreja, ktorý tu už teraz nie je, ktorý priniesol presne takto isté nižšie zdanenie kryptomien, čiže zdanenie 7 % po uplynutí jedného roku, to je ten časový test a plus teda boli tam aj ďalšie, ďalšie opatrenia ohľadne ETF-iek a takýchto vecí. No každopádne, bohužiaľ, tento zákon, ktorý už bol platný, prijatý, ale nebol ešte účinný, bol obeťou prvého konsolidačného balíčka hneď po nástupe novej vlády. Mrzí ma to o to viac, že aj viacero poslancov aktuálnej koalície bolo za, ale hlavne, hlavne to nebolo konsolidačné opatrenie, pretože tie kryptomeny tak ako boli v minulosti a ako sú aj teraz, sú tak extrémne zdaňované, buď sú zdaňované teda 19 %, alebo nad určitú hodnotu 25 % daňou a plus ešte 14-percentný zdravotný odvod. Čiže ak niekto chcel teda proste predať kryptomeny, tak ich musel zdaniť proste v tom extrémnom prípade 25 plus 14, proste obrovskou takouto sumou, čo, samozrejme, nikto nerobil, čo dokazujú aj čísla v finančnej správy. Jednoducho výber dane z kryptomien bol a je v podstate blízky nule, hej?
Čiže tým pádom nemohlo byť konsolidačné opatrenie, keď výber nebol žiadny, keď sa taký, toto dobré zdaňovanie zrušilo, tak to nemohlo priniesť vlastne žiadne príjmy do štátneho rozpočtu, čo sa, samozrejme, aj ukázalo, preto sa uchádzam zasa o podporu, že ako konsolidačné opatrenie toto spraviť. Skutočne zníženie daňového zaťaženia vie byť konsolidačné opatrenie a v tomto prípade na 101 % bude konsolidačné opatrenie, pretože nemá tá znížená daň ako zobrať niečo štátnemu rozpočtu, keď sa dnes doňho takmer nič nedostáva z kryptomien.
Takže, práve naopak, a to bolo aj vidieť vtedy, že keď ten zákon bol prijatý, aj české spoločnosti, aj českí ľudia chceli proste sa tuto stať daňovými subjektmi, na Slovensko prísť a proste žiť si ten svoj život s kryptomenami na Slovensku. Bohužiaľ, u nás sme to zrušili, Česi sa nami inšpirovali a dneska je realita, že Slováci odišli do Čiech, pretože, čuduj sa svete, Česko má rozumnú legislatívu zdaňovania kryptomien. My sme ju mali a zrušili, Česi ju nemali, inšpirovali sa, urobili ju. Bohužiaľ, toto je tá smutná realita.
Takže uchádzam sa znova teda o podporu všetkých, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. Ešte raz, znižuje daň z dnešnej buď 19, alebo 25 % sadzby na 7 % po jednom roku, po jednom roku držania, držania kryptomeny a ruší, ruší zdravotný odvod, ktorý teda bol 14 %, takže by bol nula. Takže jednoducho zdaňovanie kryptomien by sa stalo výrazne konkurencieschopnejším a hlavne ja som presvedčený, že ľudia, ktorí už by aj akoby odišli vlastne z tohto kryptomenového biznisu, premenia si to na reálne peniaze, tie svoje zisky by si skutočne radi premenili na nejaký, nejaký život. Proste radi zaplatia 7 %, proste nezaplatia radi 30 plus, nezaplatia, nezaplatia, vieme, že neplatia, tých 7 by zaplatili, z čoho by, samozrejme, za jedno mal štát príjmy do štátneho rozpočtu, za druhé proste tie peniaze by sa potom tuná v ekonomike minuli a jednoducho ľudia by tu žili. Takto proste títo novodobí nomádi, ktorí vlastne fungujú s kryptomenami, práve zo Slovenska odchádzajú.
