35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Chcem požiadať o vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady výročnú správu o pokroku.
Správa predstavuje postup k implementácii strednodobého plánu Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý vládou na jeseň roku 2024. Materiál analyticky prezentuje aktuálny vývoj fiškálnej pozície a pokrok v realizácii reforiem a investícií. Prináša zároveň očakávaný a plánovaný vývoj ekonomiky a verejných financií v strednodobom horizonte.
Slovenská ekonomika vstupuje do obdobia globálnej neistoty. Rast na najbližšie roky sa očakáva mierne pod 2 %. Ekonomiku podporia investície z plánu obnovy. Hlavným rizikom zostáva zavedenie ciel zo strany Spojených štátov, čo by v krajnom prípade mohlo viesť až k recesii slovenskej ekonomiky. Deficit v roku 2024 dosiahol 5,3 % HDP, výraznejšie pod očakávaným 6 % HDP v rozpočte. Z pohľadu európskych fiškálnych pravidiel to presahuje rast upravených výdavkov na úrovni 3 %, polovičný rast oproti maximálne povolenému strednodobému plánu.
Vláda naďalej cieli postupný pokles deficitu pod 3 % HDP, ktorý zastaví rast dlhu Slovenskej republiky. Vzhľadom na neistý geopolitický vývoj by sa však zníženie schodku malo udiať až v roku ´28, teda o rok neskôr, ako sa pôvodne plánovalo. Na dosiahnutie aktuálnych cieľov vlády budú potrebné konsolidačné opatrenia s vplyvom približne 1,7 miliardy eur na rok ´26. Samozrejme, upozorňujem, že v prípade, ak teda nebudú žiadne iné výpadky, o ktorých sa bavíme, už máme viac-menej výpadok asi 175 miliónov z transakčnej dane, to, čo sa tu, hej, teda riešilo v prvom čítaní, ak by to teda bolo uzavreté aj v druhom čítaní, resp. 3,5 miliardy na rok ´27. Plánovaný deficit je v súlade s európskymi pravidlami aj programovým vyhlásením vlády. Toľko za mňa na úvod.
Ďakujem pekne. (Rečník pokračuje vo svojom vystúpení pri vypnutom mikrofóne.) Mikrofón.
Ešte by som chcel doplniť, že vzhľadom na zhoršenie makroekonomického prostredia, premieta, ktorý sa premieta do miernej revízie deficitu v roku ´25 očakávame deficit na úrovni niekde okolo 4,9 % HDP. Musím hovoriť o výpadkoch, samozrejme, na základe makroekonomických prognóz, čiže oproti plánovaným 4,7 % HDP. To sú, samozrejme, predpoklady, reál sa, samozrejme, uvidí pri štátnom záverečnom účte. Slovensko podľa aktuálneho hodnotenia komisie z tohto týždňa postupuje v roku ´25 plne v súlade s odporúčaniami pri procedúre nadmerného deficitu. Tu chcem povedať, že jediné dve krajiny, ktoré, ktoré z tých ôsmich krajín, ktoré sú EDP, spĺňa všetky, všetky hodnotenia komisie, je Taliansko a Slovenská republika. Ostatných šesť krajín to nespĺňa.
Takže asi toľko na úvod.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne a kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam nasledovnú správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania výročnej správy o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 857 zo dňa 12. mája 2025 pridelil výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý podá návrh, ktorý podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813, iné stanoviská poslancov Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 218 zo dňa 21. mája 2025, v ktorom predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813, vyjadreného pod bodom 3 tejto správy odporúča Národnej rade výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky 2025, tlač 813, zobrať na vedomie.
Správa výboru Národnej rady pre financie a rozpočet k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2025 bola schválená uznesením gestorského výboru č. 231 zo dňa 27. mája 2025. Výbor určil mňa za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril po prvé predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, no bavili sme sa s kolegami, tak v podstate sú ochotní akoby počkať aj do utorka, resp. pokračovať ďalej, takže vlastne môžem rozprávať aj dlhšie, no. Takže nie je to, že teraz chcem kolegom zobrať piatkový priestor, ale veď uvidíme. Dobre.
No tak máme pred sebou vlastne nový materiál, správu o pokroku alebo výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky v roku 2025, ktorý teda nahrádza, ako sa to volalo? Pakt stability? Tak nejako sa volala tá pôvodná. Takže je to vlastne teda materiál, kde prezentujeme viac-menej Európskej únii, Európskej komisii teda ako, čo chceme robiť s verejnými financiami a teda, že ich strážime a že sa im venujeme. No dobre.
Zasa chcem poďakovať, tá správa je, myslím, fajn vypracovaná, len teda trochu je ten problém zasa medzi tými papiermi a tou realitou. Začnem hneď v zhrnutí. No je tu úplne správne napísané, že slovenská ekonomika vstupuje do globálnej ekonomickej neistoty, rast na najbližšie roky sa očakáva pod 2 %. Už sme sa tu viackrát o tom dnes bavili a áno, bohužiaľ, je to realita, to ešte nevieme vlastne, čo s tým spravia, čo s tým spravia americké clá. Aj to sa tu dočítame vlastne v materiáli, že nepracuje s takým tým najhorším scenárom amerických ciel, ale teda že ak by tie clá boli v plnej výške alebo v nejakých závratných číslach, tak skutočne môžeme klesnúť až do recesie. Bohužiaľ, to je realita, to s tým nič nenarobíme.
