35. schôdza

Pán minister, na začiatok pani Kolíková, keď hovorí o konflikte s Európskou úniou, to je výborné, keď vďaka Slobode a Solidarite sme prišli o 1,2 milióna eura z Plánu obnovy, keď váš predseda Gröhling opomenul konflikt záujmov, keď sa prideľovali nejaké financie. O tom sa vôbec nikde nehovorí, ale hlavne že tu chce 345-krát si pýtať nejaký list, ktorý je absolútne irelevantný pre túto chvíľu.
A to, že existujú aj ľudia bez nohy, ruky, či bez oka nemení nič na tom, že homo sapiens sapiens je dvojnohý, dvojruký, vzpriamený biologický druh a všetko ostatné je výsledok anomálie, patológie, degenerácie, traumy, alebo chirurgického zákroku. Asi by to skonštatoval aj mimozemšťan, ktorý skúma život na Zemi. V zásade všetci okrem Progresívneho Slovenska a presne takto isto je to aj s pohlaviami. Sú dve, samec, samica, muž a žena. Všetko ostatné je abnormalita. Je biologická podstata človeka, že má dve nohy, a takisto je biologická podstata ženy, že môže otehotnieť, lebo má maternicu a vajíčka a muž, ktorý má spermie. Žiadne iné pohlavné bunky nie sú. Ak na pohotovosť príde biologický muž s penisom, ktorý sa identifikuje ako žena a povie, že má bolesti brucha a myslí si, že je to mimomaternicové tehotenstvo, tak žiadny normálny zdravotník, ani transgender zdravotník, to nebude pokladať za reálne a vyšetrí mu slepák.
Tak sa už spamätajte v tom Progresívnom Slovensku a pochopte, že o nič iné tu nejde, iba o to, že vďaka ľuďom ako ste vy, musíme do ústavy ukotvovať to, čo je absolútna biologická realita. Aj napriek tomu, že podľa vás môže byť človek aj mačkopes, nebinárny ideálne, ktorý môže mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda, vystihli ste jednu skvelú vec, ktorá ukazuje na takú malosť Progresívneho Slovenska, ktoré je zdesené z Európskej únie a z Európskej komisie. Viete, oni nám tu tak hovoria, že tá Slovenská republika má niekde čušať naboku Európskej únie a nemať na nič vlastný názor a všetko len v hlbokom predklone schváliť, čo nám pošlú.
Ale ja som presvedčený, že tak ako hrdí pronárodní politici, keď Slovenská republika vstupovala do EÚ a bojovali za naše jadrové elektrárne, z ktorých dnes táto krajina vysoko profituje, tak ako hrdí pronárodní politici vetovali povinné kvóty na migrantov v roku 2015 a obránili našu krajinu, tak som presvedčený, že aj budúcnosť nám dá za pravdu a potvrdí, že je správne, ak hrdí pronárodní a suverénni politici v roku 2025 zakotvia do ústavy, že Slovenská republika pozná len dve pohlavia, muža a ženu, pretože tak je to správne a zdravé a je to prospešné pre budúcnosť Slovenskej republiky hrdú a suverénnu v Európskej únii.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja som naozaj šokovaný neznalosťou Progresívneho Slovenska, pretože všetci ste mohli teraz vidieť, že pani Plaváková ma napadla za to, že som použil slovo menšina. Dámy a páni, Slovenská republika plne uznáva existenciu menšín. Menšina je absolútne normálna sociálna súčasť slovenského národa a Slovenskej republiky. My máme kopu menšín, pani Plaváková. Otvorte si normálne teraz google, pozrite si koľko tu máme menšín. Keď niekto použije slovo menšina, nikoho nediskriminuje. Ja som vás počúval aj tých 40 sekúnd, keď ste na mňa ticho pozerali, aj to som počúval. Takže menšina je normálny pojem, či sa vám to páči, alebo nie.
