35. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, veľa z toho, čo mám pripravené, už povedal môj predrečník predseda ústavnoprávneho výboru pán Čellár, ale ako sa hovorí, repetitio est mater studiorum, tak prispejem aj ja svojím vystúpením trošku do tejto rozpravy. Snáď tých dvadsať minút, pán Dubéci, vás nezabije.
Návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky bol v prvom čítaní prerokovaný už 9. apríla a od toho dátumu uplynuli viac ako dva mesiace, je to brutálne vtipné, dva mesiace, počas ktorých sme boli svedkami viacerých názorov či už zo strany konzervatívneho, alebo teda liberálneho spektra, vyhrážok, nátlaku, alebo, slušne povedané, výziev adresovaných niektorým opozičným poslancom, ako sa postaviť k samotnému hlasovaniu.
Do tohto doslova ideologického boja sa okrem politikov zapojili, čuduj sa svete, už tradične aj tzv. "mienkotvorní" novinári, ktorí sa cez svoje osobné a najmä jednostranné názory a postoje snažili na jednej strane ovplyvniť váhavých opozičných poslancov a na druhej strane aktivizovať aj verejnosť. Ja už som len čakal, ako to u opozície býva zvykom a boli sme toho svedkami aj v minulosti, kedy ľudia vyjdú do ulíc a vyjadria svoj negatívny alebo teda zamietavý postoj voči tomuto, ako ste to zas raz po čase vytiahli, proruskému návrhu zákona. Však, pani poslankyňa Kolíková? Pretože to sú práve vaše slová a dovolím si citovať: "Zmenu ústavy v podaní Roberta Fica považujem za proruskú, protieurópsku a podkopáva základy demokracie a právneho štátu." Dostanem sa aj k tomu v svojej rozprave. To je vaša ďalšia enormná snaha, ba priam až túžba, označiť aj novelu ústavy ako proruskú, protieurópsku, ktorá by ohrozila postavenie Slovenska v Európskej únii. Ak máte nejaké pripomienky, kľudne gombík, faktická, super.
Ďalší pokus vniesť do spoločnosti naratív, že chceme Slovensko dostať von z Európskej únie. Už zase? Skúšali ste to pri dnes už toľkokrát spomínanom Trestnom zákone alebo teda pri trestných kódexoch, nevyšlo. Skúšali ste to pri zákone o mimovládnych organizáciách, nevyšlo. Tak to skúšate aj pri tom najdôležitejšom zákone tohto štátu. No a aby toho nebolo málo, keďže si na to nestačíte sami ani s pomocou svojich liberálnych novinárov, tak sa tu objavili aj tzv. právni experti, ktorí ďalej šíria nezmysly o podkopávaní nášho členstva v Európskej únii, či akejsi licencii na porušovanie práv.
Je všeobecne známe, že ani ja, ani moji kolegovia nekomentujú prieskumy verejnej mienky, ale v tomto prípade si pomôžem, nebudem vás zaťažovať konkrétnymi číslami, tie aj napriek tomu, že sú vám dostatočne známe, tak si ich nepripúšťate, ale vašou optikou sa to známe vox populi, vox Dei, čiže hlas ľudu, hlas Boží, zmenilo lusknutím prsta na akési vox advokatorum, vox Dei, čiže hlas právnikov, hlas Boží. Toto sme tu už, vážená opozícia, v minulosti mali a určite mi viacerí z vás dajú za pravdu, že to nebolo to najsvetlejšie obdobie nášho parlamentarizmu a demokracie.
Ale späť k téme ústavy. Aj napriek tomu, že sa nepovažujem za večného optimistu, ale skôr realistu a v politike sa tým riadim dvojnásobne, dúfal som, že budem svedkom odbornej a vecnej diskusie. Opak je však pravdou a namiesto argumentov k novele Ústavy Slovenskej republiky sme svedkami doslova ideologickej vojny, ktorá sa často zvrháva až do roviny osobných urážok, zosmiešňovania nielen kolegov a kolegýň, ale aj prerokovaného dokumentu ako takého. A to aj napriek tomu, že ako poslanci, respektíve poslankyne, sme sľubovali práve na Ústavu Slovenskej republiky, že ju budeme dodržiavať a časť z vás tu z nej robí strašiaka. Pokúsim sa teda vrátiť z krátkej cesty späť k vecným argumentom a v rámci svojho vystúpenia pár z nich vypichnúť a vyvrátiť toto ideologické šialenstvo.
Počúvame tu plamenné varovania od niektorých právnych expertov, že táto novela je nezlučiteľná s Európskou úniou. Toto je hlboké a účelové nepochopenie, my predsa nejdeme proti samotnej Európskej únii. My len do nášho najvyššieho zákona vkladáme to, s čím sme do únie vstupovali, a síce, že existujú kľúčové oblasti našej národnej identity, rodina, kultúra, ochrana života, ktoré nikdy neboli a ani nebudú prenesené na plecia Bruselu. Robíme presne to, čo pred nami robili ústavné súdy v Nemecku či Poľsku, keď definovali hranice európskej integrácie. Kritici hovoria o porušovaní prednosti európskeho práva, ale prednosť práva Európskej únie sa vzťahuje na oblasti, kde sme právomoci preniesli. Nikdy sme nesúhlasili s tým, aby nám nadnárodné súdy alebo úradníci diktovali, čo je to manželstvo, ako máme vychovávať naše deti alebo koľko pohlaví máme uznávať. O tom nie je suverenita.
Počúvame kritiku, že touto novelou oslabujeme ľudské práva. Pýtam sa, čie ľudské práva. Práva rodičov rozhodovať o výchove svojich detí v citlivých otázkach, ako je napríklad sexuálna výchova? Veď dávame rodičom istotu, že bez ich súhlasu nikto nebude ich deťom na školách vnucovať experimenty a ideologické koncepty, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením a zdravým rozumom. Naši oponenti často hovoria, že poškodzujeme deti z určitých typov vzťahov. Ale veď samotná novela ústavy len potvrdzuje súčasný stav adopcií, ktorý vždy sledoval najlepší záujem dieťaťa, a síce vyrastať v stabilnom prostredí s mamou a otcom. Toto nie je útok, toto je potvrdenie osvedčeného a pre dieťa najprirodzenejšieho modelu.
Prijatím tejto novely teda nehovoríme nie Európe, hovoríme jasné áno Slovensku. Hovoríme, že si ctíme našu ústavu ako najvyšší zákon a že odmietame, aby sa o najcitlivejších otázkach nášho národa nerozhodovalo mimo našich hraníc, bez demokratického mandátu a bez vzťahu k našim dejinám a hodnotám. Chránime si právo, aby sa spoločenské zmeny diali prirodzene, zdola a neboli donucované zhora.
Dámy a páni, opozícia a aj niektorí aktivisti sa snažia tento návrh onálepkovať ako extrémistický, spiatočnícky a prirovnávajú nás k Rusku. Realita je však presne opačná. Tento návrh je vyvážený, moderný a vznikol na základe a bez ohľadu na to, či sa to niekomu v tejto sále páči, alebo nepáči, vznikol na základe širokej koalično-opozičnej zhody. Je snáď extrémistické chrániť manželstvo muža a ženy, keď je to základ našej kultúry? Je spiatočnícke dať rodičom právo spolurozhodovať o sexuálnej výchove ich detí? Alebo je extrémistické chcieť, aby sa o osude Slovenska rozhodovalo na Slovensku? To sú predsa legitímne a hlboko demokratické požiadavky.
Kritici, ktorí nás prirovnávajú k autoritárskym režimom, zámerne zamlčiavajú kľúčový fakt, a síce, že súčasťou tohto ústavného balíka je aj explicitné zakotvenie rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Je to snáď znakom totality? No nie. Je to znakom nášho záväzku k sociálnej spravodlivosti. Experti tvrdia, že táto klauzula o rovnakom odmeňovaní je zbytočná, čo len ukazuje ich odtrhnutosť od reality. Jej ústavné zakotvenie dáva tomuto princípu najvyššiu možnú váhu a je silným signálom pre celú spoločnosť.
Predkladaná novela ústavy je odpoveďou na snahy, ktoré by mohli viesť k obchádzaniu našich vnútorných predpisov a ústavných garancií. Plne si uvedomujeme dôležitosť medzinárodného práva a princípu pacta sunt servanda. Musíme si však zároveň uvedomiť, že naša ústava ako najvyšší zákon štátu nesmie byť pasívne podriadená akýmkoľvek vonkajším tlakom, ktoré by spochybnili naše základné kultúrno-etické otázky, ochranu života, ľudskú dôstojnosť, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo, verejnú morálku, kultúru a výchovu. Práve v týchto oblastiach si Slovensko zachováva a musí zachovať svoju zvrchovanosť.