Čo je na tom to smutné, je to, že jednoducho tie relatívne dobré dva roky, keď si zoberieme, aké boli krízy, teda v predchádzajúcom volebnom období, či už teda to bola, bol covid, energetická kríza alebo aj vojna na Ukrajine a teraz máme relatívne pokojné dva roky, kde skutočne vláda mohla a mala robiť konsolidačné opatrenia na výdavkovej strane, proste mala skutočne šetriť na výdavkoch, spresňovať, ja neviem, sociálne, sociálne transfery, všetko, všetko. No, bohužiaľ, neudialo sa to. Ja trošku už zasa vidím, že už sa nám to zasa strašne hodí, že teda vlastne sa nebude dať, lebo, lebo medzinárodná kríza, alebo teda proste ťažké časy. No dobre.
Píše sa tu, že vláda postupne otáča nepriaznivý trend vo verejných financiách, keď schodok hospodárenia v tomto roku klesne pod 5 %. Bodaj by sa to stalo. Len treba povedať, že 5 % je že brutálne vysoká suma. Vláda už, už vlani chcela mať proste menší deficit. Nemala. Čiže deficit v roku ´24 bol vyšší ako ´23 a keďže náš rozpočet bol robený na raz-dva, 2,4 % a už je jasné, že toľko nebude, tak ja sa obávam, že na konci roka nebudeme čeliť zasa konsolidácii, ale že aj ďalší rok vlastne fungovania, pôsobenia tejto koalície bude ten deficit ešte vyšší. To je, to je jeden fakt. Proste sú to obrovské sumy, obrovské čísla a pri porovnaní s inými krajinami, proste ktoré fakt konsolidujú, reálne zlepšujú svoje verejné financie, je to úplne zlý vývoj.
No napriek tomu, že nedá sa povedať, že vláda nič nerobí, robí, bohužiaľ, ale to, čo robí, sú tie opatrenia, ktoré všetko platia ľudia. A je to tu zasa jasne napísané. Áno, teda vláda teda otáča ten nepriaznivý trend, minimálne to teda už zásadne nerastie, okej, ale teraz treba tu prečítať jasne, že kto je za to, vlastne komu sa to treba poďakovať. A ja chcem tu jasne povedať, bohužiaľ, je toto že ľudia. To jediné, čo sa vláde podarilo, je zvýšiť dane, poplatky a odvody ľuďom a teda to, že tie verejné financie sa nezhoršujú, je zásluha ľudí, ale tie peniaze, oni sa ich museli vzdať, a vláda ich má a nespráva sa k nim tak, ako by mala s najväčšou hospodárnosťou.
No ale teda, aby som čítal, čo hovorí samotná správa: "K zastaveniu ďalšieho deficitu prispel už minuloročný konsolidačný balíček pozostávajúci hlavne zo zvýšenia priamych daní. Dane platia ľudia a firmy." To súčasne zabez... no to nič. V rámci tohtoročnej konsolidácie sa opäť navýšili, najmä, najmä príjmy zvýšením základnej sadzby DPH. Zasa platia ľudia, z firemnej dane platia firmy, či zavedením transakčnej dane platia firmy, prenesene, samozrejme, aj ľudia.
Zároveň pokles trhových cien energií znižuje náklady vlády na pokračujúcu schému energopomoci. Áno, tu sa dá povedať, že vláda do nejakej miery šetrí aj na výdavkoch, ale zasa, no aká je zásluha vlády, že poklesli svetové ceny energií? No žiadna, hej? To je vlastne externý faktor, ktorý vláde umožní povedať, že teda niečo šetrí. Ale to, čo stále chceme, aby tá vláda robila, riešenia hľadala, niečo, kde sa reálne dá šetriť, efektívne, cielene pomáhať tomu, komu treba, tak proste to sa, to sa, to sa nedeje, hej? Takže, takže tak.
No a je tu zasa veľmi presne napísané, naopak rýchlejšiemu znižovaniu deficitu. Ja hovorím, nie rýchlejšiemu, ale akémukoľvek znižovaniu deficitu zabraňuje vývoj ostatných výdavkov, najmä rast výdavkov v zdravotníctve, ale aj zvýšenie výdavkov v obrane, to sme už spomínali, a aby to tu zaznelo, bohužiaľ, významne nám rastú aj úrokové náklady. To je realita.
Cieľom vlády je úplne správne zostáva nastavenie rast... zastavenie rastu dlhu a s poklesom teda deficitu k trom percentám hrubého domáceho produktu. Zasa riešenie je správne, len tá realita, to, čo je za nami, je, že sa k tomu nepriblížime, ten deficit stále rastie a ani tá budúcnosť už nie je taká, ako bola, pretože vláda mala ten plán, ako úplne správne mala ten plán, že klesne to pod 3 % ešte v tomto volebnom období. Iné krajiny boli podstatne, ako by som to povedal, akože chceli, chceli viac a aj dosiahli viac, vieme sa skutočne pozrieť, ako, ako sa zlepšujú deficity iných krajín. No ale Slovensko išlo opačne. Aj ten cieľ, čo sme mali v ´27., že to budú 3 % HDP ako deficit, ten sa už posunul na ´28.
Povedzme si na rovinu, na Slovensku funguje hlavne politická ekonómia. No to je posunuté za voľby a tým pádom, bohužiaľ, proste sme zasa, vláda povedala jednoducho, že to nebude. Proste, áno, vláda rezignovala na zásadné zlepšenie stavu verejných financií. Bohužiaľ, bohužiaľ, plánovaná 1,7 miliardová konsolidácia pre budúci rok. Dostaneme sa k tomu, čo k tomu píše, píše tento materiál.