A druhá vec, pán Bartek, úplne tak to je. Tu sme mali politikov, ktorí keď prišli do Európskej únie, či išlo o hlasovanie napríklad o spaľovacích motoroch, ich nezaujímalo, že zničia naše automobilky, oni hlasovali do radu, pretože oni čítajú z pier to, čo chcú v Európskej únii, oni idú nadprácu. A teraz oni riešia to, že, nedajbože, aby my ako politici sme náhodou nehlasovali za národnoštátne záujmy, lebo nejaký úradník v Bruseli nás dá na Európsky súd. No tak nás dá, tak nás dá. (Potlesk.) Tak sa budeme, pani Kolíková, to je rozdiel medzi nami a vami, my tam nebudeme loziť po kolenách, my pôjdeme na ten Európsky súd a budeme nás obhajovať, Slovenskú republiku, to je to, čo vy nepoznáte. To je presne to, keď vám tu povedal pán Majerský, keď ste boli štátna tajomníčka v smeráckej vláde, vám to nevadilo, pokiaľ ten výskumný ústav ste stihli urobiť. (Potlesk.) Vtedy nešlo o Jána a Martinu, nešlo o Jána a Martinu, išlo o výskumný ústav. A keď sa to stihlo, tak ste sa zrazu stali hodnotová politička. Ale vy nie ste pronárodná politička, vy sa bojíte toho, či náhodou Európska únia nás nedá na súd. No nech nás dajú a vyhráme, to je celé. (Potlesk.)

Tak dopracovali sme sa pomaly, ale isto do úspešného konca v tomto náročnom dni.
Ja by som chcela len krátko, keďže som tu počula opätovne, že ideme proti Európskej únii touto novelou ústavy, alebo že ideme ignorovať medzinárodné záväzky a aj skupina právnikov sa tu spomínala a kto sa ako vyjadroval, tak tu spomeniem jedného uznávaného odborníka na ústavné právo a touto cestou by som sa mu rada aj poďakovala, myslím, že to nebolo ani dnes spomínané, Vincentovi Bujňákovi za jeho vecný a profesionálny právny názor zrovna k aktuálnym ústavným otázkam. Jeho postoj je o to cennejší, že nejde o človeka, ktorého by bolo možné spájať so súčasnou vládnou koalíciou, ale práve pravý opak. V minulosti pôsobil ako asistent poslanca Beblavého, keď jeho politické zoskupenie spolupracovalo práve s Progresívnym Slovenskom. V uplynulých dňoch sa doktor Bujňák aj verejne vyjadril ku kritickému stanovisku exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a skupiny právnikov, ktorí tvrdia, že návrh novely ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. A niekoľkokrát z vašich opozičných úst to aj zaznelo, pretože ste ich stále spomínali. No a docent Bujňák toto tvrdenie jasne odmieta. Oceňujem, že naozaj k tejto téme pristupuje ako právnik a nie ako nejaký ideologický aktivista. Jeho názor ostro kontrastuje s tvrdeniami niektorých vás politikov, vrátane pani Kolíkovej, ktorá varuje, že novela je protieurópska a predstavuje to že vraj prvý krok k vystúpeniu z Európskej únie, toto bolo tiež mnohokrát opakované. Takéto vyjadrenia sú nielen za prvé zavádzajúce, ale aj nebezpečné, populistické. Rovnako klamlivé je prirovnávanie ústavných zmien, pani Kolíkovou zrovna, k praktikám v Rusku pod vedením Vladimíra Putina. Doktor Bujňák jasne uviedol, že cieľom pripravovanej novely nie je ignorovať medzinárodné záväzky, či vypínať platnosť dohovorov. Novela sa má dotýkať len mimoriadne citlivých tém, kde je zásah do vnútroštátnej legislatívy opodstatnený. Ako príklad uviedol eutanáziu. Vysvetlil, že medzinárodné súdy, predovšetkým ten štrasburský, pri výklade Dohovoru o ľudských právach často uplatňujú takzvaný evolučný výklad, teda výklad, ktorý sa mení v čase a reaguje na spoločenský vývoj. Upozornil na prípad Lautsi verzus Taliansko, kde spočiatku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že kríže na školách sú porušením dohovoru, ale po vlne kritiky tento názor súd prehodnotil a kríž uznal ako pasívny symbol, ktorý deti neindoktrinuje, a preto môže na stenách škôl zostať. Tento prípad ukazuje, že aj v Európe existujú naozaj citlivé témy, ktoré si vyžadujú jemný prístup a rešpekt k národným tradíciám a hodnotám, a to ku každému členskému štátu. Preto je našou povinnosťou zabezpečiť, aby Slovenská republika bolo zrozumiteľná v tom, na akých hodnotách stojí, a to aj do budúcnosti a aby tieto hodnoty neboli zneužívané či ohrozované ideologickým aktivizmom. A to bol len jeden z mnohých prípadov, kedy Európsky súd pre ľudské práva nejako rozhodol a potom to bolo aj následne vyvrátené, ale boli by sme tu skutočne dlho pri tých prípadoch.
Ale dovoľte mi, teraz predniesť pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Plevíkovej k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
V čl. II sa slová "1. júla 2025" nahrádzajú slovami "1. novembra 2025".
Odôvodnenie: Účinnosť navrhovanej ústavnoprávnej úpravy sa z dôvodu dĺžky a priebehu legislatívneho procesu a potreby primeranej legisvakancie navrhuje od 1. novembra 2025.
Pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som chcela v prvom rade nadviazať na tie ďakovačky, ktoré tu odzneli. Tak chcela by som sa poďakovať verejnému ochrancovi práv, Výboru slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo pri SAV, bývalým sudcom Ústavného súdu a verejným ochrankyniam práv, ale aj komisárovi Rady Európy pre ľudské práva, ktorí sa vyjadrili proti tejto novele.
Zároveň iba jednou vetou, odznelo tu také, že vďaka nejakým suverénnym postojom kedysi sa zavetovali kvóty na migrantov. Kvóty na migrantov nikdy nikto nevetoval. Veto nepoužili a nepoužil ho už vôbec teda premiér Fico za všetky svoje doteraz štyri obdobia vlády. A bolo mi sľúbené tu pred asi dvomi hodinami, že ak si štyrikrát vypýtam ten list, tak ho dostanem a toto je štvrtýkrát, takže by som si ho poprosila.
Ďakujem.

No, pôvodne som chcel reagovať na teda, čo ste uviedli ohľadom toho, tých tvrdení a analýz pána Bujňáka, ale teda hlavne sa teraz spýtam, myslím si, že to je najdôležitejšie, máme to chápať tak, že zajtra nebudeme hlasovať o tomto návrhu novely ústavy a bude sa presúvať až na september? (Reakcia poslankyne Plevíkovej mimo mikrofón.)

Ja by som sa tiež rád zorientoval v tom pozmeňujúcom návrhu, lebo teda to vyzerá, že v SMER-e je nejaký zásadný rozkol, lebo vystúpil tu v rozprave pán poslanec Podmanický, ktorý navrhol účinnosť 5. júla a teraz poslankyňa SMER-u, pani poslankyňa Plevíková, navrhuje účinnosť 1. novembra, to je pomerne dosť veľký časový rozptyl. Takže sa chcem spýtať, že či v SMER-e nastal nejaký rozkol, a teda potom, čo niektoré iné kluby sú nejednotné ohľadom tejto ústavy je niečo podobné aj v strane SMER - sociálna demokracia, lebo akým iným spôsobom si to máme vysvetliť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Myslím si, že pozmeňujúci návrh na záver tejto debaty, 0.03 h bol prednesený na záver debaty o novele ústavy, je dokonalou bodkou za tým, čo ste tu predviedli, ale dokonalou. Naozaj. Pozmeňujúci návrh ešte o polnoci pri debate o novele ústavy, to je absolútne jedno, že ide tu len o účinnosť. Je to podľa mňa úplným podčiarknutím toho, kde sme sa tu dostali. Naozaj, o polnoci na záver rozpravy o novele ústavy. Ach.

Pani poslankyňa, je pre mňa potom otázkou, že keď po polnoci vystupujete s návrhom na odklad účinnosti, prečo sme tu o polnoci. To znamená, ak v novembri má byť účinná táto, prečo o polnoci tu rokujeme? Prečo nemôžeme dôstojne rokovať o zmene ústavy? Prečo to nemôžeme robiť v riadnom čase? Takisto ako sa pýtam, prečo v riadnom čase nemôže prebehnúť rokovanie o vyslovení nedôvery tejto vláde a ministrovi životného prostredia, ktorý nám prišiel o polnoci povedať zopár slov. Síce pomerne nenávistných, ale našiel si čas o polnoci prísť.
Divím sa, že neprišiel minister vnútra a ministerka kultúry, voči ktorej tiež je tu návrh na vyslovenie nedôvery voči nim, ako aj návrh na vyslovenie nedôvery voči celej vláde, ktorý tu máme z januára. Tak na to nemáme čas, ale máme čas rokovať o polnoci k zmene ústavy, kde sa po polnoci dozvieme, že je tu návrh na odklad tejto účinnosti na november.
Ako to len podčiarkuje skutočne tú hrubú nedôstojnosť. Ale zase vyzerá, že máme dosť času oboznámiť sa s listom Európskej komisie, pán minister. (Smiech v sále.) Takže ja by som to videla ako výzvu, lebo myslím, že na to je dosť času, aby ste nás s ním oboznámili, aby si ho každý riadne prečítal a určite tam našiel iné, ako nám tu rozprával pán minister životného prostredia. Pretože to, že zadefinujeme muža a ženu v ústave nám nikomu neprekáža. Len nerozumieme, prečo to ideme robiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy a vážení páni, dovolím si na záver sa v stručnosti, naozaj veľmi v stručnosti, vyjadriť k rozprave, ktorá prebehla k tejto novelizácii ústavy. Zareagujem, samozrejme, na vaše výzvy ohľadom listu komisára pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát. Vyjadrím sa aj k vašim výzvam na zverejnenie listu.
V úvode však musím povedať, že je to absolútne neseriózne najmä od pani poslankyne Kolíkovej ako exministerky spravodlivosti, ktorá veľmi dobre vie, že komunikácia s Európskou komisiou, osobitne s eurokomisárom pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát je dôverná a bez toho, aby vyjadrili obidve strany súhlas so zverejnením tejto komunikácie, ju nemôžem zverejniť, aj keby som veľmi rád chcel. Ale čo môžem urobiť, je, môžem vás rámcovo informovať o tom, čo v tomto liste je a v tomto liste sú len dve veci.
Jedna vec je, že pán eurokomisár vyjadruje obavu o prednosti európskeho práva vo vzťahu k navrhovanej novelizácii. Obavu bez akýchkoľvek ďalších podrobností a vyjadruje nádej, že návrh ústavy sa schváli tak, aby bol v súlade s právom Európskej únie. A to aj robíme. Návrh ústavy, ktorý sme predložili, nijakým spôsobom nezasahuje do prednosti práva Európskej únie alebo medzinárodných organizácií, pretože ako som to povedal vo svojom úvodnom vystúpení v rozprave, všetky naše záväzky dodržiavať medzinárodné právo v rámci čl. I ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aj VII. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú zachované a budú dodržiavané. To, čo deklarujeme v ústave, je naplnenie čl. IV ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako som to povedal, kedy v rámci otázok národnej identity tieto zostávajú štátom zachované a neprenášajú ich na Európsku úniu ani orgány Európskej únie. Takže tam sme absolútne v súlade s európskym právom, a tak ako povedal pán minister Taraba, ak bude z toho nejaký problém, tak sa budeme brániť všetkými dostupnými prostriedkami, ale to sa v tomto liste vôbec nepíše. To znamená, žiadnym spôsobom nie sú v tomto liste formulované nejaké prípadné následky, ktoré by mali vyplývať tak, ako to tu dezinterpretujete. Takže toľko k tomuto listu.
