35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
No, dnes tu počúvame, milí kolegovia z PS, taký naratív OĽANO, keď sa pani kolegyňa teraz v rozprave spýtala, že či, chce sa spýtať kolegov z OĽANO, že či im stojí za to, kolaborovať so SMER-om. No, ako ja budem hovoriť za seba, lebo ja som nestraník, nie som ani v hnutí, som len taký obyčajný človek, ktorý je tu v klube.
Milá pani kolegyňa z PS SPOLU Jaurová, ja som človek, ktorý nemá rád zlodejov, kšeftárov, preto som sem prišiel, nikdy som nekolaboroval ani s HLAS-om, s ktorým ste vy chceli vládnuť. A teraz ten istý HLAS je v tej koalícii, ktorá tento zákon predkladá, idú ho schváliť. Takže ja neviem, prečo ste sa nespýtali aj kolegov z HLAS-u, s ktorými ste chceli vládnuť, s tým Šutajom ste chceli vládnuť a s ďalšími, takže prečo ste sa ich, milá kolegyňa z PS SPOLU, nespýtali, prečo chcete kolaborovať, veď vy ste chceli s nami vládnuť?
Ja vám môžem povedať, milá kolegyňa, že nikdy som tam za tým pultom nečítal, okrem nejakých dôležitých vecí, nič. A toto bola taká napísaná pekná esej o tom, ako netreba kolaborovať so SMER-om. A ja, ja som pri tom vašom, ak ste nás vyzvali, teda vyzvali ste mojich kolegov a mňa, ja som si predstavil, ako vy tu rozprávate plamenne o tom, akí sú smeráci a čo sú zač tí smeráci, a potom sa s tým pánom Jarjabkom, s ktorým máte večné problémy, vzadu tak rehocete, a tak sa s ním bavíte a taká ste s ním milá a príjemná. To nie je kolaborovanie? Takže ja som hlboko presvedčený, že nikto z hnutia SLOVENSKO nebude hlasovať. Ale to, že koučka má tieto hodnoty, no tak jednoducho je to strana, ktorá je v klube.

Ďakujem.
Zora, veľká vďaka za tvoju analýzu toho, čo je národná identita. Plne súhlasím s tebou. A tie biblické citáty, ktoré si uviedla, ma inšpirovali ešte k jednému citátu, ktorý, myslím, že by bol namieste, pretože tu často zaznieva aj ten argument, že tu ide o hodnoty a tam teda musíme byť principiálni a v podstate je to ako keby čosi neutrálne. No, v evanjeliu podľa Matúša je aj tento citát: ,,Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne."
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vďaka za všetko, čo si povedala, Zori. K tomu by som akurát pridal, a teraz budem aj parafrázovať nového pápeža, a dovoľte mi, varoval pred vylučovacím myslením tvoreným politickým nacionalizmom, ktorý považuje nacionalistickú politiku za hlboký problém dneška, vyzýva k láske, zmiereniu a dialógu. Takže ja by som chcel vedieť, čo v tejto novele, v tejto ústavnej novele, je výzva k láske, zmiereniu a dialógu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, pani kolegyňa, hovorili ste, že nejakým spôsobom tápame v otázke identity. No, žiaľ, jediný, kto tu tápa v otázke identity, ste vy v Progresívnom Slovensku. Pretože vy hovoríte, že popri mužovi, žene máme ešte vrtuľník a neviem aké iné pohlavie. My jasne hovoríme, pani kolegyňa, že nie je normálne, ak niekto v západnej Európe chodí po štyroch na vodítku a breše, že je to normálna zdravá súčasť spoločnosti, to je choré, zvrhlé a zvrátené.