No jedna vec je, že čo, bohužiaľ, zasa ukazuje tú, tú smutnú realitu Slovenska, že teda popri pokračujúcej konsolidácii napreduje aj realizácia dôležitých štrukturálnych reforiem. Okej. Intenzívnejšie úsilie vykazujú najmä oblasti školstva. No a je tu písané, že v prípade posilnenia kapacít materských škôl došlo k navýšeniu cieľa a teda proste, to sa že povedzme, že darí. Toto je to smutné, že nejde to tomu Slovensku, aj tie materské školy sa vlastne, konečne ich darí dostávať zrovna v čase, keď, bohužiaľ, vlani sme mali najnižšiu pôrodnosť v histórii, hej? Takže vlastne, že tak, tak neskoro to celé ide a tam, to sa už bavíme aj o verejných, teda o eurofondoch, že jednoducho vyriešilo sa to vlastne v stave, keď už za veľmi krátku chvíľu pri tomto vývoji bude riešiť Slovensko opačný problém, čo s tými kapacitami škôlok a či sa to dá zmeniť možno na sociálne inštitúcie, na domovy dôchodcov, pretože tých detí máme, bohužiaľ, málo. Tak to, to som, to som, to som chcel, teda že vlastne staviame škôlky, ale za a teda financuje sa to a zároveň už ale sa nám rodí najmenej detí v histórii. No.
Vývoj verejných financií, takisto už bolo spomínané a spomínané, že bolo to tesne pod šesť percentami, bolo to nakoniec po deficit 5,27, ale ten dôvod bol a teda priznal to aj pán minister, že sa teda nehospodárilo lepšie, ale hlavne tá vojenská technika za cca 700 miliónov eur. No.
Teda opakujem, dá, je teda deficit, vlani bol 5,3, ale teda treba povedať, že hoci konsolidačné opatrenia na príjmové aj výdavkové mali výrazný pozitívny vplyv, hej? To je tu teda priznané, ale teda treba tiež povedať, že súčasne teda kryli, a to je to, že to výrazné zvýšenie príjmov, príjmov z daní alebo viac teda platení daní krylo aj faktúry, ktoré zvyšujú deficit a, bohužiaľ, teda medzi tieto faktory patria priority súčasnej aj minulých vlád a tiež vývoj v zdravotníctve, úrokových nákladov a rast mzdových výdavkov. Čiže toto, toto, ja to budem stále vyčítať ministrovi financií, že, ja rozumiem, má právo kritizovať predchádzajúcu vládu, aj my sme ju kritizovali, aj keď sme v nej boli, aj keď sme odišli a boli aj zlé veci a potom už koniec koncov ani nebola tá vláda, bola úradnícka a tu, tuto bol parlamentný chaos alebo ako sme to volali, parlamentná, legislatívna smršť a tu bolo poprijímané kadečo a hlasovala za to, hlasovala za to aj strana SMER, ale keď teda kritizuje bývalé vlády, mala to zrušiť. Možno to boli dobré opatrenia, ale keď na to nemáme, pán minister, mali ste tie opatrenia zrušiť normálne. Prvý mesiac, druhý mesiac, keď ste boli vo vláde, možno jak Trump hneď v prvý deň niečo, ale nieže vlastne kritizujete, čo všetko bolo v minulom volebnom období zle urobené, ale proste nič ste tu nespravili. Aj dneska ste povedali, áno, sú to štrukturálne výdavky a platíte ich aj tento rok. Prečo ste to nezrušili? Alebo keď to teda považujete za dôležité, tak potom je to zbytočné kritizovať. Takže áno, je to tu proste, platíte aj priority minulých vlád a zároveň ale kritizujete, že sú. No tak treba si vybrať. Buď nekritizovať a hľadať na to zdroje, alebo to jednoducho škrtnúť, keďže na to Slovensko nemáme. Niekto to jedného dňa stejnak bude musieť urobiť. Pretože na to fakt nemáme. No.
Prebieha tu debata, že aká je konsolidácia, kto ju platí. Toto je, toto tu treba opakovať proste. Treba to opakovať. Vláda hovorí, že je to vyvážené, že aj, aj šetria. No nešetria. Je to tu napísané. Vyše štyri pätiny úsporných opatrení sa realizovali na príjmovej strane, hej, pričom to boli teda opatrenia v ´23., hej? Zníženie odvodu do II. dôchodkového piliera, berieme budúcnosť ľuďom, každému jednému, proste každý jeden sporiteľ na svojom osobnom účte bol pripravený o možný budúci dôchodok, o jeho vlastné peniaze. To je spôsob konsolidácie aktuálnej vlády.
Zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľov. No špeciálne odvodové zaťaženie Slovenska bolo proste neadekvátne vysoké už predtým. Forma liečenia, treba ho ešte zvýšiť.
Ďalšia vec, rozšírenie osobitného odvodu z podnikania na bankový sektor. No proste zasa sa zvýšilo daňové zaťaženie bánk. Samozrejme, čo spravia banky? Zvýšia poplatky, presunú to na ich klientov, zasa, zasa platí človek. Zasa. Špeciálne pán predseda Danko tu rozpráva, ako táto vláda pomáha malým živnostníkom, malým firmám. No tak pomáha im napríklad tak, že znova, znova došlo k zavedeniu, k zavedeniu, jak to voláme? Daňová licencia, hej? Minimálna daň, daň z príjmov právnických osôb. No samozrejme do toho sa ešte zvýšili dane za tabak a lieh. No takže celé toto je všetko príjmová stránka. A teraz teda, čo bola tá výdavková, aby som bol férový. No tak na výdavkovej stránke vláda znížila to promile z dotácie, teda ktorú má Slovenská televízia, tak vlastne teda vláda ušetrila na tom, že dala menej televízii a teda došlo k zrušeniu podpory na zníženie koncovej ceny elektriny pre veľké podniky. To som už povedal, že no ale hlavne došlo k zníženiu cien energie, k nejakému. Takže to je zasa proste vlastne akoby že žiadna zásluha.
Čiže tak ako tu táto správa úplne správne a úplne presne popisuje, že teda kde tá konsolidácia nejaká bola, kde tá stabilizácia bola, no stabilizácia bola tým, že ľudia zaplatili vláde, no tak myslím si, že by veľmi rada tá správa napísala aj nejaké tie výdavkové opatrenia, ktoré pomohli teda k stabilizácii. No nič tu nie je, hej? Nič tu nie je proste preto, lebo keby bolo čo, tak určite by tu bolo, hej? Fakt si toto, toto treba uvedomiť. No.
Prijaté konsolidačné opatrenia, tie, čo zaplatili ľudia, súčasne kryli vplyvy iných opatrení prijatých v posledných rokoch, ktoré zvyšujú deficit hospodárenia, hej? Čiže tieto opatrenia vlastne sú v sume asi 1,5 miliárd eur, čo je asi 1,1 % HDP. No tak v podstate s týmto by sa dalo niečo riešiť. Jednoducho nerieši sa.
Ozbrojené zložky. Možno sa rozpráva čokoľvek, ale ja tu mám jednu takú príhodu a tu ju, tu ju poviem, že, a je to tu, samozrejme, napísané, hej, že teda časť tej, tých peňazí, čo som hovoril, ide na zlepšenie podmienok odmeňovania ozbrojených zložiek, hej? No ono to ide až do takých osobitostí a osobností, že keď teda dostane odmenu vojak, náš vojak, tak normálne má na tej svojej výplatnej páske napísané, že odmena ministra obrany, hej? Akože už toto sú veci, nepatrí to možno sem, ale takto by to úplne byť proste nemalo, hej? (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No tak však veď minister obrany.
No ja hovorím o tom, že proste peniaze, ktoré sama správa hovorí, že idú proti konsolidácii, sú takto. To už berme to ako bonmot, hej? No.
Medziročnému poklesu deficitu bránili v roku ´24 aj ďalšie faktory a teda úrokové náklady rástli medziročne. Áno, samozrejme, aj globálny rast úrokov bol, ale, bohužiaľ, a zvyšuje sa aj naša riziková prirážka, takže jednoducho úrokové sadzby rastú a teda našťastie, ale to už vlastne tretíkrát hovorím, že to teda nemala v tom vláda pozitívnu rolu, že by bola niečo reálne spravila, že časť negatívnych faktorov sa kompenzovala tým, že vývoj cien energií bol pozitívny, že teda tá energetická pomoc proste bola menej nákladná. Len ešte raz hovorím, na tom nie je žiadny priamy vplyv, žiadna, žiadna práca vlády. No.
Fiškálny vývoj ´25, takže čo nám hovorí vláda, správa? Takže mal by ten deficit poklesnúť pod 5 %. No ja sa bojím, že nám nepoklesne a keď poklesne, tak to bude možnože 4,90, ale dnes to už ukazuje, že to bude 5, 5,1, 5,2, no proste to bude rovnako zlý vývoj ako vlani. No aj v tomto roku sa konsolidácia sústredila predovšetkým na príjmovú stránku. No čuduj sa svete, zasa vláda nevymyslela nič iné, než že to majú platiť aj tento rok ľudia. Ako ja si vážim kolegov, dvoch, ktorí tu sedia zo SMER-u, ale proste fakt, že toto už, už ja nerozumiem, že vám to voliči ešte stále berú. Všetko, vlastne tú všetku vašu prácu robia ľudia.
Zasa aj v tomto roku, je to tu presne napísané a je to tak, že sa sústredila na príjmovú stránku. No a píšu a zasa, aby som bol presný, na výdavkovej stránke ju dopĺňa najmä zacielenie časti sociálnych transferov. No dopĺňajú zacielenie časti, ale zatiaľ sme to napríklad pri energodotáciách videli, že tu sa schválil zákon o poskytovaní informácií, ale žiadne cielenie nie je. Čiže aj tá realita, čo je tu písaná, sa ešte do tej reality jednoducho nepreniesla, pretože ja nevidím zatiaľ žiadne nič, čo by bolo prijaté, čo by cielene, efektívne proste sociálne transfery smerovalo a tým pádom, tým pádom šetrilo. Práve naopak, hej, pokračujúci, rýchlo rastúci vývoj výdavkov v zdravotníctve a výdavkov na úrokové náklady, to sme si, to sme si už hovorili.
Ešte významnejšie v tomto roku ovplyvní deficit nárast obranných výdavkov, ktoré teda súvisia s očakávaným dodaním väčšieho objemu vojenskej techniky. No takisto, takisto pravda.
No a teraz teda konsolidácia sa v tom celkovom objeme 1,9 % hrubého domáceho produktu z väčšej časti sústredí na príjmoch. To nehovorím ja, to čítam zo správy, hej? Takže zasa teda, čo tí, čo tí ľudia museli, museli zaplatiť.