Pokiaľ ide o námietky toho, že akým spôsobom je predkladaná ústava a debata o ústave a diskusia o ústave, tak ak si pozriete sami internetovú stránku Národnej rady, tak zistíte, že návrh bol predložený 7. marca 2025. Prvé čítanie bolo 9. apríla 2025 a druhé čítanie je 16. júna 2025. Myslím si, že to je dostatočný časový priestor na to, aby o tejto zmene ústavy mohli prebehnúť diskusie na odborných úrovniach, ktoré aj prebehli. Návrh ústavy v rámci MPK realizovala skupina odborníkov na ústavné právo, ktorá spoločne zadefinovala zmeny, ktoré oproti tomu, ako to išlo do MPK, ten výsledný text máte možnosť vidieť ten, ktorý je predložený v Národnej rade a dobre viete, že ten, ktorý išiel do MPK bol úplne iný ako ten, ktorý potom išiel do Národnej rady a práve z toho dôvodu, že prebehli konzultácie v rámci odborníkov na ústavné právo, bol okrúhly stôl medzi odborníkmi, ústavnými právnikmi, významnými ústavnými právnikmi na Slovensku, ktorí naformulovali text, ktorý dnes je predmetom rokovania Národnej rady. Takže to, že nebola diskusia k tomuto návrhu vôbec nie je pravda. To, že ste sa vy nezúčastňovali tejto diskusie, to neznamená, že diskusia medzi odborníkmi na ústavné právo neprebehla. Tak diskusia prebehla a na základe týchto diskusií bol predložený návrh, ktorý je dnes v parlamente.
A tu musím povedať, že osobitne sa čudujem, že, pani poslankyňa Kolíková, práve vy tu idete rozprávať o tom, že ako sa čo predkladá z hľadiska ústavy. Veľmi dobre si pamätám na to, ako sa menila ústava, keď ste vy nastúpili do vlády ako ministerka. Veľmi dobre si pamätám, ako ste zobrali Ústavnému súdu možnosť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, a to zmenou návrhu, ktorá nastala po MPK, kde to prišiel osobne povedať predseda Ústavného súdu na ústavnoprávny výbor, že vôbec nevedel, že o takejto zmene sa vôbec diskutuje, že to bolo urobené po MPK, pred vládou tesne, tak aby o tom nemohol Ústavný súd vôbec vedieť a vyjadriť sa v rámci MPK. Takisto ako ste menili podmienky odvolávania Súdnej rady pozmeňovacím návrhom, respektíve v skrátenom legislatívnom konaní pri ústave v Národnej rade. Tak ako ste pozmeňovacím návrhom na výbore menili podmienky voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora a ďalšie a ďalšie veci, ktoré ste robili absolútne neštandardne. (Potlesk.) Čiže od vás, pani poslankyňa, mi to naozaj príde veľmi, veľmi zarážajúce, že vy vôbec si dovolíte povedať, že my akým spôsobom predkladáme návrh novelizácie ústavy, ktorá je tu v parlamente od 7. 3. 2025.
Chcel som sa takisto poďakovať pánovi doktorovi Bujňákovi, ktorý sa vyjadril k tomu, čo ste tu hovorili, aj pani poslankyňa Plaváková, aj ostatní ohľadom stanoviska k pani ex-ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a skupiny právnikov, konkrétne pána Orosza, Švábyho, Mazáka a Vozára, ktorí tvrdia, že návrh novely ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. Mne pán docent toto tvrdenie jasne odmieta, ale nielen on, odmietajú to aj ďalší významní právnici, ako je pán docent Balog, ako je pán profesor Šmid, ako je pán profesor Ľalík a ďalší. K tomu sa budem krátko ešte o chvíľu venovať.