Aj naša otázka, našich kultúrno-etických záležitostí, je tá, že jasne budeme odmietať tieto sociálne pokusy, ktoré ohrozujú Slovenskú republiku, ohrozujú našich mladých ľudí. Vy idete niečo hovoriť o národnom sebavedomí? Vy, ktorí hlavný program máte v Progresívnom Slovensku škodiť, ako to povedal váš predseda Šimečka alebo vaša prezidentka Čaputová, ktorá hovorila, že nerozumie krajine, v ktorej žije? Ako vy chcete nabádať mladých ľudí na zdravé slovenské sebavedomie, keď vy ho ničíte, pošliapavate a tejto krajine škodíte, kade chodíte?
Takže toto sú, pani kolegyňa, fakty. A je správne a vždy budem hrdý za to a poďakujem aj kolegom z KDH, aj z Kresťanskej únie, že sa rozhodli podporiť túto novelu ústavy, za ktorou stojíme, pretože je to zdravé. A keď vy hovoríte, že prečo to tam dávame, že je to niečo bežné, že to nemusíme dávať do ústavy, tak keď je to tak bežné, prečo máte problém za to zahlasovať? Veď dajme to tam, ochráňme našu národnú identitu. Povedzme my jasne, že na Slovensku v tom máme jasno.
Muž a žena, matka je hlava rodiny, muž je tiež hlava rodiny a spoločne tvoria manželstvo. Jediné, ktoré už aj v ústave máme. Toto sú normálne veci. Toto sú zdravé hodnoty, za ktoré sa musí každý normálne zmýšľajúci politik pobiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. A ja mám k tomu dva komentáre a potom ešte jeden citát, aj keď z liberálneho kruhu, ale myslím si, že sa tam hodí.
Chápem to ako najväčšie prikázanie, ktoré patrí pre veriacich, a to je, miluj pána svojho, seba samého a blížneho svojho. Tak toto keby sme vedeli nejak naplniť v plnosti, tak ja si myslím, že by sme určite vedeli nájsť spoločne aj s našimi kolegami z konzervatívnych kruhov dialóg, kde by sme našli tohto naplnenie, lebo nedá sa to predsa tak, že len nejaká časť sa v tom cíti, že je rešpektovaná aj dôstojnosť, a iná časť nie. To potom proste tak nefunguje a aby sme si toto povedali, na to treba dialóg s kolegami. A keď bez dialógu sa tu presadí takýto klin, ja na to upozorňujem, tak ja si neviem predstaviť tú spoluprácu, na akej dôvere bude ďalej fungovať.
A ešte raz k tej národnej identite, ja sa tu dnes opakujem, ale tá národná identita je naozaj vážny problém. A ja opätovne vyzývam kolegov, ktorých tu vidím, že stále sú niektorí miestami v sále, vypýtajte si výhrady Európskej komisie, nech viete, za čo hlasujete, aké má výhrady Európska komisia. My sa k nim nevieme dostať, ale vám by to vláda mala dať, lebo ak vy máte za to zahlasovať, tak jednak si myslím, že by ste mali poznať tieto výhrady, lebo pre vás Európa je hodnota, tak nech viete, aké výhrady tam má Európska komisia, aké sú s tým spojené riziká. Vy by ste to skutočne mali vedieť a bez toho si neviem predstaviť, ako môžete s čistým svedomím hlasovať. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za všetky faktické poznámky a skúsim to tak zhrnúť, že to, čo som sa ja pokúšala aj v tých 20-tich minútach svojho prejavu povedať, je, že od rána tu počúvame to, že treba zmeniť Ústavu Slovenskej republiky, aby chránila národnú identitu Slovákov pred ťažko povedať čím, lebo to tu nepadlo pred čím vlastne.
A ja sa pýtam, keď chceme chrániť národnú identitu, tak poďme sa rozprávať o tom, čo tá národná identita je. A ja som vyzývala kolegov, aj kolegu Podmanického, ktorý tu nie je, aby sme teda o tomto diskutovali. Lebo ja považujem toto za oveľa dôležitejšiu debatu ako tieto prestrelky o dvoch pohlaviach.
Tak poďme sa naozaj, kolegovia, baviť o tom, čo vnímame, že je národná identita Slovákov, lebo to tu nezaznelo. S výnimkou pána Barteka, pre toho je národná identita dve pohlavia. No, to je troška problém, lebo to neviem, ako nás odlišuje od akéhokoľvek iného národu, ale v poriadku, však každý to má nejako zadefinované. Len tu sa bavíme o ústave. Tu sa bavíme o dokumente, ktorý má byť spoločný všetkým ľuďom na Slovensku.
Tak si to poďme povedať, poďme o tomto diskutovať. Využijeme zmysluplne celý tento deň a možno sa na konci dňa dopracujeme k niečomu, čo preklenie tie priepasti v spoločnosti, čo preklenie tú polarizáciu, lebo sa dohodneme na niečom, čo máme všetci spoločné. Bohužiaľ, zatiaľ sa tá diskusia takto nevyvíja, ale budem veľmi rada, keď mi ktokoľvek z koalície na túto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pôvodne som myslela, že vám tu budem trošku mudrovať právne, prečo toto všetko je zlé a odkiaľ nás to všade vytrhne a čo treba všetko chrániť, ale nemám pripravené ani citáty veľmajstrov slova, ani Štúra, ani majstra Pavla či koho.
V sobotu sa stalo niečo, čo by som sa veľmi rada s vami o to podelila a myslím si, že na tom sa zhodneme, ako tak sa na vás pozerám, všetci tu máte vnúčatá, všetci tu máte deti a snáď deti nebudú kontroverzná téma. Bola som, na počudovanie z progresívnej bratislavskej kaviarne, v Stakčíne u rodičov s mojou dcérou a na parkovisku pred potravinami k nám prišiel malý chlapček, ktorý si proste prišiel pýtať peniaze na jedlo. A kým ja som hľadala nejaké drobné mince, medzi tými deťmi sa odohral veľmi ľudský a veľmi empatický rozhovor dvoch detí z jednej krajiny, z absolútne odlišných svetov. Nebudem vám popisovať, čo sa medzi nimi dialo, to nie je pointa tohto, aby som tu chválila svoje dieťa, ale nesiem vám od neho jeden odkaz. Moja dcéra má sedem rokov a po tomto rozhovore v aute sa ma pýtala, že prečo taký malý chlapček bol sám na parkovisku. A ja som jej vravela, že preto, že niektoré deti žijú ťažký život, lebo ich rodičia sa o nich nevedia dostatočne postarať a evidentne ani tento štát sa o nich nevie dostatočne postarať. Ona mi povedala, že tak v tej Národnej rade musíte pracovať viac, aby hladné deti na parkovisku neboli, že veď ty mi predsa vravíš, že keď ideš do práce, tak tam ideš preto, aby sa ľuďom a deťom žilo lepšie.
A ja vám poviem, že keď tu dnes tak počúvam túto rozpravu, si hovorím, že či tento deň sme, kolegyne a kolegovia, investovali do toho, aby sa tu deťom v tejto krajine žilo lepšie. Lebo tu žijú rôzne deti, tu nežijú len deti v tradičných rodinách. Aj keď môžeme si hovoriť o tom, čo je tradičná rodina. Tu žijú deti, ktoré žijú v jednorodičovských rodinách, deti, ktoré žijú v chudobe, deti, ktoré žijú v detských domovoch, tu žijú deti choré, tu žijú deti, ktoré sú síce zdravé, ale žijú v rodine, kde majú tak chorého súrodenca, že im nikto nevenuje pozornosť a všetky tieto deti, keď sa možno 6. júla zobudia a v ústave budú mať zadeklarované, že ich mama je žena a otec je muž, tak si hovorím, hm, tak to už sa im bude žiť lepšie, to už to tu bude pre tieto deti ako v raji.