Čiže zasa je to malý krok. Nie je to opatrenie, ktoré zachráni Slovensko, ktoré zachráni štátny rozpočet, ktoré zachráni ekonomiku, ale je to jeden z iks potrebných krokov, ktoré teda je potrebné urobiť. Hovorím a tu ma mrzí, že už sme ho mali, zrušili sme ho, ale dobre lepšie neskôr ako nikdy. Skúsme to znova, znova zaviesť. Toľko asi za mňa. Sľúbil som, že budem rýchly a efektívny, lebo ďalší kolegovia chcú ešte predniesť svoje zákony.
Takže veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Zasa, toto nie je politika, toto je niečo, čo sa dá podporiť celkovo a vie to pomôcť.
Ďakujem pekne a želám pekný zvyšok dňa.

Ďakujem veľmi pekne, pán presedajúci.
Toto je zákon ešte z roku 2003, takzvaný zákon o, ľudovo povedané, o ochrane pred odpočúvaním, ktorý bol novelizovaný ešte v roku 2015 práve vládou SMER-u, kde predstavitelia poslanci SMER-u práve prišli s tým návrhom, že by sa mala vytvoriť akási komisia, ktorá by mala mať dohľad nad odposluchmi a takto vytvoriť nejakú takú ďalšiu inštanciu alebo kontrolný mechanizmus, aby nedochádzalo práve k zneužívaniu odposluchov, čoho sme v minulosti boli svedkami niekoľkokrát. Problémom je, že v roku 2015, čiže desať rokov, tento parlament nebol schopný túto komisiu vytvoriť a nehovorím o tom, že sme za týchto desať rokov, väčšinu z týchto desať, bolo asi sedem, ktoré tu bol SMER a sám si nevedel vlastnú komisiu vytvoriť, ktorá by mala alebo spĺňala tento účel. O akomsi účele alebo význame tejto komisie, samozrejme, môžme diskutovať. Mám sám skúsenosti z kreovania takejto komisie ešte keď som v minulom volebnom období zastával funkciu predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, kde som sa snažil takúto komisiu vytvoriť naprieč celým politickým spektrom. Vtedy tie problémy boli rôzne, ten problém bol aj ten, že dochádzalo k rozpadu poslaneckých klubov v opozícii, či už to bol SMER na SMER a HLAS, Kotleba na Republiku a ja neviem ešte nejaký Tajný život, či jak sa volali a rôzne tieto preskupenia vlastne komplikovali vytvorenie tejto komisie, čo by ani nebol tak najväčší problém. Najväčší problém, ktorý práveže bol, bolo to, že tento návrh zákona obnáša aj požiadavku, že tá komisia sa má skladať zo šiestich poslancov Národnej rady a dvoch expertov. Na tých expertov boli kladené fakt veľké nároky, ktoré mali spĺňať na to, aby boli súčasťou tejto komisie a nechce sa mi to tu uvádzať, je to asi takýto odstavec, ale v podstate mne to pripomína niečo také, ako keď máte také tie pohovory, také tie memečka, keď príde niekto mladý a prečíta si, že hľadáme niekoho mladého a príde na pohovor a povie, áno, super, máte 18 rokov, presne takého hľadáme, ale taký, ktorý má aspoň 20 rokov pracovných skúseností.
Čiže presne toto je tá podmienka asi, ktorá je tu napísaná preto, aby títo ľudia mohli byť súčasťou tejto komisie. Myslím si, že je to úplne prehnané, je to zbytočné a vidíme, že za tých desať rokov, teda za to obdobie, kedy boli občasné pokusy vytvorenia tejto komisie, tak sa nenašiel nikto, kto by buď spĺňal tieto podmienky, alebo kto by mal záujem v tejto komisii pracovať z rôznych dôvodov.
Preto som sa rozhodol opätovne navrhnúť novelu tohto zákona, v ktorom navrhujem, aby sme vyhodili možnosť mať dvoch takýchto expertov v tejto komisii a jednoducho ich vymenili za dvoch poslancov Národnej rady, tak aby táto komisia bola zložená zo 4 poslancov koalície a 4 poslancov opozície, nič viac, nič menej. Aby sme týmto vlastne otvorili priestor a zjednodušili možnosť vytvorenia takejto komisie a jednoducho si vybrali poslancov z jednotlivých politických strán, a teda aj výborov, ktorých sú členmi, aby mohli vytvoriť takúto komisiu a mohli začať pracovať, mohli začať vytvárať a mohli sme nejakým spôsobom vidieť, že aký bude efekt tejto komisie a čo všetko nám môže priniesť. Takže pevne verím, že keď má táto koalícia záujem o sfunkčnenie tejto komisie, ktorú sama navrhla ešte v roku 2015, tak nebude mať problém, aby došlo k takejto zmene a aby sme mohli pristúpiť k tomu prvému kroku, k vytvoreniu tejto komisie.