Novela ústavy nedefinuje len právny rámec, ale vyjadruje aj hodnotové nastavenie Slovenskej republiky. Sme zodpovední pred občanmi, ktorí očakávajú, že ústava bude súčasťou ich identity a že naše medzinárodné záväzky nebudú nikdy použité proti nim, ale v ich prospech. Návrh novely hovorí jasne, Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity. Táto formulácia neznižuje hodnotu medzinárodných dohôd vrátane tých s Vatikánom, naopak, chráni ich pred účelovým zneužitím alebo selektívnym výkladom. Cieľom tejto zmeny je jasne a ústavne zakotviť to, čo je pre každý národ prirodzené a nenahraditeľné. Právo rozhodovať o vlastnej kultúrno-etickej identite, oblasti ako ochrana života, definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, rodinné právo či verejná morálka sú piliermi, na ktorých stojí naša spoločnosť. Sú to hodnoty, pri ktorých nikdy nedošlo a ani nemohlo dôjsť k prenosu právomocí na Európsku úniu či inú medzinárodnú organizáciu. Tento princíp rešpektovania národnej identity zakotvený aj v článku 4 Zmluvy o Európskej únii je základným kameňom fungovania únie. Súdny dvor Európskej únie ho opakovane potvrdil, rovnako aj ústavné súdy v Nemecku, Poľsku či Českej republike jasne deklarovali, že existuje materiálne jadro ústavy, do ktorého nemôže zasiahnuť ani európske právo. Tak prečo by sme mali byť menej ostražití pri ochrane toho, čo nás definuje?
Na záver a nie, nebojte sa, nebudem nikoho ani vyzývať, ani prehovárať, ale skôr dúfať a veriť, že k hlasovaniu budú všetci moji kolegovia a kolegyne pristupovať racionálne, bez tlaku a pocitu akéhosi previnenia sa voči svojim kolegom a ich snahe prehovoriť im do svedomia a ovplyvniť ich, ako sa im to už raz podarilo napríklad pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky.
Ďakujem každému jednému poslancovi a poslankyni, ktorí sa vyslovia za predkladané zmeny ústavy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem pekne.
Ja na to pôjdem stratégiou cukor-bič, a síce, že najskôr teda ocením jednu vec, a síce, že konečne sa tu niekto venoval aj tomu návrhu zákona akože, po pánovi Čellárovi, ktorý sa toho tak dotkol, lebo musel, lebo pozmeňujúci návrh, tak konečne niekto z koalície sa aj pozrel na to, že čo ten návrh obsahuje. Už to, že akým spôsobom to spravil, no tak to bude zrovna ten bič.
No, pán kolega Mažgút, vy ste tak povedali, že zase, zase tu s niečím strašíme, tak ako pri trestnej novele, tak ako pri zákone o mimovládkach. No tak viete čo? Pri tej trestnej novele napríklad sme nestrašili, ale doteraz stále proces diskusií o právnom štáte s Európskou komisiou a aj tie úpravy, vy ste museli ten zákon meniť, myslím, štyri alebo päťkrát, svedčia o tom, že to nebolo len také strašenie, ale že skutočne tam ten rozpor s právom EÚ bol.
Čo sa týka zákona o mimovládkach, tak Ústavný súd prijal náš návrh na posúdenie, takže tiež tam asi našiel nejaké dôvody a nebolo to len o strašení. Tak ja by som vás chcela len tak poprosiť, že keď už nechcete že zase, zase nejaké strašenie, tak prestaňte prijímať také zákony, ktoré sú v rozpore s ústavou, ktoré sú v rozpore s právom Európskej únie, a potom sa tu nebudeme musieť hrať na to, že či je niečo proruské, alebo antieurópske a podobne.
Ja by som sa vás ale chcela opätovne opýtať, že ten príklad, čo som vlastne dávala, že čo ak tu budeme mať nejaké rozhodnutie súdu, či už Súdneho dvora, alebo Európskeho súdu ľudských práv, ktoré sa vám nebude páčiť a ktoré bude teda v rozpore s tým článkom 7. Tak čo sa potom bude diať? A tiež ľudské práva, to je aká kompetencia, pán Mažgút? Keď hovoríte, že prednosť sa aplikuje iba na tie domény, ktoré teda už sú v kompetencii Európskej únie. Pretože ľudské práva sú univerzálne a my máme v Európskej únii aj niečo, čo sa volá, že Charta základných ľudských práv. A chcela by som upriamiť vašu pozornosť aj na rozhodnutia Európskeho súdu ľudských práv, ktoré hovoria, že rodina je tam, kde je láska. Nie tam, kde bol pohlavný styk, nie tam, kde bolo spája... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Mesterová s faktickou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Mažgút, ja neviem, či vy ste si nepomýlili ústavu s nejakou čarovnou knihou želaní a prianí, o ktorej si myslíte, že keď tam niečo napíšete, tak automaticky sa to naplní. Mám dnes pocit, že my do ústavy napíšeme, že máme dve pohlavia, muža a ženu a šatník pána Podmanického bude chránený. Alebo že tam napíšete, že rovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami bude garantovaná a od zajtra ženy budú zarábať rovnako ako muži. To vážne? Toto čakáte od ústavy? Myslím, že ju preceňujete trošku v tomto smere. A mňa akože zaráža, že kde SMER bol pätnásť rokov, keď tu vládol. Čo vám bránilo zabezpečiť, aby muži a ženy boli rovnako oceňovaní? Nerozumiem. To my čakáme na túto jednu vetu? Tak to ste s ňou mohli prísť aj skôr, keď len táto jedna veta má zabezpečiť, že muži a ženy budú rovnako oceňovaní. Prečo pätnásť rokov na to, to teraz ste na to prišli? To čo vás osvietilo niekde alebo čo? Kde ste boli pätnásť rokov?