Takže zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 %, novozavedená transakčná daň, takisto, takisto zvýšenie dane z príjmov právnických osôb, ktoré majú teda zdaniteľný príjem nad 5 miliónov, tam sa teda sadzba zvýšila na 24 %, zvýšenie spotrebných daní z tabaku, opäť, hej, alebo teda ďalších výrobkov, ktoré súvisia s tabakovými výrobkami, zvýšila sa daň z liehu, zaviedla sa spotrebná daň zo sladených nápojov, zvýšila sa cena diaľničných nálepok a mýta. Tak. Čiže opakujem sa, áno, zasa platia ľudia a teraz teda, čo je tu napísané, že na tej výdavkovej strane. Normálne zasa to citujem: "Na výdavkovej strane sa opatrenia za celkovo 0,4 % hrubého domáceho produktu", už to je málo, že "usilujú predovšetkým o zacielenie sociálnych transferov", hej? Čiže tu už je to ešte spresnené. Usilujú sa, usilujú sa, proste tu je napísané, že nie je nič. Normálne že ku dnešku to môžeme to usilujú sa škrtnúť a napísať tam, že na výdavkovej strane jednoducho nie je nič, hej? No.
Tak teraz možno ešte k samotným, k samotným, k samotným vlastne tým fiškálnym pravidlám. No teraz vlastne zmenili sa aj tie podmienky vlastne akoby v Európe, že výročná správa teda prvýkrát vyhodnocuje to plnenie fiškálnych pravidiel v Európskej únii optikou rastu čistých výdavkov. Je debata, že či je toto úplne že správna metodika. Najlepšia metodika, samozrejme, o tomto môže byť diskusia. No jednoducho sa to zmenilo a je to nejaké, hej? Ale zároveň, aj keď si Slovensko vybralo vlastne ten štvorročný cyklus, ten kratší, tak stejnak končí až za volebným obdobím tejto vlády a jednoducho nech je tu napísané čokoľvek pre rok ´27, a to teraz pozrime sa na všetky vlády, úplne budem kritizovať všetky, vo volebnom roku žiadna vláda nikdy na Slovensku nedokázala znižovať deficit, hej? Čiže vlastne preto som začal tým, že je to len na papieri a len málo z toho sa dostane do reality, je to, že už v ´27. to platiť nebude a to, čo je tu napísané pre rok ´28 úplne prirodzene platiť nebude, lebo nová vláda bude mať zasa ochrannú periódu. Čiže aj keď je to teda materiál, ktorý hodnotí Európska komisia, stále sa len veľmi málo z neho stane takou tou realitou a to je možno na tom asi to najsmutnejšie.
Dobre. Ja dám asi ešte priestor kolegovi Jakabovi na chvíľku a ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, Marián, lebo hľadal si v tom materiáli, kde teda tá vláda mohla tak ušetriť na sebe a kde ušetrila na sebe a povedzme si pravdu, môžeš hľadať, koľko chceš, to nenájdeš. Tak ako si ani ty nenašiel v tom materiáli. A ja teda poviem, že považujem za ohromnú drzosť, že v určitých momentoch sa tam pán minister smial.
Pán minister, my sa smejeme na vás, ako vediete ten rezort, ako vediete túto krajinu. A tak ako hovoril, správne hovoril pán poslanec Viskupič, o forme liečenia, lebo vy ste hovorili, že nejaké rozvrátené financie, ako vy idete šetriť a znižovať dlhy a neviem čo, tak tá vaša forma liečenia nášho rozpočtu a hospodárenia krajiny je taká, viete, že prikladáte pijavice, skúmate kukurice, tam robíte rituálne chaotické tance okolo svojho transakčného ohňa a ničíte túto krajinu, hej? To sú tie vaše metódy, hej, také tie liečiteľské, také šamanské, také felčiarske. Toto je to, čo súčasná vláda robí. Oni nevedia hospodáriť a ťahajú nás do jednej čiernej diery a ťahajú nás do Ruska, čo je v podstate to podobné, však lebo na východe nič nie je, som kedysi počul.
Takže máš pravdu. Máš pravdu, pán poslanec Viskupič, táto správa, to nie je správa o pokroku. Veď to keby nebol nariadený ten názov, že sa to tak má volať, tak sa to volá správa o úpadku, lebo v tej správe nie je nič, čo by hovorilo o nejakom pokroku krajiny. Každá jedna stať hovorí o úpadku, či rozpočet je rozbitý, alebo dlh narastá, alebo ľudia sú ošklbaní a ožobračení. Ja tam nevidím žiadne pozitívum v tej správe, žiadnu nádej do budúcna, žiadny stanovený míľnik. Všetko, čím sa súčasná vláda osočovala a ohradzovala, ako to bude robiť, tak nič z toho neplatí, robí to úplne naopak. To sú takí sociálni demokrati, ktorí ľuďom iba berú, ale nič im nedávajú.

Ďakujem za slovo. Dúfam, že po tvojom vystúpení, pán poslanec Viskupič, sa dočkáme toho, že sa minister financií prihlási do rozpravy, lebo pravidlá rokovacieho poriadku zatiaľ využíva tak, že necháva dnes počas tohto rokovacieho dňa zbehnúť vždy rozpravu, aby sa opoziční poslanci vyrozprávali a potom sa prihlási v záverečnom slove, kde sa už reagovať nedá. To naozaj nie je žiadne hrdinstvo. Každý bod by sa mal po správnosti prerokovať tak, že zaznie vystúpenie v rozprave, prídu nejaké faktické poznámky, pokojne aj od oponentov, aby mohli to vystúpenie v rozprave vyvážiť a potom môže ešte ten, na ktorého reagovali, dať nejaké záverečné stanovisko, aby to nejakým spôsobom uzavrel.
No ale ako postupuje pán minister dnes? Necháva zbehnúť tie rozpravy a potom vystúpi v záverečnom slove, kde už zákon o rokovacom poriadku neumožňuje, aby sa poslanci prihlásili s faktickými poznámkami a pokúsili sa vyvážiť jeho prejav alebo argumenty, ktorými sa snaží presvedčiť verejnosť, že práve on je ten, ktorý tie fakty interpretuje správne.
Takže som veľmi zvedavý, ako to bude pri prerokovávaní tohto konkrétneho bodu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Viskupičovi za jeho zhrnutie tejto správy o pokroku Slovenskej republiky. A naozaj na papieri to znie dobre, ale čo si myslíte, akú správu o pokroku Slovenskej republiky by vám napísali občania tejto krajiny? Povedali by vám, že jediný pokrok sú vysoké dane, ktoré ste im zaviedli, ale za to ľudia nemajú ani lepšie služby, ani sa im nežije lepšie a dokonca majú aj nižšie čisté mzdy, čo sa teda o vás, vláde, povedať nedá. Takže ako bolo povedané, mala by sa tá správa naozaj v tomto momente premenovať na správu o úpadku Slovenskej republiky a je to celé iba o prejedenej budúcnosti našich detí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za reakciu. Áno, schválne som sa snažil dávať tam čo najmenej mojich slov a čo najviac čítať z tej správy, lebo skutočne je tam jasne priznaná tá realita, že jediné, čo sa vláde podarilo, jediné, čo vláda urobila v tej teda konsolidácii, dávam do úvodzoviek "verejných financií", je to, že zdražela ľuďom život, zvýšila dane, zvýšila odvody, zvýšila poplatky a to, že sa tá situácia ako-tak stabilizovala, je preto, že ľudia zaplatili veľa a presne, ako bolo povedané, majú drahší život, majú menej peňazí v peňaženkách a jednoducho vláda vlastne sa aj ústami pána ministra ešte chváli, že stabilizovala situáciu tým, že zobrala ľuďom peniaze. Toto je na tomto to najsmutnejšie a jednoducho fakt v tej správe, a pozeral som to dlho, nie je tam s čím sa pochváliť. Veď oni by tam radi napísali tie, tie opatrenia, že kde sa podarilo na tej výdavkovej stránke ušetriť. Nie sú tam, nie sú tam. Keď tam fakt musí byť písané, že usiluje sa, namiesto aby tam bola tabuľka toho, čo sa podarilo, tak už čo to môže viacej, viacej akože ukazovať tú smutnú realitu.
Bohužiaľ, samozrejme, potom ešte treba povedať, že toto liečenie zvyšovania daňami, odvodmi nie je liečenie. To je jednoducho prilievanie benzínu do ohňa. To je zhoršovanie choroby Slovenska, ktoré je proste nekonkurencieschopné, nemáme tu žiadne investície, vláda ani minister nemôže povedať, že sem prišiel nejaký nový investor a jednoducho to stále viac a viac nás dáva do problémov, do úpadku a ja som presvedčený, že budú potrebné dve volebné obdobia, 5-6 rokov, aby sa Slovensko dalo do poriadku, aby Slovensko mohlo byť možno jedného dňa znovu označované za nejakého tatranského tigra. Čaká nás veľa práce.
A želám všetkým pekný víkend. (Potlesk.)

Dobrý deň prajem, dámy a páni, zišli sme sa tu, aby sme rokovali o správe o pokroku Slovenskej republiky. A ja vám hovorím, že keby ten názov nebol predpísaný, tak táto správa sa tak volať nemôže, pretože to nie je žiadna správa o pokroku, ale to je správa o úpadku Slovenskej republiky a dokazuje to táto správa na každej jednej strane. Tak poďme si túto správu pozrieť a začnime rovno stranou číslo dva, ktorá nám vlastne zhŕňa úplne celé snaženie a babráctvo súčasnej vlády. A budem čítať, strana dva:
Cieľom vlády naďalej ostáva zastavenie rastu dlhu poklesom schodku k 3 % HDP, bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit ostal blízko úrovne 5 % HDP a dlh tak naďalej prudko rástol. Čiže toto je jedna veta z tohto, z tejto správy o úpadku Slovenskej republiky, ktorej sa idem teraz venovať. Pretože súčasná vláda veľmi rada hovorí, keď už chodia do televíznych diskusií alebo kadetade, robia si svoje tlačovky aj nedeľné. Stále rozprávajú o tom, aké rozvrátené financie po predchádzajúcich vládach Matoviča, Hegera a Ódora zdedili. A keďže oni to rozprávajú stále, musím to povedať aj ja, aká je skutočnosť, aká je pravda a čo si súčasná vláda vymýšľa a čím sa zase zakrýva, tak ako sa osem rokov predchádzajúcich svojich dvoch vlád zakrývali jedenapolročným obdobím Radičovej.
Takže poďme sa pozrieť na ten dlh. Poďme sa pozrieť na to, čo súčasná vláda zdedila, od čoho sa odrazila a kam to dobačovala. Čistý a hrubý dlh, to sú dva pojmy, ktoré sa miešajú, ktoré mieša súčasná vláda a nehovorí ľuďom pravdu. Hovorí vždy len to číslo, ktoré im vyhovuje, aby ich zavádzala. Povedzme si, čo je čistý a hrubý dlh. Hrubý dlh je, ja to poviem na takom príklade, aby to aj ľudia pochopili, ktorí nás pozerajú alebo počúvajú. Hrubý dlh je, keď idete do banky a zoberiete si úver a ten úver sčasti použijete na niečo, čo nutne potrebujete a časť z neho si necháte dajme tomu na svojom bežnom účte na horšie časy. Hrubý dlh je všetko, čo ste si v banke požičali, dajme tomu 24-tisíc eur. A z toho ste minuli na niečo, čo ste nutne potrebovali 12-tisíc eur a 12-tisíc eur ste si na účte nechali na horšie časy. To znamená, že hrubý dlh je 24-tisíc eur, všetko, čo ste si z banky požičali, ale čistý dlh je len to, čo ste reálne minuli, to, čo ste reálne minuli. A to je tých 12-tisíc eur. Pretože tých zvyšných 12, ktoré vám zostali na účte, by ste predsa kedykoľvek vedeli tej banke zaplatiť a ten svoj dlh znížiť. Preto sa objavujú dve terminológie. Jeden je hrubý dlh a druhý je čistý dlh.
Súčasná vláda veľmi rada hovorí o tom, aký hrubý dlh zdedili po predchádzajúcich vládach. A hovorí to preto, pretože zamlčiava fakt, že predchádzajúca vláda, vláda Igora Matoviča, si dokázala na trhu požičať miliardy eur za 0 % úrok. A že Igor Matovič vtedy tento čas využil veľmi dobre, že na trhu bola možnosť požičať si miliardy eur za 0 % úrok, čiže po rokoch splatíte len to, čo ste si požičali, nič navyše. A požičal si tých peňazí viac, ako potreboval, pretože boli zlé časy, mohli byť horšie časy, zdedil prázdnu pokladnicu, chcel do tej pokladnice tie peniaze dať navyše, aby bola rezerva a z tej rezervy žije súčasná vláda doteraz. A to vláda nerada hovorí, pretože hrubý dlh, áno, Igor Matovič zvýšil. Ale neminul všetky peniaze a tak súčasná vláda nehovorí o vývoji čistého dlhu, pretože by museli priznať, že Igor Matovič hospodáril dobre a dokonca lepšie ako oni sami.
A keďže tu máme ministra financií, tak ja by som preveril jeho znalosti z matematiky, tak si poďme povedať, aký bol ten čistý a hrubý dlh. Čistý dlh za rok, poprosím vás, páni, potichšie dobre? Ďakujem. Čistý dlh v roku 2019, na konci roka 2019 bol 40 miliárd eur a na konci roku 2022, keď Igor Matovič končil vo vláde, bol 52,4 miliardy eur. Rozdiel 12 miliárd eur. Samozrejme, môžeme sa baviť o mesiacoch, lebo Igor Matovič nastúpil až v marci a, samozrejme, ak započítame aj Eduarda Hegera, ktorý vlastne viedol vládu do začiatku mája, môžeme to pokojne prepočítať, čistý dlh, aj po mesiacoch. Stále to vyjde 12 miliárd eur. Keď započítam celé obdobie vlády Igora Matoviča aj s Eduardom Hegerom, je to 12 miliárd eur čistého dlhu. A to je to, čo hovoríme neustále, že to je 12 miliárd eur, o ktoré zvýšil dlh Igor Matovič za 3 roky, a teda 4 miliardy eur ročne priemerne. Ale za tie miliardy sa dokázal o tých obyvateľov postarať.
A znova sa k tomu vraciam, Peter Pellegrini na svojej pamätnej tlačovke s ministerkou Sakovou, keď nevedeli, že sú zapnuté mikrofóny, hovoril, že bude to drahé, ale tie peniaze musia nájsť oni. A tak to aj bolo, že v štátnej pokladnici bolo približne jeden a pol až dve miliardy eur, keď prišiel Igor Matovič do vlády, nebolo na fungovanie, na financovanie pandémie a aj tak dokázal za tri roky hospodáriť lepšie ako priemer krajín Európskej únie a Eurozóny. Ale k tomu sa ešte dostaneme. Čiže povedali sme si, čistý dlh, že čistý dlh sa zvýšil o 12 miliárd eur, ale hrubý dlh bol vyšší. Áno, bol vyšší, pretože ako som hovoril na začiatku, Igor Matovič si požičal peniaze za 0 % úrok a naplnil nimi štátnu kasu. Pokojne minister financií, keď rozpráva o tom, aký, aký bol hrubý dlh a aký ho zdedil, nech hovorí, aj o koľko mu pribudlo miliárd eur v štátnej pokladnici, z ktorých žije dodnes. A to nehovorím ja, ale hovorí to šéf ARDALU, že táto pôžička, ktorú urobil Igor Matovič, miliardy eur za 0 % úrok, drží Slovensko a súčasnú vládu nad hladinou doteraz.