To je z mojej strany všetko, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som požiadať o všeobecný súhlas s výmenou, teda poradie bodov 54 a 55, ide o tlače 835 a 847, nakoľko predkladateľka návrhu, teda k bodu č. 54, tu nie je prítomná, a teda ja tu som prítomný a akurát by som to stihol odprezentovať, tak ak by bol všeobecný súhlas, tak by sme mohli vymeniť poradie týchto dvoch bodov.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, a tento návrh predkladáme spolu s pánom poslancom Viskupičom. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je obnoviť existenciu tretích strán ako subjektov, ktoré okrem kandidujúcich politických strán a hnutí a kandidátov môžu v období volebnej kampane viesť volebnú kampaň, a to so zákonom stanovených podmienok. Bližšie o návrhu zákona by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 847. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 890 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a na gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak snáď budem úsporný.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal, predkladám návrh novely zákona o volebnej kampani. Hlavným obsahom tohto návrhu je obnovenie tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré sú v zmysle zákona spôsobilé viesť volebnú kampaň v čase volebnej kampane. Dnes to zákon umožňuje iba politickým stranám, ktoré kandidujú a kandidátom v niektorých typov volieb. Pritom tretie strany boli súčasťou zákona o volebnej kampani od jeho schválenia v roku 2014, dovtedy v zásade nebolo obmedzované a ak nejaké iné subjekty ako kandidujúce strany alebo kandidáti chceli kandidovať, keď sa upravilo, že môžu viesť kampaň iba politické strany a kandidáti, tak to bolo aj v návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu. Ale v parlamente sa tam doplnili tretie strany, aby aj v čase volebnej kampane sa mohli vyjadrovať iné subjekty, či už fyzické osoby, alebo mimovládne organizácie, alebo aj firmy, samozrejme, že nie všetky typy právnických osôb. Bolo vymedzené, akým spôsobom môžu viesť kampaň, ako môžu získavať prostriedky, v akom rozsahu môžu vynakladať prostriedky, čiže boli vymedzené pravidlá, akým spôsobom tieto tretie strany vedú kampaň. Podľa môjho názoru to bolo logické, lebo nielen politické strany a kandidáti majú mať právo vyjadrovať sa k politickému dianiu práve v tom čase, keď je to najžeravejšie, teda v čase volebnej kampane, ale v roku 2019 boli tretie strany zo zákona o volebnej kampani vypustené a de facto nastala situácia, že v čase volebnej kampane nikto iný nemôže viesť platenú volebnú kampaň či už v prospech, alebo v neprospech iných kandidátov, alebo v prospech nejakých tém, ktoré súvisia s voľbami.
Predložený návrh zákona reaguje ako na praktické, tak na ústavnoprávne problémy, ktoré vznikli v dôsledku tej zmeny z roku 2019, deklarovaným účelom tej zmeny z roku 2019 bolo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní zo strany subjektov, ktoré neboli ani stranami, ani teda politickými stranami, ani kandidátmi, ale v praxi to viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebnú kampaň, akurát v absolútne neregulovanom prostredí bez potreby registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov, ktoré sa vzťahujú na iné subjekty, ako aj bez akéhokoľvek efektívneho dohľadu a možnosti, možnosti postihovania.