Dámy a páni, treba otvorene povedať, že dnes sme boli svedkami naozaj veľkého politického divadla. Zdá sa, že pre niektorých je dôležitejšie poblázniť verejnosť, než vecne diskutovať. Namiesto odbornosti sme tu počuli množstvo manipulácií, strašenia, konšpirácií a pokusov o zastrašovanie opozičných poslancov. Ukazuje sa, že cieľom nie je konštruktívna diskusia, ale presadiť ideologickú agendu za každú cenu. Chcete zo Slovenska urobiť laboratórium sociálnych experimentov. Chcete spochybniť hodnoty, na ktorých naša spoločnosť vyrástla a stojí. Ale verte, že slovenskí občania si zaslúžia pravdu a tú im dnes treba nahlas povedať.
Pani poslankyňa Števulová dnes napríklad tvrdila, že súdny aktivizmus je výmysel. Pýtam sa, naozaj. Tento fenomén nie je žiadnym výmyslom. Je to realita, ktorú si všímajú právnici, politici aj občianska spoločnosť naprieč Európou. Len vy zrejme pod vplyvom vašej ideológie pred tým zatvárate oči.
Zazneli tu aj obvinenia, že táto novela je údajne krokom k vystúpeniu z Európskej únie alebo príklonom k Rusku. To jednoducho opäť nie je pravda a vy to veľmi dobre viete. Argumentujete výlučne jednostrannými právnymi názormi a zámerne ignorujete hlasy uznávaných odborníkov práva, či ústavných právnikov, ako sú, ako som povedal, profesor Ľalík, docent Bujňák, profesor Šmid, či docent Balog.
Dovolím si uviesť pár myšlienok profesora Tomáša Ľalíka, ktorý výslovne uvádza, že z predkladanej novely nemajú mať občania žiadne obavy. Je to len snaha stanoviť rámec toho, čo by malo byť v právnom štáte samozrejmé, že o zásadných otázkach týkajúcich sa našej identity a kultúrno-etických hodnôt rozhodujeme my sami. Nie iné štáty, nie nadnárodné inštitúcie. Pán profesor Ľalík potom vo svojom článku, ktorý si môžete nájsť v mediálnom priestore, definuje, respektíve vypočítava príklady, kedy došlo k takémuto aktivizmu. Nebudem ich tu všetky pre čas neskorý uvádzať. Zhrniem len záver, kde hovorí, že tieto prípady jasne ukazujú, že európske inštitúcie čoraz častejšie rozhodujú o veciach, na ktoré nedostali mandát. A to začína byť problém. Slovensko nie je ten, kto mení pravidlá hry. Sú to práve nadnárodné inštitúcie, ktoré prekračujú dohodnuté rámce. Profesor Ľalík upozorňuje na aktuálny list dánskej a talianskej premiérky, ktorý podporilo ďalších sedem štátov Európskej únie a Rady Európy ako sú Belgicko, Poľsko, Rakúsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko. Títo politickí lídri poukazujú na to, že súd prekračuje rámec mandátu, ktorý mu bol daný v oblasti azylu, migrácie a práva na súkromie napríklad. Preto je načasovanie tejto ústavnej zmeny nielen správne, ale aj potrebné, konštatuje. Medzinárodné právo čoraz častejšie zasahuje do kultúrno-etických otázok, na ktoré sme nikdy neposkytli právomoc žiadnej medzinárodnej organizácii, ani Rade Európy, ani Európskej únii. Ako pripomína profesor Tomáš Ľalík, Slovensko nikdy neprenieslo v otázkach ústavnej identity svoje kompetencie na žiadnu medzinárodnú organizáciu. Pokiaľ tieto organizácie ostanú v rámci svojho mandátu, k žiadnemu konfliktu s ústavou nemôže dôjsť.
Dámy a páni, táto novela je len potvrdením status quo. No aj to má svoj význam dovnútra smerom k našim inštitúciám a občanom, ako aj navonok k partnerom v medzinárodnom spoločenstve.
Chceli ste počuť názory odborníkov, ústavných právnikov. Je to profesor ústavného práva, ktorý prednáša na univerzite, si myslím, že dostatočná vedecká odborná kapacita na to, aby vedel, čo hovorí. Takže nie je to len názor nás politikov, ale je to názor aj odborníkov na ústavné právo, ktorých vy ale ignorujete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)