Čiže to sme si povedali čistý dlh. Jasná a jednoduchá matematika. Povedali sme si aj hrubý dlh. Tam je ten rozdiel, že Igor Matovič minul 12 miliárd eur za tri roky a hrubý dlh bol zvýšený za to jeho obdobie približne o tých 20 miliárd eur. A ten rozdiel môže minister financií nájsť v štátnej pokladnici, ale on ho tam proste nehľadá, pretože to by bola nepríjemná pravda a nepríjemné vysvedčenie pre neho samého, aj pre súčasnú vládu. Ak je toto príliš ťažká matematika, tak si dajme ľahšiu. Pardon. (Rečník si odkašľal.) Ak je toto príliš ťažká matematika, dajme si ľahšiu matematiku. Dvanásť verzus dvanásť. Keď hovorím o dvanástich miliardách Igora Matoviča, za tri roky štyri miliardy priemerne ročne, tak sa pozrime aj na to, že súčasná vláda tiež zvýšila za svoje jedenapolročné obdobie čistý dlh o úroveň 12 miliárd eur, čiže ich normálne minuli. Rozdiel v tom je, že Igor Matovič ich minul za 3 roky najväčších kríz, kedy financoval kurzarbeit, živnostníkom pokles tržieb, dôchodcom zvýšil dôchodky historicky, platy učiteľom, zdravotníkom zvýšil historicky. Bola, boli peniaze na energopomoc, aj na pomoc obyvateľstvu v tých najhorších časoch. Dokonca bolo aj 200 eur na dieťa a toto všetko minul Igor Matovič 12 miliárd eur za 3 roky najväčších kríz.
Súčasná vláda žiadnu krízu nemá a 12 miliárd eur minula za polovičný čas, za jeden a polroka. A pritom neponechala ani tie výhody ľuďom a o všetko ich vo svojich konsolidačných ožobračovaniach pripravili. A postupne aj pripravujú a chystajú ďalšie ožobračovanie. Takže toto je zásadný rozdiel. Igor Matovič minul 12 miliárd eur za tri roky, ľudia mali dostatok a boli najväčšie krízy, súčasná vláda minula 12 miliárd eur za jeden a polroka, za polovičný čas, ľudia o všetko prichádzajú, a dokonca si tie peniaze ešte požičiavajú aj historicky draho. Ak ani matematika dvanásť verzus dvanásť proste že je príliš komplikovaná, tak poďme si povedať ešte jednoduchšiu matematiku. Toto pán minister by určite mohol zvládnuť, aby sme si konečne povedali pravdu a povedali si fakty.
Povedzme si teda deficit verejných financií. To zadlžovanie Slovenska v rokoch 2020, 2021, ´22, ´23, ´24, ´25, to, čo aj plánuje súčasná vláda a ako oni míňajú. Keď som hovoril o tých dvanástich miliardách, že Igor Matovič minul za tri roky, čiže priemerne štyri miliardy ročne, zapamätajme si, že štyri miliardy ročne zadlžil Igor Matovič Slovensko. Štyri, štyri. Tak keď sa pozrieme na to, koľko zadlžuje Slovensko súčasná vláda, tak nám nebudú stačiť prsty na jednej ruke, ale budeme si musieť pomôcť až dvomi. Čiže súčasná vláda zadlžuje Slovensko tempom sedem miliárd eur ročne, sedem miliárd eur ročne. A to je ten brutálny rozdiel. Štyri miliardy eur ročne za Matoviča, všetci mali plné peňaženky, rodinám sa darilo lepšie ako kedykoľvek predtým, dôchodcovia mali viac ako kedykoľvek predtým, zamestnanci mali historicky navýšené platy. Štyri miliardy ročne verzus sedem miliárd eur za súčasnej vlády, všetci o všetko prichádzajú, je historické zadlžovanie a ešte aj s historicky vysokým úrokom.
Ak ani toto súčasná vláda nechce pochopiť a chce sa tejto pravde vyhýbať, tak si poďme povedať niečo, možno kde nám bude stačiť päť prstov na ruke. Dúfam, že do päť tu už vie napočítať absolútne každý a ja si pomôžem aj citátmi ministra Kamenického, ktoré za ostatný rok a pol porozprával. Totižto celá tá bájka o rozvrátených financiách ministrom Kamenickým a Robertom Ficom a celou touto vládou, ktorú tak veľmi radi opakujú a sa tým zaštiťujú, presne takisto ako to robili medzi rokmi 2012 a 2020, keď sa stále vyhovárali na Ivetu Radičovú a na neviem koho všetkého, tak celú túto průpovídku postavili na tom, ako oni idú šetriť. Z toho, čo som vám hovoril pred chvíľou, je jasné, že neušetrili ani euro. Pretože nedá sa míňať takmer dvojnásobne viac, ako tie vlády predtým a niečo ušetriť. To sa nedá. Keď niekto niekomu dlhuje a popritom začne míňať dvakrát toľko a začne si požičiavať niekoľkonásobne drahšie a začne vytvárať ešte väčší dlh, samozrejme, neušetrí ani euro. A to urobila aj súčasná vláda, neušetrila ani jedno euro.
A poďme sa pozrieť na taký údaj, ktorý má minister Kamenický veľmi rád a je to dlh, deficit v porovnaní s hrubým domácim produktom. Teda s tým, čo, aká je silná ekonomika danej krajiny a čo tí obyvatelia vyrobia. Akú hodnotu, akú hodnotu vyrobí ekonomika Slovenskej republiky. Pretože minister Kamenický hovoril viackrát, ako bude znižovať deficit, a teda to zadlžovanie krajiny každý jeden rok. A hovoril, že ideme znižovať deficit verejných financií o 1 % ročne, čo je v prepočte 1,4 miliardy eur. To hovoril minister Kamenický. Hovoril, že bude znižovať deficit o 1 % ročne. Hovoril dokonca aj to, že ak sa chceme dostať na tú polpercentnú konsolidáciu, ktorú mali napísané v programovom vyhlásení vlády, bavíme sa o dvoch až dva a pol miliardy eur, čo je jedna z najväčších konsolidácií, aké sme tu mali.