Návrh zákona, s ktorým prichádzame, obnovuje inštitút tretích strán v zákonom regulovanej forme, ide v podstate o návrat do toho stavu, ktorý tu existoval do r. 2019, teda ktorý bol v tom pôvodnom návrhu zákona a nejde o vytvorenie priestoru pre nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu aj počas volebnej kampane mimo politických strán a oficiálnych kandidátov. Zároveň sa s návrhom precizuje aj znenie § 2 ods. 3 zákona, aby bolo zrejmé, že zákon zakazuje len vedenie platenej volebnej kampane subjektmi, ktoré na to nemajú oprávnenie v zmysle zákona a nie akýkoľvek verejný prejav názoru, či občiansku aktivitu, lebo tak by sa dnes dal vykladať zákon v tomto bode, a teda takýto výklad by bol v rozpore so slobodou prejavu a so slobodou šírenia informácií, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Úplný zákaz účasti tretích strán na volebnej kampani môže podľa názoru predkladateľov predstavovať neprimerané obmedzenie politického prejavu subjektov mimo politických strán a kandidátov, čo je obzvlášť problematické v čase volieb, keď je politická debata v spoločnosti najintenzívnejšia.
Možnosť slobodne a verejne vyjadriť podporu alebo kritiku vo vzťahu ku kandidátom, či politickým stranám, ktoré kandidujú, je jedným zo základných aspektov slobodných volieb. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje aj odporúčania medzinárodných organizácií, ktoré sa prihovárali skôr z reguláciu tretích strán ako za ich úplný zákaz.
Posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že aj v parlamentných voľbách 2023, ale najmä v prezidentských voľbách 2024 sa ukázalo, že zákaz vedenia kampane inými subjektmi ako kandidátmi a politickými stranami je v praxi neúčinný, čiže nemá to len ten ústavnoprávny rozmer, ale má to aj praktický rozmer. Kampaň vo forme nie prejavovania názoru, ale vo forme reklamy, videí, sponzorovaných príspevkov alebo letákov viedli aj fyzické, aj právnické osoby, ktoré neboli oficiálnymi aktérmi volieb, čiže neboli to politické strany, neboli to kandidáti, boli začaté aj konania, ktoré boli, boli to najmä aktivity v prospech dnes už pána prezidenta Petra Pellegriniho. Boli dané podnety, niektoré z tých podnetov išli do autu a skončili sa bez toho, aby bola vyvodená nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov, v iných boli dané úplne smiešne pokuty.
Je to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán. Čiže považujeme za korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je to tak ako predtým, nech sa zaregistrujú, nech majú transparentné účty, nech majú finančné limity a nech je každému jasné v prospech koho alebo v neprospech koho vedú volebnú kampaň. Bude to na prospech ako slobody prejavu a slobody šírenia informácií, tak na prospech dodržiavania zákona a rešpektovania pravidiel volebnej kampane všetkými v čase volebnej kampane.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Takže, kolegovia, dobré ráno všetkým. Čo sa týka dnešnej série zákonov, sú mnohé len technického charakteru. Začíname podľa mňa takou tou nejakou rekapitulačnou témou.
Bavíme sa o záverečnom, návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024. Takže samozrejmé, že je to potvrdené Európskym štatistickým úradom, ktorý to zverejnil 22. apríla, výsledky hospodárenia všetkých krajín Európskej únie za uplynulý rok. Ide o predbežné údaje, ktoré budú aktualizované na jeseň v rámci druhého kola notifikácie, ktoré budú vychádzať z definitívnych účtovných výkazov subjektov verejnej správy, spresnení daňovo-odvodových príjmov na základe podaní daňových priznaní a potvrdení výkonu našej ekonomiky. Podľa predbežne notifikovaných údajov je schodok verejných financií na rok 2024 nižší, ako pôvodne plánoval návrh rozpočtu na roky 2024 až 2026. Dlh verejnej správy sa zvýšil, ale tu treba brať do hodnotenia aj efekt hotovostnej rezervy, kedy Agentúra na riadenie dlhu a likvidity využila priaznivé podmienky na finančných trhoch a predzásobila sa sčasti už aj na potreby roku 2025. Bavíme sa o výške približne jednej miliardy eur.
Verejná správa, schodok verejnej správy. Verejná správa Slovenskej republiky v roku ´24 hospodárila so schodkom 5,27 % HDP. V absolútnej hodnote je to 6,9 miliardy eur. Chcem pripomenúť schodok, ktorý oznámila vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii, bol na úrovni 6,5 %, schodok bol vo výške 8,5 miliardy. Čiže z 8,5 mld. na 6,9 miliardy v absolútnom vyjadrení. Deficit je nižší ako pôvodne rozpočtovaný koncom roku 2023, kedy sa na základe všetkých dostupných informácií a predikcie ekonomického vývoja Slovenskej republiky odhadoval na úrovni 5,97 %. V absolútnej hodnote schodok oproti rozpočtu nižší takmer o jednu miliardu eur. K lepšiemu výsledku hospodárenia prispeli predovšetkým výdavky na obranu, znížené výdavky na obranu o 606 miliónov, lepší výber daní a odvodov o 373 miliónov eur, nižšie odvody do rozpočtu EÚ o 250 miliónov eur, z toho hlavne zdroj založený na hrubom národnom dôchodku 137 miliónov eur a vysporiadanie sa so stratou na tradičných vlastných zdrojoch je vo výške asi 47 miliónov eur. Štátny rozpočet dosiahol vyššie hotovostné príjmy oproti rozpočtu o 1,8 miliardy eur hlavne z grantov a transferov, z nedaňových príjmov o 360 miliónov. Naopak daňové príjmy boli nižšie o 283 miliónov. Celkové hotovostné výdavky boli vyššie o 506 miliónov eur, pričom išlo hlavne o kapitálové výdavky formou transferu ostatným zložkám verejnej správy.
Dlh verejnej správy. V roku 2024 hrubý dlh oproti predpokladanému rozpočtu síce vzrástol o jeden percentuálny bod, v absolútnej hodnote je to jedna miliarda eur, ale ako som už spomenul, na jednej strane tam boli aj pozitíva, čo sa týka hospodárenia štátneho rozpočtu na hotovostnej báze, ktoré dosiahlo hotovostný deficit nižší o viac ako 1,2 miliardy eur, ale máme tam aj tú emisiu, o ktorej sme sa bavili. Ak by vzhľadom na nižší deficit a vzhľadom na tú hotovostnú rezervu, myslím, že to bola debata aj na finančnom výbore, ako som bol informovaný, by ARDAL v podstate musel, mohol teoreticky emitovať asi o dve miliardy menej, ale vzhľadom na priaznivé podmienky sme sa predzásobili. Naopak na zvýšení dlhu sa prejavila snaha zabezpečiť dostatočnú úroveň hotovostnej rezervy v Štátnej pokladnici, to, čo som už hovoril, a preto ARDAL využil tie priaznivé podmienky. V menšej miere k nárastu dlhov oproti rozpočtu prispela aj revízia HDP, voči ktorej sa dlh pomeruje.
Limit verejných výdavkov. Limit verejných výdavkov pre rok 2024 bol podľa predbežných údajov poskytovaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky vyhodnotený ako dodržaný. Samozrejme evidujem, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že nie, ale vzhľadom, ja sa opieram o informácie Inštitútu finančnej politiky a Štatistického úradu. Môže byť, samozrejme, tie metodiky sú rôzne. Čo je však dôležité, že sme dodržali, neprekročili sme nárast výdavkov, čo je podstatné pre limity verejných výdavkov. Tu chcem tiež podotknúť jednu vec. Limity verejných výdavkov, ktoré si prijala bývalá vláda, nikdy ich ona sama nemusela realizovať, nakoľko si dala výnimku na posledný rok hospodárenia a nechala v podstate limity prvýkrát na túto vládu. Dnes sa nám ich darí, darí napĺňať. Stanovený limit verejných výdavkov bol na úrovni 57,7 miliardy eur. Skutočne dosiahnutá hodnota čistých výdavkov spadajúca pod limit verejných výdavkov bola 57,605 miliardy, čo predstavuje úsporu 1,112 miliónov za celý okruh verejnej správy. Na tejto skutočnosti sa v prevažnej podieľali nižšie hotovostné výdavky štátneho rozpočtu, ale aj vplyv akrualizácie v súlade s metodikou ESA 2010.
Ďakujem pekne a chcem všetkých požiadať o schválenie štátneho záverečného účtu na rok 2024.