Pani poslankyňa Kolíková s faktickou. Máte aj procedurál potom, či? (Reakcia z pléna.)
Takže dobehneme faktické a potom by som vám dal, hej?
Nech sa páči, faktická.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, prvá vec, vy tu hovoríte, že o niečom strašíme. Tak ja si vám dovolím pripomenúť tú hanebnú novelu trestných kódexov, kde sme sa pýtali, ako je to s výhradami Európskej komisie. Tvrdili ste, že všetko je v poriadku, všetko vysvetlíte, no a potom výsledkom bolo, že sme tu niekoľkokrát opravovali novelu, pretože bola v rozpore s Európskym právom a hrozilo nám fakticky aj potenciálne pozastavenie eurofondov. Dám bokom, že čo to znamenalo v konečnom dôsledku, že máme teraz dvojaký meter, európske peniaze chránime a národné peniaze sú nám ukradnuté. Asi v zmysle toho devínskeho odkazu Slovensko si nedáme, asi, ale dáme si ho ukradnúť. To je k tomu prvému.
A teraz ja som sa dozvedela od pána ministra spravodlivosti ráno, že sú tu výhrady komisie. Tak ja nechcem strašiť, ale ja vás pekne poprosím, keby ste sa tu mohli postaviť a prečítať nám, čo nám poslala Európska komisia, lebo ja to neviem. Ja som sa len dozvedela od pána ministra, že výhrady tu sú. Nepovažuje ich za vážne, ale to ste nám hovorili aj pri tej hanebnej novele trestných kódexov. Takže, prepáčte, nemám dôveru v ministra spravodlivosti, ktorý by sem doniesol pod pazuchou hanebnú novelu, tvrdil, že všetko je v poriadku a nebolo. Tak teraz keď mi hovorí, že je to v poriadku, tak je mi zložité mu uveriť. Každopádne priznal, že výhrady Európskej komisie tu sú a keď som sa opýtala, že ak sa naplnia, čo to môže pre Slovensko znamenať, tak mi neodpovedal. Tak to tiež ma trošku prekvapilo, lebo je jasné, aké sú tu mechanizmy s ohľadom na závažnosť výhrad, ale odpoveď som nedostala. A nebolo to preto, že by už skončil výbor. Jednoducho rozhodol sa neodpovedať, dokonca nechal tam rozprávať štátneho tajomníka. Tak s ohľadom na toto všetko mám vážnu obavu, že výhrady komis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa len v krátkosti chcela dotknúť toho toľko tu zmieňovaného a opakovaného slova aj u kolegu v rozprave, a to je tá suverenita. Ja si myslím, že keď sa schváli tento návrh, tak sa môžeme premenovať na Slovenskú suverenistickú republiku.
A zvlášť teda, čo mňa pritom zaujíma, stále neviem teda, že nad čím ideme budovať tú suverenitu, lebo ja stále neviem napríklad, čo je to tá národná identita. Pre mňa ako asimilovanú Rómku to hrá mimoriadne dôležitý význam, mám o tom hlasovať a neviem teda, či sa ma to týka, či ma to vylučuje, či ma to inkluduje, alebo čo si mám presne, alebo čo si Kefalín pod tým presne predstavuje. Lebo viete, pre mňa národná identita znamená napríklad aj to, že sa politici, ktorí tu pätnásť rokov vládnu, nezbavujú role riadiť štát a netransformujú sa do role internetových influencerov, lebo mám pocit, že tam sa tá politika posledných rokov uberá. Pre mňa je napríklad súčasťou národnej identity aj to, že sme krajina, v ktorej stále platí rule of law a že sa nezačína o desiatej hodine debata o zmene volebného systému a v pléne pred tridsiatimi ľuďmi sa nevydáva za spoločenskú diskusiu.
A čo je úplne ironické, keď sa za suverénnu vydáva krajina zvlášť voči európskemu spoločenstvu, ktorá nevie suverenisticky spojiť dve veľké mestá pätnásť rokov alebo tridsať rokov a vymedzuje sa voči tomu spoločenstvu, voči ktorého rozpočtu natŕča celý čas ruku.
Ďakujem. (Potlesk.)

S reakciou na faktické pán poslanec Mažgút.