Viete, my tu ideme deklarovať, že teda manželstvo je exkluzívny zväzok muža a ženy, musíme ho všemožne chrániť, napomáhať mu a neviem čo v dobe, kedy každé druhé manželstvo sa rozvádza. A nerobíme preto nič, aby tí ľudia spolu dokázali dobre žiť. Ja som nevidela jeden návrh, ktorý by zlepšoval prostredie napríklad psychologickej podpory rodín, ktorý by zlepšoval podmienky kolíznych opatrovníkov, ktorý by zlepšoval rozvodové konania, aby tie deti prešli tým procesom bez čo najväčšej, najmenšej ujmy. Ja som päť rokov pracovala na krajskom súde v rozvodovej agende, a teda vám poviem, že ak niekde tento štát zlyháva, tak napríklad aj v konaniach, kde rodičia sa nevedia dohodnúť o tom, ako sa budú starať o vlastné deti. A nevidela som za posledné dva roky, ani dávno predtým, aby sme túto problematiku išli nejakým spôsobom meniť.
Do ústavy zavádzame, že deti si môžu adoptovať v prevažnej väčšine len manželia. V čase najväčšej krízy manželstva my obmedzujeme deťom v detských domovoch možnosť, kto si ich môže osvojiť, lebo to viažeme na manželstvo, kde takmer každé druhé sa rozvádza. Prečo? Veď to nie je len o zväzkoch párov rovnakého pohlavia, to je aj o zväzkoch muža a ženy, ktorí nebudú žiť v manželstve. Prečo by takýto pár si nemohol adoptovať dieťa? Dieťa, ktoré evidentne nikto nechce, lebo je v detskom domove.
Roky tu neriešime problémy procesu osvojenia. Máme nespočetné množstvo detí v detských domovoch, ktoré si nemôže nikto osvojiť preto, lebo máme nastavenú právnu úpravu tak, že stačí, keď ten ich rodič ich príde navštíviť dvakrát do roka a zaplatí minimálne výživné, dvakrát do roka. Minimálne výživné je 40 eur mesačne. 480 eur ročne stačí na to a dve návštevy, aby dieťa muselo zostať v detskom domove a nemohol si ho nikto osvojiť. Riešime to, kolegovia, kolegyne? Neriešime. My tu riešime, že tie deti budú mať v ústave napísané, že ich otec je muž a žena matka a oni budú do svojej dospelosti v detskom domove.
Kolegovia zo SMER-u, kolegyne zo SMER-u, 15 rokov ste pri vláde. Nevidela som jeden návrh, ktorý by riešil tú situáciu týchto detí na Slovensku. Za 15 rokov ste v tejto oblasti neurobili nič, tak mi vysvetlite, prečo by sme vám mali veriť nejaký dobrý úmysel, že teraz idete chrániť nejaké hodnoty. Koho hodnoty? Aké hodnoty? Komu toto zlepší život na Slovensku?
Alebo tu máme pojem takzvané sklenené deti. To ste podľa mňa ešte ani nepočuli. Sklenené deti sú deti, ktoré žijú v domácnostiach, kde majú tak vážne chorého súrodenca, že obaja rodičia, všetci rodinní príslušníci sa venujú tomu chorému dieťaťu a tie deti sú prehliadané, preto sa im hovorí sklenené. Kto týmto deťom pomáha? Občiansky sektor, nie štát. Štát pre tieto deti neurobil nič za celú dobu existencie.
Hovoríme tu o stáročnej národnej identite. Za 30 rokov sme neurobili nič pre veľké množstvo skupín detí na Slovensku, nič. A teraz, čo týmto deťom nesiete, že ich otec je muž a žena je matka? Toľko sme boli schopní pre tieto deti vygenerovať za 30 rokov.
Tak sa skúste zamyslieť, či tento deň sme nepremárnili opäť raz na tliachanie o prázdnych vetách, o prázdnych slovách, ktoré ešte do ústavy chcete dať, lebo to je teraz také akože, keď už to bude v ústave, tak to už potom, to už sa tu bude žiť, to už všetko bude vyriešené.
Komu tento návrh pomáha, je jedine Robert Fico. Robert Fico, ktorý potrebuje vyriešiť svoje koaličné problémy, ktorý potrebuje odviesť pozornosť od toho, že sa mu tu rozpadá koalícia. Veď to vidíme. Každý boží deň sa tu hádate a odkazujete si cez médiá rôzne konflikty. Naposledy dnes pán Kalivoda zaútočil na pána Ferenčáka v relácii v TA3. Toto? Týmto idete naozaj presviedčať ľudí na Slovensku, že toto je v ich prospech? Takáto zástupná téma, ktorá len nevyrieši nič, odvedie pozornosť od toho podstatného a my sa tu celý deň do noci budeme rozprávať o tom, že či národnú identitu tvorí ružový slon, alebo modrý pes, alebo čokoľvek. Zamyslite sa, prosím vás, kolegovia a kolegyne, či naozaj sa chceme na tomto podieľať, či chceme dať Robertovi Ficovi do ruky túto kartu, aby mohol sa oháňať tým, že zase politicky uspel.
Ja si myslím, že už stačilo. 15 rokov ste mali naozaj možnosť robiť pre ľudí, pre deti na Slovensku, niečo prospešné. Za 15 rokov ste vygenerovali tento návrh ústavy a teraz sa tvárite, ako vy idete chrániť hodnoty. Nejdete chrániť hodnoty a my vám tento dobrý úmysel neveríme, lebo to nie je dobrý úmysel. Tak ja takisto prosím kolegov z KDH, aby na to neskočili. Cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami a Robert Fico už povedal, že ak tam pôjde, tak na veľkom bielom koni. Tak mu to nedovoľme. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Zuzi, ty si povedala svoju skúsenosť z tohto víkendu, ja poviem svoju. My sme mali stretnutie, rodinné stretnutie, a sa ma pýtali, že čo tam vy vlastne robíte v tej Národnej rade, lebo nám sa nežije lepšie, nám sa žije horšie, že poberáme tuná platy a tým obyvateľom nepomáhame. A to, ako si povedala, že sa nepomáha či rodinám, či jednorodičom, či deťom, áno, je to holý fakt a, žiaľ, áno, máme ako opozícia len 71 hlasov.
Vieš, so všetkým, čo si povedala, sa dá súhlasiť. Mne je len veľmi ľúto, že Slovenská republika sa prepadáva vo všetkých rebríčkoch kvality života, vo všetkých. Od zdravotníctva, školstva, povedzme príjmu, padajú nám tu fakt že mosty na hlavu, nemocnice a my riešime opäť nejakú zástupnú tému, ktorú si vymyslel SMER. A to je všetko, čo sme urobili.
Takže na tejto schôdzi, keď skončí táto schôdza, môžem sa postaviť pred občanov a povedať im, neurobili sme pre vás opäť nič na tejto schôdzi, lebo opäť nič sa nedalo urobiť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, keď som vás počúval, vlastne nenašiel som zhola nič, čo by som vám oponoval alebo nesúhlasil s vami, pretože tie príbehy a tie veci, o ktorých ste hovorili, samozrejme, ste to aj podložili nejakými svojimi skúsenosťami, nie je možné napadnúť, žeby ste nehovorili pravdu. Ale, samozrejme, v kontexte toho celého vášho vystúpenia je zámer spochybniť predložený návrh zmeny, respektíve novely ústavy ako niečo, čo hovoril aj váš kolega pred chvíľou, čo absolútne je mimo reality a čo je mimo záujmu aj tejto poslaneckej snemovne a, samozrejme, aj väčšiny obyvateľov Slovenska. Takže vidím v tom, samozrejme, na jednej strane vašu snahu naozaj konkrétne povedať o mnohých situáciách, ktoré sú. Beriem to ale zároveň, ako keby ste týmto chceli zdôvodniť, že tú hodnotovú otázku alebo hodnotové otázky, ktoré sú riešené v novele, je neprijateľné riešiť, pretože sú niektoré iné situácie, ktoré to vo vašich postojoch vylučujú.
Ďakujem.