35. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister Taraba, vy, podľa vášho teda vystúpenia je zjavné, že netušíte vlastne, čoho ste navrhovateľom. Toto nie je žiadna normálnosť. A teda pani kolegyňa Jurík to vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke nepovedala na plné ústa, ale ja to poviem, pretože zakaždým, keď tento parlament rokuje v noci, tak sa chystá koalícia schváliť tie najväčšie svinstvá. A to bol príklad promafiánskeho balíčka, to bol príklad aj ruského zákona proti mimovládkam a je to aj príklad tejto novely, ktorá nikomu nepomôže, ale, naopak, bude iba škodiť a ubližovať.

Pán poslanec Glück.

Pán minister, na začiatok pani Kolíková, keď hovorí o konflikte s Európskou úniou, to je výborné, keď vďaka Slobode a Solidarite sme prišli o 1,2 milióna eura z Plánu obnovy, keď váš predseda Gröhling opomenul konflikt záujmov, keď sa prideľovali nejaké financie. O tom sa vôbec nikde nehovorí, ale hlavne že tu chce 345-krát si pýtať nejaký list, ktorý je absolútne irelevantný pre túto chvíľu.
A to, že existujú aj ľudia bez nohy, ruky, či bez oka nemení nič na tom, že homo sapiens sapiens je dvojnohý, dvojruký, vzpriamený biologický druh a všetko ostatné je výsledok anomálie, patológie, degenerácie, traumy, alebo chirurgického zákroku. Asi by to skonštatoval aj mimozemšťan, ktorý skúma život na Zemi. V zásade všetci okrem Progresívneho Slovenska a presne takto isto je to aj s pohlaviami. Sú dve, samec, samica, muž a žena. Všetko ostatné je abnormalita. Je biologická podstata človeka, že má dve nohy, a takisto je biologická podstata ženy, že môže otehotnieť, lebo má maternicu a vajíčka a muž, ktorý má spermie. Žiadne iné pohlavné bunky nie sú. Ak na pohotovosť príde biologický muž s penisom, ktorý sa identifikuje ako žena a povie, že má bolesti brucha a myslí si, že je to mimomaternicové tehotenstvo, tak žiadny normálny zdravotník, ani transgender zdravotník, to nebude pokladať za reálne a vyšetrí mu slepák.
Tak sa už spamätajte v tom Progresívnom Slovensku a pochopte, že o nič iné tu nejde, iba o to, že vďaka ľuďom ako ste vy, musíme do ústavy ukotvovať to, čo je absolútna biologická realita. Aj napriek tomu, že podľa vás môže byť človek aj mačkopes, nebinárny ideálne, ktorý môže mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Pán poslanec Bartek.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda, vystihli ste jednu skvelú vec, ktorá ukazuje na takú malosť Progresívneho Slovenska, ktoré je zdesené z Európskej únie a z Európskej komisie. Viete, oni nám tu tak hovoria, že tá Slovenská republika má niekde čušať naboku Európskej únie a nemať na nič vlastný názor a všetko len v hlbokom predklone schváliť, čo nám pošlú.
Ale ja som presvedčený, že tak ako hrdí pronárodní politici, keď Slovenská republika vstupovala do EÚ a bojovali za naše jadrové elektrárne, z ktorých dnes táto krajina vysoko profituje, tak ako hrdí pronárodní politici vetovali povinné kvóty na migrantov v roku 2015 a obránili našu krajinu, tak som presvedčený, že aj budúcnosť nám dá za pravdu a potvrdí, že je správne, ak hrdí pronárodní a suverénni politici v roku 2025 zakotvia do ústavy, že Slovenská republika pozná len dve pohlavia, muža a ženu, pretože tak je to správne a zdravé a je to prospešné pre budúcnosť Slovenskej republiky hrdú a suverénnu v Európskej únii.
Ďakujem. (Potlesk.)

S reakciou pán minister Taraba.

Ďakujem pekne.
Ja som naozaj šokovaný neznalosťou Progresívneho Slovenska, pretože všetci ste mohli teraz vidieť, že pani Plaváková ma napadla za to, že som použil slovo menšina. Dámy a páni, Slovenská republika plne uznáva existenciu menšín. Menšina je absolútne normálna sociálna súčasť slovenského národa a Slovenskej republiky. My máme kopu menšín, pani Plaváková. Otvorte si normálne teraz google, pozrite si koľko tu máme menšín. Keď niekto použije slovo menšina, nikoho nediskriminuje. Ja som vás počúval aj tých 40 sekúnd, keď ste na mňa ticho pozerali, aj to som počúval. Takže menšina je normálny pojem, či sa vám to páči, alebo nie.
A druhá vec, pán Bartek, úplne tak to je. Tu sme mali politikov, ktorí keď prišli do Európskej únie, či išlo o hlasovanie napríklad o spaľovacích motoroch, ich nezaujímalo, že zničia naše automobilky, oni hlasovali do radu, pretože oni čítajú z pier to, čo chcú v Európskej únii, oni idú nadprácu. A teraz oni riešia to, že, nedajbože, aby my ako politici sme náhodou nehlasovali za národnoštátne záujmy, lebo nejaký úradník v Bruseli nás dá na Európsky súd. No tak nás dá, tak nás dá. (Potlesk.) Tak sa budeme, pani Kolíková, to je rozdiel medzi nami a vami, my tam nebudeme loziť po kolenách, my pôjdeme na ten Európsky súd a budeme nás obhajovať, Slovenskú republiku, to je to, čo vy nepoznáte. To je presne to, keď vám tu povedal pán Majerský, keď ste boli štátna tajomníčka v smeráckej vláde, vám to nevadilo, pokiaľ ten výskumný ústav ste stihli urobiť. (Potlesk.) Vtedy nešlo o Jána a Martinu, nešlo o Jána a Martinu, išlo o výskumný ústav. A keď sa to stihlo, tak ste sa zrazu stali hodnotová politička. Ale vy nie ste pronárodná politička, vy sa bojíte toho, či náhodou Európska únia nás nedá na súd. No nech nás dajú a vyhráme, to je celé. (Potlesk.)

Posledným vystupujúcim v rozprave je pani spravodajkyňa Plevíková.
Nech sa páči.

Tak dopracovali sme sa pomaly, ale isto do úspešného konca v tomto náročnom dni.
Ja by som chcela len krátko, keďže som tu počula opätovne, že ideme proti Európskej únii touto novelou ústavy, alebo že ideme ignorovať medzinárodné záväzky a aj skupina právnikov sa tu spomínala a kto sa ako vyjadroval, tak tu spomeniem jedného uznávaného odborníka na ústavné právo a touto cestou by som sa mu rada aj poďakovala, myslím, že to nebolo ani dnes spomínané, Vincentovi Bujňákovi za jeho vecný a profesionálny právny názor zrovna k aktuálnym ústavným otázkam. Jeho postoj je o to cennejší, že nejde o človeka, ktorého by bolo možné spájať so súčasnou vládnou koalíciou, ale práve pravý opak. V minulosti pôsobil ako asistent poslanca Beblavého, keď jeho politické zoskupenie spolupracovalo práve s Progresívnym Slovenskom. V uplynulých dňoch sa doktor Bujňák aj verejne vyjadril ku kritickému stanovisku exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a skupiny právnikov, ktorí tvrdia, že návrh novely ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. A niekoľkokrát z vašich opozičných úst to aj zaznelo, pretože ste ich stále spomínali. No a docent Bujňák toto tvrdenie jasne odmieta. Oceňujem, že naozaj k tejto téme pristupuje ako právnik a nie ako nejaký ideologický aktivista. Jeho názor ostro kontrastuje s tvrdeniami niektorých vás politikov, vrátane pani Kolíkovej, ktorá varuje, že novela je protieurópska a predstavuje to že vraj prvý krok k vystúpeniu z Európskej únie, toto bolo tiež mnohokrát opakované. Takéto vyjadrenia sú nielen za prvé zavádzajúce, ale aj nebezpečné, populistické. Rovnako klamlivé je prirovnávanie ústavných zmien, pani Kolíkovou zrovna, k praktikám v Rusku pod vedením Vladimíra Putina. Doktor Bujňák jasne uviedol, že cieľom pripravovanej novely nie je ignorovať medzinárodné záväzky, či vypínať platnosť dohovorov. Novela sa má dotýkať len mimoriadne citlivých tém, kde je zásah do vnútroštátnej legislatívy opodstatnený. Ako príklad uviedol eutanáziu. Vysvetlil, že medzinárodné súdy, predovšetkým ten štrasburský, pri výklade Dohovoru o ľudských právach často uplatňujú takzvaný evolučný výklad, teda výklad, ktorý sa mení v čase a reaguje na spoločenský vývoj. Upozornil na prípad Lautsi verzus Taliansko, kde spočiatku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že kríže na školách sú porušením dohovoru, ale po vlne kritiky tento názor súd prehodnotil a kríž uznal ako pasívny symbol, ktorý deti neindoktrinuje, a preto môže na stenách škôl zostať. Tento prípad ukazuje, že aj v Európe existujú naozaj citlivé témy, ktoré si vyžadujú jemný prístup a rešpekt k národným tradíciám a hodnotám, a to ku každému členskému štátu. Preto je našou povinnosťou zabezpečiť, aby Slovenská republika bolo zrozumiteľná v tom, na akých hodnotách stojí, a to aj do budúcnosti a aby tieto hodnoty neboli zneužívané či ohrozované ideologickým aktivizmom. A to bol len jeden z mnohých prípadov, kedy Európsky súd pre ľudské práva nejako rozhodol a potom to bolo aj následne vyvrátené, ale boli by sme tu skutočne dlho pri tých prípadoch.
Ale dovoľte mi, teraz predniesť pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Plevíkovej k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
V čl. II sa slová "1. júla 2025" nahrádzajú slovami "1. novembra 2025".
Odôvodnenie: Účinnosť navrhovanej ústavnoprávnej úpravy sa z dôvodu dĺžky a priebehu legislatívneho procesu a potreby primeranej legisvakancie navrhuje od 1. novembra 2025.
Pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík.